Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

Prednáška č.6 (obp6.doc)

Obchodné právo – prednáška šiesta – semester prvý

Založenie, vznik, zrušenie a zánik obchodnej spoločnosti

V našom práve nenájdeme názov pre celý proces, ale vyznieva to akoby tento proces pozostával z dvoch častí

1. založenie
2. vznik

Obchodné právo nehovorí o období pred založení, medzi založením a vznikom, rovnako o špecifickom trojmesačnom období po vzniku. Založenie vzniká na základe uzavretia spoločenskej zmluvy alebo vydania Zakladateľskej listiny. Celý proces vrcholí vznikom, čo je zápis do obchodného registra. Vyzerá to tak, akoby zakladatelia pred uzavretím spoločenskej zmluvy nijako nekonali, v tomto čase však zakladatelia by mali pracovať na Podnikateľskom projekte, v niektorých prípadoch existuje požiadavka na Podnikateľský projekt priamo zo zákona, to je však upravené osobitnými zákonmi. To na čom sa zakladatelia dohodli by mohli upraviť zmluvou o budúcej zmluve, zmluvou o združení, inominátnou zmluvou, tu sú možné režimy Občianskeho aj Obchodného zákonníka.

Po fáze pred založením nastáva fáza založenia. Uzavretím spoločenskej zmluvy nastane to, že zakladatelia sú zmluvou viazaný respektíve ak jeden, ten je viazaný zakladateľskou listinou, nevznikne ešte nový subjekt práva teda právnická osoba. Táto dvojitá fáza pripomína spôsob kúpy nehnuteľnosti. Povaha spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny – pri akciovej spoločnosti ide o Zakladateľskú zmluvu, rozdiel je v tom, že táto na rozdiel od spoločenskej zmluvy viaže len zakladateľov, časom stráca aktuálnosť pre prijatie stanov. Tieto spoločenské zmluvy možno rozdeliť

3. dvojstranné – ak je splnená minimálna zákonná požiadavka – komanditnej a verejnoobochodnej spoločnosti, alebo ak ju uzatvárajú dve osoby
4. viacstranná – počet spoločníkov je obmedzený na 50 pri spoločnosti s ručením obmedzeným, nepriamo u akciovej spoločnosti, kde je známy počet akcií a takýto počet môže byť aj zakladateľov

Stanovy pri akciovej spoločnosti sú zmluvnej povahy, ktoré sú uzavreté špecifickým spôsobom, nie všetkými akcionármi ale len účastníkmi valného zhromaždenia.

Spoločenské zmluvy sú zmluvami odplatnými, aj keď to v týchto zmluvách nebýva vyjadrené, spoločník dáva vklad ale protiplnenie nie je priamo vyjadrené, tým je obchodný podiel, ktorého výška je garantovaná ale protiplnenie za tento podiel je negarantované – zisk, aj keď to ako protiplnenie vyznieva. Toto pripomína Odvážnu zmluvu pod § 595 Obchodného zákonníka. Spoločenské zmluvy sú synalagmatické, vzájomne podmienené, nimi sa vytvára právnická osoba, ktorá je ňou oprávnená aj zaviazaná bez toho, aby ju uzavrela a preto je v prospech alebo na ťarchu tretej osoby. Musia byť písomné, podpisy úradne overené.

Po založení spoločnosti subjekt stále neexistuje, zakladatelia však musia uskutočňovať úkony, ktorými bude zavŕšený vznik spoločnosti, v novej poľskej úprave sa pri kapitálových spoločnostiach používa pojem spoločnosť v organizácii. V § 64 Obchodného zákonníka je stanovené, že týmito úkonmi, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti sú úkony

5. smerujúce ku vzniku spoločnosti, smerujúce ku vzniku spoločnosti so špecifickou činnosťou
6. podanie návrhu na zápis do obchodného registra

Na tieto úkony nemusia mať plnomocenstvo, nie je od koho ho získať, ide o zákonné plnomocenstvo, do týchto úkonov možno ešte zaradiť zriadenie prevádzkárne, otázkou je či aj ďalšie úkony, ktoré vykonávajú súvisia so vznikom spoločnosti, napríklad nájomná zmluvy, zmluva o budúcej zmluve. Tieto nie sú úkonmi, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti, sú to ostatné úkony, podľa analógie § 742 Občianskeho zákonníka ide o úkony bez príkazu alebo o úkony podľa § 33 Občianskeho zákonníka. Tieto úkony zaväzujú spoločnosť pokiaľ ich do troch mesiacov po vzniku spoločnosť neodmietne. V ostatných veciach nestačí neodmietnutie, tieto musia byť bezodkladne schválené, stačí konkludentne. Zakladatelia sú zo záväzkov zaviazaní spoločnej a nerozdielne, pokiaľ ide o úkony súvisiace so vznikom spoločnosti zodpovednosť preberá spoločnosť.

Vznik sa vykoná zápisom do obchodného registra. Nie všetky štáty tieto registre vedú na súdoch, aj u nás bola takáto predstava. Doteraz sa vyvinuli tri princípy zakladania obchodných spoločností

7. slobodné vytváranie obchodných spoločností – ten je založený na tom, že právo stanovuje všeobecné pravidlá, ktorými sú zakladatelia povinní sa riadiť, ale nikto neposudzuje súlad právnych predpisov s realitou. Tento sa uplatnil vo Švajčiarsku v dajakom kantóne. Dnes sa už neuplatňuje
8. systém koncesný – na vytvorenie spoločnosti ako subjektu sa vyžaduje štátne povolenie, tento systém je pozostatkom tradície vydania povolenia na vznik spoločnosti panovníkom. Takéto štátne povolenie sa uplatňovalo u nás do roku 1950, pri akciových spoločnostiach prostredníctvom akciového regulatívu, ktorý mal zabrániť podvodom. Koncesný systém sa uplatňoval do roku 1990 zákonom 243/1949, ktorý umožňoval vytvorenie akciových spoločností, ale boli to akciové spoločnosti kde mohli byť akcionárom len tuzemského a len právnické osoby. Dnes sa tento systém u nás neuplatňuje, pojem koncesia prežíva, napríklad Koncesné listiny, ide o povolenie na vykonávanie určitej činnosti, nie na založenie spoločnosti
9. systém registračný –systém normatívny – zákon stanovuje pravidlá, ktoré musia byť rešpektované pri kreovaní spoločnosti, nevyžaduje sa žiaden povolenia na vytvorenie spoločnosti, štátnym orgánom sa posudzuje či boli podmienky dodržané alebo nie

Zrušenie

10. s právnymi nástupníctvom
11. bez právneho nástupníctva

nedôjde ešte k zániku, to až výmazom z obchodného registra. Zrušenie môže byť aj proti vôli spoločníkov na rozdiel od založenia a to na základe rozhodnutia súdu

12. súd konkurzný
13. súd všeobecný

Zrušenie môže teda byť dobrovoľné alebo nútené, ako posudzovať prípady ak bola spoločnosť založená na dobu určitú alebo na dosiahnutie cieľa, tento dôvod zrušenia Doc. Eliáš zaraďuje medzi dobrovoľné dôvody zrušenia, pretože už pri založení sa spoločníci dohodli kedy bude spoločnosť zrušená.

Dôvody zrušenia môžu byť

14. všeobecné – pri všetkých obchodných spoločnostiach - § 68
15. osobitné – len pri niektorých spoločnostiach

Zrušenie obchodných spoločností podľa § 68 vyvoláva dojem, že zrušená bola len taká spoločnosť ktorá je zapísaná v Obchodnom registri, prevláda však názor, že spoločnosť možno zrušiť kedykoľvek po jej založení, teda pôjde o zánik záväzkového vzťahu a z tohoto pohľadu možno zrušiť spoločnosť, ktorá ešte nebola subjektom práva. Naša právna úprava je strohá, je veľmi komplikované na jej základe zrušiť spoločnosť bez dotknutia záujmov spoločníkov a tretích osôb, tomu pomôže precizácia právnej úpravy. Spoločnosti sa môžu zlučovať, deliť, meniť na iné formy bez akéhokoľvek obmedzenia. Zrušiť možno bez toho, aby bola uzavretá dohoda o zlúčení, delení alebo zmene formy.

Zrušiť možno

16. dobrovoľné zrušenie s likvidáciou -  spoločníci sa môžu dobrovoľne rozhodnúť o jej zrušení a likvidácii. toto je spájané s neúspechov v podnikaní,  je to spôsob dobrovoľného zrušenia. Likvidácia môže byť výnosným úkonom, neznamená ohrozenie veriteľov, tí by mali mať istotu o úplnej úhrade svojich pohľadávok, preto ani žiaden orgán nemá dohľad nad touto formou. Vo väčšine prípadov však k likvidácii dochádza v spojení s neúspechom, z toho dôvodu zákon ukladá likvidátorovi dať návrh na konkurzné vyrovnanie, v ktorom je potrebná autorita štátu, záujmy veriteľov sa stretávajú navzájom. Pri likvidácii má spoločnosť právnu subjektivitu, pôsobí ďalej, avšak z dôvodu jej blízkeho konca môže vykonávať len úkony, ktoré smerujú k jej likvidácii. Likvidátor, na ktorého prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu, koná v záujme spoločníkov nie veriteľov, pre to aj pri tomto spôsobe zrušenia môže byť likvidátorom spoločník
17. zrušenie spoločnosti súdom – dôvody pre zrušenie sú v § 68 odsek 6, spočívajú v tom, že spoločnosť je napríklad pasívna. Súd rozhodne o zrušení a jej likvidácii, ustanoví likvidátora. Súd môže rozhodnúť len o tomto, nie o jej zrušení a následnom zlúčení alebo rozdelení. Doteraz právna úprava nestanovila, kto môže byť v tomto prípade likvidátorom, môže ju niekto prevziať dobrovoľne. Úprava o odmene likvidátora doteraz nebola prijatá, súd mu ju nemôže určiť. Máme množstvo spoločností, ktoré formálne existujú, ale je problém s komunikáciou s nimi. Musí byť vykonané vysporiadanie s majetkom spoločnosti
18. zrušenie spoločnosti uplynutím doby alebo dosiahnutím účelu – už samotným uplynutím doby sa spoločnosť zrušuje, nie je potrebné nejaké rozhodnutie, je však potrebné rozhodnutie o jej likvidácii alebo zlúčenie s inou spoločnosťou. Takýchto spoločností je však málo. Dosiahnutím účelu, je problematické posudzovať či spoločnosť už účel dosiahla alebo nie. Nie je nutné rovnako príjmať rozhodnutie o dosiahnutí cieľa, ale rovnako je potrebné rozhodnúť o likvidácii alebo zlúčení s inou spoločnosťou
19. zrušenie v dôsledku konkurzného konania – tento dôvod bol s účinnosťou od 1. augusta 2000 zmenený novelou Zákona o konkurze a vyrovnaní, táto má zásadný význam, došlo k zmene ponímania konkurzov, predtým samotným vyhlásením konkurzu došlo k zániku spoločnosti. Novela zákona priniesla zmenu a dnes je možné, aby v procese konkurzu nedošlo k ukončeniu podnikateľských činností, ale je možné dôjsť k ozdraveniu spoločnosti. Došlo k zmene § 68 odseku 3  písmena f, spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu, po zrušením rozvrhového uznesenia, a ak ostane nejaký majetok dôjde k likvidácii

Zrušenie spoločností s právnym nástupníctvom – ak po zrušení spoločnosti bude právny nástupca, ktorý po zrušení preberá všetky práva a záväzky. Náš Obchodný zákonník umožňuje, aby sa pri takomto zrušení spoločnosť premenila na inú právnu formu. V takomto prípade zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, avšak k tomu istému okamihu keď je spoločnosť vymazaná je zapísaná nová spoločnosť v obchodnom registri, firemný kmeň sa nemusí meniť, avšak z hľadiska práva sú to dva rozličné subjekty. Česká úprava to chápe inak, nechápe ju ako zánik ale len ako zmenu, v obchodnom registri sa mení len právna forma.

Ďalšími spôsobmi sú

20. splynutie – predstavuje prípad keď spoločnosť A splynie so spoločnosťou B, a od tohto okamihu je tu nový subjekt spoločnosť C
21. zlúčenie – po zlúčení bude jedna zo spoločností pokračovať ďalej
22. rozdelenie – takéto členenie tu nie je, jedna spoločnosť A sa rozdelí na spoločnosti A a C, alebo A sa rozdelí na A´ a B, aj keď ide o oddelenie

V každom prípade je potrebné dosiahnuť to, že výmaz pôvodnej spoločnosti sa musí udiať bez právneho vákua, a všetky záväzky a pohľadávky prechádzajú na právnych nástupcov. Zákon chráni tretie osoby pred takýmto účelovým konaním, ale nie dostatočne.