Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie

Vplyv globalizácie na svetovú ekonomiku (06_vplyv_globalizacie_na_svetovu_ekonomiku.doc)

P6

Vplyv globalizácie na svetovú ekonomiku

UČEBNÉ OTÁZKY:

1.         Hospodársky vyspelé štáty

2.         Rozvojové krajiny

3.         Tranzitívne ekonomiky

OBSAH PREDNAŠKY:

1.Hospodársky vyspelé štáty /HVŠ/

Globálna ekonomika – súhrn čiastkových národných ekonomík. Štáty s najvyššou úrovňou HDP na obyvateľa a najrozvinutejšou štruktúrou ekonomík tvoria skupinu označovanú ako HVŠ, ďalej komoditná štruktúra exportu, úroveň vzdelávania, miera urbanizácie.

Vyspelé štáty prešli zmenou štruktúry výroby – z priemyselných štátov na služby (podiel služieb na HDP je vysoký, služby zamestnávajú podstatnú časť obyvateľstva). HVŠ majú vedúce miesto v globalizácií – 80% podiel na svetovom exporte. Majú technologický náskok a dostatok peňazí na financovanie výskumu a vývoja. Pôsobia v nich TNK, vyvážajú kapitál do rozvojových krajín.

Združovanie HVŠ a ich ďalšie smerovanie

1/ Organizácie združujúce HVŠ:

2/ Smerovanie HVŠ

1/ Organizácie združujúce HVŠ:

- OECD

- G7 – neformálne zoskupenie, členovia: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia, USA, Kanada, Japonsko. Rusko je členom od r. 2002. Cieľom je, aby získali podstatný vplyv na globálnu ekonomiku – cez TNK. Krajiny zastupujú predsedovia vlád + prezident USA a Ruska (používajú odlišný systém kompetencií). G7 vytvára akčné skupiny.

- vysoký ekonomický potenciál

- rozhodujúci vplyv na svetový hospodársky vývoj

- pravidelné stretnutia (summit)

- v posledných rokoch sa na zasadaniach G7 zúčastňuje Rusko

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)

vznik: v r.1960 v Paríži , 18 zakladajúcich členov

- v súčasnosti 29 najvyspelejších štátov sveta

- sídlo Paríž.

Rada OECD – predstavitelia štátov sa prijímajú rozhodnutia na princípe konsenzu. Ďalšie orgány: Špecializované orgány, skupiny expertov, pracovné tímy, medzinárodný sekretariát. Riešia úlohy – analyzujú činnosť, vytvárajú štúdie. Je to najväčší zdroj porovnávacích údajov, vytvárajú detailnú ekonomickú predpoveď. Financovanie – členské štáty, podľa tvorby HDP na obyvateľa.

Ciele: získať vplyv a ekonomickú silu – aby boli štáty na nich závislé

- dosiahnuť čo najvyšší hospodársky rast a zamestnanosť

- zvýšiť životnú úroveň v členských štátoch pri zachovaní finančnej rovnováhy

- prispievať k rozvoju svetového hospodárstva

- pomoc pri realizácii ekonomického rozmachu členských i nečlenských krajín v procese ich hospodárskeho rozvoja

- prispievať k rozšíreniu svetového obchodu na mnohostrannom základe, bez diskriminácie a v súlade s medzinárodnými záväzkami

2/ Smerovanie HVŠ

HVŠ tvoria tri centrá ekonomickej sily vo svete

a/ USA

- integrácia do Severoamerického pásma voľného obchodu NAFTA

b/ západná Európa – ekonomické jadro Európska únia

c/ juhovýchodná Ázia na čele s Japonskom

2.Rozvojové krajiny /RK/

charakteristické črty RK:

- bývalá koloniálna závislosť

- nízka ekonomická úroveň (nízky HDP na obyvateľa)

- mnohosektorovosť ekonomiky

- štruktúra ekonomiky zameraná na prvovýrobu

- vývoz úzkeho sortimentu produktov (suroviny, poľnohospod. produkty)

- dovoz hotových výrobkov z HVŠ

- technická zaostalosť v priemysle a poľnohospodárskej výrobe

- akútny nedostatok vnútorných zdrojov ekonomického rastu

- vysoká zahraničná zadlženosť

- zaostalosť dopravnej infraštruktúry

- zaostalosť sociálnej infraštruktúry

- prudký rast obyvateľstva

Rozdelenie rozvojových krajín

1/ Vyspelé rozvojové krajiny – rozvinutá priemyselná výroba
– JV Ázia = J. Kórea, Singapur, Taiwan, Hong-Kong
- Lat. Am. = Brazília, Argentína, Mexiko

2/ Rozvojové krajiny s vyspelým ťažobným priemyslom – majú dostatok surovín v nerastoch, dominuje v ek. rozvoji – Kuvajt, Omán, Katar, Saud. Arábia, Venezuela, JAR

3/ Rozvinuté rozvojové krajiny – pomerne vyspelé priemyselná štáty – spotrebné tovary, vysoká spotreba vlastných surovín – Pakistan, Thajsko, India

4/ Rozvojové krajiny zamerané na aktivity v cestovnom ruchu – majú prírodné podmienky, historické pamiatky – Keňa, Tanzánia, ...

5/ Monokultúrne rozvojové krajiny – poľnohospodárstvo – banánové republiky – Ekvádor, rovníková Afrika

6/ Klasické rozvojové krajiny – najchudobnejšie, nemajú prírodné bohatstvo, majú nepriaznivé podmienky, zlú infraštruktúru, zaostalú ekonomiku, nie je záujem kapitálu, nestabilný politický systém. Majú neperspektívny trh. Príčina – koloniálny režim.

Súčasné postavenie RK:

- nie sú účastníkmi najvýznamnejších integračných zoskupení

- postavenie najchudobnejších krajín sa relatívne zhoršuje

Základné predpoklady riešenia týchto problémov:

- rozsiahla industrializácia

- agrárne reformy

- aktívne pôsobenie štátneho sektora

Globalizácia a rozvojové krajiny

Postavenie RK v procese globalizácie nie je rovnaké:

- zlepšenie sa týka krajín, ktoré racionalizujú svoju hospodársku politiku

- väčšina krajín neprofituje z medzinárodných kapitálových tokoch

- najchudobnejšie krajiny svoje postavenie nemenia

Potrebujú vytvoriť lepšie podmienky – odstrániť bariéry, ktoré im bránia v raste. No nie sú sami schopní prekonať tieto problémy. Nie sú schopní konkurovať, nemajú prostriedky, infraštruktúru, vzdelanie, politický systém.

3.Tranzitívne ekonomiky /TE/

Charakteristika tranzitívnych ekonomík

Sú to štáty, ktoré sa nachádzajú v rôznom štádiu prechodu od centrálneho plánovania ekonomík k trhovým ekonomikám. Prechod na trhovú ekonomiku – zmena režimu – pluralitný systém, systémové zmeny + reformy, legislatíva.

Do skupiny TE zaraďujeme v súčasnosti:

- bývalé socialistické štáty strednej a východnej Európy

- štyri ekonomiky ktoré sa nevzdali socialistickej orientácie v politickej sfére (Severná Kórea, Čína, Vietnam, Kuba)

TE zasahujú do procesov globalizácie pasívne:

- prijímaním priamych zahraničných investícií

- prijímaním úverov