Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Účtovníctvo

Výcuc (uvod_do_uctovnictva.doc)

Účtovníctvo

Peter Štefčík

Úvod do účtovníctva

Účtovníctvo – uzavretá sústava, ktorá obsahuje úplnú a nepretržitú evidenciu hospodárskych operácií v účtovnej jednotke.

Typy účtovníctva –

1. finančné účtovníctvo – má právne upravený obsah aj formu a údaje z neho sa zverejňujú (platí to len pre tých, ktorým to ukladá zákon)
2. manažérske účtovníctvo – slúži pre potreby riadiacich pracovníkov, údaje sa nezverejňujú, nemá upravený obsah
3. vnútropodnikové účtovníctvo – nemá právne upravený obsah a formu, údaje sa nezverejňujú. Formu a obsah stanovuje vnútropodnikový predpis

Členenie účtovníctva podľa metodiky účtovania

V minulosti existovalo tzv. kamerálne účtovníctvo, viedlo sa v príspevkových a rozpočtových organizáciách.

1. jednoduché účtovníctvo – jeho základom je zisťovanie prírastkov a úbytkov majetku založené na porovnaní peňažných príjmov a výdajov.

§ 9 zákona o účtovníctve:

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať:

1. podnikatelia, o ktorých tak ustanovuje osobitný zákon,
2. ostatné fyzické osoby uvedené v ustanovení § 1 ods. 1,
3. príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je obec, ak nepodnikajú a ak objem ich ročného  rozpočtu výdavkov nepresahuje 500 000 Sk,
4. politické strany a politické hnutia, občianske združenia, ich organizačné zložky a orgány, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov  bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a nadácie, pokiaľ nepodnikajú alebo pokiaľ ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom roku výšku 3 000 000 Sk,
5. cirkvi a náboženské spoločnosti, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ nepodnikajú alebo pokiaľ nie sú príjemcami dotácií zo štátneho rozpočtu.

Všetky ostatné účtovné jednotky neuvedené v odseku 1 účtujú v sústave podvojného účtovníctva.

§ 15 zákona o účtovníctve:

Účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva účtujú v:

a) peňažnom denníku,

b) knihe pohľadávok a v knihe záväzkov,

c) pomocných knihách o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

2. podvojné účtovníctvo – predmet podvojného účtovníctva: sledovanie stavu pohybov a rozdielov majetku a záväzkov. V sústave podvojného účtovníctva účtuje každá účtovná jednotka, ktorá nemôže podľa zákona o účtovníctve viesť jednoduché účtovníctvo. Každý, kto môže viesť jednoduché účtovníctvo, môže viesť aj podvojné účtovníctvo (naopak to neplatí).

Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtujú:

1. v denníku (denníkoch), v ktorom účtovné zápisy usporiadajú z časového hľadiska (chronologicky)   a ktorým preukazujú zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,
2. v hlavnej knihe, v ktorej účtovné zápisy usporiadajú z vecného hľadiska (systematicky),
3. v knihách analytickej evidencie, v ktorých podrobne rozvádzajú účtovné zápisy hlavnej knihy.

Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty podľa účtového rozvrhu, ktoré obsahujú minimálne tieto údaje:

1. zostatky účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,
2. súhrnné obraty strany Má dať a Dal účtov, najviac za kalendárny mesiac,
3. zostatky účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Peňažné sumy v knihách analytickej evidencie musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným  sumám na syntetických účtoch, ku ktorým sa táto evidencia vedie.

Ak účtovné jednotky vedú knihy analytickej evidencie v jednotkách množstva, zabezpečia súhrnnú väzbu tejto evidencie v peňažných jednotkách na zostatky, prípadne na obraty príslušných syntetických účtov.

Účtovné jednotky sú povinné zabezpečiť, aby sa v hlavnej knihe zaúčtovali všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku (denníkoch).

Princípy podvojného účtovníctva

1. aktuálny princíp – hospodársky výsledok účtovnej jednotky sa zisťuje porovnávaním výnosov a nákladov
2. bilančný princíp – aktíva sa musia rovnať pasívam
3. princíp podvojnosti – platí pre účtovanie v konkrétnych prípadoch; účtovný zápis na strane Má dať účtu musí byť doprevádzaný zápisom na strane Dal iného účtu
4. princíp súvzťažnosti – hovorí o ekonomickej a faktickej súvislosti účtovania

Používatelia účtovných informácií

1. interní (zamestnanci, manažéri…)
2. externí (obchodní partneri, banky…)

Právna úprava účtovníctva

1. zákon o účtovníctve: má 7 častí
2. zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb
3. obchodný zákonník, občiansky zákonník, živnostenský zákon
4. opatrenia, ktoré vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Zásady účtovníctva

1. zásada opatrnosti – neisté skutočnosti treba v účtovníctve posudzovať opatrne (napr. neisté zisky nezohľadňujeme, ale s neistými stratami počítame)
2. zásada porovnateľnosti – má zabezpečiť použitie rovnakých spôsobov oceňovania a odpisovania za viacero účtovných období (preto, aby sa mohli porovnať účtovné informácie z časového hľadiska)
3. zásada významnosti – nevýznamné skutočnosti môžeme aj nemusíme evidovať v účtovníctve

Právna úprava účtovníctva po roku 1993 bola prispôsobovaná IV. smernici Európskej únie:

3. uplatnenie medzinárodne prijatých zásad riadne vedeného účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky
4. prijatie nových legislatívnych noriem pre obsah a štruktúru účtovnej závierky – týmto sa stala účtovná závierka porovnateľná na európskej úrovni

Majetok a jeho zdroje

Účtovníctvo poskytuje dvojaký pohľad na vlastníctvo účtovnej jednotky:

1. majetkový – charakterizuje vlastníctvo podľa formy – hovorí o majetku

5. stály majetok (neobežný)   vecná oblasť
6. obežný majetok

2. kapitálový – charakterizuje vlastníctvo účtovnej jednotky z pohľadu zdrojov – hovorí o kapitále

7. vlastné zdroje     právna oblasť
8. cudzie zdroje

Okrem vedenia jednoduchého a podvojného účtovníctva existuje tretia možnosť (zákon o daniach z príjmov): osobám, ktoré sú vymedzené, poskytuje možnosť evidovať svoje príjmy (tzn. neevidujú svoje výdavky) – tieto jednotky si uplatňujú paušálnu daň.

Súvaha

Súvaha

9. je prehľad o stave majetku a jeho zdrojov v určitom momente.

SÚVAHA

aktíva  pasíva

vecná oblasť súvahy, hovorí o zložkách vlastníctva právna oblasť súvahy, hovorí o tom, odkiaľ sa vzalo vlastníctvo účtovnej jednotky

Z právneho pohľadu sa pod pasívami chápu len externé záväzky (cudzie zdroje). Z účtovného pohľadu pod pojmom pasíva chápeme nielen cudzie zdroje, ale aj vlastné zdroje.

Obsah súvahy

10. vyjadrenie stavu aktív a pasív v peniazoch k určitému dňu, ktorý sa nazýva súvahový deň.

Súvahová položka je druh aktív a pasív v súvahe

Súvahový stav – súvahová položka v peňažnom vyjadrení.

Druhy súvah

1. interná súvaha – vždy vnútorná záležitosť účtovnej jednotky. Nemá právne upravený ani obsah, ani formu a údaje z nej sa nezverejňujú
2. externá súvaha – má právne upravený obsah aj formu a údaje z nej sa zverejňujú

1. riadna – ročná súvaha (zostavuje sa ku dňu 31. 12.) Účtovným obdobím podľa zákona o účtovníctve je kalendárny rok

a, a) individuálna

a, b) konsolidovaná § 22

Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje obchodná spoločnosť, ktorá má najmenej dvadsaťpercentnú majetkovú účasť v inej obchodnej spoločnosti, alebo ktorej oprávnenie na riadenie inej obchodnej spoločnosti vyplýva zo zmluvy alebo stanov bez ohľadu na výšku majetkovej účasti, a to bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takéhoto ustanovenia zmluvy alebo stanov.

2. mimoriadne súvahy

b, a) otváracia súvaha – pri vzniku účtovnej jednotky

b, b) likvidačná súvaha – pri zániku účtovnej jednotky

Forma súvahy

1. horizontálna forma – je oficiálne používaná. Vyjadruje základnú rovnicu:

∑ A  =  ∑ P   účtovná forma súvahy

     A  =       P

2. vertikálna súvaha – finančná forma – je len alternatívnym usporiadaním základných údajov. Výhody: vykazuje sa tu položka pracovný kapitál, ktorá poskytuje informácie o výške čistých likvidných prostriedkov. Podáva prvotnú informáciu o platobnej schopnosti. Vieme zistiť vlastné imanie okamžite, a to ak porovnáme aktíva a záväzky.

A = P  vlastné zdroje  A = Vlastné zdroje + Cudzie zdroje A – Cudzie zdroje = Vlastné zdroje

 cudzie zdroje

V tejto forme súvahy chýba údaj celkovej bilančnej sumy aktív a pasív, ktorý je kritériom (jedným z kritérií) pri zostavovaní účtovnej závierky a jej zverejňovaní.

Súvaha:

Stĺpce

1. BRUTTO – uvádzajú sa údaje pri vstupe majetku do účtovnej jednotky (vstupná cena)
2. KOREKCIA – obsahuje oprávky a opravné položky

11. Oprávky sú kumulované odpisy
12. Opravné položky obsahujú údaje pri preceňovaní majetku (ak kúpna cena záleží od účtovnej hodnoty daného majetku)

3. NETTO = Brutto – Korekcia

V stĺpcoch 1, 2, 3 sa uvádzajú údaje z bežného účtovného obdobia.

4. NETTO – uvádzame údaj za minulé účtovné obdobie
5. Stav pasív v bežnom účtovnom období
6. Stav pasív v minulom účtovnom období

Porovnaním položiek 5 a 6 získame prehľad o dynamike vývoja podnikateľského subjektu.

Riadky:

Údaje v súvahe sú zoradené vzostupných spôsobom  (     ). Celkový bilančný údaj pasív (aktív) je uvedený najprv (tzn. výsledok je v prvom riadku – aktíva celkom, pasíva celkom).

Príklad:

riadok 002 – pohľadávky za upísané vlastné imanie (353)

riadok 003 – B – stále aktíva 04+12+22

riadok 004 – B.I. nehnuteľný investičný majetok 05 až 11

riadok 005 – B.I.1. zriaďovacie výdavky (011) – (071, 091A)

V členení tam, kde sú arabské číslice, tam sa spisujú údaje z konkrétnych syntetických účtov.

Trojčíslia za označením položky znamenajú účty.

Ak je za číslom „A“ , údaj je prevzatý z analytickej evidencie. Trojčíslie bez „A“ je syntetický účet.

Analytická evidencia je rozčlenenie syntetických účtov podľa určitých kritérií.

Pri sčítaní položiek s arabskými číslami (napr. B.I.1 ... B.I.10.) získame údaj s veľkým písmenom a rímskou číslicou.

B.I. – čiastkový súhrnný údaj. Údaj „B“ je súhrnný údaj za konkrétnu položku.

Sčítaním položiek s veľkými písmenami získame celkové aktíva (pasíva) – celková bilančná suma.

Aktíva v súvahe

sú usporiadané od najmenej likvidných až po najlikvidnejšie

likvidita

Schopnosť majetku premeniť sa na peniaze. Viaže sa na tovar.

Pasíva s súvahe

sa uvádzajú najprv vlastné zdroje a potom cudzie zdroje. Zo záväzkov najprv dlhodobé, potom krátkodobé (splatné do jedného roka).

Príklad:

 A            (Súvaha riadna ku dňu 31. 12. 2000)   P

 materiál   250  ostatné fondy    60

pokladnica  13  základné imanie  4000

výrobky  182  dodávatelia   380

 bežný účet  230  základný rezervný fond 200

tovar   410  bankové úvery  820

 stroje   825

odberatelia  170

 dopr. prostriedky 1330

budovy  2050

Typické súvahové zmeny

Podnikateľská činnosť sa prejavuje v hospodárskych operáciách, ktoré spôsobujú zmenu v súvahových položkách.

Vplyvom každej hospodárskej operácie sa menia dve súvahové položky (súvisí to s princípom podvojnosti).

Ak zmena spôsobuje zmenu vo výslednej sume aktív a pasív, ide o pôsobivú hospodársku operáciu.

Ak zmena nespôsobuje zmenu vo výslednej sume aktív a pasív, ide o nepôsobivú hospodársku operáciu.

Účet ako zdroj ekonomických informácií

Účet slúži na zachytávanie všetkých hospodárskych operácií počas účtovného obdobia.

Členenie účtov

      súvahové                  výsledkové

účty aktív  účty pasív   účty nákladov  účty výnosov

Základný tvar účtu je odvodený od tvaru súvahy:

  číslo účtu a názov účtu

 má dať   dal

Konkrétne účty tvoria sústavu účtov, ktorá sa nazýva účtová osnova.

Pravidlá účtovania na aktívnych a pasívnych účtoch

  má dať     dal

     účty aktív

začiatočný stav – prebratý z minuloročnej

     súvahovej položky   - úbytky

+ prírastky

konečný zostatok

Konečný zostatok = začiatočný stav + prírastky počas roka - úbytky

Zaznamenávaniu hospodárskych operácií na účtoch hovoríme účtovné operácie, ktoré robíme prostredníctvom účtovných zápisov.

Účtovný zápis obsahuje:

1. dátum (deň uskutočnenie účtovného zápisu)
2. text – stručný popis hospodárskej operácie, ktorú účtujeme
3. číslo dokladu (na základe ktorého sa účtuje)

Každý účtovný zápis musí byť doložený účtovným dokladom (interný aj externý).

4. suma v peniazoch
5. číslo účtu

Metodika účtovania

1. určíme si číslo a názov účtu (z účtovej osnovy) s ktorými súvisí uvedená účtovná operácia
2. určíme si charakter daných účtov (či ide o účet aktívneho charakteru alebo pasívneho, resp. či ide o účet nákladov alebo výnosov)

(Pojmy tržba, predaj výrobkov znamená výnosy a pojem spotreba znamená náklady)

3. zistíme, aký vplyv má daná hospodárska operácia na jednotlivé účty (pri účtoch súvahových ide buď o prírastok alebo úbytok účtu; pri účtoch výsledkových ide o vznik nákladov, výnosov príp. o ich korekciu)

Náklady predstavujú spotrebu jednotlivých druhov majetku a vynaložili sa na dosiahnutie určitých výkonov (napr. hotový výrobok, poskytnutá služba, bežné činnosti za odplatu), ktoré sú určené na realizáciu alebo na odovzdanie vo vnútri podniku

Výnosy pochádzajú z externého styku (predovšetkým tržby, odplaty za poskytnuté služby a práce a i.) ako aj z internej činnosti (interné výnosy – aktivácia – napr. vlastná poskytnutá služba (vnútropodniková doprava))

Náklady majú účelové využitie.

Výdaj je akékoľvek vynaloženie majetku viac-menej bez zreteľa na účel.

Na účtoch nákladov a výnosov sa neuvádza začiatočný stav ani prírastky a úbytky, nevyčísľujeme tu konečný zostatok, ale vyúčtujeme vznik nákladov a výnosov a vyčísľujeme obraty strán Má dať a Dal na konci účtovného obdobia.

Obraty účtov nákladových a výnosových sa na konci účtovného obdobia preúčtujú na účet ziskov a strát (z ktorého zistíme hospodársky výsledok). Na základe toho zostavíme výkaz ziskov a strát.

Účtovné doklady a účtovné knihy

§ 11 zákona o účtovníctve:

Účtovné doklady sú originálne písomnosti, ktoré musia mať tieto náležitosti:

1. označenie účtovného dokladu, ak z jeho obsahu nevyplýva aspoň nepriamo, že ide o účtovný doklad,
2. opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, ak z účtovného dokladu nevyplýva aspoň nepriamo,
3. peňažnú sumu alebo údaj o množstve a cene,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom podľa písmena d),
6. podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie; tieto podpisy možno nahradiť iným preukazným spôsobom,
7. označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave   podvojného účtovníctva, ak to nie je uvedené v projektovo-programovej dokumentácii.

Náležitosti účtovného dokladu sa môžu umiestniť aj na iných než účtovných písomnostiach; tieto písomnosti sa uschovávajú po rovnakú dobu ako účtovný doklad.

Účtovné doklady vyhotovujú účtovné jednotky v štátnom jazyku a bez zbytočného odkladu po zistení skutočností, ktoré sa nimi dokladajú.

§ 12 zákona o účtovníctve:

Účtovné jednotky vykonávajú účtovné zápisy o účtovných prípadoch v štátnom jazyku; práva občanov  na používanie materinského jazyka podľa osobitných predpisov nie sú dotknuté.

Účtovné zápisy vykonávajú účtovné jednotky zrozumiteľne, prehľadne a spôsobom zaručujúcim ich trvanlivosť.

Účtovné jednotky usporiadajú účtovné zápisy spôsobom, ktorý umožní overiť zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období, a tak, aby zabránili neoprávneným zmenám a úpravám týchto zápisov.

§31 zákona o účtovníctve:

Účtovné písomnosti a záznamy na technických nosičoch dát alebo mikrografické záznamy ich nahrádzajúce s výnimkami uvedenými v § 32 sa uschovávajú

1. účtovná závierka a výročná správa po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
2. mzdové listy alebo účtovné písomnosti ich nahrádzajúce aspoň po dobu desiatich rokov nasledujúcich  po roku, ktorého sa týkajú; údaje z nich potrebné na účely dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia po dobu dvadsiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
3. účtovné doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy (s výnimkou mzdových listov), odpisový plán, zoznamy účtovných kníh, inventúrne súpisy po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú

§ 32 zákona o účtovníctve:

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú autorských práv, uschovávajú účtovné jednotky po dobu, po ktorú trvajú tieto práva a povinnosť účtovnej jednotky viesť účtovníctvo.

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú daňového konania, správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uschovávajú   účtovné jednotky do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa uvedené konania skončili.

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní,   uschovávajú účtovné jednotky po dobu, po ktorú lehoty alebo konania trvajú; účtovné písomnosti, ktoré   sa týkajú nezaplatených pohľadávok alebo nesplnených záväzkov, uschovávajú účtovné jednotky do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ich zaplateniu alebo splneniu.

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou  z doby pred 1. januárom 1949, a účtovnú závierku vzťahujúcu sa na prevod majetku na iné právnické alebo fyzické osoby vykonaný podľa zákona č. 92/1991 Zb. uschovávajú účtovné jednotky, dokiaľ príslušné ministerstvo financií republiky nedá samo alebo na žiadosť účtovnej jednotky súhlas na vyradenie týchto písomností.

§ 34 zákona o účtovníctve:

Účtovné jednotky označia účtovné doklady, účtovné knihy a ostatné účtovné písomnosti svojím názvom a usporiadajú ich tak, aby bolo zrejmé, že sú kompletné a ktorého účtovného obdobia sa týkajú.

Hospodárske operácie sa stávajú účtovným prípadom vtedy, keď sú doložené písomnosťou (účtovným dokladom).

Účtovný doklad je nutné vyhotoviť bez zbytočného odkladu ihneď po zistení skutočnosti.

Kontrola účtovných spisov:

Podľa zákona o účtovníctve sú účtovné jednotky povinné viesť účtovníctvo úplne preukazným spôsobom správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom.

Kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov

1. dodržanie podvojnosti zápisov (na to slúži predvaha)
2. číselná zhoda medzi chronologickými a syntetickými zápismi
3. číselná zhoda údajov syntetických účtov a analytických účtov

Vecná kontrola účtovných zápisov

Je v podstate porovnanie účtovného a skutočného stavu majetku a kapitálu. Je to inventarizácia. Uskutočňuje sa na základe dokladovej a fyzickej inventúry. Potom sa vyhotovuje inventúrny súpis. V prípade zistených rozdielov účtovná jednotka musí vyhotoviť inventarizačný zápis.

Oprava účtovných zápisov

1. prečiarknutím chybného zápisu
2. oprava novými účtovnými dokladmi a novými účtovnými zápismi (doplnkový zápis, oprava čiastočným červeným stornom, oprava úplným červeným stornom)

Zápis červenou farbou v účtovníctve znamená odčítanie od pôvodného zápisu. V účtovných dokladoch, ktoré sa týkajú pokladničných operácií a styku s peňažnými ústavmi, nie sú povolené opravy. Pri spracovaní účtovníctva pomocou výpočtovej techniky sa opravy účtovných zápisov robia buď opravou dát, alebo novou zostavou. Ku každej oprave musí byť doložený účtovný doklad. ten musí obsahovať záznam o vykonaní opravy (uvádza sa dôvod opravy a osoba, ktorá opravovala)

Účtovné knihy

Hlavná kniha

13. je to súbor všetkých údajov. Účtovné zápisy sú usporiadané z vecného hľadiska (sú systematické zápisy). V  praxi sa hlavná kniha aj ostatné vedú na voľných listoch ako záznamy na technických nosičoch dát. V hlavnej knihe sledujeme stavy a zmeny majetku a kapitálu, a to súhrnne (v peňažných jednotkách).

Denník

14. zápisy sa uskutočňujú v časovom slede a hovoríme im, že sú chronologické účtovné zápisy – majú kontrolnú funkciu a označujeme ich ako denníkový článok.

Knihy analytickej evidencie

15. obsahujú čiastkové účty k syntetickým účtom

Analytický účet je rozčlenenie syntetického účtu. Všetky analytické účty spolu tvoria analytickú evidenciu, ktorej forma, obsah a spôsob vedenia závisí napr. od veľkosti účtovnej jednotky, od druhy vykonávanej činnosti, od požiadaviek napr. daňového úradu a pod.

Hľadiská pre vedenie analytickej evidencie sú uvedené v pokynoch účtovania (pre podnikateľov), ktoré vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako opatrenia.

Analytická evidencia poskytuje podrobné informácie o sledovaných položkách syntetických účtov.

Otváranie účtov hlavnej knihy

(len na začiatku účtovného obdobia)

Účtovnými zápismi zaznamenávame začiatočné stavy súvahových účtov a zisk (stratu) so súvzťažným zápisom na účte 701 (čo je začiatočný účet súvahový).

Uzatváranie účtov hlavnej knihy

Na konci účtovného obdobia uskutočníme prevody celkových obratov výsledkových účtov (účty nákladov a účty výnosov) na účet 710, čo je účet ziskov a strát. Z tohto účtu zistíme hospodársky výsledok na konci účtovného obdobia.

Zisk alebo stratu ako aj konečné zostatky súvahových účtov prevedieme na účet 702, čo je konečný účet súvahový.

Činnosť pri uzatváraní účtovných kníh

1. obraty v denníku (= celková suma strany Má dať a Dal)
2. celkové sumy obratov za analytickú evidenciu
3. celkové sumy obratov syntetických účtov
4. zisťovanie konečných stavov

Druhy účtovných dokladov

Podľa miesta vzniku:

1. externé
2. interné

Podľa stupňa agregácie:

1. jednotlivé
2. zberné (napr. hromadný príkaz na úhradu)

Podľa účelu dokladu:

1. príkazné (napr. výdajka zo skladu)
2. preukazné (výpis z bankového účtu)
3. kombinované

Účtová osnova

Účtová osnova je zoznam syntetických účtov usporiadaných podľa ekonomického hľadiska do jednotlivých účtových tried, kde sa sleduje:  stav a zmeny majetku a kapitálu, výnosy, náklady a hospodársky výsledok.

Účtová osnova je najvýznamnejšia časť podvojného účtovníctva. Na základe účtovej osnovy účtujeme v hlavnej knihe na jednotlivých účtoch, čo je hlavná náplň podvojného účtovníctva.

Z dôvodu zabezpečia jednotného metodického postupu účtovania vo všetkých podnikateľských subjektoch bola vydaná Ministerstvom financií Slovenskej republiky účtovú osnovu pre podnikateľov a postupy účtovania (opatrenie MF SR).

Existuje niekoľko druhov účtovej osnovy (napr. účtová osnova pre banky, pre poisťovne, pre rozpočtové organizácie, nadácie…).

Pri konštrukcii účtovej osnovy sa uplatňuje desiatková sústava. To znamená, že účtová osnova sa skladá z 10 účtových tried, v rámci ktorých je vytvorených 10 účtových skupín a v rámci každej skupiny je 10 samostatných účtov.

Príklad:

 3   2   1 – DODÁVATELIA

  konkrétny účet v rámci účtovej skupiny

 účtová skupina

účtová trieda

V účtovej osnove sú uplatnené dva druhy syntetických účtov.

1. účty, ktoré sa končia vždy číslom 1 – 9
2. skupinové syntetické účty – vždy sa končia číslom 0.

Môžu ich používať iba účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a nezverejňujú z nej údaje.

Obsah účtovej osnovy:

Obsahom účtovej triedy 0 je účtovanie o investičnom majetku

Obsahom účtovej triedy 1 je účtovanie o zásobách         súvahové účty

Obsahom účtovej triedy 2 je účtovanie na finančných účtoch

Obsahom účtovej triedy 3 sú zúčtovacie vzťahy

Obsahom účtovej triedy 4 sú kapitálové účty a dlhodobé záväzky

Obsahom účtovej triedy 5 je účtovanie o nákladoch

Obsahom účtovej triedy 6 je účtovanie o výnosoch                 výsledkové účty

Obsahom účtovej triedy 7 sú súčty uzávierkové a posúvahové

Obsah účtovej triedy 8 a 9: vyhradené pre vnútropodnikové účtovníctvo

Princípy uplatnené pri konštrukcii účtovej osnovy:

1. princíp uzávierkového hľadiska – vyjadruje oddelenie výsledkových účtov od súvahových
2. princíp zákazu kompenzácie – je zakázané vzájomne vyrovnávať výnosy a náklady, ale aj majetok a kapitál
3. princíp sledovania hospodárskeho výsledku podľa činností – prejavuje sa v sledovaní nákladov a výnosov v rámci príslušných účtových skupín tak, aby bolo možné zistiť:

16. hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti
17. hospodársky výsledok z finančnej činnosti
18. hospodársky výsledok z mimoriadnej činnosti

Vyčísľovanie je dôležité z hľadiska daňového účtovníctva.

4. princíp členenia majetku a záväzkov z hľadiska krátkodobosti a dlhodobosti – výnimkou je sledovanie pohľadávok u odberateľa na jednom účte (311 – ODBERATELIA)
5. princíp reálneho pohľadu na jednotlivé zložky majetku – na základe tohto princípu sa zabezpečuje v účtovníctve prostredníctvom opravných účtov (porovnaním skutočného a účtovného stavu) reálny pohľad na majetkovú, dôchodkovú a finančnú situáciu účtovnej jednotky.

Opravné účty v účtovej osnove predstavujú tieto položky:

1. oprávky k hmotnému a nehmotnému investičnému majetku

§ 26 zákona o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb:

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku  daňovníka, do daňových výdavkov vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v  § 30, § 31 alebo § 32,  nehmotného majetku v § 26 ods.  8 s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27.

Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona s výnimkou zásob sú:

1. samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok;
2. budovy a stavby s výnimkou

   1. prevádzkových banských diel,

   2. drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva  a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

3. pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky;
4. zvieratá podľa prílohy č. 2 a základné stádo;
5. iný majetok podľa odseku 6.

Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia  a predmety  slúžiace na  vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.

Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo  iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené   technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej  veci a o všetkých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o  rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

1. ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
2. ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha,
3. chmeľnice a vinice.

Iným majetkom na účely tohto zákona sú výdavky

1. na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny  alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
2. na technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
3. na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 20 000 Sk,
4. na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,
5. na technické zhodnotenie vyššie ako 20 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,
6. hradené nájomcom, ktoré podľa osobitných  predpisov tvoria súčasť ocenenia hmotného majetku  prenajatého zo zahraničia na  základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ak prenajímateľ má bydlisko alebo sídlo v zahraničí.

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva  vrátane

programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne  alebo vytvorené  vlastnou činnosťou  s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, zriaďovacie výdavky vyššie ako 40 000  Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk

Nehmotný majetok  sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými predpismi.

Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom  období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom  zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník  (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9  alebo § 9 ods. 3 alebo ak platí paušálnu daň (§ 15) a daňovník vedie odpisy len evidenčne a o  túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.

Ročný odpis podľa § 31 alebo § 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v  majetku daňovníka alebo hmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4 k 31. decembru príslušného zdaňovacieho obdobia vrátane prípadov  uvedených v odseku 12 písm. d), e),  f) a g). Ročný  odpis z nehmotného majetku sa uplatní vo výške vypočítanej podľa osobitného predpisu.

Odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu podľa § 31 a 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka

a) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak sa v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia

1. vyradí majetok predajom alebo vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva pred koncom zdaňovacieho obdobia pri  dodržaní §  24 ods.  2 písm.  b) s výnimkou daňovníkov uplatňujúcich odpisy podľa § 30 ods. 6 a 7,
2. prevedie majetok štátu na iné právnické osoby alebo fyzické osoby podľa osobitných predpisov
3. skončí podnikanie alebo iná samostatná  zárobková činnosť (§  7)  alebo  prenájom  (§   9),  daňovník  sa  zruší  bez  likvidácie, vstúpi do likvidácie alebo sa vyhlási konkurz,
4. predčasne  skončí nájomná  zmluva pri  dojednaní práva kúpy  prenajatej veci;

b) k 31. decembru,  ak v priebehu  zdaňovacieho obdobia nadobudne hmotný majetok už odpisovaný  pôvodným vlastníkom podľa odseku 12 písm. a), b) a c).

V  odpisovaní  hmotného   majetku  a  nehmotného  majetku začatom pôvodným vlastníkom pokračuje

1. právny nástupca daňovníka,  a to aj v prípade,  ak bol majetok nadobudnutý odplatným prevodom podľa osobitného predpisu,
2. daňovník,  ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií,
3. daňovník,  ktorý  vstúpil do likvidácie, z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa využíva na skončenie činnosti  počas likvidácie,
4. nájomca pri  súbore hnuteľných vecí a  nehnuteľných vecí (§ 28 ods. 2),
5. daňovník, ktorý nadobudol právo na  použitie  hmotného hnuteľného majetku zmluvou o výpožičke počas zabezpečenia záväzku  prevodom  práva k tomuto hmotnému hnuteľnému majetku,
6. manžel (manželka), ktorý účtuje o hmotnom  majetku a nehmotnom  majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa § 9 ods. 4, o ktorom už účtovala alebo viedla evidenciu podľa § 9 ods. 4 manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom) a daňovník, ktorý preradí majetok z osobného užívania do majetku určeného na podnikanie s výnimkou prípadov uplatnenia odpisu podľa odseku 11 písm. a) tretieho bodu, keď sa uplatní odpis vo výške jednej polovice z ročného odpisu,
7. aj  nájomca, ktorý odkúpil prenajatý hmotný majetok od prenajímateľa a o jeho obstarávaciu cenu  zvýšil vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu  už odpisovaného iného  majetku pri použití ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu alebo koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu.

Oprávky vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty majetku

2. opravné položky

19. vyjadrujú prechodné zníženie hodnoty majetku. Prechodné zvýšenie hodnoty majetku sa neúčtuje

3. odhadné položky

20. plnia funkciu správneho vykázania výšky majetku (napr. nevyfakturované dodávky, výška poistnej náhrady, ktorú ešte poisťovňa oficiálne neurčila)

4. rezervy

21. majú špecifickú funkciu, ktorá má zabezpečiť správne vykázanie hospodárskeho výsledku. Tvoria sa ako:

1. zákonné rezervy podľa zákona o rezervách
2. ostatné rezervy – tvorí si ich účtovná jednotka sama

Podľa použitia poznáme rezervy:

1. s určením všeobecným (napr. na straty a riziká)
2. s určením účelovým (napr. rezerva na kurzovú stratu)

Rezervy zahŕňame medzi cudzie zdroje. Majú dlhodobejší charakter. Rezervy sa v účtovníctve tvoria vždy na vrub nákladov (strana Má dať).

Pri použití rezerv je známy účel, nemusí byť známa presná výška sumy čerpania ani čas čerpania.

5. prechodné položky časového rozlíšenia nákladov a výnosov

22. úlohy: ich úlohou je, aby sa do účtovného obdobia dostali iba tie náklady a výnosy, ktoré s týmto obdobím súvisia (bez ohľadu  na to, v ktorom období výdavky alebo príjmy súvisiace s nákladmi a výnosmi vznikajú). Známy je účel, účtovné obdobie aj účtovaná suma.

Účtovný rozvrh

23. sú vybraté syntetické účty z účtovnej osnovy, pre ktoré má účtovná jednotka náplň účtovania. Môže sa dopĺňať počas roka. Ak nenastáva zmena, používa sa účtový rozvrh aj v nasledujúcich účtových obdobiach.

Účtovná uzávierka a účtovná závierka

Účtovná uzávierka

Účtovná uzávierka je objem určitých účtovníckych prác na konci účtovného obdobia:

24. doúčtovanie všetkých účtovných prípadov, ktoré sa ešte týkajú daného účtovného obdobia
25. kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov
26. vecná kontrola účtovníctva
27. uzatvorenie syntetických a analytických účtov, zistenie konečných zostatkov a preúčtovanie na konečný účet súvahový
28. zistia sa celkové obraty strán Má dať a Dal výsledkových účtov, ktoré sa preúčtujú na účet ziskov a strát (zistime tu hospodársky výsledok)
29. usporiadanie účtovných dokladov a účtovných kníh a ich archivácia

Účtovná uzávierka vždy predchádza účtovnej závierke.

Účtovná závierka

Účtovná závierka je súhrn údajov bežného účtovného obdobia k súvahovému dňu a ich usporiadanie do ročných účtovných výkazov.

Druhy účtovnej závierky:

1. individuálna

30. riadna
31. mimoriadna

2. konsolidovaná (§22 zákona o účtovníctve – uvádzaný v predchádzajúcom texte)

32. riadna
33. mimoriadna

Úlohy účtovnej závierky z pohľadu užívateľa účtovných informácií:

1. umožniť poznať výšku a štruktúru majetku účtovnej jednotky
2. umožniť poznať výšku a štruktúru zdrojov financovania majetku
3. poskytnúť údaje pre analýzu finančnej situácie účtovnej jednotky
4. umožniť zistiť výsledkovú situáciu účtovnej jednotky

Časti účtovnej závierky

1. účtovné výkazy – súvaha a výkaz ziskov a strát, ktoré sa zostavujú v plnom alebo skrátenom rozsahu. Sú oficiálne tlačivá, ktoré majú záväzne upravený obsah aj formu.

V jednoduchom účtovníctve sú účtovné výkazy: výkaz o majetku a záväzkoch; výkaz o príjmoch a výdavkoch.

2. príloha – obsahuje:

1. všeobecné údaje o účtovnej jednotke
2. informácie o použitých metódach a zásadách (metóda odpisovania a oceňovania)
3. doplňujúce informácie k súvahe a k výkazu ziskov a strát (významnejšie zmeny a ich dôvod)
4. prehľad peňažných tokov cash-flow

Príloha existuje ak oficiálne tlačivo

Úlohy súvahy z pohľadu medzinárodnej harmonizácie účtovníctva

1. znázornenie funkčnej štruktúry majetku (sú v nej odlíšené fixné a obežné aktíva)
2. znázorniť likviditu účtovnej jednotky (schopnosť uhrádzať záväzky)
3. znázorniť vlastné imanie účtovnej jednotky
4. zabezpečenie znázornenia majetku v súlade so zásadou opatrnosti (v súvahe sa uvádza korekcia)
5. dodržanie zásady bilančnej kontinuity (v súvahe sa uvádzajú údaje aspoň z dvoch účtovných období)

Výkaz ziskov a strát

Hlavná úlohy spočíva v špecifikácii súvahovej položky HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK BEŽNÉHO ÚČTOVNÉHO OBDOBIA (čo ovplyvnilo hospodársky výsledok). Výkaz ziskov a strát je zostavený v stupňovitej forme – postupne sa pripočítavajú jednotlivé druhy výnosov a odčítavajú sa jednotlivé druhy nákladov tak, aby bolo možné vyčísliť prevádzkový, finančný a mimoriadny hospodársky výsledok.

Obchodná marža

Rozdiel medzi tržbami za predaný tovar a nákladmi na predaný tovar.

Pridaná hodnota

Rozdiel medzi tržbami za predaj vlastných výrobkov a služieb a výrobnou spotrebou.

Zistenie hospodárskeho výsledku a jeho zaznamenávanie v súvahe

Hospodársky výsledok sa do súvah premietne ak pasívna položka. Hospodársky výsledok ovplyvňuje vlastné imanie účtovnej jednotky.

Faktoring

Odkup krátkodobej pohľadávky

Forfaiting

Odkup dlhodobej pohľadávky

Emisné ážio

Rozdiel medzi predajnou cenou a nominálnou hodnotou akcie

Finančná marža

Úroky spolu s prémiou za prevzaté riziko pri lízingu.

§ 25 zákona o účtovníctve (ods. 1 písm. a, b, e, f, h; ods. 4):

Jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovníctve a v účtovnej závierke oceňujú účtovné jednotky týmito záväznými spôsobmi:

a) hmotný majetok okrem zásob s výnimkou majetku vytvoreného vlastnou činnosťou sa oceňuje obstarávacími cenami alebo reprodukčnými obstarávacími cenami,

b) hmotný majetok okrem  zásob vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi,

e) peňažné prostriedky a ceniny sa oceňujú ich nominálnymi hodnotami,

f) cenné papiere a majetkové účasti sa oceňujú cenami obstarania,

h) nakúpený nehmotný majetok okrem pohľadávok sa oceňuje obstarávacími cenami,

(4) Na účely tohto zákona sa rozumie

1. obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním,
2. reprodukčnou obstarávacou cenou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje,
3. cenou obstarania cena, za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov súvisiacich s jeho obstaraním,
4. vlastnými nákladmi pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na   výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,
5. vlastnými nákladmi pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotného majetku okrem pohľadávok  vytvoreného vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.