Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

Správa vodného hospodárstva 2 (b08.doc)

8. Správa vodného hospodárstva

Sústava štátnopolitického riadenia zameraná na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu v oblasti vodného hospodárstva, využívania vôd pre obyvateľstvo a národné hospodárstvo, ochranu čistoty vôd a ochranu proti ich škodlivým účinkom,

ZÁKLADNÉ ÚLOHY: 1. režim nakladania s vodami

                                      2. ochrana vôd

                                      3. ochrana pred povodňami

PRAMENE: 184/2002 Z. z. o vodách (vodný zákon), 135/1974 Zb. o št. správe vo vodnom hospodársvte, nar. vlády č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami, 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

DRUHY VOD: Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

POVRCHOVÉ VODY - sú  vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi

a) vodné toky ,

b) občasne tečúce nesústredené vody,

c) stojaté povrchové sústredenia vody,

d) vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýše-nom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda").

PODZEMNÉ VODY - sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezp-rostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna   vo-da"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené zákonom 272/1994 o ochrane zdravia. Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé zdroje alebo  za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a bans-kými vodami

Banské vody - sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do hlbinných alebo  povrcho-vých banských priestorov bez ohľadu na to, či sa tak stalo priesakom alebo gravitáciou z nadložia, podložia  alebo boku alebo jednoduchým vtekaním zrážkovej vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrcho-vými alebo podzemnými vodami

Splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského meta-bolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách.

Priemyselnou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z výrobných činností priemyslu, služieb a podni-kateľskej činnosti, iného charakteru, ako je splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.

Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov pozostávajúca prevažne zo splaškových  od-padových vôd

Vypúšťaním vôd je odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzem-ných vôd. Priamym vypúšťaním je ich odvádzanie priamo do zvodneného kolektora, najmä vsakovacími  studňami, galériami alebo sieťou vsakovacích drénov. Nepriamym vypúšťaním je vnikanie nebezpečných  látok, odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd cez pôdu alebo jej podložie.

Znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia  ale-bo pôdy  spôsobené ľudskou  činnosťou a prírodnými vplyvmi, ktoré môžu  poškodiť zdravie ľudí, kvalitu  vodných ekosystémov alebo od nich priamo závislých krajinných ekosystémov, spôsobiť poškodenie mate-riálnych hodnôt, obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania ŽP

Ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo s nebezpečnými  látka-mi, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.

Eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok  zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologic-kej rovnováhy a kvality tejto vody.

Povodňou je prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku alebo iných povrchových vôd, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo voda už zaplavuje územie mimo koryta vodného toku a mô-že spôsobovať  škody; platí  to primerane aj na stav, ak voda nemôže prirodzeným spôsobom odtekať z urči-tého územia pri vnútorných vodách, odchode ľadov a pri ohrození alebo porušení stability vodného toku.

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v pri-rodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného  út-varu. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku.  Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta vodného  toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného  stavu

ORGÁNY ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY

1. Ministerstvo životného prostredia

1. vykonáva štátnu vodnú správu
2. zabezpečuje zisťovanie výskytu  a hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd
3. vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových  vôd
4. zabezpečuje identifikáciu vodných útvarov  vôd na kúpanie

     e)   zabezpečuje vypracovanie hydroekologických plánov povodí

     f)    vypracúva v spolupráci s ministerstvom  pôdohospodárstva a predkladá vláde návrh generelu  ochra-ny a racionálneho využívania vôd

1. vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s  vodami, ochranu vôd a vodných pomerov

     h) vypracúva program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými   látka-mi obsiahnutými v odpadových  vodách  a  nebezpečnými  látkami do 31. decembra 2003 a aktualizuje ho  najmenej  každých  šesť rokov

     i)   vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor

2. Krajský úrad životného prostredia

a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide

   1. o medzinárodné vody alebo hraničné vodné toky,

   2. o vodnú stavbu  a s ňou spojené  nakladanie s vodami, a dotýka sa viac. okresov

b) rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb

c) vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť

d) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti

e) vedie evidenciu o vodách

g) udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť

-  môže všeobecne záväznou vyhláškou  vyhlásiť oblasť kúpania pre verejnosť, vyhlásiť vodné útvary  alebo ich časti s vodou určenou na závlahy, určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu

3. Obvodný úrad životného prostredia

a) rozhoduje v  správnom konaní v  prvom stupni vo  veciach podľa zákona 184/2002 a vydáva vyjadrenia ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,

b) je  špeciálnym  stavebným  úradom  vo  veciach vodných stavieb

c) vykonáva štátny  vodoochranný dozor v  rámci svojej pôsobnosti

d) povoľuje  použitie škodlivých  látok na  vymedzené účely

e) vedie evidenciu o vodách

- môže všeobecne záväznou vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrcho-vých vôd na vodohospodársky významných vodných  tokoch, pri prechodnom nedostatku vody vo  vodá-renskom zdroji obmedziť alebo upraviť zásobovanie pitnou  vodou,

4. Slovenská inšpekcia životného prostredia - je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktoré-ho ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

a) vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd,

b) prevádzkou čistiarní odpadových vôd,

c) ochranou povrchových vôd a podzemných vôd  pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,

d) dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

e) plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy

Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy

1. schvaľuje havarijný plán
2. ukladá pokuty

5. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých občanov (domácnos-tí), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom

b) v ktorých je príslušná  povoľovať  vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach  týkajú-cich sa tejto vodnej stavby,

c) povolenia čerpania a vypúšťania  podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume

d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5  ha

e) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného  vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie

f) pochybností o určenie hranice  pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch

Obec ďalej v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy dáva vyjadrenie k vodnej  stavbe, vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ukladá v blokovom konaní pokuty za priestupky, vedie evidenciu o vodách.

Obec môže všeobecne záväzným nariadením upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch, obmedziť, zakázať zásobovanie  pitnou vodou  z verejného vodovodu alebo inak upraviť jej používanie, určiť inundačné územie pri  drob-ných vodných tokoch

Ministerstvo pôdohospodárstva

a) ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vod. stavieb vo vlastníctve štátu,

b) ústredne riadi činnosti na  úseku správy a prevádzky verejných vodovodov a verejných kanalizácií,

c) navrhuje na vyhlásenie vodné útvary alebo ich časti s určením na závlahy

d) zabezpečuje vypracovanie vodohospodárskych plánov čiastkového povodia

e) určuje vodné toky z hľadiska ich významu za vodohospodársky významné vodné toky a z hľadiska ich využitia za vodárenské toky

Ministerstvo zdravotníctva

a) riadi a usmerňuje výkon štátneho zdravotného dozoru nad zdravotnou bezchybnosťou pitnej vody a nad  zdravotnou neškodnosťou úžitkovej vody a vody na kúpanie,

b) určuje kritériá zdravotnej bezchybnosti pitnej vody a kritériá zdravotnej neškodnosti úžitkovej vody a vo-dy na kúpanie.

Orgány na ochranu zdravia vydávajú záväzné posudky na vyhlásenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

NAKLADANIE S VODAMI

Nakladanie s vodami je

a) odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely ich použitia,

b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,

c) vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd,

d) vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd,

e) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

f) používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné  športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,

g) vykonávanie iných činností, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd alebo ovp-lyvňujú ich výskyt, množstvo, kvalitu, vodné ekosystémy

h) využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

Všeobecné užívanie vôd je také užívanie, na ktoré sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu št. vodnej správy, naopak osobitné užívanie vyžaduje povolenie alebo súhlas orgánu št. vodnej správy

VŠEOBECNÉ UŽÍVANIE VOD

- každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa  takýto odber  alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým zariadením a spôsobom,  ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.

 - povolenie alebo súhlas nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými zariadeniami na  jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku na účely ochrany týchto nehnuteľností  proti škodlivým účinkom vody.

- používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavi-diel možno bez povolenia alebo súhlasu. Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach  vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na intenzívny chov rýb a na odkrytých  podzemných vodách je zakázaná plavba  plavidiel so  spaľovacími motormi.

- na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu podnikateľa alebo inej právnickej osoby v banskej  čin-nosti sa nevyžaduje povolenie ani súhlas

OSOBITNÉ UŽÍVANIE VOD

Osobitným užívaním povrchových vôd a podzemných vôd,ktoré je možné len na základe a v rozsahu povo-lenia orgánu št. vodnej správy je

a) ich zachytávanie, odber,  akumulácia alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného toku,

b) vzdúvanie alebo znižovanie ich hladiny,

c) čerpanie na účely znižovania ich hladiny,

d) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a energetického potenciálu podzemných vôd,

e) umelé zvyšovanie množstva podzemných vôd,

f) ich používanie na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo iných živočíchov,

g) vypúšťanie odpadových vôd,

h) vypúšťanie vôd z povrchového odtoku,

i) odber a iné používanie banských vôd, ktoré podnikateľ  alebo iná PO nepotrebujú pre vlastnú potrebu,

j) vypúšťanie osobitných vôd s výnimkou  banských  vôd;  

k) vypúšťanie priemyselných odpad. vôd a osobitných vôd obsahujúcich obzvlášť škodlivé látky do verej-nej kanalizácie,

l) čerpanie a vypúšťanie podzemných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd pri hydrogeologic-kom prieskume, pri zakladaní stavieb, z drénov alebo pri znižovaní znečistenia horninového prostredia ale-bo podzemnej vody,

m) odvodňovanie pozemkov a zavlažovanie pozemkov prostredníctvom vodných stavieb a zavlažovanie pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.

- povolenie sa nevyžaduje na jednorazový odber pri záchranných prácach v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, požiarmi alebo inými živelnými pohromami, pri cvičení jednotiek požiarnej ochrany,polície alebo armády

Povolenie na niektoré činnosti je potrebné na

a) vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných  tokov, na pobrežných pozem-koch a na inundačných územiach,

b) ťažbu piesku, štrku, bahna s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov,

c) zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.

Povolenie a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.

Povolenie na vodné stavby - sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby. Staveb-né úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vod-nej správy.

- pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou    pôsob-nosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti,ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné naklada-nie s vodami

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zxmenu alebo odstránenie stavieb a zaria-dení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových  vôd a podzemných vôd.

Súhlas je potrebný, ak ide o

a) stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby na inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti  do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,

b) líniové stavby,

c) sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zems-kých dutinách a stavby veľkokapacitných fariem

d) umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich  brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku,

e) leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny.

OCHRANA VOD

OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV – okrem toho že každý, kto vyko-náva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných  pomerov, je pov-inný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu, sa táto ochrana uskutočňuje najmä prostred-níctvom chránených vodohospodárskych oblastí a ochranných pásiem vodárenských zdrojov

CHRÁNENÁ VODOHOSPODÁRSKA OBLASŤ - územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami   tvo-rí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.

V CHVO možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. V CHVO sú zakázané niektoré činnosti ako napr. stavby priemys. zdrojov, ropovodov, bitúnkov, vykonávanie leteckej aplikácie hnojív a chemických látok, ťažba nevyhradených nerastov, ukladanie rá-dioaktívneho odpadu, budovanie skládky nebezpečného odpadu, odvodňovanie určitých plôch

OCHRANNÉ PÁSMA VODÁRENSKÝCH ZDROJOV - na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských  zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe zá-väzného posudku orgánu na ochranu zdravia.  Existujú ochranné pásma I., II., a III. stupňa. Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy  alebo obmedzenia činností. Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach  vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy.

- ochrana sa uskutočňuje aj prostredníctvom ustanovovania citlivých oblastí a zraniteľných oblastí, ďalej osobitným režimom ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

- komunálne odpadové vody z aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou kanalizá-ciou.

- povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd možno vydať len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré sa  zameria najmä na preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologic-kých pomerov v príslušnej oblasti, zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v príslušnej oblasti, preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.

OCHRANA VODNÝCH TOKOV A ICH KORÝT - meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta vodného toku zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.

- vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vod-nom toku a na pobrežných pozemkoch sú povinní na vlastné náklady

a) dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd,

b) zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,

c) odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, brániace jeho nehatenému odtoku.

ŠTÁTNY VODOOCHRANNÝ DOZOR - orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustano-vení vodného zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa dodržiavajú nimi vydané roz-hodnutia. Vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami.

Hlavný štátny vodoochranný dozor – ministerstvo ŽP dozerá, ako sa dodržiavajú ustanovenia vodného zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti z nich vyplývajúce, a ako orgány štátnej vodnej správy vykonávajú ustanovenia vodného zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

VODNÁ STRÁŽ - orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode časti na návrh správcov  vod-ných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného prostredia.

Člen vodnej stráže je oprávnený

a) vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné osobitné povolenie,

b) zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb,

c) ukladať a vyberať pokuty v  blokovom konaní za priestupky

d) oznamovať org. št. vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností

e) požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu,

OCHRANA PRED POVODŇAMI

V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne orgány, organizácie a občania sú povinní na príkaz prís-lušných povodňových orgánov najmä

a) poskytnúť dopravné a mechanizačné prostriedky, pohonné látky,náradie a iné potrebné prostriedky,

b) zúčastniť sa  podľa svojich možností a síl na prácach na ochranu a záchranu ľudí a ohrozeného majetku

c) trpieť odstránenie stavieb, ich častí alebo porastov.

POVODŇOVÉ ORGÁNY: a) Ministerstvo ŽP, Ministerstvo  vnútra, krajské a obvodné úrady

b) Ústredná povodňová komisia a povodňové komisie krajských a obvodných úradov