Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Hospodárska politika EÚ

úvodné cviká (cvika.doc)

Hospodárska politika EU - CV

CV1

1951 – Európske Spoločnestvo Uhlia a Ocele – zmluva z Paríža, začalo 1952, zmluva na 50 rokov. Je to iniciatíva Roberta Schumana (Fra) – Schumanov plán.

Príklad sektorovej orientácie – sektor montánskych produktov – Montánna únia (uhlie, oceľ, železo, koks, železná ruda). Podstata – voľný pohyb v rámci odvetví členských štátov, zároveń sa brala do úvahy aj spoločenská tarifa na dovoz produktov z nečlenských krajín, v tejto zmluve boli uvedené aj regulačné obmedzenia, kt. obmedzili živelný rozvoj montánnych odvetví.

ESUO – 6 členov – Francúzsko, Taliansko, (eliminovali vplyv) Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko. Cieľ – zjednotenie prostredníctvom ekonomickej integrácie.

25.3.1957         – EHS – Rímska zmluva, platnosť nadobudla v 1958

                - Euratom – Rímska zmluva, platnosť nadobudla v 1958

Európske Hospodárske Spoločenstvo – pôvodné hospodárske zámery bolo treba rozšíriť, dopĺňať a čiastkové politické ciele, najmä oblasti soc. politiky, ochrany ŽP, zaostávajúcich regiónov. Ďalšie ciele EHS – postupné zbližovanie HP členských krajín
- zabezpečenie stability
- zvyšovanie životnej úrovne

- rozvoj vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi = multisektorová integrácia

Euratom – hl. body – rozvoj výskumu a technických poznatkov
- jednotné bezpečnostné normy
- rast jadrového priemyslu a životnej úrovne
- rast investícií
- kontrola jadrového materiálu

Podstata – vybudovanie spoločného trhu jadrového materiálu.

1967 – Zlučovacia zmluva – jednotný názov ES, bolo upravené aj v Maastrichtskej zmluve, kde sa EHS premenovalo na ES.

Snahy o vytvorenie spoločného trhu. Fungovanie od 1993 pre tovar, služby a osoby.

80te roky – odstránenie viditeľných prekážok voľného trhu, kde patria clá, kvantitatívne reštriktívne opatrenia s tým, že skryté prekážky zostávali (= technické bariéry – národné štandardy, štátna podpora priemyslu a poľnohospodárstva, pasové kontroly, bariéry fin. služieb)

Jún 1985 – Biela kniha o dobudovaní vnútorného trhu, 300 xxx bariér – spôsoby odstránenia delíme na 3 druhy

- fyzické – hraničné kontroly, administratívne úkony – technické – štandardy, pasové kontroly

- fiskálne – rozličná výška zdanenia

1986 – Jednotný európsky akt – modifikuje a kompletizuje zmluvy na základe ktorých vzniklo ES. Zároveň predpokladá vybodovanie jednotného trhu do 1992. Bol prvou revíziou zmlúv.

1992 – Maastrichstská zmluva = Zmluva o EU, zadefinovala EU tak, že je postavená na 3 pilieroch:
1. pilier – Zmluvy o EHS, Rímske zmluvy 1957, Zmluva o Euratom, Parížska zmluva 1991
2. pilier – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
3. pilier – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí

Maastrichská zmluva = 2 zmluvy – Zmluva o hospodárskej a menovej únii + Zmluva o politickej únii.

Predstavuje druhú revíziu zakladajúcich zmlúv ES. Kodanské kritéria – pre vstup do EU.

Európska hospodárska a menová únia – Kodanské kritériá + Maastricht (12 členov)

Hlavné body:
1. Vybudovanie Európskej centrálnej banky, spoločná mena od 1995
2. Občianstvo EU, kt. poskytuje nové práva
3. Rozšírenie záväzkov ES v oblasti xxx, bol ustanovený Kohézny fond (podpora ŽP a dopravnej infraštruktúry. Port, Špa, Grec, Ír – bol vytvorený výbor pre regióny na podporu reg. politiky. Vznikla inštitúcia ombudsmana.

1997 – Amsterdamská zmluva – III revízia, nazýva sa aj Maastricht II

––––

CV2

Po WW2 bola Európa oslabená, závislá na Amerike. V snehe urýchliť obnovu ekonomiky, politiku, vojenskú a ideologickú oblasť začali vznikať zoskupenia štátov – Euratom, EHS, ESUO.

Medzinárodná ekonomická integrácia

= postupné prepájanie, prispôsobovanie a zbližovanie jednotlivých ekonomík, transformácia národných ekonomických štruktúr do regionálneho hospodárskeho komplexu = najvyššia forma medzinárodného života + vytváranie transnacionálnych pravidiel rozvoja ekonomiky + liberalizácia obchodných vzťahov

2 úrovne integrácie

- makroekonomická – medzi štátmi

- mikroekonomická – medzi firmami – vychádza sa z nej, rozvoj mikro prekročil rámec národných ekonomík, no existovali bariéry – prijímanie integračných opatrení.

Makrointegračné formy – pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárska a menová únia.

Primárne právo – zmluvy, Maastrichtská zmluva

Sekundárne právo – odporúčania, smernice, direktívy

Integrácia

1. Medzištátna – obmedzená právomoc spoločných orgánov, kt. sú zastúpené krajinami, rozhodnutia sú vo forme odporúčania

2. Nadštátna – spoločné orgány, majú rozsiahlu pravomoc, väčšinové rozhodovanie, rôzne prostriedky a nástroje, rozhodnutia sú záväzné.

Podľa rozsahu

1. Úplná – všetky členské krajiny vo všetkých oblastiach, všetky odvetvia nie je to reálny typ integrácie

2. Čiastková        - sektorová – len niektoré odvetvia

                - horizontálna – len niektorých hospodárskych a politických opatrení

                - regionálna – nezapájajú sa všetky štáty, iba niektoré

Formy mikrointegrácie

- predvýrobná oblasť – spoločný výskum a vývoj, licencie

- výrobná oblasť – dohody o špecializácií, kooperácií, spoločnej výrobe

- odbytová oblasť – spoločný výskum trhu, kalkulačných modelov, komparatívne štúdie

Stupne ekonomickej integrácie

1. Zóna voľného obchodu – odstránené clá, kvóty, tarify medzi členmi – vzťahy členov

2. Colná únia – upravuje vzťahy s nečlenmi

3. Voľné trhy – odstránenie neviditeľných prekážok

4. Spoločné trhy – voľný pohyb výrobných faktorov

        V EU – osôb, kapitálu, služieb, tovaru

5. Menová únia

6. Ekonomická únia

7. Politická integrácia – federácia, konfederácia, unitárny štát

Účinky spojené s uplatňovaním jednotlivých makrointegračných foriem

1. Účinky pásma voľného obchodu

a) špecializácia, jej prostredníctvom veľkovýroba, minimalizácia nákladov, zvýšenie obchodu

b) zvýšenie konkurencie

c) diferenciácia výrobcov

d) znovurozmiestnenie výroby na najefektívnejšie miesta

2. Účinky colnej únie

a) zavedenie spoločnej colnej tarify na dovoz od nečlenov, spoločné obchodná politika

b) integrácia je spojená s efektmi – 1. vytváranie obchodu, 2) odvracanie obchodu

3. Účinky spoločného trhu – voľný pohyb služieb, kapitálu, osôb, tovaru

4. Účinky hospodárskej únie – spoločná politika + harmonizácia národných politík

––

Účinky menovej únie – 1.1.1999 – Maastricht

1. cenová stabilita – inflácia nesmie prekročiť priemernú mieru inflácie 3 krajín s najnižšou infláciou + 1,5%

2. fiskálny deficit – nesmie prekročiť 3%

3. hrubý dlh vlády – voči zahraničiu je menší ako 60% HDP

4. pevnosť konvergencie – dlhodobá nominálna úroková miera nie je vyššia ako priemerná úroková miera v 3 krajinách s najmenšou mierou + 2%

5. stabilita menového kurzu – pohyb výmenného pásma +- 15%, blízko parity k EU, členstvo v ERMII

–––

Etapy rozšírenia EU

1. 1973 – Dánsko, Írsko, Veľká Británia –> Európske spoločenstvo

2. 1981 – Grécko

3. 1983 – Portugalsko + Španielsko

4. 1985 – Rakúsko, Fínsko, Švédsko –> Európska únia

5. 2004 – Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Cyprus, Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta

6. ??? 2007 – Bulharsko, Rumunsko + Chorvátsko, Turecko

----

Kodanské kritéria

- politické – stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát

- ekonomické – fungujúca trhová ekonomika, schopnosť zvládať konkurenčný tlak

- acquis-communaiture – schopnosť prevziať povinnosti členstva + prijatie cieľov na politickú + ekonomickú + menovú úniu

––––

CV4

Asociačná dohoda – Európska dohoda o pridružení, SR – 4. 10. 1993, Luxemburg

- dohoda ratifikovaná Európskym parlamentom a NR SR, platnosť od 1. februára 1995.

Je to medzinárodná zmluva, jej záväzky plnia pristupujúca krajina, únia aj občania. Je to najvýznamnejší nástroj a aproximácia práva.

Rokovania s Európskou úniou

- súhrn pravidiel sa nazýva acquis-communaiture – je rozdelený na tematické okruhy, kt. sa nazývajú negociačné kapitoly, v kt. prebieha rokovanie

- negociačné kapitoly majú 31 tematických okruhov, 29 kapitol – oblasti práva, 30. kapitola – inštitucionálne otázky, 31. kapitola – „rôzne“ ďalšie okruhy vyplývajúce z individuálnosti

- cieľom rokovania je prijať legislatívu – prípadne výnimku z accius-comm alebo vyžiadať prechodné obdobie, v kt. sa neuplatňuje legislatíva Únie v konkrétnej oblasti

Postup pri otváraní a zatváraní negociačných kapitol

Rada EU rozhodne, kt. kapitoly budú za daného predsedníctva otvorené. Kandidát vypracuje ku kapitole negociačnú pozíciu. Na jej základe komisia vypracuje návrh spoločnej pozície EU (Draft Common Position), po jej zhodnotení a schválení zo strany členských krajín sa tento návrh stáva spoločnou pozíciou Únie (Common Position), kt. je potom prezentovaná kandidátom na vstup do EU. Až potom môže byť daná kapitola pre krajinu otvorená.

Od r. 2000 sa uplatňuje model regata – každá krajina má indivuálne kapitoly aj počet kapitol s každou krajinou je rôzny. Individuálny je počet aj obsah kapitol, kt. budú otvorené – špecifikovala EU na základe potreby každej krajiny v príprave vstupu do EU.

Negociačná pozícia – oficiálny dokument, kt. sa vypracováva ku každej kapitole, v nej sa uvádza ako kandidátska krajina splnila dané podmienky, popisuje konkrétne zákony, kt. boli požadované aj tie, kt. ešte len prijíme (aj s časovým harmonogramom). Súčasťou negociačnej pozície je deklarovanie, či sa požadujú prechodné obdobia, resp. výnimky v konkrétnej oblasti.

Postup pri rokovaniach

1. Screening – skúmanie legislatívy

2. Negociačný proces

3. Ratifikačný proces

1. Screening – multilaterálna časť, na zasadaniach sa stretli všetky krajiny 2. skupiny, bola od apríla 1998 do februára 1999. Komisia poskytla kompletné info o legislatíve EU.

- bilaterálna časť – predstavitelia krajiny sa stretajú s predstaviteľmi EU individuálne (SR – marec 1999 – február 2000).

2. Negociačný proces – rokovania o pristúpení do EU majú ustálené pravidlá. Sú rovnaké pre všetky kandidátske krajiny. Odohrávajú sa v rámci konferencie o prístupe uskutočňujú sa na 3 úrovniach.

a) ministerstvá – najvyššia, raz za predsedníctvo (za 6 mesiacov)

b) na úrovni zástupcov – za kandidátov hlavný vyjednávač + veľvyslanci
c) na úrovni expertov – podľa potreby

3. Ratifikačný proces – uzavreté dohody budú tvoriť základ Zmluvy o pristúpení. Zmluva presne definuje, za akých podmienok kandidátska krajina vstupuje do EU, aké bude prechodné obdobie, na aké časové obdobie. Zmena bude obsahovať aj podmienky, za akých bude vstupom nových členov meniť.

3 piliere EU -
1. pilier – Európske spoločenstvá – Schengen (Zmluvy o ES, EURATOM, ESUO, Amsterdam (97), Maastricht (92), Nice (00))

2. pilier – spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

3. pilier – justícia + vnútorné záležitosti

Európske právo – systém právnych noriem ES, právnych noriem EU, noriem neprávneho charakteru, na základe kt. bol dosiahnutý súčasný stav Eurointegrácie. Publikované je v Úradnom vestníku (Official journal).

Členenie: 1. komunitárne právo + 2. úniové právo

Právo:

Tvoria ho – obsah, princípy a politické ciele Zmlúv o založení ES, ESUO,..
- legislatíva prjatá ES
- deklarácie prijaté v rámci EU

1. komunitárne právo – súbor právnych aktov a noriem ES, ESUO, EURATOM – vytvorené + uplatňovanie štátmy ES

Tvoria ho – primárne právo – právo zakladajúcich krajín

- všeobecné právne zásady

- sekundárne právo – odvodené, vytvorené orgánmi spoločenstiev, bolo prijaté, sú to predpisy, kt. prijímajú inštitúcie EU – Rada EU, EP, Rada alebo EV. Delegované právo musí byť v súlade s prameňmi, skúma ich Súdny dvor.

- súdne rozhodnutia

- zmluvy s 3. stranami

- právna obyčaj

2. úniové právo – právo 2. a 3. piliera, má základ v Zmluve o EU v Maastrichtskej, Amsterdamskej a zmluvy z Nice.

Nie sú upravené v Zmluve o založení ES, ale sú uvedené v Zmluve o EU. Patria k nim medzinárodné zmluvy, rozhodnutia E. rady, spoločné postupy a postoje.

Pramene európskeho práva

- 1952 – Parížska zmluva o ESUO

- 1957 – Rímske zmluvy – Euratom, EHS

- 1957 – Rímsky dohovor

- 1965 – Zlučovacia zmluva – Zmluva o fúzií

- 1986 – Jednotný európsky akt

- 1992 – Maastricht

- 1997 – Amsterdam

- 2000 – Nice

Sekundárne:

– nariadenia – majú prednosť pred vnútroštátnym, všeobecne záväzné normy pre inštitúcie na euro+vnútroštátnej úrovni.

- smernice – adresáti – členské štáty, nie sú záväznými

- rozhodnutia – záväzné len pre subjekty, pre kt. sú určené

- odporučenia a stanoviská

Jurisdikcia – rozhodnutia súdneho dvora, vytvorila systém case-law, kt. je záväzný pre všetky členské štáty a národné súdy ho musia v plnom rozsahu rešpektovať.

Zásady práv

1. Zásada prednosti – europrávo má vyššiu právnu silu ako národný predpis

2. Zásada subsidiarity – EU nebude zasahovať do rozhodnutia, kde môžu efektívne rozhodovať

3. Zásada priameho účinku – priznáva práva a povinnosti sama, bezprostredne

Ciele – rozlišujú okruh úloh vytýčených o základných dokumentoch ES s cieľom uskutočniť ich ako praktickú realizáciu

2000 Nice – Zmluva z Nice, medzivládna konferencia, podmienky rozšírenia EU, opravenie fungovania inštitúcií, dohoda o posilnení spolupráce, najmä v oblasti EURO

Charta základných práv – 7 kapitol – ľudské práva, sociálne, ekonomické

CV5

História inštitúcií

Pri založení EHS, ESUO, Euratom si každá organizácia vytvorila orgány
EHS a EURATOM – komisie        - zlúčenie v Zlučovacej zmluve o stanovení spoločnej
ESUO – Vysoký úrad                        Rady a Spoločnej komisie

8. apríla 1965 v Bruseli – od 1967 platnosť – začal sa používať názov Európske spoločenstvá, zostala právna samostatnosť.

ESUO – Vysoký komisariát – Jean Monet – zabezpečovanie realizácie vytýčených cieľov zo základných zmlúv

- spoločné zhromaždenie - kontrola

- rada – koordinácia činnosti vysokého komisariátu s činnosťou vlád zodpovedných za celkovú HP svojich krajín

- súd – zabezpečoval dodržiavanie práva pri výklade a realizácií zakladajúcej zmluvy a vykonávacích nariadení k nej

EURATOM – zhromaždenie, rada, komisia – Luis Armand, Súdny dvor

EHS – Komisia – Walter Hallstein