Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Fakulta podnikového manažmentu / komparacia politickych systemov

Financie a mena_Vovk (Financie_a_mena.doc)

Financie a mena

Ing. Martin Vovk

3C20

02/67291380

martin.vovk@euba.sk

NHF

Elena Beňová a kol. – Financie a mena (modrá)

50 b ústna

50 b písomná

Ekonomická podstata financií a meny

Peňažná zásoba a peňažné operácie

Peňažná zásoba predstavuje hotovostné a bezhotovostné peňažné prostriedky v domácej aj zahraničnej mene

Peňažné operácie – dochádza ku kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám peňažnej zásoby:

1. Finančné operácie – peňažné operácie v rámci 1 ekonomiky, štátu
2. Menové operácie – dochádza ku peňažným operáciám v rámci ekonomiky ako celku

Financie nie sú peňažné prostriedky.

Ekonomické subjekty: domácnosti, podniky, štát, mestá, obce, územné administratívne celky

Peňažné operácie

1.) Platobné operácie – finančné operácie v užšom zmysle, zmena kvantitatívnej zmene peňažnej zásoby u jednotlivých subjektov

2.) Transformačné peňažné operácie – prostredníctvom TPO dochádza ku kvalitatívnej zmene peňažnej zásoby jednotlivých subjektov (výmena jednej meny za druhú), sú odvodené

3.) Emisné peňažné operácie – dochádza k zmene peňažnej zásoby 1 národohospodárskej ekonomiky ako celku

Platobné peňažné operácie – predstavujú finančné operácie v užšom slova zmysle.

Z hľadiska ekonomickej podstaty ich rozdeľujeme na:

1. fiškálne ekonomické operácie – majú obligatórny(=povinný) nenávratný charakter, väčšinou sa vyskytujú v oblasti verejných financií, konkrétne pre oblasť daňovníctva (dane)
2. kreditné peňažné operácie – majú dočasný návratný charakter, sú charakteristické pre oblasť finančníctva, konkrétne pre bankovníctvo (úvery)
3. asekuračné peňažné operácie – podmienená návratnosť neekvivalentnosť plnenia, sú charakteristické pre oblasť finančníctva, konkrétne pre poisťovníctvo
4. sekuritné peňažné operácie – predstavujú nákup a predaj CP, predovšetkým prostredníctvom burzy a sú charakteristické pre oblasť finančníctva – burzovníctvo (securities = CP)
5. dôchodkové p. o. – dotýkajú sa v rozhodujúcej miere obyvateľstva (ale aj právnických osôb), sú charakteristické pre financie obyvateľstva (sociálny dôchodok, pracovný, kapitálový)
6. tovarovo – peňažné p. o. – je pre ne charakteristická ekvivalentná výmena a dochádza k nim v oblasti podnikových financií

Úhrn peňažných platieb na určitom území za určité obdobie predstavuje peňažný obrat:

3. transferový peňažný obrat – rozdelenie národného dôchodku
4. realizačný peňažný obrat – v dôsledku neho dochádza k realizácii HDP

Veľkosť HDP ovplyvňuje zmena množstva predaných tovarov a služieb, alebo zmena ich cien.

DÚ: základné makroekonomické ukazovatele

Financie predstavujú sústavu peňažných operácii s reálnymi peniazmi, prostredníctvom ktorých nastáva zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov s tým cieľom, aby došlo k rozdeleniu národného dôchodku a v konečnom dôsledku k realizácii hrubého domáceho produktu.

Peňažné operácie s reálnymi peniazmi predstavujú primárnu – prvotnú – finančnú činnosť a sú vyjadrením objektívnej stránky financií.

Peňažné operácie s počítacími peniazmi predstavujú sekundárnu – druhotnú – finančnú činnosť a sú vyjadrením subjektívnej stránky financií.

Subjektívna stránka financií

Predstavuje cieľavedome organizovanú činnosť ľudí v procesoch zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti.

Vzniká predovšetkým na základe toho, že primárne finančná činnosť sa projektuje, prognózuje, resp. plánuje, eviduje, kontroluje.

V prípade porovnávania skutočnosti s plánovanými hodnotami jednotlivých ukazovateľov hovoríme o finančnej analýze.

V prípade kontroly dodržiavania rôznych príkazov, smerníc, nariadení a iných právnych predpisov hovoríme o finančnej revízii.

Z časového hľadiska rozoznávame tri druhy kontroly:

1. Predbežná – predchádza skutočnému priebehu plánovanej primárnej finančnej činnosti, vykonávajú ju finančné oddelenia
2. Bežná – vykonáva sa v priebehu uskutočňovania finančnej činnosti, vykonávajú ju rôzne štátne inštitúcie (CÚ, DÚ, burza ...)
3. Následná – vykonáva sa až po ukončení primárnej finančnej činnosti

Finančná politika predstavuje vedome organizovanú činnosť rozličných finančných orgánov, ktoré sú zamerané predovšetkým na dosiahnutie stanovených cieľov. Rozoznávame nasledovné druhy cieľov:

5. z makroekonomického aspektu (či je možné prerozdeľovať HDP, ako nakladať z prostriedkami rozpočtových...)
6. z mikroekonomického aspektu (ako stimulačne pôsobiť na rast a dosahovanie zisku v podniku)

Finančná veda je veľmi dôležitá pre rozvoj primárnej finančnej činnosti. V praxi nastávajú dva neželané javy:

7. finančná prax podceňuje finančnú vedu
8. finančná veda nespolupracuje s praxou

Ďalšími zložkami sekundárnej finančnej činnosti je finančné právo, finančná sústava a riadenie a organizácia primárnej finančnej činnosti (definuje sa vykonávanie jednotlivých finančných operácií).

Členenie financií

Najrozšírenejšie členenie financií je podľa ekonomických sektorov:

1. podnikový sektor – rôzne PO (v.o.s., s.r.o., a.s.), vykonávajú všetky finančné operácie
2. verený sektor v užšom zmysle -
3. sektor bankovníctva – všetkých 6 finančných operácií
4. sektor poisťovníctva
5. zahranično-ekonomický sektor
6. sektor obyvateľstva

Pojmy a kategórie finančnej vedy

Finančné pojmy predstavujú jednoduché pojmy, ktoré používa finančná veda.

Pojmy, ktoré vyjadrujú ťažiskové pojmy nazývame finančné kategórie (východiskové, kľúčové a väzbové).

Podnikové financie

Podnikové financie predstavujú všetky peňažné operácie, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznorodých peňažných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami, bankami a štátom.

Finančná politika na podmienky podniku zahŕňa nasledovné základné činnosti:

9. finančné plánovanie
10. finančné rozhodovanie
11. manažment finančných procesov
12. finančná analýza a kontrola

Finančná politika podniku môže byť ovplyvnená nasledovnými faktormi:

13. hlavný (zisk) a parciálne (optimalizácia daňovej povinnosti) finančné ciele
14. odbor podnikania
15. právna forma podniku
16. rozsah činnosti a postavenie na trhu
17. spôsob rozdeľovania zisku
18. výška daňového zaťaženia
19. hospodárska politika štátu

Pre fungovanie podniku sú dôležité určité predpoklady – finančné zdroje:

20. vlastné
21. cudzie

Konkrétne zloženie súhrnu všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových hodnôt vyjadruje majetok podniku.

Majetok:

Obežný

1. Krátkodobý finančný majetok
2. Pohľadávky krátkodobé, dlhodobé
3. Zásoby

1. Neobežný

1. Dlhodobý finančný majetok
2. Dlhodobý hmotný majetok
3. Dlhodobý nehmotný majetok

Zdroje majetku:

1. Cudzie zdroje = záväzky

1. Bankové úvery a výpomoci
2. Krátkodobé záväzky
3. Dlhodobé záväzky
4. Rezervy dlhodobé, krátkodobé

2. Vlastné zdroje = vlastné imanie

Aký je rozdiel medzi vlastným imaním a základným imaním?

VI = vlastné zdroje krytia

Z hľadiska pôvodu získaných finančných prostriedkov rozlišujeme:

22. Externé zdroje financovania – vlastný kapitál, dlhodobé, strednodobé a krátkodobé úverové zdroje...
23. Interné zdroje financovania – vlastný zisk po zdanení, po vyplatení dividend, odpisy, ostatné interné zdroje

Odpis – je tá časť majetku, ktorú si môžeme dať do nákladov (keď sa odpisuje 4 roky, tak každý rok odpisujem 25% z ceny majetku)

Okrem uvedených foriem financovania podniku existujú aj špecifické formy financovania:

24. hybridné kapitálové zdroje
25. finančné substitúty

Financovaním podniku sa rozumie súhrn všetkých peňažných operácií, ktoré súvisia so získavaním, používaním a rozdeľovaním finančných zdrojov.

Z časového hľadiska poznáme:

26. bežné financovanie (financovanie bežných činností, napr. výplata miezd, úhrada prevádzkových nákladov)
27. mimoriadne financovanie (financovanie informatikov, odborníkov, aby podnik fungoval)

Bežné financovanie zabezpečuje peňažné prostriedky na bežnú prevádzku podniku, ide o financovanie obežných aktív podniku.

Mimoriadne financovanie súvisí s alokáciou kapitálu – s investovaním. Vyskytuje sa vo forme kapitálových investícií, nehmotných investícií alebo vo forme finančných investícií.

Pri hodnotení investícií je dôležité, aby sme mali:

28. kvantifikácia jednorazových nákladov
29. odhad budúcich výnosov a rizík (na základe minulého vývoja, optimistický, pesimistický, realistický odhad)
30. určenie nákladov na vlastný kapitál
31. výpočet súčasnej hodnoty očakávaných výnosov (optimistický, realistický, pesimistický, má na ňu vplyv budúca inflácia)

Pri hodnotení investícií sa používajú tieto základné= metódy hodnotenia:

32. metóda priemernej rentability investície
33. metóda lehoty návratnosti investícií
34. metóda čistej súčasnej hodnoty investície
35. metóda vnútorného výnosového percenta

Pri dosiahnutí zisku a v závislosti od právnej subjektivity dochádza k rozdeleniu zisku jednak v zmysle Obchodného zákonníka – povinný prídel do zákonného rezervného fondu a následne k rozdeleniu zisku na základe rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov (spoločníkov).

Pri zisťovaní hodnoty podniku trebba brať do úvahy nasledovné faktory:

36. suma cien podnikového majetku
37. finančná štruktúra podniku
38. súčasná a očakávaná hodnota podniku

Na stanovenie hodnoty podniku sa používajú nasledovné typy metód:

39. hodnotenie podniku na základe podnikového majetku
40. hodnotenie podniku na základe kapitalizácie výnosov

Verejné financie

Verejný sektor existuje z nasledovných dôvodov:

41. existujú oblasti, o ktoré súkromný sektor neprejavuje záujem (verejné osvetlenie, aktivity, pri ktorých nie je rýchla a vysoká návratnosť, neefektívnosť)
42. niektoré aktivity nie je možné nechať súkromnému sektoru (obrana, bezpečnosť, polícia)
43. povinnosť štátu zabezpečovať nevyhnutné priority (zdravotníctvo, školstvo, kultúra)

Rozvoj verejného sektora závisí predovšetkým od nasledovných skutočností:

44. aký priestor umožňuje štát súkromnému sektoru (výstavba diaľnic – vypracúvajú projekty)
45. alokácia zdrojov v ekonomike (akým spôsobom dochádza k prerozdeľovaniu a čo verejný sektor zabezpečuje)
46. distribučný systém (previazanosť jednotlivých rozpočtov)
47. vlastnícky problém (aké aktíva chce štát vlastniť, v akej štruktúre, koľko potrebuje pracovníkov...)
48. organizácia štátnej správy

Verejná vláda spravuje verejné záležitosti týkajúce sa občanov daného územia. Rozhoduje o tom, kto bude znášať náklady súvisiace s poskytovaním verejných statkov.

Verejná vláda má na starosti verejné príjmy a verejné výdavky, ktoré súvisia s financovaním verejného sektora.

Základné funkcie verejných financií:

1. alokačná funkcia – vyplýva z nedokonalosti trhu a trhového mechanizmu
2. distribučná funkcia – efektívnosť verzus spravodlivosť rozdeľovania
3. stabilizačná funkcia – makroekonomické hľadisko

Doplnkové funkcie štátneho rozpočtu:

1. stimulačná
2. kontrolná

Priame financovanie verejného sektora pomocou centrálneho rozpočtu a rozpočtov nižších vládnych úrovní a nepriame financovanie verejného sektora pomocou fondov a verejných podnikov patrí medzi zložky verejných financií.

Verejný sektor je financovaný z verejných rozpočtov.

Rozpočet je finančný plán, v ktorom sa porovnávajú všetky predpokladané príjmy a výdavky za určité obdobie, spravidla jeden rok.

Jeho zostavovanie je súčasťou rozpočtového procesu, ktorý sa riadi rozpočtovými pravidlami.

Jednotná štruktúra rozpočtov na všetkých úrovniach je zabezpečená rozpočtovou klasifikáciou, v rámci ktorej sa vyskytujú rozpočtové kapitoly.

Touto problematikou sa zaoberá rozpočtová politika.

Rozpočtové provizórium – stav, keď na začiatku rozpočtového obdobia nie je schválený, nie je platný pripravený rozpočet, vtedy sa vychádza z rozpočtu predchádzajúcich rokov a zvyčajne je upravené o infláciu, rozpočet predchádzajúceho roku platí až dovtedy, kým nie je platný nový rozpočet

í

Existencia štátneho rozpočtu je podmienená splnením nasledovných podmienok:

49. oddelenie financií panovníka od financií štátu
50. samotný vznik štátu, štátneho zriadenia

Štátny rozpočet má niekoľko definícií, podľa rôznych hľadísk:

51. ŠR ako nástroj
52. ŠR vo vzťahu k systému riadenia
53. ŠR ako ekonomický vzťah
54. ŠR vo vzťahu k úlohám vlády
55. ŠR z hľadiska úrovne
56. ŠR vo vzťahu k reprodukčnému procesu

Štátny rozpočet je súhrn peňažných vzťahov či peňažných operácií štátu v procese tvorby, rozdeľovania a používania centralizovaného peňažného fondu s využitím nenávratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania.

Podstata štátneho rozpočtu spočíva predovšetkým v jeho funkciách.

Základné funkcie štátneho rozpočtu:

57. alokačná,
58. distribučná,
59. stabilizačná.

Doplnkové funkcie štátneho rozpočtu:

60. stimulačná,
61. kontrolná

Štátny rozpočet a celý rozpočtový proces sa riadi nasledovnými rozpočtovými zásadami:

62. Úplnosti – v ŠR musia byť zahrnuté všetky štátne príjmy aj výdavky
63. Jednotnosti – vyplýva z toho, že príjmy a výdavky by mali byť alokované na jednom mieste (štátna pokladnica)
64. rozpočtovej plurality
65. reálnosti – ŠR musí byť postavený na reálnych číslach
66. ročnej platnosti
67. vyrovnanosti
68. publicity – zverejňuje sa v zbierke zákonov (DÚ: pozrieť si prílohu o ŠR)
69. prehľadnosti

Štátny rozpočet je súčasťou celej sústavy rozpočtov, vrátane rozpočtov nižšej úrovne – celková štruktúra súvisí s centralizáciou, resp. decentralizáciou.

V súčasnosti je ŠR SR naviazaný aj na rozpočet EÚ.

Príjmy štátneho rozpočtu:

1. daňové – priame a nepriame dane
2. nedaňové príjmy – dotácie účelové a neúčelové

Súhrn opatrení, pomocou ktorých štát riadi daňovú sústavu v súlade so svojimi ekonomickými zámermi môžeme charakterizovať ako daňovú politiku.

Subvencia = účelová dotácia

Daňové zásady predstavujú systém všeobecných pravidiel postupu štátu, ktorými sa riadi pri vymeriavaní a vyberaní daní.

Daňové zásady môžeme rozčleniť do nasledovných skupín:

70. podľa morálnych kritérií,
71. z národohospodárskeho hľadiska,
72. podľa fiškálnej politiky,
73. podľa nákladov na daňovú správu.

Daňové zásady podľa morálnych kritérií:

74. zásada všeobecnosti zdanenia – výnimky v otázkach daňovej amnestie; niektoré príjmy sa vynímajú z daňovej povinnosti = daňová imunita
75. ájednotlivosti zdanenia
76. daňovej spravodlivosti – je subjektívna
77. zákonitosti – daň musí byť stanovená alebo upravená zákonom

Z národohospodárskeho hľadiska:

78. zásada daňovej únosnosti – pri koncipovaní daní by mala vláda postupovať tak, aby dane zaplnili príjmy ŠR, ale, aby aj osoby zaťažená daňou boli schopné dane splatiť
79. neutrality – nemôže sa daňové bremeno presúvať medzi osobami

Zásady podľa fiškálnej politiky:

80. zásada dostatočnosti daňového výnosu
81. stability – mal by sa neutralizovať vplyv výkyvov ekonomiky na výnos z daní
82. stimulačná daňová zásada – mali by byť nastavené tak, aby motivovali daňovníka, teda tak, aby ho nedemotivovali

Podľa nákladov na daňovú správu:

83. určitosti – malo by byť jasné, kto je správcom dane, čo je základom dane, aká je výška dane...
84. minimálnych nákladov – správa a výber daní by mali dosahovať minimálne náklady,

Daň predstavuje povinnú neekvivalentnú, zákonom určenú, spravidla sa opakujúcu platbu, ktorú odvádzajú daňové subjekty správcovi dane v určenej výške a v stanovenom termíne.

1. Najčastejšie členenie daní podľa vplyvu na daňový subjekt:

85. priame dane
86. nepriame dane

   Priame dane – priamo súvisia s príjmami daňového subjektu, daňové bremeno znáša v plnej

                           výške,

                        - je zdaňovaný príjem (daň z príjmu)

   Nepriame – striktné odlíšenie daňovníka a platcu dane

                    - je zdaňovaná spotreba (DPH, spotrebné dane)

2. Ďalej poznáme členenie daní podľa daňového subjektu:

87. dane platené fyzickou osobou
88. dane platené právnickou osobou

3. Ďalším členením môže byť podľa miery zohľadnenia osobných pomerov daňovníka:

89. osobné – prihliadajú na subjektívny pomery daňovníka
90. reálne – vyrubujú sa z daňového základu bez prihliadnutia na osobné pomery daňovníka

Základné daňové náležitosti:

predmet dane – z čoho daň odvádzam

subjekt dane – daňovník, kto daň znáša

základ dane – množstevné vyjadrenie predmetu dane

sadzba dane – vyjadruje mieru zdanenia (percentuálne, pevne, alebo kombinovane)

Verejné výdavky predstavujú nástroj vlády na realizáciu svojej hospodárskej politiky. Výška a štruktúra verejných výdavkov úzko súvisí s problematikou verejných statkov, resp. s ich štruktúrou.

Verejné výdavky označujú reálne ekonomické procesy, v rámci ktorých najlepšie vidieť zložitosť verejných financií.

Verejné výdavky do značnej miery ovplyvňujú HDP, resp. vláda môže pomocou verejných výdavkov ovplyvňovať rast HDP.

Y = C + I + G + NX

Verejné výdavky sa najčastejšie pre porovnávanie uvádzajú vo vzťahu k HDP – relatívne vyjadrenie.

Rast vládnych výdavkov je spôsobený najmä:

91. rast HDP na obyvateľa
92. technologické zmeny
93. populačné zmeny
94. zvyšujúce sa relatívne náklady verejných služieb
95. urbanizácia
96. porovnanie daňového systému s inými krajinami
97. politické a sociálne faktory

Transferová platba je platba vlády, ktoré nemá protihodnotu v úhrade za nákup tovarov a služieb – jednosmerný pohyb z rozpočtov k jednotlivcom.

Na štruktúru a výšku transferových platieb vplýva:

98. rast HDP na obyvateľa
99. technologické zmeny
100. populačné zmeny
101. politické a sociálne výdavky

Pri členení a sledovaní verejných výdavkov sa uplatňujú rôzne metodiky (klasifikácia Medzinárodného menového fondu), pričom, pre podmienky SR je smerodajná metodika

ESA 95.

Z makroekonomického hľadiska:

102. vládne výdavky
103. transfery

Vzťah medzi verejnými výdavkami a verejnými príjmami je odzrkadlený v konkrétnom zostavenom rozpočte a od výšky jednotlivých položiek na strane príjmov a výdavkov môžu nastať dva prípady:

104. fiškálna rovnováha
105. fiškálna nerovnováha

Fiškálna nerovnováha môže nadobúdať formy:

106. rozpočtový prebytok – príjmy > výdavky
107. rozpočtový schodok – príjmy < výdavky
108. štátny dlh – predstavuje kumulované deficity štátnych rozpočtov minulých rokov
109. verejný dlh – zahŕňa okrem štátneho dlho aj dlh verejného sektora

Štátny účelový fond predstavuje časť majetku štátu s účelovo vymedzeným použitím.

Z hľadiska vzniku sa môže vyskytovať ako:

110. fondy, ktoré sú súčasťou ŠR
111. právne samostatné fondy
112. fondy bez kontroly parlamentu
113. fondy v správe ústredného orgánu verejnej správy
114. vládne agentúry

V súvislosti s členstvom v EÚ máme k dispozícii aj účelové fondy EÚ, ktoré rozlišujeme:

- predvstupové – predštrukturálne – fondy

- štrukturálne fondy

- Kohézny fond Európskej únie

Existencia verejnoprospešných podnikov je podmienená:

115. nedostatočnou súkromnou ponukou statkov,
116. pomocou súkromným firmám
117. rastom konkurencie
118. znížením spoločenských nákladov
119. ochranou národnej suverenity

Verejný podnik je podnik produkujúci verejné statky a poskytujúci verejné služby za úhradu pre súkromnú spotrebu, nie primárne za účelom zisku.

Peňažný obeh a mena

Menová sústava predstavuje spôsob vydávania a obehu peňazí v danej ekonomike.
Historicky sa vyvinuli tri druhy menových sústav:

120. metalické menové sústavy
121. úverové menové sústavy
122. papierové menové sústavy

Metalická je taká sústava, v ktorej je zákonným platidlom len kov vo forme kovových peňazí z drahých kovov.

V každej metalickej sústave musia byť definované nasledovné parametre:

123. menový kov
124. peňažná jednotka
125. spôsob razenia mincí

Metalické sústavy sa vyskytovali v dvoch základných verziách:

126. monometalizmus

1.  zlatý
2.  strieborný

127. bimetalizmus

Z metalických sústav mal najväčší význam zlatý monometalizmus – vyskytoval sa v nasledovných formách:

128. štandard zlatej mince
129. štandard zlatého jadra
130. štandard zlatej devízy (pred hospodárskou krízou)
131. štandard brettonwoodskeho typu

Pri bimetalických menových sústavách je potrebné vymedziť postavenie jednotlivých kovov:

132. paralelná mena
133. dvojitá mena

Úverová menová sústava je založená na obehu úverovaných peňazí.

Sústava papierových peňazí je založená na existencii papierových peňazí nevymeniteľných

za zlato.

Kvantitatívne vymedzenie peňazí je na základe peňažných agregátov, napríklad:

134. M1 = hotovostné obeživo a bežné účty v bankách
135. M2 = M1 + termínované peniaze
136. L = M2 + krátkodobé cenné papiere
137. D = L + dlhodobé finančné nástroje

V prípade ECB: M1, M2, M3.

V súčasnosti sa peniaze emi-tujú výlučne úverovým mechanizmom – prostredníctvom komerčných bánk, prípadne centrálnej banky. Súvislosť medzi množstvom peňazí a množstvom ponúkaných tovarov a služieb vyjadruje Fisherova rovnica peňažnej rovnováh:

M  .  V  =  P  .  G

M – množstvo všetkých peňazí v obehu

V – rýchlosť obehu

P – cena tovarov  a služieb

G – množstvo všetkých tovarov a služieb

     Peňažná

     masa

Peňažná rovnováha predstavuje situáciu, pri ktorej ponuka tovarov a služieb stačí v plnom rozsahu uspokojovať efektívny kúpyschopný dopyt jednotlivých subjektov.

Infláciou sa rozumie prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu, ktoré sa prejaví narušením peňažnej rovnováhy a tlakom na rast cien (inflácia = Phillipsova krivka).

Z hľadiska štátnych zásahov rozlišujeme:

138. zjavná inflácia – okamžité premietnutie do zvýšenia cien
139. skrytá inflácia – nepremieta sa do cenových indexov, jadrová inflácia – očistený index od štátnych zásahov
140. potlačená inflácia – administratívne zastavený rast cien (v centrálne riadených ekonomikách), ak dopyt je vyšší ako ponuka, tak to vyvolá podpultový predaj (čierny trh)

Podľa príčin narušenia peňažnej rovnováhy rozlišujeme:

141. dopytová inflácia – v prípade nadmerného rastu dôchodkov
142. nákladová inflácia – spôsobená rastom miezd v dôsledku tlaku odborov.

Negatívne účinky inflácie na ekonomiku sa prejavujú hlavne vtedy, keď skutočná hodnota inflácie sa líši od očakávanej.

Menová politika predstavuje súbor nástrojov a opatrení v oblasti meny, ktorými môže nositeľ menovej politiky realizovať svoje zámery.

Z hľadiska závislosti poznáme:

- závislé centrálne banky a

- nezávislé centrálne banky.

Centrálna banka môže pri uplatňovaní menovej politiky využívať širokú škálu nástrojov:

143. diskontná sadzba,
144. povinné minimálne rezervy,
145. operácie na voľnom trhu,
146. lombardný úver,
147. reeskont zmeniek.

V podmienkach Slovenskej republiky využíva NBS na uplatňovanie menovej politiky hlavne nasledovnú škálu nástrojov:

- základná úroková sadzba

- povinné minimálne rezervy,

- operácie na voľnom trhu

Finančný trh ako súčasť finančného systému

Finančný trh je miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov, po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície.

Funkcie finančných trhov:

- akumulačná,

- alokačná,

- redistribučná.

Formy financovania:

148. priame –veriteľ a dlžník sa poznajú a vstupujú do priameho kontaktu,
149. nepriame –veriteľ a dlžník sa nepoznajú, vstupuje medzi nich sprostredkovateľ,
150. polopriame –najčastejšie financovanie prostredníctvom špeciálneho subjektu (o.c.p.).

Typy sprostredkovateľov:

151. depozitné inštitúcie
152. finančné spoločnosti,
153. zmluvné inštitúcie,
154. investičné spoločnosti.

Funkcie finančných sprostredkovateľov:

155. tvorba finančných fondov
156. teritoriálna transformácia,
157. časová transformácia,
158. zber informácií,
159. zabezpečovanie platobného styku,
160. diverzifikácia rizika

V rámci finančnej teórie rozoznávame nasledovné typy investícií:

- reálne investície –investície predovšetkým do nehnuteľností

- finančné investície –investície predovšetkým do CP

Cenný papier je listina, na ktorej je uvedené právo vlastníka na úhradu pohľadávky voči tomu, kto je v cennom papieri zaviazaný.

Dematerializovaný cenný papier je zaknihovaný cenný papier vo forme elektronického zápisu v centrálnom registri alebo v evidencii centrálneho depozitára

CP z hľadiska prevoditeľnosti členíme:

161. na doručiteľa
162. na rad,
163. na meno.

CP z hľadiska spôsobu emisie členíme:

164. hromadne emitované
165. individuálne emitované

CP z hľadiska majetkového práva členíme:

166. majetkové
167. úverové.

CP z hľadiska emitenta členíme:

168. štátne cenné papiere
169. komunálne cenné papiere,
170. súkromné cenné papiere

Emitent sa pri emisii môže rozhodnúť medzi nasledovnými možnosťami emisie:

171. prostredníctvom neverejného trhu
172. cez verejný trh.

Členenie finančného trhu z časového hľadiska:

173. peňažný trh –trh s krátkodobými finančnými nástrojmi
174. kapitálový trh –trh s dlhodobými finančnými nástrojmi

Peňažný trh môžeme rozdeliť na:

175. medzibankový trh –operácie medzi KB navzájom a medzi KB a CB
176. diskontný trh,
177. trh s depozitnými certifikátmi,
178. trh s krátkodobými CP samosprávy,
179. medzipodnikový trh

Medzi najznámejšie nástroje peňažného trhu patria:

180. úvery na medzibankovom trhu
181. pokladničné poukážky,
182. zmenky –vlastné, cudzie,
183. depozitné certifikáty,
184. komerčné papiere.

Kapitálový trh predstavuje mechanizmus a inštitúcie, kde sa stretáva ponuka a dopyt po dlhodobom uvoľnenom kapitáli. Medzi najznámejšie nástroje patria:

185. dlhopisy –štátne, komunálne, bankové, podnikové, HZL
186. akcie –kmeňové, prioritné,
187. podielové listy.

V dôsledku finančných kríz vznikli nové finančné nástroje predovšetkým za účelom hedgingualebo tradingu–finančné deriváty:

- forwardy

- futures,

- swapy,

- opcie.

Bankový systém

Bankový systém tvorí centrálna banka a komerčné banky. Rozlišujeme:

188. jednostupňovú bankovú sústavu
189. dvojstupňovú bankovú sústavu

1.  NBS
2.  komerčné banky

Centrálna banka má vo všeobecnosti nasledovné funkcie:

190. výkon menovej politiky
191. emisia hotovostných peňazí
192. výkon funkcií banky štátu
193. výkon funkcií banky bánk
194. devízové a kurzové operácie
195. zastupovanie štátu

Vplyv centrálnej banky na komerčné banky

Pasíva centrálnej banky predstavujú zdroje – menovú bázu – a aktíva predstavujú spôsob tvorby zdrojov.

Na druhej strane pri komerčnej banke sú pasíva tiež zdroje, ale aktíva predstavujú ?použitie zdrojov?

Jednotlivé bilancie sú prepojené prostredníctvom systému rezerv.

V prípade, že centrálna banka má záujem znížiť množstvo peňažných prostriedkov v obehu, predáva komerčným bankám štátne cenné papiere a naopak, v prípade potreby refinancovať bankový sektor, tak centrálna banka nakupuje štátne cenné papiere od bánk.

Multiplikátor depozít kvantitatívne vyjadruje multiplikáciu depozít:

Uvedeným multiplikátorom môžeme vypočítať potenciálnu zmenu peňažnej zásoby pri zmene objemu vkladov, alebo pri zmene PMR.

Podľa typu členíme komerčné banky nasledovne:

196. univerzálne banky (poskytujú všetky typy bankových činností)
197. špecializované banky (poskytujú len určité špecifické typy služieb)

Z hľadiska špecializácie rozoznávame nasledovné typy bankových sústav:

198. model univerzálneho bankovníctva
199. model oddeleného bankovníctva
200. model zmiešaného bankovníctva

Z hľadiska vlastníctva rozlišujeme:

201. štátne banky
202. družstevné banky
203. súkromné banky

Z hľadiska pôvodu kapitálu rozoznávame:

204. domáce banky
205. zahraničné banky

1.  zastúpenie zahraničnej banky

Z hľadiska právnej subjektivity:

206. a.s.
207. v.o.s.
208. s.r.o.
209. banka jednotlivca
210. družstvo
211. k. s.

Banka počas svojho podnikania musí čeliť mnohým rizikám:

212. kreditné riziko
213. trhové riziká – úrokové, akciové, komoditné, menové...
214. operačné riziko

Okrem spomínaných rizík musí banka riešiť aj otázku zisku a likvidity.

Likvidita komerčnej banky predstavuje schopnosť vyplácať vklady klientov na požiadanie v plnej výške.

Solventnosť predstavuje schopnosť banky uhradiť z bežných príjmov všetky svoje záväzky voči tretím osobám.

Zisk predstavuje kľúčový ukazovateľ hospodárenia komerčnej banky – ROA (rentabilita aktív – koľko halierov zisku vyprodukuje jedna koruna aktív), ROE (rentabilita vlastného imania/kapitálu – koľko korún zisku nám prináša jedna koruna vlastného imania/kapitálu)...

Z funkcie finančného sprostredkovateľa dochádza v bankách k nasledovným transformáciám kapitálu:

215. kvantitatívna transformácia – schopnosť banky premeniť rôzne objemy vkladov na rôzne objemy úverov
216. časová transformácia –  vyjadruje skutočnosť, že banka dokáže rôzne lehoty splatnosti na strane vkladov pretransformovať do rôznych splatností úverov (zlaté bilančné pravidlo = krátkodobé aktíva by mali byť kryté krátkodobými pasívami a dlhodobé aktíva by mali byť kryté dlhodobými pasívami)
217. teritoriálna transformácia – schopnosť banky poskytovať peňažné prostriedky aj v tých miestach, kde je nedostatok voľných peňažných prostriedkov
218. menová transformácia – dochádza ku klasickým zmenárenským operáciám = výmena jednej meny za inú
219. transformácia rizika – banka je schopná svojimi operáciami diverzifikovať svoje riziko

Členenie operácií komerčných bánk

Rozoznávame nasledovné typy operácií:

220. aktívne – predstavujú operácie pomocou ktorých komerčné banky umiestňujú zdroje za účelom dosahovania zisku
221. pasívne – predstavujú operácie, ktorými banky získavajú zdroje
222. ostatné – napr. platobný styk

Pasívne operácie predstavujú spôsob získavania zdrojov komerčnej banky. Vlastné zdroje predstavujú vlastný kapitál komerčnej banky.

Cudzie zdroje predstavujú vklady od vkladateľov – primárne vklady a od subjektov na medzibankovom trhu – sekundárne zdroje.

Primárne zdroje sa vyskytujú v nasledovných formách:

223. vklady na požiadanie, bežný účet
224. termínované vklady
225. úsporné vklady, vkladná knižka
226. účty majetkového sporenia
227. účty stavebného sporenia
228. účty poistného sporenia
229. depozitné certifikáty, bankové obligácie, hypotekárne záložné listy, konvertibilné obligácie

Sekundárne zdroje sa vyskytujú v nasledovných formách – obchody medzi bankami:

230. obchody s peniazmi – O/N, TOMNEXT, SPONTEXT
231. obchody s CP
232. obchody s ŠSP

Obchody s NBS:

233. repoobchody a reverzné repo
234. repotendre
235. switching

Aktívne operácie banka využíva na realizáciu zisku, zvyčajne vo forme úverov. Krátkodobé a strednodobé úverové obchody sú najmä:

236. kontokorentný úver
237. revolvingový úver
238. spotrebné
239. lombardný
240. eskontný,

Dlhodobé úvery banky poskytuje nasledovné:

241. emisná pôžička,
242. úverový úpis
243. hypotekárny a komunálny úver
244. investičné úvery
245. stavebné úvery

Platobný styk a zúčtovanie

Platobný styk je systém organizovaný bankami a finančnými inštitúciami, zameraný na hotovostné alebo bezhotovostné presuny peňažných prostriedkov s cieľom vyrovnať záväzok.

Podľa použitého nástroja poznáme:

246. hotovostný
247. bezhotovostný
248. kombinovaný

Bezhotovostný platobný styk môže byť:

249. vnútrobankový
250. medzibankový

1.  clearingový (netto a brutto systém zúčtovania):

1. Bilaterálna
2. Multilaterálny

2.  korešpondenčný (nostro a loro/vostro účty)

Podľa frekvencie platieb rozlišujeme platobný styk na:

251. jednorazový
252. trvalý

Podľa subjektu, ktorý dal príkaz na platenie rozlišujeme nasledovné formy platobného styku:

253. inkasná
254. úhradová

Medzi ostatné špecializované operácie komerčných bánk zaraďujeme:

255. factoring
256. forfaiting
257. poskytovanie bankových záruk
258. depotné operácie
259. poručnícke, zverenecké a správcovské operácie

Bankový úrok

Bankový úrok sa vyskytuje v dvoch základných formách:

260. nákladový úrok – cena na získanie (nakúpené) cudzie zdroje
261. výnosový úrok – cena za poskytnuté (predané) zdroje

Medzi základné formy úročenia zaraďujeme:

262. jednoduché úročenie
263. zložené úročenie

Budúca hodnota pri jednoduchom úročení: FV = PV(1+i  x  n)

Budúca hodnota pri zloženom úročení: FV = PV

n = počet rokov, m = počet úrokovacích období za jeden rok

Anuita predstavuje pravidelne sa opakujúce platby v rovnakej výške, v rámci ktorých sa mení pomer medzi výškou úroku a istiny.

Pôsobenie komerčných bánk v rámci bankovej regulácie v EÚ

BASEL I. – kapitálová primeranosť

BASEL II.:

264. tri piliere – kapitálové požiadavky, dohľad, disciplína,
265. okrem TIER I. a TIER II. Aj TIER III.,
266. operačné riziko
267. banková a obchodná kniha

Budúca hodnota pri jednoduchom úročení FV = PV (1 + i . n)

Budúca hodnota pri zloženom úročení FV = PV

n – počet rokov

m – koľkokrát do roka sú  úroky pripisované

i – úroková miera

Súčasná a budúca hodnota anuity:

1. súčasná hodnota anuity

- súčasná –  napr. úver v akej výške som schopná splácať keď ju budem splácať určitou splátkou –  anuitou  

2. budúca hodnota anuity

- budúca – vypočítam, akú hodnotu v budúcnosti budem mať z tých splátok, teda koľko si týmito splátkami našetrím

Nebankoví sprostredkovatelia na finančných trhoch

Kolektívne investovanie a jeho podoby

Kolektívne investovanie predstavuje zhromažďovanie voľných peňažných prostriedkov od jednotlivých investorov na základe verejnej výzvy s cieľom spoločného investovania daných peňažných prostriedkov za účelom dosiahnutia vyššieho výnosu spolu s diverzifikáciou rizika.

V súčasnosti sa v praxi poskytujú rôzne formy kolektívneho investovania:

268. podielové fondy rôzneho typu
269. investičné spoločnosti
270. kombinácie kolektívneho investovania a poistenia

Výhody a špecifiká kolektívneho investovania:

271. vyšší výnos v porovnaní s termínovanými vkladmi
272. možnosti investovania s menším vkladom
273. diverzifikácia rizika
274. vysoká likvidita
275. pravidelné vyplácanie výnosov
276. automatická reinvestícia výnosov
277. profesionálna správa aktív fondov
278. jasná investičná stratégia
279. daňové výhody

Fondy z vecného hľadiska členíme na:

280. akciové fondy
281. ukladacie fondy
282. zmiešané fondy
283. kombinované fondy
284. fondy nehnuteľností
285. komoditné fondy
286. fondy peňažného trhu

V súčasnosti sa okrem spomenutých klasických fondov poskytujú nové formy fondov:

287. hedge fondy
288. agresívne rastové hedge fondy
289. makro fondy
290. arbitrážne hedge fondy

Penzijný fond je inštitúcia na rozhraní medzi investičnou a poisťovacou spoločnosťou. Predstavuje dlhodobého investora s minimálnou potrebou likvidity. Rozlišujeme základné typy:

291. súkromné
292. verejné fondy.

Penzijné fondy investujú nazhromaždené prostriedky v súlade s pravidlami obozretného podnikania najčastejšie do:

293. akcií
294. vládnych obligácií
295. firemných obligácií
296. nehnuteľností
297. peňažnej hotovosti

Burza – vrcholná inštitúcia kapitálu trhu, aj keď prevažná väčšina obchodov sa realizuje prostredníctvom OTC trhu (mimoburzový).

Z hľadiska predmetu obchodovania poznáme:

298. komoditné burzy (ropa, pšenica, cukor)
299. burzy služieb
300. burzy lodného priestoru
301. peňažné burzy

Burza plní niekoľko funkcií, ale najmä:

302. alternatívne využitie voľných peňažných prostriedkov
303. emisia akcií a obligácií
304. utváranie reálnych cien podnikov
305. špekulácie burzových maklérov

1.  špekulácie na rast (býčie)
2.  špekulácie na pokles (medvedie)

Mimoburzové trhy predstavujú alternatívu pre obchodovanie a najvýznamnejší je OTC – Over The Countu market, najväčší mimoburzový trh je NASDAQ.

Vymedzenie obsahu medzinárodných financií

Medzinárodné financie predstavujú súhrn vonkajších peňažných operácií jednotlivých štátov a peňažných operácií, ktoré sa uskutočňujú medzi medzinárodnými finančnými inštitúciami. Všetky peňažné operácie uskutočňované medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami za zvolené obdobie sú zachytené v platobnej bilancii.

Z horizontálneho hľadiska je platobná bilancia tvorená nasledovnými zložkami:

306. EX a IM tovarov a služieb,
307. EX a IM výnosov
308. EX a IM jednosmerných transferov
309. EX a IM dlhodobého kapitálu
310. EX a IM krátkodobého kapitálu
311. Zvýšenie/zníženie držby domácej meny v zahraničí
312. Zvýšenie/zníženie devízových rezerv

Z praktického hľadiska sa platobná bilancia sleduje:

313. výkonová bilancia – tovar a služby
314. bežná bilancia – tovar, služby, výnosy a jednosmerné transfery
315. súhrnná bilancia – všetky položky okrem zmeny v devízových rezervách

Menové kurzy a devízový trh

Menový kurz predstavuje cenu zahraničnej meny vyjadrenej prostredníctvom inej meny. V súvislosti s existenciou hotovostného a bezhotovostného obehu rozlišujeme devízové (devízy) a valutové (valuty) kurzy.

Z kvantitatívneho hľadiska menový kurz vyjadruje pomer, v akom sa vymieňajú dve cudzie meny.

Kvalitatívna stránka vyjadruje dôvody, prečo je daný kurz v tom momente taký, aký je.

Z hľadiska zápisu (vykazovania) rozlišujeme:

316. priamy kurzový záznam  vyjadruje cenu jednej jednotky zahraničnej meny v jednotkách domácej meny
317. nepriamy kurzový záznam – vyjadruje cenu jednej jednotky domácej meny v jednotkách zahraničnej meny
318. krížový kurzový záznam – porovnáva dve meny prostredníctvom tretej

krížové kurzy:

EUR/SKK              32,100          33,340

USD/SKK              20,150          21,650

                               Nákup          Predaj

EUR/USD               1,479            1,539

                  32,1 : 21,69 =            33,34 : 20,15 =

V súvislosti s kvalitatívnou stránkou menového kurzu sa stanovovanie ceny zahraničnej meny odvíja od toho, či je mena:

319. externe vymeniteľná – môžu ich voľne používať devízoví tuzemci aj cudzozemci, kurz sa vytvára na devízových trhoch,
320. interne vymeniteľná – môžu ju vymieňať len tuzemci na domácom trhu (neobchoduje sa  na zahraničných trhoch), kurz sa sta0novuje na vnútornom devízovom trhu
321. nevymeniteľné meny – kurz sa stanovuje administratívne, lebo sa s nimi neobchoduje

devalvácia – oficiálne znehodnotenie kurzu domácej meny voči zahraničnej mene CB

depreciácia – znehodnotenie kurzu domácej meny v dôsledku ponuky a dopytu domácej meny na devízových trhoch

revalvácia – oficiálne zhodnotenie kurzu domácej meny na základe rozhodnutia CB

apreciácia – zhodnotenie domácej meny pod vplyvom ponuky a dopytu po danej mene

Súbor mechanizmov a pravidiel, na základe ktorých sa stanovuje a riadi menový kurz sa nazýva systém menového kurzu.

Z historického hľadiska sa systémy menového kurzu vyskytovali v nasledovných formách

322. pevné menové kurzy
323. kurzy so stanoveným pásmom oscilácie
324. plávajúce kurzy (čistý, nezávislý floating)
325. riadený floating

medzinárodná likvidita predstavuje primeranosť platobných prostriedkov určených na vyrovnávanie splatných záväzkov medzi jednotlivými krajinami.

Devízové rezervy predstavujú devízové prostriedky, ktoré môže určitý štát použiť na úhradu svojich záväzkov voči zahraničiu a vyskytujú sa v nasledovných formách:

326. zlato
327. národné meny podľa stupňa konvertibility
328. potenciálne devízové facility (úverové možnosti)

devízové rezervy by mali byť vyššie ako trojmesačný dovoz do krajiny v peňažnom vyjadrení

Z hľadiska medzinárodnej likvidity možno meny v súčasnosti rozdeliť:

329. voľne vymeniteľné (konvertibilné) meny – môžu byť kľúčové a ostatné
330. prevoditeľné (transferabilné) meny
331. zúčtovacie (clearingové) meny

MMF – Medzinárodný menový systém upravuje peňažnú stránku medzinárodných ekonomických vzťahov.

Vývoj menových systémov:

332. pred prvou svetovou vojnou – mincové únie
333. v medzivojnovom období – rozpad štandardu zlatej mince a zavedenie devízových obmedzení
334. po druhej svetovej vojne – vytvorenie a zrušenie bretton-woodskeho menového systému, vytvorenie kingstonskeho menového systému

22.7.1944 – konferencia v Bretton-Woods:

- rozhodujúce postavenie zlata a dolára (35 USD za 1 troyskú uncu)

- voľná vymeniteľnosť národných mien za USD

- USD sa stal vedúcou menou celého systému

- pevné menové kurzy

- úvery z MMF len pri nerovnováhe platobnej bilancie

- postupné zavádzanie vzájomnej vymeniteľnosti

15.8.1971 – pád bretton-woodskeho menového systému

Január 1976 – Kingstonský menový systém:

335. znížila sa úloha zlata, jeho cena prestala byť fixná
336. namiesto zlata prišlo SDR
337. menová parita sa odvodzuje napr. od SDR
338. pevné menové kurzy boli doplnené o možnosť floatingu
339. vytvorila sa škála úverových facilít MMF

Vznikol na konferencii v Bretton-Woods  22.7.1944, spolu s ďalšími medzinárodnými finančnými inštitúciami. Neskôr sa zaviedla nová zúčtovacia jednotka – SDR – Special Drawing Rights

Funkcie MMF:

340. dozorná a konzultačná – je spojená s dozorom nad fungovaním medzinárodného menové systému a s poskytovaním konzultácií
341. finančná – poskytovanie finančných zdrojov členským krajinám za určitých podmienok

Význam a úlohy členských kvót:

342. vytvárajú peňažný fond
343. slúžia na rozhodovanie o objeme devízových úverov (úverové facility, ktorých výška je naviazaná na výšku splatených členských kvót)
344. určujú výšku alokácie SDR
345. určujú počet hlasovacích práv

Zdroje MMF sú tvorené predovšetkým:

346. splatené členské kvóty
347. vypožičané zdroje na základe dohôd
348. SDR
349. Zlato

Z MMF je možné čerpať:

350. pravidelné úvery

1.  rezervná tranša
2.  úverová tranša
3.  rozšírená úverová tranša

351. zvláštne facility MMF

1.  kompenzačná facilita
2.  doplnková rezervná facilita
3.  rezervná úverová linka
4.  finančná pomoc v naliehavom prípade

352. úvery na podporu ďalších rozvojových inštitúcií

Okruhy otázok z predmetu Financie a mena:

1. Peňažná zásoba a peňažné operácie.

2. Platobné peňažné operácie.

3. Subjektívna stránka financií.

4. Členenie financií.

5. Finančná politika podniku.

6. Bilancia a fungovanie podniku.

7. Financovanie podniku.

8. Vymedzenie verejného sektora a verejných financií.

9. Funkcie verejných financií.

10. Zložky verejných financií.

11. Podstata rozpočtového hospodárenia.

12. Štátny rozpočet.

13. Rozpočty nižších vládnych úrovní.

14. Verejné príjmy, ich členenie a znovurozdeľovanie.

15. Daňová politika.

16. Daňové zásady.

17. Charakteristika a klasifikácia daní.

18. Daňové náležitosti.

19. Verejné výdavky, ich podstata a význam.

20. Verejné výdavky a ich vzťah k HDP.

21. Vládne výdavky.

22. Transferové platby.

23. Vzťah medzi verejnými príjmami a verejnými výdavkami.

24. Fiškálna nerovnováha (nie teórie!!!).

25. Podstata existencie štátnych účelových fondov.

26. Podstata fondového financovania.

27. Spôsoby vzniku štátnych účelových fondov.

28. Zásady štátnych účelových fondov.

29. Zdroje financovania štátnych účelových fondov.

30. Nadnárodné fondy.

31. Dôvody vzniku a existencie verejných podnikov.

32. Kategorizácia verejných podnikov.

33. Mena a menové systémy.

34. Mechanizmus vydávania a sťahovania peňazí z obehu.

35. Peňažná rovnováha a jej narušenie.

36. Inflácia.

37. Menová politika.

38. Nástroje menovej politiky.

39. Peňažné príjmy a výdavky obyvateľstva.

40. Podstata a funkcie finančného trhu.

41. Sprostredkovatelia na finančnom trhu a ich funkcie.

42. Cenné papiere ako nástroje na finančnom trhu.

43. Členenie finančného trhu.

44. Nástroje peňažného trhu.

45. Kapitálový trh a jeho nástroje.

46. Deriváty na finančnom trhu.

47. Bankový systém.

48. Multiplikátor depozít.

49. Členenie komerčných bánk.

50. Postavenie a funkcie komerčných bánk.

51. Bilancia komerčnej banky.

52. Pasívne operácie komerčných bánk.

53. Aktívne operácie komerčných bánk.

54. Platobný styk a zúčtovanie.

55. Ostatné operácie komerčných bánk.

56. Bankový úrok.

57. Regulovanie primeranosti vlastných zdrojov bánk.

58. Kolektívne investovanie a jeho podoby.

59. Spoločnosti kolektívneho investovania.

60. Penzijné fondu na finančných trhoch.

61. Burza ako vrcholová inštitúcia kapitálového trhu.

62. Funkcie a typy búrz.

63. Mimoburzové trhy.

64. Vymedzenie obsahu medzinárodných financií.

65. Menové kurzy a devízový trh.

66. Medzinárodná likvidita a devízové rezervy.

67. Medzinárodné menové systémy.

68. Medzinárodný menový fond.

69. Funkcie MMF.

70. Členské kvóty MMF a ich význam.

71. Finančné zdroje MMF.

72. Devízové úvery MMF.

73. Začlenenie SR do MMF.

74. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.

75. Účasť SR na činnosti MBOR.

76. Medzinárodné menové systémy v Európe po druhej svetovej vojne.

77. Základná charakteristika Hospodárskej a menovej únie.

78. Systémy poistných vzťahov.

79. Komerčné poistenie.

80. Teórie poistenia.

81. Metodika riadenia rizika v poisťovníctve.

82. Charakteristika poistných vzťahov.

83. Funkcie a klasifikácia poistenia.

84. Poistný trh.

85. Technické rezervy v poisťovni.

86. Zaistenie.

87. Poistenie v sústave sociálneho zabezpečenia.

88. Zdravotné poistenie.

89. Nemocenské poistenie.

90. Dôchodkové poistenie.