Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie
Smerovanie globalizácie (1.časť) (09_smerovanie_globalizacie_1.doc)
P9
Smerovanie globalizácie (1.časť)
UČEBNÉ OTÁZKY:
1. Pojem humanizácia globalizácie
2. Prejavy liberalizácie v globalizačných procesoch
3. Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja
OBSAH PREDNAŠKY:
1.Pojem humanizácia globalizácie
Humanizácia globalizácie
Hlavný problém a úloha súčasnosti na začiatku 21. storočia :
- dosiahnuť, aby sa proces globalizácie stal pozitívnou silou pre všetky národy a všetkých ľudí na svete
Globalizácia môže priniesť ľudstvu netušené možnosti. To si ale vyžiada :
- obrovské úsilie
- finančné prostriedky
- čas, aby sa mohlo dospieť k prevahe jej pozitív
Klady globalizácia :
- podporuje mobilitu
- pomáha lepšie využívať kapitál ,technológie a zvyšuje produkciu.
Prejavujú sa trendy – odnárodňovanie, najmä mladí ľudia hľadajú vlastnú identitu, únik mozgov. Okrem toho existuje virtuálna ekonomika, ktorá má zásadný význam na reálnu ekonomiku, môže ísť o negatívne javy – napr. tzv. „internetová bublina“.
Požiadavky - humánny rozvoj a sociálna politika musí byť nadradená zisku
- zmeniť prostredie, aby sa reálna ekonomika nevzďaľovala, aby nerozhodovala virtuálna
- národné riadiace mechanizmy musia byť funkčné a kompatibilné. Miestne, štátne a globálne orgány musia byť rovnomerne financované, aby sa neprehlbovali rozdiely.
V tomto duchu „Univerzita OSN“ vytipovala 12 strategických priorít, ktoré by mali orientovať globálny vývoj planéty správnym smerom. Medzi ne patria:
1. Inštitucionálne organizácie a svetová infraštruktúra musia podporovať široko chápané potreby ľudí a ich prežitie. K tomu by malo napomáhať i posilňovanie inštitúcií OSN a vytváranie nových celosvetových inštitúcií
2. Veda a výskum musí výraznejšie zasiahnuť všetky oblasti sveta
3. Edukačné systémy sa stanú súčasťou stratégie prežitia planéty a rozvinú sa v efektívnejšie systémy ako tomu bolo doteraz
4. Presadzovanie sociálnych programov a hlbšie pochopenie významu
verejných statkov a ich distribúcie
5. Kontrola ekonomických a technologických systémov, spôsob nápravy a udelenia sankcií
6. Reorientácia informačnej databázy na zrýchlenie ekonomického rastu a sociálneho rozvoja
7. Stimulovať a podporovať iniciatívy pre nové programy a projekty
8. Rozšírenie a modifikácia právnych systémov na zamedzenie nových nežiaducich aktivít
9.Spresnenie platnosti medzinárodných zmlúv a slobôd chrániť také citlivé hodnoty ako národné kultúry a vzdelanie, obmedziť a odstrániť výplach mozgov, chrániť vzduch, vodu pred zahraničnými znečisťovateľmi
10.Zlepšenie plánovacích činností pre potreby obyvateľov planéty
11.Vytvorenie harmónie v globálnych, národných, regionálnych aktivitách
12.Vytvorenie permanentného fóra pre riešenie aktuálnych vynárajúcich sa problémov
2.Prejavy liberalizácie v globalizačných procesoch
Liberalizácia a ďalšie aspekty globalizácie
Liberalizmus vychádza z troch predpokladov:
- hlavnými aktérmi a základnou analytickou jednotkou sú jednotlivci
-jednotlivci sa správajú racionálne, maximalizujú svoj úžitok, rozhodujú sa medzi širokým spektrom možností a vyberajú si podľa najnižších nákladov, voľba im prináša najvyššiu mieru zisku
- jednotlivci maximalizujú užitočnosť výmenou tovarov
Liberál – môžeme ho definovať ako osobu, ktorá rozhoduje o ekonomických a politických opatreniach z ohľadom na osobnú slobodu
Ekonomický liberalizmus – volí politiky ktoré presadzujú ekonomickú
slobodu
Liberalizácia sa presadila:
- v oblastiach finančných trhov, medzinárodného obchodu a kapitálových tokov, privatizácie štátnych podnikov a deregulácie určitých sektorov, predovšetkým energie, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb
Liberalizácia sa neuplatnila:
- vo vzťahu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a ďalším sociálnym službám, ktoré zostali na pleciach štátu a verejných autorít ako monopolných dodávateľov subvencovaných služieb
Existuje Medzinárodná mimovládna organizácia – jej cieľom je kontrolovať politiku každej vlády, patrí pod OSN.
OSN by malo mať väčší vplyv na globálnu ekonomiku, nie ako v otázke vojny v Iraku.
IFG – Medzinárodné fórum pre globalizáciu – výskumníci z celého sveta, robia prognózy vývoja svetového výskumu.
Neoregionalizácia – regionálne združenia –> globálne –> treba aby OSN riešilo spory.
Treba aby OSN bolo rešpektované a akceptované, aby boli všetci členmi a mali rovnaké postavenie / silu.
Centrálne riadiť demokraciu + kontrola, aby sa mohli vyjadriť aj iné organizácie, aby boli ľudia zaangažovaní.
3.Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja
Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja - možná definícia trvalo udržateľného rozvoja:
Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby. Je to proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a potrebujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky.
Je treba, aby existovala veda a výskum, vznikali nové poznatky, no najmä aby sa zvyšovala gramotnosť a prístup k informáciám v zaostalých krajinách. To sa dá dosiahnuť jedine v podmienkach mieru a pokiaľ budú existovať vzájomné vzťahy medzi národmi. Prioritami by mali byť aj:
- sociálna podpora rodín – treba podporovať na regionálnej, národnej aj nadnárodnej úrovni
- likvidácia sa započítava do ceny tovarov, treba redukovať riziká nebezpečných technológií
- treba banku nových technológií, vytvoriť a sprístupniť pracovné zdroje, dbať na kvalitu životného prostredia, akceptovať činnosť nadnárodných organizácií a predvídať riziká
- podpora ľudskej invencie a inovácie
- vytváranie priemyselných parkov, vytváranie nových generácií výrobkov, zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky, rozšírenie a modifikácia právnych systémov, vytvoriť prognózy a naplánovať ekologický, ekonomický a právny systém.
1