Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

ťahák na správko (spravnetahak.doc)

verejná správa (VS)

Definícia správy: - kybernetika definuje – cieľavedomé pôsobenie na akýkoľvek proces za účelom jeho zosúladenia s určitými zákonitosťami; - každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu určitého cieľu; - v úzkom slova zmysle – už len určitý druh , je to štátomocenská činnosť, ktorou sa má dosiahnuť uskutočnenie verejného záujmu; - správa štátu , správa verejných záležitosti – vykonávať ju prostredníctvom časti verejnej moci – verejnej správy. rozdiel medzi: 1. súkromná správa = riadenie, menežment. jej cieľom je dosiahnutie vlastného prospechu, napr. zisk; 2. verejná správa – robí sa vždy vo verejnom záujme. v 19-tom začiatok 20 storočia sa členila na 5 oblasti: a) správa vnútorných vecí, b) správa vojenská (správa obrany), c) správa finančná, d) správa zahraničná, e)správa justičná. Celá verejná správa sa označovala ako policajná, až v období liberálneho právneho štátu sa pojem policajnej správy v rámci tej vnútornej .... a polícia mala na starosti poriadkové veci, druhá časť slúžila  na zabezpečovanie služieb občanov, napr. v oblasti zdravotníctva, školstva.. Vo FRA – verejnú správu už koncom 70-tich rokov 19-teho storočia začali chápať ako službu verejnosti. V NEM – postupne diferencuje medzi správou zásadovou (policajnou) a poskytovanie služby. V RAK - členila na zásahovú (vrchnostenskú) a na tzv. súkromnohospodársku (fiškálnu). Takéto členenia aj v súčasnosti v týchto štátoch. VS nám môže niečo zakázať, ale môže poskytovať aj určité služby. Verejný záujem: - môžeme zaradiť medzi pojem nedefinovaný legálne alebo tiež neurčitý právny pojem. Opak záujmu súkromného. Je to záujem verejnoprospešný, ide o taký záujem, ktorý je prospešný pre rámcovo neurčenú skupinu alebo okruh alebo spoločenstvo osôb, čiže pre tzv. verejnosť. Takéto záujmy nemôžu byť v rozpore s platnými právnymi predpismi a musia súvisieť s režimom verejného práva. Prístup k VS: 1. negatívny prístup definovania - Používajú systém substrakcie a teda konštatujú, že VS je to, čo nie je zákonodarstvo, súdnictvo a vládou, s tým, že pokiaľ ide o VS snažia sa poukázať na rozdiely medzi zákonodarstvom (prijímanie zákonov NR SR) a verejnou správou (VS bude tieto zákony vykonávať). Aj VS môže dotvárať normotvorby a to vydávaním aktov, či už normatívnych alebo aj individuálnych – môžu byť vydané vždy len na základe zákona a v jeho medziach, napr. NR SR prijme zákon na základe ktorého vláda môže prijať nariadenie vlády a ministerstvo školstva môže tento zákon priblížiť tomu občanovi a napr. v rámci ministerstva školstva môže regulovať problematiku štipendií. Rozdiel medzi verejnou správou a súdnictvom: Aj jedna, aj druhá činnosť je výkonom zákonov, avšak líši sa spôsobom ako sa tie zákony vykonávajú v rámci súdnictva a v rámci verejných správ. Súdnictvo predstavuje akokeby nachádzanie práva, a to či už vo verejných alebo v rámci súkromných záujmov. VS – nejde o nachádzanie práva, ale o realizáciu záujmov, a to záujmov verejných v medziach práva. Súdy  - hierarchia súdov na seba nezávislých a orgány štátnej správy sú v subordinácií okrem aj prvkov rovnosti. verejná správa – činnosť, spravovanie. Verejná správa v materiálnom alebo funkčnom slova zmysle alebo hovoria o verejnej správe = inštitúcie orgány, ktoré tieto skutočnosti uskutočňujú, resp. v organizačnom  zmysle alebo formálnom.1. hľadisko – organizačné: a) územné (regionálna, ústredná, obecná); b) vecné hľadisko (čiže na akej úrovni a v ktorých veciach) – všeobecnej, - odbornej (špecializovanej); c) kto bude tú verejnú správu vykonávať; 2. hľadisko – podľa právnej formy: a) vrchnostenskú – vykonávaná formou verejného práva. Je tu určité nariadenie, rozhodnutie a donútenie; b) fiškálnu – z dôb absolutizmu, predovšetkým pojem štátny majetok. štát nevstupuje do vzťahov ako vrchnostenský subjekt, ale ako rovnocenný partner s niekým iným. to vo finančných otázkach a otázkach štátneho majetku; 3. hľadisko – na základe úloh, ktoré uskutočňuje verejná správa (v oblasti technického rozvoja – problematika štátnej merovej služby; v odvetví zamestnanosti; v odvetví dopravy; v odvetví lesného, vodného hospodárstva; v odvetví školstva, sociálnych vecí; v odvetví obrany krajiny, zahraničných vecí; v odvetví justície; atď) 2. pozitívny prístup definovania verejnej správy: snažia sa definovať verejnú správu ako diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít (štát, región, obec, mesto), ako  zložený systém s niekoľkými subsystémami. A medzi tieto subsystémy patrí: - štátna správa - jediným pojmom, ktorý sa u nás používal od konca 40-tich rokov až do začiatku 90-tich rokov. charakterizujeme ju niekoľkými znakmi: 1. činnosť výkonná – vykonáva jej akty, teda zákony; 2. činnosť nariaďovacia – spočíva v oprávnení orgánov verejnej správy vydávať normatívne a individuálne akty, uskutočňovať ..............  a používať štátne donútenie; 3. činnosť podzákonná -  je determinovaná zákonmi a vyjadruje aj viazanosť štátnej správy. uskutočňuje osobitná skupina orgánov – orgány štátnej správy, hierarchicky usporiadaná; 4. stojí za ňou donucovacia moc štátu – je upravená normami a nie je pre ňu typické používať donucovaciu moc. Lebo štátna správa sa snaží, aby tie úlohy boli plnené dobrovoľne. až keď dôjde k porušeniu až potom príde donútenie. Pokutu môže udeliť len kompetentný orgán. Sankcia musí byť primeraná, možno realizovať donútenie len právne dovolenými formami a prostriedkami.  Štátna správa ako sústava štátnopolitického riadenia zameraná na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcii štátu; ako činnosť, ktorú uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány;  je výkonná a nariaďovacia činnosť bez ohľadu na to, kto túto činnosť vykonáva – predmetné vymedzenie; je samostatný druh organizovanej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter uskutočňuje sa v mene štátu a aj za pomoci donucovacej moci, pričom ciele a metódy a spôsoby uskutočňovania sa realizujú a regulujú právom a v jeho medziach sa realizuje aj iniciatívny prvok determinovaný tiež internými aktmi nadriadených orgánov. - samospráva - Členíme ju na: 1. územnú – je prestavovaná VUC a obcami, 2.záujmovú – je predstavovaná jednotlivými komorami, vždy určité združenie subjektov, kde sa zjednocujú záujmy, 3.špeciálnu (akademickú). - verejnoprávne korporácie – potrebná vôľa zákonodarcu, dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy verejnej správy, ale nikdy nie zo súkromnej iniciatívy. Má poskytovať verejné služby, nielen verejnoprospešné služby, má mať výsady verejnej moci – STV, Slovenský rozhlas. - verejnoprávne nadácie. – podniky

Správne právo-pojem, predmet, systém

Medzi jednotlivé odvetvia zaraďuje všeobecná teória práva aj administratívne (správne) právo. Je to samostatné odvetvie a zaraďujeme ho do verejného práva. Charakteristické črty správneho práva: 1. je to právne odvetvie, ktoré plné svoju spoločenskú funkciu v oblasti verejnej správy, takže je základom existencie verejnej správy. Ide o právnu reguláciu spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy (v oblasti školstva, kultúry, zdravotníctva, priemyslu, dopravy – výstavba diaľnic a tie metódy, spôsoby závisia od nej, avšak musí byť nejaká regulácia, cestný zákon  a atď.) Plní svoju funkciu – vytvára, ruší niektoré orgány, napr. v r. 1990 bola podstatná privatizácia národného majetku, aby nenastal chaos, orgán štátnej správy sa vytvoril a koordinoval to, no v súčasnosti jeho úloha zanikla, takže zanikol aj daný orgán, ktorý to mal na starosti. v súvislosti s miestnou štátnou správou, zák. č. 416/2001 – všeobecná správa z hľadiska organizovania sa javí ako nepodstatná, takže došlo k zrušeniu krajských úradov a kompetencia sa presunula na iných (samospráva, ministerstvá a pod.), alebo naopak sa vytvára množstvo orgánov – vytvára sa sústava orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou, napr. v oblasti pôšt – poštový regulačný úrad, v oblasti telekomunikácií – slovenský telekomunikačný úrad a pod. v ďalších oblastiach - aj pri regulácií metód, pri plnení jednotlivých úloh, problematika zamestnancov, ich odbornosti; 2. dynamicky sa vyvíjajúce právne odvetvie – v porovnaní s inými právnymi odvetviami právna úprava sú ostatné pomerne stabilné, v správnom práve oblasť hospodárstva je oblasťou, ktorá sa dynamicky vyvíja napríklad ostro po vstupe do EÚ (napr. zákon o vodách); 3. je to odvetvie práva, ktoré upravuje široký okruh spoločenských vzťahov. Šírka tých vzťahov je daná aj šírkou verejnej správy. môžeme hovoriť o normách na miestnej úrovni, regulácií územia samosprávy, regulácií špeciálnej (akademickej) samosprávy, regulácie záujmovej samosprávy, v jednotlivých odvetviach a sférach – zamestnanosti, v oblasti životného prostredia, daní, v oblasti technického rozvoja, v oblasti priemyslu ( v rámci neho plynárenská, elektroenergetiky, banskej správy..), dopravy (v rámci toho napr. cestnej, železničnej, vodnej – a tá námorná a vnútroštátnu a atď.); 4. je právo nekodifikované – nie je vydaný jeden zákonník, ale vzhľadom na to, že upravuje široké spektrum je obsiahnuté vo veľkom počte prameňov.

Nie len u nás, ale aj všade vo svete. dôvodom sú: široký okruh, upravuje vzťahy koordinácie a spolupráce, upravuje aj vzťahy podriadenosti a nadriadenosti, aj práva a povinnosti spravovaných subjektov. Súborné zákony sa vzťahujú na všetky – zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (bol novelizovaný iba dvakrát od vzniku); 92/1990 v znení neskorších zmien a doplnkov; 152/1998 zákon o sťažnostiach. Správne právo je homogénnym právnym odvetvím. upravuje rôznorodé spoločenské vzťahy, ale majú spoločné, že majú spravovací charakter, t. z., že subjekty nikdy nie sú v rovnoprávnom postavení, ale spravujúci a spravovaní: orgán verejnej správy alebo FO alebo PO. Správne právo môžeme definovať ako: 1. súbor právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy vo verejnej správe; 2. súbor právnych noriem, ktoré regulujú spoločenské vzťahy medzi správnymi orgánmi na jednej strane a PO alebo FO na strane druhej a medzi správnymi orgánmi navzájom; 3. že je samostatným právnym odvetvím predstavujúcim súbor všeobecne záväzných pravidiel správania sa, ktorý sa vyznačuje štátom stanovenou formou možnosťou autoritatívneho vynútenia plnenia povinnosti a vlastnou špecifickou vnútornou štruktúrou.

Každé odvetvie práva sa odlišuje predovšetkým predmetom právnej regulácie. Predmet je jedným zo základných kritérií pre rozlišovanie. Predmetom každého právneho odvetvia je vždy určitý okruh spoločenských vzťahov. Ak chceme vymedziť správne právo, ide o: - spoločenské vzťahy vo sfére verejnej správy (nie všetky budú regulácie správneho práva, ak sa prednosta úradu dopusti deliktu alebo ak niečo ukradne budú to regulovať už normy trestného práva – dopustil sa krádeže); - pôjde o tie vzťahy, ktoré označíme ako správnoprávne vzťahy – sú to vzťahy organizačné a mocenské. Pôjde vždy o také vzťahy, v ktorých sa skupiny, kolektívy nachádzajú vo vzájomnom vzťahu spravujúci a spravovaní (napr. medzi správnym orgánom a nami). Predmetom sú tie spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú, menia sa a zanikajú vo verejnej správe a majú spravovací charakter. Systém správneho práva - vnútorne diferencovaný systém. Členíme ho: 1. všeobecná časť – zahŕňa všeobecné inštitúty a pojmy pre všetky jej odvetvia a sféry.a) problematiku osôb v správe, ktoré vykonávajú štátnu službu alebo práce vo verejnom záujme, napr. zákon o štátnej službe; b) súbor právnych noriem, ktoré upravujú orgány štátnej správy ich kompetenciu, vnútornú štruktúru, napr. zák. č. 575/2001 – ako je organizovaná vláda, ministerstvá, ako sa členia, ich základné úlohy a aké ostatné ústredné orgány pôsobia v oblasti verejnej správy; c)  správny proces (postup) orgánov pri realizácií práva, zák. č. 71/1967 – upravuje problematiku správneho procesu; d)  problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti (APZ) – jednak zodpovednosť za správne delikty (zodpovednosť za priestupky) aj zodpovednosť za iné správne delikty (PO ak svojim konaním poškodí prostredie, alebo poriadkové delikty – ak urážame zamestnanca verejnej správy); e) spôsoby zabezpečenia legality (zákonnosti) vo verejnej správe – kontrolou, výkonom dozoru, prostredníctvom sťažností a podnetov; f) vymedzovanie niektorých základných pojmov, čo je to verejná správa, orgán verejnej správy, administratívnoprávne vzťahy, normy..; 2. osobitná časť – zahŕňa normy podľa jednotlivých sfér a odvetví: a) medziodvetvová – problematika štátnej štatistiky, regulácia zamestnanosti, súbor noriem problematiky životného prostredia...; b) upravujú problematiku hospodársku – dopravy, lesného hospodárstva, vodného, priemyslu; c)  kultúrno........ – kultúry, školstva, zdravotníctva...; d)  problematiku administratívnopolitickú – justičné právo, správu obrany krajiny, policajnú správu, zahraničných vecí. Správne právo: - hmotné – upravujú práva a povinnosti spravujúcich a spravovaných subjektov; - procesné – upravujú procesné postupy a procesné práva a povinnosti spravujúcich a spravovaných. Správne právo sa vyznačuje horizontálnou (predstavuje vzťah správneho práva k iným právnych odvetviam) a vertikálnou systémovosťou (prejavuje sa vo vnútri, môžeme hovoriť o súbore PN, ktoré vydávajú ústredné orgány a miestne orgány štátnej správy). Hovoríme o hraničných problémoch správneho práva s inými právnymi odvetviami. Vzťah medzi ústavným právom a správnym právom: je to vzťah všeobecného (ústavné) a špeciálneho (správne) – upraví konkrétne danú problematiku. Finančné právo sa odčlenilo od správneho práva. Orgány štátnej správy – daňové orgán a pod  už upravuje správne právo. Trestné právo a správne právo: upravuje problematiku trestnoprávne zodpovednosti a správne administroprávnej zodpovednosti. Môže byť veľmi úzka súvislosť. Základy zodpovednosti sú upravené obdobne, napr. prezumpcia neviny, či ide o priestupkové právo alebo trestnoprávna zodpovednosť; orgány policajné – majú na starosti aj ochranu a dodržiavanie poriadku a sú orgány činnými v trestnom konaní, ale majú povinnosť vydávať OP, pasy a pod. – a to spadá pod správne právo. Poznáme aj ďalšie vzťahy medzi pracovným právom, rodinným právom, medzinárodným aj inými. Pramene správneho práva: precedent nie sú prameňom správneho práva, aj keď môžu mať určitý význam a stanoviská Najvyššieho súdu môžu určitým spôsobom ovplyvniť rozhodovanie orgánov v určitých veciach; obyčaje – nie sú prameňom, ale majú určitý význam pri rozhodovaní. napr. norma, ktorá ukladá obci, aby zabezpečovali verejného poriadku – môže byť ovplyvnený obyvateľmi. Môžeme ich rozčleniť: 1. normatívne právne akty; 2. normatívne zmluvy; 3. právo európskych spoločenstiev: a) primárne právo – normy medzinárodných zmlúv o vytvorení spoločenstva a jeho rozširovaní; b) sekundárne právo – zakotvené v nariadeniach, ktoré sú všeobecne záväzné, v smerniciach, rozhodnutiach, odporúčaniach a stanoviskách

Administratívnoprávne normy a vzťahy

identické normy administratívnoprávne normy. môžeme vychádzať z definície, ktorú predkladá všeobecná teória práva = pravidlo správania sa stanovené štátom na uskutočnenie právneho pôsobenia na spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy. sú základom pre tvorbu systému práva, súhrn vytvára odvetvie správneho práva, t. z. istý rôznorodý systém právnej regulácie. ak ich porovnávame s normami v iných právnych odvetví dospieme k špecifikám: 1. v predmete regulácie – len tie právne normy, ktoré obhajujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru vo verejnej správe; 2. pri tvorbe zmien správneho práva sa uplatňuje metóda, odrazom ktorej je potom imperatívny charakter. tento charakter môže byť vyjadrený v rôznych podobách: a) priamy príkaz pre subjekt administratívnoprávneho vzťahu konať spôsobom určený v administatívnoprávnej norme. zák. č 49/2002 O ochrane fondu – ak vlastník sa zamýšľa predať takýto majetok je povinný písomne to na štát, aby oni mohli prvý odkúpiť; b) z normy vyplýva priamy príkaz zdržať sa konania – určenie zákazu, napr. zák. č. 543/2002 O ochrane prírody a krajiny – ja zakázaný vjazd a státie vozidlom saňami, bicyklom, alebo zákaz kúpania na určitých miestach; c) príkaz subjektu, ktorému sa umožňuje vybrať si jeden z variantov konania v medziach administratívnoprávnej normy. môže konať sám alebo sa môže dať niekomu zastúpiť – môže si zvoliť spôsob správania; d) ako  príkaz, ktorý umožňuje subjektu uskutočniť alebo neuskutočniť úkony, ktoré norma predvída – prípustné odvolanie. záleží od účastníka či sa rozhodne podať odvolanie alebo nie; e) na rozdiel od iných právnych odvetví je tu zapojení väčší počet právnych subjektov. Je to preto, že územná samospráva majú kompetenciu samy vydávať normy – všeobecne záväzné nariadenia – ostatné výkonné orgány sa spolupodieľajú na normotvorbe, napr. ministerstva môžu pripraviť nejaký návrh, ktorý predložia v NR SR; spočíva v štruktúre právnych noriem – má trojitú štruktúru. administratívnoprávne normy – vyjadrená dispozícia, teda samotné pravidlo správania sa a často sa stáva, že hypotéza s dispozíciou splýva a osobitosť spočíva aj v sankcií pretože často sa stáva, že väčšina týchto noriem sankciu neobsahuje a to preto, že celý rad týchto noriem je adresovaný podriadeným subjektom, zamestnancom a v prípade porušenia normy vzniká disciplinárna zodpovednosť a tak isto aj preto, že časťou sanckie sú stanovené v jendom právnom predpise,, napr. v zák. č 372/1990 nájdeme sankcie za porušenie iných noriem, v iných oblastiach – tie normy majú neurčitú sankciu. môžeme sa stretnúť s rôznym usporiadaním: - hypotéza, dispozícia, sankcia; - hypotéza, dispozícia, povzbudenie. Štruktúra adminstoprávnej právnej normy nie je totožná so štruktúrou právneho aktu (ten obsahuje niekoľko noriem).

Klasifikácia noriem: - prikladajú osobitný význam na admnistratívnoprávne normy: 1. hmotnoprávne – tie upravujú práva a povinnosti adresátov (subjektov) a zároveň stanovujú aj konkrétne predpoklady a podmienky realizácie týchto práv a povinností, napr. ak chce niekto podnikať v živnostenskom zákone má určené na základe čoho môže – živnostenský list + všeobecné podmienky zadané (vek 18 rokov, bezúhonný, nesmie byť trestaný za úmyselný trestný čin a pod.); 2. procesnoprávne – také normy, ktoré upravujú postupy prostredníctvom ktorých sa uvádzajú do života hmotnoprávne normy, zák. 71/1961 – postup procesných noriem – musím si podať žiadosť, musí mať predpísané náležitostí.

okrem týchto noriem poznáme: - konfetenčné normy – časť teoretikov ich zaraďuje medzi hmotnoprávne normy, časť, že ich je potrebné vyčleniť ako osobitnú skupinu. upravujú pôsobnosť spravujúcich subjektov, ich postavenie, právomoc, napr. zák. 575/2001 v znení neskorších zmien a predpisov – aké základné úlohy ministerstvo plní a atď.; organizačnoprávne normy – sú to normy, ktoré upravujú vnútornú štruktúru orgánov a vzájomné vzťahy jednotlivých zložiek. môžeme ich nájsť v niektorých predpisoch, napr. 575/2001 – organizačná štruktúra ministerstva; - regulačné: upravujú postavenie a správanie subjetkov pozitívnych; - ochranné – poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tým, že majú dopad na negatívne spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri porušení práva (budú mať vo svojej štruktúre aj sankciu); podľa právneho charakteru: na zaväzujúce – väčšina sú tieto, vyplýva to z ich imperatívneho charakteru a splnomocňujúce – len menšia časť; - z pohľadu verejnej správy (v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, zahraničných vecí, justície, polície, dopravy, atď); - početnosť aplikácií ( môžeme zistiť, ktoré sa používajú častejšie – normy zakotvené v priestupkovom zákone, a pod. a tie ktoré sú menej používanejšie – normy na sčítanie obyvateľstva, voľby (raz za 4 roky) ); - z hľadiska ich pôsobnosti a) miestnej (na celom území SR/v rámci územného a správneho členenia SR/môže byť upravené aj špecificky, určeným miestom, pôsobnosť len na území hlavného meste SR, na území mesta Košice a pod., v hraničnom pásme, v zónovom pásme); b) z časovej pôsobnosti (s neobmedzenou/ s obmedzenou  - je viazaná na výskyt, existenciu určitej právnej skutočnosti (napr. zákaz návštev v zdravotníckych zariadeniach počas chrípkovej epidémie); c) osobná pôsobnosť (na všetky osoby/len na PO/ len na FO/ v rámci FO, len na osoby so špeciálnym statusom (osobitný okruh práv a povinnosti, napr. len na policajtov, na vysokoškolských študentov) ); d) z hľadiska správnej úvahy – voľnosť daná orgánu rozhodnúť v konkrétnom prípade tak alebo onak v hraniciach právnej normy.

Subjekty verejnej správy

Subjekt – základný pojem, možný resp. skutočný účastník právnych vzťahov, ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinnosti. Teoretici používali väčšinou označenie subjekt verenej správy – až do obdobia 40-tich rokov minulého storočia, neskôr sa stretneme s označením len subjekt správneho práva, napr. Hertzel a prof. Lukeš hovoria o subjektoch správneho práva. V súčasnosti subjekty: 1. verejnej správy – je právne vymedzený pôsobnosťou a právomocou, t. z. spôsobilosťou na výkon verejnej správy v určitej vymedzenej oblasti spoločenských vzťahov, subjekty disponujú príslušnou spôsobilosťou (štát a verejnoprávne korporácie) rozlišujeme medzi subjektom verejnej správy – štát a vykonávateľom – štátne orgány (napr. ministerstvo, štatistický úrad SR, obec, VÚC, slovenský rozhlas a pod.); 2. správneho práva – ten je viazaný na spôsobilosť mať práva a povinnosti. Sú to FO, PO. Základný zmysel právnej subjektivity – aby mohli nadobúdať práva a povinnosti a zároveň im dáva aj spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Zaraďujeme sem občanov SR (z pohľadu občianstva), môžu byť aj neobčania (cudzinci, bezdomovci, azylanti..). konkrétne práva a povinnosti vyplývajú z jednotlivých právnych noriem a keďže vystupujú v rôznych vzťahoch, v rôznych oblastiach (školstva, kultúry atď.). práva a povinnosti sú určité len vtedy, keď budú zaručené určitými garanciami. – vytváranie záruk je vlastne jedna zo základných úloh štátu. Garancie rozlišujeme: ekonomické, politické, právne – vytvára celý právny poriadok. Základné práva občanov zakotvené v ústave a od nich sa vyvíjajú ďalšie práva zakotvené v ostatných právnych predpisoch. Prvým zo subjektov budú FO. Právne postavenie občanov je charakterizované komplexom práv a slobôd, ktoré sú im dané a zároveň aj komplexom povinnosti, ktoré môžu na základe právnych predpisov ukladať. Z podstaty práva vyplýva, že sú to práva aj povinnosť a ničím sa nelíšia od iných práv v ostatných oblastiach. Právne postavenie občana vo verejnej správe je charakterizované tým, že základné práva sú zakotvené v ústave . Súhrn všetkých práv a povinnosti vytvára potom administratívnoprávny status občana – teda súhrn práv a povinnosti občana vo verejnej správe. Rozlišujeme: 1.všeobecný status občana – tvoria ho práva a povinnosti, ktoré sa realizujú v každom odvetví správy, napr. právo zúčastňovať sa na správe a riadení štátu (napr. tým, že si volíme svojich zástupcov, môžeme mi kandidovať, členmi v ústredných orgánov a pod.); 2. osobitný status občana – práva a povinnosti, ktoré sú v jednotlivých odvetviach správy, napr. špeciálny status policajta, lekára, študenti VŠ, člen lesnej stráže a pod. Právna subjektivita obsahuje: a) spôsobilosť mať práva a povinnosti – predpokladom k tomu, aby sme ich mohli nadobúdať, vzniká narodením, trvá počas života a zaniká smrťou, spôsobilosť má aj počaté dieťa za predpokladu, že sa narodí živé – má význam v súčasnosti už menšie. Spôsobilosť v správnom práve bude mať aj dieťa, ktoré nie je telesne alebo duševne vyvinuté a štát mu garantuje základné práva a poskytuje mu ochranu zdravia, má právo na dôstojný život, slobody a pod., nedá sa ani obmedziť ani pridať; b) spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti (na právne úkony), vyplývajú z administratívnoprávnych noriem. Vzniká až keď FO dosiahne určitý vek a získa s tým spojené rozumové schopnosti samostatne rozpoznať význam a následky svojho konanie.  – vychádzajú z toho aj normy správneho práva – z OZ §8, napr. nedostatok rozumových schopností – nie je schopná rozoznať význam a následky svojho konania – súd môže takúto osobu pozbaviť na právne úkony (FO možno pre duševnú chorobu), obmedziť (pre duševnú chorobu, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov) a zároveň rozsah určiť. Veková hranica (18 rokov) v normách správneho práva môže byť: a) nižšia ako 18 rokov - Môžu mať požiadavku na vek aj inú. Každý kto dosiahne vek 15 rokov musí mať OP, majú povinnosť samy sa hlásiť na trvalý pobyt, vzniká zodpovednosť za priestupok. Hranica ešte nižšia ak dieťa cestuje samo, musí mať samostatný pas; b) môže byť aj vyššia -  rôzne funkcie, na výkon ktorých potrebujeme mať viac rokov. V niektorých prípadoch normy správneho práva nemajú určený vek, a preto vzniká otázka kedy? Norma správneho práva má na mysli vekovú hranicu 18 rokov – podľa OZ, s tým že pokiaľ vyplýva zo správneho práva iná hranica, platí tá. Aké práva a povinnosti má, nevyplýva zo všeobecného pojmu, ale z jednotlivých právnych noriem. Neobčania (cudzinci) – právna úprava o pobyte cudzincov je v zák. č. 48/2002, t. z., že subjektom správneho práva sú aj cudzinci a môžu nadobúdať práva ako aj občania SR. Ich právne postavenie je regulované súborom platných právnych noriem (poštové tajomstvo, ochrana slobody pohybu, na vyznanie a pod. a aj povinnosti dodržiavať právne predpisy, rešpektovať verejný poriadok – tak ako občania ) a súbor právnych noriem, ktoré sa vzťahujú len na cudzincov (napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti, zdravotná starostlivosť, nemôžu niektoré práva nadobúdať – napr. uchádzať sa o štátnu službu, policajtom byť nemôže, zoznamovať s utajovanými skutočnosťami, ustanovenie o vyhostení (policajný úrad môže vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu na naše územie napr. na 10 rokov, najmenej na 5 rokov vtedy, keď cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu, zdravie a práva a slobody iných; vyhostiť cudzinca môže aj súd). PO ako subjekty správneho práva: pojem a podstata PO – nie je jednotne definovaná, ale je to pojem práva súkromného. Zaraďujeme sem: - Združenia FO alebo PO,  - PO sú účelové združenia majetku, - jednotky územnej samosprávy,  - iné subjekty, o ktorých tak ustanovuje zákon. Subjektivita PO – predstavuje právnu subjektivitu: mať oprávnenia – vznikajú a zanikajú súčasne; mať právne povinnosti – vznikajú a zanikajú súčasne; spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať tieto práva a povinnosti. Pre jej vznik je rozhodujúce splnenie určitých podmienok podľa toho ako to ukladá právny predpis. Zastupovať PO budú jej orgány alebo zástupcovia. Právnu subjektivitu môže mať celá PO, alebo aj zložka PO. Subjektami správneho práva môžu byť aj združenia občanov – upravené zák č. 83/1990 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý doplňuje právo občana slobodne sa združovať v spolkoch, hnutiach, kluboch, odborových organizáciách – sú tiež PO, vznikajú registráciou, návrh na registráciu môžu podať vždy najmenej 3 občania, z ktorých aspoň 1 musí mať viac ako 18 rokov – musí vždy obsahovať predpísané náležitosti (názov, sídlo, cieľ, orgány aké bude mať, spôsob ako sa budú vytvárať a pod.) a podáva sa na Ministerstvo vnútra, ktoré začína správne konanie o registráciu, a ak nezistí žiadne dôvody na odmietnutie ministerstvo vykoná registráciu do 10 dní od začiatku konania. Konanie sa začína, keď návrh dôjde na Ministerstvo vnútra. Osobitným druhom PO môže byť aj štát a verejnoprávne korporácie. Subjekty verejnej správy – štát a vykonávateľom verejnoprávne korporácie

Sú to orgány, ktoré označujeme ako orgány štátnej správy. Tieto subjekty je potrebné odlíšiť od iných štátnych orgánov. Je to vlastne jeden z druhov orgánov štátu; sú to výkonné a nariaďovacie orgány; sú vždy zaradené v určitej hierarchickej štruktúre – musí mať personálny a materiálny substrát (budovy, zamestnancov a pod.); má svoju vymedzenú pôsobnosť, ktorá predstavuje okruh úloh, ktoré daný orgán bude prejednávať a rozhodovať a každý z týchto orgánov musí mať určitú právomoc (súbor právnych prostriedkov, ktoré sú zverené príslušnému orgánu, aby mohol tieto úlohy plniť)

pojem kompetencia – môžeme povedať suma pôsobnosti, okruh daných úloh spolu s oprávnením, ktoré orgán dostal od štátu. Pojem je právnym pojmom a trvalou požiadavkou je požiadavka stability kompetencie. Charakterizujeme ju ako právom dovolenú aktivitu orgánu v rámci jemu vymedzeného okruhu štátnych vecí. Pokiaľ ide o jednotlivé orgány, tak z hľadiska kompetencie ich môžeme členiť: a) z hľadiska územného (na ústrednej úrovni / na regionálnej a miestnej úrovni); b) z vecného pohľadu -  v rámci jednotlivých odvetví, či schém (v oblasti školstva / zdravotníctva / a pod.) Ďalšie členenie: a) s individuálnou kompetenciou – napr. úrad priemyselného vlastníctva, b) tipová kompetencia – napr. všetky úrady životného prostredia, c) zmiešaná kompetencia – napr. Obvodný úrad so všeobecnou kompetenciou. Musí dochádzať k zmenám kompetencie. Niekoľko foriem poznáme: 1. devolúcia kompetencia – znamená prechod kompetencie na bezprostredne nadriadený orgán a stretneme sa s ňou pri uplatňovaní dvojstupňovitosti správneho konania, napr.  pri odvolaní, alebo napr. pri inštitúte nečinnosti orgánu; 2. delegácia kompetencie – znamená právo orgánu zveriť časť svojej kompetencia nižším podriadeným orgánom (alebo keď štát zveruje kompetencia subjektu, ktorý nemá štátny charakter – napr. obce, VÚC); 3. zverenie kompetencie – právo zveriť uskutočnenie jednotlivých úkonov inému orgánu na rovnakom alebo na nižšom stupni, avšak rozhodovacia právomoc ostáva vždy na tom orgáne, ktoré to zverenie robí. Napr. pri dožiadaní; 4. tzv. prorogácia kompetencia – teoretická možnosť. Dohoda dvoch orgánovo výmene kompetencie, že to predpokladá právny predpis. U nás v súčasnosti nemáme.

Vymedzenie pojmu verejného práva z organizačného pohľadu = ide o organizačnú štruktúru, ktorú tvoria jednotlivé subjekty a prostredníctvom nich zabezpečuje úlohy. Štát verejnú správu zabezpečuje prostredníctvom svojich orgánov – orgány štátnej správy – vyznačujú sa všeobecnými a špecifickými znakmi. Uskutočňovanie jej úloh sa môže vykonávať priamo (výkonné a nariadovacia orgány) alebo nepriamo (subjekty neštátneho charakteru – verejnoprávne korporácie, územná samospráva, profesijné a pod.) Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: 1. vykonávajú činnosť v mene štátu; 2. konšitutovanie sa uskutočňuje buď priamo ústavou, ústavnými zákonmi alebo zákonmi; 3. ich pôsobnosť a právomoc je vždy ustanovená zákonom; 4. vnútorná organizačná štruktúra je regulovaná právom; 5. stojí za nimi donucovacia moc štátu. Špecifickými znakmi orgánov štátnej správy: 1. sú to výkonné a nariaďovacie orgány; 2. môžu na základe zákonného splnomocnenia vydávať všeobecné záväzné právne predpisy; 3. ich činnosť možno v rámci práva determinovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi riadiacich orgánov; 4. sú vždy hierarchicky zaradené (začlenené) v určitej sústave orgánov. Orgány štátnej správy – je tu zložitý proces vytvárania organizačnej štruktúry. Riadi sa organizačnými pravidlami, v právnej teórií sa nazývajú organizačnotechnické princípy výstavby. V súvislosti s nimi je potrebné vedieť, že predstavujú určité myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. (jeden orgán je budovaná len na základe jedného princípu – to nie. Na základe niekoľkých princípov). Členíme ich do troch skupín: 1. organizačnolokalizačné -  (od lat. loko – miesto) určujú miesto v systéme týchto orgánov. Zaraďujeme sem: a)  princíp decentralizácie (smeruje k vyčleňovaniu určitých správnych činností a k ich osamostatňovaniu od štátu – u nás pri prijatí zákona o obciach – prenesené právomoci na ne, na samosprávu a potom prijatím zák. 416/2001 – niektoré úlohy sa preniesli na obce a na samosprávne kraje) a centralizácie (rozhodovacie právomoc je spravidla sústredená na najvyššom článku; b) princíp koncentrácia  (znamená sústredenie pôsobnosti na vyššiu, prípadne na najvyššiu úroveň bez ďalšieho členenia či horizontálneho alebo vertikálneho, napr. úrad jadrového dozoru a nemáme nižšie orgány ani) a dekoncentrácia (vyčleňovanie príbuzných skupín správnych činností a ich relatívne osamostatňovanie v podobe nových organizačných jednotiek rovnakej organizačnej sústavy, môžeme hovoriť o vertikálnej dekoncetralizácii – časť právomocí sa prenesie na nižšiu úroveň, ministerstvo pôdohospodárstva má na starosti problematiku lesného hospodárstva a vytvorením úradov lesného hospodárstva prenáša sa právomoc na nižšie články, podobne aj v oblasti daní – min. financií a daňové úrady); c) princíp územný - vymedzovanie pôsobnosti vo vzťahu k určitému územiu, čiže môžeme hovoriť o orgánov na ústrednej úrovni; s celorepublikovou pôsobnosťou a nie sú zaradené do prvej kategórií; na krajskej úrovni a majú to v názve, prípadne regionálne; na miestnej úrovni – obvodné úrady, obec a pod.; d) princíp odvetvový – založený na určitých lineárnych útvaroch a znamená vytváranie orgánov v rámci určitých odvetví v rámci toho odvetvia, napr. odvetvie dopravy a v rámci toho organizačná sústava, ústredný orgán – ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií,  letecký úrad, námorný úrad a pod.; e) princíp funkčný – uplatňovanie vedie k špecializácií a je vlastne založený na funkčných väzbách, napr. v oblasti správy technického rozvoja – ústredný orgán úrad pre.... a okrem toho je to aj špecializovaný orgán a je to orgán, ktorý má na starosti ďalšie záležitosti; f) princíp reálny – spočíva v tom, aby sa vo verejnej správe vytvárala taká sústava orgánov, ktorá zodpovedá realite, orgány ktoré sú potrebné. Uplatňuje sa napr. začiatkom 90-tych rokov – privatizácia majetku – bolo potrebné tento proces riadiť a bolo vytvorené potrebné ministerstvo, pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že ministerstvo už nie je potrebné a zrušilo sa a kompetencie prevzalo ministerstvo hospodárstva; 2. organizačnoštrukturálne – sem zaraďujeme princípy, ktoré hovoria o vnútornej štruktúre orgánov a spôsobe vzniku týchto orgánov: a) princíp monokratický (je navonok predstavovaný jedinou zodpovednou osobou – uplatňuje sa v štátnej správe, napr. ministerstvo, ale aj obvodný úrad (prednosta)) a kolegiálny (je tvorený viacerými osobami, potrebné na prijatie rozhodnutia spoločná vôľa, napr. obecné zastupiteľstvo, ale môžu to byť aj poradné orgány); b) princíp volebný (uplatňuje sa predovšetkým v samospráve, napr. ustanovenie starostu do funkcie) a menovací (vznik menovaním, prevažuje v štátnej správe, napr. ministrov menuje prezident) – vyjadrujú spôsob ako vznikajú; c) princíp rozhodovania (orgány s rozhodovacou právomocou, výsledok vydanie normatívneho právneho aktu a pod.) a orgány poradné (výsledok činnosti bude odporúčanie, návrh, príprava podkladov pre orgány s rozhodovacou právomocou, napr. komisie obecné); 3. nadväzujú na členitosť verejnej správy – sem zaraďujeme: a) princíp článkovitosti – majú tie orgány, ktoré vytvárajú jeden článok v sústave niečo spoločné, predovšetkým na ústrednej úrovni (tu je dvojčlánková sústava – prvým ministerstvá a druhým článkom sú potom orgány, ktoré zákonodarca označuje ako ostatné ústredné orgány štátnej správy); b) princíp zodpovednosti – ??????; c) princíp organizačnoprávnej nadväznosti – z hľadiska výkonu štátnej správy – od miestnej úrovni až po najvyššiu úroveň, v oblasti školstva – riaditeľ školy, obec, VÚC, ministerstvo. ak ide o štátnu správu – základná právna úprava je zakotvená v Ústave SR – postavenie vlády ako orgánu výkonnej moci (v 6-tej hlave, čl 108 – čl. 121) a konkrétnejšie v zák. č. 575/2001 o organizácií činnosti vlády a ústrednej štátnej správy. Posledná novelizácia v roku pod číslom 456/2007. Vnútorná organizácia vlády – zák. č. 575/2001 - riadi ju predseda, ktorý zvoláva aj schôdze; - vymedzené činnosti vlády budú koordinovať podpredsedovia, ktorý môžu byť poverený aj ďalšími funkciami (podpredseda vlády a je zároveň ministrom a pod.); - podpredsedu vlády, ktoré určí predseda v čase jeho neprítomnosti ho zastupuje na zasadnutiach vlády; - vláda môže zriaďovať si aj poradné orgány – zvyčajne plnia funkcie koordinačné, konzultatívne, poradné a okrem toho môže aj poverovať jednotlivcov takýmito úlohami a označujeme ich ako splnomocnencov vlády. Poradné orgány zákonodarca rozdelil do troch skupín: 1. stále poradné orgány vlády – sú v súčasnosti 4: Legislatívna rada vlády (predsedom spravidla minister spravodlivosti alebo štátny tajomník min. spravodlivosti), Hospodárska rada vlády (predsedom býva minister hospodárstva a v súčasnosti má 21 členov), Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva (konzultačným orgánom na celoštátnej úrovni, pokúša sa o dosiahnutie dohody, pretože z hľadiska zloženia sa skladá z rovnakého počtu zástupcov štátu a rovnakého počtu zamestnancov a zamestnávateľov (predsedom býva minister hospodárstva), Rada vlády pre vedu a techniku (predsedom býva minister školstva). Členom poradných orgánov môže byť člen vlády ale aj menovaná funkcionári, napr. zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj významný odborníci teoretici, ale aj  z oblasti praxe. 2. Medzi ministerské poradné orgány – členmi týchto orgánov sú len členovia vlády (minister, štátny tajomník) a účasť je nezastupiteľná. Každý orgán ma štatút a ten schvaľuje vláda, napr. Porada ekonomických ministrov vlády (predsedom je minister financií), Ministerská rada vlády pre záležitosti EÚ (predsedom podpredseda vlády), Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontroly drog (predsedom je jeden z podpredsedov vlády), Bezpečnostná rada SR v čase mieru (má dvojaký charakter a na čele predseda vlády, iné postavenie v čase vojny, výnimočného stavu). 3. Ďalšie poradné orgány – Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny (predsedom je jeden z podpredsedov vlády), Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie, Rada vlády pre regionálnu politiku, Rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky, Rada vlády pre prevenciu kriminality, Akreditačná komisia (poradný orgán v oblasti vysokého školstva), Výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Ústredná štátna správa je dvojčlánková – 1. článkom sú ministerstvá = zák. č. 575/2001 v súčasnosti pôsobí v SR 14 ministerstiev, ktoré sú vymenovaná a tento zákon vypočítava pôsobnosti jednotlivých ministerstiev na akých úsekoch. Ďalšia pôsobnosť vyplýva z ďalších zákonov, ktorých sa to týka. Na čele každého ministerstva je minister, v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník a na ministerstve môžu pôsobiť aj viacerý, najviac 2. štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Každé ministerstvo má aj aparát ministerstva, ktoré sa člení na sekcie, na čele s generálnym riaditeľom a tie sekcie sa ďalej členia na úrady, odbory a iné organizačné útvary na čele s riaditeľom. § 6, 7, 8 zák. č. 49/2002 – si ministerstvo kultúry zriaďuje pamiatkovú radu, archeologickú radu, pamiatkovú inšpekciu a komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu

Všetky ministerstvá: sa podieľajú na tvorbe štátnej politiky v rozsahu svojej pôsobnosti, vykonávajú štátnu správu, plnia úlohy, ktoré pre nich vyplývajú zo zákonov a ostatných právnych predpisov, pracujú spôsobom analýzy (analyzujú dosiahnuté výsledky), uskutočňujú opatrenia na riešenie aktuálnych otázok, spracovávajú koncepcie rozvoja vo zverenej oblasti, predkladajú návrhy vláde na riešenie nedostatkov, majú oprávnenie všeobecne záväzné právne predpisy, sú orgánmi dozoru (musia dbať aj o dodržiavanie zákonnosti, legality), využívajú skúsenosti miestnych orgánov a aj orgánov územnej samosprávy a aj zástupcov vedeckej teórie. Činnosť ministerstiev zjednocuje a riadi vláda SR a sú vybudované všetky na rovnakých zásadách, rovnaký vzťah k vláde, zákonodarnému zboru, sú všetky monokratické a pod., majú rovnaké postavenie vo vzájomných vzťahoch, aj vo vzťahu k EÚ. Ostatné ústredné orgány – pôsobí ich v súčasnosti u náš 10. sú tam len určité osobitosti: a) týka sa úradu vlády – na jednej strane je úradom, ktorý zabezpečuje činnosť vlády a na druhej strane patrí do tejto kategórie ak ide o problematiku kontroly plnenia úloh, vybavovania sťažností a petícií. Na čele je človek, ktorý je pomenovaný ako vedúci úradu vlády a za výkon funkcie zodpovedá predsedovi vlády, vymenúva a odvoláva ho vláda; b) protimonopolný a štatistický úrad – na čele oboch sú predsedovia, vymenúva a odvoláva ich prezident na návrh vlády SR. Protimonopolný úrad – podpredsedu vymenováva predseda; c) Národný bezpečnostný úrad – orgán na ochranu bezpečnostných skutočností. Na čele je riaditeľ a toho volí a odvoláva NR SR. d) V ostatných šiestich vymenúva a odvoláva vláda SR. Členia sa na sekcie, odbory a iné útvary. Môžu mať tiež poradné orgány. Orgány s celoslovenskou pôsobnosťou (celoštátnou), ale zákonodarca ich neupravuje v zák. č. 575/2001. táto skupina je pomerne široká a je upravená množstvom zákonov.

Orgány s celoslovenskou (celoštátnou, pre celé územie SR) pôsobnosťou

široké spektrum orgánov, ktoré nemajú postavenie ostatných orgánov – nie sú zaradené v zák. č. 575/2001, ale zákonmi národnej rady, úzko špecializované. Problematika: daní, colníctva, regulácie v sieťových odvetviach (elektrika, plyn), vysielania a retransmisie, ochrana osobných údajov, metrológie (schvaľovanie meradiel), ochrana zdravie (zdravotná starostlivosť + poistenie), sociálnych vecí a rodiny, zamestnanosť, životné prostredie, stav. dohľad, doprava (všetky 4 druhy), puncovníctva (štátne skušobníctvo pre drahé kovy), ochrana štátu, ochrana kultúrnych pamiatok ... Nie sú homogénne orgány, ale možno ich deliť: 1. rozpočtové organizácie – sú zriadené osobitným zákonom, nie sú podriadené inému orgánu štátnej správy na ústrednej úrovni: a) Úrad pre ochranu osobných údajov – zák. č. 428/2002 o ochrane osobných údajov; b) Poštový regulačný úrad – 507/2001 o poštových službách; c) Rada pre vysielanie a retransmisiu – 308/2000 o vysielaní a retransmisií; d) Telekomunikačný úrad – zák. č. 610/2003 o elektrickej komunikácií; e) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – zák. č. 276/2001 o regulácií v sieťových odvetviach; 2. ktoré sú podriadené ministerstvám (tiež rozpočtové organizácie, osobný zákon), majú postavenie osobitného orgánu: a) letecký úrad SR – zák. č. 143/1998 o civilnom letectve; b) daňové riaditeľstvo SR – zák. č. 511/1992 o správe daní a poplatkov (sídlo Banská Bystrica); c) hlavný banský úrad – zák. č. 51/1998 o banskej činnosti, výbušnín a štátnej banskej správe (Banská Štiavnica); d) puncový úrad – zák. č. 10/2004 o puncovníctve; e) všetky inšpekcie – štátna školská inšpekcia, inšpekcia životného prostredia, slovenská obchodná inšpekcia, inšpekcia poľnohospodárstva a potravinových výrobkov; 3. sú podriadené ostatným ústredným orgánom štátnej správy: a) Slovenský metrologický inšpektorát; b) Slovenský metrologický ústav – zák. č. 142/2000 o metrológií. Organizácia: Na ich čele stojí generálny (ústredný) riaditeľ, do funkcie minister alebo vedúci ostatných ústredných orgánov. Výnimka: - Úrad na ochranu osobných údajov, tu je predseda, ktorý na návrh vlády volí a odvoláva NR SR; - Rada pre vysielanie a retransmisiu, všetkých členov volí a odvoláva NR SR a samotná rada zo svojich členov zvolí predsedu; - Úrad pre sieťové odvetvia, na návrh rady úradu vymenuváva predsedu vláda. Pôsobnosť: - riadiace a kontrolné + orgány s rozhodovacou právomocou, vydávať záväzné posudky, môžu ukladať sankcie, orgány dohľadu, Napr. Úrad na ochranu osobných údajov môže vydávať všeobecne záväzné právne predpisy ako ministerstvá (vyhlášky, výnosy. ...) Tieto orgány predstavujú samostatne upravujúci sa článok štátnej správy, alebo sa ich počet zvýši alebo sa zoskupia. Ďalšie orgány s celoštátnou pôsobnosťou: - Pamiatkový úrad – zák. č. 49/2002 (vedúceho vymenuváva a odvoláva minister kultúry); - Štátna veterinárna a potravinová správa – zák. č. 39/2007 (vedúci minister pôdohospodárstva a je mu zodpovedný, hlavný lekár pre SR); - Úrad verejného zdravotníctva – zák. č. 578/2003 (na čele hlavný hygienik SR – minister zdravotníctva); - Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny (minister práce) – zák. č. 453/2003; - Úrad pre regulácia železničnej dopravy; - Úrad dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotníckej starostlivosti – zák. č. 581/2004 (vláda na návrh ministra zdravotníctva); - Vyššia vojenská správa (vedúceho volí a odvoláva ministerstve obrany) zák. č. 319/2002. Miestna štátna správa. Prístupy: 1. sústava miestnych orgánov štátnej správy; 2. určitá činnosť na časti štátneho územia. Definícia: relatívne samostatný okruh činností štátu na miestnej úrovni s bližším určením jej špecifík a cieľov. Uskutočňuje ju: osobitná skupina orgánov, neštátne subjekty v rámci zákonného splnomocnenia (obec + samosprávny kraj + verejnoprávne korporácie). Orgány: miestne orgány štátnej správy: so všeobecnou kompetenciou – zák. č. 515/2003 (1.10.07 došlo k zrušeniu krajských úradov a zostali obecné úrady v sídle kraja – zák. č. 254/2007), obvodné úrady – v krajských mestách (sídle kraja) alebo ostatné obecné úrady, rozpočtové organizácie štátu, ktoré sú napojené na rozpočet ministerstva vnútra, služobným úradom pre štátnu zamestnanosť (v štátnej službe) a zároveň zamestnávateľom pre tých, ktorý vykonávajú prácu vo verejnom záujme. Výkon štátnej správy patrí do pôsobnosti príslušného ministerstva. Ich pôsobnosť: všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilná ochrana, riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

Orgány: na čele obecných úradov v sídle kraja  - prednosta: - majú oprávnenie požadovať od úradov podklady a ukladať úlohy; - vymenuje a odvoláva vláda na návrh ministerstva vnútra; - zastupuje zástupca ním poverený v rozsahu ním určenom. Povinnosti prednostu: je predseda bezpečnostnej rady obvodu, vydávať organizačný poriadok obecného úradu. Členia sa na odbory a oddelenia. Odbory – organizačný, všeobecnú vnútornú správu, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a krízového riadenia, ekonomický, osobný úrad. Na čele je vedúci odborov – má zástupcu. Jednotlivé odbory v sídle kraja  sa delí na oddelenia: vedúci, zástupca vedúceho, len obecné úrady sa nečlenia. Pôsobnosť obecných úradov určuje osobitný zákon, obecný úrad vydáva všeobecne záväzne právne predpisy ako vyhláška. - vyhlasujú sa uverejnením vo vestníku vlády SR, platnosť dňom vyhlásenia, účinnosť 15-tym dňom od vyhlásenia pokiaľ nie je uvedený neskorší termín jej účinnosti, môže aj skôr avšak najskôr dňom vyhlásenia. Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy  riadia výkon štátnej správy cez smernice a iné organizačné právne akty – vyhlasujú sa oznámením vo vestníku vlády (dátum a názov, stručný obsah, účinnosť) - so špeciálnou kompetenciou: osobitná povaha úloh, ktoré majú plniť. ozbrojené zbory, územné útvary policajného zboru (krajské a okresné riaditeľstvo policajného zboru) ; zák. č. 171/1993 o policajnom zbore – krajské a okresné riaditeľstva hasičkého a záchranného :zboru – zák .č. 314/2001 o ochrane pre požiarmi – úlohy: prevencia + záchranné práce. katastrálny úrad v územnom obvode kraja, katastrálne správy v územnom okresu  - zák.č.162/1995 - zakotvujú v kastastrálnom konaní, upravujú kataster, vydávajú verejné listiny, orgány kontroly, ... Daňové úrady 150/2001 o daňových orgánoch – uskutočňujú daňové konania, informácie o daniach, kontrola: správa finančnej kontroly zo zák. č. 440/2000, ukladať sankcie. Obvodné banské úrady – majú osobitné určené obvody ( zák. č. 51 a 58/1998). Krajská veterinárna a potravinová správa a Regionálne správa  - zákon o veterinárnej starostlivosti. Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny – s pôsobnosťou 1 aktov viacerých okresov. Krajské a obvodné pozemkové úrady – 518/2003

Krajské inšpektoriáty jednotlivých inšpekcií v rámci kraja. Oblastné telekomunikačné úrady, Krajské a obvodné lesné úrady – zák. č. 326/2005. Krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie – zák. č. 534/2003. Krajský školský úrad 596/2003. Krajské stavebné úrady – zák. č. 608/2003, krajské a obvodné úrady životného prostredia – zák. č. 225/2003, regionálne úrady verejného zdravotníctva, územné vojenské správy, colné úrady, inšpektoriáty práce – zák. č. 125/2006, krajské pamiatkové úrady.

Územná samospráva

Samospráva – relatívne samostatný subsystém verejnej správy, zložka verejnej správy, ktorá zahrňa spravovanie spoločných záležitostí obcí a samosprávnych krajov. Suverenita samosprávy – prejavuje sa: k územiu, k organizácií, veci finančné, veci daňové, záležitosti rozvoja, štatutárne záležitosti.

Rok 1990, 1996, 2001 – vývoj samosprávy: 1. Prijatie základného zák. č. 369/1990 o Obecnom zriadení, 472/1990 o organizácií miestnej štátnej správy – zrušenie; 2. Zák. č. 222/1996 o Organizácií miestnej štátnej správy - mestá BA, KE, osobitné zákony č. 401/1990 o meste KE; 337/1990 o hlavnom meste;  Rok 1996 zák. o organizácií .... č. 222/1996 Zz; 3. Rok 2001 – dva zákony: - zák. č. 302/2001 o samospráve VÚC, - zák. č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností s org. Št. s. na obce a VÚC. samospráva - práva a schopnosť obce samostatne spravovať svoje záležitosti v rámci zákona. obec - územné spoločenstvo osôb, ktorého nárok na samosprávu zákon rešpektuje a ochraňuje  1. základná územná jednotka členenia SR; 2. správny celok; 3. územné spoločenstvo určitých osôb žijúcich na určitom území. v pojme obec máme 3 prvky (znaky): 1. územný základ; 2. osobný základ; 3. výkon územnej samosprávy. ústava v 4. hlave – územná samospráva, čl 64 a 65 – v tom sú základné inštitúcie. obec z prvého hlavného znaku je samosprávny a správny územný celok SR, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území ma trvalý pobyt, samostatne hospodáry s vlastným majetkom a príjmami. základná úloha obce: starostlivosť o všestranný rozvoj. § 1 zák. 369/1990 – územie obce – celok – jeden alebo viac katastrálnych území môže viac oblastí s názvom, nemusí mať katastrálne územie. Každá obec/časť má svoj názov. Zák. č. 191/1994 – v menšinovom jazyku = názov určuje vláda nariadením, zmeniť ho možno iba so súhlasom obce, názvy častí obcí určuje MV na návrh obce. Zák. o obecnom zriadení – pravidlá podľa historických udalostí, nežijúcej významnej osobnosti, prírodného javu, časti obce. Neprípustný názov – dlhý, duplicitný, uráža, mravnosť, náboženské cítenie. Problematika zriaďovania obcí – vláda nariadením a zrušenie, rozdelenie, zlúčenie iba so súhlasom obce a stanovisko Obecného úradu v sídle kraja. O inej zmene územia rozhoduje Obecný úrad v sídle kraja so súhlasom obce. 1. Zlúčenie obce – dve alebo viac obcí = zlučované zanikajú a vzniká jedna nová obec. Názov jednej so zlučovaním – výnimočne zložený názov. 2. Rozdeľovanie – rozdeľovaním zaniknú a vznikne jedna nová. Názov, ktorý mala ako časť/ ako pri novej obci. Zlúčenie aj rozdeľovanie obcí je možné len s účinnosťou konania miestnych volieb do samosprávnych obcí. Názvy ulíc, verejných priestranstiev určuje obec nariadením s prihľadnutím na históriu osobnosti obci. Nesmie byť jazykovo nesprávny. Stavby – číslovanie: orientačné číslo – vedie obec. Súpisné číslo – na tabuľkách, náklady obce (takto môže aj orientačné číslo). Symboly – má právo na vlastné symboly, ak má povinné používať  (napr. erby, vlajka, pečať, príp. znelka) – môže ich mať aj časť obce. 2. osob. základ obce – obyvatelia = osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt. Obyvatelia obce sa zúčasťňujú na samospráve: má práva voliť orgány, zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach; má povinnosti – ochrana majetku obce, vykonávať menšie obecné služby; na samospráve sa môže podielať i ten, kto má v obci nehnuteľnosť, čestné občianstvo obce a prechodný pobyt alebo platí daň. Nemôže však voliť a hlasovať v referende. 3. výkon obecnej samosprávy (samospráva v právnom zmysle) – časť úloh vykonáva subjekt odlišný od štátu vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť. Samospráva – prejav decentralizácie štátne správy, nezávisle na štátnej správe môžu štátne orgány zasahovať len obmedzene na základe zákona. Reálna samospráva obcí založená na právnej subjektivite obyvateľov, územná samospráva – samostatne ekonomicky (vlastní majetok, finančné zdroje). Pôsobnosť obce: a) vlastná – samostatná (prirodzená) – všetky veci, ktoré vykonávanie patrí obci odlišné od štátu, vlastná zodpovednosť, v § 4 ods. 3 – úlohy, ktoré obec plní sú vymenované demonštratívne: hospodárenie s majetkom obce; schvaľuje rozpočet; Dane a poplatky – miestne; údržba verejných priestranstiev; vedenie kroník. v § 4 ods. 4 – ak zákon neustanovil, že je to prenesená pôsobnosť, tak potom ide o vlastnú pôsobnosť. b) delegovaná – prenesená cudzia, záležitosti, ktoré sú zákonom na obec prenesené - § 3 ods. 1. Ak ich plnenie je tak efektívnejšie a rozumnejšie. Zákon o ochrane prírody krajiny rozhoduje o výrobe drevín. Výkon – kontroluje a riadi vláda. Ak obec dlhodobo (najviac 6 mesiacov) nevykonáva  - dostane lehotu, aby tento stav odstránila. Obecný úrad v sídle kraja. Obec spolupracuje s orgánmi štátu. Výkon samosprávy – obyvatelia ........ 1) orgány obce: a) obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor z poslancov – v priamych voľbách volený obyvateľmi na 4 roky, funkčné obdobie sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, počet záleží od počtu obyvateľov – pred voľbami (podľa § 11 ods. 3), rozhoduje o základných otázkach života obce, schvaľuje rozpočet, záverečný účet, územný plán obce/časti, určuje náležitosti miestnej dane/poplatkov, vyhlasuje hlasovanie obyvateľov a zvoláva verejné zhromaždenie, zriaďuje funkcie hlavného starostu, uznáša sa na rozhodnutiach, schádza sa podľa potreby najmenej raz za 2 mesiace – tú schôdzu zvoláva a vedie starosta, do 10-tich dní ak požiada 1/3 poslancov od doručenia žiadosti, ak tam nie je žiadané inak. Spôsobilosť rozhodovať a uznášať sa – potrebná prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebná väčšina prítomných poslancov. Pravidlá v rokovacom poriadku obce. Zvolávanie verejného zhromaždenia – obec môže zvolať na prerokovanie obecných vecí: Miestne referendum (v §4) – potrebné vyhlásiť pre odvolanie starostu; zlúčenie, rozdelenie, zrušenie obce; zmena názvu. Ak ide o petíciu potrebných 30 % oprávnených voličov, môže rozhodovať o ďalších dôležitých veciach; b) starosta – predstaviteľ obce, najvyšší výkonný orgán obce, verejná funkcia funkčné obdobie končí zložením sľubu nového starostu. funkcia nezlúčiteľná s: poslancom obecného zastupiteľstva; zamestnanca obce; štatutárneho orgánu; samosprávneho orgánu; vedúceho zamestnanca štátnej správy; podľa osobitného zákona. podpisuje uznesenia, vykonáva územnú samosprávu, zastupuje obec navonok, rozhoduje o všetkých veciach správy, ktoré nie sú vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta pozastaví výkon uznesenia obecného zastupiteľstva ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je to pre obec nevýhodné – toto uznesenie nepodpíše do 10-tich dní od jeho schválenia. Ak je zriadená obecná rada prerokuje to s ňou, no nie je ňou viazaný.

Ak je výkon tohto uznesenia pozastavený. Pokuty – môže PO alebo FO – podnikateľ do 200 000 Sk, ak PO alebo FO poruší nariadenie obce, čistotu, poriadok obce, neposkytnú pomoc, ktoré uložil starosta. Mandát starostu zaniká: - odmietnutím sľubu, zložením sľubu s výhradou; - uplynutím funkčného obdobia; - vzdaním sa; - právoplatné rozhodnutie za úmyselný trestný čin; - odsúdenie za trestný čin – výkon trestu – neodložený; - pozbavený spôsobnosti; - vyhlásením výsledku referenda o odvolaní; - zmenu trvalého pobytu (i mimo mestskej časti); - smrťou; - zrušením obce. ak dôjde k nezlúčiteľnosti – ak do 30 dní od jej vzniku to neodstráni – stráca funkciu starostu. vzdanie sa – písomné účinky – dňom v písomnom dokumentu, najskôr doručením na obecný úrad. odvolanie – vyhlasuje sa hlasovanie obyvateľov obce, petíciou – 30% voličov, keď zanedbá povinnosti hrubo a opakovane. Zástupca starostu – volený obecným zastupiteľstvom, na celé funkčné obdobie z radov poslancov. OBECNA RADA – môže zriadiť obecné zastupiteľstvo,  z poslancov, volí OZ na celé funkčné obdobie - počet najviac 1/3 poslancov v zložení – sa prihliada na zastúpenie politických strán, - poradný orgán starostu, - zvoláva ju a vedie starosta, podľa potreby. Poradný orgán obecného zatupiteľstva sú KOMISIE – spôsobilá rokovať – prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. komisie delíme na stále a dočasné, zložené z poslancov a iných. obecný úrad – výkonný orgán obecného zastupiteľstva aj starostu, orgány administratívnych vecí, zriadení OZ. Pôsobnosť - § 16 ods. 2 – písomná agenda, písomné rozhodnutie starostu, jeho prácu organizuje starosta. Na čele je prednosta – vymenúva starosta – jemu zodpovedný zamestnanec obce, zúčastňuje sa i obecnej rady – poradný hlas. Hlavný kontrolór – obecné zastupiteľstvo – volí a odoláva na 6 rokov, jemu aj zodpovedá. Útvar hlavného kontrolóra – pôsobnosť v § 18 – vykonáva kontrolu rozpočtu, nezlučiteľné s funkciou poslanca OZ, starostu, člena orgánu založeného obcou podľa osobného zákona, zákon ako starosta. VZN – vo veciach územnej samosprávy – nesmú v rozpore s ústavou, zákonmi, medzinárodnými zmluvami – úlohy štátnej správy – môže len na základe splnomocnenia a v jeho medziach. Vyhlásiť = vyvesenie, ai nie je určený neskorší deň alebo skôr – životná pohroma a pod., vyvesenie je podmienka platnosti, zverejňuje sa spôsobom obvyklým (prístupné na obecnom úrade). §6 – zverejnenie návrhu – vyvesí na úradnej tabuli, 15 dní pred rokovaním o návrhu (aby FO,PO mohli dávať pripomienky do 10 dní)

Vyhodnotenie pripomienok – navrhovateľ – predkladá sa poslancom najneskôr 3 dni pred rokovaním, životná pohroma, všeobecné ohrozenie – tento postup neplatí a) hlasovaním (vyhlasuváva sa), b) verejným zhromaždením (zvoláva sa)