Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Strategický manažment
cviká - stručné, jasné, prehľadné (stma_exc.doc)
STRATEGICKÝ MANAŽMENT – CVIKÁ
CV1
CV2 – N / A CV3
Proces strategického riadenia
Existujú 2 druhy stratégií:
1. Plánovaná (klasická) stratégia.
Začiatok – stanovenie: vízia, poslanie, cieľ – kt. treba definovať
VPC
AEP
AIP
PS
PS
PS
Implementácia
1. Vízia, poslanie, cieľ
2. SWOT
2a) Analýza interného prostredia - SW
2b) Analýza externého prostredia - OT
3. Formulovanie stratégie
3a) Podnikateľská stratégia
3b) Podniková stratégia
3c) Portfóliová stratégia
4. Implementácia
5. Spätná väzba
2. Spontánna stratégia
Vízia, poslanie, cieľ
Stratégia – z gr. strategos – generál
podľa A. Chandlera – určenie základných dlhodobých cieľov podniku, spôsoby ich dosiahnutia, alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutočnenie týchto cieľov.
podľa Johnsona a Scholesa – stratégia ako: prirodzený výber + postupnosť čiastkových krokov + kultúra + vízia + politika + plán
Rozdiel medzi stratégiou a taktikou: stratégia rieši najzásadnejšie, závažné, rozhodujúce problémy, kt. sa týkajú prosperity a existencie podniku, dlhodobý všeobecný charakter. Taktika rieši postup, aký má byť zvolený v konkrétnej situácií.
Vízia – načrtáva predstavu o budúcom smerovaní a postavení podniku, zachytáva javy, trendy a faktory, kt. sú v súčasnosti nevýrazné a hmlisté. Mala by vychádzať z rozsiahlych analýz, dôležitá je intuícia, fantázia, vnímavosť, mentálne schopnosti.
Poslanie – odpovedá a plní úlohy: 1. pochopiť a definovať v akom podnikaní sa podnik skutočne nachádza 2. rozhodnúť, kedy sa má poslanie zmeniť a tak upraviť strategické smerovanie podniku 3. oboznámiť osadenstvo podniku o poslaní pomocou metód, kt. sú zrozumiteľné a podnetné Odpovedá na otázky: 1. Čo je naše poslanie 2. Kto sú naši zákazníci 3. Ako budeme dosahovať stanovené ciele 4. Prečo podnik vykonáva aktivity, kt. sa zaoberá
Ciele – prvoradé sú finančné, až potom ostatné ciele Aký má byť správny cieľ: - mal by byť jasný, stručný, jednoznačný, zameraný na 1 špecifickú oblasť
- mal by byť merateľný - mal by obsahovať časový rámec plnenia - mal by sa spájať s výsledkom, nie činnosťou - mal by byť náročný, ale splniteľný
CV4
Odvetvové prostredie
Všeobecné pr.
Podnik
Analýza externého prostredia podniku
Analyzuje – Príležitosti a Hrozby v Mikro a Makro prostredí
Najdôležitejšou fázou je zber, triedenie a spracovanie informácií.
Zdroje informácií – odborné periodiká, internet, výsledky výskumu, konferencie, výstavy, veľtrhy, fóra, prieskum trhu, štatistiky.
Cieľ – zistiť vlastné postavenie a vytvoriť prognózu
Všeobecné prostredie – súhrn faktorov, kt. ovplyvňujú všetky podniky v okolí rôznou intenzitou.
1. ekonomické prostredie – daňové zaťaženie, úroková miera, inflácia, výmenný kurz
2. sociálno-kultúrne - zvyky, tradície, postoje, preferencie zákazníka, módne trendy
3. demografické – štruktúra obyvateľstva, vek, majetok, vzdelanie, regionálne rozdiely
4. politicko-legislatívne – liberalizácia, štátne zásahy
5. geografické – poloha, rozmiestnenie zdrojov odberateľov
6. vedecko-technické – rozvoj vedy, vzdelanie, dostupnosť technológií, podnikateľské inkubátory
7. ekologické – ochranné normy, tlak verejnej mienky
8. globálne prostredie – lobistické skupiny
Mikroprostredie = odvetvové = konkurenčné prostredie
Porterov model 5 síl – skupina podnikov, kt. vytvárajú konkurenčné výrobky
Vznikajúce odvetvie – nie je cenová konkurencia, sú rôzne služby
Nasýtené prostredie – zvyšuje sa konkurencia, hlavne cenová, znižujú sa zisky
Upadajúce prostredie
Hybné sily odvetvia – každé odvetvie sa mení pomocou hybných síl, menia sa odvetvové podmienky.
1. zmeny v dlhodobej miere rastu odvetvia
2. zmeny s skladbe zákazníkov / zmeny spôsobov používania výrobku
3. výrobkové inovácie
4. procesné – technologické inovácie
5. marketingové inovácie
6. vstup / odchod hlavných konkurentov z odvetvia
7. diverzifikácia poznatkov
8. zmeny nákladov a efektívnosti
9. rastúca globalizácia odvetvia
10. vznik spotrebiteľských preferencií – štandardizované / diferencované výrobky – preferencia
11. vládna hospodárska politika + regulácia
12. zmena spoločenských priorít – bezpečnosť
Súperenie medzi etablovanými podnimki
Vstup nových konkurentov
Vyjednávacia sila odberateľov
Existencia substitútov
Vyjednávacia sila dodávateľov
13. znižovanie neistoty a podnikateľského rizika
Parametre odvetvia – veľkosť trhu v predaji, počet zamestnancov, tržby, rast trhu, fáza životného cyklu, počet konkurentov, charakter konkurencie, inovačné možnosti procesov / produktov
Strategické skupiny odvetví – skupina súperiacich podnikov, kt. majú na trhu podobnú pozíciu
Substitúty – produkt, kt. nie sú z toho istého odvetvia, ale ich spotreba znižuje spotrebu iného výrobku
CV5
Konkurenčná výhoda – treba dlhodobo dosahovať, dlhodobo odlišovať svoj výrobok
Komponenty analýzy vnútorného prostredia.
Základom fungovania podniku – zdroje:
1. hmotné -
2. ľudské - aktíva
3. finančné - podniku
4. technologické -
Spôsobilosti – kombinácia skupín zdrojov, aktív. Sú to zručnosti podniku koordinovať svoje zdroje a využiť ich – know-how.
Zdroje sú prameňom
Spôsobilosti, ktoré sú zdrojom
Výnimočných schopností. Tie sú základom
Udržateľná konkurenčná výhod, tá je cestou ku
Strategickej konkurencieschopnosti + nadpriemerných výnosov
Výnimočné schopnosti – kľúčové kompetencie, podnik je lepší ako konkurencia.
Nevyhnutné schopnosti – sú sili, kt. umožnia podniku udržať sa v prostredí, sú to nutné ako postačujúce predpoklady pre získavanie
Kľúčová slabosť
Výnimočné schopnosti – Nevyhnutné schopnosti – kľúčová slabosť
Proces internej analýzy
Metódy analýzy interného prostredia:
1. Hodnotový reťazec
2. Náhodný
3. Analýza zraniteľnosti
4. Hodnotenie konkurenčnej sily
5. Analýza interného profilu spoločnosti
Identifikácia zdrojov
Analýza hodnotenia reťazca (kde sa tvorí hodnota)
Porovnávacia analýza
Vyváženosť zdrojov
Uvedomenie si strategických schopností
Súhrnné výsledky
Porovnávanie s konkurentom / najlepším / minulosťou
= retrospektíva, odvetvové parametre, benchmarking
Benchmarking – metóda medzipodnikového porovnávania, s najlepšími / dobrými podnikmi
Vyváženosť – portfóliové metódy – skúmanie rozloženia zdrojov
Vyváženosť – konkurenčná výhoda – sily a slabosti, výnimočné schopnosti, kľúčové zraniteľnosti
- portfóliové metódy – skúmanie rozloženia zdrojov
- profesie a osobnosti – kľúčoví pracovníci – poskytnúť im benefity, pružnosť
BCG matica – dojné kravy, psi, hviezdy, otázniky, xxx
1. Hodnotový reťazec - Hľadá sa miesto, kde sa v podniku vytvára hodnota – činnosti podniku sa delia na primárne a podporné
I II III
IV zisk
a b c d e zisk
a) vstupná logistika – fyzická dodávka vstupov, príjem, skladovanie, distribúcia materiálu
b) výroba – premena materiálu na výrobok
c) výstupná logistika – zhromažďovanie, skladovanie a fyzická distribúcia zákazníkom
d) marketing a predaj – zaistenie prostriedkov prostredníctvom ktorých môžu zákazníci kupovať produkty – sieť distribučných kanálov, prostriedky, kt. presviedčajú o kúpe
e) služby – servis, inštalácia, náhradné diely, zaškolenie
I. firemná infraštruktúra + organizácia – rozhodovacie procesy, hierarchia, manažérsky IS
II. ľudské zdroje – prijímanie, výber, školenia, rozvoj, hodnotenie, odmeňovanie
III. zaisťovanie zdrojov – nákup vstupov potrebných k produkcií
IV. technologický rozvoj
2. Nákladový reťazec – zisťuje kde sa tvoria náklady
Úplný odvetvový nákladový reťazec |
|
|
Dodávateľské | Výrobné | Distribučné |
|
|
|
Dod – vstupná logistika, nákup materiálu Výrobné – výroba, marketing, výstupná logistika, služby zákazníkom, administratíva, podpora a rozvoj personálu Distribučné – veľkoobchod, maloobchod
3. Analýza zraniteľnosti zameraná na identifikáciu vonkajších hrozieb k silným stránkam
Silné s | Hrozba | Následok | Kvantifikácia následku | Pravdepodobnosť hrozby | Schopnosť reakcie |
|
|
| Body 1 - 10 | Realizácia 1 – 100 % |
|
Z toho sa vyrobí diagram zraniteľnosti
+ Dôsledok hrozby - | Zraniteľné postavenie I. | Nebezpečné postavenie II. |
| Indiferenčné postavenie III. | Odolné postavenie IV. |
| - Schopnosť reakcie + |
|
CV6 Syntéza výsledkov analýzy
S | 4 | W | 3 |
... | 7 |
| 2 |
O | 5 | T | 4 |
| 9 |
| 4 |
Mali by sa rovnať strany
SWOT – Strengh
Weakness
Opportunity
Threat maximum 10 bodov pre položku
Z výsledkov analýzy dostávame 4 modelové stratégie:
1. Stratégia SO – prevládajú silné stránky v atraktívnom prostredí – najlepší variant, odporúčaná ofenzívna stratégia
2. Stratégia ST – silné stránky v nepriaznivom prostredí – blokovanie konkurencie – defenzívna stratégia
3. Stratégia WO – slabý podnik v priaznivom prostredí – úloha je odstraňovať nedostatky, postupne posilňovať pozíciu, stratégia spojenectva
4. Stratégia WT – slabý podnik v nepriaznivom prostredí, stratégia likvidácie
Na základe toho je možné spraviť maticu modelových stratégií – t.j. vytvoria sa osi SW a OT, odčítajú sa súčty: S – W = 11 – 5 = 6, O – T = 14 – 8 = 6. Výsledok sa zobrazí na os S = 6, O = 6. Najideálnejší stav je, ak je dodržaný uhol 45 stupňov. SWOT analýza sa nedá spraviť pre viac činností, len pre 1 podnikanie.
Matica modelových stratégií
I. O II.
S W
III. T IV
SPACE – stratégic position and action evaluation
Vnútorné prostredie je určené 2 parametrami – 1. finančná sila, 2. konkurenčná výhoda
Vonkajšie prostredie je určené parametrami – 1. atraktivita odvetvia, 2. stabilita prostredia
Fin. sila vysoká
Konkurenč. Atraktivita
výhodá odvetvia
nie je kon- vysoká
kurencia
Stabilita
Dynamické prostredie
Prideľuje sa 1-6 (max.) bodov.
Kvadranty
1. konzervatívne prostredie
2. Agresívne prostredie
3. Konkurenčné prostredie
4. Defenzívne prostredie
CV7
- mať nižšie náklady
- diferenciácia
Podnikateľské stratégie
- generické – predpokladajú identifikáciu určitých spoločných znakov konania úspešných podnikov bez väzby na súbor ohraničujúcich faktorov – niektoré stratégie sú takmer vždy vhodné bez ohľadu na určitú situáciu
- kontingentné – závislé, podmienené – predpokladá, že pre určitý súbor okolností / ohraničujúcich podmienok možno nájsť vhodnú stratégiu – používajú sa častejšie
Diferenciácia – odlíšenie. Trhová segmentácia – 3 varianty:
1. Podnik nerozlišuje potreby jednotlivých skupín, orientuje sa na priemerného spotrebiteľa.
2. Rozdelenie trhu na segmenty, vyvíjanie produktu pre všetky skupiny osobitne.
3. Podnik pozná všetky trhové segmenty, ale zameriava sa len na niektoré z nich
Porterove konkurenčné stratégie – predpokladá 3 základné prístupy na zostavenie stratégie
1. nájsť pre podnik takú pozíciu v odvetví, aby sa vzhľadom na svoje zdroje mohol čo najúčinnejšie brániť proti existujúcim konkurenčným silám
2. ovplyvniť váhu konkurenčných síl pomocou strategických opatrení, aby zlepšil svoju pozíciu voči súperom
3. predvídať zmeny faktorov ovplyvňujúce konkurenčné sily a reagovať na ne novou stratégiou skôr než konkurencia.
Porter – existujú len 3 generické stratégie
Nízke | Náklady | Vysoké |
Široký | Konkurenčná výhoda | Diferenciácia |
Konkurenčný priestor | Stratégia nákladového vodcovstva | Stratégia diferenciácie |
úzky | 3a) Nákladová špecializácia | 3b) Deferencovaná špecializácia |
- stratégia minimálnych nákladov (nákladové vodcovstvo)
- stratégia diferenciácie - stratégia špecializácie
Hallov konkurenčný model – Hall tvrdí, že existujú len 2 generické stratégie úspešného podniku
1. každý podnik musí diferencovať svoje produkty, aby bol úspešný
2. podnik musí docieliť nákladovú pozíciu, kt. je primeraná jeho schopnosti diferencovať produkty
+ Relatívna diferenciácia – | Rajská záhrada | Voľná cesta |
|
| Voľná cesta | Zóna konkurenčného boja | Údolie smrti |
| – Relatívne | náklady + |
|
CV9
Podniková stratégia
Podniková stratégia – jej hlavnou úlohou je syntézou jednotlivých podnikateľských stratégií vypracovať spoločnú stratégiu pre celý podnik a rozhodnúť tak o spoločných krokoch a vzájomnom prerozdelení podnikových zdrojov. – najmä personálnych a finančných
Zameranie na 1 podnikanie
Výhoda – všetky zdroje sa koncentrujú na úspešné súťaženie, podnik má ucelenú a jednotnú totožnosť, úsilie je navigované 1 smerom - všetky riadiace úrovne dôverne poznajú trh, produkt, technológia na základe skúsenosti
Nevýhoda – ak sa odvetvie stane neatraktívne – zmena potrieb, technológie
Diverzifikácia
Prechod podniku do nových podnikaní – s cieľom využiť synergický efekt, kt. pri tom pôsobí –
a) úspory z rozsahu z hromadného vykonávania operácií
b) úspory zo spoločného využívania zdrojov
c) úspory zo zníženia úrovne rizika
Rozdelenie podnikových stratégií
1. Rastové stratégie
2. Stabilizačné – udržanie sa na trhu
3. Revitalizačné // konkurz - nedobrovoľný
4. Útlmové // likvidácia - dobrovoľná
5. Kombinované
Rast –
1. interný – za pomoci interných zdrojov, rozširovanie vlastných kapacít, zamestnancov, zdroj je nerozdelený zisk + úvery o O
2. externý – podnik kúpi aktíva iného podniku a zaradí ich do majetku o + o Ө
Stratégie
1. Koncentrácie – na 1/ málo druhov výrobkov, tesne zviazané
3 spôsoby - rozvoj trhu – to isté teritórium, rast trhu = nové teritórium / nový segment - rozvoj výrobku – inovácia/obmena základného produktu, pričlenenie príbuzných výrobkov
- horizontálna integrácia – spojenie sa s inou firmou toho istého odvetvia
2. Vertikálna integrácia – presúvať a/alebo rozširovať podnikanie do dodávať/odberať. Oblastí
Ústretová vertikálna integrácia – firma kupuje svojho odberateľa
Spätná vertikálna integrácia - firma kupuje svojho dodávateľa
Úplná/zúžená vertikálna integrácia
Diverzifikácia – možno deliť
- príbuzná – koncentrická – do príbuzných odborov – výhodou je možnosť využitia spoločných zdrojov, technológií, odbytu
- nepríbuzná – konglomerátna – do nepríbuzných odvetví
Radenie a hodnotenie podnikového portfólia
Formulovanie podnikovej stratégie diverzifikovaného podniku je úzko spojený s riadením portfólia podnikania.
Identifikovanie pozície jednotlivých podnikateľských jednotiek / podnikaní + analyzovať vzťahy medzi nimi + rozhodovanie o raste / útlme jednotlivých podnikaní na základe atraktivity a konkurencieschopnosti.
Podniková stratégia pozostáva z krokov:
1. charakteristika S
2. aplikácia portfóliovej analýzy
3. hodnotenie S. parametrov podnikateľských jednotiek
4. samotné formulovanie podnikovej stratégie
1. treba charakterizovať tieto parametre podniku
a) stupeň diverzifikácie
b) povaha podnikového portfólia
c) miera súladu medzi podnikateľskými jednotkami
d) územné členenie aktivít podniku
e) opatrenia na deinvestovanie slabých / neatraktívnych odvetví
f) zámery začleniť nové podnikanie do portfólia v nových odvetviach
g) identifikovať pomer kapitálových vkladov medzi jednotlivé podnikateľské jednotky
2. metódy portfóliovej analýzy: slúžia na hodnotenie jednotlivých podnikaní v rámci celého portfólia na základe určitých kritérií, zmyslom je identifikovať atraktívne a neatraktívne odvetvia, silné a slabé stránky podnikaní.
a) BCG matica – otázniky, hviezdy, dojné kravy, psy
1. otázniky –
2. hviezdy
3. dojné kravy
4. psy
b) GEC matica (matrix)
dlhodobá Vys * * ?
atraktívnosť * priemer +
odvetvia Níz $ + +
silná priemerná slaba
podnikateľská sila (konkurenčná pozícia)
* víťazné podnikania + porazené podnikania ? otázne – rizikové $ - produkujú zisk
Kritéria dlhodobej atraktivity odvetvia
1. miera rastu trhu
2. kapitálová náročnosť
3. vznikajúce hrozby a príležitosti
4. minulá, súčasná a budúca ziskovosť odvetvia
5. technologická náročnosť
6. intenzita konkurencie
7. prekážky vstupu a výstupu do odvetvia
8. sezónne a cyklycké výkyvy
Kritériá podnikateľskej sily:
1. relatívny podiel na trhu
2. relatívna nákladová pozícia (vzťah našich N ku konkurencii)
3. znalosť trhov a zákazníkov
4. kvalita riadiacich pracovníkov
5. kvalita výrobkov a služieb
6. relatívna ziskovosť porovnaná s konkurentmi
3. atraktívnosť / neatraktívnosť,
Silné / slabé podnikania, existenia stratégie súladu medzi podnikaniami
Výkon podnikateľskej jednotky
Funkčné stratégie
Personálna stratégia: (plánovanie presného počtu zamestnancov i do budúcnosti)
- pred zamestnaním:
- testy IQ, pozorovanie v rámci skupiny (assesment center), úlohy v tíme, požiadavky
- po zamestnaní:
- integrácia, plánovanie pracovného rastu a rozvoj pracovníka v podniku, hodnotenie zamestnanca, odmeňovanie
Finančná stratégia: definícia budúcich finančných potrieb – rozloženie medzi vlastné a cudzie zdroje, plán CF – ako príjmy budú prevyšovať nad výdajmi, investícia, čo si podnik môže dovoliť
- likvidita podniku
- úverová pozícia, splátkový klendár, výška úverovej viazanosti
Výrobná stratégia
Vedecko-technická stratégia
- špičková stratégia
- adaptačná stratégia
- spôsob výroby, výrobné postupy, technológie, kapacity, do akej miery budeme používať subdodávateľov
Marketingová - Marketing:
1. diferencovaný – rozdielny marketingový mix pre rozdielne trhové segmenty
2. nediferencovaný – spoločný pre celý trh
3. špecializovaný – mix len pre jeden segment
8