Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Kalkulácie a rozpočty

Prednášky (12006_10_05_22_30_37-kar.doc)

Kalkulácie a rozpočty

Náklady podniku

Výkony (Výk) – objem hodnôt vyprodukovaných podnikom za určité obdobie

Výnosy (Vý) – objem hodnôt realizovaných podnikom za určité obdobie

 zmena stavu výrobkov, polotovarov, vlastnej výroby a nedokončenej výroby = výkony

tržby z predaja výkonov, ostatné výnosy (patenty), mimoriadne (dotácie) finančné (úroky) …

Výdavky (Výd) znamenajú zmenšenie objemu fin. prostriedkov, vznikajú v okamihu úhrady.

Náklady (Ná) predstavujú spotrebu výrobných faktorov (VF) na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby (pe ocenenie spotreby VF vynaložených podnikom na jeho výkony a ost. účelovo vynaložené Ná spojené s jeho činnosťou)

sú syntetickým ukazovateľom kvality práce podniku

sú hlavným determinujúcim faktorom veľkosti ponuky

úroveň Ná je hl. činiteľom veľkosti ziskov výkonov podniku

tvoria podstatu KaR

ukazovatele Ná sú súčasťou podnikového informačného systému.

1. produktívne – nákup mat, energie, odmena pracovníkom,…
2. neproduktívne – a) plánovateľné – dane, poplatky

b) neplánovateľné – súdne poplatky, pokuty, penále, zdržné, stojné,…

Časové rozlíšnie Ná a Vý:

1. Ná budúcich období  - preplatky Ná – predplatné časopisov
2. Výd budúcich období – nedoplatky Ná – nájomné platené pozadu
3. Vý budúcich období – preplatky Vý – prijaté predplatné časopisov
4. príjmy budúcich období – nedoplatky Vý – vykonané, ale nezúčtované Výk

Klasifikácie Ná

1. podľa Ná druhov – charakteristickou črtou je eko jednotnosť položiek, členíme ich na skupiny:

1. spotrebované nákupy
2. služby
3. osobné Ná
4. dane a poplatky
5. iné prevádzkové Ná
6. odpisy a rezervy
7. fin. Ná
8. rezervy a opravné položky
9. mimoriadne Ná
10. dppo/dpfo a prevodné účty

význam: umožňuje zistiť, koľko tvoria mat Ná, absolútne a relatívne – je dôležité pre rozbor práce, umožňuje robiť eko závery (o  PP) – rozpočet výroby umožní väzbu plánu Ná s čiastkovými

2. podľa položiek kalkulačného vzorca – delenie podľa vzťahu k výrobnému proceu na:

1. priamy mat (základ výrobku)
2. priame mzdy (mzdy, prémie výrobných robotníkov)
3. ostatné priame Ná (odpisy, patenty, licencie)

priame Ná

4. výrobná réžia (technologická a všeobecná) – nemôžeme stanoviť priamo na výrobok

 Vlastné Ná výroby

5. správna réžia (Ná súvisiace s riadením a správou)

 Vlastné Ná výkonu

6. odbytové Ná (Ná na obaly, reklama)

 Úplne vlastné Ná výkonu

7. zisk/strata

 výrobná cena

8. obchodné a odbyt prirážka

 predajná cena

význam: umožňuje sledovať Ná podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku; zostavovať K podľa výrobkov; odkrývať rezervy  Ná a zistiť dosiahnuté úsporu.

3. podľa závislosti Ná  od objemu výkonov – produkcia je výsledkom vynakladania Ná

Výk = f(N) alebo N = f(Výk)

Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie potrebujeme určiť koeficient reakcie (udávajúci stupeň variability N) kr=PzN/PzVýk; PzN=(N1/N0x100)-100; PzVýk=(Výk1/Výk0x100)-100; kr=0 => fixné; kr0 => VN

Rozoznávame:

1. Variabilné – absolútna výška sa mení so zmenou objemu výroby – priame mzdy….

proporcionálne – vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia (sú v rovnakej výške pri prepočte na jednotku); môžu sa meniť skokom (pr. 5,5,5,4,4)

neproporcionálne –

xx progresívne – N, ktých celková výška  rýchlejšie ako objem výk a pri klesajúcom  pomalšie. Zmena objemu výk vyvoláva stúpanie Ná na jednotku produkcie

xx degresívne – menia sa s objemom výk tak, že  ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie (pri  objemu produkcie sa  rýchlejšie)

xx regresívne – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie, tj ich celková výška pri  objemu výk klesá a pri ich poklese 

Vplyvom zmeny objemu výk, stupňa využitia VK, zmenou cien, technológie sa proporcionálne N môžu zmeniť na degresívne a degresívne na progresívne

Hraničné Ná – sú Ná vyvolané prírastkom produkcie o 1 jednotku

Prírastkové Ná – Ná súvisiace väčšinou s objemom prírastku produkcie (výrobná dávka, séria)

Np= (N1 – N0)/(Q1-Q0)= N/Q

2. Fixné – pri meniacom sa objeme produkcie sa nemenia – vykurovanie, osvetlenie. Viažu sa k celkovému objemu výk, avšak v prepočte na jednotku produkcie charakter ich stálosti zaniká. Nie sú ľubovoľne deliteľné. Majú vzťah k procesu výroby ako celku a nie priamo k výrobe jednotlivých jednotiek produkcie. Vynakladajú sa účelove na globálne zabezpečenie procesu výroby určitých druhov výrobkov, v určitom rozsahu a pri určitej technológii a organizácii výroby

podľa reakcie jednotlivých položiek FN pri zmene objemu výk

absolútne fixné – N, ktých celková výška sa za rovnaké obd nemení, hoci sa mení objem produkcie

relatívne fixné – N, kté sa vo svojom úhrne nemenia, iba v rámci určitého objemu produkcie (skokom)

podľa stupňa využitia výr kapacity (VK) – min FN na jednotku sa dosiahne pri plnom využití VK a FN, tj vtedy, keď skutočný objem výk zodpovedá produkcii

voľné

využité: FNvoľné= (VK- V0(plán objem produkcie))xNF/VK; Fnvyužité=V0xNF/VK

Výška FN a VN závisí predovšetkým od kvality VF, od objemu produkcie, od veľkosti a využívanie VK, od cien VF a od súladu výrobného programu s VK

Význam členenie na FN a VN spresňueje plánovanie a kontrolu N, lebo je založená na rozlišovaní N, kté ovplyvňujú určitý stupeň riadenia; umožňuje určit FN – dôležitý neinvestičný zdroj  efektívnosti; je základom pre zostavovanie alternatívnych rozpočtov; slúži na výpočet príspevku na úhradu FN a zisku (marže)

Metódy výpočtu FN: empirické, grafické, matematické;

0-predchádzajúce obd, 1-súčasné obd

a/ aritmetická m

Nvj=(Nmax-Nmin)/(Qm-Qn)=N/V

NF=Nn-(QnxNvj) a NF=Nm-QmxNvj

b/ m rovníc s 2 neznámymi (2 obd)

N0=NF+Vyk0xNvj

N1=NF+Vyk1xNvj

Vyk=ksxcena

c/ m najmenších štvorcov

Nvj=(Q’(odchýlky od výroby)xN’(odchýlky Ná od ))/Q’2; Q’=Q-Q; NF=N/n(počet obd)-NvjxQ/n

d/ m korelačnej a regresne A – umožňuje rozdelenie zmiešaných Ná na V a F časť a to stanovením tesnosti vzťahu medzi závisle premennou (zmiešané Ná) a nezávisl premennou (objem výroby). Význam – spresňuje plánovanie a kontrolu Ná, pretože je založený na rozlišovaní Ná, kté ovplyvňuje určitý stupeň riadenia; umožňuje určiť NF ako neinvestičný zdroj zvýšenia efektívnosťi; je základom pre zostavenie alternatívnych rozpočtov; slúži na výpočet na úhradu NF a zisku

rQN=((QNj)-QNj)/((Q2)-(Q)2((Nj2)-(Nj)2))

4. podľa rozhodovacieho procesu

relevantné – (alternatívne) sú bezprostredne nutné pre uskutočenie konkrétnej činnosti, tzn keď sa činnosť neuskutoční, nebudú sa musieť vynaložiť (sú teda anulovateľné), môžu byť priame a vyvolané

irelevantné – nevyhnutné (dane, poplatky,…) a minulé (utopené a ide o odpisy)

predpokladané – predstavujú využitie alebo úžitok, na ktý nebola v skutočnosti vynaložená žiadna hotovosť

implicitné – nezaplatené VF

explicitné – podnik platí za použitie cudzieho kapitálu – úrok

neproduktívne – podnik platí pri nedodržaní svojich Zá a stanovených povinností voči napr. štátu

Kalkulácie a rozpočty

Charakteristika K

nástroj riadenia a evidencie Ná

činnosť, ktú môžeme nazvať K, výpočtovým postupom spojeným s výsledkom tejto činnosti, tj. s výpočtom Ná priradených alebo zistených Ná na výkony podniku

výsledok kalkulačnej činnosti, kalkulovania, tj vypočítané Ná na určený objekt, zistený ukazovateľ Ná určitých výkonov, upravený v určitej forme

informačný subsystém, ktý sa zaoberá kalkulovaním Ná, pevne spätný s ostatnými podsystémami, kté zabezpečujú zostavovanie K

K Ná – činnosť, ktou sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú Ná výrobkov (výkonov)

KNá predpokladá stanoviť:

OBSAH - Ná, kté tvoria obsah K

OBJEKT - KJ – objekt K

FORMU - štruktúru Ná – v ktej sa Ná vykazujú – forma K (K vzorec), K úplných alebo Vná

KJ

konkrétny výkon (výrobok, práca, služba) vyjadrená v ks, t na ktý sa stanovujú a zisťujú Ná

musí byť jednotná pre predbežnú aj výslednú K

môžu byť určené druhovo (dvere), objemovo (m2), obsahovo, konvenčne, kombinovane (tonokm)

K jednotka – sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom

KJ predstavuje konkrétny výkon (výrobok/službu) alebo skupinu príbuzných výrobkov, vznikajúcich v rovnakom technolog postupe. Musí byť jednotná pre predbežnú a výslednú K.

KJ:

1. druhová – na určitý druh výrobku
2. objemové
3. obsahové
4. časové
5. konvečné
6. kombinované

Etapy kalkulovania

1. zber a triedenie východiskových údajov
2. úprava Ná z hľadiska úplnosti a porovnateľnosti
3. rozčlenenie Ná z hľadiska pripočítateľnosti
4. rozvrhnutie spoločných Ná vzhľadom na KJ

Význam K Ná

sú spôsobom priraďovania Ná a oceňovania v súvislosti s konkrétnym použitím

sú vyjadrením najrôznejších prepočtov súvisiacich s konkrétnym vymedzením obsahu jednotlivých Ná položiek

Základná funkcia KS – riadenie hospodárnosti a ekon efektívnosti

Základné ciele, kté sa sledujú pri aplikácii KS:

1. ovplyvňovať spotrebu živej a zhmotnenej práce
2. získať podklady pre plánovanie N a tvorbu zisku
3. stanoviť východiskovú záklaadňu pre hodnotenie dosiahnutých úspor priamych Ná
4. určiť efektívnosť investičných zámerov

KS – tvoria jednotlivé druhy K vlastnýchNá a vhodné K metódy

Využitie K v procese riadenia na jednotlivých hierarchických stupňoch

1. na úrovni vnútropodnik riadeniach

1. na tvorbu vnútropodnik cien
2. na zostavenie rozpočtovaných N a výnosov vnútorpod útvarov
3. na meranie zasluhovosti a stanovenie zodpovednosti vnútropodnik útvaru za vývoj N

2. na úrovni podnikového riadenia

4. na stanovenie poradia eko výhodnosti výkonov
5. pri rozhodovaní a vyhodnocovaní – všeob
6. pre potreby podnik. riadenia
7. na medzipodnikové porovnávanie
8. na následnú kontrolu efektívnosti, rentability, hospodárnosti
9. ako podklad pri zostavovaní a vyhdnocovaní plánu N a fin plánu

3. na úrovni nadpodnikového riadenia

10. pri plánovaní, stanovovaní limitov, prípadne tvorbe, kontrole a štatistike cien vybraných výkonov podliehajúcich dočasne štátnej regulácie

Základné faktory ovplyvňujúce úroveň Ná:

1. Objem a štruktúru výkonov
2. veľkosť a stupeň využitia VK
3. zmeny vo výrobnom programe a výrobnom postupe
4. technicko-org úroveň transformačného procesu
5. ceny
6. prípravné činnosti P
7. lokalizácia P
8. prírodné a geografické podmienky
9. finančná politika štátu
10. hospodárska politika štátu
11. zahr-obch politika štátu
12. miera inflácie
13. úroveň rozhodovania subjek činiteľa

Faktorová analýza

jej úloha spočíva v:

1. zistení hlavných faktorov pôsobiacich na zmene N v konkurenčných podmienkach rozvoja P.
2. vyjadrené miery vplyvy každého faktora, alebo ich kombinácie na zmenu vývoja N
3. predpovedan alternatívnych možností vývoja N na základe možnej dynamiky faktorov a zmien v ich kombinácii
4. vytvorení podmienok pre riadenie rozvoja podniku na základe stanovenia faktorov rastu a zodpovedajúceho rozdelenia zdrojov.

druhy K

1. Kalkulácie z hľadiska času

11. vhodnosť použitia je závislé od časovej etapy rozhodovania a od druhu činnosti. Cena je daná trhom a kalkulácia Ná má určiť ekonomicky únosnú výšku Ná. Vyvíja sa tlak na hospodárnosť. Postupnosť kalkulácie (základné vzťahy medzi K):

hrubá predbežná úloha – prepočtová kalkulácie

priemerná úloha na určité obdobie – plánová kalkulácia

spresnená úloha dľa konkrétnych podmienok – operatívna kalkulácie

zabezpečenosť úlohy a preventívna kontrola Ná – porovnanie plánovej a operatívne K

bežná kontrola úlohy – porovnanie skutočných Ná s Ná dľa operatívnej K

konečná kontrola úlohy – porovnanie výslednej K s plánovou K

1. predbežné K (intervalové K) – zostavujú sa pred začatím VP. Ukážu, či sú navrhnuté opatrenia a spevnenie noriem dostačujúce, či operatívne normy stanovené na základe reálnych výrobných podmienok môžu zabezpečiť plánované  Ná

1. prepočtová K – zostavuje sa, ak nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé a podrobné podklady, kté by umožnili zostaviť operatívnu alebo plánová K budúcich výkonov. Zostavuje sa nepravidelne a slúži ako podklad pre: ekonomické hodnotenie DD zámerov, vypracovanie ponúk, predbežné hodnotenie efektívnosti zmien výrobku alebo výroby, posúdenie predpokladaných Ná pri zákazkách s výrobou dlhšou ako 1 rok, cenové rozhodovanie, stanovenie limitu Ná, ek. posúdenie vhodnosti premiestnenia výroby. Zostavujú sa na základe údajov z operatívnych alebo plánových K porovanteľných výkonov.
2. normové K – podkladom sú kvalitne spracované normy Ná a technicky a ekonomicky zdôvodnené. Normovanie Ná vychádza z: noriem množstva spotreby, mat,…; noriem spotreby času (najmä Výk normy); technicko-ek. ukazovateľov. Plánová a normová K Ná výkonov sa musí zostavovať na základe norime Ná stanovených aspoň pre spotrebu priameho mat, polotovarov vl. výroby, pre priame mzdy, pre ostatné mat Ná a pre priame odbytové Ná

12. plánové K – (K priemerných/normálnych Ná alebo prognostická K) – vyjadruje úroveň Ná, ktú má podniku dosiahnuť v plánovanom obd, počas ktého sa K nemenia, ani keď sa menia výrobné podmienky. Priame Ná sa kalkulujú na základe noriem spotreby a nepriame (režijné) sa určia na základe rozpočtu výrobnej a správnej réžie – do K sa započíta % sadzbou. Môžu urciť dolnú hranicu ceny
13. operatívne K – je nástrojom na ukladenie konkrétnych úloh vnútropodnikovým útvarom na úrovni vopred stanovených Ná. Je hlavným nástrojm merania Ná na jednotku výroby.

2. výsledné K – vypracúvajú sa po ukončení výroby príslušného výrobku.

2. Kalkulácie podľa spôsobu zostavovania

1. kalkulácia úplnych Ná (absorpčná) – je daná K vzorcom – snaha priradiť  P N jednotlivým V, K obsahuje  N spojené s uskutočňovaním a realizáciou V
2. K VN (neúplných) – jej základom je rozdelenie Ná na VN a FN. Do K výrobku zahŕňa iba VN. Za ziskové rozpätie sa považuje marža – príspevok na úhradu FN a zisku.

3. Kalkulácie podľa štruktúry vlastných Ná

1. priebežná – spotrebované polotovary vlastnej výroby sa uvádzajú v členení podľa položiek K vzorca
2. postupná – spotrebované polotovary vlastnej výroby sa uvádzajú v K Ná výkonov v samostatnej kalkulačnej položke

4. Kalkulácie podľa využitia výrobnej kapacity

1. statická – nepredpokladá rôzny stupeň využitia VK, každá K úplných Ná je statická, berie sa pri  nej do úvahy vývoj Ná v čase – DD Ná, nevyhnutné rozdeliť Ná na VN a Fn
2. dynamická (kapacitná) – berie do úvahy vývoj N v čase, nepredpokladá rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek Ná pripadajúcich na KJ

Metódy kalkulovania

14. predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek N na KJ
15. voľby metódy závisí od charakteru výkonov a na podmienkach, v ktých sa výkony uskutočňujú

Kalkulácia delením

1. jednoduché pripočítavnie Ná delením

16. používa sa pri jednoduchej hromadnej výroby
17. Ná na KJ sú stanovené vydelením celkových N za určité obd počtom KJ za toto obd
18. tento spôsob vyhovuje len malému počtu P (cementárne, kameňolomy, elektrárne, teplárne)

2. pripočítavnie Ná delením pomer. číslami

19. používa sa ak sa v rovnakom výrobnom procese vyrábame niekoľko málo druhov v podstate rovnorodých výrobkov, kté sa odlišujú napr veľkosťou, hmotnosťou. Porovnaním (delením) týchto ukazovateľov dostaneme pomerové číslo (koeficient, ekvivalent). Koeficient – vys… pomer, v ktom sú N jednotlivých druhov výrobkov vyššie alebo nižšie ako sú N základného výrobku. Základný druh výrobku – je svojim významov alebo množstvom vo výrobe rozhodujúci, má koeficient 1.

K Ná v združenej výrobe

20. je výroba, v ktej z toho istého mat a v tom istom technologickom postupe vznikajú rôzne druhy podstate odlišných výrobkov.
21. používame 3 spôsoby výpočtu:

1. odpočítavací (zostatkový) – používa sa vo výrobe, kde jeden zo zružených výrobkoch možno považovať za hlavné a ostatné sú vedľajšie. KJ sú len hlavné výrobky. Postup výpočtu N na KJ:

1. Ná produkcie: Ná vedľajších výrobkov = Ná hl. výrobkov
2. Ná hl. výrobkov/počet hl výrobkov (KJ) = Ná na KJ (jedno. K delením)
3. N na vedľajšie výrobky vypočítame súčinom ich objemu a možných predajných cien
4. dodatočné N (na odstránenie odpadu) nesie hlavný výrobok

2. rozpočítací

22. používa sa pri takej združenej výroby, v ktej vznikajú súčasne alebo postupne 2 a viac výrobkoch.

Postup výpočtu:

je zhodný s opdočít. spôsobom, ale N na hlavné druhy vyr sa rozpočítajú K delením s pomerovými číslami (pomerové čísla – množstvo surovín, technické vlastnosti, ceny výrobkov)

3. kombinácia A a B

PR2

Prirážková kalkulácia

23. najpoužívanejšia forma K
24. uplatňuje sa v P, kté vyrábajú aspoň 2 charakterovovo a Ná odlišné výrobky

členenie:

1. priame N – môžeme stanoviť na KJ
2. režijné N – sú spoločné pre viaceré alebo všetky KJ

Postup:

25. priame N určíme na KJ pomocou noriem, resp. na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času
26. režijné N prepočítame na KJ pomocou rozvrhovej základne (tj režijnej prirážky alebo režijnou sadzbou)
27. Prirážku a sadzbu vypočítame: Pz=Nr/Zrx100; Sk=Nr/Zt (PZ-% prirážka, Nr-Režijné N, Zr-rozvrhová základňa, Sk-sadzaba v SK na naturálnu jednotku, Zt-základňa v naturálnych jednotkách)

Rozvrhové základne:

28. peňažné jednotky – priame mzdy, priamy materiál, priame N celkom, N na spracovanie
29. merné jednotky – pracovné hodiny, strojové hodiny, hmotnosti, koeficient prácnosti, priebežná doba výroby

musí spĺňať tieto požiadavky:

1. zásady príčinnej súvislosti – vzťah nepriamych N k základni má byť v príčinnej súvislosti z hľadiska ich k celkovej výšky a zmien
2. zásada pomernosti aelbo priamej úmernosti
3. zásada stálosti
4. zásada ľahkej zistiteľnosti
5. základňa má byť dostatočne veľká

Platí:

30. pre jednotlivé druhy Rn môžeme použiť rôzne druhy rozvrhových základni
31. zvolená základňa musí byť jednotná pre predbežnú, operatívnu aj výslednú K
32. N VR rozpočítavame na  výkony, SaOR iba na realizované výkony, čím tieto N nezaťažia výrobky zostávajúce na sklade

Za nevýhody považujeme:

1. výber základni je problematická a často spôsobuje chybne stanovenú rentabilitu výkonov
2. výšku N na KJ ovplyvňuje šturktúra priamych N
3. príčinná súvislosť medzi základňou a réžiou sa takmer nedá určiť

M. poskytuje dobré info, ak sa:

1. priame N vyčísľujú nielen vo výrobe, ale aj v odbyte a zásobovaní
2. Rn sa sledujú podľa činnosti P (zásobovanie, výroba)
3. diferencujú rozvrhovú základňu pri roztre…. jednotlivých réžií a tiež v hlavnej, vedľajšej a pomocnej výrobe

Pr3

Metóda ABC (Activity Based Costing)

33. príčínou vzniku N nie sú V, ale jednotlivé činnosti
34. je určená na rozvrhovanie nepriamych N
35. ako rozvrhovú základňu používa príčinný vzťah medzi činnosťami podniku a výkonmi, uplatňuje sa v nej procesný prístup ku K
36. základným princípom je priradenie spotrebovaných zdrojov činnostiam, zoskupeniam činností do aktivít a následné priradenie aktivít N objektom.

Procesný prístup ku K

37. P si v podstate konkurujú medzi sebou na úrovni zvládnutia činnosti a procesu
38. len tie P, kté vykonávajú svoje procesy a činnosti s najvyššou úrovňou kvality, najnižším množstvom časových cyklov a najnižšími N sú tie, kté nakoniec pravdepodobne prežijú
39. presná K výrobku alebo služby, ktý odzrkadľuje skutočnosť, N na konkrétny produkt je jednou z podstatných informácii nevyhnutnou pre riadenie procesu.

Aplikácia ABC

1. identifikácia hl. činností v podniku – pri väčšom počte sa zoskupujú do kategórií

40. hlavné kategórie

1. jednotkové (výrobné) – vykonávajú sa vždy, keď sa vyrába akákoľvek jednotka výrobku (montáž) – sú to PN a ich vývoj je variabilný
2. dávkové – vznikajú, keď sa vyrába nejaká dávka tovaru (spustenie strojov, príprava mat)
3. výrobkové – vykonávajú sa na podporu výroby rôznych výrobkov v danej skupine výrobkov

41. vedľajšie kategórie – aktivity na udržiavanie zariadení (administratíva) – ide o FN, nemenia sa s objemom

2. určenie N nosičov pre každu hlavnú aktivitu – nastáva identifikácia faktorov, kté ovplyvňujú N na danú aktivitu. Cost Drivers sú V jedntoky, kté ako vzťahové veličiny sú rozvrhovou základňou, s úzkym, príčinným vzťahom k N.
3. vytvorenie NS (N fondov) pre každú hlavnú aktivitu
4. zistenie príčin vzniku N na aktivity na výrobok – podľa dopytu výrobku po aktivitách. Meria sa počtomtransakcií, kté generuje pre N nosič.

Prínosy ABC m – podrobnejšie rozčlenenie, získanie presnejších info, zlepšenie spôsobu priraďovania RN, precíznejšie K úplných vlastných N. Prináša zmeny: sledovanie N podľa činností, rozširuje počet RZ

Nedostatky ABC m. – prácnosť a časová náročnosť jej zavedenia, vysoké fin nároky na dodatočnú prácu, výber a zložitosť nosičov, zaškolenie pracovníkov

Fázová a stupňová m – uskutčňuje sa v tých P, v ktých je VP rozdelený do viacerých fáz a stupňov. K sa robí pre každý stupeň. CN sa zisťujú postupnou alebo priebežnou K.

Zákazková m – uskutočňuje sa v podnikoch s ks výrobou – rôzne služby pre zákazníkov. Výška N sa určuje: PN pomocou normy spotreby, RN prepočítaním rozvrhovou základňou

Rozdielová m – výhodou je, že umožňuje v priebehu VP zistiť rozdiely medzi skutočnou a vopred stanovenou výškou N a priradiť ich konkrétnym zodpovedným osobám. Využíva sa pri operatívnej kontrole jednotkových N.

1. normová m – predpokladá dokonalé vybudovanie sústavy noriem a systematické sledovanie nielen odchýlok, ale aj zmien normy. Orientuje sa na kontrolu hospodárnosti jednotkových N. Normované N – od nich závisí vypovedacia schopnosť rozdielových metód a celkvoá efektívnosť ich využitia.

Pre ich určenie sú rozhodujúce:

1. tvorba N normy – určuje v hodntovom vyjadrení spotrebu VF (qxp)
2. úroveň N normy – ide o určenú N úroveň, ktá slúži ako základe pre výpočet rozdielov. Ide o:

42. operatívna norma – predstavuje normu spotreby mat. Je potrebnáa pre zostavenie operatívnej K pre PN. Odchýlka = Operatívna K – Výsledná K
43. plánová norma – ide o stanovený  ako plánovaná úloha za dané obd
44. základná norma – je základom N účtovníctva, lebo účtovanie predpokladá stálosť normy počas určitého obd. Zmena normy =  Základná K – Operatívna K
45. cieľová norma – udáva, že podľa plánovaných podmienko pre raltívne dlhší časový úsek má oper. norma dosiahnuť žiadúcu úroveň.

3. vzťah medzi normou a predbežnou K
4. vzťah noriem k riadeniu – operatívna norma určuje konkrétne podmienky, v tkých sa uskutočňuje VP

odchýlky od noriem – pri operatívnych normáhc  môže ísť o prekročenie/úsporu N. určí sa jej výška, či ide o prekročenie alebo úsporu a základná charakteristika odchýlky a to príčina, zodpovedný útvar, kde vznikla a výrobok. Výsledná K = Základná K  zmena noriem  odchýlky

2. m. štandardných N – je komplexnou m kontroly a riadenia N, prípadne Vý vo vnútropodnikovom ponímaní. Postup jej fungovania spočíva v týchto etapách:

46. pri PN – určia sa štandardy, zistia sa skutočné hodnoty v naturálnych aj hodnotových jedntokách, skontroluje sa dodržiavanie štandardov azistia odchýlky, nastane výpočt a A odchýlok, no a napokon sa urobí opatrenie, kté zabráni vzniku negatívnej odchýlky z rovnakej príčiny.
47. pri RN – určia sa podrobné štandardy jednotlivých položiek, priradí sa réžia k výrobkom a zostaví sa K štandrdných N, zistí sa skutočná réžia a vypočíta sa odchýlka, ktá sa potom analyzuje.

zmena noriem – rozdiel medzi N podľa základnej a operatívnej K:

Výsledná K = Štandardné N + Odchýlka na 1ks

Celková N odchýlka = Štandardné N – Skutočné N

Rozdiel je súčtom odchýlok mat, mzd. a RN.

M. VN a FN – je nutné ich rozdeliť, pretože sa sledujú iba VN. Základom je výpočet kritického bodu N (nulový bod, bod zvratu). výsledkom je objem produkcie, pri ktom sa T=N. Nevykazuje sa ani zisk ani strata. Každá jednotka nad tento objem produkcie prináša zisk.

KB = NF/Pú; KB v naturálnom vyjadrení, ak Pú = Predajná cena – VN; KB v hodnotovom vyjadrení: ak Pú=Celkové tržby/marža

Kalkulácie v obchode.

Obchodný P vstupuje na trh:

Nákupný trh      Predajný trh 

nákupné K     odbytové K

cieľ: výber dodávateľa    cieľ: stanovenie PC

stanovenie nadobúdacej ceny   overenie efektívnosti obch. činností

     ide o: predbežnú, retrográdnu, rozdieľ. K

N v obchodnom P

1. tovarové N – majú charakter VN a sú tvorené nadobúdacími cenami tovarov a vedľajšími obstarávacími N
2. obchodné N – majú charekter FN a do ceny sa zahŕňajú ako sadzba obchodných N

CN(celkové vlastné N)= TN(N na tovar) + ON(obchodné N)

Ons(sadzba ON, resp prirážka)=ON/TNx100

obchodná prirážka % = (ON + Z)/NCx1000

marža % = (ON+Z)/PCx100

Vzájomné prepočty:

OP= (Mx100)/(100-M)

M = (OPx100)/(100+OP)

Potrebný objem nákupu tovaru (TN) v nadobúdacej cene pri známej prirážke:

TN=ON v Sk/OP v Skx100; resp. = Cenové rozpätie v Sk/OP v %x100

T(tržby pri známej marži)= CR v Sk/M v %x100

K v poľnohospodárskom podniku

Hlavným výrobným prostriedkom je pôda, ktá sa neodpisuje. Obrábaním sa jej úžitkové vlastnosti . Úroveň N poľnohospodárskych výrobkov ovplyvňujú i ďalšie činitele, kté vplyývajú charakteru poľnohos výroby:

1. prírodné čínitele – pôdne pomery, klimatické podmienky, poloha pozemkov – to  určuje bonitu pôdy
2. roztrieštenosť pozemkov a ich tvar – nepriaznivo ovplyvňuje dopravné N, pracovné N,…
3. vysoká spotreba vlastných výrobkov – vo VP, teda vnútropodniková spotreba
4. kolobeh OM – ovplyvňuje vývoj N a ich reprodukciu svojou nerovnomernosťou v roku
5. povaha niektorého HM – pôda nepodliha opotrebeniu
6. existuje závislosť hodnoty a tým aj úžitkovej hodnoty na N – v poľnohospod často dochádza k protikladnému vzťahu, keď zvyšujúcimi sa N úžitková hodnota výrobkov nerastie, ale sa 
7. existujú tu niektoré škody, kté vyžadujú špecifické riešenia, kté priamo alebo nepriamo ovplyvňujú N
8. priemysel stále väčšou mierou rozhoduje o úrovni N a výsledkoch hospodárenia poľnoh P

Medzi zvláštnosti v K poľnohospodárskyh výrobkov, kté sa riešia K metódami patria:

48. výrobný cyklus – je DD (rok), výsledné K sa robia ročne. Môže byť 1-dňový, ale aj 2-ročný. V priebehu roka je možné zistiť len priame N na vybrané K skupiny živočíšnych výrobkov.
49. dĺžka cyklu – v DD období sa nasčítavajú z 1. obd do 2. obd
50. akosť výrobkov – pri jej rôznorodosti je problém nájsť spoločného menovateľa, na ktý by sa dali rovnorodé výrobky rôznej akostinajvhodnejšie a najjednoduchšie prepočítať
51. existencia združených výrobkov – vďaka čomu sa K stáva zložitejšou a metódy rozmanitejšími.
52. K zisťujeme N pripadajúce na jednotku výkonu, ktou môže byť K úsek alebo K jednotka. V rastlinnej výrobe je KJ 1t, 1ks a 1 ha zberovej plochy. V živočíšnej zas 1t prírastku hmotnosti, 1 kŕmny deň, 1hl, 1ks zvierat, 1 kg živej hmotnosti zvierat.

K vlastných N vyplýva zo zákona č. 563/91 Zb. o účtovníctve, ktý stanovuje záväzný postup pre oceňovanie vlastnej produkcie a to vo vlastných N výroby – rozumejú sa tým priame N, kté sa na ne vynaložili, príp časť nepriamych N, ktá sa k tejto činnosti vzťahuje. K sa uskutočňujú ako operatívne a plánové. Výsledné K sa zostavujú po ukončení ročnej závieky bežnho roka na základe skutočne vynaložených N a skutočnej produkcie výrobkov. K N bežného roka sa pripočítajú N z min roka týkajúce sa produkcie bežného roka a odpočítajú sa N vynaložené v bežnom roku na produkcie budúceho roka. Na K je potrebné také členenie N, aby sme mali k dispozícii podklady o:

53. PN na plodiny zberané v bežnom roku (+ spotrebu vlastných osív a sadív)
54. PN na plodiny, kté budú zberané v budúcom roku (+ spotrebu  vlastných hnojív pre jednotlivé plodiny)
55. PN na jednotlivé  chovy (+ spotrebu vlastných krmív podľa druhov jednotlivých zvierat)
56. N na traktory a nákladné autá (+ odpracované hodiny traktovrov, kombajnov…)
57. N na kombajny a ostatné samohybné stroje
58. N na práce a služby pre cudzích
59. N na nepoľnohospodárske činnosti
60. nepriamych (režijných) N

Metódy K vlastných N v poľnohospodárstve

1. metóda ddelením – uplatňuje sa v jednoduchej nezdruženej výrobe, kde vziká len 1 druh V
2. rozpočítavacia metóda – spočíva v tom, že vynaložené N na združenú výrobu sa na jednotlivé výrobky rozpočítajú s využitím pomerných čísiel, rôznych koeficientov, pomocnou KJ, % podielmi. V praxi  sa odporúča používať tieto rozvrhové základne:

1. pomer hodnôt produkcie jednotlivých výrobkov k celkovej produkcii združenej výroby ocenenej vo vnútropodnikových cenách – na báze vlastných N predchádzajúceho obd, vlastných N plánovanej K, vlastných N podľa nákupných cien
2. rozpoč metóda s použitím absolútnych pomerových čísiel – používa sa vo včelrstve, kde sa pomer medzi jednotlivými KJ vyjadruje v kg medu – 1 roj = 10 medu; 1 kg vosku = 5 kg medu, matky na predaj, propolis….
3. rozpoč metóda s použítím % podielov – skutočné vlastné N sa tu rozdeľujú na príslušnú činnosť na jednotlivé KJ podľa určených %-nych podielov. Pr: ľan – 75% CN pripadá na stonky, 25% na semená+ chov oviec – 70% CN ide na rastový prírastok, 30% na vlnu
4. rozpoč metóda s použitím  pomocnej KJ – celková suma vlastných N príslušného K úseku činnosti sa pomocou rozvrh základne rozdelí na jednotlivé druhy výrobkov na 1 vysokokmeň – ovocinárstvo

Spôsoby kalkulovania N:

61. operatívne (základné)
62. výsledné (nasčítavanie – N z bežného obdobia + N z minulého vynaložené v bežnom období – N vynaložené v bežnom roku na  produkciu budúceho roku)

Kalkulačné vzorce

Poľnohospodárska výroba má 2 odvetvia: pridružená výroba a pomocná výroba

Pestovanie plodín sa skladá zo 7 K úsekov – 1 plodina, ale s viacerými pridruženými pomocnými materiálmi

Rastlinná výroba - 2-3 výrobky

Živočíšna výroba - 2-6 výrobkov

Zvieratá – ide o základné stádo, kté sa odpisuje. Účtovné odpisy = OC – T z brakovania/roky v používaní, do N sa zahŕňa nájomné, kté závisí od ceny pôdy/bonity pôdy. Daň z pozemkov platí ten, kto ju obrába.

Rozvrhovými základňami pri strediskovej odvetvovej sú štátne garantované ceny. Môžu byť:

1. priame N – skutočne vynaložené
2. rozvrhové jednotky – KJ - mj: rastlinná výroba (1 t, 1 ha), živočíšna (1 l, 1 kg, 1 ks), nepoľnohospod (1000Sk PN), ostatné činnosti (1000 Sk PN)

Do K vlastných N nezahŕňame tie N, kté bezprostredne nesúvisia s danými V (pr. kurzové straty, odmeny štatutárnym orgánom, výdavky na reprezentáciu, dary) ide o nekalkulovateľné N – nemôžeme zarátať do KV, pretože nie sú vynakladané beprostredne na výrobu.

K v stavebníctve

Medzi špecifiká, kté sú základným predpokladom správnej K v stavebníctve, patria:

63. stavebná produkcia je zväčša  produkciou zákazkovou
64. stavebná produkcia je z väčšej časti individuálnou produkciou
65. pohyblivosť stavebnej výroby
66. pomerne dlhý výrobný cyklus
67. veľký počet VP
68. vysoký podiel dopravných procesov
69. charakter použitého materiálu, charakter stavby, miesto stavby,…
70. existencia vedľajšej a pomocnej výroby
71. verejný charakter stavebnýc diel – bezprostredný vplyv počasia
72. vykonávanie prác na pozemku objednávateľa

Konečnú cenu stavebnej produkcie robíme skladobnou metódou – ocenením  konštrukcií a prác platnými cenami. Typy cien: zmluvná (určená dohodou oboch strán) a konečná (je výsledkom výberu vyjednávania). V zahraničí sa typy cien rozlišujú podľa hľadisku spôsobu K cenovej ponuky na:

1. pevnú cenu
2. pohyblivú cenu
3. jednotkovú cenu
4. cieľovú cenu

Funkcia K v investičnom procese spočíva v tom, aby predbežný poepočet CN stavby bolo možné považovať za max cenový limit. Preto je dôležitý výber dodávateľa, ktý sa realizuje vypísaním súťaže alebo priamym výberom konkrétneho  dodávateľa. K z pohľadu investora sa nazvá kontrolný rozpočet a z hľadiska dodávateľa ido o ponukový rozpočet. K plnia tieto hlavné funkcie:

1. predbežné cenové K vypracované: investorom (na určenie CN a na financovanie stavby) a dodávateľom (na vykalkulovanie ponuky – zohľadní konkurenciu)
2. výsledné cenové K – slúžia ako doklady (faktúry), kté musí investor zaplatiť
3. predbežné N K vypracováva dodávateľ a slúžia mu

73. na plánovanie individuálnej výšky vlatných N
74. ako podklad pre K cien jednotlivých výrobkov, prác a služieb
75. na riadenie výroby a kontrolu vynakladanie plánovaných N v priebehu VP

4. výsledné N K slúžia dodávateľovi na

76. zisťovanie skutočne dosiahnutej výšky N
77. zisťovanie dosiahnutého HV
78. A dosiahnutých výsledkov a jej využívanie pri K pre ďalšie plánovacie obd

Druhy K

1. ponuková – podstatou je stanovenie N stavebných prác na spracovanie ponuky. Pri jej zostavení musia byť k dispozícii   potrebné projektové podklady, z ktých sa najpr určí štruktúra stavebných V a vyráta sa objem stavebných prác. prácnosť = prac čas/jednotka Q; V sadzba = objem V/jednotka času
2. zákazková – ide o spojenie ponukovej K s hlavnou zmluvou
3. výrobná – predstavuje ďalšie upresnenie ponukovej a zákazkovej K. Je vnútropodnikovým pokračovaním ponukovej/zmluvnej K a zohľadňuje:

79. zmenené metódy realiácie a tým zmenené N
80. zmenu N na poddodávky
81. zmenu N stavebných mat
82. rozdiely vypočítaných množstiev vypísaných zadávateľom v zozname prác
83. zmeny vo vypísaných položkaách
84. realizáciu prípadných položiek a vynechanie položiek

4. K dodatkov – robí sa vtedy, keď treba vykonať stavebné práce, kté nie sú v hlavnej zmluve
5. výsledná – cieľom je porovnať plánovanú so skutočnou

K v bankovníctve

KS v banke funguje tak, aby rešpektoval záklaný cieľ ekonomickej činnosti každej banky- rovnováhu vzťahov: rentabilita, rast, riziko. Akékoľvek kalkulované a inak vyhodnocované aktivity banky musia:

85. zabezpečovať KD i DD rentababilitu obchodov, produktov, služieb a kalkulovateľných Výk
86. preukazovať, že rast kvalitatívne a kvantitatívne prispieva k zabezpečeniu rentability
87. zabezpčeovať, že prevzatie bankových rizík je v medziach rizikovej únosnosti banky

KS plní nasledujúce úlohy:

88. priebežné získavanie údajov o obchodoch relevantných pre banku
89. interpretácia údajov o obchodoch, produktoch v závislosti od budúceho vývoja banky
90. modelovanie a interpretácia údajov o obchodoch v závislosti od uplatnenia iných nástrojov controllingu
91. prezentácia A údajov o obchodoch, adekvátna pre rozhodovanie vo vedení banky
92. zisťovanie úrovne efektívnosti čiastkových bankových činností

Predmet K – každý ich obchod je základným faktorom ovplyvnäujúcim vznik a vývoj N a Výnosov a tým predstavuje V, na ktý sa kalkulujú N a V ním podmienené. Charakteristikými čtrami sú:

1. nemateriálny charakter – patria sem atribúty: nie sú skadovateľné, sú abstrkatné a nie sú patentovateľné
2. dualizmus – tzn, že sú spojením hodnotej (daná fin. objemom) a vecnej stránky (výsledok pôsobenia faktorov)
3. vzájomná prepojenosť a podmienenosť – táto vlastnosť bankových V vyplýva z vlastnej podstaty niektorých produktov a z vedomého  prepájania niektorých produktov

Členenie obchodov podľa zobrazenia v bilancii banky:

1. aktívne – poskytovanie úveru, nákup dlhových CP
2. pasívna – príjem vkladov, emisia vlastných dlhopisov
3. neutrálne – nevystupujú ani ako aktíva ani ako pasíva => sú bilančne neutrálne:

93. podsúvahové – narp. CP v úschove
94. indiferentné – ide o N a Výnosy – sú teda na účte ziskov a strát

Základným cieľom každého KS je správne identifikovať N a Výnosy. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby bol v každom prípade správne vymedzený obsah kalkulácie – vypovedateľne  N a výnosy, kté sú vyvolané ich nositeľmi: produktmi, službami a kalkulovateľním V banky.  N môžeme rozdeliť na hodnotovú, prevádzkovú, mimoriadnu a daňovú. Forma K predstavuje usporiadenie CN na V určitej štruktúre. Ide o K na princípe úplných a neúplných N. Metódy K – tento sektor využíva systém K metód, kté sú charakteristické svojou diferencovanosťou použitia pre jednotlivé oblasti činnosti banky:

1. m špecifické pre bankovníctvo – v hodnotovej oblasti (ide o správne určenie čiastkového úrok rozpätia za kalkulovateľné V, kté podmieňujú hodnotu celkového úrokového rozpätia)

úrokové rozpätie (%) = (úrok výnosy – úrok N)/príslušný objem bankových V*100

1. m bilancie vrstiev – dáva odpoveď na otázku: na aké aktívne obchody sa použili zdroe získané z termín vkladov?
2. m POOL – ide o štandardizované financovanie aktívnych obchodov jedným globalizovaným zdrojom
3. m trhových úrokov – nejde o porovnanie aktív a pasív a celk marže banky, ale ide o priradenie do vzájomnej súvzťažnosti: aktuálne individuálne disponibilné zdroje ich alternatívne ind možnosti alokácie do aktív

2. m všeobecné – používané v ďalších sektoroch NH:

1. K v prevádzkovej oblasti

95. m štandardných ks N
96. m jednoduchého delenia
97. m delením pomocou ekvivalentných čísel

2. K rizík

98. pre špecifické riziká m rizikovej prirážky (riziko kurzových strát, riziko pri poskytovaní úverov, rizikopoklasu cien CP)
99. pre všeobecné podnikateľské riziko

Rozpočtovníctvo a rozpočty podniku

Rozpočtovníctvo – predstavuje v pe forme určovanie eko úloh (tržby, zásoby,…) na určitý časový úsek vopred

Z hľadiska podniku ju chápeme ako:

100. činnosť – pomocou ktej sa zostavujú rozpočty a sleduje ich plnenie (v hodnotovej forme)
101. systém rozpočtov podniku – druhy rozpočtov, metódy ich zostavovania, postup ich sledovania a vyhodnocovania

Rozpočet – výsledok rozpočtovania, konkretizácia eko úloh podniku alebo vnútropodnik útvaru na jeho predpokladanú činnosť v určitom obd.  Určité prostriedky ako splniť ciele a aký HV sa má pritom dosiahnuť. Rozpočtovníctvo sa orientuje predovšetkým na dva procesy a to určovanie cieľov a kontrola jej realizácie.

Funkcie rozpočtu

102. ukladanie úloh vnútropodnikovým útvarom
103. kontrola hospodárnosti
104. poskytovanie podkladov o RN pre K

Úloha rozpočtovania v plánocom, rozhodovacom a kontrolnom procese

rozhodovací a plánovací procesÚloha rozpočtovania v plánocom, rozhodovacom a kontrolnom procese

rozhodovací a plánovací proces – stanovenie cieľov, hľadanie alternatívnych postupov, zber dát k alternatívam

proces ročného rozpočtovania – výber alternatívnych postupov, realizácia DD a KD plánov ročných rozpočtov, sledovanie dosahovaných výsledkov, reakcia na odchýlky => kontrolný proces

Kritéria (faktory tvorby) zostavovania rozpočtov

105. veľkosť podniku
106. druh a charakter činnosti podniku
107. dĺžka rozpočtového obdobia
108. ekonomické podmienky podnikania – ich stabilita
109. skúsenosti a schopnosti zostavovateľov rozpočtu

Druhy rozpočtu

1. podľa dĺžky rozpočtového obdobia – KD (max v dĺžke VC), SD (v knihe sa neuvádzajú), DD (presahujú VC),
2. podľa organizačného stupňa – podnikové (má priamy a nepriamy vplyv na HV), vnútropodnikové (vystavujú sa na jednotlivé strediská)
3. podľa predmetu r – výnosy, nákupu, N, HV, zásob, CF, tvorby rozpoč rezervy (na eliminovanie nežiadúcich účinkov)
4. podľa stupňa úplnosti – komplexné (aktíva, pasíva); čiastočné (N, výnosy), kombinované,  výsledkové (len N a výnosy), jednorazové, periodické
5. podľa stupňa aktivity – pevné (rozpočty úloh pre určitú aktivitu), alternatívne (variantné – pre rôze stupne možnej výroby), limitujúce (určujú určitý  predpoklad a limit, ktý nesmie byť prekročený)
6. podľa sledovania priebehu reprodukčného procesu – rozpočty stredísk hl činnosti,r stredísk pomocných činnosti, r stredísk ostatných činnosti, r správnych činností, r zásob činností, r odbytovej činnosti a súhrnné rozpočty

rozpočtová rezerva – je nástrojom pre utlmenie nepriaznivých vplyvov pôsobiacich dočasne na plnenie úloh v určitých útvaroch

m rozpočtovania

1. plánová m – je najjednoduchšia. Vychádza z rozpočtu plánov, K. Využíva info z minulých období a plánov. Je najmenej presná. Využíva sa pri nových výrobkov, podnikov. Využíva sa tam, kde rozsah činností nie je veľký (opravy, služby)
2. normová m – je považanová za najprešiu (reálna). Je to súhrn postupov rozpočtovania, kté sú založené na operatívnych K. Umožňujú zlaďovať odbytové možnosti s kapacitnými a normy spotreby s normami V
3. jednorázová m – používa sa pri špecialných objednávkach väčšieho rozsahu (parlament). Určuje postupné a komplexné  zostavavanie úloh od začiatku výroby až po jej dodávku podľa objednávky.
4. odborný odhad – používajú ju MsaP. Vychádza z údajov posledných rokov, na základe ktých sa hodnotové údaje zvyšujú o určité fixné %.

Hlavné druhy rozpočtov podniku

Spoločný postup v prípravnej etape je nasledovný:

1. krok – rozhodnutie o dĺžke rozpočtového obdobia
2. krok – štúdium účto a iných dokladov z min období
3. krok – plán možných zmien
4. krok – rozhodnutie o hodnotách jednotlivých položiek rozpočtu
5. krok – vyčíslenie hodnôt rozpočtu

1. rozpočet výnosov (tržieb) – pri stanovení je dôležité stanoviť si ciele, reálny plán a rôzne varianty riešenia. Mal by mať vypracovaný rozpočtový systém, ktý určuje pravidlá, kedy možno do rozpočtu zasiahnuť a takisto určité kompetencie (12M). Zvyčajne sa zostavuje ako prvý, celkové výnosy sú v SK. Je potrebné ich neustále konfrontovať so skutočne dosiahnutými výsledkami a vypočítavať príslušné odchýlky. Zostavujume ich podľa výrobkov, odbytovýcz oblastní, zákazníkov. Zložitosť rozpočtovania závisí od štruktúry výnosy, od pohybu hodnototvorného procesu v podniku a úrovne vnútropodnikových cien – platia min rok, dajú sa robiť 3 spôsobmi a môžu byť stanovené:

110. na základe plánovej K – používa sa vtedy, ak sa sústreďuje na  N
111. na základe plán K + vnútropodnik zisk – ak sa ostatná pozornosť sústreďuje na   V
112. na úrovni trhových cien – ak už podnik prevádza finálny výrobok, ktý ide na trh

Jednostranné zúčtovanie V môže byť

113. podľa druhov N – označuje sa ja ko m priamych N
114. vyrovnávaním NS – odstraňuje nedostatok predošlej m
115. prevodom NS – používa sa, keď sú vytvorené pomocné strediská a keď každé NS produkuje iba 1 druh V

Vzájomnú výmenu V medzi strediskami rieši buď matematická m (simultánne zúčtovanie N) alebo m pevných zúčtovacích cien

2. rozpočet nákupu a zásob – vychádza z rozpočtu výnosov a jeho dôležitým podkladom je potrebná úroveň zásob. Výška potrebných zásob je ovplyvňovaná rôznymi faktormi: dĺžka dod cyklu, dodávateľ, podmienky, sezónnosť… Východiská pre jeho zostavenie:

116. potrebná úroveň počas celého roka nie je konštantnou, ale má aj svoje sezónne výkyvy
117. najvyššiu úroveň zásob je potrebn zabezpečiť pred najvyššie očakávanou úrovňou tržieb
118. výšku nákupu v značnej miere ovplyvňuje limit obstarávacieho času – čím kratší, tým menšie zásoby
119. nákup bežného mesiaca zvyčajne zabezpečujú predpoklad tržby v ďalšom mesiaci

Úroveň zásob: počiatočný stav zásob (podľa súvahy)

 + nákupy (podľa rozpočtu nákupu)

 zásoby určené na predaj

 - tržby (podľa roz tržieb, ale v nadobúdacích cenách)

 konečný stav zásob

3. rozpočet N – základom je vyčíslenie vplyvu zmeny objemu tržieb na N a tým aj zisk

Vzájomné väzby tržby – N – zisk:

120. zisk sa vzťahuje len na určitý objem tržieb a na určité N v konkr časovom obd
121. prevádzkové N sa nemenia rovnomerne s objemom tržieb
122.  objemu tržieb nespôsobuje proporcionálne zvýšenie objemu zisku

Pre jej zostavenie sa využívajú poznatky z vývoja FN a VN v závislosti od zmeny objemu tržieb

123. zmena úrovne tržieb vyvoláva zmenu relatívneho (%) podielu FN na tržbách
124. vplyvom FN pri zvyšovaní objemu T medzi 2 obd je  % zvýšenie Z je väčšie ako  %  T
125. VN sa menia úmerne so zmenou objemu T a ich podiel na T má konštantný charakter
126. zmiešané N sú kombináciou FN a VN a  vo vzťahu k zmene objemu sa menia neúmerne
127. rozčlenenie N na FN, VN a zmiešané umožňuje stanoviť výšku jednotlivých položiek, ak aj zmiešané N rozčleníme na F a V časť.

4. rozpočet HV – určuje pravdepodobný zisk. Rozpočty N a výnosov poskytujú základné údaje pre rozpočet výsledku podniku
5. rozpočet pe príjmov a výdavkov (CF) – má nezastupiteľný význam pre hodnotové riadenie firmy. Jej význam spočíva v tom, že je najefektívnejším nástrojom plánovania a kontroly likvidity v podniku. Je vhodné dodržať nasledujúci postup:

1. vypracovať predpokladanú výšku príjmov – vychádza z A archivovaných záznamov úhrad za min obd a ich spriemerovanie
2. vypracovať predpokladanú výšku výdavkov – vychádzame z hrubého rozdelenia platieb v hotovosti (obchod P do 3 skupín: nákupy, RN a iné hotovostné platby)
3. stanoviť celkový stav hotovosti – na základe vypočítaných predpokladaných PaV hotovosti je možné stanoviť očakávaný stav hotovosti na konci každého mesiaca

6. rozpočty variantné (pohyblivé) – sú založené na rozlišovaní V a F položiek RN. Je vhodné ich zostavovať len na základe dôkladnej A režijných činností a jednotlivých položiek RN.

Nadväznosť K, rozpočtovníctva, účtovníctva a plánu N

1. nadväznosť medzi predbežnými K a rozpočtovníctvom vyplýva z toho, že predbežná K poskytuje pre rozpočtovníctvo údaje o PN
2. predbežné K poskytujú pre účto podklady, kté sú základom tvorby vnútropodnikových cien a určenia vnútorpodnik výnosov vtedy, ak sa oceňovanie nedokončených výrobkov, polovýrobkov vlastnej výroby alebo výrobkov uskutočnňuje na báze vopred stanovených N
3. nadväznosť výslednej K na účto vyplýva z toho, že VK sa zostavuje prevažne z údajov z účta
4. nadväznosť medzi rozpočtovníctvom a účtom je pri zostavovaní rozpočtov
5. nadväznosť predbežnej a výslednej K vyplýva tiež z ich vzájomného porovnania
6. nadväznosť predbežných K a plánu N vyplýva z číselnej rovnosti objemu zisku a predbežných K prepočítaného na plánované V a Z v pláne N
7. fin plán sa delí na čiastkové, z ktých je pre rozpočtovníctvo rozhodujúci plán V, N a tvorby Z.

Foltínovej m K v KS:

I. úhrnné K   II. rozdielové K   III. Odvetvové K

absorpčné    ne-absorpčné?   môžu byť:

K úplných N   K úplných U neúplných N K úplných N/ K neúplných N

a) delením    a) normová MKN  a) K v poľnoshopod

- jednoduchým delením  b) m štandard N   b) K v obchode

- pomocou ekviv čísla      c) K v stavebníctve

b) v združenej výrobe      d) K služieb

c) prirážková       e) K v pe inštitúcii

d) ABC m        majú svoje špecifiká

e) fázová a stupňová  VK=ZKZNOdchýlka

f zákazková

g VN a FN – 1stup, 2stup, 3stup

neabsorpčné

K neúplných N

POZOR!!!!

nemožno stotožňvať m K VN a FN s rozdielovou m

nemožno stotožňovať PN s VN pretože:

VN – jednotkové – sú dané na jeden výkon – sú teda normované

PN  týkajú sa konkrétneho výrobku – čiže môže obsahovať aj FN

Viacstupňové m

1. 1-stupňové m – pri tejto m sú VN a FN v jednom bloku
2. 2-stupňové m – VN poskytuje mng informácie s dobrou vypovedacou hodnotou. Tento spôsob je orientovaný trhovo a poskytuje spoľahlivé podklady pre:

128. rozhodovanie o cenách
129. pre A výnosov
130. pre A N a Z
131. pre plánovanie
132. pre kontrolu a riadenie podniku

3. viacstupňové m- FN sa delia na viac F vrstiev. Časť FN sa vzťahuje k určitým objektov. Rozlišujeme 5 vrstiev FN

1. FN druhu (jednotlivých výrobkov)
2. FN jednotlivých skupín
3. FN jednotlivých stredísk
4. FN úseku zodpovednosti
5. FN celého podniku

Pre MaS P stačí rozdelenie FN do 2 skupín. Zaistí sa dostatok info pre rozhodovanie:

1. špeciálne FN (druhu) – majú priamy vzťah k výrobku
2. všeobecné FN (podniku) – k výrobkom sa nemusia priradiť – predstavujú súhrnnú veličinu.

Pozrieť Rozhodovanie na základe hrubého rozpätia a Normovú m. Význam rozdielových m:

133. kontrola N, robí sa v priebehu VP
134. odchýlky sa priradia zodpovedným osobám, úsekom
135. vyššia vypovedacia schopnosť

Skutočná spotreba jednotlivých N sa od začiatku VP sleduje v 2 zložkách:

136. vopred určené N – normovaná spotreba
137. rozdiel medzi vopred určenými N a SN

RM – 1. normová m 2. štandardná m

RM – môžeme riadiť jednotkové N tam, kde k nim existuje THN – technická norma

Základom normovej metódy sú operatívne normy – stanovené až na výrobnú operáciu

Operatívne normy = živé normy (menia sa)

Operatívne normy sú stanovené pre jednotkové N

Pre normované N sú rozhodujúce:

1. tvorba N normy – určuje v hodnotovom vyjadrení spotrebu VN, ktá sa v určitých podmienkach pokladá za racionálnu
2. úroveň normovaných N – úroveň slúžiaca na určenie základov pre výpočet

Riešenie NM – 1. grafom, II. bilančne, III. tabuľkovou formou

Vo vnútorpodnikovom účte sa účtuje na 3 účtoch – ZK, OK, Odchýlka

Varianty riešenia: I. KD variant – ZK mením v závislosti od zmeny  v OK – nesmieme zabudnúť na nedokončenú výrobu

II. DD variant – nemení sa, tzn že tu nie je nedokončená výroba

Ocenenie nedokončenej výroby sa uskutočňuje na úrovni: ZK; OK; VK (len výnimočne)

Hotové výrobky – VK = ZK   normy  odchýlka

 OK = ZK  zmena normy

Koeficient zmeny normy = zač. stav  prírastok ZN

  zač. stav nedok výroby +  N vložené do výroby

Zmenu normy rozložím do:

nedokončenej výroby = koef ZN x hodnota NV v ZK

HV = koef ZN x hodnota HV v ZK

Koeficient odchýliek = ZS odch  prírastok odchýlok

  ZS nedok výroby + N vložené do výroby

HV = koef odch x hodnota HV v ZK

NV = koef odch x hodnota NV v ZK