Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Strategický manažment

penzum prednášok (socp_course.doc)

SOCIOLÓGIA PRÁCE

Obsah prednášok:

1. Predmet sociológie – obsah, predmet sociológie práce + vymedzenie pojmu práca
2. Vplyv práce na sociálne postavenie jednotlivca
3. Pracovné podmienky a ich vplyv na výkonnosť pracovníkov
4. Obsah práce – deľba a organizácia práce
5. Typológia pracovnej činnosti – nútená práca / platená + neplatená práca
6. Deľba práce, spoločenské dôsledky deľby práce
7. Špecifické postavenie žien v pracovnom procese
8. Spoločenská a individuálna hodnota práce
9. Sociológia podniku
10. Úlohy a postavenie podnikového sociológa
11. Trendy v štruktúre zamestnanosti
12. Odbory a industriálny konflikt
13. Pracovná morálka ako spoločenský jav

Sociológia práce

Interdisciplinárny odbor, ktorý svojím obsahom zasahuje do sociológie (veda o spoločnosti) a všetkých vied, kt. sa zaoberajú prácou (ekonomika, biológia, psychológia)

- skúma spoločenský a individuálny význam práce, zaoberá sa významom práce a jej miestom v systéme spoločenských hodnôt

Obsah sociológie práce

1. organizácia a deľba práce v jej historických súvislostiach

- jednoduchá – do polovice 19. storočia (výroba nástrojmi, manufaktúrna výroba)

- zložitá – po zaradení strojov do výroby (priemyselná revolúcia), špecializácia

* kým neexistovali stroje, neexistovala ani nezamestnanosť)

2. skúmať pracovné podmienky v zamestnaneckých skupinách

3. skúmať medziosobnostné vzťahy medzi zamestnancami

4. skúmať vplyv podnikateľských záujmov na sociálnu klímu (napr. klíma spôsobujúca neistotu, neprajná, nenávistná klíma, klíma vnútri/vonku)

5. skúmať vplyv záujmoných organizácií (mimopracovný čas) a profesijných inštitúcií (stavovské organizácie, napr. komora právnikov, lekárov a pod.) na pracovnú činnosť

Predmet sociológie práce

1. skúmať vplyv práce na rozvoj jednotlivca a celej spoločnosti
2. otázky klasifikácie práce podľa rozličných kritérií
3. skúmať motiváciu ľudí v pracovnej činnosti (ide o rôzne motivačné činitele ako napr. mzda, osobné ohodnotenie, perspektíva rastu, teplá strava, jasle,..)
4. otázky uspokojovania ľudí v pracovnej činnosti
5. problematika vedenia pracovných kolektívov a celkovej organizácie práce
6. problematika utvárania profesionálneho vzťahu k práci (niečo iné je profesionálny vzťah a niečo iné odbornosť, ktorá je daná vysvedčením, výučným listom, diplomom a pod.)

Medziosobnostné vzťahy v pracovných skupinách

Profesijná sociológia

- práca – spája predchádzajúcu generáciu so súčasnými a budúcimi generáciami, od predchádzajúcich generácií získavame inf, ku ktorým sa dopracovali – súsčasná generácia ich ďalej rozvíja v rámci svojich možností a odovzdáva budúcej generácií

Deľba práce a jej vývoj

1. zberač - sústavne kočoval

2. lovec – rastlinná + živočíšna strava

3. pastier – odchytil si mláďatá, musel ich chovať

4. roľník – mohol sa usadiť na jednom mieste – istota pre seba

- jednoduchšia deľba práce – podľa veku, pohlavia, činnosti: lovec, obrábač pôdy, remeselník.

Aby sa pôda obrábala kvalitne – špecializácia nástrojov – vznik remeselníkov

Špecializácia = zameranie sa určitých skupín ľudí na obchodovanie – čo sa vyprodukuje sa aj skonzumuje

Rozvinutá deľba práce (rozšírená)

podstata – pre lepšiu výmenu a predaj tovaru vznikajú mestá, ľudia opúšťajú vidiek a odchádzajú do miest

- uplatňovanie nástrojov a strojov vo výrobe

- ľudia potrebujú školy, aby sa mohli špecializovať

1. poľnohospodárstvo

2. priemysel

3. obchod

4. doprava

5. školstvo

6. kultúra

Špecializovaná deľba práce

1. poľnohospodárstvo – rastlinná výroba + živočíšna výroba

2. priemysel – ťažobný + hutníctvo + strojárenstvo + spotrebný

3. doprava – cestná + lodná + železničná

4. školstvo – výučný list + VŠ – vzdelanie je potrebné na výkon danej profesie

- popri univerzitách sa rozvíjajú technické a prírodné školy

Pozície jednotlivcov v pracovnej skupine

Vplyv práce na sociálne postavenie jednotlivca

- vznik 2 kategórií vzťahov:
1. formálne – zručnosti, vzdelanie, vlastník, pozície, nadriadenosť

2. neformálne – výberové vzťahy, kt. vznikajú na základe sympatií, antipatií
Toto všetko vplýva na to, že sú rôzne z hľadiská početnosti, riaditeľ ich neovplyvní.

Ovplyvnené povahou, rôznorodosť hodnôt, vzťah riadiaceho pracovníka k podriadenému, neformálne úlohy, narúšajú formálnu štruktúru.

Pozície jednotlivcov v pracovnej skupine

1. formálny vedúci – čl. kt. vyhral konkurz/niekto ho nominoval do pozície – je nadriadený, mal by mať na to vzdelanie

2. neformálny vedúci – prirodzený vodca, stal sa ním na základe sympatií, antipatií, teritória
- človek, kt. z rozličných dôvodov stal vedúcim vo formálnej/neformálnej skupinke

Vzťahy medzi ľuďmi sú rôzne (dvojice, trojice), riaditeľ ich neovplyvňuje, o vzťahoch rozhoduje povaha, rozdielne hodnoty, vzťah riadiaceho pracovníka k podriadenému

3. konformisti – sú zamestnanci, kt. sympatizujú s formálnym vedúcim. konformné správanie = očakávané, zamestnanci, kt. súhlasia s každými zmenami

4.epigón – človek, kt. sympatizuje s neformálnym vedúcim, môže byť problematickou osobou

5. kritik – nestotožňuje sa s formálnym ani neformálnym vedúcim, môže byť silnou osobnosťou, ktorá sa nedokáže prispôsobiť, pretože vodcu robí niekto iný

6. samotár
- z hľadiska povahových vlastností nepotrebuje skupinu, nerobí problémy

- bol rýchlo rekvalifikovaný z inej profesie, uvedomuje si, že nemá úroveň ako ostatní, čo mu spôsobuje psychické problémy, je viac problémový ako prvý prípad

- má pocit nedocenenia, konfliktné typy ľudí, kt. sú presvedčení o svojej výnimočnosti, ak niekto iný nezdieľa ich presvedčenie

++ môže dochádzať k zmenám pozícií v skupine

Sociometrická výskumná metóda

- zisťovanie vzťahov

- výsledkom je sociogram (napr. napísať, koho pokladá zo skupiny za nenahraditeľného a pod, zisťuje sa kto je neformálny vodca)

1

3

2

4

5

- čísla sú ľudia
- kladú sa otázky
5 nikto sa na neho neviaže, nemá vzťahy

psychológ zistí, prečo je niekto obľúbený alebo odmietaný

- psychológovia – majú mať intuíciu

Podľa Hippokrata sú 4 druhy osobností:

sangvinik        - najideálnejší zamestnanec

                - prináša optimizmus, radosť

                - dynamický, iniciatívny

cholerik        - v pracovnej skupine problematický - hašterivý

                - na seba náročný, spoľahlivý, usilovný

                - ako vedúci pracovník nepríjemný

flegmatik        - pohodlný, lenivý, málo náročný na seba

                - pre podriadených príjemný vedúci, ale výsledky zlé

melancholik        - neverí si, neznáša kritiku, vzťahovačný

                - obetavý

čisté typy nie sú – existujú len kombinácie

Pracovné podmienky a ich vplyv na výkonnosť pracovníkov

Rozoznávame 2 skupiny podmienok podľa ovplyvniteľnosti jedincom:

1. bezprostredné podmienky – konkrétne, v užšom slova zmysle

2. sprostredkované – všeobecné, v širšom slova zmysle

V širšom zmysle:
- spoločenské zriadenie – po 89tom
- ekonomicko-právne vzťahy (minimálna mzda, odbory)
- povinnosti a práva zamestnancov (nesmú ísť proti vôli zamestnanca)
- práva pracovníkov
- poskytovať dovolenky
- predpisy týkajúce sa BOZP, práce žien
- výška mzdy podľa vzdelania a praxe
- náhrada škody spôsobenej pri prac. činnosti

V užšom zmysle:
- hygiena prostredia, v kt. sa realizuje práca, prašnosť
- podiel ručnej práce na činnosti
- stupeň samostatnosti pri voľbe postupov
- stupeň namáhavosti práce
- úroveň technického a strojového vybavenia pracoviska (čím vyššie vzdelanie, tým viac/lepšie stroje človek môže/dokáže obsluhovať)
- organizačné predpisy, do akej miery je pracovnik samostatný
- kooperačné vzťahy
- pracovné postupy, pracovný režim, dochádzka do zamestnania, vzdialenosť
- fyzikálne podmienky – osvetlenie, teplota
- zdravotno-hygienické podmienky
- sociálno-psychologické podmienky

Hovoríme aj o špeciálnej skupine – sociálno-psychologickej

- možnosť uplatnenia sa v zamestnaní

- možnosť zvyšovania odbornej kvalifikácie
- stupeň informovanosti zamestnanca
- formy spoločenského oceňovania práce
- úroveň interpersonálnych vzťahov – spôsob riadenia, vzťahy medzi spolupracovníkmi
- sociálne služby

Všetky podmienky vplývajú na zamestnanca – pozitívne i negatívne. Je v záujme zamestnávateľa, aby motivoval zamestnanca.

Dĺžka pracovnej doby a ich vplyv na výkonnosť pracovníkov

Pracovná doba – časová jednotka nevyhnutná na vykonanie pracovných činností.
Mimopracovná doba + voľný čas (SR má najviac sviatkov)
Mimopracovná doba = hygiena, starostlivosť o dom, spánok
Voľný čas – akákoľvek aktivita, ktorú človek realizuje dobrovoľne
Pracovný čas je protikladom mimopracovného času, ten má zmysel len pre zamestnaných.

Režim dňa:

Existuje súvislosť medzi pracovnou dobou a životom človeka – pre pracovnú dobu sa upravuje všetok zvyšný mimopracovný čas. Ten je možné využiť len ak poskytuje pracovná doba dostatok prostriedkov – zárobok.

Ľudia majú        - dlhý pracovný čas veľa zarobia, ale nemajú to kedy užiť.
- dostatok mimopracovnej doby, ale nemajú financie ho dobre využiť

Voľný čas – v rámci mimopracovného času existuje človeko-čas pre seba samého, kt. môže využiť slobodne podľa vlastných predstáv.

V staroveku a stredoveku sa považoval za ideálny režim 8 hodín práce + mimoprac. čas, 8 hod. spánok, 8 hod. voľný čas.

Humanizácie práce

Práca má vplyv na humanizáciu a emancipáciu človeka. Práca vyžaduje vzdelanie, kt. objektívnejšie dokáže posúdiť potreby a prospech. V súčasnom období poznáme pojem odcudzenie práce človeku. Najčastejšie spôsoby odcudzenia:

1. práca môže degradovať osobnosť na podriadeného zamestnanca

2. deklasovanie práce na zárobok peňazí potrebných na prežitie

3. zneužívanie práce na spoločenskú izoláciu

4. vykonávanie práce, kt. má amorálny charakter - prostitútky

Humanizácia sa prejavuje odstraňovaním uvedených spôsobov odcudzenia. Možno ju uskutočňovať modernizáciou riadiacej činnosti, prostredníctvom medziľudských vzťahov, zvyšovaním zamestnancov, využívanie pracovnej činnosti na rozvoj zamestnanca.

Obsah práce a typológia prac. činnosti

- pojem obsah práce vyjadruje štruktúru, rozsah a spôsob vykonávania prac. činnosti:

- charakter duševnej činnosti + charakter fyzickej činnosti

1. zložitosť práce sa vyjadruje škálou od úplne jednoduchej práce až po zložitú a veľmi zložitú

2. klasifikácia podľa náročnosti na tvorivosť

3. platená a neplatená práca (môže byť aj veľmi zložitá, napr. práce na chod domácnosti), výchova detí, charita, VPP

4. práca v meste, na vidieku (poľnohosp, lesníctvo)

Význam práce:

- porovnaine zamestnaného a nezamestnaného

1. práca je zdrojom aktivity – aktivista, aby sa do práce dostal, pracoval, šiel domov

2. práca je zdrojom obživy

3. práca je zmena – človek musí opustiť domov za každého počasia

4. práca je tvorcom denného režimu – je to najdlhšia súvislá činnosť počas. Denný režim je iný cez víkend, dovolenka, pri práci na smeny.

5. práca je predpokladom vzniku sociálnych kontaktov- a) cesta do práce, b) na pracovisku

- môžu byť aj súťaženie + vzťahy v nadriadenému

Nezamestnanosť – príčiny

1. následkom technického pokroku, zaradenia strojov do výrobného procesu, kvalifikovaná sila stráca na význame, stačí zaškoliť ľudí

2. neschopnosť človeka – presadiť sa na trhu práce, sám je zodpovedná za ten stva (lenivosť, nižšie vzdelanie)

3. výsledok transformácie spoločnosti, keď štátny majetok bol predaný súkromníkom

Typológia nezamestnaných

- krátkodobá – do 6 mes.

- strednodobá – 6 – 12 mes.

- dlhodobá – nad 12 mes.

Najnebezpečnejšia je dlhodobá – človek stráca odbornosť, treba takého človeka (aj psychicky) podporiť

Typy nezamestnanosti: - sezónna – poľnohospodárstvo, stavebníctvo, absolventi

- cyklická

Typológia deľby práce

1. Makroštrukturálna deľba práce – všeobecná deľba – poľnohospodárska + priemyselnú + dopravná + nevýrobné výrobia (zdrav, škol, kult)

2. Mezoštrukturálna deľba práce – deľba na úrovni podniku

3. Mikroštrukturálna deľba práce – na úrovni pracovných skupín

4. Individuálna deľba práce – zaradenie jednotlivcov k pracovnej činnosti

Z hľadiska postavenia jednotlivca v skupine

II. Rozdelenie práce podľa teritórií

1. Medzinárodná deľba práce – na výrobku pracujú jednotlivci v rôznych štátoch

2. Teritoriálna deľba práce – v rámci 1 štátu – v regiónoch, rozdelenie teritoriálnej môže byť na rôznych stupňoch industrializácie

Typológia deľby práce podľa technológií

1. technológií, kt. sa v procese uplatňujú - na úrovni industriálnej / na úrovni automatizovanej

2. podľa organizácie práce

Typológia deľby práce podľa prirodzených ukazovateľov – vek, pohlavie,

Podľa zastúpenia fyzickej a duševnej aktivity – fyzická + duševná

Podľa osídlenia – typická pre mestské obyvateľstvo + typická pre vidiecke obyvateľstvo

Deľba práce sa môže realizovať len na základe:

- kooperácie medzi jednotlivcami alebo skupinami zamestnancov.

- špecializácie jedných zamestnancov.

Špecializácia znižuje požiadavky na kvalifikáciu ale spôsobuje úzke odborné zameranie zamestnancov.

Vplyv deľby práce na produktivitu pracovnej činnosti:

Priekopníkom bol Adam Smith, myšlienkou, že aj jednoduchý výrobok je možné skrátiť čas tým, že sa výroba rozdelí na niekoľko pracovných postupov. Práca sa začala rozdeľovať na množstvo malých pracovných postupov, čím došlo k zvýšeniu výroby pri neznížení kvality.

Pásova výroba - výhody

1. minimalizovala stratu času pri výrobe akéhokoľvek výrobku

2. dalo sa pracovať so zaučenými ľuďmi

3. jednotlivci sa za určitú dobu mohli stať za určitú dobu vysoko kvalifikovanými odborníkmi na daný pracovný proces

Nevýhody

1. Je vhodná len pre ľudí, ktorí sú schopní rýchlo a presne pracovať

2. Bolo možné kohokoľvek prepustiť – neexistovalo sociálne cítenie

3. Dlhodobé otupenie vnímania a predčasné opotrebenie namáhaných častí tela (riešenie by bola rotácia na pracovisku) – najnegatívnejší dopad na človeka pri výrobe

Pásová výroba je v súčasnosti nahradená automatizovanou / prácou robotov. Automatizáciu zaviedol Henry Ford, našich podmienkach  Škoda, ČKD.

Ženy v pracovnom procese

Do priemyselnej revolúcie nebola výrobná práca oddelená od domácností. Rozvojom moderného priemyslu sa presunula výroba z domáceho prostredia do manufaktúr a mechanizovaných tovární. Zamestnávatelia prestali zamestnávať celé rodiny a začali zamestnávať jednotlivcov. Rozdiel medzi domovom a pracoviskom sa stále viac prehlboval. Prehlbovalo sa aj postavenie žien aj mužov, ženy začali pracovať prevažne v prostredí domácnosti a muži vykonávali profesionálnu prácu v továrni.

Začiatkom 20. storočia časť žien vykonávala zamestnanie služobníc v zámožných rodinách, alebo slobodné vzdelané mladé ženy pracovali v úradoch, učiteľky.

V polovici 20. storočia – podiel žien na námezdnej práci začína prudko vzrastať. V 60-70. rokoch v západnej Európe začali ženy bohatých mužov organizovať v charitatívnych organizáciách, ženy so vzdelaním si po vychovaní detí do cca 10. roku začali hľadať prácu, nevydaté ženy s deťmi sa dostali na okraj spoločnosti – pracujúce matky na polovičný úväzok. Podľa výšky vzdelania vykonávali administratívne, doručovateľské a iné činnosti.

Vzdelanostná úroveň žien

Dnes je atraktívne pre ženy – právo, humanitné vedy, učiteľstvo, bankovníctvo, ekonomické zamestnania, v malej miere prenikajú aj do povolaní, ktoré boli v minulosti doménou mužov.

V štátoch socialistického bloku začali na Slovensku po 2.WW začali vznikať vysoké školy, ktoré ženám umožnili zvýhodnene študovať.

Na vysokých postoch je zastúpenie žien malé. V súčasnosti – 1 ministerka, 14% právničiek.

Postavenie žien v spoločnosti sa v súčasnom období mení, pretože vzniká veľký záujem o získanie vysokoškolskej kvalifikácie medzi dievčatami. Ženy sa stávajú v zamestnaní konkurencieschopnými s mužmi a v niektorých odboroch ich zo zamestnania vytlačili – najmä v humánnych a ekonomických odboroch.

V súčasnosti sa zamestnávatelia zaujímajú o to, či majú ženy deti a v akom veku. Ak majú v predškolskom veku, je veľká pravdepodobnosť že sa budú musieť často venovať deťom. Žena dá väčšinou prednosť domácností oproti práci, vzdelávacím aktivitám náročným na čas.

Ženy sa najčastejšie rozvádzajú kvôli – alkoholizmu, domácemu násiliu, nevere.

Muži sa najčastejšie rozvádzajú kvôli – neschopnosti manželky postarať sa o domácnosť, žiarlivosť partnerky, zlé zaobchádzanie partnerky s partnerom.

Rozvod je najväčším problémom kvôli deťom. Vyústiť môže až do samovraždy.

Špecifiká remeselnej práce

Sú to buď – remeselníci a živnostníci.

Remeselnou prácou sa označuje spravidla ručná práca, prípadne práca mechanizovaná v podmienkach malovýroby. Existujú špecializované inštitúcie, ktoré sa ich vzdelávaním zaoberajú – sú 2 časti - teoretická príprava, praktická činnosť- osvojovanie si remesla.

Okrem bežných učňoviek a učilíšť existujú školy umeleckého priemyslu – vyžadujú stupeň estetického cítenia.

Remeselná práca sa týka oblasti výroby aj servisu – služieb.

Remeselná výroba sa realizuje špecifickou deľbou práce. V období feudalizmu sa považovala za protiklad poľnohospodárskej výroby. Dnes sa remeselná výroba orientuje na výrobu jednotlivých kusov výrobkov, kt. majú charakter originálov, alebo na výrobu v malých sériách.

Remeselník ovláda celý proces výroby. Nie každý človek si môže trúfnuť vyrábať remeselne, pokiaľ nebol vyučený. V remeselnej výrobe sa pracovná činnosť nedelí na jednotlivé menšie operácie, kt. by vykonávali špecializovaní odborníci. Stupeň deľby práce v remeselnej výrobe je veľmi nízky.

Remeselná práca sa uplatňuje ako špecifický spôsob prípravy mládeže pre robotnícke profesie. Príprava sa končí záverečnými skúškami, ktorých absolvovanie oprávňuje majiteľa výučného listu zaujať post robotníka, remeselníka, majstra podľa stupňa zručnosti a pracovitosti.

Oblasti remeselnej výroby – v súčasnom období sa orientuje remeselná práca vo vyspelých štátoch aj na opravárenské a iné služby, uplatňuje sa vo výrobe niektorých druhov nedostatkového tovaru a na servisné služby. Remeselné dielne môžu pracovať aj vo forme rodinných hospodárstiev, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti nielen pre členov rodiny, ale aj pre iných remeselníkov. Remeselné dielne sa po čase môžu zmeniť na väčšie výrobné jednotky, v ktorých sa popri remeselníkoch zamestnávajú aj pomocné pracovné sily.

V SR mali v minulosti tradíciu a vysokú úroveň tieto remeslá:

- olejkárstvo, kt. využívalo k výrobe liekov a liečiacich olejov miazgu borovíc, kosodreviny, lindy alebo iných rastlín. Výrobky predávali po celom svete, najlepší odbyt bol počas vojny.

- hrnčiarstvo – má v SR históriu už od ranného stredoveku, pretože bol dostatok kvalitnej hliny (Modranská majolika).

- medikováčstvo – v SR tradícia od 15. storočia, vyrábali sa nádoby, svietniky, ozdobné predmety.
- drotárstvo – Kysuce a severné Považie, vyrába z drôtu užitkové a umelecké predmety

- medovnikárstvo – od 14. storočia – medovníky, sviečky, fakle

- košíkarstvo – využívalo sa prútie z dubov, liesok, javora, vyrábali sa predmety z kukuričného šúpolia.

- výšivkárstvo – zvlášť vysoká úroveň na Slovensku, uplatňovali sa pri zhotovovaní krojov, kroje sú nielen potvrdením zručnosti remeselníkov, ale aj dôkazom vysokého estetického cítenia výrobcov.

Dnes sa remeselné výrobky používajú najmä pri výrobe luxusného tovaru, ktoré reprezentujú zručnosť obyvateľov Slovenska v iných štátoch.

P12

Sociológia podniku

Každá výrobná jednotka nie je podnik – napr. závod je súčasťou podniku.

Makroštruktúra - výrobné jednotky, odvetvia

Mezoštruktúra – označuje podnikateľskú jednotku, podnik

Mikroštruktúra - pracovné kolektívy, napr. dielne

Z hľadiska sociológie má podnik nasledovnú štruktúru:

1. demografickú – populačná v základnom podniku, súčasťou štruktúry je vek zamestnancov, ich rodinný stav, národnosť, pohlavie

2. inštitucionálna – aké je postavenie jednotlivca v rámci ostatných zamestnaných ľudí (pozícia riaditeľa, vedúci, zamestnanec) = oficiálna, aké má kontakty v podniku, aký má vplyv = neoficiálna pozícia

3. pospolitostná štruktúra – neformálna, rozhoduje sám za seba, s kým chce prácu vykonávať

Výskumy medziľudských vzťahov na pracovisku

1. skupina výskumov, kt. sa orientujú na zistenie príčin konfliktov v pracovnej skupine

2. výskumy zamerané na interpersonálne vzťahy, kt. vznikajú pri vykonávaní pracovnej činnosti (zvlášť významnú pozíciu majú vzťahy nad a podradenosti)

3. výskum orientovaný na spôsob riadenia podniku a vplyv riadenia na výkonnosť zamestnancov (ideálnym typom nie je autoritatívny ani liberálny vedúci)

4. výskumy zamerané na vplyv výroby, na odcudzovanie sa práce zamestnancovi (izolácia zamestnanca od ostatných ľudí, nedôstojná práca, nemorálna práca)

5. výskumy orientované na zisťovanie vplyvu odborov na sociálne istoty zamestnancov (môžu vplývať pozitívne alebo negatívne)

6. skúmajú možnosti využitia ľudského potenciálu na riadenie podniku (návody, odporúčania, výmena názorov)

Výskumy je potrebné realizovať, pretože ideálnym spôsobom riadenia nie je ani centrálny direktívny ani demokratický. Je potrebné zisťovať názory zamestnancov na spôsoby riadenia.

Podnikový sociológ

1. Podnikový sociológ je zástupcom riaditeľa pre personálne otázky. Má určitý počet ľudí, kt. tvoria pracovisko, kt. môže plniť podľa počtu zamestnancov rôzne úlohy.

2. Personálny riaditeľ môže predvídať, vykonávať predvýber zamestnancov a realizovať výskumy v podniku.

3. Môže mať pozíciu administratívneho pracovníka, kt. nemá významné právomoci, presadzuje záujmy vedenia medzi zamestnancov.

Náplň práce sociológov:

1. spoločenské plánovanie – naplniť počet a štruktúru zamestnancov

2. sociologický výskum – medziľudských vzťahov, zisťovanie predajnosti výrobkov na trhu, zisťovanie názorov

3. pedagogická činnosť – zameriava sa na výsledky sociologického výskumu v oblasti predaja a názorov spotrebiteľov na výrobky. Na základe expertíz sa prijímajú konkrétne opatrenia.

Od psychológov a sociológov sa očakávajú, že budú schopní manažovať podnik v sociálnej oblasti.

Náplň práce psychológa - osobné problémy človeka – kvalita práce, konkrétne problémy.

Náplň práce sociológa - vytváranie pracovných kolektívov, všíma si medziľudské vzťahy v skupinách, odporúča konkrétnych ľudí na riadiace posty.

Odbory

Odbory – 2 polovica 19. storočia vzniklo na riešenie problémov zamestnancov – vo veľkých továrňach sa začali organizovať zamestnanci ako protipól zamestnancov. Sociálne istoty sa znižovali, ľudia zostávali bez práce a možnosti uživiť sa. Každý zamestnanec prispieval do spoločných fondov, ktoré boli v správe ľudí, ak prišiel o zamestnanie, bol dotovaný. Sociálna poisťovňa neexistovala. Počet odborárov po čase prekročil 60% zamestnancov.

Keď stav odborárov narástol, začali vznikať generálne štrajky. Odbory sa stali rovnocenným partnerom so zamestnávateľmi a vládou.

1. Klesá počet organizovaných odborárov

2. Je veľmi nízka organizovanosť žien.

3. Vysoká nezamestnanost – spôsobuje, že časť ľudí, kt. by šla štrajkovať môže byť nahradená inými

4. Odborové organizácie sa rozpadajú na menšie odborové organizácie, kt. fungujú na nižšej úrovni – napr. len pre 1 podnik

Príčiny: xxx

Najaktívnejší sú odborári v Taliansku, najmenej aktívni sú v Nemecku a Škandinávií.

Aktivita odborov sa medzištátne vyjadruje

1. Počtom štrajkov za rok

2. Percentom pracovníkov, ktorí sa na nich zúčastňujú

3. Počtom štrajkových dní, ktoré sú ľudia v štrajku

Štrajk – prerušenie práce, kt. má za úlohu dosiahnuť ekonomické / sociálne požiadavky štrajkujúcich a prerušenie práce sa nepovažuje za definitívne, ale ďalšie pracovné činnosti sa po splnení požiadavok obnovia.

Štrajk je jeden zo spôsobov, ako môžu zamestnanci presadiť svoje záujmy. Ďalšie spôsoby:

1. Vyjednávania predstaviteľov odborov so zamestnávateľmi

2. kolektívna zmluva, kt. možno chápať na úrovni štátu ako kolektívnu zmluvu tripartity

3. minimálna mzda, nárok na dovolenku, na zabezpečenie ochrany pri práci, na ďalšie sociálne požiadavky, požiadavky vzdelávania, rekvalifikácie a otázky prepúšťania ľudí z práce

Zamestnania s prevahou fyzickej práce ustupujú na úkor zamestnaní s prevahou duševnej práce. Trendom v štruktúre zamestnanosti je zmena na intelektuálnu činnosť. Tejto tendencií v spoločnosti hovoríme, že prebieha intelektualizácia pracovnej činnosti. Spoločensky sa duševná práca stáva viac náročnou – vyžaduje vyššie vzdelanie a duševne pracujúci ľudia zastávajú vysoké posty a rozhodujú o dôležitých veciach. Niektoré druhy manuálnej práce stratili v súčasnosti opodstatnenie a ľudia, kt. boli kvalifikovaní sa musia rekvalifikovať.

Časť zamestnancov podstupuje celoživotné vzdelávanie, aby si mohli svoje postavenie udržať / vylepšiť aj na úrok o starostlivosti o vlastnú rodinu.

Dosiahnuť rovnaké hodnotenie mužov a žien v pracovnej činnosti a vytvárať také podmienky, aby ženy, starajúce sa o deti, nemuseli pracovať na čiastočné úväzky. Iným trendom je povýšiť prácu v domácnosti na úroveň práce v zamestnaní. Prácu v domácnosti vykonáva 25-40% obyvateľov vyspelých štátov, kt. prinášajú do štátneho rozpočtu nemalé príspevky. Štát sa nemusí starať o deti – stravovanie, materské dovolenky.