Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

Prednáška č.9 (obp9.doc)

Obchodné právo – prednáška deviata – semester prvý

Akciová spoločnosť

Akciové spoločnosti sa stali rozhodujúcou formou obchodnou spoločnosťou v priemyselnej sfére vo vyspelých krajinách. Akciové spoločnosti sú formami obchodných spoločností, ktoré sa hodia na veľké podnikateľské projekty, majú väčší podiel na tom, že v 19 storočí sa začala vytvárať naša súčasná spoločnosť. Sú charakterizované ako spoločnosti kapitálové, ktorých základné imanie je rozdelené na určitý počet akcií s určitou hodnotou, pričom tí akcionári, ktorí sa podieľajú na podnikaní len vkladmi neručia za jej záväzky. V našom právnom poriadku došlo začiatkom 90 rokov k prekvapujúcim zmenám, hlavne z hľadiska pojmov. V slovenčine sa dovtedy používali pojmy účastinná spoločnosť, účastníci, účastina. Ak by sme základné imanie označili ako základný kapitál, nemalo by to za následok neplatnosť Stanov, ak by sme akciovú spoločnosť označili za účastinnú spoločnosť, takýto dôsledok by to malo.

Výhodou akciovej spoločnosti je, že spojenie kapitálu umožňuje realizovať projekty, ktoré presahujú možnosti jednotlivých účastníkov, rovnako je tu možnosť rozkladania rizika z podnikania. Nedostatkom je laickosť alebo neznalosť určitých vedomostí v podnikaní v tej ktorej oblasti. Akcionári nemusia byť schopní poznať technické, manažérske činnosti danej spoločnosti v určitej oblasti. Tento konflikt môže mať dôsledky na výsledky hospodárenia. Akciové spoločnosti sa začali rozvíjať v období veľkých zemepisných objavov na prelome 16 – 17 storočia, v strednej Európe asi o sto rokov neskôr. Predchodcami akciových spoločností boli takzvané Montes, stredoveké talianske bankové spoločnosti, ktoré boli založené na upisovaní podielov ktoré sa volali Loci Montis, najznámejšou bola janovská Montis St. Georgi 13.. – 18.. . Treba ďalej uviesť Anglickú východoindickú spoločnosť 1599 a Holandskú východoindickú spoločnosť 1602, ktorá bola založená kupcami za výraznej podpory štátu, boli to silné kapitálové spoločnosti, ktoré mali právo získavať a udržiavať nové teritóriá, právo viesť vojnu v tomto záujme, vydržovať si vlastné flotily. Bolo to dôležité pre exploatáciu nových území a na zadržanie Španielskej a Portugalskej expanzie. Holandská východoindická spoločnosť bola vedená 17 členným direktóriom.

Táto forma podnikania si vyžaduje veľkú koncentráciu kapitálu, vysoká miera rizika a dlhodobá návratnosť sú charakteristickými, takýmito oblasťami boli

1. bankovníctvo
2. poisťovníctvo
3. ťažobníctvo

Z klasických bánk bola prvou Anglická banka v roku 1694. V strednej Európe bol vznik o sto rokov neskôr, keď sa centrum obchodovania presúvalo zo Stredomoria do vnútrozemia, prvou bola Viedenská východná spoločnosť v roku 1719, v Prahe Prvá paroplavebná spoločnosť z roku 1822. V Anglicku začiatkom 19 storočia bolo 220 akciových spoločností vo Francúzsku asi 10. Rozvoj nastal v súvislosti s budovaním železníc a priemyselných podnikov. Všetky tieto spoločnosti boli zakladané na základe oktrojovaného systému, boli vydané osobitné dekréty, rovnako stanovy, teda na úrovni právnych predpisov tej doby. Tento systém bol neudržateľný, a preto pred účinnosťou obchodných zákonníkov boli využívané spolčovacie zákony, v Uhorsku zákonný článok XVII/1840. Došlo k zmene, že oktrojovaný systém bol nahradený koncesným systémom, bola potrebná koncesia od štátneho orgánu. Tento ostal zachovaný aj v Rakúskom obchodnom zákonníku aj v Uhorskom obchodnom zákonníku.

Vyžadovanie štátneho povolenia znamenalo, že príslušný štátny orgán posudzoval solídnosť, kapitálové zabezpečenie projektu, a preto sa v týchto obchodných zákonníkoch neobjavuje minimálna výška základného imania, ale táto primeranosť sa posudzovala individuálne. Aj tak však dochádzalo ku niektorým podvodným konaniam, ktoré viedli k tomu že najmä drobní investori prichádzali o svoje investície, preto aby sa zvýšila dôvera v akciové spoločnosti prijal sa zákon 175/1899, autorom bol rakúsky minister financií profesor Kaisl, tento zákon bol známy ako akciový regulatív, fungoval až do roku 1950 na celom území ČSR. Znamená sprísnenie posudzovania projektov, ponechal koncesný systém.

V roku 1949 bol prijatý zákon o akciových spoločnostiach, bol reakciou na skutočnosť, že procese znárodnenia boli zo znárodnených podstát subjektov vytvorené národné podniky, majiteľom bol však štát. Išlo o obchodovanie zo zahraničím, ktoré umožňovalo vytvorenie napríklad afiliácie, združenie domácich subjektov. Boli čímsi novým, čo vyvolávalo pochybnosti o ich solídnosti. Boli majetkom štátu, štát však neručil za ich záväzky, a ani oni za záväzky štátu. Preto sa mali vytvoriť akciové spoločnosti štátu, a preto bol prijatý zákon 243/1949. Akcionármi sa nemohli sať fyzické osoby ani zahraničné osoby, mohli sa vytvárať so súhlasom Ministerstva zahraničného obchodu. Nebolo ich veľa, do 20, najznámejšou bola ČSOB. Akciové spoločnosti boli jedinou formou obchodných spoločností, ktorá pretrvala aj keď symbolicky počas celého obdobia socializmu až do roku 1990.

Zákon 243/1949 bol zrušený zákonom 104/1990 – zákon o akciových spoločnostiach, tento znamenal zásadnú zmenu v tom, že došlo k tomu že akciové spoločnosti bolo umožnené vytvárať bez koncesie a preto sa uplatnil tzv. normatívny – registračný systém, ak sú splnené podmienky v zákone, registračný orgán, u nás registračný súd, takýto subjekt zaregistruje. Musela byť určená minimálna výška základného kapitálu, ktorý zákonodarca považuje za dolnú hranicu, s ktorou je možné realizovať solídny podnikateľský projekt. Tento zákon nadobudol účinnosť od 1 mája 1990. Úprava ostatných spoločností bola v Hospodárskom zákonníku a akciové spoločnosti v osobitnom zákone, bolo to rešpektovaním skutočnosti rovnakého spôsobu úpravu v okolitých krajinách, a to preto že ide o úpravy veľmi detailné, precízne ktoré vyžadujú väčší priestor a rovnako tu dochádza k pomerne častým zmenám. Tento stav zanikol asi o rok a pol, úprava akciovej spoločnosti bola zahrnutá do Obchodného zákonníka, aj táto ponechala normatívny systém.

Na podnikanie v určitých činnostiach sa vyžaduje povolenie či rozhodnutie štátneho orgánu, ide napríklad o tom že určité aktivity možno vykonávať len vo forme akciovej spoločnosti napríklad banky, poisťovne, kolektívne investovanie, obchodovanie s cennými papiermi. Akciové spoločnosti musia splniť minimálne základné imanie, pre tie oblasti kde sú prísnejšie podmienky musia mať spravidla vyššie základné imanie, napríklad banky 500.000.000, ostatné v Obchodnom zákonníku  a tá je stanovená na 1.000.000 Sk, zákon 104/1990 ho stanovoval na 100.000 Sk, v Nemecku je to 100.000 DEM, v Chorvátsku je to suma v chorvátskej mene rovnajúca sa sume 30.000 DEM, v Poľsku po menovej reforme 250.000 zlotých.

Zakladanie akciovej spoločnosti

Akciové spoločnosti môžu byť zakladané

4. jednorázové založenie akciovej spoločnosti – simultánne založenie akciovej spoločnosti – založenie akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií
5. postupné založenie akciovej spoločnosti – založenie akciovej spoločnosti s výzvou na upísanie akcií – sukcesívne založenie akciovej spoločnosti

Bez výzvy na upísanie akcií je založené na tom, že zakladatelia tejto spoločnosti sú sami schopní splatiť celé základné imanie a sú schopní ho vložiť do spoločnosti, nepotrebujú účasť ďalších subjektov. Druhý spôsob znamená, že zakladatelia nemajú dostatok kapitálu, avšak s presvedčením vo svoj vlastný podnikateľský projekt sa obracajú na tretích, aby do toho vrazili peniaze, toto je klasické založenie akciovej spoločnosti. Paradoxne je u nás stav opačný, ktorý výrazne prevažuje, teda zakladanie simultánne, to možno odôvodniť podkapitalizáciou našej spoločnosti, absentujú väčšie podnikateľské projekty, rovnako neštandartnosťou nášho podnikateľského prostredia hlavne tým, že akcionári ktorí sú v menšinovom postavení akoby nemali nárok na zhodnotenie ich podielu.

Postup pri zakladaní akciovej spoločnosti s výzvou na upísanie akcií - § 163 ObZ. Akciová spoločnosť môže byť založená na základe

6. zakladateľskej zmluvy
7. zakladateľskej listina – nemusí mať podobu notárskej zápisnice, vtedy ak ju zakladá jediný akcionár, môže to byť len právnická osoba

Môže ju založiť aj jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, čo napríklad v Poľsku nie je možné. Zmluvy, ktorou sa spoločnosť zakladá označujeme ako Zakladateľská zmluvy, vo všetkých ostatných spoločnostiach je to spoločenská zmluva, tá je tým dokumentom ktorým sa zakladá spoločnosť a riadia sa pomery v spoločnosti počas jej existencie. Zakladateľskou zmluvou sa zakladá, pomery vo vnútri spoločnosti sú upravené Stanovami, tieto však nemajú charakter vnútroorganizačnej normy, nie je to dokument zmluvnej povahy, sú príjmané na valnom zhromaždení väčšinou, takýto zaväzuje na rozdiel od klasických zmlúv všetkých, aj tých ktorí sa nepodieľali na jeho prijatí či boli dokonca proti. Zakladateľská zmluva akoby končila svoju platnosť prijatím Stanov.

S pojmom založenie sa stretneme ešte v § 171, na ustanovujúcom valnom zhromaždení, ide o dvojetapové založenie, a to z toho dôvodu že pri Zakladateľskej zmluve rozhodujú zakladatelia, teda osoby ktoré uzavreli zmluvu, kdežto na ustanovujúcom valnom zhromaždení sa podieľajú aj osoby, ktoré upísali akcie.

Náležitosti zakladateľskej zmluvy

8. obchodné meno, sídlo, predmet podnikania (činnosti) – akciovú spoločnosť možno založiť aj za iným účelom ako podnikanie (§ 56 Obchodného zákonníka). Tu sú dôležité predstavy zakladateľov, v čom chcú podnikať
9. navrhované základné imanie – jeho výška by sa mala odvíjať od podnikateľského projektu, či zakladatelia sú schopní ho celé splatiť, ak iba časť tak akú časť. Ak nie sú schopní splatiť môžu nastať situácie
10. založiť spoločnosť tak, že bude mať základné imanie vo výške realizácie podnikateľského projektu, avšak môžu sa stať menšinovými akcionármi
11. vytvoriť spoločnosť s nižším základným imaním než vyžaduje podnikateľský projekt, lebo sú presvedčení, že získajú ďalšie prostriedky z externých zdrojov a zachovanú si rozhodujúci podiel
12. na aké akcie bude rozdelené základné imanie – závisí od toho či vydajú zamestnanecké akcie, či budú akcie s vyššou menovitou hodnotou, s nižšou hodnotou, či budú akcie na meno alebo doručiteľa
13. upisované vklady jednotlivých vkladateľov
14. ako získať prostriedky od upisovateľov – v akom období a na akých miestach bude prebiehať upisovanie. Upisovanie môže byť aj na viacerých miestach. Predtým ako upisovateľ podpíše upisovaciu listinu musí splatiť aspoň 10 % z upísanej sumy. Obchodný zákonník nemá časové obmedzenie upisovania akcií
15. postup pri upisovaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie – ak toto pripustím, môže nastať situácia, že zakladatelia sa opäť stanu menšinovými akcionármi. Buď teda môžu upísať viac, alebo neakceptujú ďalšie upisovanie
16. miesto a čas splatenia časti upísaných akcií – zákon stanovuje aspoň 10 %
17. spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia

Ďalej by malo nasledovať uverejnenie výzvy na upísanie akcií, uverejnenie je sprístupnenie údajov od ktorých čaká prospech ten, ktorý ich uverejňuje. Potom nasleduje obdobie upisovania akcií, na jeho konci môže nastať stav, že je upísaný počet, ktorý má byť upísaný, alebo je upísaných menej. Tu zákonodarca hovorí, že zakladatelia majú ešte mesiac nato, aby sami splatili chýbajúce základné imanie, alebo zabezpečili jeho zaplatenie inými, ak sa tak nestane treba vrátiť zaplatené upísané sumy. Alebo ešte môže byť upísaných viac.

Od upísania treba do 60 dní zvolať a vykonať ustanovujúce valné zhromaždenie, aby sa na ňom zúčastnili všetci, u upisovateľov musí byť splatených aspoň 30 %. Toto rozhodne o založení, schváli Stanovy, zvolí orgány, schváli upisovaciu listinu. Predstavenstvo požiada o vydanie podnikateľského oprávnenia, podajú návrh na zápis do Obchodného registra a spoločnosť vznikne zápisom do Obchodného registra.

Odlišnosť od spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií, pri nej nie je potrebné uverejniť výzvu na upísanie akcií, samotné upísanie akcií a ustanovujúce valné zhromaždenie. Celé bude nahradené rozhodnutím o splatní akcií, voľbe orgánov, toto musí byť urobené formou notárskej zápisnice podľa § 172. Pri s výzvou sa notár zúčastňuje ustanovujúceho Valného zhromaždenia.