Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

Prednáška č.3 (obp3.doc)

Obchodné právo – prednáška tretia – semester prvý

Vzťah obchodného práva k iným právnym odvetviam.

Najbližšie má obchodné právo k občianskemu. Na otázku vzťahu obchodného práva k občianskemu odpovedá § 1 obchodného zákonníka. Normy obchodného práva aj priamo odkazujú na občianske právo. Môžeme považovať spojenie obchodného práva s občianskym právom za logické, prirodzené a historicky zdôvodnené. V systéme práva existuje hospodárske právo, ide o starú disciplínu, po prvý krát sa s ním môžeme stretnúť na začiatku dvadsiateho storočia. Hospodárske právo u nás existuje, je určitým právnym fenoménom, s ktorým je spätý totalitný systém, tým že mu HP slúžilo tak niektorí tvrdia.

Prakticky je teraz potrebné zaoberať sa s dôvodom existencie hospodárskeho práva v súčasnosti. Existujú dva dôvody potvrdzujúce jeho existenciu

1. vo vyspelých krajinách sa traduje ako právna disciplína
2. na území našej republiky dosť dávno (70 rokov) pôsobili určití právny  teoretici zaoberajúci sa  hospodárskym právom napríklad profesor Dnistrjannskij (jeho článok Právnik, č. 22 ročník 1931). On hovorí, že treba prekonať dualizmus práva, a zavádza trializmus a to právo súkromné, verejné a hospodárske. Súkromné sa upína na status občana, verejné sa upína na štát, na moc a že je s ňou späté, hospodárske práva sa neupína na ani jeden z predošlých subjektov, ale na spoločnosť, má určité špecifické postavenie. Hospodárske právo má zabezpečiť chod hospodárstva v makroekonomických oblastiach, normy obchodného práva upravujú mikroekonomické vzťahy.

Do hospodárskeho práva patrí objasnenie úloh štátu ako ekonomického činiteľa, ide o výskum funkcie štátu, pokiaľ pôsobí v ekonomike a zasahuje do ekonomiky. Štát sa zaoberá fungovaním verejných monopolov, bánk a podobne.

3. pojem, predmet a vzťah hospodárskeho práva k iným právnym odvetviam
4. problematika subjektov hospodárskeho práva – na rozdiel od predchádzajúceho systému. K subjektom možno zaradiť štát a ústavné záruky ekonomického systému, napríklad postavenie vlády. Ďalej obce, mestá, verejnoprávne korporácie a nadácie, záujmové nadácie – stavovské organizácie, štátne podniky
5. formy a metódy hospodárskej regulácie podnikových subjektov štátu
6. štátne zákazky, objednávky
7. podpora zahraničných investícií
8. dotácie, subvencie
9. cenová politika
10. regionálny rozvoj
11. privatizácie
12. vytváranie štátnych podnikov

Realizácia a aplikácia noriem obchodného práva, interpretácia noriem obchodného práva

Realizácia – obchodné právo sa prezentuje tiež ako sústava reálnych vzťahov, ktoré vznikajú v praxi, hovoríme o realizačnej sfére. Normy sú používané tými, ktorým sú určené. Medzi jednotlivými zložkami obchodného práva existujú určité súvislosti, právo aké by malo byť a právo aké existuje. Jednotlivé inštitúty v Obchodnom zákonníku budú oživené ak dôjde k vôľovým aktom ich oživiť. Normy nevytvárajú vzťah, normy ho anticipujú, niektoré normy sa nevyužívajú, niektoré majú vyššiu frekvenciu použitia.

V obchodnom práve prevládajú dispozitívne normy, kogentných je menej. Ide o celkom iný prístup – Všetko je povolené čo nie je zakázané, pred 1989 Všetko je zakázané čo  nie je povolené. § 266 ods. 3 obchodného zákonníka dáva akcent na určitú zmluvnú prax, ktorú subjekty medzi sebou vytvorili, ide o akúsi realizačnú prax.

Aplikácia – je uplatňovanie práva príslušnými orgánmi. Je to objektívno-právne upravený postup štátnych orgánov v určitom procese pri uplatňovaní právnej subjektivity vyplývajúcej z hmotného práva. Napríklad rozsudok v obchodnom spore, rozhodnutie Ministerstva hospodárstva o založení štátneho podniku. Aplikačné akty sú tiež právne úkony, lebo môžu zakladať právne vzťahy.

Interpretácia celý tento problém je procesom zisťovania zmyslu, obsahu, dopadu právnej normy, dostať jej zmysel. Závisí to predovšetkým od toho či je norma kogentná alebo dispozitívna. Môžeme normu skúmať z hľadiska širších a užších súvislostí. Normu možno vykladať

13. z hľadiska subjektu
14. z hľadiska použitých metód

Z hľadiska subjektu nás zaujíma výklad ktorý vyplynie z aplikácie práva v súdnom konaní. Nie je podstatné dokazovanie existencie či neexistencie právnej normy, lebo súd právo pozná, v rozhodovaní interpretuje právo, vytvára precedens, ktorý u nás nemá normatívny charakter. Výklad súdov môže byť

15. Ústavný súd – podáva výklad ústavných zákonov podľa článku 127 ústavy
16. výklad vyšších súdov – vyšší súd môže zrušiť rozsudok nižšieho stupňa, vysloví určité právne hodnotenie, ktoré je záväzné len pre tento súd a len pre toto konanie. Najvyšší súd SR vydáva určité stanoviská k zjednocovaniu zákonov SR a všeobecne záväzných predpisov. Brilantné rozhodnutia sa publikujú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a sú to judikáty alebo stanoviská rozdelené podľa jednotlivých kolégií
17. zo strany orgánov aplikácie práva – ak by vznikli určité pochybnosti aplikačný orgán môže podať vysvetlenie čo tým vlastne myslel
18. doktrinálny výklad – Ex Catedra – vydávajú ho vedecké inštitúcie, tie môžu byť požiadané, aby podali výklad, nie je platný, ale môže sa naňho prihliadať.

Z hľadiska metód

19. gramatický výklad
20. logický výklad

Gramatický výklad, Knapp hovorí že sa vyvinul jazyk právnický, tak ako sa vytvorili jazyky, ktoré sa upínajú na profesie, tak sa právnický jazyk rozdelil

21. jazyk právnych noriem – používa sa v legislatíve, sú tu určité stereotypy
22. jazyk súdnych rozhodnutí – Rudolf Kuchár – Právo a slovenčina v dejinách
23. jazyk právnej vedy

Logický výklad

24. Argumentum Per Eliminationem – dôkaz vylúčením
25. Argumentum A Contrario – dôkaz opaku