Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Ekonomická fakulta / Treba zatriedi !!!

Marginalistická revolúcia (marginalisticka_revolucia-folie.doc)

Marginalistická revolúcia

r. 1871  - začiatok budovania nového systému ekonomického  

               myslenia,

- nová politická ekonómia

Otázka: v čom?

1. klasici : ponuková stránka trhu (teda teória nákladov)

   marginalisti: dopytová stránka trhu

2. klasici: otázky ER, populačného rastu a akumulácie kapitálu

   marginalisti: otázky alokácie obmedzených zdrojov

3. klasici: spoločnosť delili na triedy (vlastníci pôdy,

               kapitalisti, robotníci) a skúmali rozdelenie produktu

               medzi nimi

   marginalisti: opustili delenie spoločnosti na triedy  

                        a ústrednou postavou sa stáva spotrebiteľ

postava kapitalistu mizne a rozpadá sa na rentiéra, podnikateľa a manažéra

4. revolúcia v metodológii

5. subjektívna teória hodnoty = jadro novej paradigmy

Predchodcovia marginalistickej revolúcie

Ferdinando  GILIANI (1728 – 1787)

· podal subjektívnu teóriu hodnoty

ale:

teórii chýbali: 1. MU

                      2. aplikácia subjektívnej hodnoty na náklady

                                 dualizmus v hodnotovej teórii, hoci  

                                   popísal subjektívnu teóriu hodnoty  

1. subjektívnu teóriu prevzali: Turgot, Candillac, J.B.Say

   a ďalsí, ale nikto z nich neobjavil marginálnu  

   užitočnosť

Daniel  BERNOULLI  (1700 – 1782)

30.roky 18.st. – skúma petergburgský paradox

- hráč porovnáva prírastok užitočnosti z výhry a úbytok užitočnosti z prehry. Prírastok užitočnosti PG z výhry je menší  ako úbytok užitočnosti OR z prehry BO  (ale platí, že BP = BO)

-   ak uvažujeme o veľmi malých jednotkách bohatstva, potom prírastok užitočnosti  rH z dodatočnej jednotky bohatstva BD  je hraničná užitočnosť bohatstva, pričom MU klesá s rastúcou výškou bohatstva

1. d U  / d I 

je hraničná užitočnosť bohatstva (užitočnosť „hraničného dolára)

Johann H. von THUNEN (1783 – 1850)

Izolovaný štát vo vzťahu k poľnohospodárstvu a národnému hospodárstvu  (1826)

2. objavil princíp hraničnej užitočnosti (ale pojem nepoužíval)
3. ceny VF sú určené hraničnými produktami

                                          

nová teória rozdeľovania

4. vysvetlil rozdeľovanie produktu medzi mzdy, zisky a renty, ale aj alokáciu VF vo výrobe

5. aplikoval zákon klesajúcich dodatočných výnosov na každý výrobný faktor

6. formuloval princíp vyrovnávania hraničných produkov

7. ukázal, že celkový produkt z daného VF je maximalizovaný vtedy, ak sú jeho hraničné produkty v každom použití rovnaké

                                         

kniha obsahovala teóriu hraničnej produktivity v úplnej podobe

Augustin A. COURNOT  (1801 – 1877)

Skúmanie matematických princípov teórie bohatstva  1838

● nakreslil funkciu dopytu

   Ale: nezaoberal sa vzťahom medzi dopytom a užitočnosťou

           a preto sa mu nepodarilo sformulovať subjektívnu

           teóriu H, ktorá by dopyt vysvetlila

● definoval marginálny príjem firmy (toto bol 1. krok k formulácii teórie firmy)

● analyzoval rôzne trhové štruktúry, zvlášť dokonalú konkurenciu a monopol

● pri skúmaní monopolu objavil funkciu MR a definoval ju ako prvú deriváciu TR

   teda: monopol maximalizuje zisk, ak MR = MC



týmto vytvoril marginalistickú teóriu firmy

● jeho prínos bol významný a originálny, ale ani jeho kniha nezačala žiadnu revolúciu v teórii

Jules  DUPUIT (1804 – 1866)

Článok: O meraní užitočnosti verejných prác 1844

● objavil to, čo neskôr Marshall nazval spotrebiteľský prebytok

● ukázal účinok spoplatnenia verejných statkov na spotrebiteľský prebytok a z toho vyvodil poznatok, že ak sa podarí rozdeliť spotrebiteľov do skupín s odlišným dopytom, je možné stanoviť rôznu cenu

                                             

možnosť uplatňovania cenovej diskriminácie

Vilhelm H.  GOSSEN (1810 – 1858)

Vývoj zákonov ľudského konania  1854

● ako prvý sformuloval teóriu marginálnej užitočnosti

● MU definoval ako užitočnosť poslednej jednotky statku

   a ukázal, že práve MU určuje hodnotu statku  

● H statku chápal ako subjektívne ocenenie statku

   spotrebiľom

                                             

vytvoril teóriu správania sa spotrebiteľa (tzv. výber statkov) prostredníctvom 3 princípov (neskôr sa nazvali Gossenove zákony)

1. zákon hovorí, že potreby sú nasycované stále viac (známy ako zákon nasýtiteľných potrieb)



zákon klesajúcej funkcie MU

2. zákon je teoréma o racionálnom výbere spotrebiteľa

3. zákon rieši otázku, aké pracovné úsilie bude človek vyvíjať, aby získal tovar

teda: člověk maximalizuje svoju TU z vynakladanej práce vtedy, keď MU (ktorý získa z práce) = marginálnej „neužitočnosti“ jeho práce

● jeho knihu náhodou neskôr objavil Jevons a Walras. Obaja nadviazali na Gossenovu teóriu marginálnej užitočnosti, obaja uznali Gossenove prvenstvo v teórii MU

Etapizácia neoklasickej ekonómie

1. etapa neoklasiky (tzv. tradičná neoklasika, alebo obdobie formovania tzv. predkeynesovského neoklasicizmu)

  70.roky 19.st. – do 30.rokov 20.st.

● predstavuje dominantný smer abstraktno-logického prúdu

2. etapa neoklasiky v období nadvlády keynesovskej ekonómie = obdobie okolo rokov 2.svet. vojny a 60. a 70.roky  

                   20.storočia

● nástupom doktríny keynesovstva neoklasika nezaniká, naďalej sa v učebniciach prezentuje, rozpracovávajú ju samotní neoklasici, ale i mnohí keynesiánci. Snahy o vytvorenie neoklasickej makroekonómie

● procesy neoklasickej renesancie vrcholia v 70. rokoch (rodiaci sa monetarizmus), resp. V 80.rokocho nástupom neokonzervatívnej ekonómie

3. etapa neoklasiky od 70.rokov, kedy neokonzervatívna ekonómia dominujej v teórii a od 80. rokov i v hospodárskej politike (thatcherizmus, reaganomika)



neoklasika zaznamenala 2 významné transformácie:

1. zmena klasickej PE na neoklasickú koncom 19.st.
2. od 30.rokov, keď reaguje na „vzostup“ a „pád“

keynesovstva

Moderná povojnová neoklasika = postkeynesovský neoklasicizmus

Školy neoklasickej ekonómie do vzniku keynesiánstva

Anglická – cambridgeská – škola

● zaujíma najvýznamnejšie miesto

● rieši predovšetkým tvorbu trhových cien v kontexte dielčej

  ekonomickej rovnováhy

● zakladateľ: Alfred Marshall

● pokračovatelia:

Arthur Cecil Pigou  (1877 – 1959)

Dennis Holme Robertson  (1890 – 1963)

John Maynard Keynes  (1883 – 1946)

resp. neokeynesovec  John Richard Hicks  (1904 – 1989)

ale: za prvého predstaviteľa neoklasiky sa považuje William Stanley Jevons  (1835 – 1882) – predstaviteľ matematickej verzie teórie MU  (preto sa niekedy hovorí o Jevonsovej škole)

ďalej možno spomenúť:

Francis Ysidro Edgeworth  (1845 – 1926)

Phillip Henry Wicksleed  (1844 – 1927)

Herbert Somerton Foxwell  (1849 – 1936)

Lausannská – matematická – škola

● rieši problémy celkovej rovnováhy (preto sa často nazýva

  škola celkovej rovnováhy)

● zakladateľ: León Walras  (1834 – 1910)

● pokračovatelia

   Vilfredo Pareto  (1848 – 1923)

   Enrico  Bareno  (1859 1924)

   Luigi Amoroso  (1886 – 1965)

   Umberto Ricci  (1879 – 1946)

● metodologický odkaz školy sa po 2.svet. vojne = základ modernej štandardnej ekonomickej analýzy

● ďalší rozvoj cez neoklasikov  (resp. neowalrasiáncov):

   J. R. Hicks

   W.W. Leontief

   P.A. Samuelson

   G. Debreau

   J.K. Arrow, a iní

V špecifických podmienkach USA sa vyčleňuje americká škola, spojená s osobou Johna Batesa Clarka  (1847 – 1939) a jeho následovníkov

Rakúska  - viedenská – škola

● je osobitná, nazýva sa aj subjektívno-psychologická

  škola

● predstavitelia:

   Carl Menger  (1840 – 1921)

   Eugen Böhm – Bawerk  (1851 – 1914)

   Friedrich Wieser  (1851 – 1926)

● na ich tradíciu nadväzujú ich žiaci, nazývaní

  „neorakúšania“  alebo hayekovská ekonómia

  predstavitelia:  Fridrich August Hayek  (1899 - 1973)

                           Ludwig Edler Misse  (1881 – 1973)  

● odlišnosť od ostatných škôl: väčší dôraz na individuálnu psychológiu a subjektívne faktory, ostrejší liberalizmus  

Švédska – štokholmská – škola

● má špecifické miesto medzi ekonomickými školami

● často sa uvádza samostatne, lebo v mnohých smeroch tvorí  

  predstupeň Keynesa

● zakladatelia školy  (predstavitelia pred 2. svet. vojnou):

  Johann Knut Wicksell  (1851 – 1926)

  Gustav Karl Cassel  (1866 – 1945)

  David Davidson  (1854 – 1942)

● mladšia generácia školy:

   Bertil Gotthard Ohlin  (1899 – 1979)

   Erik Robert Lindahl  (1891 – 1960)

   Erik Filip Lundberg  (1907 -)

   Gunnar Karl Myrdal  (1898 – 1987)

   Eli Filip Heckscher  (1879 – 1852)

Charakteristika neoklasiky do Keynesa

→ heterogénny prúd

    spoločné: a) obecne platné teoreticko-metodologické

                        princípy

                    b) teoretické otázky modelového fungovania

                        trhového mechanizmu

                    c) predstava automatického obnovovania

                        rovnováhy cez cenový mechanizmus (pri  

                        plnom využití VF)

                    d) odmieta väčšie štátne zásahy a je základom

                        moderného ekonomického liberalizmu

                    e) dominuje mikroekonomická orientácia bez

                        makroekonomickej nadstavby

                    f) princíp metodologického individualizmu

                    g) homo economicus

                    h) teória tvorby cien, jednostranná orientácia

                        na analýzu rovnovážnych stavov (statika)

                    i)  v metóde optimalizácie nie je zabudovaná  

   kvalitatívna odlišnosť mikro a makrosféry

j) abstraktné modely na základe presne

  formulovaných axióm (využitie c.p.)

                   k) Economics (a odlišne vymedzený predmet)