Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Kalkulácie a rozpočty
ťahák (32006_10_05_22_30_37-kar_tahak.doc)
KR1uprav.doc
Kalkulačný systém (KS) tvoria jednotlivé druhy K vlastných Ná a vhodné K metódy. Základné ciele KS 1. ovplyvňovať spotrebu živej a zhmotnenej práce; 2. získať podklady pre plánovanie Ná a tvorbu zisku; 3. stanoviť východiskovú pre hodnotenie dosiahnutých úspor priamych Ná; 4.určiť efekt. invest. zámerov. Zákl. f-cia KS – riadenie hospodárnosti a ek efekt. Druhy K: 1.z hľ. času a) predbežné (prepočtová, plánová, operatívna) b) výsledné; 2.z hľ. štruktúry Ná: (priebežná, postupná); 3.z hľ spôsobu zostavovania: K úplných Ná (absorpčná), K VNá (neúplných); 4.z hľ. využ. výr. kapacity: statická, dynamická. Metódy K1delením 2v združ.výrobe 3fázová a stupňová 4prirážková 5ABC 6zákazková 7VN a FN; 8. rozdielová. K Ná - činnosť, kt. sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú Ná výrobkov, prác, služieb. Predpokladá stanoviť: 1. Ná tvoriace obsah K; 2. štruktúru Ná, v ktej sa vykazujú (formu K)- je daná K vzorcom; 3. kalk. jednotku (KJ). K vzorec: 1.P mat. - nevyhn. mat. prvok VP, spotreba surovín a zákl. mat., výrobkov, polotovarov a služieb kooper. podnikov, pomocného mat. paliva a pod. Prac. predmety, kté prechádzajú do výrobku a tvoria jeho základ. Spotreba sa určuje normami spotreby; 2.P mzdy - sú mzdy priamo súvisiace s uskutočň. prísl. V, možno ich stanoviť priamo na KJ (napr. mzdy príplatky a doplatky, prémie a odmeny súvisiace s uskut. výkonom); 3.Ost P Ná - Ná, kté nie sú obsiahnuté v P mat N a kté možno stanoviť priamo na KJ (napr. odpisy, patenty, licencie, technol. palivo); 4.Výrobná réžia –súhrn Ná súvisiacich s riadením a obsluhou VP, kté nemôž. stanoviť priamo na KJ (mat, palivo, energia, prepravné, odpisy, zákl. mzdy). Členenie VR – VR technologická – VR všeobecná; 1-4 – Vlastné Ná výroby; 5.SR – časovo rozlíšené prvotné a druhotné Ná súvisiace s riadením a správou podniku alebo útvaru ako celku; 6.Odbytové Ná – skladajú sa z OR a P odbyt. Ná; 1-6 – Vlastné Ná realizovaného Výk; 7. Zisk/strata; 1-7 – Predajná cena. Položky K vzorcov 1. Ná samostatné položky – priame jednotkové Ná (najmä technolog. Ná); 2.Ná komplexné položky – nepriame réžijné Ná (Ná na obsluhu a riadenie).
KJ – druhy odbytových a vnútropodnikových V vymedz. Q, časom, úžitkov. vlastnosťami alebo iným spôsobom, predstavuje konkrétny V (výrobok alebo skup. príbuz. výr. vznikajúcich v rovn. technol. procese s približne rovnakou skladbou Ná), na kté sa stanovujú Ná. KJ možno určiť: 1.druhove 2.objemove 3.obsahove 4.časove 5.konvečne 6. kombinovane. Štruktúra N závisí od spôsobu zostav. K, či ide o K úplných alebo VN. Etapy K:1.Zber a triedenie údajov 2.Úprava N z hlad. úpln.3.Rozčlen. N z hlad. pripoč.4.Rozvrh spol. N vzhladom na KJ. Význam K Ná - slúži na: a) zabezp.podkladov pre stanovenie fin. plánu b) preverenie zabezp.plnenia úloh fin. plánu c) plánovanie N v K členení d) stanovenie vnútr. cien e) sledovanie hospodárnosti a rentability f) porovn. Ná na Výk g) zabezp. podkladov pre cenovú K h) určenie efektívnosti opatrení v podn. i) operatívne riadenie a ek kontrolu výr. programu j) rozhodov. a sledov.ekon. výhodnosti vývozu k)určenie dolnej hranice ceny
K z hladiska času: Základné vzťahy medzi jednotlivými K: 1. hrubá predbežná úloha –prepočtová K; 2. priemerná úloha na určité obdobie - plánová K; 3. spresnená úloha dľa konkrétn. podmienok - operatívna K; 4. zabezpečenosť úlohy a preventívna kontrola – porovn. plánovej a operat. K; 5. bežná kontrola úlohy- porovnanie skutočných Ná s Ná dľa operatívnej K; 6. konečná kontrola úlohy - porovnanie výslednej K s plánovou K. Predbežné K - zost. sa pred začatím VP, P pomocou nich zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky pre plánované Ná prostredníctvom technicko-organiz. opatrení. Predbežná K ukáže, či sú navrhnuté opatrenia a spevnenia noriem dostačujúce. Prepočtová K (osobitný druh predb. K) –zost.sa v prípadoch, kedy nie sú k dispozícii dostat. spoľahlivé a podrobné podklady, kté by umožnili zostaviť operatívnu alebo plánovú K budúcich V. Zostavuje sa nepravidelne, dľa potreby, slúži ako podklad pre: a) ekonomické hodnotenie DD zámerov b) volbu medzi niekolk.variantnými riešeniami DD zámerov a rozhodnutí c) vypracovanie ponúk d) predbežné hodnotenie efekt. zmien e) posúdenie predpokl. Ná f)cenové rozhod. g) ekon. posúdenie vhodnosti premiestnenia výroby. Prepočtové K sa zost. na základe údajov z operatívnych al. plánových K porovnatelných al. podobných V. Prep. K sa najviac využíva v ks výrobe a vo výrobe nerytmicky opakovanej. Druhú skupinu predbežných K tvoria Normové K – kté sa delia na -plánové a –operatívne, podkladom pre ich spracovanie sú kvalitne zostavené normy Ná a odôvodnené a) technicky (na základe prísl. podkladov na uskutočnenie V) b) ekonomicky. Normovanie Ná na KJ vychádza z a) noriem množstva spotreby mat b) noriem spotreby času c) technicko-ekonom. ukazovateľov. Plánová K – vyjadruje úroveň Ná, kté má podnik dosiahnuť v plánovanom období v priemere pri uskutočňovaní V, plán. K sa nemenia, ani keď sa menia výrobné podmienky. Zostavujú sa na základe plán. progresívnych noriem. Používa sa v P so štandardizovanými V. Význam plánových K: môžu určiť dolnú hranicu ceny pri cen. rozh. a sú predpokl. zostav. proporcionáln. plánu P, nadväzujú na ročné rozpočty plánovaných V. Osobitná forma plán. K sú cieľové K Ná -(Target Costing) -zostav. sa vo fáze K výrobku, základom je snaha o čo najpresnejšie stanovenie ceny, ktú trh akceptuje. Konečným efektom je cena, kvality, zlepš. servisu a pod. Varianty Ná politiky: -americký -japonský Operatívna K je nástrojom ukladania konkr. úloh vnútropodn. útvarom na úrovni vopred stanovených Ná vyjadruj. podmienky známe v čase jej zostavovania pre obd. realizovania. Používa sa v hromadnej a sériovej výrobe ako moment. K pri vypr. plánu. Zostavuje sa na zákl. podrobn. ON spotreby, kté majú platiť v momente uskut. V. Význam oper. K: a)kontrola dodrž. limitov Pmat a miezd b)zistenie podielu útvaru na Ná c)rozpočt. Ná a hosp. výnosu, zistenie rentability d)stanovenie vnútropodn. cien e)výpočet N na nedokonč. výrobu f)oceňovanie nedok. výroby g)rozhodovanie h)vnútro-a medzipodnikové porovnávanie vývoja N. Základná K - v podmienkach sériovej výroby, ročný variant oper. K -používa sa na oceň.dokonč. a nedok. výroby,k zostavovaniu VK rozdielovou met., a pri plán. Ná. Vhodná vo vnútropodn. riadení. Výsledné K–vyprac. sa po ukončení výroby prísl. výrobku. Vyjadr. výšku skutočných Ná výkonu. Sú nástrojom kontroly a vo vzťahu k cene umožňujú zisťovať skut. výšku zisku. Podkladmi pre jej zostav. sú údaje účtov. evid. a štatist. Predb. a výsledná K musí byť vecne a formálne porovnateľná. K z hľ. štruktúry Ná Priebežná K -spotreb. polotovary vl. výroby al. iné V z predch. stupňov al. fáz výroby sa uvádzajú v členení podľa položiek prísl. K vzorca. Postupná K –spotr. polot. vl. výroby al. V. z predch. stupňov sa uvádzajú v K Ná výkonov ďalších stupňov al. fáz v samostatnej K položke (napr. polotovary vl. výroby) Ná na výrobu sa javia ako: 1.jednofázové a jednostupň. 2.viacf. a jednost. 3.jednofáz. a viacstup. 4. viacfáz. a viacstupň. K z hľ spôsobu zostavovania K úplných Ná – snaha priradiť podn. Ná jednotl. Výk. K teda obsahuje Ná spojené s uskut. a realiz. Výk (preto aj K absorpčná). Metóda však nepostihuje dynamiku Ná v závisl. od zmien objemu Výk. Nemôže slúžiť pri zmenách v sortimentnej skladbe a objeme Výk podniku. Štruktúra Ná je daná K vzorcom. Slúži pri rozširovaní sortimentu v rámci júcej VK, či bude mať ek. prínos. K V Ná – poskytuje info pre určenie sortimentu V v daných podmienkach s optim. Ná (Ná ako predpoklad plánov. objemu a sortimentu výroby). K je vhodná pre rozhodovacie procesy, vychádza sa z nej pri A Kb Ná. Základom K je rozdelenie Ná na F a V - závislé na objeme výroby, kté sa zahŕňajú do K výrobku. Zisk. rozpätie je potom marža. Využitie marže pri:1.výpočte objemu produkcie v Kb 2.hodnot. efekt. sort. zmien 3.hodnot. aktivity VP útvarov 4.optimaliz. ceny V. Hrubé rozpätie je rozdiel medzi PC a Pr. N. Rentab. V sa zistí zo vzťahu marže k PC. Výška tohto ukazov. určí poradie výhodnosti V. Bezpečnostná marža = (plán. produkcia-prod v Kb)*100/plán. prod. K VN sa môže aplikovať pri neúplnom využ. VK, dostat. Q vst. VF, známych PC. Využíva sa pri plánov. a kontrole, pri kd rozhodovaní, pri výbere vhodného invest. variantu. K z hľ využitia VK: Dynamická K (kapacitná K) –berie sa do úvahy vývoj Ná v čase (problematika tzv. DD Ná, berie sa do úvahy vyrábané Q, kté sa v čase mení. Patrí medzi súhrnné m K Ná. Statická K – nepredpokladá rôzny stupeň využitia VK. Charakter statickej K má každá K úlných Ná. Ná členíme na V (funkčne závislé od objemu produkcie, súvisiace s konkrétnym Výk) a F (vznikajú aj vtedy ak P nič neprodukuje, súvisia s celkovým zabezpečením činnosti podniku v konkrétnom obd). Kalk. N sa zostavujú na K listoch, kt. obsahujú: a)označenie organ. b)druh kalk. c) údaj o kalk výkone d)stanov. KJ e)kalkul. množstvo f)údaje o výške súm kalk. položiek g)zápisy peň. súm h)podpis zodp. pracovníka Kalk. doklady : vš. doklady kt. sa použili na stanov. údajov v kalk. Náležitosti :a) označenie kalk. výkonu b)dátum vyhotovenia kalk. dokladu c)podpis zodp. pracovníka K listy a K doklady tvoria K písomnosti. Metódy kalkulovania Ná- sú to rôzne spôsoby vyčísl. položiek Ná pripadajúcich na KJ. Volba met. K závisí od charakteru V a na podm. v kt. sa výkony uskutočňujú. Spôsob K závisí od predmetu K, požadovanej štruktúry Ná, metódy pripočítania a prepočtu Ná na KJ. Najčast.sa použ.:-a) K delením b)prirážková K. K delením-spôsoby –jednoduché pripočít. Ná delením (tam, kde sa náklady za určité čas. obdobie al. množstvo produkcie vzťahujú na jeden rovnorodý jednoduchý druh výkonu) -pripoč. N delením s pomerovými číslami(kde sa v rovn. VP vyrába niekolko málo druhov rovnor. výr,kt. sa odlišujú velkosťou, hmotnosťou, prácnosťou al. akosťou, porovnaním dostaneme koeficienty v pomere, v kt. sú N jednotlivých druhov výrobkov). Základ druh výrobku má koeficient 1. K Ná sa potom stanoví: a)počet KJ sa prepočíta pomerovými číslami na zákl. druh výrobku b) TC sa delia počtom súčinov z bodu a) c) vypočítané N na zákl. KJ z b) sa vynásobia pomerovými číslami. K Ná v združenej výrobe - z toho istého mat v tom istom TP vznikajú rôzne druhy odlišných výrobkov. Spôsoby a)odčítací - zostatkový (1 hlavný a ost. vedlajšie) b)rozpočítací (2 al. viac hlavn. výr.) c)ich kombinácia. CNprod-Nvedl. výr.=Nhl.výr:počet hl. výr.=Nna 1 hl. výr. Fázová a stupň. m – VP prebieha vo viac. fázach resp. stupňoch, K sa robí pre každé zvlášť. Prirážková m. – vyrába 2 al. viac charakt. rôznor. a N odlišné Výk. PN sa určujú na KJ pomocou noriem al. spotreby. Výpočet: prirážky Pr=Nr/Zh; sadzby Sk=Nr/Zt. Rozvrhová základňa-požiadavky a)vzťah nepr. nákl. k základni v príčinnej závislosti b)pomer medzi zákl. a nepr.N má byť stály c)stála základňa d)zistenie velkosti a kontrola zákl. má byť lahká e)zákl. má byť dostatočne velká Základňa sa vyjadrí veličinami:-peňažnými b)naturálnymi Najčastejšia zákl.-priame mzdy Zákl. možno diferencovať podla odborov podn. činnosti. Źákladne: -peňažné(pr. mat.,pr. mzdyCPN) -merné j.(prac. hod.,stroj.hod.,hmotnosť)Pri rozvrhovaní RN sa VR rozpoč. na všetky plánov., resp. uskutočnené výkony, SR a OR iba na realizov. výk.Metóda ABC (activity base costing)-založ. na rozp. N podla činností Zákl. princ.met. je prirad. spotrebov. zdrojov činnostiam,zoskup. činn. do aktivít a prirad. aktivít N objektom.Aplikácia met. v krokoch: 1.Identifik. hl. činn. podniku (a-výrobné aktivity b-dávkové aktivity c-výrobkové aktivity) 2-určenie N nosičov pre každú aktivitu (COST DRIVER-determinant N na aktivity)3-Vytvorenie nákl. stredísk 4-zistenie príčin vzniku NPrináša 2 zmeny :a)sledov. N podla činn., tým sa časť réžij. N presúva medzi priame nákl. b)podstatne rozširuje počet rozvrhových základní (N sa rozpoč. podla zákl., kt. vznik vyvolala) Úroveň N ovplyvňuje štrukt. činn. P. Zákazková m – v podniku s kusovou al. malosériovou výrobou al. pri poskytovaní služieb podla želania. Výpočet výšky N podla výr. príkazu. Pr. N pomocou noriem spotreby, režijné Ná sa na zákazku prepočítavajú na základe rozvrhovej základne. M K s rozdelením na FN a VN –Kb=Nf/Mž –objem produkcie, kde sa T=N. Ked sa vyr. rôzne druhy výrobkov –použ. cenu a VN. Vyčísl. marže –absolútne – relatívne. F Ná – možno ich stanoviť spätne pomocou Kr, metódami ex ante. Metódy výpočtu FN 1.empirické (kvalif. odhad-východ. sú podrobné údaje) 2.grafické (podkladom je celková hodnota výroby v PC) 3.matematické a- met. najm. štvorcov (vych. sa z údajov o výrobe na prísl. objem výroby za jednotl. čas obdobia Nvj=(Q´N´)/Q´2; Q’=Q-Q; Nf=N/n-NvjxQ/n); b) m regresnej a korel. analýzy (umožňuje rozdelenie zmieš. nákl. na fix. a var. časť stanovením tesnosti vzťahu medzi závisle a nez. premennou. Pri linear. záv. sa používa korelačný koeficient-rQN Var. nákl.dostaneme vynás. zmieš. nákl. korel. koeficientom) - m rovníc s 2 nezn.-porovnanie nákl. a produkcie v cenách za sebou idúcich období. FN sa zistia riešením: CN0 =Nf+Q0*Nvj CN1=Nf+Q1*Nvj) d) aritmet. m (predpokladom je poznať CN pri najnižšom a najv. objeme produkcie => FN zistíme: FN=Nn-(Qn*Nvj) ) Rozdielové m K –umožň. v priebehu VP zistiť rozdiely medzi skutoč. a plán. výškou Ná. Sledovanie Ná v 2 zložkách: -Ná vo výške normovanej spotreby –rozdiel medzi norm. a skut. Ná. Rozdielové m: 1.normová 2.m štand. Ná. Normová m: predpokladá vybudovanie sústavy noriem a sledov. odchýlok a zmien noriem. Zmeny sú nástrojom riadenia výroby, smerujú k trvalému Ná. Zákl. normovej m sú operatívne normy stanovené na výrobnú oper., menia sa so zmenou podmienok operácie. Rozlišujeme:-norm.m evidencie Ná; –norm. m evid. Ná a K vl. Ná. Normované Ná (Nn)- vopred stanovené jednotkové Ná. Pre určenie sú rozhod.: a/ tvorba Ná normy (určuje spotrebu VF, ktá sa pokladá za racion.a môže slúžiť meraniu hospod., tvoria ju 2 zložky: natur. vyjadr. spotreby (qn); hodnot. vyjadr. jednotky spotreby (pn); Nn=qn*pn. Druhy noriem: materiálové; normy spotreby energie a iné; mzdové; režijné); b/ úroveň Ná normy (normy-operatívne/norma spotreby mater./ O=OK-VK –plánové/plánov. úloha na určité obdobie/ –základné/–cieľové, Zmena normy ZN=KZ-KO) c/vzťah medzi normou a predb. kalk. d/vzťah noriem k riadeniu. Odchýlky od noriem –prekroč. N(horšie využitie výr. podm.,kt. boli zákl. normy) –úspora nákl. Odchýlky možno z čas. hlad. zistiť: -pred začatím operácie –po skončení oper. –na konci účtovn. obdobia –pri inventarizácii nedok. výr. Výsledná kalk.- VK=KZ+-ZN+-O Varianty riešenia norm. met.: -dlhodobý(zákl. kalk platí niekolko období) –krátkodobý (zákl. kalk. sa mení a vychádza z oper. normy platnej ku dňu zmeny)Norm. metóda umožňuje: -zisť. zostatok nedok. výr. –zostaviť výslednú kalk. –zistiť nákl. podla zodpovednosti vnútropodn. útvarov Met. štand. nákl. –je komplexná met. kontroly a riadenia N Poskyt.info slúžia na a/podnik. plánov. a riadenie b/kontrolu výsledkov c/určovanie nákl.-cenových výpočtov d/vo finančnom účt.Postup fungov. met. ŠN: 1.určenie štandartov Pr. N 2.zistenie skut. hodnôt Pr. N3.kontrola dodrž.štand. a zisťovanie odchýlok 4.výpočet a analýza odchýl. 5.opatrenia Rež.N:1.členenie rež.N 2.štandarty sa určia prepočtom, kt. môže mať formu:a)technického prep. b)prep. N prísl. položky Zákl. kalk.operat. kalk. k určitému okamihu ZN=ZK-OK Výsledná kalk=štandartné N+odchýlka Cieľom zisťovania odchýlok je kontrola hospodárnosti. Celková nákl. odch.=štand. N-skutočné N Odchýlka mater. nákl.:a)cenová odch. b)odch. množstva spotreb. mater. Odch. mzdových nákladov:a)odch. mzdovej sadzby b)odch. produktivity práce Celková režijná odch:a)odch. produktivity b)kapacitná odch. c)nákladová odch. Kalkulácie v obchode Členenie K: -nákupné a –odbytové Nákupné K sa zostavujú za účelom: a)výberu dodávatela (slúži pre porovnanie ponuky tým,že vyč. rabaty a zľavy poskyt. dodav.) b)na stanovenie nadobúdacej ceny tovarov alebo mater. Odbytové K: Obchodné náklady -personálne, nájomné, N na priestor, energiu, správu. Obchod. P musí pomocou PC pokryť: -N na tovar (TN) – obch N (ON) – podnik. zisk (stanovuje sa percent. sadzbou z CN) Celkové nákl.(CN)=TN+ON Obchodné rozpätie(hrubý zisk)= PC-nadob. cena. Druhy odbytovej kalk v závisl. od postupu výpočtu :-predbežná (slúži na výpoč. celk. vl. nákl. na konkrétny výrobok, určenie obch. nákl. na základe nákupnej kalk., výpočet kalk. koeficienta =(PC podla cenníka-nadobud. cena/nadob. cena)*100 –retrogradná (ak je pred. cena už stanovená výrobcom a obch. ju nemôže ovplyvniť, podnik zisťuje akú výšku konečnej ceny môže akceptovať,Obch. rozpätie=(PC-nadob. cena/PC) 100) –rozdielová(ak je stanov. nadob. aj pred. cena,skúmanie,či rozpätie stačí na tvornu zisku,Zisková prirážka=zisk/CVN) Kritický bod nákladov Kb=(obch. nákl./kalk. prirážka v %)100 K v poľnohospod: ovplyvň. ich charakt. činitele:a/ prírodné b/roztriešt. pozemkov a ich tvar c/vysoká spotr. vlast. výkonov d/kolobeh OM (>1 rok) e/povaha hm. maj. f/protikladný vzťah úžitkovosti g/špecifické škody h/priemysel i/exist. združ. výrobkov Kalk. jednotky –rastlinná výr.- 1 t,príp. 1ks jednotl. druhov výrobkov, a 1 ha zberovej plochy –živoč. výroba-1t prírastku hmotn.,1 kŕmny deň,1l mlieka,1kg živej hmotn.,1ks zvierat. Metodika kalk. nákl. v polnoh. Kalk. vl. nákl.: -operatívne a –výsledné Metódy K v poln.:a/ delením b/rozpočítaním Delením-uplatňuje sa v jednod. nezdruženej výrobe,kde vzniká 1 druh výkonu Rozpočítacia-vynaložené náklady na jednotl. výrobky sa rozpočítajú s využitím pomerných čisiel,koef. a pod. Rozvrhové základne: a/pomer hodnôt produkcie výrobkov k celkovej produkcii združ. výroby b/s použitím absol. pomerových čísiel c/s použ. percentuáln. podielov d/s použ. pomocnej kalk. jednotky e/kombináciou uved. metód K v stavebníctve špecifiká: -zákazková prod. –individ.prod. –pohybl. stavebn. výroby –dlhý výr. cyklus –velky počet výr. procesov –vysoký podiel dopr. proc. –charakt. použit. mater. –exist. pomocnej a vedlajšej výr. –verejný charakter –vplyv počasia –vykonávanie prác na pozemku objednávatela Kalk. ceny konečnej stavby robíme skladobnou met.,t.j. ocenením vš. konštrukcií a prác,z kt. sa produkcia skladá Typy požívaných cien: -zmluvná (určená výlučne dohodou odberat. a dodav. o spôs.jej kalk.) –konečná (je výsledkom výberu najvýh. cenovej ponuky a vyjednáv. s dodáv.) –pevná cena(stanov. pred začatím výstavby) –pohyblivá (dohoda o úhrade vš. pr. nákl. a prir. na réžiu a zisk ,uplatňuje sa pri dielach velkého rozsahu) –jednotková –výsledná zmluvná cena –cielová cena Funkcia kalk. v invest. procese: 1.predbežné cen. kalk.vypracované –investorom(slúži na plánov. a zabezp. financ. stavby a zhodnot. ekon. efektívnosti) –dodávateľom (na vykalkulovanie ponukovej ceny dodávky) 2.výsledné cen. kalk.(faktúry- slúžia ako doklad ) 3.predbežné náklad. kalk. (vyprac. ich dodávatel) 4.výsledné náklad. kalk. (slúžia na zisť. skutočnej výšky nákl.,dosiahn. hosp. výsledku, analýzu dos. výsledkov).Predmetom kalk. je výkon,ale aj jednotl. činnosti a vstupy do výroby Kalk. jednotky-základná produkcia,čiastkové prod, stavebná prod. Druhy kalk. v stavebníctve 1.Ponuková kalk. -podstatou je stanovenie nákladov stav. prác na spracov. ponuky, podkladom je popis prác. Výpočty jednotl. čiastk. výkonov: prácnosť=prac. čas/jednotka množstva , zhotov. debniacej plochy =hodiny/m2debn. plochy ,výkonná sadzba=objem výkonu prác/jednotka času Pri zisť. hod. sadzieb vstav. treba dbať na 2 skutoč.: a/objekt b/spolahlivý odhad 2.Zmluvná kalk.-(výsledok zml. dohovorov) 3.Výrobná kalk.-(upresn.ponukov. a zákazk. kalk.) 4.Kalkul. dodatkov –(ak treba vykonať práce naviac) 5.Výsledná kalk- (cielom je porovnať plánov. kalk. so skut. nákladmi , predpokl. pre jej stanov. je –preprac.ponukovej na zákazk. kalk. –spracovanie výrobnej kalk. –porovnanie skut. nákl. druhov medzi výr. kalk. a skut. nákl.stavby ) Medzikalkulácia-porovnania počas výstavby medzi plán. údajmi a skutoč. nákl. , cielom je dať hodnoty na príp. korektúry Položky kalk. vzorca v stav. výrobe: 1.pr. nákl. čiastk. výrobkov 1.1 nákl. na mzdy 1.2nákl. na mater. 1.3nákl. na debnenie,lešenie 1.4nákl. na stroje a zariad. 1.5nákl. na dodávku prác 2.rež. nákl. staveniska 3.rež. nákl.správy 4.zisk a riziko 5.DPH 6.cena výkonu
K v bankovníctve
-dôlež. nástroj riadenia,musí rešpekt. zákl. ciel ekonom. činn. banky-rovnováhu vzťahov:rentabilita, rast, riziko.Úlohy kalk. systému v banke: -priebež. získav. údajov relev. pre banku –interpretácia údajov v záv. od bud. vývoja –modelov. a interpr. údaj. v záv. od uplatnenia iných nástr. controllingu –prezent. analýz údajov –zisťov. úrovne efekt. čiastk bank. činností –analýza zisten. stavu a odchýlok –reakcia na zist. stav,návrhy a opatrenia na zvýš. efekt. Predmet kalk. je každý obchod realizovaný bankou. Charakt. črtou je nemateriálová povaha,č.z. že pre ich hodnoty sú:-jednoznačne relev. nemater. faktory –mater. fakt. len nepodstatné. Charakt. vlastnosti výkonov banky:-nemater.charakter (atribúty: -nie súskladovatelné–sú abstraktné-nie sú patentovat.) -dualizmus (podstata:spojenie –hodnotovej a –vecnej stránky)–vzáj. prepojenosť a podmienenosť (vyplýva z vlastn. podstaty produktov,-z vedom. prepáj. niekt. prod.Vzájomnú prepojenosť je dôlež. sledovať pri: -volbe štruktúry ponúkan. produktov –stanovov. cien ) Klasifik. výkonov banky: 1.výkony pre klienta-druh výkonu:-produkty a –služby 2.výkony pre banku: druh. výk.:-externé a-interné Členenie bank. obchod. podla zobraz. v bilancii: -aktívne (ak banke vznikajú rôzne pohladávky,je v postavení veritela) –pasívne(ak banka získava cudzí kapit.)–neutrálne bank. obch. (obch. sa neobjav. v bilancii banky,ide o: -podsúvahové a –indiferentné)Obsah kalk.-vš. nákl. a výn. kt. vznikajú pri činn. banky a možno ich rozčleniť na:-hodnotovú oblasť –prevádzkovú –mimoriadnu –daňovú Formy kalk.:-kalk. na princípe úplných nákladov(absorpčná kalk.) –kalk. na princ. neúplných nákl. Metódy kalkulovania v bank.:1.Met. špecifické pre bankovn.: a/met. bilancie vrstiev b/met. POOL c/met. trhových úrokov 2.Met. všeobecné: a/kalkul. v prevádzkovej oblasti:-met. štandartn. kusov. nákl. –met. jednoduch. delenia –met. delením pomocou ekvival. čísiel b/kalkul. rizík:-pre špecifické riziká met. rizikovej prirážky –pre všeobecné podnikat. riziko Met. špec. pre bankovn.:Ich podstatou je stanovenie zodpovedaj. úrokových a neúr. N a V a HV na bankové výkony.Úrok. rozpätie-relat. ukazovateľ,stanoví sa ako rozdiel úrok. V a úr. N pripadaj. na príslušný objem bankov. výkonov.a)Met. bilancie vrstiev-zákl. problémom je vytvorenie vrstiev,t.j. stanovenie priam. vzťahov medzi -položkami aktívn. bank. výkonov -položk. pasívnych zdrojov prostr.Pri alokácii do aktív treba rešpekt. :-likviditu –rentabilitub)Met. POOL -vychádza z predpokl.,že vš. zdroje putujú do bazéna,kde strácajú svoju identitu a následne vtekajú do aktív.c)Met. trh. úrokov-priraď. do vzájomnej súvzť.-aktuálne disponibilné zdroje –ich alternat. možnosti alokácie do aktív.Táto met. uplatňuje 2 zákl. princípy:-princ. individ. výpočtu marže –pr.oportunitných N Efektívna úr. sadzba-sadzba obchodu,kt. bol obchod realizov.,pričom akcept.meniace sa podm. fin.trhu Oportunitná úr. sadzba-úr.sadzba najvýhodnejš. alternat. obchodu,kt. obsahuje ponuka na trhu Marža-rozdiel efekt. úr. sadzby a oportun. úr. sadzby.
Rozpočtovníctvo a rozpočty podniku Rozpočtovn.-určovanie ekonomických úloh,ako sú výnosy,tržby,zásoby,výdavky,náklady a príjmy na určitý časový úsek a to vopred. Rozpočtovn. chápeme ako: a/určitú činnosť pomocou kt. zostav. rozp. b/určitý systém rozpočtov podniku ,kt. najlepšie vyhovuje požiadavkám riadenia v prísl. podmienkach Rozpočet je konkretizácia výnosov a nákl. podniku na jeho predpokl. činnosť v určitom období, určuje prostriedky ako ciele splniť a aký HV pritom dosiahnuť. Rozp. je zákl. nástroj presadzovania zodpov. Procesy rozpočtovania: 1.určovanie cielov 2.kontrola realizácie Úlohy rozpočtovníctva : 1.ukladanie konkr. úloh v nákl. a výn. 2.určovanie sadzieb nepr. nákl. v plán. a oper. kalk. 3.poskyt. podkladov pre stanov. vnútrop. cien 4.vytvár. prepokl. kontroly hospodárnosti 5.prehlbovanie info o vývoji nákl. a výn. 6.zdokon. rozpočtovania 7.motiv. a stimul. zamestnancov Druhy rozpočtov :a/podľa dĺžky –krátkodobé rozp.(zodpovedajú max. dl. výrobn. cyklu,väčš. ročné rozpočty) –dlhodobé rozp.(presahujú dlžku výr. cyklu) b/podla stupňa riadenia –podnikové rozp.(rozpočtovanie výn,nákl,HV a CF za podnik ako celok) –vnútropodn. rozp.(za jednotlivé hosp. stred.,ich štruktúra zodpovedá systému klasif. účtov) c/podľa predmetu rozp. –rozp.výnosov –nákupu a zásob –nákladov -HV –časov. rozlíšenia nákl. a výnos. –tvorby rozpočt. rezervy Rozp. rezerva-je nástrojom riadenia podniku pre ultmenie (absorpciu) nepriazn. vlyvov pôsob. dočasne na plnenie úloh. Použitie rezervy má charakter: 1.útvar pracuj. v zhorš. podm. dostáva ľahšiu úlohu 2.povolenie prekročenia rozpočtu d/podľa stupňa úplnosti –komplexné rozp. –čiastkové –kombinované –výsledkové –jednorazové –periodické e/podľa sledov. priebehu reprod. procesu –rozp. stredísk hlavnej výroby–stredísk pomocných činn. –str. ostatn. činn. –rozp. správnych
činn. –rozp. zásobov. činn. –rozp. odbytovej činn. –súhrnné rozpočty(majú zásadný význam) f/podľa stupňa aktivity –pevné (absolútne rozp. ekonom. úloh zostav. pre určitú aktivitu) –alternatívne(variabilné, variantné,flexibilné) (sú zostav. pre rôzne stupne predpoklad. aktivity,jadrom je rozliš. nákl. na variab. a fixné) –limitujúce(plnia funkcie: -stanov. predpoklad pre určitý ekonom. jav –stanov. limit) Faktory voľby rozpočtov: 1.veľkosť podniku 2. druh a charakter činnosti podniku 3.dĺžka rozpočtového obdobia Metódy rozpočtovania sú súhrnom usporiadaných postupov a spôsobov smeruj. k určeniu najpravdep. splnitelných ekonom. úloh podniku.Určujú obsah rozp. činnosti s cielom stanoviť úlohy pre hospod. strediská. Na metódy rozpočt. vplývajú: -prostriedky,kt. možno využiť –úroveň vnútropodn. usporiadania a kvalita pridelovania úloh –systém rozpočtovníctva podniku Metódy rozpočtov.: -plánové –normové –jednorazové(individuálne) –rozpočtový odhad Plánová met. predstavuje najjednod. spôsob rozp.,opiera sa o plán. kalkul..rozpisy ročných plánov a štatistiku. Využ. 2 druhy info:1.údaje o dosahov. výkonn. v predchádz. obdobiach 2.plánové údaje z podnik. finančn. plánu Normová met.-ucelený a komplexný súhrn postupov rozpočt.,je založ. najmä na operat. kalkul. a štatisticky zostavených normách réž. náklad.Využíva sa na rozp. opakovatelných javov, Podstatou norm. met. sú objekt. zosúlad.:-odbyt. možností –kapac. možn. –noriem spotreby mater. –noriem výkonov Spája sa s teóriou hraničných N,kt. predstavujú najdôl. podm. pri rozhodov. o výr. programoch. Jednorazová met. určuje postupné a komplexné zostavov. úloh od zač. výroby až po jej dodávku.Rozpočt. jedoraz. javov(stavba lode a pod.) Využíva info:-z ročného plánu a jeho rozpisu –z finančn. plánu –z predvýr. etáp Met. rozpočtov. odhadu Príprava a tvorba hlavných druhov rozpočtov zákl.zásady postupu tvorby rozpočtu 1.rozhodnutie o dĺžke rozp. obdobia 2.analýza podkladov z min. obdobia 3.predpoklad možných zmien 4.stanov. výšky hodnôt jednotl. položiek rozpočtu 5.zostavenie rozpočtu Rozpočet výnosov je bázou procesu tvorby ostatn. rozpočtov,objem tržieb predst. zákl. údaj pre stanov. výšky v ostatn. oblastiach.Pri zostav. sa vychádza z podkladov podniku,vývoja podmienok na trhu a vlastn. možností.Zohladnenie nasled. údajov –úroveň výn. v predch. rokoch –tendencie tržieb pre rôzne skupiny výrobk. –zmeny v požiad. zákazn. –podiel na trhu –vývoj inflácie –sezónne trendy –rozvoj konkurencie –zmeny vo vývoji ekonomiky –dispozičné zdroje podniku. Rôzne formy a položky rozp.: -celkové výnosy v Sk – podla jednotl. výrobkov alebo skupín –podla odbytových oblastí Zložitosť rozp. výnosov závisí od:-štruktúry výnosov –pohybu hodnotvorn. proc. v podniku –úrovne vnútrop. cien(v tejto súvislosti 2 aspekty –technický a –podnikatelský) Jednostranné zúčtov. výkonov: a/podla druhov nákl. b/met. vyrovnávania nákl. stredísk c/ met. prevodov stredisk. nákladov. Pričleňovacia met. eviduje len priame odovzdanie výkonov pomocn. stred. na hlavné.Stupňovitá pričleňov. met. Celkové náklady pri vzájomnej výmene výkonov medzi strediskami sa rieši: a/Matematickou met.-pomocou maticových výpočt. sa realizujú viac. výpočt. oper. na viac. veličinách. b/Met. pevných zúčtovacích cien Rozpočet nákupu a zásob-dôlež.
podkladom je potrebná úroveň zásob ,kt. je ovplyvň. viac. faktormi.Rozp. nákladov-základom je vyčísl. vplyvu zmeny objemu tržieb na náklady a tým aj na zisk. Postup zostav. rozp.:1.zistenie údajov o jednotl. druhoch a o CN predch. roka 2.vytvorenie nových nákl. položiek 3.rozdelenie N. pol. na variab. a fixné 4.úprava FN vo vzťahu k inflácii5.úprava VN vo vzť. k zmene objemu T 6.rozdelenie CN a náklad. polož. na jednotl. mesiace Rozpočet HV určuje pravdep.zisk pri určitej úrovni podnikania.Integruje ost. rozp. a je rozhod. nástrojom manažmentu. HV=výnosy-náklady Rozpočet Cash Flow má dynamický charakter, zachyt. zmeny v rámci čas. obdobia.Je najefekt.nástrojom plánov.a kontroly likvidity podniku. Ide o zladenie 2 smerov rozhod.: 1. zabezp. dostatok peň. prostr. 2.racion. využiť volné prostr.Dĺžka pripr. obdobia závisí od: -skúsen. manaž. –finančn. sily podniku–spoľ. prepokl. hodnôt príjmu –úrovne legisl. pravidiel –ekonom. sit. krajiny Postup: 1.vypracovaťpredpokl. výšku príjmov 2.vyprac. predp. výšku výdavkov 3.stanoviťcelkový stav hotovosti –tam môžu nastať ťažkosti,potom snaha o: a/zvýš. príjmov v hotov. b/minimal. výdavkov c/využitie vnút. zdrojov Variantné rozpočty zohladň. stupeň využitia výr. kapacity v závisl. od požiadaviek trhu. Sú založené na rozliš.variab. a fixných položkách režijn. nákl. Postup tvorby: 1.výber vzťahových veličín 2.meranie a plán. kapacít stredísk 3.stanov. polož. rež. nákl. 4.určenie kalk. sadzieb
Nadväznosť kalk.,rozp.,účto. a plánu nákl.
a/nadväznosť medzi predb. kalk. a rozpočtovníctvom b/nadv. predb. kalk. na účto c/nadv. výsl. kalk. na účto d/nadv. medzi rozpočt. a účto e/nadv. medzi predb. a výsl. kalk. f/nadv. predb. kalk. na plán nákl. g/vzťah rozpočt. k plánuvýkonov,nákl. a tvorby zisku
Ná-sú syntetick. ukazov. kvality práce podniku,sú hlavným determin. faktorom veľkosti ponuky,ich úroveň je hlavn.činiteľom veľkosti ziskov, tvoria podstatu kalkul.. Závislosť nákl. od objemu výkonov: ak Kr=0 – potom sú to NFČlenenie NF: 1.podľa reakcie a) absolútne fixné b) relatívne fixné 2.podľa stupňa využ. výr. kapacity: a)využité b)voľnéNF majú vzťah k procesu výroby ako celku a nie priamo k výrobe jednotl. jednotiek produkcie. Výška nákl. závisí od: -kvality výr. faktorov –objemu produkcie –veľkosti a využív. výr. kapacity –ceny VF –súladu výr. kapac. a výr. programuVýznam členenia N na NF a NV: -spresňuje plánovanie a kontrolu N –NF sú zdrojom efektívnosti P-u –je základom pre zostavenie alternatívnych rozpočtov –slúži na výpočet maržeZákl. faktory ovplyvň. úroveň nákl.:1-objem a štruktúra výkonov 2-veľkosť a stupeň využitia výr. kapacity 3-zmeny vo výr. programe a postupoch 4-technicko- organ. úroveň transform. procesu 5-ceny 6-príprava činnosti podniku 7-lokaliz.podniku 8-prír. a geogr. podm. 9-finančná polit. štátu 10-hospod. polit. štátu 11-Z-O politika Náklady-ocenenie spotreby podn. výr. faktor. vynalož. podnikom na jeho výkony Členenie nákladov –v závisl.od objemu výroby:-variabilné (-proporcion. a –neproporcionálne,kt. sa dalej členia na –progresívne,ak Kr>1 –degresívne,ak0<Kr<1 a –regresívneKr<0)a –fixné (-absolútne –relatívne) podla rozhodov. procesov: -relevantné –alternatívne -oportunitné –irelevantné –predpokladané –implicitné –explicitné –neproduktívne Koef. reakcie vyjadruje zmenu N k zmene V , vyjadruje stupeň variability Hraničné N-suma N, kt. sa pridáva každým nasled. výrobkom k CN. Prírastk.N- N súvisiace s väčším Q prírastku produkcie Príklady na VN a FN: VN:balenie,reklama,dopr. náklady NF.:nájomné,právne poplatky,bankové popl., mzdové náklady,poistenie,dane a poplatky,odpisy Zmiešané N.:nákl. na prev.motor. vozidiel,telefón,
Hodnotová analýza-racionalizačná met.,založ. na rozbore a komplexnom posúdení vzťahov medzi podnik. VF,pričom akceptuje finálny produkt činnosti podniku.Cieľ HA-max. úžitková hodnota. HA sa realizuje v etapách:1.Výber objektu 2.Funkčná analýza3.Ekonom.anal.4.Tvorba námetov a hodnot. návrhov 5.Projekt a schválenie optimáln. variantu Zásady a princípy:-zisť. podrobne vš. N –zvaž. peniazmi každú toleranciu a výr. presnosť –vyhýbať sa zovšeobecniam a paušálnym tvrdeniam -navrhovať,tvoriť,zdokonaľovať Využitie HA pri:1.Systemat. moderniz. činnosti P 2.Zvyšovaní technick. úrovne kvality výr. al. služieb 3.Zabezpeč. mater. a mzdových úspor 4.Objektiviz. N a cien 5.predchádz. neefektívnosti Faktorová analýza:jej úloha spočíva v:a)zistení hl. faktorov pôsob. na zmenu N v konkr. podmienkach rozvoja P b)vyjadrení miery vplyvu každého faktora al. ich komb. na zmenu N c)predpov. alternatívnych možností vývoja N na základe možnej dynamiky faktorov a zmien v ich kombinácii d)vytvorení podm. pre riadenie rozvoja P na základe stanovenia fakt.rastu a zodp. rozdelenia zdrojov.
PC=N+Zisk; Marža=PC-VN; HR=PC-Priame N; Kb=NF/Mž pri viac. výrobkoch Mž sa ypočíta: priemerná PC – priemerné VN Úsp. mater. N=Mat.N0*(V1/V0)-Mat.N1 Účinnosť=V/N, Nákladovosť=N/V Zmena N=(h1-h0)/h0, h1=N1/V1,h0=N0/V0Rentabilita N=Zisk/N Normová met: ZN=KO-ZK, O=VK-OK Koeficient reakcie=% zmena N/% zmena výkonov =(N1*100/No)-100 /(V1*100/V0) – 100
M najm. štvorcov: Nvj=(Q‘N‘)/Q’2, Nf=N/n-Nvj.Q/n; Q‘=Q-Q/n
M rovníc s 2 nezn: CN0=Nf+V0*Nvj; CN1=Nf+V1*Nvj; V=ks.cena
CN=NF+T*x NF voľné=(Qmax-Q)*NF/Qmax Podiel výrobku na plánov.tvorbe zisku (PC-Nvýr.)*množstvo=A potom A/(A+B) *100
Aritmet. m: Nvj=(Nm-Nn)/(Qm-Qn) NF=Nn-(Vn.*NVj) al NF=Nm-(Vm*NVj)
M regr. a korel. analýzy: rqn=((Q*Nj)-Q*Nj)/(((Q2) –(Q)2)*((Nj2)-(Nj)2))
M štand. Ná: Celková N odch.=štand. N.-skut.N Odch. produktivity práce=(št.hod.-skut.hod.)*št.réžia na 1hod. Kapac. odch=št. réžia na skut. odprac. hod.-pružný rež.rozpočet pre skut. hod. Nákl. odch=pružný rež. rozpočet pre skut. hod-skut.réžia Index vývoja vl. nákl. oproti plánu: I=sum(Q1*N1)/sum(Q0/N0) Ako vývoj N ovplyvnila zmena vl. N: =sum(Q1*N1)/sum(Q1*N0) Zmena celkov. rež. nákladov vplyvom zmeny VN: Pz=Pk*d /100 Pz-perc. meny Pk-perc. zmena kalk. jednotky d-podiel VN na nákl. celkom Obchodné kalkul. Celkové Nákl.(CN)=TN+ON Obchodné rozpätie(hrubý zisk)= PC-nadob. cena. -predbežná :výpočet kalk. koeficienta =(PC podla cenníka-nadobud. cena/nadob. cena)*100 –retrogradná :Obch. rozpätie=(PC-nadob. cena/PC) 100) –rozdielová Zisková prirážka=zisk/CVN) Kritický bod nákladov Kb=(obch. nákl./kalk. prirážka v %)100 Výpočet CN pri 70% využití VK: CN=((VN+Var. réžia)/súč.využitie VK)*0,7+NF
1