Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Ekonomická fakulta / Treba zatriedi !!!
Zdroje klasickej ekonómie (folie_ku_teme_zdroje_klasickej_politickej_ekonomie.doc)
Zdroje klasickej ekonómie
- myslenie politických filozofov
- myslenie anglických predklasických ekonómov
- francúzska fyziokratická škola
Ad l: myslenie filozofov a náboženských reformátorov
- nepopiera náboženstvo ako také
- snaží sa ho očistiť od vplyvu scholastiky
- otvára nové myšlienkové prúdy vo vnútri kresťanstva
sloboda a záujem jednotlivca nie sú v rozpore s božími príkazmi, ale ich prirodzenou súčasťou
Niccolo Machiavelli (1469 – 1527)
Panovník (Vladař)
- návod na úspešné vládnutie
- popis procesu získavania a udržania vlády
- pozitívny výklad vtedajších politických skúseností
- nie je ekonóm, ale postoj k bohatstvu má skôr neutrálny
Jean Bodin
Šesť kníh o republike (1576)
- rozvíja teóriu štátu
- doporučuje presné vymedzenie vlastníckych práv a ochranu súkromného vlastníctva
Francis Bacon (1561 – 1626)
- monarcha vykonáva prirodzenú funkciu a je najvyššia autorita v krajine
- cirkev je „užitočný nástroj“ štátu
teda: človeka oslobodzuje od samotnej cirkvi, ale ponecháva ho v moci panovníka
Thomas Hobbes (1588 – 1679)
- autoritu panovníka považuje za dielo ľudí
- požaduje silný štát
odstránenie božieho pôvodu moci panovníka otvára priestor pre to, aby spoločnosť mohla sama meniť svoje usporiadanie
John Lock (1632 – 1704)
- vychádza z koncepcie prirodzeného práva
- hovorí o prirodzených ľudských inštinktoch
- jednotlivec uzatvára spoločenskú zmluvu, aby bol chránený jeho majetok a jeho bezpečnosť
hodnotenie: tieto názory tvorili základ liberálnej filozofie a liberálnych ekonomických smerov
vzniklo intelektuálne zázemie (názory) ku konštrukcii novej ekonomickej teórie
Ad 2: rozvoj priemyselného kapitálu znamená postupný
zánik feudálnych a cechových pravidiel
William Petty (1623 – 1687)
raz sa považuje za zakladateľa politickej ekonómie
inokedy za bezvýznamnú osobu v ekonomickom myslení
považuje sa za zakladateľa hospodárskej štatistiky
(politická aritmetika)
obhajuje silný štát a zároveň
doporučuje zmenu ekonomických pravidiel
Pojednanie o daniach a poplatkoch
- dane považuje za nevyhnutné
- základná úloha štátu: ochrana súkromného vlastníctva
analýza daní priviedla k analýze hodnoty, k otázke vymedzenia, vzniku a merania bohatstva
teda: ak hovorí o bohatstve krajiny alebo národa, hovorí o ňom len ako o výsledku práce v minulom období
pozor: oproti merkantilizmu je to úplne iný prístup !
preto sa Petty pokladá za tvorcu pracovnej teórie hodnoty
cena (daná množstvom práce) = prirodzená cena
skutočná (alebo politická) cena sa môže od prirodzenej líšiť. Rozdiel vyjadruje, že produktu bolo vytvorené viac alebo menej, ako je spoločenská potreba
cena práce (pracovnej sily) ako prirodzené množstvo statkov, presnejšie ich hodnota, ktorá umožňuje pracovníkovi reprodukovať svoju pracovnú silu (odev, potrava, obydlie, výchova detí, ap.), teda úroveň, umožňujúca prežiť
cena pôdy: ako vzniká, ak pôda nie je produktom práce? Odvodenie od výšky renty, ktorú bude poskytovať práca na tomto pozemku. Je daná dlhodobým výnosom a dĺžku kapitalizácie odhadoval na 3 ľudské generácie
nepoznal teóriu úroku. Odvodzoval ho z renty: veriteľ môže požadovať taký úrok, aký by vyniesla pôda, ktorá by sa zakúpila za dlžnú sumu
Závery
merkantilizmus sa u Pettyho prejavuje v tom, že venuje veľkú pozornosť peňažnej forme bohatstva a zastáva názor, že obchodná bilancia má byť aktívna
ALE: do istej miery rozlišuje medzi peniazmi a kapitálom
V rámci svojej peňažnej teórie sa dostal k objaveniu rýchlosti obehu peňazí
John Lock
Dudely North (1641 – 1691)
Originálny prínos do ekonomickej teórie: ponuka peňazí a dopyt po peniazoch
patrí medzi prvých zástancov kvantitatívneho poňatia peňazí
Pierre le Pesant de Boisguillebert (1646 – 1714)
Návrhy: - zmeniť regresívne zdanenie na proporcionálne, resp. mierne progresívne a má sa zdaňovať aj šľachta a cirkev
- zrušiť vnútorné clá a poplatky na cestách
- liberalizovať trh s obilím
hodnotenie: vízie liberalizmu boli veľmi významné, ale vtedajšia vládnuca moc z jeho návrhov nič nezaviedla
John Law (1670 – 1729)
Nazýva sa otcom inflácie, navrhoval nahradiť v obehu plnohodnotné peniaze vymeniteľnými neplnohodnotnými (i keď zo začiatku krytými hodnotou štátnych pozemkov)
hodnotenie: predstihol svoju dobu v otázkach centrálnej banky, akciového kapitálu
David Hume (1711 – 1776)
hlavný prínos v teórii peňazí, cien a úroku
zástanca kvantitatívnej teórie peňazí
najzaujímavejšie poznanie, že ak sa zvýši množstvo peňazí
v obehu, ceny nerastú okamžite, a tým má rastúce množstvo
peňazí určitý čas stimulačný účinok na výrobu
pozn.: táto naznačená súvislosť dostala miesto až
v Keynesovej teórii !
Richard Cantillon (1680 – 1734)
Štúdia o obecnej podstate obchodu (1755)
definície v Štúdii:
pôda = zdroj bohatstva
práca = sila, ktorá bohatstvo vytvára
materiálne statky = obsah bohatstva
pokračuje rozborom ekonomickej štruktúry, miezd, hodnoty,
populácie a peňazí
poňatie hodnoty: syntéza názorov Pettyho a Locka. Na
jednej strane je hodnota určovaná prácou, na druhej strane
nákladmi a zároveň hovorí aj o dopyte a ponuke
dualistické poňatie hodnoty (napr. pri hodinách hovorí, že
ich hodnota je daná len prácou, ale u dreva je základným
zdrojom hodnoty pôda...)
prijíma Lockovu kvantitatívnu teóriu peňazí
Sir James Dunham Steuart (1712 – 1780)
Zásady politickej ekonómie (1767)
Principles of Political Economy
originálny prínos v oblasti peňažnej teórie
zisk relatívny
zisk pozitívny
rozlíšenie reálnej hodnoty od výmennej hodnoty
štruktúra reálnej hodnoty (daná nákladovou teóriou)
- čiastka, odvodená z priemerného vynaloženia práce
robotníka
- čiastka, ktorá umožňuje zachovať pracovnú silu
robotníka (teda existenčné náklady robotníka)
- čiastka, ktorá vyjadruje hodnotu spotrebovaného
materiálu
a to, čo je nad toto určenie, je ziskom vlastníka manufaktúry a je daný ponukou a dopytom
Dvojaký význam tejto analýzy:
- podstata zisku je spájaná s obehom
- ale z pohľadu ceny uvažuje s pojmami dopyt a ponuka
pozor: toto sú kľúčové kategórie modernej ekonómie
- v peňažnej teórii sú prvky merkantilizmu, ale zároveň
hovorí, že množstvo peňazí má odpovedať potrebe
peňazí