Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

xx poznámky k letnej prednáške c.3 (obp_3.doc)

Obchodné právo – prednáška tretia – semester druhý

Zabezpečenie obchodných záväzkov

Inštitút zabezpečenia obchodných záväzkov je významných faktorom zvýšenia právnej istoty vo sfére neštandartnej ekonomiky, kde je mnoho subjektov nestabilných alebo nedôveryhodných, a kde uplatnenie práva je v mnohých oblastiach sťažené, ako procesné problémy, časová náročnosť a podobne. Nezriedka sa právo domôže, avšak povinných subjekt je insolventným a to aj napriek tomu, že právo sa realizuje exekúciou. Len cez inštitút zabezpečenia záväzku sa dá dosiahnuť určitá miera právnej istoty.

Tieto obchodno-záväzkové tituly sú rôznorodé, nie všetky sa hodia na všetky záväzky. Tieto zabezpečovacie tituly delíme do troch kategórií, prvou je

1. zabezpečovacie tituly vecnoprávne – Obchodný zákonník upravuje len záložné právo, aj to nie komplexne. Paradoxne zabezpečenie záložným právom je upravené okrem Občianskeho zákonníka v Zákone o bankách, kde je upravených záložný hypotekárny list
2. zabezpečovacie tituly obligačné – sem patria komplexne upravené
3. ručenie
4. banková záruka
5. uznanie záväzku
6. okrem takto vymedzených môžu plniť rovnakú úlohu aj iné tituly, ktorá sa takto využívajú, takýmito sú výhrada vlastníckeho práva, ktorá je upravené aj v Obchodnom zákonníku alebo platenie akreditívom, kde je zabezpečenie dané tým, že vstupuje dôveryhodný subjekt, teda banka a ďalším sú zmenky na zabezpečenie splnenia záväzkov

Aj zabezpečenie záväzku môže viesť k tomu, že plnenie sa stane nerealizovateľným. Ak predávajúci bude chcieť predať tovar a bude žiadať kupujúceho aby zabezpečil záväzok, bude mať síce istotu avšak takýto si radšej vyhliadne iného, ktorý bude ochotný znášať riziko. S týmto súvisí otázka, na koľko je ten ktorý zabezpečovací titul bonitný, či existuje ich hierarchia z tohto hľadiska. V zmysle § 330 Obchodného zákonníka sa uvádza, že ak má dlžník viacero záväzkov voči jednému veriteľovi ...

Samotný zákon stanovuje hierarchiu záväzkov. Niet u nás judikatúry, ktorá by sa týkala daného konkrétneho záväzku. Podnikovú taktiku bude možno teda rozlíšiť na

7. zabezpečenie záväzkov zmluvných partnerov
8. ak bude sám nútený poskytnúť zabezpečenie

Toto bude aktuálne ak je podnikateľský subjekt zložitejšie štruktúrovaný, takýmto prípadom budú banky. Zabezpečovacie tituly znamenajú zvýšenie právnej istoty, ale zároveň zvyšujú náklady záväzku, teda bude sa to týkať tých, ktoré by vážnejšie mohli ohroziť podnikateľských subjekt.

Zabezpečovacie tituly obligačné – majú takú podstatu, že plnenie jedného záväzku je zabezpečené plnením iného záväzku. Veľmi zreteľné je to pri

9. zmluvnej pokute – sú to špecifické ustanovenia, ktoré upresňujú Občiansky zákonník. Takáto zmluvná pokuta musí byť písomná a musí byť určená jej konkrétna výška. Je stanovená buď percentom hodnoty záväzku alebo konkrétnou sumou. Nie je vylúčené ak by bola dohodnutá v naturálne podobe.

Zmluvnú pokutu možno považovať za frekventovaný spôsob zabezpečenia záväzku a to aj pri malých záväzkoch, je upravená aj v zmluvných podmienkach, na ktoré odkazujú zmluvy. Môže byť dohodnutá bez obmedzenia, avšak neprimerane vysoká môže byť zmiernená moderačným právom súdu, to znamená že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nemôže ju odpustiť, toto je limitované až na hranicu spôsobenej škody, ktorou bola krytá škoda ktorá vznikla porušením povinnosti zo zmluvy. Súdy to však neradi používajú, lebo sa narúša zmluvná istota podnikateľov. S týmto súvisí otázky, či dojednanie neprimerane vysokej pokuty nie je porušením poctivého obchodného styku, a či by súd poskytol ochranu podľa § 265.

Zmluvná pokuta je ponímaná ako paušalizovaná náhrada škody, to znamená že ten kto porušil zmluvnú povinnosť bude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade ak oprávnenej strane nevznikla žiadna škoda. Keďže však má charakter paušalizovanej náhrady škody, oprávnená strana nemá nárok na úhradu škody, ktoré prevyšuje zmluvnú pokutu. Nárok na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu bude mať oprávnená strana len vtedy, ak sa takto dohodli. Zmluvnú pokutu nie je povinnosť vymáhať, aj keď tomu tak v minulosti bolo, má charakter výslovne súkromnoprávnej sankcie. Je konštruovaná na princípe objektívnom, nevyžaduje sa zavinené konanie zo strany povinného subjektu.

Ďalším je ručenie, je to komplexná úprava, aj keď sa hovorí o tom že ručenie je jednostranným úkonom, kde druhá strana sa nemá možnosť vyjadriť. Ručenie však predpokladá zmluvný vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, veriteľ ho musí akceptovať, ručiteľ musí mať ekonomický dôvod, aj on by mal byť zainteresovaný na ručiteľovej pozícii, vyvstáva otázka prečo je niekto ochotný prevziať ručiteľskú povinnosť, je to

10. väzba medzi dlžníkom a ručiteľom
11. sám ručiteľ má pohľadávku u veriteľa, a takáto by mohla zaniknúť ak by bol nútený plniť započítaním
12. podľa našej úpravy je možné, aby ručiteľ vzal na seba ručiteľský záväzok za odplatu, naša právna úprava to však neupravuje, je to možné vykonávať aj ako sústavnú činnosť. Niektoré spoločnosti v zakladateľských zmluvách stanovujú, že štatutárne orgány nesmú preberať ručenia nad stanovenú výšku, a ak tak len po predchádzajúcom súhlase napríklad Valného zhromaždenia

Bonita ručiteľa sa nedá určiť len na základe informácií, ktoré sú prístupné ako napríklad Obchodný register, je však dôležitou z pohľadu veriteľa, či ho vôbec akceptuje. Môže si bonitu overiť na základe informácií ktoré banky môžu poskytovať za odplatu, alebo na základe posúdenia firmy, ktorá sa týmto zaoberá – audítori.

Ručením je možné zabezpečiť platný záväzok, avšak aj záväzok ktorý je neplatný pre nespôsobilosť dlžníka uzavrieť takýto záväzok, avšak ručiteľ o tom musí vedieť, rovnako záväzky budúce a viazané na podmienky. Ručiť možno v celej výške alebo len do určitej výšky avšak ak dlžník splatí časť, ručenie sa percentuálne neznižuje o túto splatenú sumu, ale ručiteľský záväzok nesmie presahovať zabezpečenú istinu, ak už z časti dlžník plnil. Ručiteľov môže byť viac, ručí za celý záväzok, voči ostatným ručiteľom má rovnakú pozíciu ako spoludlžník.

Veriteľ je povinný vždy najprv vyzvať dlžníka na plnenie, a ak neplnil ani v primeranej lehote, ktorú mu veriteľ určil môže sa obrátiť na ručiteľa. Takáto výzva sa nevyžaduje vtedy, ak ju veriteľ nemôže uskutočniť napríklad ak nevie kde sa dlžník nachádza, alebo ak je vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Ručiteľ bude povinný plniť celý záväzok na ktorý sa zaviazal, jeho pozícia sa zmení a dostane sa do pozície veriteľa voči dlžníkovi, inak by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ručiteľ však sám mohol mať záväzok voči ručiteľovi a môže dôjsť k započítaniu.

Ručiteľský záväzok nezaniká zánikom právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Pozícia ručiteľa bude o to horšia, že sa síce dostane do pozície veriteľa, avšak voči nikomu. Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý zabezpečuje. Táto úprava sa vzťahuje aj na ručenie, ktoré vzniklo zo zákona, a to aj pri spoločníkoch v obchodných spoločnostiach.

Banková záruka – je špecifickým druhom ručenia, v tomto titule je zo zákona bonitný ručiteľ a to banka, len ona túto záruku môže poskytnúť. Na druhej strane je pre banku bankovým obchodom, a teda ho môže poskytnúť len za účelom dosiahnutia zisku. Predstavuje jednu zo spôsobov podpory určitých podnikateľských aktivít, alebo podnikateľských aktivít v určitých regiónoch. V niektorých štátoch, aj u nás, sú vytvorené špeciálne inštitúcie, u nás je to Slovenská záručná a rozvojová banka. Podnikateľské subjekty, ktoré nie sú dostatočne kapitálovo vybavené, nie sú schopné poskytnúť dostatočnú zábezpeku. Môže byť poskytnutá komukoľvek komerčnou bankou, banky majú stanovené svoje podmienky na poskytnutie týchto záruk.

Uznanie záväzku – spočíva v tom, že určitý subjekt spravidla dlžník uzná písomne záväzok a týmto nastala tá skutočnosť, že v uznanom rozsahu záväzok trvá v čase uznania. Avšak za takéto sa považuje nielen výslovné uznanie, ale aj zaplatenie splátky, alebo čiastky dlhu či úrokov. Od okamihu uznania začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Veriteľ nadobúda istotu, že dlžník si je vedomý toho že tento dlh má.