Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Obchodné právo

xx poznámky k letnej prednáške c.7 (obp_7.doc)

Obchodné právo – prednáška siedma – semester druhý

Úverová zmluva

Niečo, doplniť

Nie je rozhodujúce aká je povaha účastníka vzťahu zmluvy o úvere, úverová zmluva a z nej právny vzťah patrí k absolútnym obchodom, ide o peňažný obligačný vzťah. Veriteľ sa nezaväzuje na nič iné ako plnenie peňažnými prostriedkami, na druhej strane je povinnosť vrátiť nič iné ako peňažné prostriedky a rovnako výnos z nich nemôže byť v ničom inom ako v peňažných prostriedkoch.

Zmluva o úvere má povahu zmluvy konsenzuálnej, ergo k jej platnému vzniku stačí konsenzus o podstatných náležitostiach uvedených v § 497 Obchodného zákonníka, ide o

1. identifikácia strán – platí, že na jednej aj druhej strane môže byť akákoľvek osoba, ktorá má spôsobilosť zaväzovať sa, zmluvné strany môžu byť podnikateľské subjekty, na jednej strane banky, osoby ktoré nemajú nič spoločné s podnikateľskou sférou. Na strane veriteľa je osoba, ktorá má dostatok prostriedkov na predmet záväzku. V pozícii veriteľa je najčastejšie banka, Zákon o bankách rešpektuje Obchodný zákonník, teda úver môže poskytnúť aj iný subjekt. Zákon o bankách sprísňuje podmienky úveru, na rozdiel od iných subjektov jej nie je dná absolútna sloboda s disponovaním prostriedkov, je obmedzovaná NBS. Banka musí rešpektovať zásadu obozretnosti, nie je definovaná, ale príkladne je uvedené o čo sa jedná teda
2. ak uzatvára obchod, musí uzavrieť zmluvu tak aby nebola banke na škodu
3. je povinná rešpektovať hospodárnosť obchodu
4. nesmie nastať situácia, aby šlo o nebezpečný obchod

Banky sú povinné každý úverový obchod hlásiť Národnej banke Slovenska, ktorá vedie Register úverových obchodov. Ak NBS zistí,  že úver sa odchyľuje hlavne od § 11a, môže prijať opatrenia, ktoré sprísnia realizáciu bankových obchodov pre danú banku, dokonca jej môže obmedziť rozsah týchto obchodov

Podľa klasifikácii úverov môžeme rozoznávať subjekty

5. Národná banka Slovenska – nemá v zmysle Zákona o NBS vykonávať obchodovanie, v rámci styku NBS s ostatnými bankami uskutočňuje úverovanie komerčných bánk. Tieto úvery majú povahu úverov veľmi krátkodobých, zvyčajne ak banka potrebuje prostriedky na plnenie iným subjektom. Vystupuje rovnako k vláde alebo  ministerstvám. Predáva štátne dlhopisy
6. banky – môžu poskytovať úver komukoľvek, môžu si  poskytovať úvery navzájom, právnickým i fyzickým osobám, ktoré podnikateľmi nie sú – kontokorentný úver - § 710. Banka je povinná ak uzatvorí zmluvu o bežnom účte na tento príjmať vklady a z neho vyplácať. Pri kontokorentne ide často o floatingovú úrokovú mieru. §265 – Obchodného zákonníka – pri úverovaní subjektov, ktorí nemajú podnikateľský charakter môžu sa dohodnúť na úrokovej sadzbe, ale táto sa nesmie dostať do rozporu s § 265. § 502 – pri úroku si ho môžu dojednať ako obvyklí
7. na strane dlžníka – osobitné zákony zakazujú určitým osobám, aby boli účastníkom úverových vzťahov, ako rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, tieto nemôžu byť ani veriteľmi. Sú tu osobitné skupiny, teda osoby ktoré majú osobitný vzťah k veriteľovi
8. veriteľ banka – dlžník je skupina osôb podľa § 19 Zákona o Bankách – prokurista, vedúci pracovníci banky, a podobne, a osoby im blízke. Im je možné poskytnúť úver, ak suma úverov v jednej banka nes nesmie prevýšiť 5 percent základného imania banky. Obdobná novela sa pripravuje pre akciové spoločnosti. Úvery nebudú môcť byť uzavreté výhodnejšie ako ku akýmkoľvek iným osobám
9. z hľadiska zabezpečenia – ak zmluva o úvere je zmluvou zásadne obchodnou, znamená to že na túto zmluvu z hľadiska zabezpečovacích prostriedkov sa má uplatniť celá tretia časť Obchodného zákonníka prednostne. Toto sa týka hlavne ručenia a bankovej záruky. Rozlišujú sa úvery
10. lombardné – zabezpečenie je predovšetkým v tovare, dlh je zabezpečený záložným právom na tovary alebo cenné papiere, a to takého druhu na ktorom by sa mali zhodnúť veriteľ a dlžník, a dlžník by mal byť majiteľom cenných papierov. Je potrebné siahnuť po § 37 zákona 600/1992, teda záložné právo na cenné papiere. Ak ide o cenné papiere listinné a znejúce na rad, alebo majiteľa s možnosťou prevodu, je potrebné uviesť na rub záložný rubopis – indosament, ktorý dáva zreteľne najavo že je tu tretia osoba v postavení záložného veriteľa, splnením sa indosament vyškrtne. Často je v pozícii zálohu zmenka, osoba veriteľa sa nestáva jej vlastníkom. Ak ide o zaknihované cenné papiere, popri záložnej zmluve, kde budú identifikované cenné papiere, záložný veriteľa a záložca sú povinní zhodne dať pokyn Stredisku cenných papierov, aby na účte záložcu bolo vyznačené záložné právo Ak dlžník záložné právo nesplní, § 299 Obchodného zákonníka. Často ho využíva NBS voči bankám komerčný
11. repoúver – dlžník je povinný previesť na veriteľa právo majetkovej povahy, najčastejšie keď dlžník prevedie na veriteľa cenný papier, zabezpečovací prevod práva a k tomuto dňu veriteľa poskytne peňažné prostriedky. Veriteľ je po dobu zabezpečovacieho prevodu, ak nie je ustanovené inak, sa stáva majiteľom cenného papiera, môže ho aj založiť. Pretože hodnota cenného papiera kolíše, súčet ich hodnôt by mal byť aspoň tak vysoký ako výška úverových prostriedkov, ide spravidla o zastupiteľné cenné papiere.

Zo zmluvy by malo byť zreteľné, aby hodnota cenného papiera kryla úver a úrok. Veriteľ môže žiadať o doplnenie, aby hodnota cenný papierov kryla celý úver. Je to zmluva s rozväzovacou podmienkou. Ak dlžník splní riadne a včas, má sa previesť vlastnícke právo späť na dlžníka.

12. podľa doby splatnosti – môže byť aj na jeden  deň, musí tu byť zreteľná dočasnosť zmluvy, žiadne darovanie
13. krátkodobé – do jedného roka
14. strednodobé – jeden až štyri až päť rokov
15. dlhodobé – nad päť rokov

Doba úveru bude ovplyvnená aj účelom na aký sa má úver použiť

16. akým spôsobom poskytuje veriteľ úver
17. s jednorázovým plnením
18. v tranžách – v zmluve sa dohodne celkový rámec úveru, veriteľ postupne podľa dohodnutých termínov a objemov úver poskytuje. Veriteľ poskytuje úver s predkladaním dokumentov a uhrádza záväzok dlžníka
19. revolvingový úver – určí sa objem a doba, ktorá je členená na úverové obdobia, v každom je dlžník oprávnený čerpať úverové prostriedky do určitého limitu. Výhoda je v tom, že nie je potrebné pre každú platbu uzatvárať novú úverovú zmluvu, rovnako dlžník nemusí platiť odplatu za uzatvorenie každej zmluvy. Za uzavretie zmluvy si môžu dojednať odmenu - § 499. Teda banky a parabankové subjekty – to sú tie, ktoré majú povolenie NBS na úverovaciu činnosť, ale nemajú charakter banky. Každá takáto odmenia je v Sadzobníku každej banky, ktorý je verejným

Úverová zmluva nemusí byť písomnou, § 272 Obchodného zákonníka. Základ práv a povinností veriteľa a dlžníka

20. veriteľ – od okamihu uzavretia zmluvy až do okamihu poskytnutia peňažných prostriedkov je osoba v texte zákona veriteľa označená ako dlžník, lebo sa zaväzuje že na požiadanie a v prospech dlžníka poskytne peňažné prostriedky. Svoju povinnosť splní riadne ak druhej strane peňažné prostriedky poskytne, ak poruší úverovú zmluvu a včas neprevedie dohodnutý objem peňažných prostriedkov a v dohodnutý čas, dostáva sa do omeškania – úrok z omeškania. Ak by ešte aj škoda vznikla, závisí od konkrétnej dohody, inak úroky z omeškania kryjú škodu

Úverový obchod je vždy peňažných obligačný vzťah, musí ísť o poskytnutie peňažných prostriedkov, neexistujú tovarové úvery, to je len odloženie splatnosti. To platí aj z druhej strany, dlžník sa zaväzuje vrátiť peňažné prostriedky, žiadna náhrada peňazí, Certa Pecunia – určitá peňažná suma a to výškou, a v určitej mene. Nemožno vrátiť finančné prostriedky. Podľa meny hovoríme o

21. korunových úveroch
22. devízových úveroch

Hovorí o tom aj Obchodný zákonník, a to dispozičnou normou, v ktorej mene bol úver poskytnutý ak nebolo dohodnuté inak, v takej sa vracia aj istina aj úrok. Veriteľ je povinný na požiadanie úver poskytnúť, dlžník bude žiadať o uvoľnenie celého objemu alebo jednotlivej tranže. Časté je, že sa úver poskytuje ku dňu platnosti zmluvy a to v hotovosti, šekom, alebo na účet

23. dlžník – vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, vrátiť len taký objem ktorý mu skutočne poskytnutý bol, a s nimi aj zaplatiť výnos teda úrok.