Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Manažérské rozhodovanie

Logistický reťazec, jeho prvky, ciele logistiky (12005_11_07_11_09_43-mm31b.doc)

Marketing a manažment

Otázka č. 31

Logistický reťazec, jeho prvky, ciele logistiky

Logistický reťazec je množina prvkov usporiadaná tak, aby vytvárala tok materiálu a informácií, potrebný z hľadiska určitého cieľa. Je jednotkou hmotnej a nehmotnej stránky. Hmotnú stránku predstavuje premiestňovanie surovín, materiálu, dielcov, nedokončených a hotových výrobkov, obalov, odpadu, energie, osôb a nehmotnú stránku predstavuje premiestňovanie podmieňujúcich informácií a financií. Logistický reťazec môže byť viazaný na konkrétneho zákazníka, skupinu zákazníkov, objednávku, teritórium, výrobok, skupinu výrobkov, atď.

Logistický reťazec zahŕňa pasívne a aktívne prvky.

Súhrnným názvom pasívne prvky označujeme:

1. suroviny, základný a pomocný materiál, dielce, nedokončené a hotové výrobky, uvedené pasívne prvky nadobúdajú podobu manipulovaných, prepravovaných alebo skladovaných jednotiek, účelom manipulačných, prepravných, kompletizujúcich, skladovacích a ďalších operácií, ktorým sú pasívne prvky postupne podrobované, je „prekonať priestor a čas“, tieto operácie majú výlučne netechnologický charakter, nemení sa nimi množstvo ani podstata (fyzikálne, chemické a iné vlastnosti) surovín, materiálov, dielcov či výrobkov
2. obaly a prepravné prostriedky, ktoré podmieňujú pohyb tovaru, pokiaľ sa ich premiestňovanie uskutočňuje samostatne, napr. na opakované použitie
3. odpad vznikajúci pri výrobe, distribúcii a spotrebe tovaru, ak odvoz (likvidácia) odpadu je predmetom starostlivosti výrobcu alebo distribútora tovaru, pri ktorom bol obal použitý
4. informácie, ktorých pohyb (sprostredkovaný pohybom nosičov informácií) predbieha, sprevádza a nasleduje po pohybe tovaru, resp. po pohybe peňazí s ním súvisiacich, ako nutný predpoklad jeho uskutočnenia

Aktívne prvky sú prvky logistických systémov, ktorých úlohou je uskutočňovať postupnosti netechnologických operácií s pasívnymi prvkami, t.j. operácií balenia, tvorby a rozoberania manipulačných a prepravných jednotiek, nakládky, prepravy, prekládky, vykládky, uskladňovania, vyskladnenia, rozdeľovania, kompletizácie, kontroly, sledovania, identifikácie a zberu, spracovania, prenosu a uchovávania informácií.

Medzi aktívne prvky patria:

1. technické prostriedky a zariadenia na manipuláciu, prepravu, skladovanie, balenie a fixovanie
2. pomocné prostriedky a zariadenia, ktoré fungujú v spojení s budovami, manipulačnými a skladovacími plochami a dopravnými komunikáciami
3. technické prostriedky a zariadenia slúžiace operáciám s informáciami (s nosičmi informácií), prostriedky na automatické sledovanie a identifikáciu pasívnych prvkov, počítače, prostriedky a site na diaľkový prenos správ, údajov a dát
4. riadiaci pracovníci (subjekty rozhodovania), ktorí cieľavedome ovplyvňujú fungovanie riadených zložiek (aktívnych prvkov) logistického systému

V článkoch logistického reťazca musia byť zladené (v zmysle koordinácie a synchronizácie) aktívne prvky medzi sebou, ale aj aktívne prvky s pasívnymi prvkami, pretože je potrebné dosiahnuť optimálny prechod všetkých pasívnych prvkov reťazcom.

Logistické ciele:

Logistická koordinácia a synchronizácia toku materiálu, informácií a financií naráža v podniku na konflikt čiastkových cieľov, ktoré sledujú jednotlivé organizačné útvary a sú veľmi rozmanité a často protichodné. Pre nákup sú výhodné veľké dávky nakupované od stálych dodávateľov z dôvodu výhodných nákupných podmienok. Pre výrobu sú výhodné veľké výrobné dávky, malý počet variantov výrobkov a úzky sortiment výrobkov, a to pri dodržiavaní výrobného plánu a rovnomernom zaťažení kapacity výrobných zariadení. Pre odbyt sú výhodné vysoká pružnosť výroby, rýchle spracovanie objednávok, široký sortiment výrobkov, prispôsobenie expedičnej dávky odberateľovi.

Úplné zosúladenie týchto čiastkových cieľov nie je možné, dosiahnuteľné sú len čiastočné kompromisy. Úlohou logistiky je nahradiť protichodné čiastkové ciele jedným spoločným pre všetky útvary podniku. Týmto cieľom je úplné uspokojovanie potrieb zákazníka, dosiahnuteľné pri súčasnom splnení výkonového a ekonomického cieľa.

1. Obsah výkonového (technického) cieľa býva formulovaný ako schopnosť podnikového logistického systému dodať každý požadovaný tovar zákazníkom v zodpovedajúcom množstve a kvalite na určené miesto v stanovenej lehote. Kľúčovým faktorom je rýchlosť.
2. Obsahom ekonomického cieľa je zaistiť túto rýchlosť dodania tovaru zákazníkom pri priemerných nákladoch, resp. pri udržaní likvidity podniku. Usilovať sa o minimálnu výšku nákladov je možné jedine v prípade, že je daná úroveň miery obsluhy zákazníka a náklady sú nástrojom v konkurenčnom boji. V prípade zvyšovania úrovne miery obsluhy zákazníka je cieľom dosiahnutie optimálnych nákladov.

1. Logistické funkcie

Ako nástroj podnikovej politiky plní logistika tri funkcie:

1. optimalizačná (na základe svojho systémového východiska a uceleného spôsobu posudzovania problému)
2. obsluha zákazníka
3. sledovanie vzniku nákladov

Prvá funkcia je zameraná na zosúladenie a koordináciu tokov pomocou využitia rôznych nástrojov (technických, technologických, softvérových...) s cieľom zabezpečiť plynulosť. Druhá funkcia je zameraná na maximalizáciu miery obsluhy zákazníkov. Mieru obsluhy zákazníka možno merať priamo alebo nepriamo. Priamo ju možno vyjadriť ako podiel uspokojeného dopytu na celkovom dopyte, pričom z uvedeného je zrejmé, že jej presné určenie je možné až ex post. Nepriamo je vyjadrená prostredníctvom pomocných charakteristík , z ktorých sa najčastejšie používajú dodacia lehota, pružnosť, spoľahlivosť dodávky. Tretia funkcia je zameraná na minimalizáciu nákladov. Zvyčajne ide o dva typy nákladov – logistické náklady a náklady deficitu.      

A Logistické náklady sú náklady spojené s logistickými činnosťami a členia sa do týchto skupín:

1. Náklady na vytvorenie a riadenie logistického systému (odpisy, režijné náklady spojené s riadením už jestvujúceho systému, náklady spojené s inováciou, náklady na služby, súvisiace mzdy)
2. Náklady na zásoby (financovanie zásob – úroky, stratené príležitosti; poistné, odpisy zo súvisiaceho HIM, náklady spojené so stratami, súvisiace mzdy)
3. Náklady na skladovanie (fixné náklady na skladovacie kapacity, náklady na údržbu, mzdy, náklady prevádzky)
4. Dopravné náklady (odpisy, mzdy, poistenie, opravy)
5. Náklady na manipuláciu (náklady na obaly, náklady na balenie a samotnú manipuláciu)

Tieto náklady sú priamo úmerné miere obsluhy.

B Náklady deficitu sú náklady vznikajúce ako dôsledok nedostatočnej obsluhy (penále, strata zákazníka, pokuty, atď.). Výška nákladov je nepriamo úmerná miere obsluhy.

Na dosiahnutie optimalizovaného plnenia logistických funkcií možno použiť dve základné cesty:

1. zabezpečenie optimálneho stupňa miery obsluhy zákazníka
2. zabezpečenie požadovaného stupňa miery obsluhy zákazníka pri minimalizácii

Prvá cesta predpokladá kvantitatívnu oceniteľnosť alternatívnych úrovní mier obsluhy zákazníka. To si vyžaduje analýzu procesov správania sa dopytu, oslovenie všetkých potenciálnych zákazníkov, ich ochotu spolupracovať. Okrem nákladov a rizík vyplývajúcich z vymenovaných činností vznikajú problémy pri formulovaní rozhodovacích procesov pri nákupe, pri praktickom zisťovaní a výpočte logistických nákladov (prílišné zameranie kalkulácie nákladov na výrobu, rozdielne poňatie logistiky a tým aj vymedzenia logistických nákladov a výkonov, úzke diferencovanie logistických nákladov podľa druhov, chýbajúce súvzťažnosti logistických nákladov s výrobkami a zákazníkmi) a pri získavaní informácií. Na základe uvedených problémov sa v praxi častejšie používa druhá cesta. Úlohou logistiky je potom zaistiť stanovenú mieru obsluhy zákazníka pri súčasnej minimalizácii logistických nákladov.

Logistické funkcie bývajú väčšinou rozdelené do štyroch úrovní:

1. strategické funkcie
2. dispozičné funkcie
3. administratívne funkcie
4. operatívne funkcie

1. strategické, t.j. rozhodovanie o zdrojoch, pravidlách a postupoch (stanovenie nákupných, predajných a colných podmienok, foriem dodávok a obalov, postupov pri príjme a expedícii, dopravných ciest, dopravných prostriedkov, spôsobov manipulácie a skladovania, sledu operácií a priebehu procesov v tokoch, metód zúčtovania)
2. dispozičné, t.j. rozhodovanie o spôsoboch uspokojovania vzniknutých potrieb (dispozície pre vonkajšiu a vnútropodnikovú dopravu, manipuláciu a skladovanie)
3. administratívne, stotožňované s informačnými procesmi, pričom za podnet sa považuje vydanie dispozície (vystavovanie a sledovanie objednávok a príkazov na nákup a expedíciu, vystavovanie potvrdení o príjme tovaru, expedičných a colných dokladov, kompletizácia externých dodávok s internými, vstup dát do informačného systému podniku, vystavovanie inštrukcií pre zasielateľov, zúčtovanie uskutočnených dopravných, manipulačných a skladovacích výkonov, interných a externých dopravných nákladov, poskytovanie informácií partnerom)
4. operatívne, t.j. realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov (realizácia prepravy surovín, materiálov a dielov do závodu, ich skladovanie a premiestňovanie do výroby, medziprevádzková preprava, balenie, preprava a uskladňovanie hotových výrobkov, tvorba prepravných jednotiek)

Logistické toky z pohľadu výrobnej firmy

Zásobovanie

Fyzická distr

Produkcia

Tok informácií

Dodávateľ

Odberateľ

Tok tovarov