zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie

 

Integračné procesy v jednotlivých regiónoch sveta (1.časť) (07_integracne_procesy_v_regionoch_sveta_1.doc)

P7

Integračné procesy v jednotlivých regiónoch sveta (1.časť)

UČEBNÉ OTÁZKY:

1.         Aké sú základné formy ekonomickej integrácie

2.         Charakterizujte jednotlivé vývojové etapy regionálnej ekonomickej integrácie

3.         Charakterizujte ekonomickú integráciu na európskom kontinente – 1.časť

 

OBSAH PREDNAŠKY:

1/ Aké sú základné formy ekonomickej integrácie

  1. Základné formy ekonomickej integrácie

Základná charakteristika vstupu svetového hospodárstva do 21. storočia spočíva na najvýznamnejších fenoménoch jeho kvalitatívneho a kvantitatívneho rozvoja.

Patrí sem :

1/ ekonomická globalizácia sveta – systém globalizácie

2/ medzinárodná ekonomická integrácia

Globálne centrám – MMF, SB.

 

1/ ekonomická globalizácia sveta znamená :

- vznik kvalitatívne novej medzinárodnej deľby práce

- vznik globálneho ekonomického centra s najvyššou kvalitou všetkých ekonomických i finančných parametrov

- združovanie národných ekonomík formou medzinárodných integračných procesov

- zmenu určovania trhovej hodnoty firiem (rozhodujúca nie je hodnota hmotného majetku, ale schopnosť globálne strategicky riadiť podnikanie)

- rozhodujúce postavenie v globálnej ekonomike majú TNK

- moc TNK na úkor suverenity najmä menších štátov

- aktivity globálneho terorizmu, ktorý predstavuje nebezpečenstvo mierového vývoja sveta

 

2/ medzinárodná ekonomická integrácia

Vymedzenie pojmu integrácie

Integrácia je systém procesov stále intenzívnejšieho, postupného, dobrovoľného a cieľavedomého vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, vedy a výskumu , proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomík do medzinárodných zoskupení.

 

Cieľ integrácie:

● dosiahnuť nový , podstatne významnejší ekonomický a neskoršie politický, všestranne integrovaný celok vyššej kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovne formou integračných opatrení v týchto oblastiach:

- tovary a služby

- ekonomické procesy

- menovo-finančné procesy

- kvalita života obyvateľov

Cieľ integračných opatrení:

- vyššia efektívnosť vynakladaných produktívnych faktorov (práca, pôda, kapitál)

- vyššie využívanie informačných technológií

- aplikácia výsledkov vedy a techniky

- vybudovať globálnu inovačnú a na vedeckých znalostiach založenú ekonomiku

Nová kvalita integračných vzťahov spočíva v tom že:

- rastie rozsah a intenzita ekonomických spojení medzi zúčastnenými ekonomikami a ich podnikateľskými subjektmi

- sú univerzálnejšie

- sú pevnejšie, trvalejšie, stabilnejšie a dlhodobejšie

- vyúsťujú do sformovania regionálneho hospodárskeho komplexu

 

Výsledný efekt integrácie

● je ovplyvnený správne zvolenou liberalizáciou (spôsob akým dochádza k prekonávaniu ekonomických bariér medzi integrujúcimi sa štátmi) Akú veľkú časť voľnosti dovolíme.

 

Taktika liberalizácie sa opiera o tieto princípy:

a/ princíp kontinuity – ekonomické prekážky sú odstraňované postupne, postupnosť je zárukou zabránenia neočakávaných dôsledkov, znižuje sa stupeň rizika a neistoty.

b/ princíp súčasného štartu – v skutočnosti nie je voľný pohyb pracovných síl (prechodné obdobie), odôvodňuje sa kontinuitou.

c/ princíp konkrétnej kompenzácie – ak nepriaznivé si ich vyžiadajú  ekonomické dôsledky

d/ princíp všeobecnosti – pravidlá platia pre všetkých, začiatok v súčasný čas, pre všetkých

e/ princíp koncentrovaného prístupu – na všetkých úsekoch

Voľný pracovných síl a kapitálu.

 

Účinky integrácie

Každý člen integračného zoskupenia musí súhlasiť s presunom určitých národných ekonomických, politických kompetencií na riadiace integračné inštitúcie. Spoločné pravidlá presadzujú tieto inštitúcie v integračnom priestore ako celku.

 

Integračné ekonomické účinky delíme:

Podľa ekonomického pohybu

- statické účinky – výrobné faktory sa nepohybujú

- dynamické účinky – jediný ek. pohyb je tovar

Podľa spôsobu vyjadrenia

- kvantitatívne -

- kvalitatívne –

Podľa dĺžky pôsobenia

- krátkodobé

- dlhodobé

Účinky odrážajúce vznik integračného zoskupenia

- základné – vytvára sa nová kvalita, zvyšuje sa životná úroveň

- odvodené – služby a ostatné oblasti, kt. existujú

Najväčší účinok je keď je počet krajín čo najväčší

 

2. Charakterizujte jednotlivé vývojové etapy regionálnej ekonomickej integrácie

Regionálna ekonomická integrácia

1/ Pásmo voľného obchodu – 1. bezcolný a bezkontingenčný pohyb tovaru, služieb medzi členmi. Nevýhoda - odvracia obchod z nečlenských krajín.

2/ Colná únia – 2. spoločná colná politika, tarifa voči tretím

3/ Spoločný trh – 1 + 2 + voľný pohyb kapitálu, pracovných síl

4/ Hospodárska a menová únia – menová 12 členov EU, spoločná hospodárska a menová politika medzi členmi

5/ Politická úniazjednotenie všetkých oblastí politík, spoločná vláda, federácie, konfederácie. Štáty zväzom stratili časť suverenity – menovú politiku.

 

 

3. Charakterizujte ekonomickú integráciu na európskom kontinente – 1.časť

  1. Ekonomická integrácia na európskom kontinente

Hlavné európske integračné zoskupenia sa vytvorili v 50. rokoch 20. storočia. Stali sa nimi:

1/ Rada vzájomnej hospodárskej pomoci /RVHP 1949 – bývalé socialistické štáty/

2/ Európske spoločenstvá ES=ESUO+EURATOM+EHS

3/ Európske združenie voľného obchodu EZVO

4/ Európska únia EU

 

1/ Rada vzájomnej hospodárskej pomoci /RVHP/ - vznik roku 1949

 

2/ Európske spoločenstvá /ES/

a/ Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ – Montánna únia 1951, rímska zmluva, kontrola a regulácia obchodu, uhlie, ruda a oceľ

b/ Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu – 1957, 2. rímska zmluva, spoločný trh v oblasti jadrovej energie, spolupráca vo výskume, bezpečnostné normy v jadrovom priemysle

c/ Európske hospodárske spoločenstvo – 1957, rímska zmluva, cieľ - colná únia, spoločný trh, hospodárska únia

 

3/ Európske združenie voľného obchodu /EZVO/ - vznik 1959 Cieľ – obchodné zmluvy medzi člen. Krajinami, pásmo voľného obchodu.

 

 

1