zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažment verejnej správy

 

Manažment verejnej správy (mvs_course.doc)

Manažment verejnej správy

P1 (2)

Tézy:

  1. Pojmy verejná správa, verejný sektor, verejný záujem
  2. Predmet a metódy vedy o verejnej správe, čo je predmetom skúmania vedy o VeSp
  3. Verejná a súkromná správa, cieľ, objekt a subjekt verejnej správy
  4. Priebeh vývoja verejnej správy v SR do roku 1918 !!!
  5. Priebeh vývoja verejnej správy v ČSR po roku 1918 do roku 1945 !!!
  6. Štátna správa ako základná zložka verejnej správy
  7. Samospráva ako významná zložka verejnej správy
  8. Verejnoprávne inštitúcie ako špecializovaná samospráva
  9. Podstata vládnych systémov, štátny režim, formy usporiadania štátu
  10. Miestna štátna správa a zmeny v miestnej štátnej správe
  11. Štruktúra orgánov štátnej správy a ústredných orgánov štátnej správy
  12. (( Kompetencie orgánov štátnej správy )) - neplatné
  13. (( Kompetencie orgánov samosprávy )) - neplatné
  14. Manažment verejnej správy, jeho problémy a perspektívy rozvoja
  15. Rozhodovacie procesy vo verejnej správe
  16. Efektívnosť verejnej správy
  17. Problémy súčasnej verejnej správy
  18. Vývoj Európskeho integračného procesu a jeho vplyv na reformu VS v SR
  19. Systém verejnej správy v EU, na základe vybraných štátov charakterizujte nižší a vyšší stupeň
  20. Kontrola vo verejnej správe – druhy a formy

Lit.:

Kosorín – Verejná správa (koncepcia, reformy, organizácie), 2003, BA

Kosorín – Teória a prax verejnej správy

Škultéty – Základy miestnej správy, UK, BA, 1999

Škultéty – Základy verejnej správy, UMB, 2001

Kútik, Hrtánek – Súčasný stav legislatívnej regulácie v SR

Kútik, Mrva – Verejná správa (organizácia, vývoj a reformy, prenos kompetencií)

Hrtánek, Kútik - Verejná správa – jej historický vývoj

 

Ot. 1

Verejná správa = súbor určených činností, kt. vykonávajú orgány jej jednotlivých zložiek v prospech verejného záujmu = štátna správa + samospráva

1. Štátna správa = ústredná + miestna

Ústredná štátna správa =

- ústredné orgány ŠS (14 ministerstiev) – menuje ich prezident
- ostatné ústredné orgány ŠS (Úrad vlády, NBÚ, ŠV, Úrad pre verejné obstarávanie) – menuje vláda

Miestna štátna správa =

- krajské úrady (8)

- obvodné úrady (50)

- úrady špecializovanej miestnej štátnej správy

2. Samospráva =

- územná

        - regionálna úroveň = VÚC

        - lokálna úroveň - obce

- záujmová

– vynúteným spôsobom (advokátske, lekárnicke komory,...)

- dobrovoľným spôsobom (občianske združenie)

- špecializovaný druh samosprávy (verejné korporácie) – v minulosti verejnoprávne inštitúcie

 

Verejná správa

Štátna správa

Samospráva

Ústredná štátna správa

Miestna štátna správa

Ústredné orgány štátnej správy

Ostatné ústredné orgány štátnej správy

Krajské úrady - 8

Obvodné úrady - 50

Územná samo-správa

Záujmová samo-správa

Špecializovaný druh samosprávy

Regionálna - VÚC

Lokálna - obce

Verejnoprávne inštitúcie

 

 

P2 (3)

História a vývoj verejnej správy

Verejná správa – súhrn určených činností, ktoré vykonávajú orgány jej zložiek v prospech verejného záujmu. VeSp je súčasťou verejného sektora.

Ot. 2

Definície VS:

1. Jednotlivé bloky odvetví:

Blok spoločenských potrieb – armáda, polícia, justícia, verejná správa

Blok rozvoja človeka

Poznávania a informácií

Technickej infraštruktúry

Privátnych statkov

(xxx)

 

2. Tá časť ekonomiky, kt. je financovaná prostredníctvom verejných financií. V ktorej sa rozhoduje verejnou voľbou a prebieha v nej verejná kontrola.

Verejná správa je súčasťou verejného sektora.

 

Čo je potrebné pre rozvoj VeSp.

Skúmať najmä jej identitu. Identitu skúmame v 3 významoch:

  1. oblasť spoločenskej reality
  2. VeSp ako samostatná vedná disciplína
  3. VeSp ako študijný odbor

 

 

Čo je predmetom náuky o VeSp?

  1. jej história, spôsob ako sa vyvíjala
  2. vývoj organizačných štruktúr VeSp
  3. materiálne a technické zabezpečenie
  4. personálny manažment
  5. efektivita a racionalizácia VeSp
  6. rozhodovacie procesy vo VeSp
  7. kontrola vo VeSp

 

Ot. 4

Kosorín: základy novodobej VeSp radíme do 1. polovice 17. storočia. V našich podmienkach sa dáva jej vznik do súvislosti s ukončením 30ročnej vojny (1648) ale najmä s porážkou tureckého panstva v Európe (1688).

Prvý organizačný systém na území SR bola Samova ríša (623-658). Archeologické nálezy dokazujú existenciu určitého systému správy spoločnosti. Od 6 do 9 storočia je charakteristické osídľovaním územia SR, Panónie, Čiech. V 9. storočí vzniká Nitrianske kniežatstvo. Roku 823 sa stalo súčasťou Moravského kniežaťstva – Veľkomoravskej ríše. Pre toto zriadenie bola dôležitá hradská sústava. Hradskú správu reprezentovali hradské župy (miestna správa). Miestna samospráva bola organizovaná na úrovni dnešnej obce. Obec sa nazývala „villa“, v čele bol „villicus“ (dnešný starosta).

Rok 970 - nájazdy Arpádovcov ukončili tento spôsob organizácie. Územie Slovenska sa stáva súčasťou Uhorska ako pohraničná oblasť. 10. stor. český stredoveký štát, bola pripojená Morava.

SR sa od 11. storočia stáva súčasťou mnohonárodného Uhorského štátu.

Prvú reformu štátnej správy v Uhorsku vykonal Štefan Prvý. Výsledkom bolo, že až do ½ 12. storočia sa v rámci územnosprávneho systému vytvárali hradské španstvá – komitáty. Na čele bol župan – zástupca kráľa, sudca, vyberal dávky a poplatky. Tento systém správy v porovnaní s VMR bol krokom späť.

V druhej polovici 14. storočia sa kráľovské komitáty pretvárali na ustanovizne šľachtickej samosprávy. Vznikli stolice, ich územná pôsobnosť sa kryla s územnou pôsobnosťou komitátov. Ustálili sa až v 15. storočí. Po ustálení bolo na Slovensku 19 stolíc. Organizáciu stoličného systému nenarušili ani vpády Turkov, rozdelenie Uhorska ani vláda Habsburgovcov.

 

Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od stolíc, ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami.

 

V období osvietenského absolutizmu (1785) sa rozhodol Jozef II  reformovať systém.

Stoličná samospráva zanikla a bola nahradená štátnou byrokraciou od miestnej správy až po ústrednú, politicky riadenú správu. Územie Uhorska bolo rozdelené do 10 obvodov – dištriktov, na území SR boli 3 – BA, BB a KE. Na čele dištriktu bol kráľovský komisár, každý mal v správe 4-6 stolíc. Po smrti Jozefa II (1790) sa systém vrátil naspäť.

V období buržoáznej revolúcie 1848-9. Významné obdobie súvisiace s vývojom slovenského národa – Žiadosti slovenského národa. Vypovedali zväzok s Uhorskom. R. 1849 bola revolúcia porazená. Územie bolo rozdelené na 2 dištrikty, tie sa delili na stolice, stolice sa delili na okresy.

1849-1859 obdobie Bachovho absolutizmu – dochádza k definitívnej úprave štátnej správy. V rámci neho existoval miestodržiteľský odbor, kt. spravoval stolice. (BA 11 stolíc, KE 6 stolíc)

1860 František Jozef I. vydáva Októbrový diplom, kt. obnovil pôvodný stav. Bach bol odvolaný. Zrušili sa dištrikty, znova vzniká myšlienka slovenského národného hnutia.

1863 – Matica slovenská.

1867 Rakúsko-Uhorské vyrovnanie. Dochádza k vytvoreniu hranice medzi Rakúskom a Uhorskom – hranicou je rieka Litva. Do 1918 tvorili územie ČR a SR Predlitavsko a Zalitavsko.

Ot. 5

28. októbra 1918 Vznik ČSR – začali zanikať stolice, začali vznikať na území SR štátne úrady – župy (6).

1928 V rámci ČSR sa vytvorili 4 krajiny – Česká, Moravské-Sliezska, Slovenská, Podkarpatská Rus, územie sa členilo na okresy a obce. SR mala 77 okresov.

2.11.1938 Viedeňská arbitráž - Slovenský štát, vznikajú autonómne orgány. Maďarsko obsadilo J a JV oblasti SR – 8 okresov, väčšina územia 7 okresov a časť 11 okresov.

1940 obnovená 2stupňová miestna štátna správa – 6 žúp, 59 okresov.

Po 1945 – okresy sa vrátili k stavu pred 1938.

Po februári 1948 vzniká nový model územnej organizácie. Vznikali krajské výbory – 6 krajov a 92 okresov.

1960 vytvorili sa veľké okresy a kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský kraj.

1968 – dostáva sa do popredia slovenská otázka – vzniká federácia, zostali len okresy.

1971 – obnovené krajské výbory, BA bola ako samostatný kraj.

1990 – vzniká samospráva – ŠP, SS, Verejné inštitúcie.

Zákon 472/1990 o organizácií miestnej štátnej správy, končia národné výbory, vznikajú okresné úrady 38 + obvodné úrady 121.

1996 Zákon 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní SR – 8 krajov a 79 okresov.

1999 rozhodnutie, že bude samospráva aj na regionálnej úrovni, prvé voľby do VUC boli v 2001.

2004 boli zrušené okresné úrady, nahradilo ich 50 obvodných úradov.

 

P3 (6)

Štátna správa a samospráva

Ot. 6

Štátna správa = Ústredná štátna správa (ústredné orgány šs – ministerstvá + ostatné ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad) + miestna štátna správa

Štátna správa = rozhodujúca zložka verejnej správy. Uplatňujú sa 2 prístupy na charakterizovanie ŠS:

1. sústava orgánov (ministerstvá + krajský úrad, obvodný úrad)

2. činnosť

1. Orgánom štátnej správy môže byť len taký orgán, kt. prevažná časť činností má charakter štátnej správy. Orgány štátnej správy sú 1 z druhov štátnych orgánov, preto musia mať charakteristické črty štátnych orgánov a vlastné črty.

2. Podzákonnú činnosť pretože štátnu správu možno uskutočňovať len v rámci právom ustanovenej kompetencie za podmienok, kt. ustanovuje platné právo. Ak by sa nekonal podľa práva konal by proti zákonom.

 

Charakteristické črty orgánov štátnej správy

1. Vykonávajú svoju činnosť v mene štátu

2. Ich kompetencia je stanovená právom.

3. Ich organizačná štruktúra je regulovaná právom.

4. Vyznačujú sa materiálnou a personálnou základňou.

 

Kompetencia a právomoc orgánov štátnej správy

Kompetenciou rozumieme vymedzenie okruhu štátnych vecí v kt. má byť orgán činný. Je to právom stanovená aktivita orgánov ŠS v rámci jemu vymedzenom okruhu štátnych vecí.

Právomocou rozumieme súhrn štátnomocenských oprávnení kt. uvedený orgán reguluje spoločenské vzťahy.

 

Orgánmi štátnej správy môžeme charakterizovať z nasledujúcich aspektov:

1. Z aspektu ich postavenia v spoločnosti.

Sú štátnymi orgánmi, majú všetky znaky štátnych orgánov, sú na to vybavené pôsobnosťou a právomocou. Majú možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. (majú mocenskú právomoc)

2. Z aspektu osobitného druhu štátneho orgánu – osobitosť spočíva v druhu činnosti štátu.

3. Z aspektu organizačného – orgán ŠS sa chápe ako samostatná organizačná jednotka, má svoju pôsobnosť a právomoc. Má rozhodujúci význam predovšetkým

a) kritérium tvorby orgánu štátnej správy. Podľa toho môžu byť orgány konštituované podľa právneho poriadku štátu.

Podľa personálneho obsadenia:

- orgány menované -

- orgány volené –

b) vecný rozsah pôsobnosti orgánu ŠS – 2 druhy orgánov:

- orgány so všeobecnou pôsobnosťou (vláda SR, krajské a obvodné úrady)

- orgány so zvláštnou pôsobnosťou

- ministerstvá s funkčnou prierezovou pôsobnosťou = financií, hospodárstva

- ministerstvá s odvetvovou pôsobnosťou = školstvo, zdravotníctvo

 

- územný rozsah jeho pôsobnosti –

- orgány ŠS s pôsobnosťou na celom území SR (ústredné orgány ŠS)

- orgány ŠS na vymedzenej časti územia (miestne orgány ŠS)

 

- zloženie orgánu a spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti

– kolegiálne orgány (zborové) = vláda, predsedníctvo vlády, zastupiteľstvo

- monografické (1 zodpovedný vedúci) = ministerstvá.

 

Verejná správa v SR bola reformovaná na základe zákonov NR SR č. 221/96 Zz. O územnom a správnom usporiadaní SR a č. 222/96 o organizácií miestnej štátnej správy.

 

Ot. 7

Samospráva

Po r. 1948 samospráva nebola. Bola opätovne zriadená zákonom 369/1990 O obecnom zriadení. Ide, vznik a zmena súvisia formovaním občianskej spoločnosti (nezávislej na štátnej moci). Samospráva je osobitnou formou vyjadrenia plurality názorov na miestnej (aj regionálnej) úrovni. Je významnou zložkou právneho štátu. Organizácia a uskutočňovanie verejných záležitostí na úrovní obcí majú osobitný význam pre každého obyvateľa obce a mesta. Vo všeobecnosti môžeme pod pojmom samospráva chápať určitý systém riešenia verejných záležitostí v štáte. Samospráva ako inštitúcia je reprezentovaná sústavou samosprávnych orgánov, kt. garantujú záujmy obyvateľov. Z politického hľadiska ide o formu ľudového vládnutia. Základ samosprávy spočíva v kompetenciách vymedzených príslušným zákonom. Okrem územnej pôsobnosti tvoria základ samosprávy osobitné a ekonomické stránky fungovania.

Územný základ samosprávy je daný katastrálnym územím, hranicami, v kt. samospráva pôsobí. Osobný základ samosprávy – znamená, že ju tvorí komunita ľudí (osôb, kt. majú na jej území trvalý pobyt. Po dovŕšení veku dospelosti sa môžu zúčastňovať všetkých aktov obci daných zákonom. Ekonomický základ samosprávy – stanovujú osobitné právne normy na základe ktorých daná samospráva vykonáva a samostatne hospodári so svojím majetkom a finančnými zdrojmi, zostavuje rozpočet, narába s inými hospodárskymi prostriedkami, kt. sú jej prideľované na krytie jednotlivých činností.

Základnou územnou správou je obec. Zz 138/91 o majetku obcí, 346/90 o voľbách do orgánov samosprávy obcí, 377/90 o hlavnom meste Bratislava, 401/90 o meste Košice, 564/91 o obecnej polícií.

 

Záujmová samospráva – jej existencia je založená na profesionálne-odbornom zameraní, orientácií istého okruhu osôb FO/PO. Charakter združovania môže byť vynútený / dobrovoľný. O vynútenom členstve hovoríme v prípadoch obchodných lekárskych komôr. Na báze dobrovoľnosti fungujú napr. združenia polit. strán.

Verejnoprávne inštitúcie – plnia úlohy prevažne verejnej správy – STV, SRo, zdravotné poisťovne, NKU, Matica slovenská, univerzity.

 

Charakteristické črty samosprávy

1. Demokratický výkon moci. Základnou formou uskutočňovania demokracie je priama a zastupiteľská.

2. Miestna autonómia – ide o záležitosti patriace do vlastného okruhu pôsobnosti obce. Obec môže zabezpečovať aj úlohy, kt. sú na ňu prenesené štátnymi / regionálnymi orgánmi.

3. Široký rozsah samosprávnej pôsobnosti.

4. Optimálna kombinácia samosprávnych a štátnoprávnych funkcií.

 

P4(7)

Manažment verejnej správy

Manažment a osobnosti manažéra

Manažment v súčasnej etape rozvoja spoločnosti (vývoj vo verejnej správe) považujeme za jednu z najdôležitejších cieľavedomých činností, kt. budú mať stále rozhodujúcejší vplyv na ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti. Preto aj úroveň manažmentu výrazne ovplyvňuje plnenie ekonomický, sociálnych a politických cieľov, kt. si spoločnosť vytyčuje v jednotlivých etapách svojho vývoja. Manažment, teda umenie riadiť a dosahovať stanovené ciele chápeme v 2 pojmových podobách.

1. funkčná podoba – t.j. proces riadenia

2. inštitucionálna podoba – t.j. riadiaci aparát

1. zahŕňa prístupy, metódy a techniky, kt. sa používajú v riadení

2. kladie dôraz na riadiaci aparát, t.j. na pracovníkov, kt. sú zodpovední za riadenie

 

Základnými funkciami riadenia (manažmentu) sú najmä:

1. plánovanie

2. organizovanie

3. vedenie ľudí

4. kontrola

 

V systémoch manažmentu sa používa aj nasledovné členenie jeho funkcií:
1. riadenie ako plánovací proces

2. riadenie ako vedecká organizácia práce

3. riadenie ako informačný proces

4. riadenie ako komunikačný proces

5. riadenie ako motivačný proces

6. riadenie ako výchovný proces

7. riadenie ako rozhodovací proces

8. riadenie ako plánovací proces.

Marketing je rovnako ako manažment potrebou pre prácu manažéra. Marketingom rozumieme schopnosť orientovať sa v prieskume trhu a tiež v ovplyvňovaní výroby a služieb z hľadiska potrieb a dopytu a to aj v tom, aké záujmy sú pre občanov relevantné. Manažér je nositeľom širokého spektra vlastností:

 

- iniciatívnosť,

- samostatnosť,

- rozvážnosť,

- rozhodnosť,

- cieľavedomosť,

- zodpovednosť,

- zásadovosť,

- disciplína,

- vytrvalosť,

- optimizmus,

- emocionálna a citová stabilita.

 

Moderná teória manažmentu začína klásť dôraz na hodnovernosť a etické princípy. Etika = individuálne správanie sa a konanie. Rozhodujúcu úlohu má predovšetkým morálka. V niektorých firmách sa začína zavádzať tzv. etické poradenstvo, kt. má pomáhať manažérom pri rozhodovaní v náročných situáciách a pri presadzovaní záujmov firmy.

 

Problémy manažmentu verejnej správy

Dôležitým predpokladom efektívneho využitia manažmentu je komplexný prístup k využitiu ľudského činitela. Základnou tendenciou nazerania na človeka v práci je snaha hodnotiť ho ako osobnosť a ako subjekt riadenia a nevidieť v ňom objekt organizácie práce. Toto môže zabezpečiť len dobrý manažér aj na podriadených stupňoch.

 

1. Nebola dokončená reforma verejnej správy,

2. nesprávne vedenie ľudí,

3. neodborne vykonávaná personálna politika, kt. sa obmedzuje iba na administratívne zabezpečovanie úloh, najmä v oblasti náboru, výberu.

 

Personálny manažment vo verejnej správe

Požiadavky na personálnych pracovníkov v oblasti personálnej politiky a ich úloha pri zabezpečovaní potrieb verejnej správy

V súčasnosti vystupujú v oblasti personálnej politiky najmú tieto úlohy:

1. odborné činnosti spojené s uvedením pracovníka do pracovného pomeru, t.j. spojené s výberom, prijímaním, rozmiestňovaním pracovníkov podľa potrieb verejnej správy z hľadiska vedomostí, schopností a záujmu. Predpokladom prijímania a rozmiestňovania pracovníkov by mal byť prehľad potreby odvodený z reálnych koncepcií rozvoja verejnej správy. Pri výbere pracovníkov treba v rámci konkurzného konania vychádzať z objektívnych kritérií výberového hodnotenia, z dostatočných údajov o uchádzačoch a z profesiografických rozborov. Prácou v súvislosti s profesiogramami by sa mali zaoberať príslušné vedecko-výskumné ústavy a pracoviská, kt. sú konštituované pri takmer každom ústrednom orgáne štátnej správy.

2. zabezpečovanie a sledovanie spoločenského zaradenia na pracovisku (citlivé usmerňovanie pracovníka na pracovisku vedúcim. To je dôležitou podmienkou jeho sociálnej a pracovnej adaptácie. Vedúci pracovníci by teda mali správne uplatňovať sociologické, pedagogické a iné poznatky.

3. sledovanie hmotných a iných stimulujúcich činiteľov. Riešenie osobných a sociálnych vecí pracovníkov má byť trvalou zložkou práce vedúcich lebo podstatne vplýva na pracovné ovzdušie a spokojnosť pracovníkov. Ich zanedbávanie môže vyvolať nežiaduce konflikty na pracovisku a zasahovať aj do mimopracovného života pracovníkov. Skúsenosti z oblasti riadenia a činnosti riadiacich pracovníkov potvrdzujú, že významnú úlohu v riadiacej a organizátorskej práci a personálnej práci plnia profesiografické analýzy, kt. umožňujú získať informácie potrebné pre určenie racionálnej funkčnej náplne a na vytýčenie kvalifikačných nárokov na výkon funkcie určitého riadiaceho pracovníka. Profesiogramy ako výsledky profesiografických analýz, kt. sa stávajú dôležitým nástrojom racionalizácie verejnej správy. Profesiogram = presný opis funkcie (povinnosti) + vedecky zistený súbor požiadaviek na riadiace odborné psychické, fyzické a iné schopnosti človeka z hľadiska pracovných nástrojov a podmienok vykonávania určitej profesie. Na základe toho môžeme povedať, že profesiogram je profilom osobnosti riadiaceho pracovníka zostaveným na základe súhrnného hodnotenia, kt. slúži ako podklad na určenie predpokladov a požadovaných schopností na zastávanie danej funkcie.

 

P5 (8)

Manažment územných celkov

Regio – lat. kráľovstvo, územie

- zložitý, dynamický a priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe vzájomného pôsobenia prírodných a socio-ekonomických vzťahov.

 

Regionálny rozvoj

Hospodársky rozvoj, rast odlišností geografického poňatia regionálny rozvoj a ekonomického poňatia je v tom, že v ekonomickom poňatí nadobúda len kladné hodnoty a v geografickom môže byť kladný aj záporný, v porovnaní s ekonómiou je odlišný aj priestor, ktorý geografia študuje.

Vo všeobecnosti je regionálny rozvoj súbor predovšetkým sociálnych a hospodárskych procesov a vzťahov prebiehajúcich v regióne, tieto procesy a vzťahy ovlyvňujú všetky zložky regiónov, jednotlivé zložky regiónov a ich priestorovú štruktúru, majú vplyv na priebeh regionálneho rozvoja.

Pojem regionálny rozvoj chápeme predovšetkým ako ekonomicko-sociálne procesy prebiehajúce v prírodno-spoločenskom prostredí regiónu., ktorú by mali využívať, ale i repšpektovať podmienky a zvláštnosti tohto prostredia.

 

Na rozmiestnenie obyvateľstva vplývajú tieto faktory:

1) spôsob výroby – ako jednota výrobných vzťahov a výrobných síl (stupeň ekonomickéh rozvoja) a fin. nadstavby (politické organizácie, vplyv náboženstva)

2. fyzicko-geografické faktory – klíma, vegetácia, pôdy, nerastné bohatstvo, geografická poloha

3. osobitosti historického vývoja (dávnejšie osídlené, novo osídlené územia)

4. populačný faktor

 

Za významný faktor osídľovania sa považuje nadmorská výška územia, viac ako ½ sveta žije do 200 m nad morom. Spája sa poztívny vplyv mnohých prírodných faktorov (dopravné podmienky, vzdialenosť od mora, klíma)

- nížiny v SR – 28,3% rozlohy, 41,5% obyvateľstva – viac ako 2 mil.

- kotliny v SR – 16,5% rozlohy, 36% obyvateľstva – hustota 188 obyv/km2 tvorí významnú zložku regionálnej štruktúry SR

- pohoria v SR – 55,2% rozlohy, majú najnižšiu koncentráciu obyvateľstva

 

Na zmeny v rozmiestnení obyvateľstva mali vplyv:

- železničná doprava: v r. 1920-1970 xxx

Komunikačná sieť ovplyvňuje polohu socio-ekonomických síl a obyvateľstva.

Zložky VSp: 1) obce, mestá, 2) VÚC, samosprávny kraj, 3) štát

 

Regionálna politika

- cieľom regionálnej politiky by malo byť posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti regónov (územných celkov), predovšetkým opatreniami v oblasti regionálnej, štrukturálnej, sociálnej a poľnohospodárskej politiky, tiež v oblasti nezamestnanosti

- sociálny – ľudskej spoločnosti prospešný, všeobecne užitočný, týkajúci sa hmotného zabezpečenia jednotlivca.

- sociálny rozvoj je v oblasti regionálnej politiky veľmi dôležitý, k zabezpečeniu sociálneho rozvoja by mala byť zo strany manažmentu realizovaná taká sociálna politika, ktorej cieľom bude zlepšovanie životných a pracovných podmienok obyvateľstva, podpora zamestnanosti, uplatňovanie princípu rovnakých príležitostí pri zabezpečovaní minimálnej sociálnej ochrany, zo strany štátu by malo byť zabezpečené účinné prijatie legislatívy a to s dôrazom na také oblasti, ako sú zdravie a bezpečnosť pri práci, zamestnecké a pracovné podmienky.

- dôkladné porovnanie charakteru regiónov ako celkov a zároveň ich porovnanie ako častí samostatného štátneho celku je dôležité pre určenie hlavných problémov a bariér ich hospodárskeho rozvoja.

 

Rozhodovacie procesy vo VSp

Riadenie ako rozhodovací proces logicky nadväzné účelná sekvencia (sled krokov) rozhodovacieho subjektu smerujúca k uplatneniu cieľavedomého vplyvu, preto je rozhodovací proces vo VSp základným atribútom cieľavedomosti

- cieľom rozhodovacieho procesu je pripraviť a prijať rozhodnutia a pokračovať v rozhodovaní tak, aby systém žil v dynamickej rovnováhe so svojim prostredím.

Obvykle sa v rozhodovacom procese uvádzajú tieto kroky/postupy:

1) objasnenie problému, úlohou je rozpoznať ho z dostupných informácií, že problém vznikol a že má byť riešený

2) riešenie o rozhodnutí, má byť pripravené rozhodnutie a stanoviť, čo má riešiť

3) analýza problému z hľadiska cieľa, obtiažnosti a času prípravy rozhodnutia

4) predikcia, t.j. predpoveď budúceho vývoja, ktorý hraničí s riešeným problémom

5) hľadanie variantov riešenia, hľadanie všetkých riešení problému

6) kontrola navrhovaných rozhodnutí na základe predchádzajúcich krokov (hľadá sa optimálny variant)

7) voľba vyhovujúceho variantu na základe predchádzajúcich krokov

8) formulácia rozhodnutia, prípadne možnosť dopracovania zvoleného variantu

 

Rozhodovanie vo VSp

1) rozhodovanie v oblasti ŠSp – 2 skupiny

- štáto-právne rozhodovacie procesy – vznikajú pri výkone ŠSp, prostredníctvom nich orgán ŠSp uskutočňuje bezprostrednú a priamu realizáciu úloh štátu, všetko v mene štátu ako podzákonná činnosť

- iné úlohy rozhodovacích procesov – rozhodnutia vznikajúce v rámci aktivity orgánu ŠSp

Činnosť, ktorá nemá výkonový a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu

Štátno-právne rozhodovacie procesy sa vyznačujú najmä týmito základnými črtami:

- zabezpečujú bezprostredne a priamo úlohy štátu

- uskutočňujú sa v mene štátu, stojí za nimi donucovacia moc štátu

- uskutočňujú sa vo forme výkonnej a nariaďovanej činnosti štátu

- uskutočňujú sa na podklade právnych noriem

- výsledok rozhodovacej činnosti je záväzný aj vo vzťahu k subjektom mimo sústavy ŠSp.

2) rozhodovanie realizované v činnosti samosprávnych orgánov – 3 skupiny

- samosprávne rozhodovacie procesy – vznikajú pri výkone samosprávnych funkcií, prostredníctvom nich orgán SaSp (obce) vo svojom mene uskutčňuje realizáciu úloh a cieľov v zmysle platných právnych noriem.

- rozhodovacie procesy, ktoré realizuje orgán SaSp vo vecia, kde plní úlohy štátnej správy zo zákona

- iné druhy rozhodovacích procesov – rozhodnutia v rámci aktivity orgánu SaSp, ktoré nemajú výkonný charakter.

 

 

Kontrolný systém VSp

VSp je osobitným druhom spoločenského riadenia (vo svojej podstate) a predstavuje subsystém systému spoločenského riadenia ako celku

VSp je subsystémom IS, ktorý tvorí relatívne uzavretý celok zameraný na plnenie určitého funkčného cieľa

Kontrola VSp vo všeobecnom poňatí zabezpečuje vykonávanie všetkých potrebných činnosti v zodpovedajúcom rozsahu, smere a čase.

Kontrola rozširuje poznanie a porovnávanie a dáva prehľad o skutočnom stave v správe (vecí verejných) a jej jednotlivých zložkách alebo kontrolovaných oblastiach, čo umžňuje predvídať budúci vývoj kontrolovaného javu a na základe toho určiť aj ciele a úlohy do budúcnosti, súčasne nám umožňuje získavať a na základe zistenia aj odstraňovať odchýlky, závady, poručenia, problémy, kt. sa v priebehu kontrolnej činnosti vyskytnú.

 

P6 (9)

Kontrolný systém verejnej správy

  1. verejná správa je osobitným druhom spol. zriadenia a predstavuje subsystém spoločenského riadenia ako celku
  2. je subsystém inform. systému, kt. hoci je relatívne komplexným blokom, je zameraný na plnenie konkrétneho cieľa
  3. kontrola verejnej správy vo všeobecnom poňatí zabezpečuje vykonávane všetkých potrebných činností v zodpovedajúcom rozsahu, smere a čase.

Kontrola rozširuje poznávanie. A dáva prehľad o skutočnom stave, správe a jej jednotlivých zložkách alebo kontrolovaných oblastiach čo umožňuje predvídať budúci vývoj kontrolovaného javu a na základe toho určiť aj ciele a úlohy do budúcnosti, súčasne nám umožňuje získavať a na základe zistenia aj odstraňovať odchýlky, závady, poručenia a problémy, kt. sa v priebehu kontrolnej činnosti vyhodnotili ako nežiadúce, získava sa ňou prehľad kontrolovaného subjektu.

Kontrolu vo verejnej správe môžeme chápať ako preventívnu, priebežnú a následnú. Systém kontroly VS zvýrazňuje predovšetkým postavenie VS v systéme vzťahov vytvorených sústavnou deľbou moci v štáte ako aj systém vnútorných vzťahov vo VS.

 

Druhy kontroly verejnej správy

1. Systém kontroly verejnej správy zvýrazňuje predovšetkým postavenie verejnej správy v systéme vzťahov vytvorených ústavne vykonanou deľbou moci v štáte.

2. Systém vnútorných vzťahov vo verejnej správe.

 

Druhy kontroly

  1. Parlamentná kontrola – vyjadruje podstatu vzťahov orgánov verejnej správy. Xxx, Zákonodarného orgánu SR. Zákonodarný orgán je oprávnený v súvislosti so svojou zákonodarnou činnosťou kontrolovať verejnú správu.
  2. Kontrola Najvyšším kontrolným úradom (NKU) - je nezávislým orgánom, kt. vykonáva kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Z hľadiska osobnej pôsobnosti kontroluje:
    - vládu, pokiaľ ide o hospodárenie so štátnymi prostriedkami
    - ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány im podriadené a iné štátny orgány (školský úrad, stavebný úrad,...)
    - fondy, obce, verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby, pokiaľ hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu a so štátnym majetkom
    - právnické osoby s majetkovou účasťou štátu
    - fyzické osoby, pokiaľ hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu a štátnym majetkom
  3. Kontrola vykonávaná správnymi orgánmi – ide o štátnu kontrolu, kt. vykonávajú ministerstvá a OUOŠS ale tiež, kt. vykonávajú orgány miestnej štátnej správy a obce v prípade že vykonávajú štátnu správu.
  4. Kontrola vykonávaná súdmi – táto kontrola vyjadruje ústavnoprávny vzťah medzi výkonnou a súdnou mocou. Do úvahy prichádza súdna kontrola zákonnosti normatívnych správnych aktov. 1: je záležitosťou ústavného súdnictva, 2: špecializovaných senátov v rámci všeobecných súdov.

 

Predsedov Protimonolného, Štatistického a Úrad pre štátnu službu – menuje prezident na návrh vlády.

 

Krízový manažment vo verejnej správe

  1. Rozpor medzi človekom a prírodou – človek pretvára prírodu, chce z nej dostať čo najviac, príroda má revitalizačnú schopnosť, no deštrukčná činnosť človeka ohrozuje nielen prírodu ale aj samého seba.
  2. Rozpor človeka a techniky – rozvoj techniky prináša niektoré negatívne následky pre človeka – napr. jadrová elektráreň
  3. Rozpor medzi človekom a ľudským spoločenstvom – ľudia sa združujú, pritom vznikajú rozpory a konflikty.
  4. Rozpor medzi ľudskými spoločenstvami navzájom – ľudia nemajú rovnaké podmienky – podľa geografickej polohy + ľudia nevedia využiť podmienky. Politická, ideologická, národnostná, náboženská, kultúrna oblasť – vznikajú rozpory, ktoré sa niekedy riešia silou.

 

Podľa toho ako vznikajú

  1. Krízy spôsobené prírodnými činiteľmi – zemetrasenia, záplavy, suchá, lavíny, požiare, zosuny pôdy
  2. Krízové javy spôsobené antropogénnymi činiteľmi – panika, terorizmus, priemyselné havárie, vojny, hospodárske krízy
  3. Sekundárne krízové javy – 1984 hlad v Etiopii, epidémie, hlad,...

 

Od roku 1962 sa používa pojem krízový manažment – Kubánska kríza – Kennedy + Chruščov, reálne hrozila 3. svetová vojna.

 

Rozdelenie kríz:

  1. podľa priestoru výskytu – miestne, regionálne, národné, medzinárodné, celosvetové
  2. podľa úrovne ohrozenia – krízy nižšej a vyššej intenzity.
  3. podľa tvrdosti krízy – napr. účinok zemetrasenia – Richterova stupnica
  4. podľa rýchlosť vzniku – pomalé, rýchle a katastrofické
  5. podľa počtu osôb do nich zapojených – veľké 10~4, stredné 10~3/2, male 10~1/2, krízy jednotlivcov.
  6. podľa predmetu na ktorý pôsobia – sociálne, politické, vnútorné, vonkajšie, hospodárske, vo vejrejnom sektore a verejnej správe.

 

Krízové situácie v hospodárskej sfére

  1.  
  2. náhle zmeny trhov
  3. rozsiahle zlyhanie výrobných procesov
  4. poruchy počítačových sietí
  5. poruchy komunikačných systémov
  6. zraniteľnosť zavádzaných ekonomických projektov
  7. zlyhanie nadnárodných ekonomických projektov
  8. napätie a konflikty v manažmente firiem
  9. priemyslové reštrukturalizácie a reorganizácie
  10. konverzia zbrojného priemyslu
  11. formálna revitalizácia
  12. existencia vysoko rizikových technológií
  13. preprava toxického a jadrového odpadu
  14. nedostatok surovinových zdrojov
  15. bojtoky a hospodárske embargá
  16. sabotáže výroby
  17. terorizmus a únosy zamerané do ekonomickej a finančnej sféry
  18. štrajkvy vo výrobe, doprave

 

 

Príčiny vzniku krízových situácií

  1. etnické, náboženské a rasové napätia
  2. rozsiahla živelná migrácia obyvateľstva
  3. problémy enormného rozširovania veľkomiest
  4. sociálno-politické problémy
  5. výtržníctvo, mládežnícke hnutia s negatívnou filozofiou
  6. medzinárodný zločin, terorizmus
  7. gramatické, politické a inštitucionálne zmeny a konflikty

Zákon NR SR 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme – definuje sily a prostriedky krízového manažmentu.

 

P7(10)

Reformy VS

19950 – po 50. rokoch u nás vzniká samospráva, prechod na trhový medhanizmus, zmiešanú ekonomiku. Zákon 369/1990 o obecnom zriadení.

Do r. 1996 nebol názor na to, aké má byť územné usporiadanie SR, diskusie o územnom členení SR – zákon 221/1996 (o miestnej štátnej správe) a 222/1996 (o územnom a správnom členení SR) – 8 krajov a 79 okresov

R. 1998 – chcela tento systém zmeniť nová vláda, ale chýbali na to financie. Vzhľadom na veľkosť SR by nám stačili 3 kraje.

R. 1998 – Stratégia reformy VS a SR – vznik samosprávy na regionálnej úrovni (VÚC/samosprávne kraje)

Stratégia reformy SR 1999 – vznikne samospráva na regionálnej úrovni.

R. 2001 – vzniká samospráva, prvé voľby do VÚC, množstvo reforiem v školstve, zdravotníctve

R. 2004 – vznik 50 obvodných úradov, zrušenie 79 okresných úradov.

Potreba komunálnej reformy (pravdepodobne po voľbách), bude tvať min. 2 volebné obdobie (treba vyriešiť problém sídelnej štruktúry obcí v SR - je 2786 obcí, vzdelanostnej štruktúry – pre správne orgány, obce, aby boli napr. starostovia vzdelávaní, problém informatizácie vo VS.

R. 2005 - druhé voľby do samosprávnych krajov.

 

Vznik a podstata Európskej únie

1. myšlienka – 1946 Churchill v Zurichu – Spojené štáty Európske.
1949 – vytvára sa Rada Európy, sídlo v Štrasburgu.
1951 – Benelux, NSR, Fra, Tal – založené ESUO Parížskou zmluvou,
1952 – založené Európske obranné spoločenstvo, nebolo ratifikované Francúzskom
1957 – štáty EUSO podpisujú zmluvu o EHS a Euratom
1960 – založené EZVO

1965 – zlúčili sa orgány EHS, ESUO, Euratom – Európske spoločestvo

1972 – Dán, Ír, Veľká Británia + Nórsko, zamietlo členstvo

1981 – Grécko
1986 – Španielsko + Portugalsko

Jednotný európsky akt

1990 – zmluva zakladajúca EBRD

1991 – podpísaná dohoda s Poľ, Maď a ČSFR.

1992 – Maastrichtská zmluva

1993 – dohoda o pridružení SR

1995 – Fínsko, Rakúsko, Švédsko + Nórsko, zamietlo členstvo v referende

1997 – Amsterdamská dohoda = nová zmluva o EU

 

Základné princípy eur. integrácie –

1. Subsidiarity (čo môže byť spravené v regiónoch, do toho Únia nezasahuje),2. Solidarity (bohatšie štáty by mali pomáhať chudobnejším)

3. Acquis communatuire (to o čom bolo rozhodnuté sa musí navzájom schváliť) EU má jednotný systém VS, každý štát má svoj systém, ak chce byť súčasťou EU musí schváliť zákony Únie.

 

Štáty

Belgicko – 3 regióny (3 komunity – Flámci, Franc, Nem)

Anglicko – 238 okresov, 167 Lodýnskych mestských častí, 34 grófstiev, nemá obce

 

 

12