Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Komunálna ekonómia a politika

Vsetky otazky (kom_otazky_spolu.doc)

<<KOMUNÁLNA ><EKONÓMIA ><- ><(test ><C)>

<1)><        ><Č><o ><bolo ><stimulom ><pre ><rozoj ><KE>

<Boli ><to ><problémy ><s ><dopravou ><— ><najmä ><preťaženie ><cestných ><komunikácií ><množstvom ><dopravných ><prostriedkov>

<2)><        ><Negatívne ><faktory ><trhu ><nehnuteľností ><- ><nedostatky>

<Nedostatok ><a ><nedokonalosť ><informácií ><o ><trhu ><medzi ><kupujúcimi ><i ><predávajúcimi ><v ><konkrétnom ><čase ><a ><priestore ><(nepravidelnosť ><informácií, ><hodnota ><a ><využiteľnosť ><informácií ><je ><ohraničená ><geograficky) ><Nedostatok ><konkurencie ><na ><lokálnom ><trhu ><(realitiek, ><právnych ><zástupcov)>

<Je ><potrebné ><trh ><ďalej ><zjednodušovať— ><automatizovať ><a ><zrýchliť ><registráciu ><vlastníckych ><foriem, ><znížiť ><daňové ><a ><správne ><poplatky, ><skrátiť ><dĺžku ><právneho ><usporiadania ><transakcií.>

<3) ><        ><4 ><t><py>< ><marketingovej ><politiky>

<Konsolidačná ><(defenzívna) ><politika>< ><(vhodná, ><ak ><je ><žiaduce ><udržať ><existujúcu ><štruktúru ><služieb ><pre>

<existujúcu ><spotrebiteľskú ><skupinu ><— ><vhodná ><pre ><mestá ><bez ><zvláštnych ><problémov ><v ><súčasnosti ><aj ><blízkej>

<budúcnosti)>

<Kvalitatívne ><orientovaná ><politika>< ><(koncentruje ><sa ><na ><poskytovanie ><lepších ><zariadení ><a ><služieb ><pre ><tých>

<istých ><spotrebiteľov ><- ><vhodná ><pre ><mestá ><so ><zastaralou ><alebo ><neefektívnou ><funkčnou ><či ><fyzickou>

<štruktúrou)>

<Expanzívna ><politika>< ><(hľadá ><nové ><trhy ><pre ><existujúce ><služby ><— ><vhodná ><pre ><mestá ><so ><skrytými ><rezervami>

<a ><zdrojmi, ><ktoré ><sú ><relatívne ><podrozvinuté)>

<Diverzifikačná ><politika>< ><(najambicióznejšia ><— ><hľadanie ><nových ><trhov ><pre ><nové ><služby ><a ><zariadenia ><—>

<adaptácia ><urbánnej ><štruktúry ><a ><marketingovej ><kampane ><na ><pritiahnutie ><nových ><užívateľov)>

<4)><        ><Čo ><je ><segmentáeia. ><stratégia ><segmentácie>

<Proces, ><v ><ktorom ><management ><spoznáva ><existenciu ><rôznych ><kriviek ><dopytu ><na ><trhu ><a ><prispôsobuje ><marketingovú ><stratégiu ><podľa ><týchto ><relevantných ><cieľových ><skupín ><zákazníkov ><(obyvatelia, ><firmy, ><inštitúcie, ><turisti... ><- ><diferencované ><skupiny ><v ><spotrebe ><a ><preto ><aj ><špecifické ><orientácie ><plánovania ><mesto-><produktu) ><+ ><rovnako ><aj ><segmentácia ><funkcii ><(rekreácia, ><bývanie, ><nakupovanie...) ><Stratégie: ><— ><koncentračná>< ><(sústreďujúca ><sa ><len ><na ><1 ><segmet ><populácie)>

<-        ><diferenciačná>< ><(výber ><niekoľkých ><skupín ><obyvateľstva ><a ><formulácia>

<marketingového ><plánu ><pre ><každú ><z ><nich)>

<—        ><nediferenciačná>< ><(štandardný ><prístup ><ku ><všetkým ><obyvateľom)

><5 >< >< >< >< >< ><Mobilita-optimálna>

<6)><        ><Trvalo ><udržateľný ><rozvoj ><- ><optimálna ><doprava>

<Musí ><zabezpečiť ><prístup ><k ><zariadeniam ><a ><službám ><v ><meste ><pri ><súčasne ><existujúcej ><minimalizácii ><nákladov, ><musí ><podporovať ><minimalizáciu ><dopravných ><nehôd, ><obmedziť ><škody ><na ><životnom ><prostredí, ><chrániť ><neobnoviteľné ><zdroje, ><rešpektovať ><potreby ><obyvateľov ><so ><zníženou ><mobilitou ><a ><podporovať ><zdravý ><životný ><štýl.>

<7)><        ><Rôzne ><záujmy ><v ><doprave ><(automobilové ><firmy)>

<Ľudia ><ktorí ><vyrábajú ><automobily ><(snaha ><čo ><najviac ><vyrobiť ><a ><predať ><—> ><podporujú ><rozvoj ><motorizmu ><vo>

<všetkých ><smeroch)>

<Ľudia ><ktorí ><ich ><napájajú ><(nafta, ><benzín ><— ><snaha ><o ><čo ><najväčšie ><objemy ><predaja)>

<Ľudia ><ktorí ><ich ><vlastnia ><(hlavne ><ako ><zdroj ><obživy ><— ><kamióny ><— ><snaha ><podporovať ><rozširovanie>

<a ><skvalitnenie ><cestnej ><siete, ><snaha ><udržať ><množstvo ><a ><objemy ><prepráv)>

<Ľudia ><ktorí ><stavajú ><cesty ><(dostatok ><a ><kontinuita ><práce ><a ><pláce ><pre ><nich)>

<Ľudia ><organizovaný ><v ><rôznych ><motokluboch ><drobných ><majiteľov ><(realizácia ><ich ><záľub)>

<Všetci ><spolu ><= ><cestná ><lobby ><- ><vyvíjajú ><tlak ><na ><investície ><do ><ciest, ><aby ><sa ><predalo ><viac ><áut ><a ><najmä ><ďalej>

<výnosné ><zarábalo ><a ><profitovalo ><zo ><súčasnej ><a ><rozvíjajúcej ><sa ><motorizovanej ><spoločnosti ><+ ><úspešná>

<konkurencia ><alternatívnym ><prepravám>

<8)><        ><Čo ><obsahujú ><komunálne ><príjmy, ><poplatkv. ><dane. ><príklady>

<Komunálne ><príjmy>< ><- ><výnosy ><z ><miestnych ><daní ><a ><poplatkov, ><nedaňové ><príjmy ><z ><vlastníctva ><a ><prevodu ><majetku ><obce ><a ><jej ><rozpočtových ><organizácií, ><výnosy ><z ><finančných ><prostriedkov ><obce, ><sankcie ><za ><porušenie ><finančnej ><disciplíny ><uložené ><obcou, ><dary ><a ><výnosy ><dobrovoľných ><zbierok ><v ><prospech ><obce, ><podiely ><na ><daniach ><v ><správe ><štátu, ><dotácie ><zo ><štátneho ><rozpočtu ><na ><úhradu ><nákladov ><preneseného ><výkonu ><štátnej ><správy ><a ><dotácie ><zo ><štátnych ><fondov, ><ďalšie ><dotácie ><zo ><štátneho ><rozpočtu ><v ><súlade ><so ><zákonom

<<o ><rozpočte ><na ><príslušný ><rok, ><účelové ><dotácie ><z ><rozpočtu ><VUC ><prípadne ><rozpočtu ><inej ><obce ><na ><realizáciu>

<spoločných ><projektov ><(podľa ><zmlúv), ><prostriedky ><EÚ ><a ><iné ><prostriedky ><zo ><zahraničia ><poskytnuté ><na>

<konkrétny ><účel>

<+ ><pôžičky, ><združené ><prostriedky, ><zisk ><zo ><svojej ><podnikateľskej ><činnosti, ><prostriedky ><z ><mimorozpočtových>

<peňažných ><fondov>

<Poplatky>< ><- ><za ><komunálne ><odpady ><a ><drobné ><stavebné ><odpady, ><správne ><(administratívne), ><za ><predaj>

<výrobkov, ><tovarov ><a ><služieb, ><za ><znečisťovanie ><ovzdušia, ><za ><požiarne ><služby, ><za ><komunálne ><zariadenia>

<(múzeá, ><parky, ><WC...)...>

<Dane><— ><z ><nehnuteľností, ><za ><nsa. ><za ><užívanie ><verejného ><priestranstva, ><za ><ubytovanie, ><za ><predajné>

<automaty, ><za ><nevýherné ><hracie ><prístroje, ><za ><vjazd ><a ><zotrvanie ><motorového ><vozidla ><v ><historickej ><časti>

<mesta, ><za ><jadrové ><zariadenie>

<Podielové ><dane>< ><- ><z ><príjmov ><fyzických ><a ><právnických ><osôb>

>>

<9)><        ><Č><o ><zohľadňuje ><banka ><pri ><pôžičke ><mestu, ><mestskej ><samospráve>        

<Finančnú ><situáciu ><mesta ><(možnosti ><ručenia ><— ><najčastejšie ><nehnuteľnosťami), ><hodnotenie ><samotného>

<projektu ><(na ><ktorý ><sa ><úver ><berie), ><hodnotenie ><realizačno-riadiacich ><schopností ><predstaviteľov ><mesta>

<(prípadne ><ich ><ďalších ><partnerov)>

<+ ><na ><ukazovatele ><podielu ><prevádzkových ><nákladov ><(nevyhnutné ><výdavky ><najmä ><na ><výkon>

<samosprávnych ><funkcií) ><na ><vlastných ><príjmoch ><mesta ><a ><podielu ><investičných ><výdavkoch ><na ><celkových>

<výdavkoch>

<+ ><na ><ukazovatele ><celkovej ><úverovej ><zaťaženosti ><voči ><výške ><vlastných ><príjmov ><a ><ročnej ><dlhovej ><službe ><voči>

<výške ><vlastných ><príjmov)>

<10)><        ><Čo ><je ><rast ><miest>

<Prevažne ><to ><znamená ><rast ><počtu ><obyvateľov.>

<Dôvody ><- ><trh, ><určité ><zdroje, ><rast ><počtu ><obyvateľov ><v ><zázemí ><a ><využívanie ><centrálnej ><polohy, ><urbánne>

<aglomeračné ><ekonomiky ><(koncentrácia ><výroby, ><služieb, ><administratívy, ><financií)>

<11)><        ><Príklad ><susedskej ><spolupráce ><„efekt ><susedstva..>

1. <Spoločné ><administratívne ><inštitúcie ><(úrady), ><poradenské ><jednotky ><(právne, ><finančné, ><technické) ><pre
   ><združené ><samosprávy, ><spoločné ><kancelárie, ><administratívne ><činnosti ><(spoločné ><zabezpečovanie ><vybranej
   ><agendy) ><- ><Pr. ><Spoločné ><obecné ><úrady ><(stavebné ><konanie), ><Spoločné ><školské ><úrady>
2. <Technická ><infraštruktúra ><- ><vodovody, ><kanalizácia, ><plyn, ><výstavba ><a ><údržba ><ciest ><- ><Pr. ><čističky
   ><odpadových ><vôd, ><spoločný ><vodovod ><a ><kanalizácia...>
3. <Sociálna ><starostlivosť>
4. <Miestna ><a ><regionálna ><kultúra>
5. <Školstvo ><- ><základné, ><špecializované ><(najmä ><odborné), ><rekvalifikácie>
6. <Bývanie ><a ><bytová ><výstavba>
7. <Zdravotníctvo>
8. <Územné ><a ><regionálne ><plánovanie>
9. <Ochrana ><životného ><prostredia, ><odvoz ><a ><likvidácia ><komunálneho ><odpadu ><- ><Pr. ><spoločné ><skládky ><a ><odvoz
   ><odpadu>
10. <Protipožiarna ><ochrana>
11. <Spoločné ><podnikanie ><(podniky), ><spoločná ><privatizácia ><- ><Pr. ><podnik ><technických ><služieb>
12. <Hromadná ><doprava, ><prímestská ><doprava ><- ><Pr. ><spoločné ><dopravné ><podniky>
13. <Podpora ><malého ><a ><stredného ><podnikania>
14. <Cestovný ><ruch, ><jeho ><informačné ><a ><promoterské ><zabezpečenie ><- ><Pr. ><publikácie, ><info-materiály, ><mapy,>
15. <Bezpečnosť, ><boj ><proti ><kriminalite, ><ochrana ><majetku>

<12)><        ><Problém ><interkonmuálnej ><spolupráce>

<Problém ><či ><založiť ><jednoúčelové>< ><(najčastejšie ><a ><najpraktickejšie) ><alebo ><viac ><účelové ><združenie>< ><(niektorá>

<obec ><sa ><nemusí ><chcieť ><podieľať ><na ><niektorej ><funkcii)>

<Potreba ><politickej ><blízkosti>< ><(ťažkosti ><ak ><medzi ><účastníkmi ><neexistuje ><politická ><blízkosť ><(pravica/ľavica)>

<či ><aspoň ><tolerancia ><a ><rešpektovanie ><pragmatických ><cieľov ><kooperácie)>

<Problém ><dominancie ><niektorého ><z ><účastníkov>< ><(obava ><z ><eventuálnej ><dominancie ><mesta ><alebo ><väčších ><či>

<bohatších ><obcí ><ak ><sú ><súčasťou ><spolupráce ><- ><skôr ><možno ><očakávať ><líderstvo ><+ ><vzájomná ><dôvera,>

<racionálne ><vzťahy ><a ><korektné ><mechanizmy ><rozhodovania)>

<Problém ><rozmachu ><profesinalizácie ><a ><bvrokratizácie>< ><(pocit ><straty ><priameho ><vplyvu ><a ><nižšia>

<zodpovednosť ><týchto ><inštitúcií ><voči ><obyvateľom ><+ ><obava ><straty ><citlivosti ><na ><miestne ><podmienky ><a ><viac>

<<prevažovanie ><profesionálneho ><technokratického ><prístupu ><+ ><tvorenie ><väčších ><byrokratických ><jednotiek,>

<ktorých ><kontrola ><a ><demokratická ><zodpovednosť ><môže ><spôsobovať ><ťažkosti)>

<Problém ><finančnej ><bariéry ><spolupráce>< ><(napätie ><aj ><v ><zdrojoch ><združovaných ><obcami ><- ><pre>

<podfinancované ><obce ><býva ><problém ><už ><minimálny ><vklad ><do ><spoločných ><podnikov ><či ><projektov)>

<Problém ><transakčných ><nákladov>< ><(náklady ><prípravy, ><vyjednávania, ><konzultácií, ><projektových ><príprav)>

<Problém ><nadmerných ><očakávaní>< ><(nemožno ><očakávať, ><že ><IS ><vyrieši ><všetky ><problémy ><života ><obcí ><— ><skôr>

<doplnkom ><celého ><systému ><pôsobenia ><verejného ><sektoru)>

<Problém ><formovania ><zmiešaných ><(verejno-privátnych) ><spoluprác>< ><(ťažkosti ><pri ><presviedčaní ><miestnej>

<ekonomickej ><a ><spoločenskej ><elity ><spolupodieľať ><sa ><na ><takýchto ><aktivitách ><ak ><efekty ><pre ><nich ><nie ><sú>

<bezprostredne ><pozorovateľné)>

<Problém ><priestorovej ><kontinuity, ><problém ><monopolizácie>< ><(združovanie ><—priestorové ><(regionálne) ><alebo>

<odvetvovo-záujmové ><(podľa ><určitého ><zamerania, ><blízkosti, ><spoločnej ><funkcie ><napr. ><kúpeľné, ><historické) ><—>>

<priestorové ><spolupráce ><môžu ><byť ><priestorovo ><kompaktné ><alebo ><nekompaktné ><— ><pre ><jednotlivé ><obce ><určité>

<riziko, ><niekedy ><je ><ťažké ><neakceptovať ><riešenie ><prijaté ><všetkými ><susednými ><obcami ><alebo ><regionálne>

<monopolné ><zabezpečovanie ><určitej ><služby ><môže ><byť ><rizikom ><- ><existuje ><možnosť ><odčleniť ><sa)>

<13)><        ><Výhody ><výstavby ><súkromnej ><firmy>

1. <- ><celá ><zodpovednosť ><za ><obnovu ><leží ><na ><nej ><(umožňuje ><to ><rýchle ><rozhodovanie, ><správu ><a ><celkové
   ><dokompletovanie ><zámeru)>
2. <- ><pri ><plnom ><nesení ><rizika ><je ><celý ><prístup ><firmy ><založený ><na ><konkurenčnom ><správaní ><sa>
3. <- ><má ><skúsenosti ><z ><už ><vykonaných ><projektov>
4. <— ><developer ><zavedený ><na ><trhu ><môže ><významne ><pomôcť ><so ><získaním ><financií>
5. <- ><ak ><za ><obnovu ><zodpovedá ><1 ><developer, ><do ><projektu ><môžu ><byť ><zahrnuté ><rôzne ><sociálne ><náklady,
   ><developer ><môže ><internalizovať ><externality ><(kto ><užíva ><nech ><platí)>
6. <-v ><rámci ><jednania ><o ><celom ><projekte ><môže ><miestna ><samospráva ><presadiť ><realizáciu ><niektorých ><svojich
   ><požiadaviek>

<14)><        ><Príčiny ><decentralizácie ><výroby>

1. <- ><zlepšenie ><dopravy ><a ><rozšírenie ><cestnej ><prepravy>< ><(lokalizácia ><podnikov ><už ><nie ><je ><tak ><úzko ><naviazaná ><na
   ><dodávateľov, ><produkčné ><služby ><— ><možnosť ><premiestnenia ><sa ><na ><predmestia ><alebo ><do ><menších ><miest)>
2. <— ><trend ><ku ><koncentrácii ><výroby ><do ><veľkých ><závodov>< ><(jednoposchodové ><komplexy ><pre ><masovú ><výrobu
   ><potrebujú ><veľké ><plochy ><- ><výstavba ><na ><okraji ><miest)>

<Ďalej ><aj ><- ><politika ><orgánov ><verejnej ><správy ><podporujúca ><bývanie ><proti ><výrobe ><a ><podpore ><zamestnanosti>

1. <vyššie ><nároky ><obyvateľov ><na ><kvalitu ><životného ><prostredia ><v ><mieste ><bývania
   ><(vedie ><k ><relokácii ><niektorých ><podnikov)>
2. <reštrukturalizácia ><ekonomiky ><(rast ><a ><prevaha ><službových, ><administratívnych ><a
   ><ďalších ><funkcií)>

<15)><        ><Najoptimálnejšia ><hustota ><bytovej ><zástavby>

<Dosahuje ><sa ><- ><1) ><plánovacou ><kontrolou ><(regulatívami ><v ><procese ><územného ><plánovania) ><2) ><jednotným ><vlastníctvom ><(správou) ><pozemkov ><(1 ><investor ><celej ><obytnej ><štvrte) ><—> ><ak ><1 ><investor ><menšia ><hustota ><a ><vyššia ><kvalita ><(preferuje ><sa ><bývanie ><s ><menšou ><hustotou), ><ak ><viac ><snaha ><každého ><maximalizovať ><zisk ><a ><teda ><vyššia ><hustota ><s ><nižšou ><kvalitou>

<16)><        ><Sociálna ><aglomerácia ><- ><3 ><výhody>

1. <- ><ľudia ><sa ><vyznačujú ><tendenciou ><priateliť ><sa ><(a ><bývať ><- ><zhlukovať ><sa) ><s ><tými, ><ktorí ><majú ><podobné
   ><znaky ><a ><charakteristiky ><ako ><oni ><(podobné ><záujmy, ><vek, ><etnická ><príslušnosť, ><vzdelanie, ><spôsob ><života)>
2. <- ><existujú ><rozličné ><druhy ><služieb ><požadované ><a ><využívané ><ľuďmi ><- ><výhody ><z ><úspor ><v ><ich ><poskytovaní ><ak
   ><je ><dostatočne ><veľký ><trh ><+ ><ak ><chceme ><viac ><špecifických ><služieb ><je ><dobré ><zhlukovať ><sa ><(čínske ><štvrte,
   ><židovské ><štvrte, ><štvrte ><intelektuálov)>
3. <- ><túžba ><po ><príjemnom ><fyzickom ><prostredí- ><lepšie ><lokality ><prirodzene ><obávajú ><bohatší, ><ktorí ><majú
   ><zdroje ><aj ><na ><udržiavanie ><aj ><na ><tvorenie ><kvalitného ><prostredia ><+ ><na ><generovanie ><kvalitných ><služieb ><-
   ><vytvára ><sa ><špecifický ><typ ><susedstva ><(zhlukovania ><až ><segregácie) ><ovplyvňujúci ><okolie>

<17)><        ><Základný ><vlastníci ><nehnuteľností>

<Inštitucionálny ><vlastníci ><zo>< ><súkromného ><sektoru>< ><(podnikateľské ><a ><obchodné ><spoločnosti>

<v ><poľnohospodárstve, ><priemysle, ><doprave ><službách/ ><investičné ><spoločnosti ></ ><penzijné ><a ><investičné ><fondy/>

<banky ><a ><poisťovne)>

<Verejný ><sektor>< ><(štát ><a ><samospráva)>

<Individuálne ><fyzické ><osoby>< ><(vlastníci ><domov ><a ><priľahlých ><pozemkov, ><SHR)>

<<18)><        ><E><xterné ><efekty><        ><
><Ekonomické ><prínosy ><(externé ><úspory) ><vznikajúce ><mimo ><vnútorného ><prostredia ><firiem, ><domácností, ><alebo
><jednotlivých ><odvetví ><ale ><vznikajúce ><ich ><koncentráciou ><- ><založené ><na ><princípe ><existencie ><určitého ><druhu >< >< >< >< >< >

<služieb ><(tovarov), ><ktoré ><nie ><sú ><dostupné ><na ><inom ><mieste ><alebo ><sú ><tam ><drahšie.>

<Koncentrácia ><firiem ><= ><rast ><veľkosti ><trhu>< ><pre ><ďalšie ><firmy ><dodávajúce ><im ><tovary ><a ><služby ><(môžu ><sa>

<zároveň ><zväčšovať, ><poskytovať ><ich ><lacnejšie) ><—» ><vzrast ><dopytu.>

<Tiež ><externé ><výhody ><z ><existencie ><a ><využívania ><rôznej ><infraštruktúry>< ><mnohými ><firmami. ><Tiež ><ak ><už ><služby>

<a ><dodávatelia ><v ><oblasti ><existujú ><a ><je ><ich ><veľký ><počet ><(+ ><dostatok ><vhodných ><a ><voľných ><plôch ><na>

<podnikanie) ><- ><priťahovanie ><nových ><alebo ><expanduiúcich ><firiem>< ><.>

<Tiež ><možnosť ><získania ><dostatku ><kvalitnej ><a ><podobne ><kvalifikovanej ><pracovnej ><sily>< ><v ><lokalite ><s ><väčším>

<počtom ><podobných ><firiem.>

<Tiež ><možnosť ><väčšej ><špecializácie ><výroby>< ><a ><skôr ><rast ><väzieb>< ><medzi ><miestnymi ><podnikmi ><s ><nadväzujúcou>

<výrobou ><alebo ><službou ><(nadväznosť ><od ><výskumu ><až ><po ><odbyt).>

<Tiež ><väčšie ><možnosti ><inovačného, ><technologického ><alebo ><organizačného ><napodobovania ><a ><preberania>

<skúseností>< ><ak ><sú ><firmy ><blízko ><seba.>

<19)><        ><Negatívne ><stránky ><Inkubátore ><— ><aspekty>

<Je ><otázne ><či ><vôbec ><firmy ><majú ><dodávateľov ><z ><okolia, ><či ><sú ><silné ><väzby ><medzi ><firmami ><v ><meste, ><málo>

<príkladov ><úspešných ><a ><už ><zväčšených ><firiem ><ktoré ><by ><neskôr ><migrovali ><z ><centra ><na ><perifériu ><alebo ><do>

<menších ><miest ><a ><podporovali ><rozvojom ><širší ><priestor.>

<Hlavným ><dôvodom ><koncentrácie ><a ><lokalizácie ><mnohých ><odvetví ><v ><centre ><mesta ><je ><ten, ><že ><tam ><je ><trh ><pre>

<ich ><výrobky ><a ><služby ><- ><nimi ><generované ><externé ><efekty ><nepovzbudzujú ><lokalizáciu ><nových ><firiem ><z ><iných>

<odvetví.>

<20)><        ><2 ><hlavné ><smery ><decentralizácie ><administratívnych ><aktivít>

1. <-z ><veľkých ><miest, ><metropolitných ><regiónov ><do ><malých ><miest ><(dole ><urbánnou ><hierarchiou)>
2. <— ><z ><centier ><miest ><na ><ich ><okraj, ><do ><suburbánnych ><oblastí>

<21)><        ><Vývoj ><maloobchodu ><v ><strednej ><a ><východnej ><Európe>

<Napriek ><pomerne ><dynamickej ><(menej ><ako ><v ><Z ><Európe ><a ><USA) ><transformácii ><obchodu ><v ><prospech ><supermarketov, ><hypermarketov ><a ><ďalších ><obchodných ><sietí ><(aj ><špecializovaných ><supermarketov) ><či ><už ><s ><vlastnou ><finančnou ><bázou ><alebo ><zahraničným ><kapitálom ><nadnárodných ><obchodných ><spoločností ><a ><s ><trendom ><lokalizácie ><v ><suburbánnych ><zónach ><stále ><prevláda ><nakupovanie ><v ><malých ><samoobsluhách ><(často ><lokalizovaných ><v ><centrách ><miest) ><a ><malých ><špecializovaných ><obchodoch. ><III+22III ><Pomalšie ><ale ><isto ><dochádza ><aj ><k ><prieniku ><ďalších ><aspektov ><transformácie ><obchodu ><a ><služieb ><- ><ich ><industrializácii ><(produkcia ><služieb, ><predaja ><predvídateľnej ><štandardizovanej ><kvality ><- ><rýchle ><stravovanie, ><hotelierstvo) ><alebo ><nákup ><v ><zajatí ><alebo ><nové ><priestory ><spotreby ><(čerpacie ><stanice ><s ><obchodmi) ><alebo ><expanzia ><obchodov ><do ><tesnej ><blízkosti ><miest ><práce ><(obchody ><na ><prízemiach ><administratívnych ><budov, ><nemocníc ><a ><škôl) ><alebo ><nakupovanie ><z ><domu ><(cez ><zásielkové ><katalógy, ><cez ><internet, ><telefón, ><podomový ><predaj)>

<22)><        ><Ako ><sa ><mení ><poloha ><maloobchodu>

<Dochádza ><k ><postupnému ><presunu ><(decentralizácii) ><najmasovejšej ><(základnej) ><spotreby ><z ><centier ><miest ><do ><obchodných ><komplexov ><(hypermarketov ><a ><supermarketov) ><pri ><významných ><cestných ><výpadovkách ><z ><miest ><alebo ><významných ><staniciach ><hromadnej ><dopravy, ><na ><okraj ><miest ><a ><do ><blízkosti ><veľkých ><obytných ><celkov ><+ ><s ><dobrou ><dostupnosťou ><automobilmi. ><V ><centrách ><(s ><vyššími ><nákladmi ><na ><plochu, ><menej ><parkovacích ><plôch) ><ostávajú ><najmä ><značkové, ><kvalitou ><vyššie ><postavené ><a ><drahšie ><výrobky ><schopné ><konkurovať ><administratívno-reprezentačným ><a ><iným ><funkciám.

>

1. <Ako ><vplývajú ><reform. ><techn. ><na ><priestorové ><rozmiestnenie ><aktivít ><mesta>
2. <Decentralizácia ><priemyslu ><— ><príčiny
3. <Aktivity ><účastníkov ><miestneho ><ekonomického ><rozvoja ><- ><Aké ><organizácie ><sa ><zúčastňujú
   ><>

<Aktéri:>

1. <Územné ><samosprávy ><(miestna ><a ><regionálna)>
2. <Územná ><štátna ><správa ><a ><inštitúcie ><centrálneho ><štátu>
3. <Podnikateľské ><subjekty>
4. <Obchodné ><komory, ><združenia ><podnikateľov>
5. <Rozvojové ><agentúry, ><združenia ><a ><partnerstvá>

1. <<Zástupcovia ><finančného ><sektoru>
2. <Inštitúcie ><pracovného ><trhu>
3. <Vzdelávacie ><a ><výskumné ><organizácie>
4. <Miestne ><záujmové ><združenia, ><aktivisti, ><tretí ><sektor ><(životné ><prostredie, ><sociálna ><sféra)>
5. <Občania>

<26) >< >< >< ><Ako ><môže ><mestská ><samospráva ><vplývať ><na ><ekonomický ><rozvoj>

1. <rozhodovanie ><o ><ekonomických ><aktivitách/podnikaní ><a ><investíciách ><(stanoviská ><k ><prevádzke, ><umiestnení,
   ><podmienky, ><stavebné ><povolenia)>
2. <všeobecne ><záväzné ><nariadenia ><(VZN) ><(zriedkavo ><k ><vyjadreniu ><podmienok ><a ><iniciatív ><v ><MER, ><okrajovo
   ><podporné ><iniciatívy ><vo ><VZN ><týkajúcich ><sa ><iných ><oblastí)>
3. <miestna ><plánovacia ><dokumentácia ><(schvaľovanie ><územno-plánovacej ><dokumentácie, ><schvaľovanie ><a
   ><implementácia ><rozvojových ><dokumentov, ><prípravy ><rozvojových ><stratégii ><a ><plánov ><sociálneho ><rozvoja ><a
   ><ekonomického ><rozvoja)>
4. <vlastníctvo ><a ><správa ><majetku>
5. <príprava ><rozpočtu, ><správa ><daní ><a ><poplatkov>
6. <vlastné ><podniky, ><organizácie, ><spoločné ><podniky>
7. <miestne ><komunikácie ><- ><výstavba, ><správa, ><údržba>
8. <zabezpečovanie ><poskytovania ><verejných ><služieb>
9. <miestne ><školstvo>

<Podpora ><malého ><a ><stredného ><podnikania>

1. <transparentný ><a ><efektívny ><miestny ><regulačný ><rámec>
2. <poradenské ><a ><konzultačné ><služby ><poskytované ><v ><rámci ><miestnej ><samosprávy>
3. <centrá ><prvého ><kontaktu>
4. <regionálne ><poradenské ><a ><informačné ><centrá>

<podnikateľské ><inovačné ><centrá ><(BIC), ><technologické ><centrá, ><inkubátory, ><inkubátorové ><domy ><Zamestnanosť ><a ><pracovná ><sila>

1. <pracovné ><miesta ><v ><rámci ><aktívnej ><politiky ><práce>
2. <pracovné ><miesta ><vo ><vlastných ><podnikoch ><a ><organizáciách>

<■ ><ovplyvňovanie ><miestneho ><sektora ><vzdelávania ><- ><stredné/stredné ><odborné, ><univerzitné, ><rekvalifikácie>

<•        ><podpora ><prístupu ><na ><pracovný ><trh ><- ><dotácie ><na ><miestnu ><a ><regionálnu ><verejnú ><dopravu, ><regulácia ><fungovania
><miestnej ><verejnej ><dopravy>

<Plánovanie ><miestneho ><ekonomického ><rozvoja>

1. <ciele ><MER ><sa ><výrazne ><začleňujú ><do ><územno-plánovacej ><dokumentácie>
2. <sektorové ><miestne ><stratégie/koncepty ><rozvoja>
3. <krátkodobé ><miestne ><rozvojové ><stratégie/koncepty>
4. <stratégie/plány ><miestneho ><ekonomického ><rozvoja
   ><Marketing ><mesta/lokalitv/MER>
5. <marketing ><mesta ><- ><promotion ><- ><tvorba ><image>
6. <účasť ><na ><špecializovaných ><veľtrhoch, ><konferenciách, ><investičných ><fórach ><(príp. ><aj ><ich ><organizovanie)>
7. <komplexné ><informačné ><balíky ><o ><miestnom ><rámci ><MER ><a ><ich ><distribúcia ><- ><vlastnými ><silami, ><vstupom ><do
   ><rôznych ><externých ><databáz>

<Lokality, ><pozemky/budovy ><a ><infraštruktúra ><formovanie ><a ><príprava ><lokalít ><pre ><MER>

1. <efektívny ><register ><majetku ><(nehnuteľností), ><nielen ><vlastných ><(sprostredkovanie)>
2. <identifikácia ><vhodných ><lokalít ><a ><ich ><delimitácia ><v ><územnom ><pláne>
3. <zaobstaranie ><pozemkov ><pre ><rozvoj ><(nákup, ><sceľovanie)>
4. <získavanie ><nehnuteľností ><štátnych ><podnikov/inštitúcii>
5. <prevzatie ><a ><sanácia ><devastovaných/zastaralých ><priestorov ><"starej ><ekonomiky">
6. <podiel ><na ><intenzifikácii ><využitia ><zeme>
7. <investovanie ><do ><infraštruktúry>
8. <kapitálová ><spoluúčasť ><nehnuteľnosťami
   ><podpora ><na ><báze ><nehnuteľností ><a ><infraštruktúry>
9. <predaj ><a ><prenájom ><nehnuteľností>
10. <predaj/prenájom ><nehnuteľností ><za ><výhodných ><podmienok ><- ><znížená ><cena, ><splátky>
11. <zámeny ><pozemkov>
12. <posilnenie ><a ><rozšírenie ><kapacít ><infraštruktúry ><samosprávou>

<<kompletná ><príprava ><veľkomierkových ><rozvojových ><lokalít>

<•        ><rozsiahle ><priemyselné/logistické ><komplexy
><Finančné ><nástroje>

<nástroje ><založené ><na ><miestnych ><daniach ><a ><poplatkoch ><■ ><prijateľná ><miera ><zdanenia>

1. <odpustenie ><daní ><na ><určité ><obdobie>
2. <odpustenie ><daní ><kompenzované ><investíciami>
3. <odloženie ><platby ><daní>
4. <splátky ><daňového ><dlhu>
5. <vyrovnanie ><daňového ><dlhu ><(pokút) ><prácami/službami ><pre ><obec
   ><nástroje ><založené ><na ><využití ><majetku ><samosprávy>
6. <predaj ><majetku ><za ><výhodnú ><cenu, ><alebo ><na ><splátky>
7. <zníženie ><nájmu ><v ><závislosti ><od ><charakteru ><aktivity>

<zníženie ><nájmu ><kompenzované ><investíciami ><(prevažne ><dočasné)
>

8. ><Financovanie>

1. <procesov ><súvisiacich ><s ><MER ><(plánovanie, ><podpora ><inštitúcii ><a ><pod.)>
2. <samotná ><priama ><finančná ><podpora ><podnikania ><a ><zamestnanosti
   ><Financovanie ><aktivít ><MER ><z ><vlastných ><zdrojov>

1. <financovanie ><vlastných ><zámerov ><v ><MER>
2. <príspevky, ><dotácie, ><granty ><(podnikom, ><rozvojovým ><inätitúciám)>
3. <kapitálový ><vstup ><do ><nových ><právnych ><subjektov>
4. <pôžičky ><- ><na ><rozvojové ><projekty, ><pomoc ><subjektom ><v ><dočasných ><problémoch, ><záruky ><za ><pôžičky>
5. <zakázky ><miestnym ><podnikom>

<Financovanie ><z ><externých ><zdrojov ><(domáce, ><zahraničné)>

1. <komerčné ><úvery, ><dlhopisy>
2. <prostriedky ><z ><programov ><spravovaných ><štátom, ><EÚ, ><či ><iných ><vlád>
3. <prostriedky ><z ><neziskových ><fondov, ><nadácii>
4. <spoluúčasť ><a ><koordinovanie ><spolufmancovania ><(funding ><mix)
   ><Mtitucionálno-oreanizačné ><opatrenia>

<Interné ><organizačné ><prispôsobenie ><na ><podporu ><a ><riadenie ><MER>

1. <otázky ><MER ><rozptýlené ><medzi ><rôzne ><oddelenia ><obecného/mestského ><úradu>
2. <vybraní ><pracovníci ><sa ><zaoberajú ><výlučne ><otázkami ><MER>
3. <špecializované ><organizačné ><útvary ><(len ><MER, ><príp. ><so ><súvisiacou ><agendou)>
4. <špecifická ><MER ><zameraná ><komisia ><zastupiteľstva ><(prípadne ><je ><významnou ><aktivitou ><niektorej ><komisie)>
5. <osobná ><zainteresovanosť ><a ><vodcovstvo
   ><Externé ><inštitucionálne ><orientované ><aktivity>
6. <aktivity ><organizácii ><založených ><samosprávou ><(infocentrá, ><BIC, ><inkubátory, ><rozvojové ><agentúry)>
7. <networking ><iniciovaný ><samosprávou ><(neformálny)>
8. <spolupráca ><a ><podporné, ><vzájomne ><ústretové ><vzťahy ><(krátkodobé ><zmluvy, ><podpory, ><sprostredkovanie,
   ><lobovanie)>
9. <organizačné ><a ><neorganizačné ><partnerstvo ><(spoločné ><podniky, ><združenia, ><partnerstvá, ><kontrakty, ><spoločné
   ><projekty)>
10. <koordinácia ><inštitucionálneho ><prostredia ><(stabilný ><partner, ><kapacity, ><právomoci)

><27) >< >< >< ><Špekulácia ><- ><čo ><to ><je>

<Očakávanie ><vlastníkov ><(napr. ><pozemkov, ><akcií), ><ktorí ><odmietajú ><ponuky ><nižšej ><hodnoty ><voči ><cenám ><očakávaným ><od ><iných ><záujemcov ><v ><krátkej ><alebo ><dlhšej ><budúcnosti ><najmä ><ak ><je ><tendencia ><rastu ><cien.

KOMUNÁLNA EKONÓMIA - (test C)

1)        Čo bolo stimulom pre rozoj KE

Boli to problémy s dopravou - najmä preťaženie cestných komunikácií množstvom dopravných prostriedkov

2)        Negatívne faktory trhu nehnuteľností - nedostatky

Nedostatok a nedokonalosť informácií o trhu medzi kupujúcimi i predávajúcimi v konkrétnom čase a priestore (nepravidelnosť informácií, hodnota a využiteľnosť informácií je ohraničená geograficky) Nedostatok konkurencie na lokálnom trhu (realitiek, právnych zástupcov)

Je potrebné trh ďalej zjednodušovať- automatizovať a zrýchliť registráciu vlastníckych foriem, znížiť daňové a správne poplatky, skrátiť dĺžku právneho usporiadania transakcií.

3)         4 typy marketingovej politiky

Konsolidačná (defenzívna) politika (vhodná, ak je žiaduce udržať existujúcu štruktúru služieb pre existujúcu spotrebiteľskú skupinu - vhodná pre mestá bez zvláštnych problémov v súčasnosti aj blízkej budúcnosti)

Kvalitatívne orientovaná politika (koncentruje sa na poskytovanie lepších zariadení a služieb pre tých istých spotrebiteľov - vhodná pre mestá so zastaralou alebo neefektívnou funkčnou či fyzickou štruktúrou)

Expanzívna politika (hľadá nové trhy pre existujúce služby - vhodná pre mestá so skrytými rezervami a zdrojmi, ktoré sú relatívne podrozvinuté)

Diverzifikačná politika (najambicióznejšia - hľadanie nových trhov pre nové služby a zariadenia - adaptácia urbánnej štruktúry a marketingovej kampane na pritiahnutie nových užívateľov)

4)        Čo je segmentáeia. stratégia segmentácie

Proces, v ktorom management spoznáva existenciu rôznych kriviek dopytu na trhu a prispôsobuje marketingovú stratégiu podľa týchto relevantných cieľových skupín zákazníkov (obyvatelia, firmy, inštitúcie, turisti... - diferencované skupiny v spotrebe a preto aj špecifické orientácie plánovania mesto-produktu) + rovnako aj segmentácia funkcii (rekreácia, bývanie, nakupovanie...) Stratégie: - koncentračná (sústreďujúca sa len na 1 segmet populácie)

-        diferenciačná (výber niekoľkých skupín obyvateľstva a formulácia marketingového plánu pre každú z nich)

-        nediferenciačná (štandardný prístup ku všetkým obyvateľom)

5      Mobilita-optimálna

6)        Trvalo udržateľný rozvoj - optimálna doprava

Musí zabezpečiť prístup k zariadeniam a službám v meste pri súčasne existujúcej minimalizácii nákladov, musí podporovať minimalizáciu dopravných nehôd, obmedziť škody na životnom prostredí, chrániť neobnoviteľné zdroje, rešpektovať potreby obyvateľov so zníženou mobilitou a podporovať zdravý životný štýl.

7)        Rôzne záujmy v doprave (automobilové firmy)

Ľudia ktorí vyrábajú automobily (snaha čo najviac vyrobiť a predať -> podporujú rozvoj motorizmu vo všetkých smeroch)

Ľudia ktorí ich napájajú (nafta, benzín - snaha o čo najväčšie objemy predaja)

Ľudia ktorí ich vlastnia (hlavne ako zdroj obživy - kamióny - snaha podporovať rozširovanie a skvalitnenie cestnej siete, snaha udržať množstvo a objemy prepráv)

Ľudia ktorí stavajú cesty (dostatok a kontinuita práce a pláce pre nich)

Ľudia organizovaný v rôznych motokluboch drobných majiteľov (realizácia ich záľub)

Všetci spolu = cestná lobby - vyvíjajú tlak na investície do ciest, aby sa predalo viac áut a najmä ďalej výnosné zarábalo a profitovalo zo súčasnej a rozvíjajúcej sa motorizovanej spoločnosti + úspešná konkurencia alternatívnym prepravám

8)        Čo obsahujú komunálne príjmy, poplatkv. dane. príklady

Komunálne príjmy - výnosy z miestnych daní a poplatkov, nedaňové príjmy z vlastníctva a prevodu majetku obce a jej rozpočtových organizácií, výnosy z finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce, podiely na daniach v správe štátu, dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie zo štátnych fondov, ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočte na príslušný rok, účelové dotácie z rozpočtu VUC prípadne rozpočtu inej obce na realizáciu

spoločných projektov (podľa zmlúv), prostriedky EÚ a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel + pôžičky, združené prostriedky, zisk zo svojej  podnikateľskej činnosti, prostriedky z mimorozpočtových peňažných fondov

Poplatky - za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, správne (administratívne), za predaj výrobkov, tovarov a služieb, za znečisťovanie ovzdušia, za požiarne služby, za komunálne zariadenia (múzeá, parky, WC...)...

Dane- z nehnuteľností, za nsa. za užívanie verejného priestranstva, za ubytovanie, za predajné automaty, za nevýherné hracie prístroje, za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, za jadrové zariadenie Podielové dane - z príjmov fyzických a právnických osôb

9)        Čo zohľadňuje banka pri pôžičke mestu, mestskej samospráve        

Finančnú situáciu mesta (možnosti ručenia - najčastejšie nehnuteľnosťami), hodnotenie samotného projektu (na ktorý sa úver berie), hodnotenie realizačno-riadiacich schopností predstaviteľov mesta (prípadne ich ďalších partnerov) + na ukazovatele podielu prevádzkových nákladov (nevyhnutné výdavky najmä na výkon samosprávnych funkcií) na vlastných príjmoch mesta a podielu investičných výdavkoch na celkových výdavkoch

+ na ukazovatele celkovej úverovej zaťaženosti voči výške vlastných príjmov a ročnej dlhovej službe voči výške vlastných príjmov)

10)        Čo je rast miest

Prevažne to znamená rast počtu obyvateľov.

Dôvody - trh, určité zdroje, rast počtu obyvateľov v zázemí a využívanie centrálnej polohy, urbánne aglomeračné ekonomiky (koncentrácia výroby, služieb, administratívy, financií)

11)        Príklad susedskej spolupráce „efekt susedstva..

16. Spoločné administratívne inštitúcie (úrady), poradenské jednotky (právne, finančné, technické) pre združené samosprávy, spoločné kancelárie, administratívne činnosti (spoločné zabezpečovanie vybranej agendy) - Pr. Spoločné obecné úrady (stavebné konanie), Spoločné školské úrady Technická infraštruktúra - vodovody, kanalizácia, plyn, výstavba a údržba ciest - Pr. Čističky odpadových vôd, spoločný vodovod a kanalizácia...
17. Sociálna starostlivosť
18. Miestna a regionálna kultúra
19. Školstvo - základné, špecializované (najmä odborné), rekvalifikácie
20. Bývanie a bytová výstavba
21. Zdravotníctvo
22. Územné a regionálne plánovanie
23. Ochrana životného prostredia, odvoz a likvidácia komunálneho odpadu - Pr. spoločné skládky a odvoz odpadu
24. Protipožiarna ochrana
25. Spoločné podnikanie (podniky), spoločná privatizácia - Pr. podnik technických služieb
26. Hromadná doprava, prímestská doprava - Pr. spoločné dopravné podniky
27. Podpora malého a stredného podnikania
28. Cestovný ruch, jeho informačné a promoterské zabezpečenie - Pr. publikácie,
    infomateriály, mapy,
29. Bezpečnosť, boj proti kriminalite, ochrana majetku

12)        Problém interkonmuálnej spolupráce

Problém či založiť jednoúčelové (najčastejšie a najpraktickejšie) alebo viac účelové združenie (niektorá obec sa nemusí chcieť podieľať na niektorej funkcii)

Potreba politickej blízkosti (ťažkosti ak medzi účastníkmi neexistuje politická blízkosť (pravica/ľavica) či aspoň tolerancia a rešpektovanie pragmatických cieľov kooperácie)

Problém dominancie niektorého z účastníkov (obava z eventuálnej dominancie mesta alebo väčších či bohatších obcí ak sú súčasťou spolupráce - skôr možno očakávať líderstvo + vzájomná dôvera, racionálne vzťahy a korektné mechanizmy rozhodovania)

Problém rozmachu profesinalizácie a bvrokratizácie (pocit straty priameho vplyvu a nižšia zodpovednosť týchto inštitúcií voči obyvateľom + obava straty citlivosti na miestne podmienky a viac prevažovanie profesionálneho technokratického prístupu + tvorenie väčších byrokratických jednotiek, ktorých kontrola a demokratická zodpovednosť môže spôsobovať ťažkosti)

Problém finančnej bariéry spolupráce (napätie aj v zdrojoch združovaných obcami - pre

podfinancované obce býva problém už minimálny vklad do spoločných podnikov či projektov)

Problém transakčných nákladov (náklady prípravy, vyjednávania, konzultácií, projektových príprav)

Problém nadmerných očakávaní (nemožno očakávať, že IS vyrieši všetky problémy života obcí – skôr doplnkom celého systému pôsobenia verejného sektoru)

Problém formovania zmiešaných (verejno-privátnych) spoluprác (ťažkosti pri presviedčaní miestnej ekonomickej a spoločenskej elity spolupodieľať sa na takýchto aktivitách ak efekty pre nich nie sú bezprostredne pozorovateľné)

Problém priestorovej kontinuity, problém monopolizácie (združovanie -priestorové (regionálne) alebo odvetvovo-záujmové (podľa určitého zamerania, blízkosti, spoločnej funkcie napr. kúpeľné, historické) -> priestorové spolupráce môžu byť priestorovo kompaktné alebo nekompaktné - pre jednotlivé obce určité riziko, niekedy je ťažké neakceptovať riešenie prijaté všetkými susednými obcami alebo regionálne

monopolné zabezpečovanie určitej služby môže byť rizikom - existuje možnosť odčleniť sa)

13)        Výhody výstavby súkromnej firmy

7. - celá zodpovednosť za obnovu leží na nej (umožňuje to rýchle rozhodovanie, správu a celkové dokompletovanie zámeru)
8. - pri plnom nesení rizika je celý prístup firmy založený na konkurenčnom správaní sa
9. - má skúsenosti z už vykonaných projektov
10. - developer zavedený na trhu môže významne pomôcť so získaním financií
11. - ak za obnovu zodpovedá 1 developer, do projektu môžu byť zahrnuté rôzne sociálne náklady, developer môže internalizovať externality (kto užíva nech platí)
12. -v rámci jednania o celom projekte môže miestna samospráva presadiť realizáciu niektorých svojich požiadaviek

14)        Príčiny decentralizácie výroby

3. - zlepšenie dopravy a rozšírenie cestnej prepravy (lokalizácia podnikov už nie je tak úzko naviazaná na dodávateľov, produkčné služby - možnosť premiestnenia sa na predmestia alebo do menších miest)
4. - trend ku koncentrácii výroby do veľkých závodov (jednoposchodové komplexy pre masovú výrobu potrebujú veľké plochy - výstavba na okraji miest)

Ďalej aj - politika orgánov verejnej správy podporujúca bývanie proti výrobe a podpore zamestnanosti

3. vyššie nároky obyvateľov na kvalitu životného prostredia v mieste bývania
   (vedie k relokácii niektorých podnikov)
4. reštrukturalizácia ekonomiky (rast a prevaha službových, administratívnych a
   ďalších funkcií)

15)        Najoptimálnejšia hustota bytovej zástavby

Dosahuje sa - 1) plánovacou kontrolou (regulatívami v procese územného plánovania)
2) jednotným vlastníctvom (správou) pozemkov (1 investor celej obytnej štvrte) -> ak 1 investor menšia hustota a vyššia kvalita (preferuje sa bývanie s menšou hustotou), ak viac snaha každého maximalizovať zisk a teda vyššia hustota s nižšou kvalitou

16)        Sociálna aglomerácia - 3 výhody

4. - ľudia sa vyznačujú tendenciou priateliť sa (a bývať - zhlukovať sa) s tými, ktorí majú podobné znaky a charakteristiky ako oni (podobné záujmy, vek, etnická príslušnosť, vzdelanie, spôsob života)
5. - existujú rozličné druhy služieb požadované a využívané ľuďmi - výhody z úspor v ich poskytovaní ak je dostatočne veľký trh + ak chceme viac špecifických služieb je dobré zhlukovať sa (čínske štvrte, židovské štvrte, štvrte intelektuálov)
6. - túžba po príjemnom fyzickom prostredí- lepšie lokality prirodzene obávajú bohatší, ktorí majú zdroje aj na udržiavanie aj na tvorenie kvalitného prostredia + na generovanie kvalitných služieb - vytvára sa špecifický typ susedstva (zhlukovania až segregácie) ovplyvňujúci okolie

17)        Základný vlastníci nehnuteľností

Inštitucionálny vlastníci zo súkromného sektoru (podnikateľské a obchodné spoločnosti

v poľnohospodárstve, priemysle, doprave službách/ investičné spoločnosti / penzijné a investičné fondy/ banky a poisťovne)

Verejný sektor (štát a samospráva)

Individuálne fyzické osoby (vlastníci domov a priľahlých pozemkov, SHR)

18)        Externé efekty        
Ekonomické prínosy (externé úspory) vznikajúce mimo vnútorného prostredia firiem, domácností, alebo jednotlivých odvetví ale vznikajúce ich koncentráciou - založené na princípe existencie určitého druhu služieb (tovarov), ktoré nie sú dostupné na inom mieste alebo sú tam drahšie.

Koncentrácia firiem = rast veľkosti trhu pre ďalšie firmy dodávajúce im tovary a služby (môžu sa zároveň zväčšovať, poskytovať ich lacnejšie) -» vzrast dopytu.

Tiež externé výhody z existencie a využívania rôznej infraštruktúry mnohými firmami. Tiež ak už služby a dodávatelia v oblasti existujú a je ich veľký počet (+ dostatok vhodných a voľných plôch na podnikanie) - priťahovanie nových alebo expanduiúcich firiem .

Tiež možnosť získania dostatku kvalitnej a podobne kvalifikovanej pracovnej sily v lokalite s väčším

počtom podobných firiem.

Tiež možnosť väčšej špecializácie výroby a skôr rast väzieb medzi miestnymi podnikmi s nadväzujúcou výrobou alebo službou (nadväznosť od výskumu až po odbyt).

Tiež väčšie možnosti inovačného, technologického alebo organizačného napodobovania a preberania skúseností ak sú firmy blízko seba.

19)        Negatívne stránky Inkubátore - aspekty

Je otázne či vôbec firmy majú dodávateľov z okolia, či sú silné väzby medzi firmami v meste, málo príkladov úspešných a už zväčšených firiem ktoré by neskôr migrovali z centra na perifériu alebo do menších miest a podporovali rozvojom širší priestor.

Hlavným dôvodom koncentrácie a lokalizácie mnohých odvetví v centre mesta je ten, že tam je trh pre ich výrobky a služby - nimi generované externé efekty nepovzbudzujú lokalizáciu nových firiem z iných odvetví.

20)        2 hlavné smery decentralizácie administratívnych aktivít

3. -z veľkých miest, metropolitných regiónov do malých miest (dole urbánnou hierarchiou)
4. - z centier miest na ich okraj, do suburbánnych oblastí

21)        Vývoj maloobchodu v strednej a východnej Európe

Napriek pomerne dynamickej (menej ako v Z Európe a USA) transformácii obchodu v prospech supermarketov, hypermarketov a ďalších obchodných sietí (aj špecializovaných supermarketov) či už s vlastnou finančnou bázou alebo zahraničným kapitálom nadnárodných obchodných spoločností a s trendom lokalizácie v suburbánnych zónach stále prevláda nakupovanie v malých samoobsluhách (často lokalizovaných v centrách miest) a malých špecializovaných obchodoch. III+22III Pomalšie ale isto dochádza aj k prieniku ďalších aspektov transformácie obchodu a služieb - ich industrializácii (produkcia služieb, predaja predvídateľnej štandardizovanej kvality - rýchle stravovanie, hotelierstvo) alebo nákup v zajatí alebo nové priestory spotreby (čerpacie stanice s obchodmi) alebo expanzia obchodov do tesnej blízkosti miest práce (obchody na prízemiach administratívnych budov, nemocníc a škôl) alebo nakupovanie z domu (cez zásielkové katalógy, cez internet, telefón, podomový predaj)

22)        Ako sa mení poloha maloobchodu

Dochádza k postupnému presunu (decentralizácii) najmasovejšej (základnej) spotreby z centier miest do obchodných komplexov (hypermarketov a supermarketov) pri významných cestných výpadovkách z miest alebo významných staniciach hromadnej dopravy, na okraj miest a do blízkosti veľkých obytných celkov + s dobrou dostupnosťou automobilmi. V centrách (s vyššími nákladmi na plochu, menej parkovacích plôch) ostávajú najmä značkové, kvalitou vyššie postavené a drahšie výrobky schopné konkurovať administratívno-reprezentačným a iným funkciám.

4. Ako vplývajú reform. techn. na priestorové rozmiestnenie aktivít mesta
5. Decentralizácia priemyslu - príčiny
6. Aktivity účastníkov miestneho ekonomického rozvoja - Aké organizácie sa zúčastňujú

Aktéri:

6. Územné samosprávy (miestna a regionálna)
7. Územná štátna správa a inštitúcie centrálneho štátu
8. Podnikateľské subjekty
9. Obchodné komory, združenia podnikateľov
10. Rozvojové agentúry, združenia a partnerstvá

6. Zástupcovia finančného sektoru
7. Inštitúcie pracovného trhu
8. Vzdelávacie a výskumné organizácie
9. Miestne záujmové združenia, aktivisti, tretí sektor (životné prostredie, sociálna sféra)
10. Občania

26)    Ako môže mestská samospráva vplývať na ekonomický rozvoj

10. rozhodovanie o ekonomických aktivitách/podnikaní a investíciách (stanoviská k prevádzke, umiestnení, podmienky, stavebné povolenia)
11. všeobecne záväzné nariadenia (VZN) (zriedkavo k vyjadreniu podmienok a iniciatív v MER, okrajovo podporné iniciatívy vo VZN týkajúcich sa iných oblastí)
12. miestna plánovacia dokumentácia (schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie, schvaľovanie a implementácia rozvojových dokumentov, prípravy rozvojových stratégii a plánov sociálneho rozvoja a ekonomického rozvoja)
13. vlastníctvo a správa majetku
14. príprava rozpočtu, správa daní a poplatkov
15. vlastné podniky, organizácie, spoločné podniky
16. miestne komunikácie - výstavba, správa, údržba
17. zabezpečovanie poskytovania verejných služieb
18. miestne školstvo

Podpora malého a stredného podnikania

1. transparentný a efektívny miestny regulačný rámec
2. poradenské a konzultačné služby poskytované v rámci miestnej samosprávy
3. centrá prvého kontaktu
4. regionálne poradenské a informačné centrá podnikateľské inovačné centrá (BIC), technologické centrá, inkubátory, inkubátorové domy

Zamestnanosť a pracovná sila

1. pracovné miesta v rámci aktívnej politiky práce
2. pracovné miesta vo vlastných podnikoch a organizáciách
3. ovplyvňovanie miestneho sektora vzdelávania - stredné/stredné odborné, univerzitné, rekvalifikácie
4. podpora prístupu na pracovný trh - dotácie na miestnu a regionálnu verejnú dopravu, regulácia fungovania miestnej verejnej dopravy

Plánovanie miestneho ekonomického rozvoja

1. ciele MER sa výrazne začleňujú do územno-plánovacej dokumentácie
2. sektorové miestne stratégie/koncepty rozvoja
3. krátkodobé miestne rozvojové stratégie/koncepty
4. stratégie/plány miestneho ekonomického rozvojaMarketing mesta/lokalitv/MER
5. marketing mesta - promotion - tvorba image
6. účasť na špecializovaných veľtrhoch, konferenciách, investičných fórach (príp. aj ich organizovanie)
7. komplexné informačné balíky o miestnom rámci MER a ich distribúcia - vlastnými silami, vstupom do rôznych externých databáz

Lokality, pozemky/budovy a infraštruktúra formovanie a príprava lokalít pre MER

1. efektívny register majetku (nehnuteľností), nielen vlastných (sprostredkovanie)
2. identifikácia vhodných lokalít a ich delimitácia v územnom pláne
3. zaobstaranie pozemkov pre rozvoj (nákup, sceľovanie)
4. získavanie nehnuteľností štátnych podnikov/inštitúcii
5. prevzatie a sanácia devastovaných/zastaralých priestorov "starej ekonomiky"
6. podiel na intenzifikácii využitia zeme
7. investovanie do infraštruktúry
8. kapitálová spoluúčasť nehnuteľnosťami

podpora na báze nehnuteľností a infraštruktúry

1. predaj a prenájom nehnuteľností
2. predaj/prenájom nehnuteľností za výhodných podmienok - znížená cena, splátky
3. zámeny pozemkov
4. posilnenie a rozšírenie kapacít infraštruktúry samosprávou

kompletná príprava veľkomierkových rozvojových lokalít

1. rozsiahle priemyselné/logistické komplexy

Finančné nástroje

nástroje založené na miestnych daniach a poplatkoch

2. prijateľná miera zdanenia
3. odpustenie daní na určité obdobie
4. odpustenie daní kompenzované investíciami
5. odloženie platby daní
6. splátky daňového dlhu
7. vyrovnanie daňového dlhu (pokút)prácami/službami pre obec

nástroje založené na využití majetku samosprávy

1. predaj majetku za výhodnú cenu, alebo na splátky
2. zníženie nájmu v závislosti od charakteru aktivity
3. zníženie nájmu kompenzované investíciami (prevažne dočasné)

Financovanie

3. procesov súvisiacich s MER (plánovanie, podpora inštitúcii a pod.)
4. samotná priama finančná podpora podnikania a zamestnanostiFinancovanie aktivít MER z vlastných zdrojov

1. financovanie vlastných zámerov v MER
2. príspevky, dotácie, granty (podnikom, rozvojovým inätitúciám)
3. kapitálový vstup do nových právnych subjektov
4. pôžičky - na rozvojové projekty, pomoc subjektom v dočasných problémoch, záruky za pôžičky
5. zakázky miestnym podnikom

Financovanie z externých zdrojov (domáce, zahraničné)

1. komerčné úvery, dlhopisy
2. prostriedky z programov spravovaných štátom, EÚ, či iných vlád
3. prostriedky z neziskových fondov, nadácii
4. spoluúčasť a koordinovanie spolufmancovania (funding mix)

Mtitucionálno-oreanizačné opatrenia

Interné organizačné prispôsobenie na podporu a riadenie MER

1. otázky MER rozptýlené medzi rôzne oddelenia obecného/mestského úradu
2. vybraní pracovníci sa zaoberajú výlučne otázkami MER
3. špecializované organizačné útvary (len MER, príp. so súvisiacou agendou)
4. špecifická MER zameraná komisia zastupiteľstva (prípadne je významnou aktivitou niektorej komisie)
5. osobná zainteresovanosť a vodcovstvo

Externé inštitucionálne orientované aktivity

1. aktivity organizácii založených samosprávou (infocentrá, BIC, inkubátory, rozvojové agentúry)
2. networking iniciovaný samosprávou (neformálny)
3. spolupráca a podporné, vzájomne ústretové vzťahy (krátkodobé zmluvy, podpory, sprostredkovanie, lobovanie)
4. organizačné a neorganizačné partnerstvo (spoločné podniky, združenia, partnerstvá, kontrakty, spoločné projekty)
5. koordinácia inštitucionálneho prostredia (stabilný partner, kapacity, právomoci)

27)    Špekulácia - čo to je

Očakávanie vlastníkov (napr. pozemkov, akcií), ktorí odmietajú ponuky nižšej hodnoty voči cenám očakávaným od iných záujemcov v krátkej alebo dlhšej budúcnosti najmä ak je tendencia rastu cien.

1. Najtypickejšie oblasti KE

Pozitívna kom.ekonómia: o to, ako časti urb.ekon.syst.interagujú

Normatívna KE: čo mali urbanisti, plánovači... robiť

Ekonómia územného (urbánneho) plánovania: čo plánovači... robia, prečo

2. Bucharova hypotéza

Rozdielne výsledky kolektívneho rozhodovania, odlišné spotrebiteľské a politické preferencie medzi územnými jednotkami vedú k formovaniu „službových klubov“ – skupine verejných statkov, kt. súhlasí s miestnymi kolektívnymi preferenciami

3.Princíp teórie kompromisu

Krivky závislosti: 1. náklady na bývanie                 2. náklady na dopravu

1. Zákl.faktory pre domácnosť– sú náklady na samotné bývanie, náklady na dopravu (cesta do práce), náklady na ostatné bežné výdaje. Snaha minimalizovať náklady cestovného vedie k bývaniu v centre mesta – zvýšenie nákladov na bývanie v centre. Náklady bývania so vzdialenosťou od centra klesajú.
2. náklady na cestu do práce (doprava) so vzdialenosťou od centra rastú.

4. Princíp teórie kompromisnej výmeny

Formulované v 50 rokoch. Každá domácnosť si vyberá svoju lokalizáciu vzhľadom k nákladom bývania, kt. majú tendenciu klesať so vzdialenosťou od centra mesta a voči dopravným nákladom, kt. rastú so vzdialenosťou od centra. Teória vysvetľuje možnosti voľby miesta bývania ale aj ceny pozemkov v meste.

5. Tieboutova hypotéza

Alebo hypotéza fiskálnej migrácie. Keby existoval väčší počet jednotiek miestnej správy kontrolujúcich časti urbanizovaného územia, každá s právomocami poskytovateľa služieb a úrovne dané, tak by si každá domácnosť mohla vybrať lokalitu s vyhovujúcim daňovým zaťažením. Výsledkom – územno-správne jednotky sociálne homogénne

6. Odvetvia stredu mesta

Majú schopnosť znášať vysoké náklady, pretože majú prospech v externých efektov. Išlo o odvetvia: dámske a detské odevy, hračky, bižutéria, šperky, periodická tlač a tlačiarne. Najdôležitejšie sú ženské odevy a tlačiarenstvo, pretože produktoch je vysoký dopyt, kt. sa často mení a je variabilný. Výrobné jednotky sú malé, s malými skladovými zásobami, cieľom je produkt vyrobiť a predať čo najskôr.

7. Koncentrácia finančných služieb do centra mesta – prečo?

Finančné firmy využívajú lokalizáciu blízko seba v jednom centre. Toto zhlukovanie je metódou redukovania neurčitosti, spôsobom potvrdenia prestíže, dôkazom postavenia na trhu. Ak by sa firma vzdialila od konkurencie, nemusela by pružne reagovať na zmeny a mohla by utrpieť straty.

8. Decentralizácia administratívnych aktivít

Lokalizácia firmy v centre sa zvyšuje nájom, vyvoláva tlak na firmy, aby decentralizovali svoje rutinné operácie. V centre zostávajú pracovníci slúžiaci na priamy kontakt so zákazníkmi a zabezpečujúci väčšie operácie tzn. vyššie poschodie managmentu s nevyhnutným podporným aparátom. Deje sa v dvoch smeroch. I. z veľkých do malých miest II. z centier miest na ich okraj, do suburbia.

9. Príčiny a dôsledky gentrifikácie

Gentrifikácia znamená presun bohatších vrstiev obyvateľstva do centier mesta, kde vytláčajú obyvateľov s nižším príjmom. Dôvody: z centra miznú menej platené pracovné miesta vo výrobe, službách, vznikajú iné miesta, rastie počet jednočlených bezdetných domácností. Tento vývoj spôsobuje rast novej spoločenskej vrstvy – strednej triedy. V obytných štvrtiach dochádza k reštrukturalizácii bývania

10. Podstata jedného pracovného trhu

V praxi dochádza k prelínaniu miestneho a regionálneho pracovného trhu. Hovorme preto o jednom pracovnom trhu ako o priestore v rámci  ktorého ľudia cestujú medzi bydliskom a miestom práce. Väčšie mestá majú veľký trh pracovných síl. Tento sa sleduje pomocou regiónov dochádzky za prácou. Základom racionality predstavy mestského prac.trhu je možnosť nájsť si pri nezamestnanosti inú prácu v rámci toho istého mestského regiónu, bez zmeny miesta bývania.

11.Priestorová koncentrácia nezamestnanosti – problém prečo?

Je to vážny problém smerujúci k sociálno-politickým ťažkostiam, nepokojom, násilnostiam... narúšajúcim pokojný chod života mesta. Nezamestnanosť u ľudí s rovnakou kvalifikáciou v rôznych mestách je rôzna. Nezamestnanosť obyvateľov s nižšou kvalifikáciou je najvyššia v oblastiach s ekon.problémami a najnižšia v prosperujúcich oblastiach.

12. Základné modely riadenia miest

a) polycentrický model – správa je decentralizovaná do samospráv, ťažkosti sú v oblasti neefektívneho poskytovania verejných služieb

b) unitárny model – jeden centrálny, samosprávny úrad pokrýva územie metropoly. Nedostatkom je nadmerná centralizácia, vzdialenie sa občanom. Využíva sa v Oslo.

c) dvojstupňový model – kombinuje výhody predchádzajúcich modelov. Jeho prednosťou je dávanie možností fungovania aj miestnym samosprávam na periférii. Príklady: Barcelona, Stockholm...

13. typy nehnuteľností – pozemok,domy,byty,chaty,výr.haly,obchody,pozemky s poľ.p.;fyzicky nepremiestnit.

14. Prečo sú v mestách niektoré pozemky nevyužité?

Verejná moc využíva reguláciu využitia plôch v mestách. Spočíva v rozsiahlej legislatíve územného plánovania miest. Obsahuje systém schvaľovania a povoľovania. Buď stavebné povolenie alebo záv.územnoprávne dokumenty. Obsahujú mnohé kritériá, regulatívy, vymedzujúce využitie plôch. Zavedenie územno-plánovacej kontroly znamená obmedzenie spôsobov využívania urč.pozemkov a plôch.

15. Ako ovplyvňuje forma vlastníctva dynamiku trhu nehnuteľností?

Miesto vo vlastníctve a užívaní tej istej osoby alebo domácnosti vedie k neželaniu sťahovania sa. Ak majiteľ  vlastní viacero nehnuteľností, ktoré len predáva a zároveň sa nesťahuje, akceptuje i nižšiu cenu. Súčasne samotné vlastníctvo pozemku ovplyvňuje mieru rozvoja. Veľkí vlastníci sú ochotní skôr predať, ako vlastníci – užívatelia, kt. by sa tým predajom museli vzdať pozemku. Vlastníctvo nehnuteľností je základným príkladom vlastníctva v histórii ľudskej spoločnosti.

16. Základné metódy hodnotenia alternatívnych projektov rozvoja územia

Využíva sa ukazovateľ čistý ročný príjem – t. j. hrubý ročný výnos mínus náklady na správu, údržbu a opravy za daný rok. Zákl.metódy: porovnanie nákladov, čas úhrady, čas splatenia, priemerná miera návratnosti, čistá hodnota, výnos – vnútorná miera úhrady

17. Problémy miestnej samosprávy v podnikateľských aktivitách (obnova, rozvoj)

MS z dôvodu úspešnosti vlastného projektu môže blokovať iné

MS môže byť zviazaná politickými preferenciami

MS nie je vhodná na komerčné rozhodovanie vzhľadom na dlhé byrokratické rozhodovanie

Mzdové obmedzenia znemožňujú získanie najlepších odborníkov.

Treba počítať so stratami, čo nie je vhodné pre takúto inštitúciu.

18. Hlavné smery interného a externého auditu

Audit je systematická analýza trhovej pozície mesta, vo vzťahu k internému a internému prostrediu mesta so zvýraznenou kontrolnou a porovnávacou dimenziou. Externý – analyzuje otázky, kt. nie sú ovplyvnené politikou daného mesta. Má prehľad o možnostiach a hrozbách, kt. mesto obklopujú. Poskytuje dôkazy pre formulovanie marketingových stratégií a cieľov. Inter. audit analyzuje otázky, kt. môžu byť ovplyvnené politikou MÚ, inštitúcií a pod. má o prehľad o slabinách a prednostiach

Hlavné smery externého auditu:

1. hlavné smery rozvoja v rôznych sektoroch ekonomiky
2. hlavné smery spoločenských zmien
3. politika relevantných inštitúcií v závažných otázkach
4. aká je politika konkurentov v rámci sídelného systému

Hlavné smery interného auditu:

5. percepcia (vnímanie) rôznych druhov funkcií mesta ich užívateľmi
6. hodnotenie aspektov, produktov mesta
7. ktoré aspekty sú pociťované ako chýbajúce na danom mieste
8. ako efektívne a účinné sú organizačné štruktúry vo vzťahu pre užívateľov

19. Kompaktná forma mesta – výhody

- možnosti energetických úspor

- lepšia kvalita života v mestách (redukcia emisií CO2)

- vyššia urbánna hustota v prospech kvality života

- ochrana pôdneho fondu

20. Komunálny odpad – ako mu čeliť

Separáciou zberu papiera, skla, kovov, plast.látok, batérií, odpad.oleja a batérií z áut, organický odpad od záhradkárov, biologický odpad (veter.ambulancie, nemocnice, kafilérie, domácnosti) Sú tu však dve ťažkosti: 1. nespolupráca obyvateľstva          2. nereagovanie trhu pre recyklovateľné suroviny

21. Komunálna politika – charakteru – čo zapríčinilo postup

V niekt.prípadoch prevzal štát na seba úlohu priameho poskytovania. Dôvodom tohto postupu je poznanie, že niekt.prvky spoloč.spotreby nemôžu byť zabezpečované bežným trhovým prístupom. Poskytovanie služieb ako polícia, čistenie ulíc, verejné osvetlenie by prinieslo problémy, pretože majú špecifický, celospoločenský charakter spotreby. Podobnou kategóriou „kolektívnej spotreby“ sú: parky, mosty, chodníky atď.

22. Sebestačnosť mesta v zásobovaní potravinami

Nie je možné v plnej miere zvýšiť mieru sebestačnosti. Zásobovanie by malo byť z čo najbližších zdrojov. Rozhodujúca je ľahká dostupnosť čerstvých potravín. Dopyt po potravinách v meste je príčinou degradácie rurálnych území. V meste sa dajú pestovať potraviny v pridomových záhradkách. Základným predpokladom v meste je zníženie znečisťovania pôdy

23. Bucharova hypotéza

Rozdielne výsledky kolektívneho rozhodovania, odlišné spotrebiteľské a politické preferencie medzi územnými jednotkami vedú k formovaniu „službových klubov“ – skupine verejných statkov, kt. súhlasí s miestnymi kolektívnymi preferenciami

24. Úlohy a ciele realitných kancelárií

Najlepšia výmena je tak, pri ktorej predávajúci aj kupujúci získava. Obchodovanie prebieha najčastejšie cez realitné kancelárie. Efektívny trh funguje na základe informácií. Môžu byť: priamo na predávanej nehnuteľnosti (for sale, for rent), v inzertných prílohách tlačovín, v špeciálnych časopisoch, internet, reklamné spoty – rádia, TV, veľtrhy nehnuteľností

25. Ekonomické zásady existencie mesta

Prvotnou podmienkou je poľnohosp.prebytok. Potom môže mesto existovať aj z 1. z úspor rozsahu produkcie

2.nerovnakej distribúcie zdrojov, potreby vlády

3. úloha miest ako centier vlády a správy

4. pokrok v doprave, v súčasnosti v IT službách

26. Nové tendencie v oblasti rozmiestnenia obchodu

Posun k bývaniu mimo jadrového územia miest spôsobil decentralizáciu maloobchodnej siete, pretože obyvateľstvo vybavené automobilmi, cestnou sieťou uprednostňuje takéto služby. OC sa budujú na zelenej lúke za podmienok: blízkosť obytných predmestí, okraj mesta, pri významných cestných komunikáciách. – Veľké obchodné jednotky v centrách stratili zamestnanosť v obchode.

27.Urbánna hierarchia a jej úrovne

Medzinárodná: na jej vrchole sú riadiace centrá svetovej ekonomiky – Londýn, NY, Tokio. S/ hlavnými uzlami celosvetového kolobehu kapitálou, informácií a rozhodovania o významných investíciách. Platí, že veľkosť mesta nesúvisí s rozsahom jeho globálneho vplyvu.

Národná: je odrazom nielen vplyvov formujúcich národnú ekonomiku, ale i ich medzinárodného postavenia (najtypickejšie pre Londýn). Urbánna hierarchia, kde dominuje jedno gigant.mesto je viac v Južnej Amerike. Zákl.nástrojom skúmania nár. hierarchie je Zipfova krivka – pravidlo poradia veľkosti

Regionálna: patrí sem teória centrálnych miest – prvý pokus o vysvetlenie počtu, veľkosti miest a ich lokalizácie. Sledovali sa obchodné a službové centrá. Teória sa skôr uplatnila v poľnohosp.oblastiach. pre moderné ekonomiky je nepostačujúca.

28. Hlavné elementy MER

- ľudské zdroje – najcennejšia hodnota lokality

- pozemky, infraštruktúra, poskytovanie priestoru – kľúčová oblasť, problém ôže spôsobiť nedostatok vhodných plôch, prípadne ich kontaminácia

- nové podniky, kapitál, investície, inovácie a technologické zámery – iniciatívy orientované na ľudské zdroje – poradenstvo, konzultácie, business parky ...

- inštitucionálny kontext – spolupracujúce firmy a inštitúcie sú veľmi dôležité najmä v regiónoch, kt. spätne umožnia tok informácií miestnej ekonomike

29. Úloha developera pri výstavbe a rozvoji územia

- musí odhadnúť potenciál trhu pre výstavbu

- musí vybrať investičný zámer

- musí zabezpečiť miesto výstavby

- získať stavebné povolenie

- zabezpečiť finančné krytie celého zámeru

- zabezpečiť realizáciu samotnej výstavby

- zariadi prvý prenájom alebo predaj hotového komplexu

30. Spillower efekt

Zneprehľadnenie územia, kt. znáša náklady poskytovania verejných statkov a územia, kt. tieto statky využíva – ak prospech z poskytovaných služieb kt. poskytuje jedna územná jednotka, majú aj obyvatelia bývajúci mimo danej jednotky – miestna správa znáša náklady poskytovania prospechu iným.

TEST A – komunálna ekonómia – Buček

1. problémy s dopravou

2. teória filtrovania

- vychádza z výsledkov pozorovania, že najnovšie byty majú tendenciu obývať najbohatšie domácnosti, kým staršie byty sú prenechávané (filtrované) chudobnejším domácnostiam.

- prvé náznaky teórie – Burgess – výskum bývania v Chicagu, už zo začiatku 20-tich rokov. Pozoroval, že čím je vyšší príjem domácnosti, tým ďalej od centra Chicaga táto domácnosť býva.

- Filtrovanie – pozitívna teória, je považované za východiskový princíp v americkej politike obnovy miest v 50-rokov a 60-rokoch. Predpokladalo sa, že likvidácia najstarších a súčasne najhorších domov obývaných najchudobnejšími a ich nahradenie bytmi pre najvyššie príjmové kategórie, bude znamenať zlepšenie podmienok bývania pre všetky príjmové skupiny, ale hlavne pre tých na spodnej hranici. Každý sa mal sťahovať do novších, kvalitnejších a lepších domov.

3. najoptimálnejšia hustota bytovej zástavby

Dosahuje sa - 1) plánovacou kontrolou (regulatívami v procese územného plánovania) 2) jednotným vlastníctvom (správou) pozemkov (1 investor celej obytnej štvrte) —> ak 1 investor menšia hustota a vyššia kvalita (preferuje sa bývanie s menšou hustotou), ak viac snaha každého maximalizovať zisk a teda vyššia hustota s nižšou kvalitou

4. sociálna aglomerácia

- ľudia sa vyznačujú tendenciou priateliť sa (a bývať - zhlukovať sa) s tými, ktorí majú podobné znaky a charakteristiky ako oni (podobné záujmy, vek, etnická príslušnosť, vzdelanie, spôsob života)

- existujú rozličné druhy služieb požadované a využívané ľuďmi - výhody z úspor v ich poskytovaní ak
je dostatočne veľký trh + ak chceme viac špecifických služieb je dobré zhlukovať sa (čínske štvrte,židovské štvrte, štvrte intelektuálov)

- túžba po príjemnom fyzickom prostredí- lepšie lokality prirodzene obávajú bohatší, ktorí majú zdroje aj na udržiavanie aj na tvorenie kvalitného prostredia + na generovanie kvalitných služieb -
vytvára sa špecifický typ susedstva (zhlukovania až segregácie) ovplyvňujúci okolie

5. aglomeračné efekty

sú charakterizované najjednoduchšie ako redukcia nákladov koncentrovanou lokalizáciou, ktorá sa dosahuje ak sú firmy lokalizované v zoskupení blízko seba. (prvý ju opisoval Weber) Nazývajú sa aj externé efekty ale i urbanizačné efekty a lokalizačné efekty.

6. hypotéza inkubátora

centrum mesta môže pôsobiť ako určitý druh inkubátora pre novo sa formujúce firmy. Firma si prenajme voľné priestory na podnikanie, nájde si zamestnancov, iné firmy jej zabezpečujú subdodávky a potrebné služby, takže firma si nemusí robiť zásoby, ani vykonávať pre seba neefektívne služby. Nový podnik tu môže minimalizovať rizikový aspekt vo svojom podnikateľskom zámere. Ak je firma úspešná a rastie často odchádza z centra na okraj mesta. Centrá pôsobia ako inkubátor pre nové firmy a nový rozvoj.

7. 4. základné druhy administratívy

1. skupina zahrňujúca poisťovníctvo, bankovníctvo a finančníctvo
2. administratívne centrály firiem zo sektoru výroby, obchodu, dopravy
3. sídla firiem poskytujúcich ostatné podnikateľské služby pre iné spoločnosti – účtovníctvo, právne, poradenské firmy, reklamné agentúry, marketingoví konzultanti, inžiniering a projektovanie
4. pomerne rozsiahly verejný administratívny sektor (úrad štátnej správy a samosprávny všetkých úrovní, vládne agentúry)

8. optimálna veľkosť mesta

- analýza ekonomických aspektov urbánnej hierarchie ukazuje, že neexistuje niečo také, ako optimálna veľkosť mesta (nanajvýš optimálna veľkosť pre nejaký účel). Vždy sa objavovali pokusy stanoviť optimálnu veľkosť mesta. Najlepšie je to pozorovateľné vo VB. Nové britské mestá budované v 20. storočí mali mať najprv optimálnu veľkosť 40 000 obyvateľov, kým nakoniec mali až 250 000 obyvateľov.

- ekonomický prístup naznačil Alonso – predpokladá, že náklady a výhody závisia iba od veľkosti mesta a nie od hustoty zástavby, mestskej formy.

- optimálna veľkosť v duchu welfare ekonomiky znamená, že akýkoľvek imigranti by nemali profitovať na úrok súčasných obyvateľov. Priemerná veľkosť mesta je vždy väčšia ako optimálna.

9. využitie multiplikátora

(60. roky) využitie multiplikátora, koncepcia odvodená z kaynesiánskej ekonomickej analýzy smerom k analýze vstupov a výstupov. Multiplikátor závisí od využitia finančných údajov, argumentujúcich, že rast príjmov v oblasti, pôsobí na vyššie výdaje v oblasti a z tohto dôvodu ďalší rast príjmov. Analýzy ukazujú, že multiplikátor pre malé mestá je skôr nízky.

10. ktoré skupiny ľudí majú najväčšiu pravdepodobnosť stať sa nezamestnanými

ľudia blízko penzíjného veku, mladí ľudia (bez praktických skúseností, so značnou fluktuáciou), obyvatelia so zníženou pracovnou schopnosťou. V niektorých štátoch sa to týka aj etnických minorít, prisťahovalcov.

11. typy nehnuteľnosti

najtypickejším príkladom je pozemok,

ostatné – spojené s pozemkom – domy, byty, chaty, výrobné haly, obchody, pozemky s poľnohospodárskou pôdou, lesné plochy

12. komerčný developer

môže byť definovaný ako podnikateľ poskytujúci organizačné kapacity a kapitál požadovaný na výstavbu budov určitého využitia v súlade s predpokladanými požiadavkami trhu, za návratnosť v určitom zisku. (developer je podnikateľ, produkujúci výstavbu, rozvoj a zmenu)

13. podmienky úrokov a pôžičiek závisia od nasledujúcich podmienok(krátkodobé úvery)

5. finančnej situácie žiadateľa o pôžičku
6. hodnotenia situácie na trhu vzhľadom na predaj hotového projektu (zaplatenie úverov závisí od predaja hotového projektu. Pretože podmienky na trhu sa menia, poskytovateľ obyčajne limituje dobu splatnosti úverov na určitý čas napr:2-3 roky)
7. súčasná úroková miera
8. stupňa možného zabezpečenia voči inflačnému trentu

14. obnova prostredia privatneho sektora

Funkciu developera najčastejšie vykonáva súkromný podnik, alebo miestna samospráva. Obnova prívatnou spoločnosťou (stavebnou, realitnou kanceláriou, poisťovňou) má nasledujúce výhody:

9. celá zodpovednosť za obnovu leží na danej spoločnosti
10. celý prístup firmy je založený na konkurenčnom správaní sa
11. má skúsenosti z už vykonávaných projektov, kým miestna správa skúsenosti nemá
12. developer zavedeny na trhu môže významne pomôcť so získavaním finančných zdrojov
13. ak za obnovu zodpovedá jeden developer, do projektu môžu byť zahrnuté rôzne sociálne náklady, developer môže internalizovať externality
14. miestna samospráva môže presadiť v rámci jednania o celom projekte realizáciu niektorých svojich požiadaviek.

Nevýhody:

- konflikt záujmov so záujmami miestnej samosprávy

15. partnerstvo miestnej samosprávy a súkromného developera

typickejšia forma rozvoja, využívaná po celom svete. Najčastejšie developer potrebuje právomoci miestnej správy a schválenie projektu, kým miestna správa potrebuje zasa skúsenosti a finančné zabezpečenie developerom.

Možnosti spoločného postupu:

15. miestna správa zabezpečí pozemky a infraštruktúru. Potom je dané miesto prenajaté developerovi.
16. Alternatívny postup – miesta správa s developerom vytvoria novú spoločnosť a integrujú svoje prednosti. Problém býva s výberom vhodného developera pre novú firmu, problém s hodnotením jednania a jeho výsledov.

16. marketing a urbánny marketing

Marketing – je najjednoduchšie chápaný ako prieskum trhu (pochopenie potrieb spotrebiteľa), jeho segmentácia, následné prispôsobenie produktu spotrebiteľskému dopytu, ako aj formovanie samotného trhu a jeho preferencii.

Urbánny marketing – je reakciou na rozšírenie sa spoločenskej orientácie marketingu od 70 – rokov. Je to mestský marketing. Je pozorovaný vo svojich najviditeľnejších a najjednoduchších podobách – propagácii, vydávaní informačných materiálov, prezentácii miest pomocou svojho loga, symbolov, platenými prílohami v tlači rôzneho zamerania, pozývaní novinárov pri rôznych príležitostiach, spoluorganizovaní rôznych podujatí. Najskôr bol známi v USA. V Európe sa rozšíril v 80. rokoch. Rozvíja sa najmä v 10 rokoch.

17. opiera sa o názor, že mesto je tiež produkt, produkt na trhu
18. je súčasťou presadzovania sa trhových aspektov v riadení a plánovaní vo verejnom sektore vyspelých krajín

17. trvalo udržateľný rozvoj – 4. hlavné smery

19. musia byť zvážené potreby a ašpirácie budúcich generácii, aspoň minimálne enviromentálne zdroje musia byť zachované, vrátene planéty a ako celku, i obnoviteľných zdrojov.
20. Rovnaký prístup k zdrojom, rovnosť v rámci súčasnej generácie. Priemerná úroveň spotreby západnej spoločnosti nie je dosiahnuteľná pre celú populáciu,
21. Pri každej ľudskej aktivite, či už podlieha trhovému mechanizmu alebo nie, musia byť vzaté v úvahu úplné a pravdivé environmentálne náklady danej aktivity.
22. Problémy ekonomického rozvoja nemôžu byť riešené bez dostatočnej demokratickej participácie. (neschopnosť jednotlivcov deliť sa je vážnym problémom, ktorý v rozhodovacích procesoch rozvoja spôsobuje ťažkosti)

18. základné typy interkomunálnej spolupráce

23. spolupráca vidieckych obcí – spolupráca vo vidieckych regiónoch, málo urbanizovaných regiónoch, s prevahou malých obcí,
24. spolupráca mesto – vidiek –efektívny združenie mesta (lokálne centrum) s obcami v jeho zázemí,
25. spolupráca obcí, mestských štvrtím mestských častí, vo fragmentarizovaných veľkomestských regiónoch, aglomeráciach.

19. finančné aspekty miestneho ekonomického rozvoja – základná etapa a zdroje finančných prostriedkov:

1. dve základné etapy

- financovanie rozbehu a udržiavania procesu MER (prípravných, plánovacích, projektových prác, formovanie a udržiavanie organizačných štruktúr)

- financovanie samotných rozvojových aktivít

B) zdroje finančných prostriedkov

- prostriedky samotných aktérov: privátnych investorov, miestnych samospráv, ostatných inštitúcií miestnej a regionálnej verejnej správy, zdroje iných účastníkov

- zdroje pochádzajúce z komerčných úverov (špecializované banky, hypotečné banky)

- špecializované fondy (štátne, neskôr snáď aj regionálne a miestne)

- prostriedky nadácií (významnejšie zahraničné ako domáce)

- zahraničné zdroje: fondy zahraničnej pomoci, bilaterálne programy, nadnárodné banky, zahraničné úvery z komerčných bánk, zdroje z EU

20. hlavné kategórie dane z nehnuteľností

1. daň z pozemkov
2. daň zo stavieb
3. daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

1.Vymenujte hlavných aktérov MER

- územné samosprávy

- územná štátna správa a inštitúcie centrálneho štátu

- podnikateľské subjekty

- obchodné komory, združenia podnikateľov

- rozvojové agentúry, rozvojové združenia a partnerstvá

- zástupcovia finančného sektoru

- inštitúcie pracovného trhu

-vzdelávacie a výskumné inštitúcie

- miestne záujmové združenia, aktivisti, tretí sektor (napr. v oblasti ŽP a sociálnej sféry)

- občania

2.Aké sú hlavné ciele, cieľové formy správania sa aktérov MER?

    Cieľovou formou správania sa vedúcou k úspešnému miestnemu rozvoju je efektívna spolupráca aktérov s najrôznejším pozadím. Predpokladom úspechu je dosiahnutie kooperatívnej akcie, medzisektorového partnerstva, budovanie siete vzťahov –„networking“.

Kľúčová činnosť, ktorá musí byť uskutočnená – budovanie miestnych kapacít. Tie majú umožniť adekvátnu reakciu na celkove trendy vývoja, hlavne na tvorbu nových podnikateľských subjektov, nových a lepších pracovných miest.

3.V akej základnej priestorovej dimenzii sa aplikujú postupy MER?

    Zvyčajne je realizovaný v priestore definovanom ako funkčný región, vymedzený na základe určitého kritéria. Svojim dosahom zvyčajne presahuje dimenziu jednej obce, zároveň nedosahuje veľkosť vyššej jednotky územno-správneho členenia (okres).

4. Prečo sa v globálnom meradle začala venovať zvýšená pozornosť MER?

- globalizácia ekonomiky(ekon.každej lokal. je vystavená globálnej konkurencii)

- celková ekonomická reštruktualizácia (zmena postavenia jednotlivých odvetví,rozmach služieb, expanzia podnikatel.služieb)

- meniaca sa štruktúra priemyslu a technologické inovácie

- celková deetatizácia

- obmedzené zdroje verejných financií

- snahy miestnej úrovne konať

- potreba riešiť problémy život.prostredia

- sociálno-demografické aspekty (mladí nezamest.populačný tlak v niekt.lokalitách)

- otázka kvality života (kultúra, živ.prostredie,bezpečnosť-pre každého)

5.Vysvetlite priame a nepriame efekty verejnej správy na miestny ekonomický rozvoj?

    Priame efekty-plánovanie, infraštruktúra, vzdelanie. Závisia od politických priorít, zdrojov a miestnych kapacít. Špecifikom je sociálne zabezpečenie, intervencie na pracovnom trhu.

Nepriame efekty-polícia, starostlivosť o deti a dôchodcov, bývanie a pod., končiac celkovou efektívnosťou vo verejnej správe.Ekonomický rozvoj môže byť stimulovaný dobrým poskytovaním „hlavných služieb“, dobrým rozhodovaním a rozhodovacím procesom.

6.Na ktoré oblasti sa koncentruje záujem miestnych politikov pri miestnom ekonomickom rozvoji?

    Hlavná oblasť podpory MER je v oblasti výdavkov. V oblasti dlhovej politiky je pozícia miestnej úrovne pomerne zložitá. Lokálna úroveň môže byť veľmi zaťažená dlhom. Pre menšie obce to nie je reálna cesta. Administratívna politika v interakcii s rozvojom ma vedúci motív v minimalizácii administratívnych bariér podnikania.

7.Aké sú najčastejšie formy kolektívnej akcie podnikateľov súvisiace s miestnym ekonomickým rozvojom?

    - plánovanie a koordinovanie miestneho rozvoja, jeho monitoring a hodnotenie

    - podpora rozvojových iniciatív a aktivít

    - Tvorba stimulujúceho prostredia, vlastné programy rozvoja, rozv.konferencie, prizývanie expertov

    - priame promotorské aktivity, sprístupnenie miestnych zdrojov (napr.budov)

    - identifikácia miestnych potrieb, zásob , potenciálov

    - aktivity v pritiahnutí investorov – napr. získanie rozvojových plôch, budovanie podnikateľských zón, marketing

    - tvorba vlastných finančných fondov na podporu rozvoja, aktivity v získaní esterných zdrojov, napr.cez vyššie úrovne vlády, (podpora podnikania)

    - tvorba organizačných štruktúr pre miestny rozvoj, poskyt.komplexný rozvoj

    - rozvoj kooperácie v rámci obce

    - prevádzka miestnych podnikov a služieb

    - podieľa sa, iniciuje externé pro-rozvojové inštitúcie

    - koordinácia miestneho systému vzdelávania a koordinácie profesnej prípravy, rekvalif.

    - koordinácia investícii na území samosprávy, vlastné investície samosprávy

8.Aké sú najčastejšie formy kolektívnej akcie podnikateľov súvisiace s miestnym ekonomickým rozvojom?

    - obchodné združenia – sektorové

    - komunitné schémy (spravovanie darovaných zdrojov)

    - obchodné komory, podnikateľské kluby, rady podnikateľov, aktivity založené na formálnom členstve, členskom

    podnikateľské agentúry

1. rozvojové agentúry
2. rozvojové spoločnosti

9.Prečo je dôležité dosiahnutie difúzie rozvojových cieľov pri miestnom ekonomickom rozvoji?

Siete spolupracujúcich firiem, spolupracujúcich inštitúcii-aktérov, bohaté podporné prostredie sú veľmi dôležité, môžu umožniť životaschopný tok informácii, znalostí, zručností a financií v miestnej ekonomike. Cieľom je tvorba vhodného spoločenského a kultúrneho prostredia ako výsledku interakcii všetkých miestnych aktérov, spoločné vedomie vzájomnej závislosti od lokality, vzáj.ústretovosť.

10.Vymenujte hlavné smery analýzy podmienok miestneho ekonomického rozvoja?

- analýza potrieb miestneho spoločenstva

- podmienky a potenciál prírodného prostredia

- polohové a priestorové vzťahy

- analýza infraštruktúry

- ekonomický potenciál

- finančný kapitál, investičný kapitál

- analýza pracovného trhu a zásob práce

- miestny trh a externé trhy

- situácia vo vede, technike a kultúre

- nové technológie a inovácie

- inštitucionálne podmienky

- medzinárodná spolupráca

11.Základné úlohy a oblasti participácie centrálneho štátu na miestnom ekonomickom rozvoji v slovenskom kontexte?

    Štát predovšetkým:

3. definuje legislatívny rámec
4. formuje špecializované inštitúcie
5. formuje podporné programy, ich pravidlá a distribuuje podporu

Hlavné oblasti partnerstva:

- podpora rozvoja priemyselných parkov

- podpora malého a stredného podnikania

- regionálne a rozvojové agentúry

- infraštruktúra – nadregionálna, lokálna

- územné a rozvojové plánovanie

- aktívna politika zamestnanosti – projekty verejnej zamestnanosti

- vidiecky rozvoj

12.Vymenujte základné nástroje miestnych samospráv na Slovensku používané na podporu miestneho ekonomického rozvoja týkajúce sa prípravy lokalít, pozemkov / budov a infraštruktúr?

- Podpora malého a stredného podnikania

- Zamestnanosť a pracovná sila

- Plánovanie miestneho ekonomického rozvoja

- Marketing mesta

- Lokality, pozemky/budovy a infraštruktúra, formovanie a príprava lokalít pre MER

- Finančné nástroje založené na miestnych daniach a poplatkoch

- Financovanie 1. procesov súvisiacich s MER

                        2. samotná priama finančná podpora podnikania a zamestnanosti

  Financovanie aktivít MER z vlastných zdrojov a z externých zdrojov

6. Inštitucionáln-organizačné opatrenia a/ interné

                                                           b/externé                                        

13.Priblížte štruktúru problémov financovania miestneho ekonomického rozvoja?

    Existujú veľké rozdiely medzi mestami v pozornosti MER a využívaných nástrojov. Samosprávy sú aktívne v účasti na externých politikách, resp. programoch, menej aktívne v iniciovaní vlastných politík a schém podpory. Niektoré programy centrálneho štátu sú pomaly aplikované, nedostatočne financované, administratívne náročné, s mnohými vstupnými bariérami pre samosprávy.  Špecifickou problematikou sú ťažkosti v spolupráci a komunikácii medzi potenciálnymi partnermi v niektorých mestách. Nedostatok financií je pretrvávajúcou skutočnosťou, v súčasnosti ale dostupné zdroje z EÚ.

Dôležitosť veľkých miest

1. metropola je mesto s koncentráciou riadiacich, obslužných, kultúrnych a vzdelávacích funkcií. Metropolitný region je územie nad 100 tisíc obyvateľov, so strediskom s viac ako 50 tis. Obyv.

problémy metropol

2. doprava a infraštruktúra, komunálny odpad, zásobovanie teplom, pitnou vodou, sociálne problémy a sociálna polarizácia, nezamestnanosť, veľká imigrácia, devastácia prostredia

problémy metropolitného stupňa riadenia

3. centrálne /konkurenti s politickými a odbornými kapacitami pre centrálne vlády/
4. lokálne / obmedzenie pôsobenia a kompetencii miestnych samospráv/
5. priestorový rozsah
6. vzťahy v rámci metropoly, medzi jednotliviými samosprávnymi jednotkami

metropolitný stupeň riadenia

7. kritika zo strany verejnej voľby /konkurencia medzi samosprávnymi územnými jednotkami pri poskytovaní verejných služieb/, strata hodnoty miestnej samosprávy, jej lokálnosť, dostupnosť, ďalej je to priestorová diferenciácia sociálnych a profesných skupín.

Základné modely riadenia metropol

8. polycentrický, unitárny, dvojstupňový model

aký je zoznam funkcií celomestskej úrovne

9. územné plánovanie astrategické plánovanie, správa hlavných komunikácii, riadenie dopravy, verejná hromadná doprav, rekreačné areály, bývanie, kanalizácia, odpadové hospodárstvo, zásobovanie vodou, polícia, hlavné kultúrne inštitúcie, protipožiarna ochrana, ochrana a tvorba životného prostredia

hlavné problémy samosprávy v Bratislave

a/ vzťahy v rámci mesta

10. fiskálna a finančná politika
11. vzťahy medzi mestom  a mestskými časťami, a navzájom
12. územné a strategické plánovanie
13. rozhodovacie procesy

b/ vzťahy medzi Bratislavou a ostatnými slovenskými mestami a obcami

14. hľadanie optimálneho vzťaqhu k ostatným mestám a obciam na Slovensku
15. problém postavenia Bratislavy ako centra regionálnej štátnej správy a samosprávy

c/ vzťah Bratislavy ako hlavného mesta a centrálnej vlády

16. ohraničený záujem centrálnej vlády o záležitosti hlavného mesta
17. transhraničná spolupráca

na čo sa zameriava analýza komunálnych financií

18. na komunálnu fiskálnu /rozpočtovú/ politiku, analýzu rozpočtov miest a obcí, príjmových a výdajových častí, tvorba rozpočtu, riadenie príjmovej a rozpočtovej základne mesta, vzťah politickej štruktúry mesta k bilancii rozpočtu, zadĺženie mesta

základné ekonomicko-geografické vzťahy ovplyvňujúce komunálne financie

19. a/ efekt susedstva / proces znižovania sa prospechu z verejných statkov /služieb/ s rastúcou vzdialenosťou od bodu, z ktorého sú tieto statky poskytované, napr. požiarne služby, polícia, zdravotnícke služby.
20. B/ efekt členenia územia /hierarchia úrovní územno-správneho členenia/
21. C/ spillover efekt /týka sa zneprehľadnenie územia, ktoré znáša náklady poskytovania verejných statkov a územia, ktoré tieto statky využíva – ak prospech z poskytovaných služieb, ktoré poskytuje jedna územná jednotka, majú aj obyvatelia bývajúci mimo danej jednotky – miestna správa znáša náklady poskytovania prospechu iným.

Základná štruktúra komunálnych financií

22. časť príjmov štát delí vo forme podielových daní  medzi jednotlivé úrovne /daň z príjmov/
23. len niektorej úrovne /daň z nehnuteľností miestnej úrovni/
24. okrem príjmov z daní prostriedky získané z miestnych poplatkov a formou výnosov vlastných podnikov
25. na výdavky si obce požičiavajú od súkromného sektoru a mimodaňových transferov /granty/

čo je napreferovanejším zdrojom príjmov obce

26. dane plne zverené štátom do príjmu obce /obec dostáva celý príjem danej dane/
27. podielové dane /dostane len určitú časť/

komunálne obligácie

28. komunálne dlhopisy, prostriedky získané na kapitálovom trhu

princípy financovania miestnych samospráv v SR

29. samosprávne orgány rozhodujú o správe obce a jej majetku, každá obec pripravuje a schvaľuje svoj rozpočet a zverejňuje záverečný účet, plánuje tvorbu a využitie mimorozpočtových fondov, organizuje verejnú diskusiu o financiách

miestne samosprávy z hľadiska svojich funkcií :

30. spravujú miestne dane a poplatky
31. usmerňujú ekonomickú aktivitu v obci, prostredníctvom regulovania investícii a územno-plánovacieho procesu
32. dohliadajú na využívanie miestnych zdrojov
33. vykonávajú správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácii a starajú sa o majetok obce
34. zabezpečujú verejné služby /zber a odvoz odpadu/
35. zabezpečujú a schvaľujú plánovaciu dokumentáciu a rozvojové stratégie
36. realizujú vlastnú investičnú a podnikateľskú inisiatívu v súlade so záujmami občanov,
37. zakladajú a kontrolujú rozpočtové a príspevkové organizácie
38. spolupracujú s inými právnickými osobami
39. zabezpečujú verejný poriadok v meste

výdavky obce

40. na výkon pôsobnosti samosprávy, činnosť rozpočtových a príspevkových organizácii obce, úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, správu majetku, uhrádzanie záväzkov vzniknutých spoluprácou s inými subjektami, úroky z pôžičiek, výdavky súvisiace s emisou cenných papierov vydaných obcou,

rozpočet sa člení na

41. bežné príjmy a bežné výdavky
42. kapitálové príjmy a kapitálové výdavky
43. finančné operácie

záverečný účet obsahuje

44. údaje o plnení rozpočtu
45. bilanciu aktív a pasív
46. údaje o hospodárení príspevkových organizácii
47. prehľad poskytnutých záruk podľa príjemcov
48. údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti, musí byť overený auditorom.

Výnosy z majetku obcí majú najväčšie podiely

49. z príjmov rozpočtových organizácii riadených obcou
50. odvody príspevkových organizácii zriadených obcou
51. výnosy z obecných podnikov
52. výnosy z majetku vo vlastníctve štátu v správe obce
53. výnosy z finančných investícii
54. príjmy z komunálnych obligácii
55. tržby z predaja majetku

kto sú yuffies, kto je ich protikladom

-

nové priestory spotreby v obchode a službách, dôvody vzniku, príklad

56. vznikajú v rámci transformácie obchodu, podmienkou je garantovaný prechod veľkého počtu ľudí, s veľkou pravdepodobnosťou nákupu /napr.letiská,výletné lode/ d

vysvetlite možnosti príjmov zo štátnych dotácii do komunálnych financií

57. dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnnej správy a dotácie zo štátnych fondov
58. dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočte na príslušný rok
59. účelové dotácie z rozpočtu VUC, príp. rozpočtu inej obce na realizáciu spoločných projektov
60. prostriedky EU a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel

novšie tendencie rozmiestnenia obchodu

61. transformácia obchodu a služieb je ich industrializácia –produkcia služieb, predaja predvídateľnej, štandardizovanej kvality v oblasti rýchleho stravovania /fast food/, vznik nových priestorov spotreby, priblíženie obchodu  priamo k miestu práce, nakupovanie priamo z domu

problém čierneho pasažiera

problém a dilema samaritána

zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ciele, problémy

62. zdroje v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja sú : Zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov a Zákon o investičných stimuloch.
63. PRPP- je lokálny, zakladajú ju miestne samosprávy, zdrojom financií je štátny rozpočet, podpora ide na výstavbu technickej infraštruktúry a obstaranie potrebných plôch, minimálne dostupné prostriedky pre tento účel v štátnom rozpočte by mali byť 0,5 mld.Sk.
64. Zákon o investičných stimuloch – individuálna štátna pomoc v prospech regionov, snahy pritiahnuť investorov, , hlavnými nástrojmi sú daňové úľavy, dotácie na novovytvorené pracovné miesta, subvencie na rekvalifikácie pracovnej sily. Investícia musí presahovať 400 mil. Sk.

Úloha developera pri výstavbe a rozvoji územia

65. Musí odhadnúť potenciál trhu pre výstavbu
66. vybrať investičný zámer
67. zabezpečiť miesto výstavby
68. získať stavebné povolenie
69. zabezpečiť finančné krytie celého zámeru
70. zabezpečiť realizáciu samotnej výstavby
71. zariadiť prvý prenájom alebo predaj hotového komplexu

základné črty transformácie maloob.siete v krajinách stredo-vých.Europy a na                   Slovensku

72. formujú sa rozsiahle siete obchodov /v Česku Interkontakt group/, špecializované

     supermarkety /Baumax/, siete s výrazným vstupom zahraničného kapitálu /Euronova/,

     supermarkety Bila, hypermarkety s typickou suburbánnou lokalizáciou  /Globus/.

     Na Slovensku sa štátny obchod privatizoval /Zdroj, Jednota/. Rozmach spotreby má budúcnosť pôsobením združení predajcov, internacionalizáciou  /expanzia obchodov zo zahraničia /Bila, Ahold/, lokalizácia v blízkosti obytných štvrtí, pri dialniciach, atď.

Regulácie obmedzenia vývoja v oblasti maloobchodu

73. obmedzenie budovania veľkých supermarketov na zelenej lúke prostredníctvom procesov územného plánovania
74. obmedziť koncentračné procesy v tejto oblasti /inštitúcie ochrany hospodárskej súťaže-protimonopolné úrady/
75. saturácia trhu – nastáva po expanzii trhu, je spojená s trvrdým konkurenčným  bojom, hľadaním optimalizácie siete v rámci spoločnosti

čomu venuje pozornosť komunálna a regionálna ekonómia?

1. analýze a rozvoju vládnej a ekonomickej politiky voči mestám a obciam /mikroekonomické problémy- bývanie, doprava/.
2. regionálna ekonómia – rieši makroekonomické problémy /nezamestnanosť/

ako menia informačné technológie komunálnu ekonomiku?

3. menia mestá ako také /koncentrácia do miest bude stále pretrvávať/

teória koncentrických zón

4. Burgess uvádzal, že rast počtu obyvateľov mesta, spôsobuje rast jeho plochy, následne tendenciu každej vnútornej zóny rozšíriť svoju plochu voči vonkajšej zóne.  

model mnoho jadrového mesta

5. predpokladá existenciu množstva špecializovaných funkčných priestorov v meste

trhová rovnováha bývania v meste?

6. základným nástrojom analýzy je bid price, krivka „ponúkanej ceny“, známa ako aj krivka rentového pravidla.

aké sú mimo ekonomické dôvody pre sociálny mix?

7. zvýšenie štandardu nižších vrstiev
8. podpora estetickej rôznosti
9. rast estetického štandardu
10. rast kultúrneho podporovania
11. rast rovnosti príležitosti
12. podpora sociálnej harmónie, redukovaním rasových sporov
13. podporovať sociálny konflikt
14. pomôcť udržať stabilné obytné oblasti
15. odrážať devirzitu moderného urbanizovaného sveta

najjednoduchší prípad lokalizácie priemyslu?

16. ak ide o produkciu založenú na jednom zdroji a predaji na jednom trhu, od technológie prepravy a ekonomiky mierky vo výrobe

lokalizácia administratívnych aktivít, členenie služieb?

17. distribučné /VO a MO, doprava/
18. produkčné /bankovníctvo, poisťovníctvo/
19. sociálne /zdravotníctvo, školstvo/
20. osobné /ubytovanie, stravovanie, zábava/

aký je ekonomický prístup k teórii urbánnej hierarchie?

21. do úvahy by mal brať ekonomický prospech a náklady, ktoré kolíšu s veľkosťou mesta. Čím je mesto väčšie, tím sú dlhšie vzdialenosti - rastú ceny, a tím je väčší rozdiel medzi cenou poľnohospodárskej pôdy a cenou pozemkov v centre mesta.

štruktúra priemyslu mesta?

22. je rovnako dôležitá ako veľkosť mesta /mestá sú známe svojim rozhodujúcim odvetvím/.
23. Veľké priemyselné závody = menšie mestá
24. Rast mesta = viac diverzifikovaná produkčná štruktúra
25. Mestá rovnakej veľkosti = rôzna diverzifikácia priemyslu

varijácie v nezamestnanosti?

26. rozdielne charakteristiky bývajúcej populácie
27. nižšie kvalifikovaný majú rovnako veľkú pravdepodobnosť byť nezamestnaný v hoci, ktorej časti mesta
28. pri vysokej nezamestnanosti ľudia bývajúci mimo pracovného trhu = nedostatok práce z dôvodu prístupu na trh práce.

vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam

29. plné vlastníctvo
30. nájomný pomer
31. pozemková renta
32. hypotéka

trh nehnuteľností a jeho funkcie

33. naj výmena = pri ktorej predávajúci a kupujúci získavajú
34. formálny trh – burza
35. menej formálny – nákup prostredníctvom telefónu
36. využíva sa i aukčný predaj a cez realitné kancelárie

faktory, ktoré zvažujú  domácnosti na trhu nehnuteľností

37. faktor polohy /dopravná dostupnosť, komunikácie a hromadná doprava/
38. dostupnosť k miestu práce a službám /obchodné centrá/
39. možnosť využitia voľného času
40. sociálna situácia a status lokality, susedia
41. kvalita lokality /výhľad, orientácia/
42. životné prostredie /prach, hlučnosť/
43. použitá stavebná technológia

faktory, ktoré zvažujú firmy na trhu nehnuteľností

44. dopravná poloha vzhľadom na trh
45. prítomnosť aglomeračných efektov
46. dostupnosť pracovnej sily pre firmu
47. mzdové pomery v meste

transakčné náklady pri kúpe nehnuteľností /trh nehnuteľnosti/

48. náklady na hľadanie nehnuteľnosti /kúpa novín, časopisov, inzertných novín/
49. náklady na právne a technické rady
50. náklady na stratu času
51. náklady na preverovanie niektorých skutočností, právna realizácia, provízie do realitných kancelárií,

funkcie trhu nehnuteľností

52. rozmiestňuje existujúce zdroje nehnuteľností a podiely na právach s nimi súvisiace
53. indikuje zmeny v dopyte po nehnuteľnostiach a vlastníckych právach

1. vzostupy a poklesy v dopyte závisia hlavne

54. očakávania budúcich výnosov
55. zdanení
56. úrovni príjmu a osobných preferenciách
57. inštitucionálne faktory /ťažkosti pri získavaní finančných zdrojov/

1. spôsobuje prispôsobenie sa ponuky zmenám v dopyte

1. ponuka sa môže meniť

58. aktiváciou nehnuteľností /adaptácia a výstavba nových objektov/
59. zmenou v existujúcich záujmoch vlastníkov, bez zmeny fyzických vlastností majetku /namiesto predaja – prenájom nehnuteľností/

2. indikuje zmeny v podmienkach nahraditeľnosti pozemkov
3. vyvoláva reakciu v dopite podľa zmien v podmienkach ponuky
4. odmeňuje vlastníkov pozemkov a nehnuteľností

prvky monotónnej kontroly v podmienkach trhu

60. geografické členenie trhu vedie k nedokonalej konkurencii medzi miestnymi trhmi
61. nedokonalosť finančných trhov môže zabrániť nádejnému kupujúcemu /investorovi/ požičať si väčšie sumy napríklad na výstavbu
62. priestorová fixovanosť a unikátnosť každej nehnuteľnosti /požadovanie prehnanej ceny/

ako intervenujú verejné inštitúcie na trhu nehnuteľností?

63. verejným vlastníctvom /štátne a municipálne, pokrýva potreby verejných služieb ako sú cesty, školy a kultúra/
64. regulačnými opatreniami /v procese územného plánovania a výstavby miest, sú chválenými záväznými dokumentami zo strany samosprávy/
65. finančnými opatreniami /dane a ich rozličná výška, finančné opatrenia za funkčné využitie nehnuteľnosti/

oceňovanie pozemkov

66. cena je funkciu dopytu a ponuky, je ovplyvnená nákladmi na výrobu. Pozemky predstavujú fixnú ponuku poskytnutú prírodou, cena /výnos/ čistej pôdy je určovaná len dopytom.

inercia /trh nehnuteľnosti/

67. ak ceny klesajú, kupujúci čakajú na nižšie ceny

Proces investovania a výstavby v rozvoji miest

68. súčasťou investičného rozvoja sú investície do vlastníctva a využívania pozemkov, kapitál vložený do infraštruktúry a fyzických štruktúr.

základne kategórie investícii v mestách

69. verejné investície /cieľom nie je tvorba zisku, sledujú ciele miestnej komunity – veľké projekty mestskej infraštruktúry, investormi sú štát, región obec/
70. súkromné investície /cieľom je tvorba zisku, reagujú na situáciu na trhu – vstup podnikateľov do investícií/

aké poznáme podoby stavebných investícií?

71. modifikácia využitia existujúcej budovy jej vnútorným prestavaním /z 20 bytov sa vytvorí 10 moderných/, alebo obnovou /vnútorné usporiadanie obchodu/
72. celková prestavba = demolácia starých budov a nahradenie novými
73. úplne nová výstavba na dovtedy nezastavaných plochách.

základná otázka, ktorú si kladie developer pri výstavbe

74. porovnanie alternatívnych projektov
75. odhadnutie dopytu využitia
76. rozhodnutie o kvalite budovy
77. vypočítať využitie danej lokality
78. odhad, koľko môže dať za daný stavebný pozemok
79. získať finančné prostriedky
80. rozhodnúť sa či bude robiť sám alebo v partnerstve /miestna správa/

výber medzi alternatívnymi projektmi. Od akej závislosti sa odlišujú investičné projekty?

81. od prvotných výdavkov /priame náklady výstavby/ a ďalšieho časovania investičných výdavkov
82. od výšky očakávaných výdavkov
83. od načasovania budúcich výnosov
84. od odhadnutia životnosti projektu
85. od určitosti výnosov

ako sa v ekonómii rozlišuje v ekonómii riziko a neurčitosť?

86. riziko – podlieha štatistickým pravidlám rozloženia pravdepodobnosti /vypočíta sa/
87. neurčitosť – nepodlieha zákonom veľkých čísiel

aký aktéri sú pri financovaní investičných projektoch?

88. požičiavatelia / developera, investora /
89. poskytovatelia krátkodobej pôžičky /obchodná banka/
90. poskytovatelia finančných prostriedkov s dlhodobou splatnosťou /poisťovne, fondy/

čo je to leaseback?

91. špecifické finančné zabezpečenie /spätný nájom/, vlastníctvo zo stavebným povolením je predané inštitúcií, znáša náklady výstavby pri fixnej úrokovej miere. Ak nie je stavba prenajatá do určitého času, developer obdrží vyrovnávajúcu platbu ako náhradu za jeho vstup do leaseback alebo poskytnutie garancie.

aké sú príčiny realizácie rozsiahlych projektov?

92. odstránenie a nahradenie nevyhovujúcich štvrtí, ulíc zo zanedbanými bytmi
93. rozsiahle rozvojové investičné zámery realizované prestavbou centra a výstavba obchodnej siete a administratívy.

alternatívny postup pri formovaní partnerstva?

94. miestna samospráva na základe analýz = predstaví zámer prestavby alebo obnovy
95. miestny úrad upresní územie pre obnovu
96. vyzve developerov k spoluúčasti na projekte
97. preverenie ich schopností
98. návšteva miestnej správy developerom
99. výber jedného developera, hľadanie spoločných záujmov a podmienok pre obe strany.
100. Pre a proti na požiadavky developera
101. Prieskum trhu developerom
102. Miesta správa zabezpečí pozemky
103. Príprava stavebnej dohody a prenájmu

sociálna polarizácia

104. distribúcia príjmov v rámci expandujúcemu sektoru služieb
105. dobre platené miesta pre nízko kvalifikovaných pracovníkov

čo je to swell?

- individuálne domácnosti zarábajúcich žien, slobodná žena zarábajúca veľa

čo je to dinkies?

1. bezdetný manželia- dva príjmy a žiadne deti

čo je to selfmademan?

2. ľudia chorobne závislí na práci

čo je to yuppies?

3. skupina mladých, na kariéru orientovaných ľudí, pracujúcich v centrálach významných spoločností, finančnom sektore, podnikateľských službách a médiách.

čo je to yuffies?

- menej úspešná časť populácie, ktorá čelí mnohým ťažkostiam. Mladí ľudia, ktorí nie sú plne kvalifikovaný a nemôžu si nájsť prácu. Nevedia ako vyplniť svoj čas.

čo je to „rent gap“

4. rozdiel medzi aktuálnou pozemkovou rentou a potenciálnou pozemkovou rentou dosiahnuteľnou v lokalitách blízko centra mesta pri ich najlepšom využití.

Aké nástroje a techniky využíva marketing?

5. marketingový výskum
6. zhodnotenie a prognózovanie
7. segmentácia
8. orientácia
9. umiestnenie

čo je to SWOT analýza?

10. analýza predností, slabín, príležitostí a hrozieb

definujte marketingovú geografiu!

11. zaoberá sa presadením priestorovej dimenzie v marketingovej teórii a významom geografických teórii vo výskume trhu.

klasifikujte podľa Borcherta štúdie v oblasti urbánneho marketingu?

A/ promoterské štúdie miest

12. štúdie zaoberajúce sa propagáciou miest
13. štúdie imidžu miest
14. historické dedičstvo a architektúra ako prostriedok presadzovania

B/ predaj mesta /mesto ako produkt na trhu/

15. štúdie zaoberajúce sa pritiahnutím turistov, plánovaním pre rekreačné a oddychové aktivity
16. predaj industriálneho mesta

C/ urbánne marketingové teórie

aké ciele má city marketing?

17. zlepšiť konkurencie schopnosť mesta
18. pritiahnuť nové externé investície
19. pritiahnuť nových obyvateľov a návštevníkov
20. zlepšiť blahobyt mesta

Aké sú východiská urbánneho marketingu?

21. analýza trhu – trhov
22. opis mesta (regiónu) ako produktu
23. formulácia cieľov a následne typu stratégie
24. určenie nástrojov politiky, alebo marketingového mixu, ich prepracovanie vo viach operačných podobách

čo je to rekognoskácia trhu?

25. týka sa analýzy priestorovej a organizačnej štruktúry mesta, ako aj charakteristík trhového správania sa užívateľov – spotrebiteľov

čo sa robí pri analýze dopytu?

26. rozdeľuje sa populácia, priestor mesta podľa jednotlivých demografických, sociálnych, alebo funkčných charakteristík, vo vzťahu k špecifickému spotrebiteľskému správaniu sa.

čo je to marketingový mix?

27. kombinovanie nástrojov potrebných k dosiahnutiu vybranej stratégie a cieľov.

podľa akých skupín nástrojov môžeme definovať marketingový mix?

28. oblasti podpory
29. priestorovo-funkčné miery
30. organizačné miery
31. finančné miery

aké sú ciele marketingového plánu?

32. rozvojové /stimuly pre nové aktivity/
33. efektívnej organizácie /spojenie rôznych častí urbánnej politiky a ich priestorových dôsledkov/
34. promotorské /ponuka vybraných informácii o potenciále miesta/

aké sú základné varianty opierajúce sa o teóriu persuázie?

35. formovanie odozvy – proces učenia /informácie, brožúry/
36. posilňovanie odozvy – existencia odozvy od zákazníka
37. zmena odozvy – ide o problém zmeny správania sa obyvateľov

čo je obsahom analýzy trhu?

38. analýza priestorovej štruktúry mesta
39. analýza organizačnej štruktúry mesta
40. analýza trhového správania sa
41. výber cieľovej spotrebiteľskej skupiny na strane dopytu
42. analýza vhodnosti produktov mesta pre tieto skupiny
43. analýza potrieb adaptácie na strane ponuky
44. umiestnenie mesta ako produkt na trhu

aké hlavné kritéria ovplyvňujú voľbu zákazníkov pre výber nejakej služby, funkcie, lokality?

45. zisky a náklady
46. časové straty a časové náklady
47. prednosti lokality a náklady /dostupnosť, susedia/
48. senzorické prednosti a náklady /hluk, pach, prašnosť/
49. psychické prednosti a náklady /osobná bezpečnosť, status/

o aké dva kroky sa opiera analýza konkurencie?

50. analýza konkurentov v rámci sídelného trhu
51. analýza potenciálov miest

čo je to imidž?

52. je určitá predstava vnímaná ľuďmi v podobe dojmov, myšlienok o tovaroch, službách, inštitúciach a podobne.

tri hlavné typy imidžu

53. podnikateľský imidž
54. imidž pre obyvateľov
55. turistický imidž

čo zahŕňa promotorstvo? /presadzovanie aktivít/

56. všetky komunikačné prostriedky a aktivity uskutočňované so zámerom tvorby uvedomenia, záujmu a priaznivého imidžu existujúcich, alebo nových zariadení a služieb, s cieľom pritiahnutia zákazníkov pre ne.

problém promotorských aktivít

57. promotorské aktivity sú veľmi široké, prezentujú len všeobecné informácie
58. čo sa má stať predmetom komunikácie?
59. Taktika  - ako majú byť informácie šírené k zákazníkom

princíp dlhovekosti a významná charakteristika udržateľného rozvoja

60. dlhovekosť = pri výstavbe budov znamená síce vysoké náklady na výstavbu, ale výhodnejšie prevádzkové náklady /nižšie náklady na energiu/
61. charakteristika = robustnosť, potreba zachovania kontinuity v urbánnom prostredí

čo je úlohou mesta pri doprave?

62. zníženie počtu jázd a zníženie počtu automobilov

1.čomu venuje pozornosť komunálna a regionálna ekonómia?

106. analýze a rozvoju vládnej a ekonomickej politiky voči mestám a obciam /mikroekonomické problémy- bývanie, doprava/.
107. regionálna ekonómia – rieši makroekonomické problémy /nezamestnanosť/

1. ako menia informačné technológie komunálnu ekonomiku?

108. menia mestá ako také /koncentrácia do miest bude stále pretrvávať/

2. teória koncentrických zón

109. Burgess uvádzal, že rast počtu obyvateľov mesta, spôsobuje rast jeho plochy, následne tendenciu každej vnútornej zóny rozšíriť svoju plochu voči vonkajšej zóne.  

3. model mnoho jadrového mesta

110. predpokladá existenciu množstva špecializovaných funkčných priestorov v meste

4. trhová rovnováha bývania v meste?

111. základným nástrojom analýzy je bid price, krivka „ponúkanej ceny“, známa ako aj krivka rentového pravidla.

5. aké sú mimo ekonomické dôvody pre sociálny mix?

112. zvýšenie štandardu nižších vrstiev
113. podpora estetickej rôznosti
114. rast estetického štandardu
115. rast kultúrneho podporovania
116. rast rovnosti príležitosti
117. podpora sociálnej harmónie, redukovaním rasových sporov
118. podporovať sociálny konflikt
119. pomôcť udržať stabilné obytné oblasti
120. odrážať devirzitu moderného urbanizovaného sveta

6. najjednoduchší prípad lokalizácie priemyslu?

121. ak ide o produkciu založenú na jednom zdroji a predaji na jednom trhu, od technológie prepravy a ekonomiky mierky vo výrobe

7. lokalizácia administratívnych aktivít, členenie služieb?

122. distribučné /VO a MO, doprava/
123. produkčné /bankovníctvo, poisťovníctvo/
124. sociálne /zdravotníctvo, školstvo/
125. osobné /ubytovanie, stravovanie, zábava/

8. aký je ekonomický prístup k teórii urbánnej hierarchie?

126. do úvahy by mal brať ekonomický prospech a náklady, ktoré kolíšu s veľkosťou mesta. Čím je mesto väčšie, tím sú dlhšie vzdialenosti - rastú ceny, a tím je väčší rozdiel medzi cenou poľnohospodárskej pôdy a cenou pozemkov v centre mesta.

9. štruktúra priemyslu mesta?

127. je rovnako dôležitá ako veľkosť mesta /mestá sú známe svojim rozhodujúcim odvetvím/.
128. Veľké priemyselné závody = menšie mestá
129. Rast mesta = viac diverzifikovaná produkčná štruktúra
130. Mestá rovnakej veľkosti = rôzna diverzifikácia priemyslu

10. varijácie v nezamestnanosti?

131. rozdielne charakteristiky bývajúcej populácie
132. nižšie kvalifikovaný majú rovnako veľkú pravdepodobnosť byť nezamestnaný v hoci, ktorej časti mesta
133. pri vysokej nezamestnanosti ľudia bývajúci mimo pracovného trhu = nedostatok práce z dôvodu prístupu na trh práce.

11. vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam

134. plné vlastníctvo
135. nájomný pomer
136. pozemková renta
137. hypotéka

12. trh nehnuteľností a jeho funkcie

138. naj výmena = pri ktorej predávajúci a kupujúci získavajú
139. formálny trh – burza
140. menej formálny – nákup prostredníctvom telefónu
141. využíva sa i aukčný predaj a cez realitné kancelárie

13. faktory, ktoré zvažujú  domácnosti na trhu nehnuteľností

142. faktor polohy /dopravná dostupnosť, komunikácie a hromadná doprava/
143. dostupnosť k miestu práce a službám /obchodné centrá/
144. možnosť využitia voľného času
145. sociálna situácia a status lokality, susedia
146. kvalita lokality /výhľad, orientácia/
147. životné prostredie /prach, hlučnosť/
148. použitá stavebná technológia

14. faktory, ktoré zvažujú firmy na trhu nehnuteľností

149. dopravná poloha vzhľadom na trh
150. prítomnosť aglomeračných efektov
151. dostupnosť pracovnej sily pre firmu
152. mzdové pomery v meste

15. transakčné náklady pri kúpe nehnuteľností /trh nehnuteľnosti/

153. náklady na hľadanie nehnuteľnosti /kúpa novín, časopisov, inzertných novín/
154. náklady na právne a technické rady
155. náklady na stratu času
156. náklady na preverovanie niektorých skutočností, právna realizácia, provízie do realitných kancelárií,

16. funkcie trhu nehnuteľností

1. rozmiestňuje existujúce zdroje nehnuteľností a podiely na právach s nimi súvisiace
2. indikuje zmeny v dopyte po nehnuteľnostiach a vlastníckych právach

1. vzostupy a poklesy v dopyte závisia hlavne

157. očakávania budúcich výnosov
158. zdanení
159. úrovni príjmu a osobných preferenciách
160. inštitucionálne faktory /ťažkosti pri získavaní finančných zdrojov/

3. spôsobuje prispôsobenie sa ponuky zmenám v dopyte

1. ponuka sa môže meniť

161. aktiváciou nehnuteľností /adaptácia a výstavba nových objektov/
162. zmenou v existujúcich záujmoch vlastníkov, bez zmeny fyzických vlastností majetku /namiesto predaja – prenájom nehnuteľností/

4. indikuje zmeny v podmienkach nahraditeľnosti pozemkov
5. vyvoláva reakciu v dopite podľa zmien v podmienkach ponuky
6. odmeňuje vlastníkov pozemkov a nehnuteľností

17. prvky monotónnej kontroly v podmienkach trhu

163. geografické členenie trhu vedie k nedokonalej konkurencii medzi miestnymi trhmi
164. nedokonalosť finančných trhov môže zabrániť nádejnému kupujúcemu /investorovi/ požičať si väčšie sumy napríklad na výstavbu
165. priestorová fixovanosť a unikátnosť každej nehnuteľnosti /požadovanie prehnanej ceny/

18. ako intervenujú verejné inštitúcie na trhu nehnuteľností?

166. verejným vlastníctvom /štátne a municipálne, pokrýva potreby verejných služieb ako sú cesty, školy a kultúra/
167. regulačnými opatreniami /v procese územného plánovania a výstavby miest, sú chválenými záväznými dokumentami zo strany samosprávy/
168. finančnými opatreniami /dane a ich rozličná výška, finančné opatrenia za funkčné využitie nehnuteľnosti/

19. oceňovanie pozemkov

169. cena je funkciu dopytu a ponuky, je ovplyvnená nákladmi na výrobu. Pozemky predstavujú fixnú ponuku poskytnutú prírodou, cena /výnos/ čistej pôdy je určovaná len dopytom.

20. inercia /trh nehnuteľnosti/

170. ak ceny klesajú, kupujúci čakajú na nižšie ceny

21. Proces investovania a výstavby v rozvoji miest

171. súčasťou investičného rozvoja sú investície do vlastníctva a využívania pozemkov, kapitál vložený do infraštruktúry a fyzických štruktúr.

22. základne kategórie investícii v mestách

172. verejné investície /cieľom nie je tvorba zisku, sledujú ciele miestnej komunity – veľké projekty mestskej infraštruktúry, investormi sú štát, región obec/
173. súkromné investície /cieľom je tvorba zisku, reagujú na situáciu na trhu – vstup podnikateľov do investícií/

23. aké poznáme podoby stavebných investícií?

174. modifikácia využitia existujúcej budovy jej vnútorným prestavaním /z 20 bytov sa vytvorí 10 moderných/, alebo obnovou /vnútorné usporiadanie obchodu/
175. celková prestavba = demolácia starých budov a nahradenie novými
176. úplne nová výstavba na dovtedy nezastavaných plochách.

24. základná otázka, ktorú si kladie developer pri výstavbe

177. porovnanie alternatívnych projektov
178. odhadnutie dopytu využitia
179. rozhodnutie o kvalite budovy
180. vypočítať využitie danej lokality
181. odhad, koľko môže dať za daný stavebný pozemok
182. získať finančné prostriedky
183. rozhodnúť sa či bude robiť sám alebo v partnerstve /miestna správa/

25. výber medzi alternatívnymi projektmi. Od akej závislosti sa odlišujú investičné projekty?

184. od prvotných výdavkov /priame náklady výstavby/ a ďalšieho časovania investičných výdavkov
185. od výšky očakávaných výdavkov
186. od načasovania budúcich výnosov
187. od odhadnutia životnosti projektu
188. od určitosti výnosov

26. ako sa v ekonómii rozlišuje v ekonómii riziko a neurčitosť?

189. riziko – podlieha štatistickým pravidlám rozloženia pravdepodobnosti /vypočíta sa/
190. neurčitosť – nepodlieha zákonom veľkých čísiel

27. aký aktéri sú pri financovaní investičných projektoch?

191. požičiavatelia / developera, investora /
192. poskytovatelia krátkodobej pôžičky /obchodná banka/
193. poskytovatelia finančných prostriedkov s dlhodobou splatnosťou /poisťovne, fondy/

28. čo je to leaseback?

194. špecifické finančné zabezpečenie /spätný nájom/, vlastníctvo zo stavebným povolením je predané inštitúcií, znáša náklady výstavby pri fixnej úrokovej miere. Ak nie je stavba prenajatá do určitého času, developer obdrží vyrovnávajúcu platbu ako náhradu za jeho vstup do leaseback alebo poskytnutie garancie.

29. aké sú príčiny realizácie rozsiahlych projektov?

195. odstránenie a nahradenie nevyhovujúcich štvrtí, ulíc zo zanedbanými bytmi
196. rozsiahle rozvojové investičné zámery realizované prestavbou centra a výstavba obchodnej siete a administratívy.

30. alternatívny postup pri formovaní partnerstva?

197. miestna samospráva na základe analýz = predstaví zámer prestavby alebo obnovy
198. miestny úrad upresní územie pre obnovu
199. vyzve developerov k spoluúčasti na projekte
200. preverenie ich schopností
201. návšteva miestnej správy developerom
202. výber jedného developera, hľadanie spoločných záujmov a podmienok pre obe strany.
203. Pre a proti na požiadavky developera
204. Prieskum trhu developerom
205. Miesta správa zabezpečí pozemky
206. Príprava stavebnej dohody a prenájmu

31. sociálna polarizácia

207. distribúcia príjmov v rámci expandujúcemu sektoru služieb
208. dobre platené miesta pre nízko kvalifikovaných pracovníkov

Test B1

1. yuffies  - co to je + príklad – menej uspesna cast urbannej populacie, young urban failures, menej kvalifikovani, tazsie si hladaju pracu, potrebuju vyplnat volny cas.
2. efekt susedstva v suvislosti s poskytovaním verejných služieb – process znizovania sa prospechu z verejnych statkov s rastucou vzdialenostou od bodu, z kt. su tieto statky poskytovane. (policia, poziarnici, zdrav. sluzby,ale aj plavecky bazen)
3. uvedte a vysvetlite moznosti prijmov zo statnych dotacii do komunalnych rozpoctov

1. dotacie zo SR na uhradu nakladov preneseneho vykonu st. spravy a dotacie zo st. fondov
2. dotacie zo SR v sulade so zakonom o rospocte na prislusny rok
3. ucelove dotacie z rozpoctu VUC na spolocne projekty

4. co su komunalne obligacie – moznost ziskavania prostriedkov na kapitalovom trhu – emisia komun. obligacii – komunalne dlhopisy municipal bonds.
5. preco sa v globalnom meradle zacala venovat zvysena pozornost miestnemu ekonomickemu rozvoju

4. globalizacia ekonomiky
5. celkova ekon. restrukturalizacia
6. meniaca sa struktura priemyslu a technologicke inovacie
7. obmedzene zdroje verejnych financii, kompetencii, fin. zdrojov a kapacity miestnych samosprav
8. potreba riesit problemy ZP
9. snahy miestnej urovne konat
10. socialno-demograficke aspekty
11. otazka kvality zivota

6. najnovsie tendencie v oblasti rozmiestnenia obchodu – blizkost obytnych predmesti, okraj mesta, pri vyznamnych cestnych komunikaciach prip. staniciach hromadnej dopravy
7. ako sa studuje urbanna hierarchia a ake su jej urovne

Medzinárodná: na jej vrchole sú riadiace centrá svetovej ekonomiky – Londýn, NY, Tokio. S/ hlavnými uzlami celosvetového kolobehu kapitálou, informácií a rozhodovania o významných investíciách. Platí, že veľkosť mesta nesúvisí s rozsahom jeho globálneho vplyvu.

Národná: je odrazom nielen vplyvov formujúcich národnú ekonomiku, ale i ich medzinárodného postavenia (najtypickejšie pre Londýn). Urbánna hierarchia, kde dominuje jedno gigant.mesto je viac v Južnej Amerike. Zákl.nástrojom skúmania nár. hierarchie je Zipfova krivka – pravidlo poradia veľkosti

Regionálna: patrí sem teória centrálnych miest – prvý pokus o vysvetlenie počtu, veľkosti miest a ich lokalizácie. Sledovali sa obchodné a službové centrá. Teória sa skôr uplatnila v poľnohosp.oblastiach. pre moderné ekonomiky je nepostačujúca.

8. v akej zakladnej priestorovej dimenzii sa aplikuju postupy miestneho ekonomickeho rozvoja – MER je velmi komplexne chapany koncept, kt. vzdy nesie urcite narodne, regionalne a lokalne specifika. Je zvycajne realizovany v priestore definovanom ako funkcny region vymedzeny na zaklade urciteho kriteria.Svojim rozsahom zvycajne presahuje dimenziu jednej obce, samospravy, casto nedosahuje velkost vyssej jednotky. nesmie sa spoliehat v rozvoji napr. na susednu obec, mesta...
9. vymenuj hlavnych akterov miestneho ekonomickeho rozvoja

12. uzemne samospravy,
13. uzemna st. sprava a institucie centr. statu
14. podnikatelske subjekty
15. obchodne komory, zdruzenia podnikatelov
16. rozvojove agentury, rozvojove zdruzenia a partnerstva
17. zastupcovia financneho sektoru
18. institucie pracovneho trhu
19. vzdelavacie a vyskumne inst.
20. miestne zaujmove zdruzenia, aktivitisti, treti sektor
21. obcania

10. hlavne cielove formy  spravania sa akterov v miestnom ekonomickom rozvoji – efektivna spolupraca akterov, dosiahnutie kooperativnej akcie, medzisektoroveho partnerstva, budovanie siete vztahov – networking. budovanie miestnych kapacit – tvorba novych podnik. subjektov, novych a lepsich prac. miest.
11. “problem cierneho pasaziera” – cakam na aktivitu niekoho ineho a chcem sa „zviest“ zadarmo
12. “dilemma samaritana” – ja konam, ini nekonaju – vyuzivaju ma
13. priame a nepriame efekty  verejnej spravy na miestny ekon. Rozvoj – MER zabezpecuje pomerne vela statkov a sluzieb s priamym efektom – planovanie, infrastruktura, vzdelanie, soc. zabezpecenie, intervencie na prac. trhu. Nepriamy – policia, starostlivost o deti a dochodcov, byvanie, efektivnost riadenia VS
14. na ktore oblasti sa koncentruje zaujem miestnych politikov pri miestnom ekon.rozvoji – oblast zamestnanosti, rozvoj podnikania, realizacia stavebnych investicnych projektov.
15. najcastejsie konkretne ulohy miestnej samospravy pri podpore miest ekon.rozvoja

22. planovanie a koordinovanie miestneho rozvoja, jeho monitoring a hodnotenie
23. podpora rozvojovych iniciativ a aktivit
24. tvorba stimulujuceho prostr,vlastne programy rozvoja, rozvojove konferencie
25. priame promotorske aktivity, spristupnenie miestnych zdrojov
26. identifikacia miestnych potrieb, zasob/potencialov
27. aktivity v pritiahnuti investorov
28. tvorba vlastnych fin. fondov
29. tvorba organizacnych struktur  pre miestny rozvoj
30. rozvoj kooperacie v ramci obce
31. prevadzka miestnych podnikov, sluzieb
32. podiela sa/iniciuje externe pro-rozvojove institucie
33. koordinacia miestneho systemu vzdelavania a profesnej pripravy
34. korodinacia investicii na uzemi samospravy

16. najcastejsie formy kolektivnej akcie podnikatelov suvisiace s miest.ekon.rozvojom

35. obchodne zdruzenia
36. komunitne schemy
37. obchodne komory, podnikatelske kluby, rady podnikatelov
38. podnikatelske agentury
39. rozvojove agentury
40. rozvojove spolocnosti

17. preco je dolezite dosiahnutie difuzie rozvojovych centier pri miest.ekon.rozvoji – cielom je vlastne sirenie rozvojovych iniciativ (informacie, efekty, dosledky) napriec celou komunitou, aby bola dostatocne rozvojovo zmyslajuca, dosiahnutie sebadovery, vzaojmnej dovery..
18. hlavne smery analyzy podmienok miestneho ekon. Rozvoja –

41. analyza potrieb miestneho spolocenstva
42. podmienky a potencial prirodneho prostredia
43. polohove a priestorove vztahy
44. analyza infrastruktury
45. ekonomicky potencial
46. financny kapital, investicny kapital
47. analyza pracovneho trhu a zasob prace
48. miestny trh a externe trhy
49. situacia vo vede, technike a kulture
50. nove technologie a inovacie
51. institucionalne podmienky
52. medzinarodna spolupraca

19. zakon o podpore na zriadenie primyselnych parkov – ciele a problemy – je predovsetkym sucastou regionalnej politiky statu, vystavba infrastruktury a obstaranie potrebnych ploch. ciel – vyhnut sa potencialnemu boomu vystavby parkov, ktore by mozno ostali prazdne, poloprazdne. problemy – fin. a admin. kapacity miestn. samosprav, podpora nemoze presiahnut 70% celk. N
20. zakladne ulohy a oblasti participacie statu na miestnom ekonomickom rozvoji v slovenskom kontexte
21. ulohy developera pri vystavbe a rozvoji uzemia

- musí odhadnúť potenciál trhu pre výstavbu

- musí vybrať investičný zámer

- musí zabezpečiť miesto výstavby

- získať stavebné povolenie

- zabezpečiť finančné krytie celého zámeru

- zabezpečiť realizáciu samotnej výstavby

- zariadi prvý prenájom alebo predaj hotového komplexu

22. zakladne crty transformacie maloobchodnej siete v krajinach stredno – vychodnej Europy a na Slovensku

Napriek pomerne dynamickej (menej ako v Z Európe a USA) transformácii obchodu v prospech supermarketov, hypermarketov a ďalších obchodných sietí (aj špecializovaných supermarketov) či už s vlastnou finančnou bázou alebo zahraničným kapitálom nadnárodných obchodných spoločností a s trendom lokalizácie v suburbánnych zónach stále prevláda nakupovanie v malých samoobsluhách (často lokalizovaných v centrách miest) a malých špecializovaných obchodoch. III+22III Pomalšie ale isto dochádza aj k prieniku ďalších aspektov transformácie obchodu a služieb - ich industrializácii (produkcia služieb, predaja predvídateľnej štandardizovanej kvality - rýchle stravovanie, hotelierstvo) alebo nákup v zajatí alebo nové priestory spotreby (čerpacie stanice s obchodmi) alebo expanzia obchodov do tesnej blízkosti miest práce (obchody na prízemiach administratívnych budov, nemocníc a škôl) alebo nakupovanie z domu (cez zásielkové katalógy, cez internet, telefón, podomový predaj)

23. vymenuj zakladne nastroje miestnych samosprav na SR pouzivane na podporu miestneho ekonomickeho rozvoja tykajuce sa pripravy lokalit , pozemkov/budov a infrastruktury

- efektívny register majetku (nehnuteľností), nielen vlastných (sprostredkovanie)

- identifikácia vhodných lokalít a ich delimitácia v územnom pláne

- zaobstaranie pozemkov pre rozvoj (nákup, sceľovanie)

- získavanie nehnuteľností štátnych podnikov/inštitúcii

-prevzatie a sanácia devastovaných/zastaralých priestorov "starej ekonomiky"

- podiel na intenzifikácii využitia zeme

- investovanie do infraštruktúry

- kapitálová spoluúčasť nehnuteľnosťami
- podpora na báze nehnuteľností a infraštruktúry

- predaj a prenájom nehnuteľností

- predaj/prenájom nehnuteľností za výhodných podmienok - znížená cena, splátky

- zámeny pozemkov

- posilnenie a rozšírenie kapacít infraštruktúry samosprávou

- kompletná príprava veľkomierkových rozvojových lokalít

- rozsiahle priemyselné/logistické komplexy

24. priblizte strukturu problemov financovania miestneho ekonomickeho rozvoja
25. “nove priestory spotreby” v obchode a sluzbach, dovody vzniku a priklady – napr. vyuzitie potencialu nakupu v zajati – letiska, zel. stanice, vyletne lode ci trajekty, uspech a podmienkou je urcity viac-menej garantovany prechod velkeho poctu ludi, s velkou pravdepodobnostou nakupu, velmi casto prinutenych stravit cas cakanim.

>>