Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

Priestupky (a20_-_priestupky_pojem.doc)

A20. Priestupky – zákon

§ 2

Pojem priestupku

   (1) Priestupkom  je  zavinené  konanie,  ktoré  porušuje alebo ohrozuje záujem  spoločnosti a je za  priestupok výslovne označené v tomto  alebo  v  inom  zákone,  ak  nejde  o  iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

   (2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným  spôsobom priamo  hroziaci útok  na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo  hroziace záujmu chránenému  zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený  zrejme rovnako závažný následok ako  ten, ktorý  hrozil,  a  toto nebezpečenstvo  nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

Zavinenie

§ 3

   Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

§ 4

   (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel,  že môže  svojím konaním  porušiť alebo  ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez  primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že  svojím konaním môže porušiť  alebo ohroziť záujem chránený  zákonom, hoci  to vzhľadom  na okolnosti  a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

   (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel  svojím konaním  porušiť alebo  ohroziť záujem  chránený zákonom alebo

b) vedel,  že svojím  konaním môže  porušiť alebo  ohroziť záujem  chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

   (3) Konaním sa rozumie aj  opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

§ 5

Vek a nepríčetnosť

   (1) Za  priestupok  nie  je  zodpovedný  ten,  kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

   (2) Za  priestupok  nie  je  zodpovedný  ten,  kto pre duševnú poruchu  v   čase  jeho  spáchania   nemohol  rozpoznať,  že   ide o porušenie  alebo  ohrozenie  záujmu  chráneného  zákonom,  alebo nemohol  ovládať svoje  konanie. Zodpovednosti  sa však  nezbavuje ten,   kto  sa   do  stavu   nepríčetnosti  priviedol,   hoci  len z nedbanlivosti,  požitím  alkoholu  alebo  užitím  inej návykovej látky.

§ 6

Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe

   Za  porušenie povinnosti  uloženej právnickej  osobe zodpovedá podľa  tohto zákona  ten, kto  za právnickú  osobu konal alebo mal konať,  a ak  ide o  konanie na  príkaz, ten,  kto dal  na konanie príkaz.

Pôsobnosť zákona

§ 7

   (1) Zodpovednosť  za  priestupok  sa  posudzuje  podľa  zákona účinného v čase spáchania  priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

   (2) Páchateľovi  možno  uložiť  len  taký  druh sankcie, ktorý dovoľuje  uložiť  zákon  účinný  v   čase,  keď  sa  o priestupku rozhoduje.

   (3) O  ochrannom opatrení  sa rozhodne  podľa zákona  účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 8

   (1) Podľa  tohto alebo  iného zákona  sa posudzuje priestupok, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

   (2) Podľa  tohto  zákona  sa  posudzuje  tiež priestupok proti bezpečnosti  a  plynulosti  cestnej  premávky  podľa  § 22,  proti občianskemu  spolunažívaniu  podľa  § 49   ods. 1  písm. b)  a  d) a priestupok  proti majetku  podľa § 50,  ktorý spáchal  v cudzine občan  Slovenskej  republiky  alebo  cudzinec, 2)  ktorý má trvalý pobyt  na území  Slovenskej  republiky,  ak takéto  konanie nebolo v cudzine  prejednané. Iný  priestupok spáchaný  v cudzine občanom Slovenskej  republiky alebo  cudzincom, ktorý  má trvalý  pobyt na území Slovenskej  republiky, sa posudzuje podľa  tohto alebo iného zákona len  vtedy, ak ním uvedená  osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa slovenských predpisov mimo  územia republiky, alebo ak to vyplýva z  vyhlásených medzinárodných dohôd,  ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 9

   Konanie osôb požívajúcich výsady  a imunity podľa zákona alebo medzinárodného  práva,  ktoré  má  znaky  priestupku,  nemožno ako priestupok  prejednať. Nemožno  ani  vykonať  sankciu alebo  v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa  zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.

§ 10

   (1) Podľa osobitných  predpisov  sa prejedná  konanie, ktoré má znaky priestupku, ak sa ho dopustili

a) osoby   podliehajúce   vojenskej   disciplinárnej   právomoci,  príslušníci  Policajného zboru  a príslušníci  Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

b) sudcovia a prokurátori,

c) osoby počas výkonu trestu odňatia slobody.

   (2) Toto konanie sa prejedná  ako priestupok, ak jeho páchateľ prestal byť osobou uvedenou v odseku 1.

Sankcie

§ 11

   (1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a) pokarhanie,

b) pokutu,

c) zákaz činnosti,

d) prepadnutie veci.

   (2) Sankciu  možno uložiť  samostatne alebo  s inou  sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

   (3) Od  uloženia  sankcie  možno  v  rozhodnutí  o priestupku upustiť,  ak  k  náprave  páchateľa  postačí  samotné  prejednanie

priestupku.

§ 12

   (1) Pri  určení druhu  sankcie a  jej výmery  sa prihliadne na závažnosť  priestupku, najmä  na spôsob  jeho spáchania  a na jeho následky,  na  okolnosti,  za   ktorých  bol  spáchaný,  na  mieru zavinenia,  na pohnútky  a na  osobu páchateľa,  ako aj  na to, či a akým spôsobom bol  za ten istý skutok postihnutý  v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

   (2) Za viac  priestupkov toho istého  páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na  priestupok najprísnejšie  postihnuteľný; zákaz  činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

§ 13

   (1) Pokutu možno  uložiť do 1000 Sk,  ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

   (2) V blokovom konaní (§ 84)  možno uložiť pokutu do 1 000 Sk, ak tento  zákon alebo iný  zákon neustanovuje inak,  a v rozkaznom konaní (§ 87) do 4 000 Sk.

   (3) Pokuta  je príjmom  obce,  ak  bola uložená  za priestupky proti   verejnému  poriadku   (§ 47  a   48),  proti   občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku  (§ 50), ako aj za priestupky proti  poriadku  v  správe  vykonávanej  obcou  (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1  písm. a) a  d), § 26  ods. 1, § 27  ods. 1 písm. b),  § 30 ods. 1, § 32  ods. 1, § 34 ods. 1,  § 35 ods. 1, § 45  a 46) a za priestupky porušenia  všeobecne záväzného nariadenia  obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

   (4) Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.

§ 14

   (1) Zákaz  činnosti  možno  uložiť  len  za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený,  najdlhšie na  dva roky,   a ak  ide o  činnosť, ktorú páchateľ vykonáva  v pracovnom alebo v  inom obdobnom pomere alebo na  ktorú  treba  povolenie  alebo  súhlas  štátneho  orgánu, a ak páchateľ  spáchal priestupok  touto činnosťou  alebo v súvislosti s ňou.

   (2) Do  času  zákazu  činnosti  sa  započítava  čas,  po ktorý páchateľ  na základe  opatrenia orgánu  štátnej správy  vykonaného v súvislosti  s prejednávaným  priestupkom nesmel  už túto činnosť vykonávať.

   (3) Od  výkonu  zvyšku  zákazu   činnosti  možno  po  uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť, ak páchateľ priestupku spôsobom  svojho  života  preukázal,  že  jej  ďalší  výkon nie je potrebný. O upustení  sa môže  rozhodnúť aj  na základe  žiadosti páchateľa.

§ 15

   (1) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

a) bola použitá na spáchanie priestupku  alebo bola na to určená, alebo

b) bola  priestupkom  získaná  alebo  nadobudnutá  za vec získanú priestupkom.

   (2) Prepadnutie  veci  nemožno  uložiť,   ak  je  jej  hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

   (3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

Ochranné opatrenia

§ 16

   Ochrannými opatreniami sú:

a) obmedzujúce opatrenie,

b) zhabanie veci.

§ 17

   (1) Obmedzujúce opatrenie spočíva  v zákaze navštevovať určené verejne  prístupné  miesta  a  miestnosti,  v  ktorých sa podávajú alkoholické  nápoje  alebo  konajú  verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne  podujatia. Možno ho  uložiť páchateľovi priestupku na úseku  ochrany pred alkoholizmom a  inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47 a 48) a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49).

   (2) Obmedzujúce   opatrenie   musí    byť   primerané   povahe a závažnosti spáchaného  priestupku; možno ho uložiť  len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

§ 18

   (1) Ak nebolo uložené prepadnutie  veci uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak

a) patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo

b) nepatrí  páchateľovi priestupku  a ak  to vyžaduje  bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

   (2) O zhabaní veci nemožno rozhodnúť,  ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.

   (3) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.

§ 19

Osobitné ustanovenia o mladistvých

   (1) Pri  posudzovaní  priestupku  osoby,  ktorá  v  čase  jeho spáchania  dovŕšila  pätnásty  rok  a  neprekročila  osemnásty rok svojho  veku (ďalej  len  "mladistvý"),  sa prihliada  na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži.

   (2) Priestupok  mladistvého  nemožno   prejednať  v rozkaznom konaní.

   (3) Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom  vyššia ako 4 000 Sk a v  blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. V  blokovom konaní možno uložiť mladistvému

pokutu do 1 000 Sk, ak podľa tohto zákona alebo iného zákona možno uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk.

   (4) Zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie.

§ 20

Zánik zodpovednosti za priestupok

   Priestupok  nemožno prejednať,  ak od  jeho spáchania uplynuli dva  roky; nemožno  ho  tiež  prejednať, prípadne  uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.