Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažment verejnej správy

vypracované otázky (mvs_faq.doc)

1. VSp ako vedná disciplína

Základom VSp je najmä vzťah občana a štátu a štátu ako celku k jeho teritoriálnym a regionálnym celkom.

VSp – v dem.štáte významná organizátorská sila zabezpečujúca plnenie soc.-ekon.úloh  v spoločnosti, ktoré sú konkretizované v právnom poriadku štátu (ústava, zákony vyhlášky)

Predmet vedeckého bádania VSp - je pracovná činnosť v procese reálneho fungovania    v danom spoločens. zriadení a v konkrétnych historických podmienkach.

Predmet skúmania – popisuje, analyzuje, skúma a vysvetľuje skutočný priebeh zákl.funkcií správy a štruktúry správneho aparátu, - skúma reálne správnu činnosť, jej efektívnosť a kvalitu, formuluje súvislosti a zákonitosti medzi správnymi javmi a procesmi, - kategorizuje a modeluje prípravu konkrét. prac.sily pre výkon ekon.-správnych funkcií

Náuka o VSp  - má časť teoretickú, kde poznávacim cieľom je zisťovanie zákonitostí medzi správnymi javmi a časť aplikovanú, ktorá na základe verifikovaných zákonitostí formuluje podmienky správnych činností. Z hľad. komplex.prístupu je skúmanie interdisciplinárne s využitím najmä práva, verejnej a municipálnej ekonomiky. VSp je vedná disciplína – má predmet a metódy skúmania. Náuka o VPs - je činnosť aj veda. Metodologické otázky   – sú tu nové pojmy, kategórie.

2. Systém metavedy, chápanie VSp z hľadiska metodológie vied

Nedeliteľnou súčasťou vzdelávania je rozvoj vedy a integrácia poznatkov do obsahu vzdelávania. Vzdelávací proces má byť preniknutý vedeckým bádaním – nie verbálnym preberaním vedeckých poznatkov.

K pochopeniu podstaty vedeckého bádania treba pochopiť základné pojmy metodológie vied, v prvom rade samotný pojem vedy. V jednej definícii je ťažko zvýrazniť všetky jej vlastnosti. Každá definícia je poznamenaná subjektívnym pohľadom autora.   Veda - je ucelený systém overených poznatkov..... /zvýrazňuje statickú stránku/. Veda - je proces poznávania a skúmania.....  / zvýrazňuje proces nových druhov poznania/. Vedu treba chápať a študovať z hľadiska jej sebareflexie, t.j. z hľadiska vedy o vede t.j. metavedy. Poznanie jednotlivých aspektov vedy pomáha vedu študovať komplexne. Systém metavedy tvorí - filozófia vedy, logika vedy, historiografia vedy, futuristika vedy, sociológia vedy.

4. Organizačné formy náuky VSp

Metodológia vedy  - náuka o využití vedeckých metód v bádaní,  - veda o princípoch, stratégiach, nástrojoch a normách fungovania a rozvoja objektívneho poznávania. Pracovné chápanie metodológie vedy zahrňa:

- metodológiu výskumu, vývoja, vyhodnocovania VSp

Výskum – podstatou sú metodické postupy a techniky externého merania, experimenty, laboratórne porovnania, analýza.. Techniky výskumu majú charakter popisu reality. Vývoj – je posun k vyšššej kvalite a kvantite v danej oblasti. Kontinuálne nadväzuje na výskum. Hranice výskum-vývoj nie sú presne dané. Vedecké vyhodnotenie – plní v inovačnom cykle funkciu spätnej väzby. Výskum, vývoj, vyhodnotenie sú teda dynamické organizačné formy vedy. Majú metodologické prístupy, jazykové prostriedky, cieľové funkcie, postupy, výsledky...

Druhy výskumu:   základný – je experimentálna, al. teoretická práca zameraná na zisťovanie nových  poznatkov o podstate javu bez konkrét.aplikácie a využitia. Analyzujú sa  vlastnosti , štruktúry, vzťahy s cieľom formulovať zákony, teórie, hypotézy, - aplikovaný – tiež je zameraný na získavanie nových poznatkov. Je orientovaný na špecifický cieľ, alebo úlohy zo spoločenskej praxe. Rozvíja nápady do funkčnej podoby, - experimentálny – je systematická aktivita nadväzujúca na rozvinutie poznatkov výskumu. Orientuje sa na vytváranie nových materiálov, zariadení, procesov....

5. Ekonomika VSp

nový pojem, neexistuje teória, teda ani prax. nedá sa vytvoriť optimálny rozpočet. na zákl.ekon.princípov, kategórií, zákonov, zásad vytvoriť takúto teóriu.  Vychádzame zo všeobecnej ekonomie, z makro a mikro, ktoré tvoria metodologický základ. Nevieme presne, na akom princípe funguje ekonomika štátnej správy, či má všetky atribúty. Ekonomika samosprávy, miest a obcí, municipálna ekonomika.   Obec ako ekonomický systém (plán, kontrola..., starosta ako manažer). Ekonomika územia, priestorová ekonomika, skúmanie medziregionálnych ekon. vzťahov. VÚC ako samostatné ekon.samosprávy......           treba ešte doplniť.

6. Manažment VSp

VSp je významná organizátorská sila zabezpečujúca plnenie soc.-ekon.úloh v spoločnosti, ktoré sú konkretizované v právnom poriadku /ústava, zákony, vyhlášky/. VSp ako vedná disciplína má časť teoretickú  t.j zisťovanie zákonitosti medzi správnymi javmi a časť aplikovanú, ktorá na základe verifikovaných zákonitostí formuluje podmienky správnych činností. Ako interdisciplinárna vedná disciplína v problematike manažmentu vychádza z teórie riadenia, ktorej princípy a zásady aplikuje na systém VSp. Celý proces má subsystémy:

1.plánovanie, prognózovanie, projektovanie VSp, 2.organizácia a organizačne štruktúry VSp, a to z hľadiska štruktúr, vzťahov,  3.motivácia vo VSp (vo firme kvalita a zisk, učiteľ počet hodín – vo VSp hľadať vhodnú formu na zákl.pozorovania, činnosti-treba vys.poznanie z rôz.ved.disc. na najvyš.stupňoch ).Úlohou manažmentu bude skúmať a zabezpečovať vyššiu objektivitu, výsledky sú ťažko merateľné – využiť pomocné kritériá ako vzdelanie. Otázka veľkosti org.štruktúry miest – byrokracia plodí byr. 4.Manažment ako informačný proces vo VSp – otázka optim.množstva  inf .pre riadiaci subjekt. 5. Komunikácia vo VSp, vzťah človek –človek ako služba občanovi. Smernice sú často obecné a neodrážajú vždy zložitosť vzťahov medzi prvkami..... 6.Kontrola vo VSp zložitá, zvýrazňuje proces porovnávania 2 stavov. Kontrol.systém založiť na odstraň.nedostatkov, zamerať sa na metodiku skvalitňovania práce. 7. Rozhodovanie vo VSp a jeho kvalita – rozhodovacie procesy = správne procesy, treba ich chápať ako správu vecí verejných, majú silný právny aspekt, napr.konzultačným poradenstvom možno predchádzať nedostatkom, zvyš.kvality, širšia profilácia , osvojovať si metódym práce a skúmať procesy.

7. Podstata vládnych systémov

Podstatu VSp nepochopíme bez podstaty vlád.systémov. Zákl.subjektom v súvislosti s VSp je štát. Podstata moci štátu  sa realizuje prostr.štát.správy -  polit.moc a ekon.moc.  Z hľad. VSp a teórie štátu a práva chápeme štátnu moc ako  zvrchovaný mechanizmus, ktorý riadi činnosti v štáte pomocou verejných úradov a inštitúcií, ktorých funkcia je odvodená z polit.a ekon. procesov a ktoré zohľadňujú verejné záujmy ekonomické, politické a sociálne. Štát – forma organizácie ľudskej spoločnosti, je budovaná na politickom základe a uplatňuje svoju suverenitu na určitom území. Rozdielne formy delby moci – totalitné nedemokr.režimy, v demokr.štátoch – moc rozdelená (vláda ľudu) – zákonodarná (NR), výkonná (vláda, prezident), súdna.         + otázka č. 8

8. Formy štátu a štátnej moci

Štát môže mať za určitých odlišných podmienok rozdielne formy, v závislosti na forme organizácie štátnej moci  a spôsoboch jej uplatňovania. Túto formu vymedzuje: štátny režim – metódy uskutočňovania štátnej moci / demokratické, nedemokratické/, - formy vlády – t.j. sústav štátnych orgánóv, vzťahy medzi štátnou mocou  a obyvateľstvom /monarchia, republika/, - forma usporiadania štátu – zodpovedá jeho územnoorganizačnej štruktúre. Je tu vymedzená skladba a pôsobnosť ústredných, regionálnych a miestnych orgánov /unitárne, federálne/. Forma a štruktúra VSp sa odvíja od formy štátu. Štát možno chápať i ako prvok ekonomického systému, ktorý je odlíšiteľný mocou. Je schopný donútiť iné prvky systému vykonávať, nevykonávať určité aktivity. Formy štátu sa líšia tým, ako túto moc získavajú a s akými cieľmi a prostriedkami ju užívajú. Demokratický štát – moc je dobrovoľne delegovaná. Výkonná moc je pod verejnou kontrolou. Vládne systémy:   Prezidentský systém - /USA, Južná Amerika, Ázia/ prezidenta volia občania priamo v nezávislých voľbách.  Parlamentný systém – je založený na klasickej deľbe moci /ústavodarná, výkonná, súdna/. Typický pre európske štáty /Britský klasický evolučný, Francúzsky revolučný/

Slovensko má parlamentný systém vládneho režimu. Hlavou štátu môže byť prezident, v monarchii panovník/ kráľ, knieža/,  alebo kolektívny orgán (v republike), prezídium, v monarchii regentská rada. V monarchii je hlava štátu dedičná.  Rozsah právomoci záleží na spôsobe ustanovenia. Monarcha dedí menej právomocí. Štátne útvary možno deliť: Centralistické štáty – s ústrednou vládou a miestnymi samosprávami na viac úrovniach (VB, Škandinávia). Regionalizované štáty – s ústrednou vládou a miestnymi samosprávami na niekoľkých úrovniach (Taliansko,Fr). Federatívne štáty – s federálnou a miestnymi vládami a súčasne miestnymi samosprávami na viac úrovniach (SRN, Rakúsko, Belgicko).

9. Charakteristika štátnej správy, orgány štátnej správy

    Štátnu správu charakterizujú 2 prístupy:

1. ako sústavu orgánov,
2. ako činnosť.

Št. správa je samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. Jej ciele a metódy, formy a spôsoby uskutočňovania reguluje právo, v medziach ktorého sa uskutočňuje jej iniciatívny prvok, a ďalej vymedzujú interné normatívne akty nadriadených orgánov. Túto činnosť uskutočňuje predovšetkým sústava orgánov štátnej správy a v rámci zákonného zmocnenia i štátne a iné orgány a organizácie.

    Štát. správa sa často označuje aj ako podzákonná činnosť, lebo ju možno uskutočňovať za tých podmienok, ktoré ustanovuje platné právo. Ak sa výkon štátnej správy neuskutočňuje v súlade s platným právom, dochádza k nezákonnosti.

    Štát. správu možno chápať aj ako sústavu orgánov. Orgánom ŠS môže byť len taký orgán, ktorého prevažná časť aktivity má charakter štátnej správy. Orgány ŠS charakterizujú tieto črty:

3. vykonávajú svoju činnosť v mene štátu,
4. ich kompetencia je stanovená právom,
5. ich organizačná štruktúra je regulovaná právom,
6. vyznačujú sa materiálnou a personálnou základňou.

    Pod správnym orgánom sa rozumie orgán, ktorý uskutočňuje výkon štátnej správy. Okrem orgánov ŠS sa týmto pojmom označujú aj tie orgány, ktoré boli zákonom zmocnené na výkony ŠS. Sú to napríklad verejno-právne inštitúcie a orgány územnej samosprávy.

    V činnosti orgánov ŠS treba rozlišovať kompetencie a právomoci týchto orgánov. Kompetenciou orgánu ŠS treba rozumieť vymedzenie okruhu štátnych vecí, v ktorých má byť orgán činný. Právomocou orgánu ŠS treba rozumieť súhrn štátnomocenských oprávnení, ktorými uvedený orgán reguluje spoločenské vzťahy.

    Jednotlivé orgány ŠS rozlišujeme podľa toho, z akých hľadísk ich budeme klasifikovať:

7. kritérium tvorby orgánu ŠS,
8. vecný rozsah pôsobnosti,
9. územný rozsah jeho pôsobnosti,
10. zloženie orgánu,
11. spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti.

A/ Podľa tvorby orgánu ŠS môžu byť tieto konštituované na základe právneho poriadku štátu.

    Z pohľadu tvorby personálneho obsadenia štatutárnych funkcií orgánov ŠS poznáme:

12. orgány menované /napr. ministerstvo, okresný a krajský úrad/,
13. orgány volené /napr. orgány miestnej samosprávy/.

B/ Podľa vecnej pôsobnosti:

14. so všeobecnou pôsobnosťou /vláda SR, okresné a krajské úrady/,
15. so zvláštnou /špecifickou/ pôsobnosťou:        - s funkčnou /prierezovou/ pôsobnosťou /minist. financií, daňové úrady/

        - s odvetvovou pôsobnosťou /minist. školstva, kultúry/

C/ Podľa územného rozsahu pôsobnosti:

16. orgány s pôsobnosťou na celom území SR /ústredné orgány ŠS/
17. orgány s pôsobnosťou na vymedzenej časti územia /miestne orgány ŠS/

D/ Podľa zloženia orgánu a spôsobu rozhodovania:

18. kolegiálne /zborové/ napr. vláda, predsedníctvo, zastupiteľstvo,
19. monokratické /s jediným zodpovedným vedúcim/, napr. ministerstvá.

    Sústavu orgánov miestne ŠS tvoria krajské a okresné úrady a vykonávajú miestnu štátnu správu podľa osobitných predpisov. Okresné a krajské úrady spolupracujú s inými štátnymi orgánmi a s obcami pri plnení ich úloh:

20. pri zabezpečovaní zákonnosti a verejného poriadku,
21. pri ochrane práv a právom chránených záujmov obyvateľstva,
22. pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravé životné podmienky obyvateľstva.

10. Charakteristika samosprávy, orgány samosprávy

    Samospráva - oprávnenie určitého spoločenského organizmu obstarávať určitý právom vymedzený okruh záležitosti samostatne, relatívne nezávisle na širšom spoločenskom organizme, ktorého je súčasťou. Za podstatu samosprávy môžeme dokumentovať realizáciu postupnej premeny občana z objektu spoločenského riadenia na subjekt, ktorý v medziach daných právnych, ekonomických a ďalších ohraničení sa aktívne podieľa na spravovaní vecí verejných.

    Predpokladom pre fungovanie samosprávy je zabezpečenie nedotknuteľnosti /autonómnosti/ tejto moci, držby kompetencií a prostriedkov. Nezávislosť samosprávy sa spravidla realizuje nasledovne:

23. slobodným určením priority obecných úloh,
24. určením spôsobu riešenia úloh v rámci obecnej právnej normy,
25. slobodným rozhodovaním o spôsobe združovania s inými obcami alebo ekonomickými subjektami,
26. slobodným rozhodovaním o spôsobe využívania obecného majetku.

Reálna samospráva obcí je konštituovaná na právnej subjektivite územného spoločenstva občanov, nie na právnej subjektivite ich orgánov. Ekonomicky je založená  na vlastnom majetku a vlastných finančných zdrojoch.

Základom miestnej samosprávy je obec, ktorá je samosprávnym spoločenstvom občanov. Je to vlastne základná územno-samosprávny jednotka. Obec je právnickou osobou, ktorá v medziach ústavy a ďalších právnych noriem vo vlastnom mene samostatne vstupuje do právnych vzťahov s inými právnickými osobami s cieľom nadobúdať práva a zaväzovať sa k povinnostiam. Obec má svoj majetok a zdroje financovania ustanovené zákonom.

Územie obce tvorí ohraničená časť územia, na ktorom žijú a zveľaďujú ho jeho obyvatelia.

Osobným základom obcí sú všetky fyzické osoby, ktoré majú v obci domovské právo, t.z., že v obci majú trvalý pobyt. Obyvatelia sa môžu v plnom rozsahu zúčastňovať na výkone samosprávy.

Základné činnosti samosprávy obcí sú zákonom vymedzené na plnenie úloh samosprávy vydáva obec rôzne nariadenia, ktoré majú všeobecne zaväzujúci charakter, avšak nesmú odporovať ústave alebo zákonu.

Podstatu ekonomiky obcí tvorí hospodárstvo obcí, t. z., všetky hnuteľné a nehn. veci a s nimi súvisiace práva tvoria vlastníctvo obce, ktoré pozostáva z majetku obce a to:

27. majetku obce slúžiaceho na verejnú potrebu,
28. majetku obce určeného na hospodárske podnikanie,
29. majetku obce určeného na výkon samosprávy obce.

Na výkon samosprávy miest a obcí sú koncipované orgány samosprávy:

A/ Obecné zastupiteľstvo

Je kolegiálny /zborový/ orgán poslancov zvolených v priamych komunálnych voľbách obyvateľmi tajným hlasovaním. Ob. zastupiteľstvo je najvyšším samosprávnym orgánom obce, a preto je mu najmä vyhradené:

30. určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu dočasne ponechaným do hospodárenia obce,
31. schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet,
32. schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
33. rozhodovať o zavedení miestnej dane alebo poplatku a určovať ich sadzby, ako aj o prijatí úveru alebo pôžičky,
34. vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce,
35. uznášať sa na nariadeniach obce,
36. určovať systemizáciu aparátu obce a schvaľovať platový poriadok aparátu ako aj ďalšie predpisy,
37. zriaďovať obecné podniky a rozpočtové a prísp. Organizácie,
38. schvaľovať združovanie prostriedkov,
39. zriaďovať orgány potrebné na výkon samosprávy obce a určovať ich náplň práce.

Ob. zastup. sa schádza podľa potreby najmenej 1 za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva starosta. Podrobné pravidlá o rokovaní upravuje rokovací poriadok.

B/ Starosta obce

    Je najvyšším predstaveným obce a súčasne najvyšším výkonným orgánom, ktorý sa volí v priamych komunálnych voľbách. Základné úlohy:

40. zvolávanie a vedenie zasadnutia ob. zastup. a obecnej rady,
41. vykonávanie obecnej správy,
42. zastupovanie obce vo vzťahu k štátnym orgánom, k práv. a fyz. osobám,
43. rozhodovanie vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obec. Zastup. vyhradené obec. Zastupiteľstvu.

Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti zastupuje jeho zástupca.

C/ Obecná rada

Je kolegiálnym a najmä výkonným orgánom obce, ktorú si zriaďuje na výkon samosprávy ob. zastupiteľstvo a je zložené z poslancov ob. zastupiteľstva. Okrem výkonnej funkcie plní aj iniciatívne a kontrolné funkcie:

44. rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení ob. zast. A organizuje prípravu podkladov na rokovanie ob. zast.,
45. pripravuje zasadnutia ob. zast. a predkladá mu vlastné návrhy,
46. organizuje a zjednocuje činnosť komisií ob. zast.,
47. plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia ob. zast.

Ob. rada sa schádza podľa potreby a jej zasadanie zvoláva a vedie starosta.

D/ Komisie

Ob. zast. môže zriaďovať ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, medzi ktoré patria komisie /školská, kultúrna, sociálna .../. Sú zložené z poslancov ob. zast. a z obyvateľov obce zvolených ob. zastupiteľstvom.

E/ Obecný úrad

Je výkonným orgánom ob. zast. a starostu, zložený z pracovníkov obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné záležitosti obecného zastupiteľstva a starostu ako aj ďalších orgánov.

Ob. zast. môže zriadiť aj funkciu hlavného kontrolóra obce a obecnú políciu.

    Obdobne ako v obciach, tak aj v mestách sú zriaďované samosprávne orgány mesta a to: mestské zastupiteľstvo, primátor mesta, mestská rada, mestský úrad ...

11. Členenie orgánov VS

    Spravovanie spoločenského, hospodárskeho a sociálneho diania v štáte sa realizuje správou štátu, čo je sústavné a cieľavedomé zabezpečovanie všetkých funkcií štátu pomocou orgánov, organizácií a inštitúcií.

48. súkromná správa, pri ktorej sa vychádza z predpokladu, že nositeľ „správy“ je celkom voľný, pretože právny poriadok ho viaže len negatívne,
49. verejná správa, je na rozdiel od súkromnej viazaná právnym poriadkom štátu.

VS treba chápať ako službu občanom, ktorú vykonávajú nielen orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ale aj orgány záujmovej samosprávy, verejnoprávne subjekty, štátne organizácie a iné zariadenia vykonávajúce spoločensky prospešnú službu.

    Cieľom VS je plnenie úloh štátnej správy a samosprávy zákonom vymedzenými, diferencovanými prostriedkami v súlade s verejným záujmom a princípom zákonnosti.

    Objektom VS sú rozmanité spoločenské vzťahy vrátane spoločenského života a správania sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k veciam verejným.

    Subjektom VS sú vždy štátne orgány reprezentované orgánmi štátnej správy a ďalšie verejnoprávne orgány, výnimočnej aj ďalšie organizácie najmä s verejno-právnou povahou.

    Obsahom VS je pôsobenie subjektu správy na objekt správy.

    Autorita VS, ako prostriedok na regulovanie spoločenských procesov a vzťahov vymedzenia príslušnými zákonmi, ktorá umožňuje podriadenie všetkých, ktorí sa zúčastňujú spoločnej činnosti.

    Na základe územného hľadiska členíme VS na ústrednú a miestnu. VS vykonávaná priamo štátom sa nazýva štátna správa. Je ňou výkonná a nariaďovacia činnosť štátu, ktorou štát plní svoje úlohy a funkcie. V mene štátu ju vykonávajú na tento účel zriadené orgány štátnej správy – vláda a ústredné orgány štátnej správy /ministerstvá a ústredné úrady/ a miestne orgány štátnej správy v okresoch a krajoch.

    VS vykonávaná verejnoprávnymi združeniami sa nazýva samospráva. Podľa podstaty verejnoprávnych združení, ktoré ju vykonávajú, rozlišujeme územnú samosprávu a záujmovú samosprávu.

    Územnú samosprávu vykonávajú korporácie, ktoré sú zriadené na územnom princípe /územné celky/. Základom je obec ako samostatná právnická osoba, ktorá má svoje vlastné orgány /starostu a obecné zastupiteľstvo/ financované z rozpočtu obce, svoje vlastné príjmy /miestne dane a poplatky/, svoj vlastný majetok /hnuteľný a nehn. Vo vlastníctve obce/, svoje územie /katastrálne územie/ a svojich povinných členov /obyvateľov obce/, ktorí v nej majú trvalý pobyt. Súčet území obcí tvorí územie Slovenskej republiky.

    Záujmovú samosprávu vykonávajú verejnoprávne korporácie osôb alebo majetku. Korporáciami osôb, sú profesiové komory, ktoré sú samostatnými právnickými osobami a majú svoje vlastné orgány /valné zhromaždenie, predstavenstvo.../. Sú financované z vlastného rozpočtu, majú svoje vlastné príjmy, vlastný majetok a svojich povinných členov, avšak nemajú svoje územie. Korporáciami majetku, sú verejnoprávne

fondy, ktoré sú tiež samostatnou práv. osobou, združujú zákonom ustanovený majetok, tvorený vlastnými príjmami. Majú vlastnú správu majetku, nemajú však svoje územie, ani svojich povinných členov. Fond je zriadený na to, aby združený majetok používal na úlohy verejnej správy.

12. Samospráva VÚC miest a obcí

    Miestna samospráva na Slovensku: obcami a okresné úrady: dekoncentrovaná ŠS

OÚ u nás: realizujú 3 zákl. funkcie:

50. poskytovanie miestnych verej služieb
51. regulačná funkcia
52. legálny dohľad nad miestnymi samosprávami

Všeobecné princípy reformy VS:

1. Obč. spoločnosť
2. Subsidiarita
3. Efektivita
4. Transparentnosť
5. Flexibilita

1. OS- vytvorenie podmienok pre širšiu spoluúčasť občanov na riadení a priblíženie VS občanovi /u nás VÚC/
2. S- uplatnenie tohto princípu znamená dekoncentrovať alebo decentralizovať, tzn. Presunúť čo najviac právomocí na miestnu alebo regionálnu úroveň

Dekoncentr.- ŠO prenesú zodpovednosť za plnenie úloh štátu na nižšie stupne ŠS alebo ich delegujú na miestnu samosprávu.

Decentralizácia – prenos zodpovednosti z centrálnej vlády na samosprávu

3. E- prenosom kompetencií by sa mala zabezpečiť jeho efektívnosť /ťažko merateľná/
4. T- sprehľadnenie štruktúry VS ich činnosti a prístup k informáciám /obč. vyššia možnosť kontroly/
5. F- operatívne reagovanie na zmenu podmienok samosprávy /prispôsobovanie sa občanovi/

U nás VÚC:

53. starostlivosť o zdravot. služby
54. školstvo
55. soc. služby
56. ver. doprava, cest. poriadky
57. regionálne plánovanie
58. účasť na ochrane prírody, pôdy, ovzdušia
59. kult. zariadenia
60. údržba ciest
61. zriaďovanie VŠ neštátnych

13. Predmet skúmania verejnej správy

    Predmet bádania: 1. konkrétnu skutočnú pracovnú činnosť v procese jej reálneho fungovania v danom spoločenskom zariadení a v konkrétnych historických podmienkach, 2. organizačnú štruktúru a manažment štátnej správy a samosprávy.

1. popisuje, analyzuje, skúma a vysvetľuje skutočný priebeh základných funkcií správy  

     a štruktúry správneho aparátu,

62. skúma reálnu správnu činnosť, jej efektívnosť a kvalitu, kategorizuje ju a snaží sa o formulovanie vzájomných súvislostí a zákonitostí, ktoré existujú medzi správnymi javmi a procesmi,
63. zabezpečuje bádanie v oblasti účinnosti správneho aparátu, kategorizuje a modeluje prípravu kvalifikovanej pracovnej sily pre výkon ekonomicko-správnych fukcií.

    Z vymedzeného predmetu náuky o verejnej správe vyplýva aj dôležitá otázka, či táto vedná disciplína je teoretickou alebo aplikovanou:

    Za teoretickú vedu možno považovať vedu, ktorá na základe štúdia svojho vymedzeného predmetu bádania dospieva k všeobecným poznatkom a k stanoveniu zákonitých vzťahov medzi skúmanými javmi a procesmi.

    Za aplikovanú vedu možno považovať vedu, ktorej cieľom je získané poznatky realizovať v spoločenskej praxi.

    Náuka o verejnej správe má časť teoretickú – zisťovanie zákonitostí a časť aplikovanú - formulovanie podmienok správnych činností.

    2 základné prístupy k jej štúdiu:

1. Prvým prístupom je rozvíjanie náuky o VS ako samostatnej vednej disciplíny, ktorá tvorí súčasť vied o štáte a práve.
2. Druhý, spočíva v snahe integrovať náuku o VS so správnym právom.

     Okruhy problémov:

64. poslanie náuky o VS,
65. metodologické otázky náuky o VS,
66. základné vývojové tendencie vo vedeckom bádaní v tejto oblastí,
67. teória tvorby organizačných štruktúr vo VS,
68. metódy a formy činnosti VS v systéme manažmentu,
69. materiálno-technické zabezpečenie VS,
70. tvorba a využitie informačných systémov VS,
71. ekonomika, racionalizácia a efektívnosť VS,
72. personálny manažment VS,
73. rozhodovacie procesy vo VS,
74. prognostické metódy uplatňované vo VS,
75. kontrola vo VS.

    Neustále sa sústreďovanie na tieto okruhy predstavuje perspektívny smer vedeckého bádania, ktorý je výsledkom štúdia skutočnej činnosti VS, s cieľom získania všeobecných poznatkov a ich verifikácia na konkrétnu oblasť štátnej správy a samosprávy. Náuka o VS vystupuje ako komplexná vedná disciplína, ktorá zhromažďuje výsledky bádania rôznych vedných disciplín a  aplikuje ich na problematiku štátnej správy a samosprávy.

14. Klasifikácia metód VS

A/ podľa vzťahu subjektu a objektu poznávania

76. empirické a teoretické metódy – skúmanie javov a procesov v priamom kontakte /pozorovanie, meranie../
77. teoretické metódy
78. exaktné metódy – objekt je bezprostredne nedostupný /už alebo ešte neexistuje príp. môže exist. alebo čiastočne existuje – indukcia, dedukcia../

B/ podľa skúmanej oblasti

79. metódy spoločensko-vedné
80. ekon. metódy – štatis. analýza
81. sociologické metódy – soc. výskum
82. psychologické m.- kritériá na pracovníka VS, kriminologické met., technické, prírodovedné met.
83. fyzikálne, biologické, chemické met.
84. met. logicko-matematické

C/ podľa stupňa ich všeobecnosti

85. všeobecné met. – princípy, zákony a kategórie všeob. charakteru
86. špeciálne – spektrálna analýza, delfská met.

15. Subsystémy manažmentu VS

Manažment VS :      proces, vychádza z teórie riadenia

Subsystémy:         1. Plánovanie, prognózovanie, projektovanie

                2. Organizácia a organizačné štruktúry VS /vymedzenie vzťahov/

                3. Motivovanie

                4. Informačný proces vo VS

                5. Komunikácia vo VS /ovplyvňuje kvalitu/

                6. Kontrola vo VS /zvýrazňuje proces porovnávania 2 stavov/

                          Kontroling – vyššia forma, zameraný na oblasť odstraňovania nedostatkov, na skvalitňovanie práce

                7. Rozhodovanie vo VS /silný právny aspekt/

21.niektoré črty vývoja VS – V 80-tych rokoch 20.stor. sa tak v komunistických,ako aj nekomunistických krajinách prejavovala veľká nespokojnosť občanov s rozsahom aj obsahom verejnej moci. Postupné obmedzovanie právomoci štátu a posilňovanie samosprávnych činností, a preto dochádza v tomto období k rôznym reformám VS,pričom sa mení rozsah a obsah verejnej moci. Dochádza k rozsiahlej privatizácii, to znamená presun ekonomických aktivít a úloh priamo do privátneho sektora, zameraný na výrobu a distribúciu tovarov a služieb. Veľká snaha obmedziť moc štátnych monopolov hlavne vo verejných službách.Pokusy o zníženie daňového zaťaženia – priame dane D z PO a FO.Praxi bolo zníženie často kompenzované zvýšením povinného soc.poistenia a nepriamych daní. Pokračoval tiež konflikt a zmeny v rovnováhe rozhod.právomoci. Týkalo sa to aj rozsahu ako je realizácia týchto kompetencií ohraničená touto legislatívou.Uvedené možné tendenci vývoja VS závisia od odpovede na otázku,kto najlepšie vie aké služby a na akej úrovni a kvality je potrebné zabezpečiť.Manažéri argumentujú väčšími odb.vedom.,miestnej samosprávy,lepš.informov.o miest.potrebách a pref.obyv.ako centrálna vláda.Zovšeob. vývoja VS v Európe vyplývaju z týchto smerov vývoja – zvýšené kompet.MS, - úbytok komp. Súkr. podn.v obl.infraštr., - zvyš.nárokov na soc.služby, - posilň.a podporovanie miestnej ekon. Dôlež.je otázka zodp.preds.VS kt.zodpovedajú svojim obč.- voľbami.

22.Obs.a štr.VS v niekt.štátoch Európy- vych.z analýzy VS v 10 štát.Európy:Bel, Dan, Fra, Hol, Nemecko,PL,Rakúsko.švaj.SWE,GB. 4 sú federácie Rak,Bel.,Nem a Švaj.ost sú unitárne.územná štruktúra Miestnej št.správy je veľmi rôznorodá.Rozdiely sú: -  medzi krajinami juž.Európy ,kde si št.udržal prefektoriálnu správu,kt.priamo zabezp.a dozerá pri zabezp.služ.miest. samosprávy.

a Severskými krajinami kde si štát nenechal výkonné funkcie a spolieha sa na územné samosprávy. M št. správa v SR je zabezp.KÚ a OÚ,končia pôsobnosť r.2002,kt. sú PO a zabezp.: - poskyt.miest.ver.služ.- vzdel.a zdrav.služ.soc.starost., - regulačné úlohy -  zahŕňajú aplikáciu legisl.opatrení do indiv.prípadov napr.udelovanie stav.povolení. Legálny dohľad nad miest.samospráv.a odvolania proti rozhodnutiam. Tento model nie je aplik.v žiad.z uved.krajín.V niekt št.vykonávajú št.inštitúcie mnoho regulač.úloh na miestnej úrovni ako napr.registr.pozemkov,veterinárna ochr,evid.nezam. štátny úradnik je zodp.za kontr.legálnosti rozhodnutí miest.zastupiteľstiev. Existujú aj odchýlky napr. nemecký krajský prezident je volený výkonným predstav.kraja. švédski region.guvernéri a hol.kráľ.komisári sú menovaní štátom.

3 federácie (Rak.Bel.,Švaj.) majú 1stupňovú úz.samosprávu pod úrovňou federálnych jednotiek.2 unit.št.(Fra,PL) majú samosp.na obec,okres a reg.úrovni.Dan.,Hol a SWE majú reg. a miestnu úroveň samos.GB má žmieš model.

Veľké rozdiely medzi počtom obyv a veľ územia.Veľ.počet malých obcí ma tieto problémy: - nedost.efektívnosť z rozsahu pri zabezp.úloh vyžad fin a odb.ľud.zdroje, - nesúlad medzi územim,pre kt. zabezp.niekt. zariad.školy,nemocnice a hranicami úz.samos.,v kt. sú lokalizované.Niekt. krajiny experimentovali tzv: polozlučovací model,kt.združoval malé obce do väčších za účelom spol.administ.a spol.služieb,ale ponechal niekt.formy zastupiteľských orgánov v pôvod.sídlach.napr.britský systém vidieckych okresov a farností a sys.veľkých obcí a obcí niekt.nemeckých krajín.Veľ.obce vznikli v niekt.nem.krajinách spájaním menších obcí v záujme vytvorenia spol.jednotiek úz.samos.vykonávajúcich všetky úlohy,kt.vyžadujú náročnosť.Pôvodným obciam boli zanechané:-právo voliť starostu,reprez.miestne názory miestnemu stupňu VS.

23.Organizácia a riadenie miestnych samospráv.Základ.samospr.orgánom sú volené miest.zastupiteľstvá, kt. majú konečnú zodpoved.za schvaľ., miest.legislatívy, rozpoč.,všet.druhov plánov a základ.koncepčných politic.smerov soiálno-ekonomického vývoja. Ich volebné obdobie sa mení od 3 rokov vo Švéd.do šesť rokov vo Fran. Vo Veľ.Brit.sú poslanci volení v jednotl. voleb.obvod.podľa majorit. syst.Rozdelenie právomocí – rozdiely. Na jednej str. spektra sú právomoci zverené podobne ako na Slovensku priamo volenému starostovi, na druhej str. spektra všetky zastup. vo V. Británií majú výkonné právomoci, kt.môžu delegovať vytvor.odborným komisiám. Vo Francúzsku je to orgánvýkonn.starostu,kt. je volený zastupiteľ. Miest.zastupiteľstvá si vytvárajú odborné komisie- na odvetvovom alebo prierezovom princípe.Stupeň ich vplyvu je závislý na sile exekutívy voči zastup.ako celku a rovnováhy polit.strán. V syst miest.samos. význ. úlohu zohráva manažment  služieb. V severoeurop. krajinách  sú aj miestne samospr.relatívne sebestačné.Časť verej.služieb – technické služby, ako je údržba miest.komunikácií, verej.osvetlenie, verejná zeleň, parky,odpad.hospodárstvo zabezpečujú podniky, kt.vlastnia samosprávy.Vo V.Británii sú  prevádzkované oddel.vnútornej spr.a priamo zamestn.pracovníkmi. Vo Franc. je väčšina obcí malá na zabezp.vlastnej prevádzky tech.služieb a preto sa využívajú profesionálne služby štát.agentúr./ 2 spoloč. získali 75% práva na prevádzku vodovodov a kanaliz. A rozšírili základňu aj na kontrakty v rámci verej.služieb odpad.hospod.,doprava,verej.osvetl.prakovanie, a tepelné hospod .Vo väčš.krajín zásob.elektr.,plyn.,a vodou realizujú akc.spol./Dánsko-družst.spol. v kt. majú obce väčšin.podiel/ Tento model sa mení pod vplyv.globaliz. a Europ. jednot. trhu – siete sa musia otv.voľnej sútaži.Veľ.význam v posled.obd.zohrávajú nezisk.organiz., kt. sa podiel.na zabezp.soc.služieb./Nemecko v poskyt.soc.sl.inštitucionaliz.-5 národ.spol.poskyt.diapazón ustav. a denn.starostl.za pomoci subvencií obcí/. V oblasti ústav.strostl.zvýšili tiež aktivity komerč.podnik.subj.v krajin., kde obyv, v prívat.ústavoch dostáv.rovnakú soc. pom. ako v št. alebo obec.zariad. Účasť verejn. na správe veci verej. je prejav.posilňov. demokr./Švajč. tradícia ”priamej demokr.” ľud.zhrom. majú právomoci v 4 kantónoch a referendá sú vyžad.pri rozhodn.-zmena daň.sadzieb/ Aj v iných štát.sú umožn.refer.a odvolania, ale tieto práva miest.samospr.alebo obč.málo využívajú.Táto skut.posiln. spektrum konzult.s verejnosťou/Charta občana vo V.Británii a Nový model riadenia v Nemecku/

24Vývoj kompetencií a právomocí samosprávy. V činn.org.verej.správy význ.úlohu zohráv.kompet. a právomoci.Kompetencia-vymedz. okruhu činn.,kt.disponuje orgán ver.spr.Právomoc,-súhrn samospr.oprávnení,kt.sa regul.spoloč.vzťahyv samosp.reg.alebo obci.Vývoj kompet.a právomocí je indikátorom hodnot.kvality demokr.proc.vo verej.spr. Na zákl.komparat.analýzy niekt.kompet.a práv. sa prenáš. zo št.správy na vyšší alebo základné stupne samosp.vo všetk skúman.kraj., najmä v týchto obl.pôsobnosti:- miest.uroveň samospr.zodpovedá za prípravu územných plánov a za rozhod.o žiadost.na povol.novej výstavby,prestavby a pod.- oblasť poskyt.zdravot.služieb a kontrola verej.zdravot.,kont.potravín,škodlivín, likvid.odpadu – na úseku parkov, otv.priestr. a cintorín.-zákl.kompet. prenes.na obce a mestá,  vyššie úrov.územ.samospr.spravuje veľké lesy, prírod.rezerv., parky region.významu- zariad.voľ.času,ako sú šp.zariad.,knižnice, múzeá – verej.doprava je v kompet.územ.samospr., ale jej charakter a rozd. medzi jedn. úrovne sa líši , dotovanie dorpavy školop.detí a dôchodcov,  trasy do vzdial.vidiec.oblastí. vo veľ.mestách je verej.doprava vlast.samospráv,vo veľ.miere sprivatiz.Úz.samospráv zodpov.za realizáciu so.služieb. V príp.ďalších hláv.kompetencií ide o rozdiel medzi centrál.štát.správ, uzem. samospráv a privát.sektor:1. na úseku vzdel.,2. zdravot.sl.3.vyplácanie soc.dávok.  Územ.samosprávy zabezpeč.hlavne dávky ”záchran. siete”/dlhodobo nezam., star.ľuďom bez dôchodku, neúpln.rodinám/ ďalšia oblasť miest. a region.komunikácií je riad.uzem.samospr. Verejno-prospeš.statky ako voda, plyn,elektr.,kanaliz. väčšinou kompetencií uzem.samospráv/okrem V.Británie/.  Ostat. oblasti :požiar.ochrana,obec.polícia, zabezp.soc.bývania. Nakoniec má miest.samospráva delegované kompet.:za matriku a registr.voličov ,ochrana spotreb.,ochr. a tvorbu živ.prostr.

25.Podstata financovania územných samospráv Zákl.ekonomiky a manažmentu miest. VS sú miest.rozpočty. Preto význ. finan. ÚS stále narastá. Zákl.ukazovat. je pomer výdavkov ÚS ako percent.podiel HDP. Miest. dane sú príjmami rozpočtov ÚS, sadzby stanovujú ÚS. Medzi miest.dane patria aj príražky k štát.daniam/ najväčší potenciál pre miest.dane/ Najrozšíren. zdroj verej. rozpočtov sú dane z majetku, miest.dane z podnikov. Závery pre SR : Hľadať najefekt.oblasť miest.zdaňovania, pričom podstata tejto efekt.je spravodlivosť distrib.daň zaťaženia. Dôl. sučasťou je vyrovnanie miest.rozpočtov /uplatnenie v seversk.štátoch/. Inde prostred. distrib.blokových dotácií št.rozpoč., alebo prerozdel. št.podiel. daní. Transfery št.rozpočt. majú dôl.význam, nasled. spôsobmi: - zabepo.fin.syst. cez ročné blokové dotácie/Franc./ - fixné percento roč.výnosov zo št. daní/ Holand./ - fin.dotác. pre vzdel.= min.12,8% ŠR /Polsko/ - konzultác. medzi federál.regionál. a miest. samospráv/Rakúsko/ Príjem z majetku ÚS sa väčš. obmedzuje na prenáj. nehnuteľ. pre komerč.aktivity  

26.Medziobecná spolupráca Neustále. posilň. a skvalitň. medziobec. spolupr. Najvýznam. príkl. vo Franc., exist. viac ako 2000 viacúčel. syndikátov obcí pre údržbu ciest, zásob. vodou, soc. a vzdel.služby.  V krajin. kde je zákl. stupeň samopráv rozsah väčší je medziobec.spolupr. zameraná na funkcie, kt. vyžad. menšie náklady. Pri real. medziob.spolupr.možno vidieť odlišnosti: 1. hlav.riad. orgánom je vytv.forma Rady zástupcov člens.samospráv, kt. môže ustanoviť svoju riad. a organ. štruktúru , alebo zveriť riadiacu administratívu jednej zo zastup. obcí. 2 .spoločné úrady   majú svoj rozpočet podľa kt. hospodária. Príspevky  člen.samospráv môžu byť povinné alebo dobrovol, závisí od rozhodn. spoločných rád alebo obcí. 3. Dobrovolný alebo povinný charakter medziobec.spolupr. Príklad. sú spoloč. orgány požiar. ochrany vo V. Británií. Niektoré nepatria ani do skup. dobrovol. ani povinn. ale majú črty obidvoch. Prejavuje sa tu silnejší charakter štátu. Dôležit. úlohu v medziobec. spolupráci zohrávajú ” Združenia miest. samospráv”/Holand.- VNG, Rakúsko-STADTETAG/ Úlohou je reprezent. a presadzovanie názory a záujmy pri tvorbe novej legisl., hospod . a soc. politiky a najmä fin. transférov medzi ver. rozpočtami. V iných prípadoch majú združ. paralelnú alebo pridruženú  organiz.  zabezpečujúcu služby pre jej členov.

27.Rast náročnosti VS na budúci vývoj spoločnosti VS je ovplyvň. globaliz. procesmi. Reforma VS v SR  vychádza z princípov: maxim. efektívn., subsidiarity, transparentnosti, flexibilty, optim. rozdeľ. kompetencí a najmä obč. spoločnosti. VS vo veľkej miere ovplyv. budúci vývoj našej spoloč. a súč. celého sveta Ako prvý sa komplex. prognostic. problematikou tímovo zaoberal ” rímsky klub”  Klub vo svojích prácach vyzýva na nulový rast:- V prvej prácinavrhuje ekon. rast postaviť  pod kontrolu spoloč., v druhej ekonom. rast podriaďuje nadväznosti na vedec.-technický proces.  Tieto skutoč. spôsobujú väčšiu koncentr. vlastníctva a znásobovania chudoby Bol sformulov. globálny výhľadový program  o spoloč. budúcnosti ľudstva na Zemi . Spracovaná koncepcia  bola na Val. zhrom. OSN /r.1987 / prijatá, slúži ako východísk. podklad pre ďalšie rokovania a známa pod stanoveným označením ”Tvalo udržateľný rozvoj”  Na konfer. v Ženeve / r. 1990/ bolo defin. 7 princípov  udržateľného rozvoja:  1.Polit.systém zabezpeč. účasť obyv. na rozhodovaní  2 .Ekon. syst. schopný produkovať statky  na udržateľnom základe  3. Soc. systémy, kt. riešia soc. napätie 4 . Výrob. systémy, kt. zachovávajú  ekolog. základ rozvoja  5 . Technolog. systém, kt. hľadá nové riešenia  6 . Medzinárodný systém , kt.  podporuje  základy  obchodu a financovania  7 . Administratívny systém, kt. je pružný a je schopný autokorektúr.

28. Historický vývoj VS do roku 1939 V prvej  etape od  r. 1918 do r. 1920 bolo Slovensko rozdelené na 16 žúp, 94 okres. služnov. jednotiek. Činnosť VS riadilo dočasné Národné zhromaždenie/ cieľ odstrániť maďarizáciu a centralizovať VS/. Druhá etapa r.1920 – r. 1927  prerozdelenie žúp na 21, z toho na Slovensku len 6 žúp zákonom o zriadení župných úradov / VS bola takto pretransformovaná /  Tretia etapa r.1927- r.1938. Cielom žup. zákona bola unifikácia VS.  Novelizácia priniesla rozdelenie na 4 časti, Moravsko-Sliezska, Česká, Slovenská, Podkarpatská. Zákon ustanovoval krajínské zastupiteľstvá, krajínské výbory, komisie. Štvrtá etapa r.1938-r.939 bola poznačená 2 svet. vojnou. V r. 1938 zákon o autonómií Slovenskej krajiny  31.12.1939 zanikla pôsobnosť krajinských orgánov  a bolo vytv. 6 žúp. Bratislava, Nitra , Tatry , Trenčín, Šarišsko-Zemplínska, Pohronská.

29. Historický vývoj VS po roku 1939 Prvá etapa r.1939-r. 1945 fungovali 2 samostatné štáty. Národné výbory vznikli najskôr ako protifašistický odboj 2 etapa r. 1945-r.1948 vyhlásenie Košického národného programu v Košiciach 5.4.1945, potvrdzoval národný výbor ako základ štaatnej správy v SR. v r. 1946 voľby v celej ČSR. 3. etapa r.1949- r.1960 význ. udalosti, organizačno-administatívne aj územné zmeny. Nové územnosprávne členenie.Reforma 19 krajov prebehla v r.1960. Potom dochádza k redukcii z 19 krajov na 10 krajaov. Na Slovensku Západ, Stred a Východ. V r.1969 zrušené kraje, vplyv augustových usadlosti   1.1.1971 obnova krajov nastolením social. ústavy. R.1990-1996 bol prijatý zákon o obecnom zriadení. Po r. 1996  do praxe uvedená štruktúra 8 krajov . Do 1.1.2002 fungovala samospráva  , od 1.1.2002 VÚC.