Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Ústavné súdnictvo SR

Spravovací a rokovací poriadok ústavného súdu (spr.doc)

Uznesenie 114/1993 Z.z.

(Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky) Autor: Plénum Ústavného súdu SR Platnosť od: 19.5.1993 Účinnosť od: 19.5.1993  Uverejnené v Zbierke zákonov č. 32/1993 strana 598  NA ZÁKLADE: 38/1993 Z.z.  ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH: 15/2000 Z.z. 348/2002 Z.z. 202/2005 Z.z.  OBLASŤ: Iné a Štátne právo

114/1993 Z.z.

SPRAVOVACÍ A ROKOVACÍ PORIADOK ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. apríla 1993  Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov schválilo tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky:

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Spravovací a rokovací poriadok podrobnejšie upravuje vnútorné pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"), súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.

§ 2 Rozvrh práce

(1) Plénum Ústavného súdu prijíma na každý kalendárny rok rozvrh práce, ktorý schvaľuje do 15. decembra bežného roka. V rozvrhu práce sa určia veci, ktoré patria plénu, senátom a sudcom tak, aby sa zabezpečila rovnomerná a plynulá činnosť Ústavného súdu.  (2) Rozvrh práce môže meniť iba plénum Ústavného súdu.  (3) Ak je to z dôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov potrebné, môže predseda Ústavného súdu prideliť určitú vec aj mimo rozvrhu práce. Rovnako môže postupovať, ak je spravodajca dlhodobo práceneschopný alebo sa z iných dôvodov dlhšie ako tri mesiace nezúčastňuje na príprave a prerokúvaní veci a ak je to potrebné so zreteľom na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len "zákon").

DRUHÁ ČASŤ ORGANIZÁCIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 3

Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda Ústavného súdu, podpredseda Ústavného súdu, sudcovia, spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu.

§ 4 Plénum

(1) Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu. Plénum rozhoduje najmä  a) o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [čl. 125 písm. a) Ústavy] a o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi [čl. 125 písm. b) Ústavy],  b) o návrhu (čl. 152 ods. 3 Ústavy) na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125 písm. a) a b) Ústavy,  c) o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy (čl. 129 ods. 2 Ústavy),  d) o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 Ústavy),  e) o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady (čl. 107 a 129 ods. 5 Ústavy),  f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby (čl. 136 ods. 2 Ústavy),  g) o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej na posúdenie podľa § 6 zákona,  h) o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania (§ 16 ods. 1 zákona), o pozastavení výkonu funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. 3 zákona), o námietkach sudcu alebo predsedu Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 16 ods. 5 zákona) a o návrhu na odvolanie sudcu Ústavného súdu (§ 138 ods. 2 Ústavy a § 16 ods. 6 zákona),  i) o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch.  (2) Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje  a) o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 Ústavy), najmä o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného súdu a o návrhu rozpočtu Ústavného súdu,  b) o určení stálych členov senátov Ústavného súdu.

Senát  § 5

(1) Ústavný súd má dva trojčlenné senáty zložené zo stálych členov senátu.  (2) Na čele senátu je predseda volený stálymi členmi senátu na ustanovujúcom zasadnutí senátu na dobu jedného roka. Sudcu, ktorý bol zvolený za predsedu senátu, nemožno do tejto funkcie zvoliť na ďalšie dva po sebe nasledujúce roky.  (3) Senát rozhoduje  a) o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,  b) o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ak ide o ich súlad podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,  c) o kompetenčných sporoch (čl. 126 Ústavy),  d) o ústavných sťažnostiach (čl. 127 Ústavy),  e) o výklade ústavných zákonov (čl. 128 ods. 1 Ústavy),  f) o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 129 ods. 1 Ústavy),  g) o sťažnostiach proti výsledku referenda (čl. 129 ods. 3 Ústavy),  h) o podnetoch právnických a fyzických osôb (čl. 130 ods. 3 Ústavy),  i) o súhlase na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 136 ods. 3 Ústavy).

§ 6

O veciach uvedených v § 5 ods. 3 rozhoduje senát zložený zo stálych členov senátu, ak zákon neustanovuje inak. 1) ------------------------------------------------------------------ 1) Napríklad § 5 ods. 5, § 16 ods. 3, § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.  

§ 7 Spravodajca

(1) Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného súdu (§ 4 ods. 6, § 5 ods. 2 a § 29 ods. 1 až 3 zákona) vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania o podaniach, s ich predbežným prerokovaním v pléne alebo v senáte (§ 25 a 29 ods. 4 až 6 zákona), so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním vysvetlení, stanovísk účastníkov konania, listinných a iných dôkazov potrebných na rozhodnutie o veci samej (§ 31 zákona).  (2) Postavenie spravodajcu v konaní a rozhodovaní pred Ústavným súdom je určené rozsahom poverenia podľa odseku 1. Pri príprave konania (§ 9 až 12) môže vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci. Na predbežnom prerokovaní návrhov alebo podnetov a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania a podáva návrhy na vykonanie dokazovania a návrhy na rozhodnutie o veci.  (3) Pri prideľovaní návrhu alebo podnetu spravodajcovi na prípravu konania podľa odseku 1 predseda Ústavného súdu postupuje podľa toho, či o veci rozhoduje plénum (§ 29 ods. 2 zákona) alebo senát (§ 29 ods. 3 zákona).  (4) Ak spravodajca po pridelení návrhu alebo podnetu oznámi svoju zaujatosť vo veci a uvedie zodpovedajúce dôvody, predseda Ústavného súdu pridelí vec inému sudcovi. Predseda Ústavného súdu rovnako postupuje, ak sa zistia iné dôvody na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie (§ 27 a 28 zákona).

§ 8 Kancelária Ústavného súdu

Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie Ústavného súdu a o postavení jej pracovníkov, osobitne súdnych poradcov, upravuje jej organizačný poriadok.

TRETIA ČASŤ KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

PRVÁ HLAVA PRÍPRAVA KONANIA

§ 9 Začatie konania

(1) Konanie pred Ústavným súdom o návrhu podľa čl. 130 ods. 1 a 2 Ústavy sa začne dňom jeho doručenia Ústavnému súdu a konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy sa začne dňom jeho prijatia na predbežnom prerokovaní (§ 18 ods. 3 zákona).  (2) Spravodajca zabezpečí, aby návrh pred predbežným prerokovaním alebo podnet po jeho prijatí bol bez meškania doručený ostatným účastníkom konania, prípadne aj vedľajším účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej lehote k nemu vyjadrili (§ 29 ods. 5 zákona).

§ 10 Podmienky konania

(1) Pri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu spravodajca zisťuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred Ústavným súdom, najmä či návrh podala oprávnená osoba (skupina osôb, orgán), či je návrh prípustný (§ 24 ods. 1 a 2 zákona), či obsahuje všeobecné náležitosti (§ 20 zákona), náležitosti podľa osobitných ustanovení (§ 37 ods. 2, § 42, § 50 a § 60 zákona) a či sú zastúpení účastníci konania a vedľajší účastníci konania (§ 21 ods. 3 a 4 a § 22 zákona).  (2) Ak spravodajca z obsahu podania zistí, že zrejme nejde o návrh na začatie konania, oznámi to písomne navrhovateľovi s poučením a urobí o tom záznam v spise. Inak spravodajca navrhovateľa vyzve, aby v určenej lehote odstránil nedostatky a neúplnosti návrhu. Ak navrhovateľ povinnosti ustanovené v odseku 1 v určenej lehote nesplní, spravodajca predloží návrh na predbežné prerokovanie.  (3) Ak je to potrebné, spravodajca môže navrhovateľovi uložiť, aby v určenej lehote doručil Ústavnému súdu potrebný počet rovnopisov návrhu na začatie konania spolu so súvisiacimi písomnosťami (prílohami) tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každému účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi konania uvedenému v návrhu mohol byť doručený jeden rovnopis. Ak navrhovateľ túto výzvu nesplní, spravodajca zabezpečí potrebný počet rovnopisov návrhu a súvisiacich písomností na náklady navrhovateľa (§ 29 ods. 6 zákona).  (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 primerane platia pre podmienky konania o podnetoch podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy.  (5) Na príprave podkladov potrebných na predbežné prerokovanie návrhu alebo podnetu a na ďalšie konanie o veci samej sa podľa pokynov spravodajcu zúčastňuje jeden alebo viac súdnych poradcov. Súdneho poradcu možno poveriť okrem úkonov uvedených v § 10 ods. 2 zákona aj vyžiadaním výsluchu svedkov iným súdom (dožiadaným súdom), doručením návrhov, sťažností a iných písomností účastníkov s výzvou, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili, určením výšky trov konania účastníkov, svedočného, znalečného, tlmočného a obstaraním medzinárodných zmlúv a textu právnych predpisov potrebných na rozhodnutie o veci.  (6) Po príprave veci na predbežné prerokovanie spravodajca predloží vec s odôvodneným návrhom na rozhodnutie plénu alebo senátu.

§ 11 Predbežné prerokovanie veci

(1) Každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje plénum alebo senát na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona).  (2) O zvolaní zasadnutia pléna alebo senátu na predbežné prerokovanie návrhu, o určení programu a vedení rokovania, o príprave sudcov naň, o vylúčení sudcov z dôvodu zaujatosti, o hlasovaní sudcov a o uznášaní sa pléna alebo senátu na rokovaní primerane platia ustanovenia o konaní a rozhodovaní o veci samej (§ 13 až 18).  (3) Na predbežnom prerokovaní návrhu spravodajca podá správu plénu alebo senátu o príprave konania s návrhom na rozhodnutie (§ 25 ods. 2 a 3 zákona).  (4) Návrh je prijatý na konanie o veci samej, ak spravodajca ani ostatní sudcovia nenavrhli odmietnutie predbežne prerokúvaného návrhu alebo ak navrhnuté odmietnutie tohto návrhu nebolo schválené. O prijatí alebo odmietnutí návrhu sa rozhoduje uznesením, ktoré sa zapíše v zápisnici o predbežnom prerokovaní.  (5) Uznesenie o odmietnutí návrhu pre nedostatok právomoci Ústavného súdu, pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí návrhu, pre podanie návrhu zjavne neoprávnenou osobou alebo pre neprípustnosť návrhu (§ 24 ods. 1 a 2 zákona) sa neodôvodňuje, ak spravodajca na nedostatok uvedených podmienok konania navrhovateľa vopred písomne upozornil (§ 25 ods. 2 zákona).  (6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 primerane platia pre predbežné prerokovanie podnetu (čl. 130 ods. 3 Ústavy).  (7) Plénum alebo senát môže rozhodnúť, že na konaní o veci samej sa zúčastnia prizvaní súdni poradcovia a iné osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov (§ 4 ods. 4 a 5 a § 5 ods. 2 zákona), a že sa obstarajú listiny, vyjadrenia a vysvetlenia účastníkov konania, vyjadrenia odborníkov a stanoviská orgánov a vykoná sa výsluch svedkov a znalcov potrebných na zistenie skutkového stavu veci.

§ 12 Príprava konania o veci samej

(1) Po prijatí návrhu alebo podnetu spravodajca vykoná procesné úkony potrebné na konanie o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania (§ 11) a priebežného stavu konania o veci.  (2) Ak sa plénum alebo senát na predbežnom prerokovaní uzniesol, že pre konanie o veci samej je potrebné vyjadrenie významného odborníka, spravodajca ho vyžiada. Vyjadrenie je odborným stanoviskom, z ktorého Ústavný súd môže vychádzať pri rozhodovaní, nie je však dôkazom.  (3) O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (§ 31 ods. 1 zákona) sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto dôkaz vykonal, zapisovateľ a ostatné zúčastnené osoby. Pri výsluchu svedkov majú účastníci konania a vedľajší účastníci konania právo byť prítomní a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.  (4) Spravodajca navrhne plénu alebo senátu predvolanie osôb, ktoré môžu v prerokúvanej veci podať potrebné vysvetlenia alebo vyjadrenia. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na konanie Ústavného súdu a vypovedať pred ním.

DRUHÁ HLAVA KONANIE A ROZHODOVANIE O VECI SAMEJ

Plénum  § 13

(1) Predseda Ústavného súdu a v jeho neprítomnosti podpredseda Ústavného súdu (§ 8 ods. 2 zákona) zvoláva zasadnutie pléna, určuje program jeho rokovania a oboznamuje s ním spolu so spisovými podkladmi o veci ostatných sudcov. Robí tak spravidla päť dní vopred. Rokovanie pléna vedie tak, aby sa na ňom objasnili všetky skutkové a právne otázky prerokúvanej veci a aby každý sudca mohol o nej rozhodnúť v súlade so svojím presvedčením.  (2) Po začatí rokovania pléna spravodajca ho oboznámi s obsahom návrhu alebo prijatého podnetu (ďalej len "návrh"), s výsledkami prípravy konania a so svojím návrhom na rozhodnutie o veci. Každý sudca má právo podať návrhy na vykonanie alebo doplnenie dokazovania a právo podať pred začatím hlasovania návrh na rozhodnutie o veci. Neprítomný sudca tak môže urobiť iba písomne.  (3) Rokovanie pléna je neverejné. Plénum môže rozhodnúť, že na rokovaní alebo na časti rokovania sa zúčastnia prizvaní súdni poradcovia a iné osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov (§ 4 ods. 4 a 5 zákona). Ústne pojednávanie pléna vo veciach podľa § 30 ods. 4 zákona je verejné.  (4) Vo veciach, v ktorých rozhodnutie závisí od skutkových okolností, postupuje Ústavný súd tak, aby sa zistil stav veci; pri svojom rozhodovaní z neho vychádza.  (5) V ostatných veciach rozhoduje Ústavný súd spravidla na základe listinných dôkazov a zistení z obsahu spisov príslušných štátnych orgánov, prípadne na základe znaleckých posudkov.  (6) O vykonaní a hodnotení dôkazov primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.  (7) Sudca Ústavného súdu sa nezúčastňuje na rokovaní pléna, ak je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 ods. 1 zákona a ak je jeho výkon funkcie sudcu pozastavený podľa § 16 ods. 3 zákona.  (8) Rokovanie pléna sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, s ktorými musia byť prítomní oboznámení. Na začiatku ďalšieho rokovania pléna v odročenej veci predseda Ústavného súdu oznámi výsledky doterajšieho konania a obsah vykonaných dôkazov.

§ 14

(1) Na porade a pri hlasovaní pléna o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ. Každý sudca je povinný hlasovať o niektorom z predložených návrhov na rozhodnutie o veci.  (2) Sudcovia hlasujú v abecednom poradí podľa ich priezviska. Poradie hlasovania sa na každom ďalšom zasadaní pléna s novým programom jeho rokovania mení tak, že sudca, ktorý na predchádzajúcom zasadaní hlasoval ako druhý, hlasuje ako prvý v poradí a sudca, ktorý hlasoval ako prvý, hlasuje ako posledný. Predsedajúci hlasuje vždy nakoniec.  (3) Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne (§ 4 ods. 3 zákona).  (4) Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna nesúhlasí, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko stručne uviedlo v zápisnici o porade a hlasovaní (§ 32 ods. 1 zákona). Ak o to požiada, pripojí sa k zápisnici o porade a hlasovaní aj jeho písomne vypracované odlišné stanovisko.  (5) Pri tajnom hlasovaní (§ 32 ods. 3 zákona) sa postupuje tak, aby nebolo možné zistiť, ako ktorý sudca hlasoval. Pri hlasovaní sa použijú hlasovacie lístky, na ktorých vyznačí sudca súhlas s niektorým z predložených návrhov na rozhodnutie; spôsob vyznačenia súhlasu s návrhom určí predsedajúci.

§ 15 Senát

(1) Ustanovenia § 13 a 14 primerane platia aj pre konanie a rozhodovanie senátu.  (2) Senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho stáli členovia (§ 5 ods. 3 zákona) alebo traja sudcovia, ak bolo potrebné doplniť senát zastupujúcimi sudcami za neprítomných stálych členov senátu (§ 5 ods. 5 zákona). Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší stály člen senátu.  (3) Ak sa všetci stáli členovia senátu nemôžu zúčastniť na konaní a rozhodovaní o veci z dôvodov uvedených v § 27 ods. 1 zákona alebo v § 16 ods. 3 zákona, predseda Ústavného súdu pridelí vec inému senátu.  (4) Senát rozhoduje väčšinou hlasov. Pri hlasovaní senátu sa postupuje tak, že každý sudca ústne oznámi, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie o veci súhlasí.

§ 16 Ústne pojednávanie

(1) Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov (čl. 125 Ústavy), kompetenčných sporoch (čl. 126 Ústavy), ústavných sťažnostiach (čl. 127 Ústavy) a o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 Ústavy).  (2) Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (čl. 107 a 129 ods. 5 Ústavy) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.  (3) Upustenie od ústneho pojednávania a prítomnosť účastníkov konania, vedľajších účastníkov konania a ich zástupcov na tomto pojednávaní upravuje § 30 ods. 2 až 4 zákona.  (4) Ústne pojednávanie je verejné vo veciach podľa čl. 125, 126, 129 ods. 4 Ústavy, a pokiaľ Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na pojednávaní alebo na jeho časti nevylúči, aj v ostatných prípadoch (§ 30 ods. 4 zákona). O verejnosti pojednávania primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku (§ 30 ods. 5 zákona).  (5) Predvolanie na ústne pojednávanie sa doručuje do vlastných rúk účastníkov konania a ich zástupcov tak, aby po doručení predvolania mali dostatok času pripraviť sa na pojednávanie, spravidla najmenej 5 dní.  (6) Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku primerane platia pre doručovanie písomností, počítanie lehôt, nazeranie do spisov, predvolanie a predvádzanie, povinnosť svedčiť, právo odoprieť výpoveď, uplatnenie nároku na svedočné a znalečné a pre vykonanie a hodnotenie dôkazov.  (7) Ak účastník konania alebo vedľajší účastník konania ako fyzická osoba koná alebo ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici. Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.  (8) Na ústnom pojednávaní spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania a s výsledkami doterajšieho konania pred Ústavným súdom, pričom nesmie vysloviť názor, ako by sa malo o návrhu rozhodnúť. Návrh na rozhodnutie spravodajca predloží až na porade a hlasovaní pléna alebo senátu.  (9) Ak o veci rozhoduje plénum, na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia, ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom porade a hlasovaniu.

§ 17 Zápisnica o pojednávaní

(1) O každom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica. Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu obsahuje predovšetkým označenie dňa a predmetu pojednávania, mená a priezviská prítomných sudcov, zapisovateľa, účastníkov konania a ich zástupcov, stručné a výstižné opísanie priebehu pojednávania, návrhy účastníkov konania na rozhodnutie veci s predneseným odôvodnením a prijaté rozhodnutie.  (2) Zápisnicu o pojednávaní pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ. Podpisuje ju predsedajúci a zapisovateľ.

§ 18 Zápisnica o porade a hlasovaní

(1) Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje označenie dňa a predmetu pojednávania, mená prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy sudcov na rozhodnutie so stručným odôvodnením, výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko sudcov (§ 32 ods. 1 zákona).  (2) O každej porade a hlasovaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.  (3) Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.  (4) Po vyhotovení a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí a označí slovami "Zápisnica o porade a hlasovaní" číslom spisu a opatrí sa odtlačkom úradnej pečiatky Ústavného súdu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní.

TRETIA HLAVA NÁHRADA NEVYHNUTNÝCH TROV OSOBÁM ZÚČASTNENÝM NA KONANÍ

Trovy konania  § 19

(1) Nevyhnutné trovy konania (ďalej len "trovy konania") účastníkov sú najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov, ušlý zárobok účastníkov konania a odmena za zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom.  (2) Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho (§ 36 ods. 1 zákona). Ústavný súd v prípade uvedenom v § 36 ods. 2 zákona môže uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.  (3) Trovy konania vzniknuté vykonávaním dôkazov a trovy spojené s tlmočením (tlmočné) pred Ústavným súdom sa uhrádzajú z rozpočtu Ústavného súdu.

§ 20

(1) K hotovým výdavkom účastníka konania patrí cestovné, stravné a nocľažné.  (2) Základ na výpočet ušlého zárobku účastníka konania (§ 19 ods. 2 druhá veta), ktorý je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu. 2) Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník konania potvrdením svojho zamestnávateľa. V potvrdení musí byť uvedené, či a akú sumu mu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti v práci a či účastník konania môže nastúpiť do práce na zvyšnú časť zmeny.  (3) Účastníkovi konania, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, je však zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku v sume vypočítanej podľa osobitného predpisu. 3) Výšku základu dane z príjmov preukazuje účastník konania posledným platobným výmerom príslušného správcu dane predchádzajúcim dňu, v ktorom sa nárok na náhradu uplatňuje. Ak nemožno výšku straty na zárobku preukázať, patrí účastníkovi konania náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Sk za jednu hodinu, najviac však 136 Sk za jeden deň.  (4) Ak účastník konania postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok tvoria súčasť trov konania účastníka. ------------------------------------------------------------------ 2) Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku. 3) Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.  

§ 21

(1) Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa prizná účastníkovi konania, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo ak je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Ak účastník konania použil aj miestny dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.  (2) Účastníkovi konania sa uhrádzajú skutočné účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník konania použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov uvedených v § 23.

§ 22

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 23

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby účastník konania použil iný verejný hromadný dopravný prostriedok, poskytuje sa mu náhrada podľa osobitných predpisov. 4) Podľa týchto predpisov sa poskytuje aj stravné a nocľažné. ------------------------------------------------------------------ 4) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.  

§ 24

(1) Na uplatnenie nároku na svedočné (hotové výdavky a ušlý zárobok) a určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 20 až 22.  (2) Na určenie trov advokáta a komerčného právnika sa použije osobitný predpis. 5) Výška odmeny za zastupovanie advokátom a komerčným právnikom sa určí podľa ustanovení tohto predpisu o mimozmluvných odmenách.  (3) O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platí osobitný predpis. 6)  (4) Odmena odborníkovi (§ 12 ods. 2) sa poskytuje podľa osobitného predpisu. 7) ------------------------------------------------------------------ 5) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci. 6) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 37/1967 Zb. na vykonanie tohto zákona v znení neskorších predpisov. 7) Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v znení vyhlášky č. 183/1992 Zb.  

ŠTVRTÁ HLAVA ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 25 Písomné vyhotovenia rozhodnutí

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej spravidla nálezom. Rozsudkom rozhoduje len o obžalobe proti prezidentovi vo veci vlastizrady, ak ho uzná za vinného alebo ak ho spod obžaloby oslobodzuje. V ostatných veciach Ústavný súd rozhoduje uznesením.  (2) V písomnom vyhotovení nálezu sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, označenie účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, mená a priezviská ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia.  (3) Ustanovenie odseku 2 primerane platí aj pre písomné vyhotovenie rozsudku.  (4) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, či ide o uznesenie pléna alebo senátu, označenie účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, pokiaľ je zákonom predpísané, dátum a miesto prijatia uznesenia.  (5) V odôvodnení rozhodnutí sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne vyjadrení, preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne posúdenie veci.  (6) Písomné vyhotovenie rozhodnutí podpisuje predsedajúci a opatrí sa odtlačkom okrúhlej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a s textom "Ústavný súd Slovenskej republiky".  (7) Rozhodnutie pléna alebo senátu vypracuje spravodajca. Ak sa rozhodnutie podstatne odlišuje od návrhu na rozhodnutie, ktorý predložil spravodajca, predsedajúci môže prideliť vypracovanie rozhodnutia inému sudcovi.

§ 26 Vyhlásenie nálezu

(1) Nález sa po ústnom pojednávaní vyhlasuje vždy verejne (§ 30 ods. 6 zákona) "V mene Slovenskej republiky". Ak ide o nález pléna, vyhlasuje ho ten, kto pojednávanie pléna viedol. Nález senátu vyhlasuje jeho predseda a v jeho neprítomnosti najstarší stály člen senátu.  (2) Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení pojednávania, ktoré prijatiu nálezu predchádzalo. Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní.  (3) Pri vyhlásení nálezu sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia. Vyhlásenie výroku nálezu vypočujú prítomní v stoji.  (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na vyhlásenie rozsudku.

§ 27 Uverejnenie nálezov v Zbierke zákonov

Výroková časť nálezov (§ 33 ods. 2 a 4 zákona) sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 8) Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa čl. 132 ods. 1 Ústavy predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii Zbierky zákonov na uverejnenie. ------------------------------------------------------------------ 8) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.  

PIATA HLAVA NIEKTORÉ ĎALŠIE ÚKONY ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 28 Doručovanie rozhodnutia

(1) Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania a ich zástupcom (§ 22 a 34 zákona) do vlastných rúk.  (2) Vedľajším účastníkom konania sa doručujú rozhodnutia, o ktorých tak určí Ústavný súd (§ 34 ods. 2 zákona). Nedoručujú sa im rozhodnutia, ktoré sa týkajú iba samotných účastníkov konania.  (3) Inak o spôsobe doručenia rozhodne podľa povahy veci spravodajca alebo ten, kto podpísal rozhodnutie.  (4) O doručovaní platia ustanovenia § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 29 Doručovanie súdnych písomností

Do vlastných rúk účastníkov konania a ich zástupcov (§ 22 a 34 zákona) sa doručuje aj písomnosť, ktorou Ústavný súd upozorňuje navrhovateľa na to, že vec nepatrí do jeho právomoci, na nedostatok predpísaných náležitostí návrhu (§ 20 zákona), na neprípustnosť návrhu (§ 24 ods. 1 a 2 zákona) a na to, že navrhovateľ je zjavne neoprávnený podať návrh (§ 25 ods. 2 zákona), ako aj upovedomenie o vadách návrhu s určením lehoty na ich odstránenie (§ 10 ods. 2).

§ 30 Zabezpečenie poriadku a dôstojnosti pojednávania

(1) V budove Ústavného súdu alebo na mieste, kde Ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať poriadok a spravovať sa pokynmi predsedu Ústavného súdu alebo predsedu senátu.  (2) Na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti pojednávania a ustanoveného poriadku robí predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vhodné opatrenia, ktoré sú pre prítomné osoby záväzné.

§ 31 Zbierka nálezov a uznesení

(1) Všetky nálezy prijaté v kalendárnom roku sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka nálezov") vydanej po skončení kalendárneho roka. V Zbierke nálezov sa uverejňujú aj uznesenia týkajúce sa výkladu ústavných zákonov a iné uznesenia, ak sa na tom uznieslo plénum.  (2) Zverejňované rozhodnutia podľa odseku 1 sa v Zbierke nálezov usporiadajú v poradí podľa dátumu ich prijatia a takto sa v kalendárnom roku priebežne číslujú.  (3) Z každého nálezu a uznesenia sa uverejňuje výrok a podstatný obsah odôvodnenia, z ktorého musí byť zrejmé, aký právny názor Ústavný súd zaujal a aké dôvody ho k tomu viedli. Údaje o totožnosti účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, ak sú nimi fyzické osoby, ich zástupcov, svedkov a znalcov sa neuverejňujú.  (4) Vydávanie Zbierky nálezov riadi predseda Ústavného súdu. Podrobnosti o vydávaní a rozširovaní Zbierky nálezov a o spôsobe nahliadnutia do zverejnených nálezov a uznesení upravuje Organizačný poriadok Kancelárie Ústavného súdu.

ŠTVRTÁ ČASŤ DISCIPLINÁRNE KONANIE

§ 32

(1) Ak sa predseda Ústavného súdu dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia (§ 16 ods. 1 zákona), požiada ho, aby sa k tomu písomne vyjadril. Ak aj po preverení týchto skutočností je toho názoru, že je dostatočný dôvod na disciplinárne stíhanie sudcu, podá plénu návrh na začatie disciplinárneho konania.  (2) Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len "návrh") predloží predseda Ústavného súdu plénu na predbežné prerokovanie do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení sudcu, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.  (3) Návrh sa doručí sudcovi do vlastných rúk.  (4) Návrh sa predbežne prerokuje v pléne. Sudcovi, proti ktorému návrh smeruje, umožní sa zúčastniť na rokovaní pléna s výnimkou porady a hlasovania o jeho rozhodnutí (§ 14).  (5) Ak plénum podaný návrh odmietne (§ 16 ods. 2 zákona), hľadí sa na sudcu, akoby sa proti nemu disciplinárne konanie nezačalo. Z toho istého dôvodu už disciplinárne konanie nemožno začať.  (6) Plénum po prijatí návrhu na disciplinárne konanie zvolí trojčlenný disciplinárny senát a rozhodne, či sudcovi pozastaví výkon funkcie do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. 2 a 3 zákona). Ak sudca, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, je predsedom alebo stálym členom senátu (§ 5 ods. 3 a 4 zákona), predseda Ústavného súdu určí, ktorý z ostatných sudcov bude zastupujúcim členom senátu.

§ 33

(1) Disciplinárny senát si na svojom prvom zasadaní zvolí predsedu. O prítomnosti sudcov na pojednávaní a o uznášaní sa disciplinárneho senátu platí ustanovenie § 15 a 16.  (2) Pre predbežné objasnenie skutočností, ktoré nasvedčujú spáchaniu disciplinárneho previnenia, pre nariadenie a konanie ústneho pojednávania, rozhodnutie a doručovanie rozhodnutí a pre zahladenie disciplinárneho postihu primerane platia ustanovenia § 10 až 17 a § 21 zákona č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.  (3) Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, má právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu s výnimkou porady a hlasovania o rozhodnutí a vyjadriť sa k dôvodom disciplinárneho stíhania.  (4) O námietkach proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 16 ods. 5 zákona rozhodne plénum tak, že buď uznesenie disciplinárneho senátu potvrdí, alebo ho zruší a vráti vec senátu na nové prejednanie, ktorý je pokynmi pléna na doplnenie dokazovania viazaný.  (5) Ak predseda Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zastavení disciplinárneho konania nepodal námietky alebo ak plénum toto rozhodnutie senátu potvrdilo, hľadí sa na sudcu, ako by sa proti nemu disciplinárne konanie nezačalo. Z toho istého dôvodu už disciplinárne konanie nemožno začať.  (6) Právoplatné rozhodnutie, ktorým disciplinárny senát uznal sudcu za vinného a uložil mu disciplinárne opatrenie, prípadne aj potvrdzujúce rozhodnutie pléna, uloží sa do osobného spisu sudcu na dobu jedného roka. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že rozhodnutie sa z osobného spisu vyradí aj pred uplynutím tejto doby.

§ 34

Konanie pléna podľa § 16 ods. 6 zákona sa začne na návrh predsedu Ústavného súdu. Ak plénum vo svojom uznesení navrhne, aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal, predseda Ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi.

PIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

§ 35

Tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Milan Čič v.r.