Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie
Základy synergetiky (01_zaklady_synergetiky.doc)
P1
Základy synergetiky
UČEBNÉ OTÁZKY:
- Základne pojmy
- Praktické využitie synergetických poznatkov
- Človek, spoločnosť, vývojové etapy
OBSAH PREDNAŠKY:
1/ Základne pojmy
- Synergia
- slovo gréckeho pôvodu ktoré znamená: súčinnosť, spolupráca, spolupôsobenie
- proces tvorby nových kvalít
- dokazuje, že čas, zmena, evolúcia a história sú podstatné v anorganickom, organickom i sociálnom svete
- Synergetika
- vedný odbor skúmajúci všeobecné zákonitosti vytvárania, stability a zániku usporiadaných časových a priestorových štruktúr v zložitých nerovnovážnych systémoch rôznej podstaty
- je teória o kooperujúcom (spolučinnom) vývine podsystémov v rámci zložitého systému. Týmto vývinom vznikajú nové štruktúry, ktoré však nie sú len mechanickým súčtom vlastnosti podsystémov
- Synergetické procesy
prebiehajú v takých systémoch, do ktorých preniká energia z okolia a ktoré sú ďaleko od rovnovážneho stavu
- Teóriou synergetiky sa vysvetľujú mnohé procesy vo fyzike, astronómii, ekonomike a vo vývine spoločnosti
- Synergetická metóda skúmania - vystupuje v nej náhodný činiteľ (fluktuácia) ako stimul kvalitatívnej zmeny, bez ktorej by sa pôvodný stacionárny stav nemohol destabilizovať a umožniť vznik novej kvality
- Nová kvalita - jej vznik vedie
- k rýchlej kvalitatívnej zmene
- k tvorbe novej štruktúry
- Druhy možných nových kvalít
1. vznik časových štruktúr
2. vznik priestorových štruktúr
3. vznik časových štruktúr impulzného charakteru
4. vznik solitonov
5. vznik špirál a hypercyklov v biologických systémoch
6. vznik deterministického chaosu
- Možnosti synergetiky
- umožňuje a tvorí nové prístupy k chápaniu komplexnosti človeka a prírody
- prispieva k pochopeniu evolúcie a vývoja
- spočívajú v jednote, celostnosti dynamiky, v odhaľovaní algoritmov, pravidiel a zákonitosti synergie, tvorbe nových ideí, hypotéz a teórií, metód, techník a procedúr výskumu
- synergetika upozorňuje
- na nevyhnutnosť zvyšovania komplexnosti poznávania o dôsledky vzťahu
poznávací subjekt – poznávací objekt
- chaos
- slovo gréckeho pôvodu ktoré znamená:
- nič, niečo sa nedá identifikovať
- neskôr spresnenie významu (čokoľvek čo nemá ustálenú formu, nemá pravidlá
- antichaos – pojem kozmos
- v gréčtine pôvodne znamenal usporiadanosť sveta
- podstata chaosu
- nemerateľnosť neurčitosti, ktorá umožňuje vznik nových fenoménov a tie sa rozrastajú do nových vývojových trajektórií
- produkuje informáciu
2/ Praktické využitie synergetických poznatkov
- Chaos a manažment
- realita v ktorej manažér pracuje prináša viac chaosu
- voľba manažéra: 1/ mechanicky prístup
2/ synergetický prístup
- 1/ mechanicky prístup
- hierarchia pri konfliktoch
- pevné pravidlá
- potláčanie rozporov
- 2/ synergeticky prístup
- organizácia ako organizmus
- vzájomné ovplyvňovanie
- protirečivosť
- emocionalita
- intuícia
- Moderný manažment
- úspešnosť kalkulácie s chaosom (stratégia delfína)
- tvorivosť, netradičné postupy, riziko
- Funkcie času v synergetike
- stimulátor – podpora a oživovanie organizmov, podporuje rast a vývoj
- operátor – všetko je časovo vymedzené v rámci programov, nedá sa realizovať po čase
- experimentátor – zisťujú sa nové poznatky
- distribútor a unifikátor (rozčleňovateľ homogénnych + zjednocovateľ oddelených štruktúr)
- retardátor a transformátor (časové bariéry + premena)
- multiplikátor (rozmnožovateľ)
- Vlastnosti času v synergetike – temporalita, kvalita alebo stav času
- temporealita: kvalita, alebo stav času
- /atemporealita (svet, kt. vysvetľuje Teória relativity), prototemporealita, biotemporealita, sociotemporealita (organizácia spoločnosti), gajatemporealita (Zem vystavená deštruktívnym poruchám)/
- Synergetické aspekty sú zamerané
- na kooperačné princípy samoregulácie
- na cesty prechodu nižších organizačných štruktúr na vyššie
Východiská, zdroje japonského manažmentu:
- konfucionalizmus (ústrednou formou je rodina), budhizmus (pre všetkých ostatných, potláčanie vlastného ja), šintoizmus – úcta ku krajine
- poznatky západného manažmentu, najmä amerického (odkopírujú nápad, kt. prerobia na svoj spôsob)
Výhody jap. manažmentu – iniciatíva, vznik nových nápadov, naplňovanie kolektívnych cieľov (podľa veku a dĺžky práce sa postupuje v zamestnaní a odmeňuje), kolektívna zodpovednosť
Nevýhody jap. manažmentu – byrokracia na vysokej úrovni, chýbajú informácie pre rozhodovanie, rozhoduje kolektívne, nie jednotlivec, problémy sa riešia, až keď im prerastajú cez hlavu.
Americký manažment – individualizmus, súťaživosť, krátkodobé zamestnanie, striedanie zamestnania, odmeňovanie podľa výkon, postup podľa schopností, top-down systém, decentralizácia právomocí, zodpovednosť jednotlivca, kontrolné mechanizmy, inovačné zmeny, podpora vedy, výskum, vzdelanie.
Európsky manažment – kombinovanie jap. a amer. manažmentu, severské štáty (Nem. – kombinovaný systém, najmä americký), južné štáty (Jap. - prevláda rodina, jej podstata), postsocialistické štáty (prevláda americký, veľmi sa neujíma, ľudia sú viazaní na rodiny, prevláda kombinovaný upravený na lokálne podmienky.
3/ Človek, spoločnosť, vývojové etapy
- Človek a spoločnosť
- na základe skúsenosti postupne vypracovaný systém poznatkov, komunikovania a vzťahov s prírodou v ktorej žili s historickými udalosťami, ktoré sa na území odohrávali
- Základné postuláty novej vývojovej etapy (Informačná etapa)
- zabezpečenie materiálnych potrieb človeka (výživa, bývanie, odpočinok)
- zabezpečenie estetického prostredia
- zabezpečenie sociálnej komunikácie (pri uplatňovaní VTR)
- Informačná etapa spôsobuje
- zásadne premeny v spoločnosti
- nové hodnotové prístupy
- centrálnym členom systému sa stáva človek a jeho meniace sa potreby
Systém spoločenskej technológie:
- industriálna spol. vyčerpala svoje zdroje a dosiahla svoj vrchol – vytvára sa postindustriálna spol. (nové informačné technológie).
- Internet, mobil – komplexné systémy, kt. sa vytvorili integráciou viacerých technológií a rozširujú sa do spoločnosti, výsledkom je nová produktivita, kt. prináša transformáciu starých spôsobov na nové
- Celok, ktorý je predmetom vedeckého výskumu pozostáva:
- z troch čiastkových svetov:
svet 1 – objektívny svet prírodných, materiálnych vecí a ich fyzických vlastnosti
svet 2 – subjektívny svet vedomia (túžby, pocity, názory)
svet 3 - svet objektívnych a reálnych štruktúr (inštitúcie, univerzity atď.)
- súčasťou kybernetický priestor:
klady – rozhodovacia činnosť
zápory – automaty, virtuálny svet
Prechod od priemyselnej k informačnej spoločnosti:
- rúca sa spoločenský poriadok, vytvára sa chaos, z kt. sa bude vytvárať poriadok
- globálna kríza v spoločnosti
- deštrukcia spoločnosti
- hromadenie bohatstva u malých skupín (G7), koncentrácia
- globálne problémy ŽP
- kríza civilizácie (staré spoločenské hodnoty prestávajú platiť a nové ešte nezačali platiť).
1