Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok 2 (b18.doc)

B18. OCHRANA PRÍRODY A  KULTÚRNYCH PAMIATOK

Predmet právnej ochrany prírody krajiny

Udržaniu prírodnej rovnováhy napomáhajú a nepriaznivý stav  životného prostredia čiastočne zmierňujú chránené územia. V SR na  ploche 199 724 ha /4% rozlohy štátu/ sa nachádza 5 národných  parkov, šestnásť chránených krajiných oblastí o rozlohe 600 493  ha /13,4% rozlohy štátu/ a 448 rozervácií na ploche 90 999 ha  /1,85% rozlohy štátu/.

Právna úprava :

- zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

- zák.č. 115/1995 Z.z. o ochrane zvierat

- vyhl. č. 192/1993 Z.z. o spoločenskom ohodnotení vybraných  častí prírody

- oznámenie Ministerstva zahr. vecí SR č. 34/1996 Z.z. o uzavretí  Dohovoru o biologickej diverzite a iné.

- vyhláška MŽP SR č. 293/1996,ktorou sa uverejňuje zoznam chránených areálov a prírodných pamiatok a vyhlasujú sa národné prírodné pamiatky v SR

Účelom zákona č. 543/2002 Z.z je prispieť k zachovaniu  rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na  trvalé   udržiavanie,  obnovovanie  a   racionálne  využívanie prírodných    zdrojov,    záchranu    prírodného   dedičstva, charakteristického  vzhľadu krajiny  a na  dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Ochrana prírody a krajiny - obmedzovanie  zásahov, ktoré  môžu ohroziť,  poškodiť alebo zničiť podmienky  a  formy  života,  prírodné  dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť  jej ekologickú  stabilitu, ako  aj odstraňovanie následkov takých  zásahov.  Ochranou  prírody  sa  rozumie  aj starostlivosť o ekosystémy.

z. č. 543/2002  sa nevzťahuje na ochranu

a) poľnohospodárskych plodín a kultúr,

b) hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat,

c) rastlinných  a  živočíšnych   škodcov  vonkajšej  a  vnútornej  karantény,

d) rastlinných  a  živočíšnych  pôvodcov  nákaz  a  ochorení ľud  a zvierat.

Základné pojmy -  najmä územný systém ekologickej stability, zložky  ekosystémov, významný krajinný prvok, biocentrum, biokoridor,  voľne rastúca rastlina, voľne žijúci živočích, drevina rastúca  mimo lesa, genofond, biotip

Zákon č. 543/2002 pozná niekoľko druhov postihov.  Uprednostňuje možnosť odstránenia následkov protiprávneho konania  /naturálna reštitúcia/. Ak to nie je možné prichádza do úvahy pokuta, vrátane zhabania nedovolene držaných jedincov chránených  druhov.

Štátna správa :

a) Ministerstvo životného prostredia  ako  ústredný  orgán  štátnej  správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,

b) Slovenská   inšpekcia   životného    prostredia

c) krajský úrad životného prostredia,

d) obvodný úrad životného prostredia,

e) obec

f) Štátna veterinárna a potravinová správa vo veciach ochrany prírody

Pomocné úlohy plní Stráž prírody.

Ministerstvo  životného  prostredia  je ústredným orgánom  štátnej správy pre  tvorbu a ochranu  životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny,

Inšpekcia najmä

a) je   orgánom   štátneho    dozoru,   ktorého   prostredníctvom ministerstvo vykonáva štátny dozor,

b) ukladá fyzickým osobám, podnikateľom  a iným právnickým osobám sankcie  podľa tohto  zákona  a  informuje ministerstvo  o ich uložení,

c) nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

d) môže nariadiť vykonanie analýzy  krvi alebo iného tkaniva (DNA testu)   na   preukázanie    identity   jedinca,   rodičovstva  a dosiahnutej generácie  chránených živočíchov, ak  je dôvodné podozrenie,  že  jedinec  bol  nadobudnutý  v  rozpore s týmto zákonom,

Všeobecná ochrana prírody a krajiny - každý je povinný chrániť  prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a  starať sa podľa možnosti o jej zložky a prvky, najmä za účelom ich  zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a  vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

Okrem všeobecnej ochrany prírody, existuje osobitná ochrana prírody a krajiny a pri tejto zákon č. 543/2002 Z.z. rozlišuje :

- ochranu územnú

- ochranu druhov

- ochranu drevín

V prípade územnej ochrany sa stanovuje päť stupnov ochrany. Rozsah  obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje, pričom ako  všeobecná ochrana platí na celom území štátu jej prvý stupeň /  zákaz svojvoľného vypaľovania trávnych porastov, leteckej  aplikácie hnojív, ťažby rašeliny a pod./ Druhý až piaty stupeň  ochrany ako osobitná ochrana platí pre chránené územia a ochranné  pásma.

Pod územnou ochranou rozumie chránené územia v týchto  kategóriách:

a/ chránené krajinné oblasti /výmera nad 1000 ha, 2.stupeň  ochrany/

b/ národné parky /výmera nad 1000 ha, 3.stupeň ochrany/

c/ chránený areál /výmera do 1000 ha, 3.,4., alebo 5. stupeň ochrany/

d/ prírodná rezervácia /výmera do 1000 ha, 4., alebo 5.stupeň ochrany/

e/ prírodná pamiatka /výmera do 50 ha, 4., alebo 5. stupeň ochrany/

Pri týchto chránených územiach /okrem prírodnej pamiatky/  môže byť zriadené ochranné pásmo, pričom jedinečnú prírodnú  pamiatku môže Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku.

K územnej ochrane v zmysle zákona možno priradiť aj ochranu  jaskýň  a vodopádov. Zákon pozná aj súkromné chránené  územie, ktoré vzniká podaním žiadosti krajskému úradu životného prostredia vlastníkom pozemku o vyhlásení takéhoto územia. Vlastník  má potom na tomto území postavenie stráže prírody a súčasne za  vjazd motoroých vozidiel a vstup osôb na takéto územie môže  vyberať vstupné.

Zároveň osobitne chránené časti prírody a krajiny sa po ich  vyhlásení zapíšu do štátneho zoznamu chránených častí prírody a  krajiny, ktorý vedie Ministerstvo životného prostredia SR. Takýto  zápis sa následne prejaví aj jeho vyznačením v katastri  nehnuteľností.

Druhová ochrana prírody a drevín

Druhová ochrana sú chránené druhy prírody v týchto kategóriách :

a/ chránené rastliny

b/ chránené živočíchy

c/ chránené nerasty

d/ chránené skameneliny

Podľa stupňa ohrozenia sa členia na :

- ohrozené

- veľmi ohrozené

- kriticky ohrozené

Ochrana drevín - v zmysle zákona platí zákaz poškodzovať a  ničiť dreviny. Táto ochrana sa vzťahuje na stromy s obvodom kmeňa  nad 40 cm nameraných vo výške 130 cm nad zenmou a tiež na krovité  porasty s výmerou nad 10 m2. Napr. na ich výrub sa vyžaduje  súhlas orgánu ochrany prírody. To však neplatí pre obnovu produkčných  ovocných drevín a v prípade hrozby bezprostredného ohrozenia  zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. Na  druhej strane kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo  esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny a  stromoradia môže orgán ochrany prírody (krajský úrad životného prostredia) vyhlásiť za chránené stromy.

Starostlivosť o kultúrne pamiatky - vymedzenie právnej úpravy a  jej základnej terminológie.

Životné prostredie v SR zhodnocuje aj kultúrne dedičstvo,  najmä 27 pamiatkových rezervácií /z toho 10 rezervácií ľudovej  architektúry/ 67 vyhlásených pamiatkových zón, 66 nehnuteľných  národných kultúrnych pamiatok a 8959 ďľaších nehnuteľných  pamiatok. Pritom B.Štiavnica s technickými pamiatkami, Spišský  hrad s okolím a Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec sú  zaradené do zoznamu tvoriaceho súčasť svetového kult. dedičstva  pod patronátom UNESCO.

Právna úprava :

- zák.č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu

- zák.č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia

Pamiatkový  fond je  súbor hnuteľných  vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených  podľa tohto zákona za  národné kultúrne pamiatky, pamiatkové   rezervácie a pamiatkové  zóny.  Za  pamiatkový  fond  sa  považujú  aj  veci, o ktorých  sa začalo  konanie o  vyhlásenie za  kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná  vec pamiatkovej  hodnoty,  ktorá  je z  dôvodu ochrany vyhlásená  za kultúrnu  pamiatku.  Ak  ide o  archeologický nález, kultúrnou  pamiatkou  môže  byť  aj  neodkrytá  hnuteľná vec alebo neodkrytá   nehnuteľná   vec,   zistená   metódami   a technikami archeologického výskumu.

Vec za kultúrnu pamiatku alebo archeologický nález vyhlasuje  Ministerstvo kultúry SR, pričom o tejto skutočnosti písomne  upovedomí jej vlastníka, ktorý je povinný chrániť ju pred  poškodením, zničením alebo odcudzením a súčasne oznamovať tomuto  orgánu každú zamýšľanú i uskutočňovanú zmenu jej vlastníctva a  užívania a prednostne ju ponúknuť na predaj štátu.

Národné kultúrne pamiatky - sú to kultúrne pamiatky, ktoré tvoria  najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho dedičstva národa a za tieto ich  vyhlasuje vláda SR.

Pamiatková rezervácia - za túto môže vláda SR vyhlásiť územie,  ktorého charakter a prostredie určuje súbor nehnuteľných kult.  pamiatok, prípadne archeologikcýh nálezov.

Pamiatková zóna - možno za ňu vyhlásiť územie sídelného útvaru  alebo jej časti s menším podielom kultúrnych pamiatok, historické  prostredie alebo časť krajinného celku, ktoré vykazujú významné  kult. hodnoty.

Kult. pamiatky sa zapisujú do Ústredného zoznam,ktorý vedie Pamiatkový úrad. Ústredný zoznam sa člení na

a) register hnuteľných kultúrnych pamiatok,

b) register nehnuteľných kultúrnych pamiatok,

c) register pamiatkových rezervácií,

d) register pamiatkových zón.

Ochranné pásmo - vymedzuje ho okr. úrad, ak to vyžaduje ochrana  nehnuteľnej kult. pamiatky alebo jej prostredia. Možno v ňom  zakázať určitú činnosť alebo urobiť iné vhodné opatrenia /napr.  vyvlastnenie susedných nehnuteľností/.

Archeologické nálezy – je hnuteľná  vec alebo nehnuteľná vec, ktorá  je  dokladom  o  živote   človeka  a  o  jeho  činnosti  od najstarších dôb až do novoveku a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.

Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu

a) Ministerstvo   kultúry   Slovenskej   republiky  

b) Pamiatkový  úrad Slovenskej  republiky

c) krajské pamiatkové úrady.

Ministerstvo  ako  ústredný  orgán  štátnej  správy  na ochranu pamiatkového fondu

a) vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu a určuje hlavné smery a  stratégiu ochrany kultúrnych  pamiatok a pamiatkových území,

b) predkladá  vláde  Slovenskej  republiky koncepčné  návrhy a  odporúčania na  riešenie zásadných otázok

   záchrany, obnovy, využitia a prezentácie pamiatkového fondu,

c) usmerňuje činnosť pamiatkového úradu,

d) riadi  a  kontroluje  výkon  štátnej  správy  na úseku ochrany pamiatkového fondu,

e) vykonáva ústredný štátny dohľad  na úseku ochrany pamiatkového fondu svojou pamiatkovou inšpekciou,

f) preskúmava  rozhodnutia pamiatkového  úradu vydané  v správnom konaní,

g) utvára   podmienky   grantového   a   viaczdrojového   systému financovania záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok.

a) spolupracuje  s ústrednými  orgánmi štátnej  správy, ktoré  sa zúčastňujú na plnení úloh na úseku ochrany pamiatkového fondu, s orgánmi   územnej  samosprávy,   s  odbornými   a vedeckými inštitúciami,

b) koordinuje  medzinárodnú  spoluprácu  a  proces  integrácie do medzinárodných štruktúr na úseku ochrany pamiatkového fondu.

Pamiatková  inšpekcia ministerstva

a) dozerá  v  rámci  ústredného  štátneho  dohľadu, ako príslušné orgány ochrany pamiatkového fondu vykonávajú ustanovenia tohto zákona  a všeobecne  záväzných právnych  predpisov vydaných na jeho vykonanie,

b) dozerá,  ako  vlastníci  kultúrnych  pamiatok, právnické osoby a fyzické  osoby dodržiavajú  tento zákon  a všeobecne záväzné právne  predpisy   vydané  na  jeho  vykonanie   a  ako  plnia rozhodnutia orgánov na ochranu pamiatkového fondu,

c) dohliada  na  stav  kultúrnych   pamiatok  a  na  dodržiavanie podmienok  ochrany  kultúrnych  pamiatok  a pamiatkových území a ukladá  orgánom  na  ochranu  pamiatkového  fondu  povinnosť prijať  opatrenia  na  odstránenie  nedostatkov  zistených pri výkone dohľadu,

d) kontroluje   plnenie   opatrení   prijatých   na   odstránenie nedostatkov.

Pamiatková  rada  je  odborný poradný  a iniciatívny  orgán ministerstva pre zásadné otázky ochrany pamiatkového fondu,prerokúva  a  posudzuje  najmä koncepcie a stratégiu  ochrany  pamiatkového  fondu  a  zásadné  otázky jeho zachovania,   obnovy,   reštaurovania,   regenerácie,   využívania a prezentácie. Členov  Pamiatkovej  rady  vymenúva  a  odvoláva  minister kultúry Slovenskej republiky; vymenúva ich z odborníkov  pôsobiacich  v  oblasti  ochrany pamiatkového fondu, ktorí   sú   navrhovaní   odbornými   organizáciami   a vedeckými inštitúciami,  najmä  vysokými  školami  a  vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied.

Archeologická rada je odborný  poradný a koordinačný orgán ministerstva  pre  archeologické   výskumy,  archeologické  nálezy a archeologické náleziská. Členov Archeologickej  rady vymenúva a  odvoláva minister; vymenúva  ich  z  odborníkov   z  odboru  archeológie  navrhnutých Archeologickým  ústavom   Slovenskej  akadémie  vied , vysokými  školami,  pamiatkovým  úradom, Slovenským národným múzeom, prípadne ďalšími múzeami.

Komisia na  overovanie osobitnej odbornej  spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu  je odborný poradný  orgán  ministerstva   na  overovanie  osobitnej  odbornej spôsobilosti  fyzických  osôb   oprávnených  vykonávať  pamiatkový výskum.

Pamiatkový   úrad  Slovenskej republiky  a krajské pamiatkové úrady - výkon   špecializovanej  štátnej  správy,

- pamiatkový úrad je právnická osoba so sídlom v Bratislave, je   rozpočtová  organizácia  štátu  zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet  ministerstva,

- pamiatkový  úrad   riadi  a  za   jeho  činnosť  zodpovedá generálny  riaditeľ, ktorého  po prerokovaní  s Pamiatkovou  radou vymenúva a odvoláva minister

- krajský pamiatkový  úrad vykonáva štátnu  správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja.

- krajský pamiatkový úrad riadi  a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ,   ktorého   vymenúva   a   odvoláva  generálny  riaditeľ pamiatkového úradu

Pamiatkový úrad

a) riadi  a  kontroluje  výkon  štátnej  správy  na úseku ochrany pamiatkového   fondu   uskutočňovaný   krajskými  pamiatkovými úradmi,

b) rieši  a  koordinuje  odborné  a  výskumné  úlohy a rozpracúva teóriu a metodológiu ochrany pamiatkového fondu,

c) zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany,

d) rozhoduje  v  prvom  stupni  v  správnom  konaní 9) vo veciach zverených  mu  týmto  zákonom  na  úseku  ochrany pamiatkového fondu,

e) rozhoduje   o   odvolaniach   proti   rozhodnutiam   krajských pamiatkových   úradov  a   preskúmava  ich   rozhodnutia  mimo odvolacieho konania,

f) plní  funkciu správcu  príslušnej časti  štátneho informačného systému,

g) vedie   osobitný   archív   v   oblasti  ochrany  pamiatkového fondu

h) zabezpečuje rozvoj teórie  a metodológie reštaurovania, buduje študijné,   vývojové  a   analyticko-technologické  pracovisko a laboratóriá,

i) zabezpečuje výskumné a reštaurátorské  práce ako účelovú pomoc štátu na ohrozených kultúrnych pamiatkach,

j) vykonáva  a  koordinuje  dokumentačnú,  vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť,

k) poskytuje  odbornú  a  metodickú  pomoc  krajským  pamiatkovým úradom,

l) spolupracuje s občianskymi  združeniami a nadáciami zriadenými na záchranu, využívanie a prezentáciu pamiatkového fondu,

m) podieľa  sa  na  medzinárodných  projektoch  ochrany  a obnovy kultúrnych  pamiatok  a   pamiatkových  území  a spolupracuje s medzinárodnými  organizáciami  a  partnerskými  inštitúciami v zahraničí.

Krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym  orgánom,  ktorý  rozhoduje  o  právach  a povinnostiach právnických osôb  a fyzických osôb  na úseku ochrany  pamiatkového fondu, ak zákon neustanovuje inak.

Samosprávny kraj vo svojom  územnom obvode utvára podmienky na ochranu pamiatkového fondu, vyjadruje  sa o návrhoch na vyhlásenie a zrušenie  pamiatkových území  a spolupracuje  s orgánmi  štátnej správy  na  ochranu  pamiatkového  fondu  pri záchrane, obnove a využívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Obec utvára  všetky  podmienky  potrebné  na  zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce.

a) dbá, aby vlastníci kultúrnych pamiatok konali v súlade s týmto zákonom,

b) koordinuje    budovanie   technickej    infraštruktúry   sídel s pamiatkovým územím,

c) spolupôsobí   pri  zabezpečovaní   úprav  uličného   interiéru a uličného parteru, drobnej  architektúry, historickej zelene, verejného  osvetlenia  a  reklamných  zariadení  tak, aby boli v súlade  so   zámermi  na  zachovanie   a  uplatnenie  hodnôt pamiatkového územia,

d) podporuje  iniciatívy  občanov   a  občianskych  združení  pri ochrane pamiatkového fondu,

e) na  základe  výpisov  z  ústredného  zoznamu  vedie  evidenciu pamiatkového fondu na území obce.