Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Ekonomická fakulta / Treba zatriedi !!!

Klasická politika ekonómie (folie_ku_teme_klasicka_politika_ekonomia.doc)

Adam  SMITH  (1723 – 1790)

Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov  1776

 4 ústredné témy

1. neviditeľná ruka trhu
2. rast národného bohatstva
3. meranie národného bohatstva
4. teória hodnoty a rozdeľovania

Ad l: inštitucionálne predpoklady fungovania neviditeľnej

         ruky trhu

5. nezasahovanie štátu (čiže laissez faire)
6. nebezpečenstvo monopolu
7. existencia inštitúcií

Ad 2: národné bohatstvo – chápe ako národný produkt

8. neztotožnil ho s púhym prebytkom a mzdy chápal ako

   súčasť národného produktu

9. zdroj bohatstva: výroba tovaru   produktívna sféra

                                                           (poľ. + priemysel)

   ale: v konečnom dôsledku za hlavný zdroj považuje

           spoločenskú deľbu práce

                                             

 deľba práce = technický zdroj rastu

 voľný obchod = spoločenské prostredie pre deľbu práce

                                             

                     doktrína voľného obchodu    

Kapitál: chápe ako „zálohy“

               rozlišuje: fixný

                               obežný

 klasické poňatie kapitálu ako „mzdového fondu“

„saving – is – spending“ teoréma

Teória hodnoty :  snaha nájsť vnútornú hodnotu tovaru, čiže odlíšiť úžitkovú hodnotu a výmennú hodnotu tovaru

 prirodzená cena (výmenná hodnota, jednoducho hodnota)

 trhová cena (aktuálna cena na trhu, za ktorú sa predáva)

 merítko hodnoty:  práca

Teória rozdeľovania

 mzda  - ako existenčné minimum

 zisk    - ako náklad kapitálu

 renta  - ako prebytok ceny nad nákladmi  (nie ako náklad!)

Význam Bohatstva národov:

10. prekročilo rámec politickej ekonómie (myšlienka neviditeľnej ruky trhuň
11. ovplyvnilo myslenie celých generácií
12. dalo impulz pre ďalší rozvoj klasickej PE v dielach Malthusa, Ricarda, Milla a ďalších, vrátane Marxa

David  RICARDO   (1772 – 1823)

Zásady politickej ekonómie a zdanenia

2 základné prínosy:

13. snaha nájsť a objasniť zákonitosti rozdeľovania
14. objavenie zákona komparatívnych výhod

Teória rozdeľovania

Otázka: prečo pokladal otázku rozdeľovania za prvoradú?

Odpoveď: pochopil, že pochopenie zákonov rozdeľovania je kľúčom k porozumeniu limitov ekonomického rastu

 vízia stagnácie

Teória renty

 diferenciálna renta

  vysvetlenie založené na poznatku, že renta rastie vtedy, keď

  sa rastúci dopyt po obilí stretáva s obmedzenosťou pôdy.  

  Potom sa cena obilia zvyšuje a zvyšuje sa i renta

Pôda – fixný faktor

Kapitál – variabilný faktor (rastúci

Práca – poňatie mzdy ako existenčného minima

           (je to zároveň základný stavebný kameň klasickej PE)

železný mzdový zákon

Thomas R.  MALTHUS   (1776 – 1834)

Esej o princípoch populácie    1798, potom 1803

15. jeho myslenie odráža inú dobu, ako bola v čase napísania Bohatstva národov
16. obdobie priemyselnej revolúcie (rast PP, TP, priemyselný rozvoj, ale aj rast obyvateľstva, zavislého na továrenskom systéme výroby...)



spoločenská objednávka na vysvetlenie nových javov



Malthus ponúkol tzv. populačnú teóriu

Populačná teória

17. založená na argumentácii, že ľudia majú 2 základné pudy: pud potravín a pud rozmnožovania
18. z toho odvodil, že ľudstvo je spútané populačným zákonom, ktorý má charakter prírodného zákona

 geometrický rast populácie, aritmetický rast výroby potravín

 obmedzenia populačného rastu

19. nemoci a hladomor
20. morálna sebakontrola (hrá  v teórii dôležitú úlohu)
21. spoločenský apel na vzdelávanie

 vysvetlenie mzdy ako existenčného minima

Malthusov odkaz: populačná teória

Ale: moderná ekonómia ju odmiedla,  jej myšlienky však ožívajú v tzv. novodobom malthusiánstve  (60.r. 20.st)

Jean B.  SAY  (1767 – 1832)

Pojednanie o politickej ekonómii  1803

22. najznámejší predstaviteľ francúzskej vetvy PE
23. od angl. klasikov sa líšil odmietaním nákladovej teórie hodnoty. Hodnotu sa pokúša odvodzovať od užitočnosti tovaru  - ale nemal úspech. Nevedel odlíšiť celkovú užitočnosť a marginálnu užitočnosť a preto nedokázal vyriešiť paradox hodnoty
24. odmietal názor, že zdrojom hodnoty je výlučne práca
25. tvrdil, že bohatstvo sa tvorí prácou, kapitálom a pôdou. V tomto predstihoval anglických klasikov

Sayov zákon trhu: dokazoval, že určujúcou silou je ponuka a nie dopyt

            Skrátene: ponuka tvorí dopyt

Hodnotenie: obsahuje významnú myšlienku: vzťah medzi AD a AS je iný, ako vzťah medzi trhovým dopytom a trhovou ponukou



Sayov zákon vyjadruje jednu zo základných myšlienok makroekonómie

Ale: zároveň nás varuje pred mechanickým aplikovaním mikroekonomických poznatkov na makroekonomickú úroveň a naopak

Nedostatok Sayovej teórie AD: nepoznal teóriu peňazí, ktorá by vysvetlila dopyt po peniazoch



zákon nie je identita AS a AD, ale len podmienka rovnováhy

Zákon znamenal víťazstvo nad teóriami podspotreby, čo v klasickej PE znamenalo, že zmizli obavy z priemyselného rozvoja a z ekonomického rastu. Ale zároveň sa podcenil problém hospodárskych kríz

Pozn.: keď Keynes v r. 1936 mal výhrady voči Sayovmu zákonu , mal na mysli práve to, že zákon podcenil problém dosahovania a udržiavania makroekonomickej rovnováhy

Nassau  W.  SENIOR  (1790 – 1864)

Náčrt vedy politickej ekonómie

 PE ako axiomatická veda

 formuluje 4 základné axiómy (ale to nie je jeho objav)

 PE chápe ako vedu o tvorbe a rozdeľovaní bohatstva

Teória kapitálu a úroku

 kapitál je produktívny (tým sa líši od Ricarda)

  ale: nerozvinul produkčnú  funkciu, ani substitúciu práce  

        kapitálom

 teória kapitálu založená na teórii abstinencie a z toho

  vyvodil úrok, nezávislý na zisku

 kapitál vysvetlil ako samostatný VF , okrem pôdy a práce

  (ale nerozoznal ešte dopyt po kapitáli)

Teória hodnoty a renty

 hodnota tovaru ovplyvnená nielen nákladmi,  ale aj

  užitočnosťou  (teda nielen ponukou, ale aj dopytom)

 renta chápaná ako monopolný zisk (ale chýba vysvetlenie

  veľkosti renty

John Stuart  MILL  (1806 – 1873)

Zásady politickej ekonómie  1848

 PE ako veda o tvorbe a rozdeľovaní bohatstva, ale nepokúša

  sa o tzv. „čistú vedu“ bez vzťahu k politike a sociálnym

  otázkam

 kapitalizmus nepokladá za prirodzený poriadok

Zásady výroby a rozdeľovania

 základná myšlienka: zákony výroby sú iné ako zákony rozdeľovania, ale nemožno ich oddeliť. Znamenalo by to, že rozdeľovanie nezávisí na trhovej tvorbe cien



klasici dobre nechápali, že dôchodky sú ceny výrobných faktorov

Kapitál a zamestnanosť

 domnienka: kapitál zamestnáva prácu a preto zamestnanosť odvodil ako funkciu akumulácie kapitálu (teda mzdového fondu)

 zisk  = náklad

 zložky zisku: 1. úrok

                        2. podnikateľský zisk

Teória ceny a hodnoty

 výrobky rozdelil do 3 skupín:

1. výrobky s fixnou ponukou   hodnota je daná len

                                                     dopytom

2. výrobky, ktorých množstvo rastie pri konštantných výnosoch   hodnota je daná nákladmi v priemerných  

                                  výrobných podmienkach

3. výrobky, ktorých ponuka sa zvyšuje pri rastúcich

nákladoch  hodnota je daná nákladmi v najhorších

                      výrobných podmienkach

 trval na závere, že trhová cena je niečo iné ako hodnota

 objavil princíp cenovej elasticity dopytu

 originálny prínos: teória medzinárodnej hodnoty

                                  (teória recipročného dopytu)