Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

Prednáška č.2 (obp2.doc)

Obchodné právo – prednáška druhá – semester prvý

Obchodné právo ako právne odvetvie vo svetle najnovších poznatkov.

Obchodné právo možno chápať ako

1. vedu
2. teóriu
3. súbor teoretických poznatkov
4. časť zákonodarstva
5. reálna sústava právnych vzťahov, obchodné právo v dynamike

Obchodné právo je súčasťou systému práva. Systém práva traktovaný v SR chápe právne odvetvia ako skĺbený systém, právne odvetvia nie sú presne oddelené. Sú určité okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sa môžu pohybovať vo sfére viacerých právnych odvetví, majú interdisciplinárny charakter. Systém práva môže byť vertikálny alebo horizontálny. Vo vertikálnom je najvyššia ústava, ústavné právo a od nej sa odvíjajú ostatné. Horizontálne právne odvetvia sú rovnocenné a navzájom sa prekrývajú. Už v rímskom práve existovalo Ius Privatum a Ius Publicum, už rímska iurisprudencia mala pochybnosti či duálny systém je správny. Teraz máme názor dualistický a trialistický, ten hovorí že určité spoločenské javy a právne predpisy stoja na rozhraní, takýmto javom je napríklad hospodárske právo.

V tomto systéme práva sa nachádza obchodné právo ako samostatný celok, ktorý je vnútorne usporiadaný a má vnútorné členenie. Existuje systém obchodného práva, tam možno nájsť zložky, ktoré vytvárajú obchodné právo.

Obchodný zákonník je základným prameňom obchodného práva popri ďalších zákonoch, ktoré tvoria obchodné právo. Obchodné právo ako právne odvetvie upravuje

6. postavenie podnikateľov – genéza pojmu – kupec – obchodník – podnikateľ. Normy sa týkajú pojmov a atribútov podnikateľa
7. obchodné spoločnosti – jednotlivé typy, ich vznik, zrušenie. Obchodné spoločnosti sú najfrekventovanejším pojmom podnikateľskej aktivity. Budem si všímať všeobecné otázky obchodných spoločností a aj špecifiká jednotlivých obchodných spoločností (v.o.s., k.s., s.r.o., a.s.)
8. družstvá ako podnikateľské subjekty – sú špecifické podnikateľské subjekty, majú iné postavenie ako obchodné spoločnosti
9. obchodné záväzkové právo – to sú zmluvy alebo iné záväzky ktoré vznikajú inak ako zo zmlúv. Celá problematika sa týka záväzkového práva, táto časť obchodného práva je najviac problematizovaná, sú názory že podstatnú časť možno preložiť do občianskeho práva.
10. jednotlivé zmluvy – ktoré sa uzatvárajú v obchodovaní
11. záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode – zahranično-obchodné vzťahy
12. hospodárska súťaž – súťažné právo
13. právo proti nekalej súťaži
14. právo cenných papierov
15. burzové právo
16. firemné právo

Pre postavenie podnikateľov platí názov podnikateľské právo, pre obchodné spoločnosti spoločenstvenské právo, družstvá družstevné právo a podobne.

Obchodný zákonník – jeho miesto v hospodárskom zákonodarstve a iné pramene obchodného práva.

U nás je obchodné právo kodifikované. Sú krajiny, kde obchodný zákonník poznali ale ho zrušili napríklad 1942 Taliansko. Pokiaľ existuje obchod a obchodovanie, obchodné právo musí byť. Problematika obchodných zmlúv s určitými hodnotami, ktoré nie všetky môžeme zaradiť medzi veci napríklad licenčná zmluva. Obchodný zákonník je predpisom použiteľným pre vzťahy aj v zahraničnom obchode, lebo prakticky nahradil Zákonník medzinárodného obchodu.

Obchodný zákonník sa vytváral od roku 1990 po udalostiach 1989, kedy legislatívci prikročili k jeho príprave. Výhodou bola tradícia obchodných zákonníkov v ČSFR, pôsobili tu Rakúsky a Uhorský obchodný zákonník. Obchodný zákonník bol koncipovaný ako samostatný kódex a nadviazal na tradície. Prihliada na Zákonník medzinárodného obchodu, obchodné zákonníky Rakúska, Nemecka, bral určité impulzy z týchto legislatívnych zdrojov. Derogačné ustanovenie obchodného zákonníka, v ňom sú zrušené okrem iného Hospodársky zákonník, Zákonník medzinárodného obchodu celkovo bolo zrušených cez 80 noriem.

V období do 1989 boli tri kódexy majetkovej oblasti

17. občiansky zákonník – z roku 1964, upravoval vzťahy medzi občanmi a niektoré ustanovenia z oblasti služieb, nebol použiteľný v oblasti zahranično-obchodných vzťahov. V zahraničnom obchode ak si zvolili rozhodné právo – právo československé tak si zvolili
18. Zákonník medzinárodného obchodu – 101/1964, bol to vlastne obchodný zákonník ale neplatil pre vnútroštátne vzťahy. Pre ne platil
19. Hospodársky zákonní – upravoval vzťahy medzi socialistickými organizáciami.

Zákonník medzinárodného obchodu bol absolútne vylúčený z vnútroštátneho používania a používal sa len vtedy ak si ho strany zvolili. Dosť podstatná časť zákonníka medzinárodného obchodu bola zapracovaná do československého obchodného zákonníka.

Obchodný zákonník teda čerpal

20. rakúsko-uhorské tradície
21. rakúske a nemecké platné právo
22. Zákonník medzinárodného obchodu

tým bol obchodný zákonník koncipovaný pre

23. tuzemských podnikateľov
24. má platiť ako rozhodné právo československé

Obchodný zákonní bol vydaný v roku 1991 a bol účinný od 1.1.1992. Po zániku federácie prešiel do oboch štátov, základné princípy platia ešte stále. Požiadavky zo strany EU sú prispôsobiť zákonodarstvo v oblasti spoločností. Obchodný zákonník bol viackrát novelizovaný, posledné veľké novely boli 11/1998 a 127/1999. Novelizácií je cez desať od roku 1991 a viacero nepriamych novelizácií. Obchodný zákonník má číslo 513/1991.

Obchodný zákonník nie je jediným predpisom obchodného práva. Ďalšími prameňmi obchodného práva sú

25. občiansky zákonník
26. zákon o cenných papieroch – 600/1992
27. zmenkový a šekový zákon 191/1950 – tento zákon platí do dnešnej doby a nebol novelizovaný. Dokumentuje, že úplná kontinuita obchodného práva nebola zrušená
28. zákon o dlhopisoch – 530/1990
29. živnostenský zákon
30. zákon o cenách
31. zákon o ochrane hospodárskej súťaže
32. zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch
33. zákon o burze cenných papierov

Vzťah občianskeho práva a obchodného práva.

Vychádzame z ustanovenia § 1 obchodného zákonníka. Ide o spojovacie ustanovenia obchodného zákonníka na iné právne predpisy. Je otázka čo bude použité ak ide o obchodné vzťahy a nie je možné použiť obchodný zákonník. Aj staré obchodné zákonníky platné na našom území hovorili, že ak nie možné použiť v prvom rade obchodný zákonník platia v druhom rade predpisy občianskeho práva, nielen občianskeho zákonníka. Lex Specialis Derogat Lex Generalis. Občianske právo pokrýva širšie zázemie obchodného práva. Napríklad obchodné zmluvy sú obsiahnuté v obchodnom zákonníku, niektoré ustanovenia o uzatváraní zmlúv sú v obchodnom zákonníku, ale ostatné platia z občianskeho zákonníka. Niektoré inštitúty, ktoré sa uplatňujú v obchodovaní nie sú v obchodnom zákonníku ale v občianskom zákonníku ako príkladne postúpenie pohľadávky. Ďalej niektoré zmluvy. Obchodný zákonník hovorí o nomenklatúre zmlúv, ale nie je to úplný výpočet ani typová viazanosť, v takom prípade môžeme aplikovať občiansky zákonník § 51 alebo vytvoriť zmiešaný typ zmluvy. Použiteľné sú aj iné normy ako občiansky zákonník, napríklad zákon o cenných papieroch 600/1992, precizujú sa tam určité zmluvy z občianskeho zákonníka.

Ak vychádzame z § 1 obchodného zákonníka zisťujeme, že sú situácie na ktoré nemôžme aplikovať ustanovenia obchodného práva a ani ustanovenia občianskeho zákonníka, tak potom sa upravujú vzťahy treťou alternatívou a to obchodnými zvyklosťami. Napríklad v námornom obchode. Sú to určité, všeobecné uznávané pravidlá, ktoré nie sú ustanovené normou. Aby bol obchodný úzus použiteľný podľa § 1 musia byť splnené

34. je nepochybný obsah tejto uzancie – Opinio Neccetitatis
35. dlhodobé používanie – Usus Longeus

Ak vzniknú pochybnosti, súd pozná právo a obyčaj je súčasťou práva. Súd je povinný obrátiť sa o určité dobrozdanie na určité profesné komory o určitú expertízu. Obyčaj má rovnakú hodnotu ako zákon, ale ten podľa § 1 nie je možné použiť lebo nie je. Ak nie je možné aplikovať ani Lex Specialis ani Lex Generalis ani obyčaj, tak sa majú použiť princípy a zásady na ktorých stojí Obchodný zákonník, ide o napríklad § 265 – zásada poctivého obchodného styku.