Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

Správa priemyslu (b05.doc)

B5. Správa priemyslu

Správa priemyslu predstavuje komplex spoločenských vzťahov týkajúcich sa kľúčových odvetví výroby. Ide predovšetkým o určovanie zásad priemyselnej politiky, ktoré korešpondujú s čl. 55 Ústavy SR, na základe ktorého hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky' orientovanej trhovej ekonomiky. Touto správou sa vytvárajú aj podmienky pre zapojenie priemyslu do medzinárodnej priemyselnej kooperácie a špecializácie, ako aj podmienky na zabezpečenie obranyschopnosti krajiny. Pod správu priemyslu možno subsumovať zriaďovanie a riadenie organizácie palív, energetiky, teplárenstva, hutníctva, stavebnej výroby a výroby stavebných látok, ochranu a využívanie nerastných surovín, štátnu správu pre drobné kovy, strojársky a elektrotechnický priemysel, priemysel ťažby a spracovania rúd a magnezitu, atď. Zároveň zabezpečuje koordináciu a metodické usmerňovanie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie. Do tejto správy nepatrí potravinárstvo a výroba a obchod v oblasti kultúry.

PRÁVNÁ ÚPRAVA  (stav k 3..5. 2004)

- z. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (jeho účelom je  ochrana hospodárskej súťaže na trhu  výrobkov, výkonov,  prác a  služieb pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší  rozvoj  s  cieľom  podporiť  hospodársky  rozvoj v prospech spotrebiteľov  a  úprava  právomoci  a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky)

- z. č. 70/1998 Z.z. o energetike (zákon ustanovuje podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a zásobovaní teplom, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podnikajú v energetických odvetviach, práva a povinnosti odberateľov elektriny, plynu a tepla, obmedzujúce opatrenia v stavoch núdze a pri predchádzaní stavom núdze v energetických odvetviach, štátnu reguláciu v energetike, dozor nad dodržiavaním tohto zákona. Zákon upravuje aj niektoré práva stavebníkov a prevádzkovateľov potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom k cudzím nehnuteľnostiam pri výstavbe a prevádzke potrubí a niektoré obmedzenia užívania týchto nehnuteľností)

- z. č. 130/l998 Z.Z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Tento zákon upravuje podmienky využívania jadrovej energie na mierové účely, povinnosti a práva právnických osôb a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie, druhy jadrových materiálov, podmienky ich výroby, spracovania, nadobúdania, uskladňovania, prepravy, používania, evidencie a kontroly, podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,  podmienky jadrovej bezpečnosti, náhradu jadrovej škody, štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nadobúdaním a používaním jadrových materiálov, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, sankčné opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona)

- z. č. 539/1992 Zb. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (upravuje puncovníctvo a skúšanie drahých kovov, práva  a  povinnosti  právnických   a  fyzických  osôb,  ktoré vyrábajú, predávajú   alebo  inak  uvádzajú   na  trh  výrobky z drahých kovov)

- z. č. 125/1993 Z.z. o orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov

- z. č. 254/1994 Z.z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (Účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Prostriedky fondu možno použiť len na účely stanovené zákonom, napr. vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom  a rádioaktívnymi odpadmi  po skončení prevádzky jadrového zariadenia, atď.  Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.)- z. č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení  niektorých zákonov (upravuje zriadenie,   postavenie  a   pôsobnosť  Úradu   pre  reguláciu sieťových odvetví, predmet a podmienky štátnej regulácie v sieťových odvetviach, podmienky   vykonávania   regulovaných    činností   a   práva a povinnosti regulovaných subjektov)

l. ORGANIZÁCIA ŠTÁTNEJ SPRÁVY

1. Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre priemysel s výnimkou potravinárstva a stavebných výrobkov, energetiku vrátane hospodárenia s jadrovým palivom a uskladňovania rádioaktívnych odpadov, teplárenstvo a plynárenstvo, ťažbu a úpravu tuhých palív, ťažbu ropy a zemného plynu, ťažbu rudných a nerudných surovín a vyhľadávanie a prieskum rádioaktívnych surovín a ich ťažbu, podporu malého podnikania a stredného podnikania,
stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia, vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa, ochranu a využívanie nerastných surovín vrátane hlavného dozoru nad ochranou a využívaním ložísk nerastov, hlavný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín, puncovníctvo a skúšanie drahých kovov, kontrolu zákazu vývoja, výroby, skladovania, použitia a obchodu s chemickými zbraňami a prekurzormi potrebnými na ich výrobu, koordináciu a metodické usmerňovanie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie, odštátnenie a privatizáciu majetku štátu a pre správu majetku štátu v podnikateľskej sfére.

2. Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane odpadového hospodárstva, geologického výskumu a prieskumu.

3. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné práce, regionálny rozvoj, stavebnú výrobu a stavebné výrobky,  stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov, tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky.

4. Úrad jadrového dozoru SR

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť jadrového dozoru. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, ako aj nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie. Zabezpečuje posudzovanie zámerov programu využitia jadrovej energie a kvality vybraných zariadení a prístrojov jadrovej techniky a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv týkajúce sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi.

5. Štátna energetická inšpekcia

Štátna energetická inšpekcia je špecializovanou kontrolou hospodárenia s palivami a energiou v energetickom hospodárstve. Jej úlohou je odhaľovať nedostatky a ich príčiny, presadzovať trvalú nápravu a dodržiavanie štátnej palivovo energetickej politiky.

Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátnej správy, ktorý je podriadený ministerstvu hospodárstva; člení sa na ústredný inšpektorát (na čele je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva) a jemu podriadené krajské inšpektoráty (na čele krajského inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ Štátnej energetickej inšpekcie).

5.1 Ústredný inšpektorát

a) riadi výkon štátneho dozoru rozhodnutiam,

b) ukladá opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov s platnosťou presahujúcou územnú pôsobnosť jedného krajského inšpektorátu,

c) pripravuje na požiadanie úradu podklady na jeho rozhodnutie o udelení licencie na výrobu, rozvod a dodávku elektriny, plynu a tepla.

d) určuje v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov limity bežných a kapitálových výdavkov pre krajské inšpektorát a činnosť krajských inšpektorátov a rozhoduje o odvolaniach proti ich

5.2 Krajské inšpektoráty

a) kontrolujú  či držitelia licencií, odberatelia a iné osoby plnia povinnosti,

b) kontrolujú, či fyzické osoby a právnické osoby dodržujú zákazy a obmedzenia. v ochranných pásmach a bezpečnostných pásmach,

c) ukladajú opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov,

d) môžu ukladať pokuty fyzickým osobám a právnickým osobám za porušenie povinnosti základe.

Úlohy dozoru vykonáva Štátna energetická inšpekcia prostredníctvom inšpektorov. Inšpektorov po splnení kvalifikačných predpokladov a úspešne vykonanej inšpektorskej skúške vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. Inšpektor pri výkone štátneho dozoru je oprávnený vstupovať na pozemky, do objektov a zariadení držiteľov licencií, vykonávať potrebné zisťovania, nazerať do príslušných dokladov a vyžadovať potrebné vysvetlenia. Pri zistení nedostatkov je inšpektor oprávnený ukladať opatrenia na mieste na odstránenie zistených závad a nedostatkov. Z vykonanej kontroly vyhotoví inšpektor protokol o výsledku kontroly, do ktorého zaznamená aj zistené nedostatky a uložené opatrenia. Protokol o výsledku kontroly odovzdá kontrolovanému držiteľovi licencie, pripadne inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, u ktorej bola kontrola vykonaná. Práva a povinnosti inšpektorov ako aj držiteľov licencií, fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní dozoru stanovuje zákon č. 70/1998 Z.z.

Štátna energetická inšpekcia môže uložiť pokutu do výšky 10 miliónov Sk, jeden milión Sk držiteľovi licencií, 100 000 Sk právnickej osobe a 50 000 Sk fyzickej osobe za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona 70/1998 Z.z. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania, zavinenie a možné následky porušenia povinností. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Štátna energetická inšpekcia porušenie povinnosti zistila, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

6. Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach

Úrad  pre reguláciu  sieťových odvetví je  orgán štátnej správy. Úrad    je   rozpočtovou    organizáciou 3)   so    sídlom v Bratislave. Úrad môže zriaďovať pracoviská aj mimo svojho sídla.

Úrad rozhoduje:

a) rozhoduje  o  vydaní,  zmene   alebo  o  odňatí  povolenia  na     vykonávanie    regulovaných    činností    podľa    osobitného   predpisu,

b) vedie a  zverejňuje zoznamy držiteľov  povolení na vykonávanie  regulovaných činností podľa osobitného predpisu,

c) reguluje   ceny  podľa   tohto  zákona   a  podľa   osobitného predpisu,

d) rozhoduje o obchodných podmienkach pri vykonávaní regulovaných činností podľa osobitného predpisu,

e) vydáva predchádzajúci súhlas  na výstavbu, rekonštrukciu alebo  na  zrušenie objektov  a zariadení  slúžiacich na  vykonávanie regulovaných činností, ak tak ustanovuje osobitný predpis,

f) rozhoduje  o   povinnosti  umožniť  prístup   do  siete  podľa osobitného predpisu,

g) vykonáva  dohľad nad  dodržiavaním tohto  zákona a  osobitných predpisov,

h) ukladá opatrenia na odstránenie  závad a nedostatkov zistených pri   vykonávaní   dohľadu   nad   dodržiavaním  tohto  zákona a osobitných predpisov,

i) ukladá sankcie  za porušenie povinností  vyplývajúcich z tohto  zákona a osobitných predpisov,

j) vydáva  na základe  zákona všeobecne  záväzné právne predpisy, ktoré  sa vyhlasujú  uverejnením v  Zbierke zákonov Slovenskej  republiky,

k) podieľa  sa  na  príprave  návrhov  zákonov  a nariadení vlády  Slovenskej  republiky  týkajúcich  sa  regulácie  v  sieťových odvetviach.

Úrad rozhodne o vyňatí regulovaného subjektu alebo skupiny regulovaných subjektov, alebo  regulovanej činnosti, alebo skupiny regulovaných  činností z  regulácie,  ak pominuli  dôvody na reguláciu, najmä ak pôsobenie trhových síl postačuje na zachovanie účelu sledovaného reguláciou.

Orgánmi úradu sú predseda úradu a  regulačná rada.

7. Obvodné úrady

8. Puncový úrad SR

Puncový úrad SR vykonáva puncovú kontrolu, vykonáva puncovú inšpekciu, prideľuje výrobné značky výrobcom tuzemského tovaru, vedie zoznam registrovaných zliatin z drahých kovov, vydáva a odníma výrobcom zliatin drahých kovov osvedčenia o splnení ďalších podmienok odbornej spôsobilosti, overuje rýdzosť dentálnych drahých kovov, a to aj pri výrobe protetických náhrad, a zliatin pri razbe slovenských mincí z drahých kovov, overuje na žiadosť rýdzosť lístkového zlata alebo striebra a iných vecí z drahých kovov, vyjadruje sa k návrhom slovenských technických noriem v oblasti skúšania a analytickej chémie drahých kovov, ukladá pokuty v prípadoch ustanovených puncovým zákonom (539/1992 Zb.), vykonáva na vyžiadanie expertnú činnosť v odbore puncovníctva, skúšania a analytickej chémie drahých kovov, plní ďalšie úlohy.

Na  čele  Puncového  úradu  je  riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Riaditeľ  Puncového  úradu  môže  na  výkon činností podľa puncového  zákona  podľa  potreby  a  so  súhlasom  ministerstva

zriaďovať   alebo  zrušovať   pobočky  a   expozitúry  ako  územné pracoviská Puncového úradu.

II. PUNCOVNÍCTVO A SKÚŠANIE DRAHÝCH KOVOV

Úlohou orgánov puncovníctva a skúšania drahých kovov je vykonávať puncovú kontrolu, puncovú inšpekciu a súvisiace činnosti, overovať alebo inak zisťovať rýdzosť výrobkov alebo iných vecí z drahých kovov (zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium), nakladať s tovarom, ktorý štát nadobudol podľa osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, vykonávať na vyžiadanie expertnú činnosť v odbore puncovníctva, skúšania a analytickej chémie drahých kovov a hospodárenia s drahými kovmi a vyjadrovať sa k návrhom slovenských technických noriem v odbore skúšania a analytickej chémie drahých kovov, plniť ďalšie úlohy podľa tohto zákona 539/l992 Zb. alebo osobitných predpisov.

Puncový úrad uloží pokutu až do výšky 500 000 Sk v prípadoch, ktoré bližšie určuje § 43 ods. l zákona č. 539/1992 Zb., až do výšky l 000000 Sk (§ 43 ods. 2), až do výšky 1 500 000 Sk v prípade, že konaním podľa zákona č. 539/1992 Zb. získala kontrolovaná osoba majetkový prospech veľkého rozsahu, . ktorý by jej inak nepatril.

III. ENERGETIKA, PLYNARENSTVO, TEPLARENSTVO

Zákon Č. 70/1998 Z.z. o energetike ustanovuje podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a zásobovania teplom (tzv. energetické odvetvia), práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré podnikajú v energetických odvetviach, práva a povinnosti odberateľov elektriny, plynu a tepla, obmedzujúce opatrenia v stavoch núdze a pri predchádzaní stavom núdze v energetických odvetviach, štátnu reguláciu v energetike, dozor nad dodržiavaním tohto zákona.

Predmetom podnikania v energetických odvetviach je výroba, výkup a rozvod elektriny, plynu a tepla, tranzit elektriny a plynu. Podnikať v energetických odvetviach možno len na základe licencie udelenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá spĺňa podmienky podľa všeobecných predpisov o podnikaní a zákona 70/1998 Z.Z.. Úrad udeľuje licenciu na výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny; výrobu, výkup, tranzit a rozvod plynu; výrobu, výkup a rozvod tepla. Zákon 70/1998 Z.z. bližšie stanovuje podrobnosti o udeľovania licencie, kedy sa licencia nevyžaduje, podmienkach na udelenie licencie, zodpovednom zástupcovi, ( t.j. fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti podľa zákona 70/1998 Z.z. a predpisov vydaných na jeho základe), žiadosti o udelenie licencie, o udelení a zániku licencie, právach a povinnostiach držiteľa licencie.

Účelom štátnej regulácie v energetických odvetviach je vytvárať a podporovať prostredie blízke konkurenčnému prostrediu, chrániť spotrebiteľa, držiteľa licencie a zabezpečovať spoľahlivú. hospodárnu a kvalitnú dodávku energie. Štátnu reguláciu v energetických odvetviach vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Stavom núdze v energetických odvetviach sa rozumie náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok jednotlivých druhov energie v dôsledku mimoriadnych udalostí alebo opatrení štátnych orgánov za brannej pohotovosti štátu, alebo dlhodobého nedostatku zdrojov energie, alebo teroristického činu, ktoré spôsobili zníženie alebo prerušenie dodávok energie alebo vyradenie z činnosti energetických zariadení na obdobie dlhšie ako 48 hodín na celom území Slovenskej republiky alebo na jeho časti. Stav núdze vyhlasuje úrad a zverejňuje ho vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch. Pri stave núdze sú držitelia licencie a odberatelia energie povinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v tomto poradí: obmedzenie odberu energie u veľkoodberateľov a výrob náročných na spotrebu energie podľa s nimi prerokovaného plánu, prerušenie dodávok energie pre veľkoodberateľov, obmedzenie dodávok energie pre obyvateľstvo.        .

Rovnováha medzi zdrojmi a spotrebou jednotlivých druhov energie, spoľahlivosť dodávok energií a ich tranzitná preprava podľa medzinárodných zmlúv sa zabezpečujú prostredníctvom dispečingov. Dispečing s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky vykonáva v elektroenergetike Slovenský elektroenergetický dispečing; v plynárenstve Slovenský plynárenský dispečing.

ELEKTROENERGETIKA

Dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod elektriny odberné zariadenie odberateľa elektriny, ak tento uzavrel zmluvu o dodávke eIe1ctriny, má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľností, má zriadenú elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie, ktoré zodpovedá predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Dodávateľ elektriny je povinný zabezpečiť odberateľom pripojeným na verejný' rozvod dodávku elektriny v dohodnutom množstve a zodpovedajúcej kvalite.

Odberateľ' elektriny je zodpovedný za riadny stav odberného elektrického zariadenia vrátane elektrospotrebičov a za dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Odberateľ elektriny môže pripojiť na odberné elektrické zariadenie náhradný alebo iný zdroj elektriny len so súhlasom dodávateľa elektriny. Kvalitu dodávky elektriny nemusí dodávateľ elektriny dodržať, ak odberateľ elektriny porušuje a prekračuje hranice negatívneho spätného pôsobenia svojich zariadení na elektrickú sieť, prevádzkuje elektrické zariadenie s nesymetrickými odbermi alebo zdrojmi a nedodržiava podmienky uzavretej zmluvy.

Elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od zariadenia na verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou verejného rozvodu. Rozlišuje sa medzi elektrickou prípojkou nízkeho napätia a elektrickou prípojkou vysokého napätia. Elektrickú prípojku bez rozdielu napätia zriaďuje dodávateľ elektriny alebo za podmienok ním určených aj iné oprávnené fyzické osoby alebo právnické osoby. Náklady na .zriadenie elektrickej prípojky nahrádza ten, v čí prospech bola zriadená, ak sa dodávateľ elektriny a odberateľ elektriny nedohodnú inak.

Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za jeho údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Odberateľ elektriny je povinný zabezpečiť na novom alebo na  rekonštruovanom odbernom elektrickom zariadení úpravu súvisiacu s meraním elektriny podľa pokynov  dodávateľa elektriny. Dodávateľ elektriny je povinný zapojiť a udržiavať určené meradlo len po vykonaní úprav odberného elektrického zariadenia odberateľom elektriny podľa pokynov dodávateľa elektriny. Odber elektriny zo zariadenia na verejný' rozvod alebo z elektrickej prípojky, alebo z odberného elektrického zariadenia meria a účtuje dodávateľ elektriny podľa údajov určeného meradla. Akýkoľvek zásah do určeného meradla a jeho obvodov inou osobou ako dodávateľom elektriny je zakázaný.

Na ochranu elekroenergetických zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti elektroenergetického zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané výkon určitých činností (stavať, pestovať stromy, uskladňovať horľavé látky, atď.). Vlastník pozemku je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho elektrického vedenia prístup a príjazd k takémuto vedeniu. Obdobne platí aj pre ochranné pásma podzemného elektrického vedenia. Zriaďujú sa aj ochranné pásma elektrickej stanice. V blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení osoby, ktoré zriaďujú stavby alebo vykonávajú činnosti, ktorými sa môžu priblížiť k elektrickým zariadeniam, sú povinné oznámiť túto činnosť prevádzkovateľovi elektrického zariadenia a dodržiavať ním ustanovené podmienky, prevádzkovatelia zariadení napájaných jednosmerným prúdom v blízkosti ochranného pásma s možnosťou vzniku bludných prúdov spôsobujúcich poškodenie podzemného elektrického vedenia        sú povinní informovať o tejto skutočnosti prevádzkovateľa podzemného elektrického vedenia a po dohode s ním realizovať opatrenia na ochranu podzemného elektrického vedenia.

Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, z tej časti elektroenergetického zariadenia, ktorou prechádza nemeraná elektrina, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, meraný' meracím zariadením, ktoré nebolo namontované dodávateľom elektriny alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

PLYNÁRENSTVO

Plynárenské zariadenia môže prevádzkovať len držiteľ príslušnej licencie na výrobu, výkup, tranzit alebo na rozvod plynu. Odberné plynové zariadenia zriaďujú a prevádzkujú odberatelia plynu na vlastné náklady. Zriaďovať nové, rozširovať alebo rekonštruovať odberné plynové zariadenia môže odberateľ plynu len po predchádzajúcom súhlase dodávateľa plynu. Bez súhlasu dodávateľa plynu sa nesmú vykonávať žiadne zásahy na časti odberného plynového zariadenia, ktorým sa vedie nemeraný plyn od hlavného uzáveru plynu k určenému meradlu alebo k inému meradlu plynu určenému v zmluve. Dodávateľ plynu je oprávnený kontrolovať, či sa pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení dodržujú predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení a podmienky zmluvy o dodávkach plynu.

Plynovodnú prípojku zriaďuje dodávateľ plynu alebo za podmienok ním určených aj iné oprávnené právnické osoby alebo fyzické osoby. Náklady na zriadenie plynovodnej prípojky uhrádza ten, v čí prospech sa zriadila, ak sa dodávateľ plynu a odberateľ plynu nedohodnú inak. Dodávateľ plynu je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie meradla plynu a vykonať nevyhnutné opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Na požiadanie dodávateľa plynu je odberateľ plynu povinný vykonať nevyhnutné úpravy pri zriaďovaní, rekonštrukcií plynárenských zariadení alebo pri montáži meradla. Odberateľ plynu je povinný umožniť dodávateľovi plynu kontrolu regulátora tlaku a meradla. Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v stave, ktorý zodpovedá predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľ plynu má zriadené odberné plynové zariadenie, uzavrel zmluvu o dodávke plynu, má súh1as vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, uhradil dohodnutý podiel na účelne vynaložených nákladoch dodávateľa plynu spojených s pripojením odberateľa plynu a zabezpečením ním požadovanej dodávky plynu.

Akýkoľvek zásah do meradla inou osobou ako dodávateľom plynu je zakázaný. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nezaviní1 poškodenie meradla.

Na ochranu plynárenských zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu alebo iného plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo osi pôdorysu technologického plynárenského zariadenia meranou kolmo na túto os alebo na hranu. Túto vzdialenosť stanovuje zákon 70/1998 Z.z. Práce v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu sa vykonávať iba na základe predchádzajúceho písomného súh1asu dodávateľa plynu, za priameho dozoru ním povereného pracovníka a v súlade s dohodnutými podmienkami. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spôsobí poškodenie prevádzky zariadenia plynárenskej sústavy,

. je povinná okrem náhrady škody spôsobenej na plynárenskom zariadení uhradiť aj škodu za uniknutý plyn, ako aj škodu spôsobenú uniknutým plynom. Rozhodnutie o povolení stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môže stavebný úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho príslušné plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a plynovodných prípojkách sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

Bezpečnostné pásma sú určené na zamedzenie alebo na zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií plynárenských zariadení alebo odberných plynového zariadení a na ochranu života a zdravia osôb a majetku. Rozsah bezpečnostných pásiem pre jednotlivé prípady stanoví zákon. Rozhodnutie o povolení stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia môže stavebný úrad vydať iba s predchádzajúcim súhlasom držiteľa licencie prevádzkujúceho príslušné plynárenské zariadenie. Pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas úradu.

Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Neoprávneným odberom je aj odber plynu z tej časti plynárenského zariadenia, ktorou prechádza nemeraný plyn, bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa plynu buď vôbec nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, meraný meradlom, ktoré nebolo namontované dodávateľom plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil

ZÁSOBOVANIE TEPLOM

Dodávateľ' tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok s priamymi odberateľmi tepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa alebo nezníži energetícká účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave. Pripojenie zdroja tepla k sústave dodávateľa tepla vykonáva na vlastné náklady výrobca tepla z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny

Dodávateľ tepla je povinný merať teplo na odbernom mieste, na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla na odbernom mieste a overovať jeho správnosť, na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo, k výmene určeného meradla prizvať priameho odberateľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a novom meradle.

Priamy odberateľ tepla je povinný umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom objekte, na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov, na základe žiadosti konečného spotrebiteľa tepla overiť určené meradlo; k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a novom meradle. Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako dodávateľom tepla je zakázaný. Dodávateľ tepla je povinný zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenej manipulácii.

Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu priameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla. Dodávateľ tepla môže skončiť dodávku tepla na vykurovanie priamemu odberateľovi tepla, ktorý ani po písomnej výzve neskončil neoprávnený odber, len ak tým dodávateľ tepla nepreruší dodávku tepla pre tých konečných spotrebiteľov, ktorí si plnia zmluvné záväzky voči dodávateľovi tepla alebo priamemu odberateľovi tepla. Za škodu spôsobenú dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla zodpovedá priamy odberateľ tepla.

Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa rozumie racionálne využívanie zdrojov energie s cieľom efektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické účely. Zákon stanovuje povinnosti pre dodávateľa a priameho odberateľa tepla na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky.

Na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života, zdravia osôb a majetku. Zákon vymedzuje ochranné pásmo primárneho, sekundárneho rozvodu tepla, ochranné pásmo odovzdávacej stanice tepla. V ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa licencie na rozvod tepla zakázané vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení, plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetok (napríklad práce s horľavinami a výbušninami alebo ich uskladňovanie, prejazdy ťažkých mechanizmov), stavebné práce a výsadbu trvalých porastov. V priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je zakázané umiestňovať zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení alebo plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky (napríklad výstavba plynojemov, stožiarov, vykonávanie trhacích prác).

Preložkou verejného rozvodu tepla (ako aj plynu a elektriny) je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložku verejného rozvodu tepla zabezpečuje držiteľ licencie na rozvod tepla na náklady toho, kto potrebu preložky vyvolal. Vlastníctvo verejného rozvodu tepla po vykonaní preložky sa nemení.

IV. DOZOR NAD JADROVOU BEZPEČNOSŤOU JADROVÝCH ZARIADENÍ

Jadrová energia a jadrové materiály sa môžu využívať len na mierové účely v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Mierové využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činnosti, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký prínos. Pri mierovom využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, bezpečnosti práce, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, fyzickej ochrany a havarijnej pripravenosti, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného prostredia alebo životného prostredia bolo nižšie, ako sú určené limity (272/1994 Z.z.), a podľa dostupných znalosti také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie.

Využívať jadrovú energiu alebo podnikať v oblasti využívania jadrovej energie možno len na základe oprávnenia udeleného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené všeobecnými predpismi o podnikaní a zákonom 130/1998 Z.z., ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Úrad udeľuje oprávnenia na umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, dovoz, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a rekonštrukcie jadrových zariadení a ich vyraďovanie z prevádzky, navrhovanie, projektovanie, konštruovanie, výrobu, dovoz, montáž, skúšanie, údržl1u, opravy a rekonštrukcie vybraných zariadení, nadobúdanie a používanie jadrových materiálov okrem ich prepravy, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach.

Úrad jadrového dozoru okrem toho vydáva a odníma povolenie (odber jadrových materiálov a na ich použitie, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení, prepravu jadrových materiálov, vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, zmenu účelu jadrového zariadenia preklasifikovaním na jadrové zariadenia s iným účelom, spätný dovoz rádioaktívnych odpadov), vydáva súhlas (výstavbu jadrových zariadení, zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť, začatie jednotlivých etáp uvádzania jadrových zariadení do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia, predĺženie doby prevádzky jadrového zariadenia), schvaľuje, ukladá práva a povinnosti, overuje osobitnú odbornú spôsobilosť vybraných zamestnancov, zabezpečuje vo svojej pôsobnosti medzinárodnú spoluprácu v oblasti využívania jadrovej energie vrátane záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd a koordinuje s ústrednými orgánmi štátnej správy spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, zabezpečuje informovanie verejnosti o závažných nehodách a o haváriách, haváriách mimo územia Slovenskej republiky, závažných nedostatkoch zistených pri výkone dozoru a o opatreniach uložených na ich odstránenie.

Úrad pri výkone štátneho dozoru vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení a pritom kontroluje, ako sa plnia povinnosti vyplývajúce zo zákona a iných predpisov, kontroluje dodržiavanie         záväzkov v tejto oblasti vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, zisťuje na mieste stav, príčiny a následky havárií, nehôd a vybraných porúch a v prípade vyšetrovania nehody alebo havárie iným orgánom zúčas1ňuje sa ako neopomenuteľný orgán na  tomto vyšetrovaní, kontroluje vykonávanie povinných prehliadok,         revízii, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení v jadrových zariadeniach, nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, hodnotí jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení nezávisle od ich prevádzkovateľa, kontroluje obsah a precvičovanie havarijných plánov.

Držitelia oprávnení, používatelia jadrových materiálov, prepravcovia alebo dopravcovia jadrových materiálov sú povinní na účel výkonu štátneho dozoru poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť a vytvárať mu podmienky na nerušený výkon štátneho dozoru a využívať výsledky jeho zistení vo svojej činnosti. Držiteľ oprávnenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dozoru.

             Úrad je oprávnený v prípade nebezpečenstva z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností         dôležitých  z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti uložiť držiteľovi  oprávnenia vykonať nevyhnutné opatrenia vrátane znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku jadrového         zariadenia alebo jeho výstavbu zastaviť, používanie jadrového materiálu alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

Úlohy v oblasti štátneho dozoru vykonáva úrad inšpektormi jadrovej bezpečnosti. Inšpektor musí spĺňať kvalifikačné požiadavky a ich splnenie preukázať vykonaním inšpektorskej skúšky. Inšpektor pri výkone svojej funkcie má určité oprávnenia a povinnosti. ktoré stanovuje zákon 130/1998 Z.z..

              Úrad môže uložiť pokutu až do výšky

a) 50 000 000 Sk tomu kto poruší zákaz využívania jadrovej energie a jadrových materiálov na iné ako mierové účely.

b) 3O 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosti na úseku využívania jadrovej energie vrátane prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva bez oprávnenia, prípadne povolenia, súhlasu alebo bez schválenia úradom.

c) 10000 000 Sk držiteľovi oprávnenia, ako aj prepravcovi alebo dopravcovi jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva za ohrozenie alebo za narušenie jadrovej bezpečnosti tým, že porušili povinnosti vyplývajúce im zo zákona 130/1998 Z.z. alebo nevykonali v určených lehotách opatrenia uložené rozhodnutím úradu alebo záväzným príkazom inšpektora.

d) 500 000 Sk štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osobe za zatajenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočnosti dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činnosti, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.

e) 1O 000 Sk môže uložiť zamestnancovi držiteľa oprávnenia alebo prepravcu, alebo dopravcu jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov za zatajenie skutočností dôležitých pre výkon štátneho dozoru alebo za odmietnutie spolupracovať s inšpektorom pri výkone dozoru. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.