Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažérske účtovníctvo

prednášky (manu_course.doc)

Katedra manažmentu Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov TnUAD v Trenčíne

2.ročník odbor ĽZaPM Skúšajúci : Ing. Miroslav Džupinka, CSc.

Manažérske účtovníctvo – tézy 2006

O b s a h :

1. Účtovníctvo ako súčasť informačného systému podniku

1.1. Podstata účtovníctva

1.2. Účtovníctvo – nástroj riadenia

1.3. Cieľ a predmet účtovníctva

1.4. Funkcie účtovníctva

1.5. Účtovný informačný systém

1.6. Finančné účtovníctvo

1.7. Manažérske účtovníctvo .

2 - Manažérske účtovníctvo : pojem, cieľ, obsah, štruktúra

2.1. Používatelia účtovných informácií

2.2. Manažérske a nákladové účtovníctvo

2.3. Controlling - vzťah MÚ a controllingu

2.4. Duálny vzťah MÚ a FÚ .

3. Informácie a účtovníctvo

3.1. Informácie

3.2. Informačný systém podniku a účtovníctvo .

4. Informácie pre riadenie nákladov, výnosov, zisku

4.1. Základné pojmy nákladového účtovníctva

4.2. Ukazovatele pre vnútropodnikové riadenie

4.3. Základná klasifikácia nákladov

4.4. Náklady a rozhodovacie úlohy .

5. Kalkulácie

5.1. Kalkulácie a kalkulovanie

5.2. Kalkulácie a evidencia nákladov

5.3. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k jednotke výkonu

5.4. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k celkovým výkonom .

6 - Riadenie výkonov a útvarov

6.1. Všeobecné poznámky

6.2. Normy

6.3. Vnútropodnikové rozpočtovníctvo

6.4. Rozdielové kalkulácie – kalkulácie ako miera

6.5. Výsledná kalkulácia a cenotvorba .

7 - Riadenie zodpovednostných stredísk

7.1. Všeobecné poznámky

7.2. Vnútropodnikové zodpovednostné útvarové účtovníctvo

7.3. Vnútropodniková banka, sporiteľňa

Obsah prednášok 2005

1. MÚ – úvod do problematiky (cieľ, obsah a štruktúra)

 Účtovníctvo – komunikačný a informačný systém

 Účtovníctvo finančné a manažérke, kalkulácie

 Povinný rozsah MÚ, úlohy a vzťahy MÚ a FÚ

 Vnútropodnikové účtovníctvo

2. Informácie a riadenie :

 Informácie

 Informačné systémy

 Vzťah účtovníctva a IS

4. Informácie pre riadenie nákladov, výnosov a zisku

 Základné pojmy nákladového účtovníctva

 Ukazovatele pre vnútropodnikové riadenie

 Základná klasifikácia nákladov

 Náklady a rozhodovacie úlohy

5. Zobrazenie nákladov, výnosov a zisku v účtovníctve

6. Kalkulačný systém podniku

 Kalkulácie a kalkulovanie

 Kalkulácia a evidencia nákladov

 Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k výrobku

7. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k celkovému výkonu

8. Systém plánov a rozpočtov - riadenie výkonov a útvarov

9. Riadenie režijných nákladov

10. Nákladové účtovníctvo (zodpovednostné účtovníctvo)

11. Riadenie vnútropodnikových stredísk

Literatúra :

1. Král, B. : Manažérske účtovníctvo, Bratislava, Súvaha, 2001

2. Král, B. : Nákladové a manažérske účetníctví, Praha, Prospektrum, 1997

3. Zákon 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

4. Časopis : Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo

1. Účtovníctvo ako súčasť informačného systému podniku

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

1.1. Podstata účtovníctva

1.2. Účtovníctvo – nástroj riadenia

1.3. Cieľ a predmet účtovníctva

1.4. Funkcie účtovníctva

1.5. Účtovný informačný systém

1.6. Finančné účtovníctvo

1.7. Manažérske účtovníctvo

...........................................................................................................................

1.1. Podstata účtovníctva

Existencia : - vlastníkov

- výmenných vzťahov

- peňazí

- úveru

Ú vzniklo v prostredí s určitým stupňom hospodárskeho vývoja, jeho predmet a metóda

zisťovania informácií sa vzťahujú k presne vymedzenému hospodárskemu celku činnosti.

Ú prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že :

- umožňuje poskytuje prehľad o finančnej situácii (zisťuje mieru zhodnotenia vstupov

vo vzťahu k výstupom)

- pomáha pri ochrane majetku,

- poskytuje informácie pre rozhodovanie.

Ú je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku.

Definície účtovníctva :

1. Prof. Soukupová:

Účtovníctvo predstavuje relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií,

ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku

a o výsledku tejto činnosti, t.j. poskytuje informácie o majetku podniku, vlastnom imaní,

záväzkoch, nákladoch výnosoch a hospodárskom výsledku.

2.Slovník základných pojmov:

Účtovníctvo – činnosť, pri ktorej sa zaznamenáva stav a zmeny majetku, záväzkov

a imania, náklady a výnosy v peňažnom vyjadrení s cieľom zostaviť po skončení

účtovného obdobia majetkový a výsledkový odpočet.

1.2. Účtovníctvo – nástroj riadenia

Pre pochopenie podstaty, vnútornej štruktúry a funkcií účtovníctva má zásadný význam

chápanie riadenia podniku, ktorý je subjektom :

- ekonomickým

- sociálnym,

- finančným a účtovným.

Podnik - samostatná ekonomická jednotka : tvorba materiálnych a duchovných statkov,

poskytovanie služieb,

Podnik – sociálna jednotka : poskytuje pracovné príležitosti,

zabezpečuje primeranú sociálnu starostlivosť,

Pre plnenie týchto funkcií podnik musí stanoviť : - ciele

- prostriedky (hmotné i ľudské)

- informácie na dosiahnutie cieľa.

Podnik – finančná jednotka má cieľ : - dosiahnuť zisk ako výsledok svojej činnosti,

- udržať si schopnosť plniť záväzky,

- podnikateľskú činnosť uskutočňovať hospodárne.

Pre riadenie podniku sú všetky ciele rovnako významné, každý z nich sa však stáva

prvoradým v inom časovom horizonte v riadení podniku.

Úloha účtovníctva v riadení podniku

Riadenie podniku : proces, ktorý má fázy : a) rozhodovanie

b) realizácia rozhodnutia

c) kontrola.

Vo všetkých fázach riadiaci manažment musí získať informácie, na základe ktorých :

 prijíma rozhodnutie,

 usmerňuje dianie v podniku

 kontroluje splnenie cieľov (na základe výsledkov) a ovplyvňuje budúci vývoj.

Účtovníctvo aj keď má najtesnejší vzťah k fáze kontroly, má významnú úlohu v celom procese

riadenia.

Účtovníctvo je chápané ako veda i ako praktická činnosť, ktoré sa zaoberá :

 zberom,

 zaznamenávaním,

 triedením (klasifikáciou),

 sumarizáciou,

 interpretáciou,

 odovzdávaním

informácií všetkým jeho používateľom, takým spôsobom, aby na základe nich mohli prijímať

príslušné podnikateľské rozhodnutia.

1.3. Cieľ a predmet účtovníctva

Cieľ účtovníctva : podávať, prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz

o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku.

Predmetom účtovníctva je :

 majetok

 záväzky

 vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov)

 náklady, príp. výdavky

 výnosy, príp. príjmy

 hospodársky výsledok, príp. výsledok hospodárenia.

Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť zobrazené (zúčtované a vykázané)

v tom období, v ktorom vecne a časovo súvisia, t.j. v účtovnom období.

Základné metodické prostriedky používa účtovníctvo na splnenie cieľa a podľa obsahu predmetu:

 dokumentácia (účtovné doklady)

 oceňovanie

 účty a podvojný zápis

 inventarizácia

 účtovné výkazy, resp. účtovná závierka

 ďalšie metodické prostriedky na spracovanie a zovšeobecňovanie účtovných zápisov.

1.4. Funkcie účtovníctva

Účtovníctvo hodnotovo zobrazuje podnikovú štruktúru a procesy pre potreby

používateľov účtovných informácií. Plní tak viacero funkcií :

1. DOKUMENTAČNÁ FUNKCIA

2. INFORMAČNÁ FUNKCIA

3. KONTROLNÁ FUNKCIA

4. ZÁKLADŇA PRE ROZHODOVANIE

1. Dokumentačná funkcia je plnená tak, že údaje účtovníctva ukazujú (dokumentujú)

dianie v podniku v súčasnosti a čo sa bude diať v budúcnosti, tak vnútri podniku, ako

aj vo vzťahu k jeho okoliu.

2. Informačná funkcia predstavuje zaznamenávanie a poskytovanie účtovných

informácií, ktoré umožňuje ich používateľom prijímať správne ekonomické

rozhodnutia. Účtovníctvo zaznamenáva sústavne hospodárske operácie, z ktorých

vyplývajú ekonomické dôsledky, a tým je daná jeho nezastupiteľná funkcia.

Informačné požiadavky používateľov možno rozdeliť na :

 všeobecné, základné používané všetkými

 špeciálne, ktoré uplatňujú iba niektoré skupiny používateľov.

Hlavní používatelia účtovných informácií

 vlastníci podniku

 manažéri (vedenie podniku)

 zákazníci (odberatelia)

 obchodní dodávatelia

 ostatní veritelia (napr. finanční)

 zamestnanci

 potenciálni investori

 vláda a jej inštitúcie

 verejnosť

 konkurenčné podniky.

3. Kontrolná funkcia – poskytované informácie slúžia na kontrolu, či podnik dosiahol

vopred stanovené ciele (plánované, resp. rozpočtované veličiny). Pri zmenách, resp.

odchýlkach vedenie prijíma korekčné rozhodnutia.

4. Základňa pre podnikové rozhodovanie – poskytuje informácie pre podnikové

a vnútropodnikové rozhodovacie procesy najrôznejšieho druhu a časového

horizontu.

Zisťuje, meria a hodnotí mieru zhodnotenia prostriedkov vkladaných vstupov do

výrobnej, obchodnej a i. činnosti, t.j. meria výnosnosť či rentabilitu (zisk/vložené

prostriedky) a hospodárnosť (účinnosť alebo úspornosť)

Okrem uvedených hlavných funkcií sú v literatúre, ale aj v praxi rozlišované ďalšie

funkcie :

 vedením sústavných zápisov o podnikových javoch plní funkciu registračnú

 je dôkazným prostriedkom pre vedenie sporov, pri ochrane a uznaní práv

vyplývajúcich zo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom

 je základom pre vymeranie daňovej povinnosti

 je prostriedkom, ktorým sa profesionálni manažéri „skladajú účty“ vlastníkom

podniku, t. j. ako spravujú a ochraňujú im zverený majetok a ako úspešne s ním

podnikajú.

Široký rozsah požiadaviek kladených na účtovníctvo (t..j. plnením jeho funkcií) vyplýva zo

skutočnosti, že účtovníctvo je systémom založeným na rigoróznych metodických princípoch

a všeobecne uznávaných zásadách a že podáva verný obraz o skutočnostiach a to na základe

informácií preukázateľných, úplných, spoľahlivých a čo najobjektívnejších.

1.5. Účtovný informačný systém

Na účtovné informácie zo strany používateľov sú kladené rozdielne požiadavky.

Také požiadavky môže zabezpečiť účtovníctvo len ako štruktúrovaný systém, ktorý je

tvorený prvkami (podsystémami).

Prvky účtovného informačného systému sa odlišujú znakmi :

- zameranie na špecifické potreby rôznych používateľov

- miera uplatnenia právnej regulácie pri zisťovaní a vykazovaní informácií

- použité metódy a techniky ich zisťovania

- stupeň spoľahlivosti zistených informácií

- časové intervaly vykazovaných informácií.

ŠTRUKTÚRA ÚČTOVNÉHO INFORMAČNÉMU SYSTÉMU

(základné prvky účtovného informačného systému )

 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO (má právne stanovený obsah a formu)

 Účtovná závierka

 Bežné účtovníctvo (účtovné zápisy)

 MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO (nemá právne stanovený obsah a formu)

 Údaje plánov a rozpočtov

 Nákladové účtovníctvo a kalkulácie

1.6. Finančné účtovníctvo

Finančné účtovníctvo predstavuje sústavné zaznamenávanie všetkých hospodárskych

operácií účtovného obdobia, ktoré vyjadruje vzťahy podniku ako celku k vonkajšiemu

okoliu, napr. k odberateľom, dodávateľom, bankám a ďalším inštitúciám. Hovoríme

o finančnom vyjadrení týchto vzťahov. Má dokumentačný charakter. Zohľadňuje požiadavky

obchodných a daňových právnych predpisov a uspokojuje informačné potreby externých

používateľov.

Finančné účtovníctvo poskytuje ucelený súbor hodnotových informácií o majetku, vlastnom

imaní, nákladoch, výnosoch s cieľom zistiť hospodársky výsledok podniku.

Výsledkom finančného účtovníctva je zostavenie účtovnej závierky.

Vo finančnom účtovníctve sa musí dodržiavať zásady a účtovania platná pre podvojné

účtovníctvo. Ide najmä o zásady :

 účtovné prípady doložené dokladmi

 vyjadrenie v peňažných jednotkách

 podvojný účtovný zápis

 inventarizácia majetku a záväzkov.

1.7. Manažérske účtovníctvo

Manažérske účtovníctvo – subsystém účtovníctva zameraný na získanie informácií pre

potreby riadenia a hlavne pre rozhodovanie riadiacich pracovníkov.

Manažérske účtovníctvo poskytuje ekonomické informácie, ktoré potrebuje vedenie

podniku pre efektívne rozhodovanie a kontrolu riadených procesov.

Obsah manažérskeho účtovníctva tvoria :

 nákladové účtovníctvo

 kalkulácia nákladov, cien a rôzne nákladové výpočty

 sústava rozpočtov (rozpočtovníctvo)

 metódy finančnej kontroly

 metódy a systémy vnútornej kontroly.

Nákladové účtovníctvo (vnútropodnikové, prevádzkové) podobne ako finančné, posky-

tuje informácie o javoch, ktoré vznikli v minulosti. Podáva obraz najmä o nákladoch

nielen z hľadiska nákladových druhov, ale predpokladá členenie podniku na menšie

zúčtovacie jednotky (nákladové miesta, zodpovednostné strediská a pod., podľa ktorých

sleduje vznik nákladov a výnosov a ich rozdiel–vnútropodnikový výsledok hospodárenia.

Funkciou nákladového (vnútropodnikového) účtovníctva je zabezpečovať potrebné

informácie pre operatívne riadenie.

S nákladovým účtovníctvom (plánovaním a rozpočtovníctvom) súvisí kalkulácia

nákladov. (Kalkulácia je spôsob výpočtu či stanovenia nákladov, resp. ceny na presne

určenú jednotku vyrábaných výkonov podniku).

Rozpočet podniku spravidla tvoria :

 rozpočtová súvaha

 rozpočtová výsledovka

 rozpočet príjmov a výdavkov

 rozpočet investícií.

Manažérske účtovníctvo sa stáva nevyhnutnou podmienkou efektívneho riadenia, najmä

v zložitejších ekonomických situáciách.

Rozdiely medzi finančným a manažérskym účtovníctvom

1. F Ú :

- poskytuje informácie vonkajším subjektom o podniku finančnom stave podniku

- neobsahuje plánové informácie

- je zamerané na minulosť, na skutočne dosiahnuté výsledky

- má predpísaný obsah a formu vykazovania.

M Ú :

- poskytuje informácie pre riadiacich pracovníkov

- informácie nemajú určený rozsah, obsah, periodicitu a formu

- existujú rôzne varianty manažérske účtovníctva

2. M Ú – tu netreba dodržiavať všeobecne uznávané účtovné zásady pri zisťovaní,

oceňovaní a zaznamenávaní príslušných javov tak, ako je to vo FÚ.

3. M Ú – nie je predpísaný podvojný zápis, nie je uplatnená systémovosť zápisov

- využívajú sa aj naturálne jednotky.

4. M Ú – informácie nemusia byť také spoľahlivé ako informácie z FÚ.

5. MÚ – výkazy, prehľady a správy sa vyhotovujú v pravidelných intervaloch, ale

aj nepravidelne podľa potrieb manažmentu.

Postupne sa upravila formálna stránka účtovníctva, vymedzil sa obsah účtovných zápisov,

denníkov. Zásluhou nemeckých teoretikov sa rozvíjalo účtovníctvo v dvoch rovinách :

- finančné účtovníctvo

- prevádzkové účtovníctvo.

Súčasne vznikajú kalkulácie nákladov a cien, neskoršie podniková štatistika a nakoniec

rozpočtovníctvo.

2 - Manažérske účtovníctvo : pojem, cieľ, obsah, štruktúra

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

2.1. Používatelia účtovných informácií

2.2. Manažérske a nákladové účtovníctvo

2.3. Controlling - vzťah MÚ a controllingu

2.4. Duálny vzťah MÚ a FÚ

.................................................................................................

2.1. Používatelia účtovných informácií

Základné účtovné normy pre regulované účtovníctvo:

- Obchodný zákonník

- zákon o účtovníctve

- zákon o dani z príjmov

- zákon o dani z pridanej hodnoty

- zákon o audítoroch

MF SR vydáva účtové osnovy, postupy pre jednotlivé typy používateľov

podnikateľského a neziskového charakteru, napr.:

 podnikatelia

 banky, poisťovne

 rozpočtové a príspevkové organizácie

 neziskové organizácie, ai.

2.2. Manažérske a nákladové účtovníctvo

MU uvedené právne normy v zásade neupravujú, MU je určené pre internú potrebu

manažéra.

Účtový okruh (osnova) MU je relatívne samostatný. Oba okruhy si vzájomne

poskytujú informácie, resp. čerpajú z rovnakých zdrojov.

Charakteristika a základné rozdiely FU a MU :

Účtovníctvo : Manažérske : Finančné : .

určenie interné externé

záujem maximalizácia zisku minimalizácia daní

obsah analytické účty syntetické účty

pravdivosť maximálna princíp opatrnosti

časová orientácia do budúcnosti do minulosti

úprava neregulované regulované štátom

charakter dôverné verejné

ceny kalkulované reálne

jednotky hodnotové i naturálne finančné

Na rozdiel od FU :

 nemá MU povinnosť viesť podvojný zápis

 môže používať nielen finančné, ale aj naturálne jednotky (prípadne aj vo forme

agregovaných ukazovateľov, napr. osobokilometre, lôžkodni, strojové hodiny,

tonokilometre, ai.). Využíva tiež mimoúčtovné informácie a údaje člení aj netradične.

Účtovné informácie účelovo spacúva ich predtriedením. Výstupom môže byť účtovná

zostava, ale aj norma, cena, výkaz, správa či prehľad.

Manažérske účtovníctvo :

 prevádzkové – vnútropodnikové účtovníctvo

 nákladové účtovníctvo

1. VPÚ - súčasť MÚ:

- zaoberá sa predovšetkým účtovaním o nákladoch a výnosoch podľa miesta

a času vzniku a podľa vzťahu k zodpovednosti za ich vznik,

- používa klasické účtovné metódy na účtoch MD/D,

- slúži zároveň na prenos účtovných dát o ocenení vlastných výkonov do FU,

- je úzko prepojené s nákladovým účtovníctvom a kalkuláciami pre oblasť

výrobkovej štruktúry a rozpočtovníctvom.

2. Nákladové účtovníctvo :

- účtovníctvo, ktoré zobrazuje údaje o nákladoch,

- sú zdrojom pre predbežné a výsledné kalkulácie, ktoré s nákladmi pracujú

(kalkulácie pre výrobu, zásobovanie, skladové hospodárstvo, obrat zásob,..)

Kalkulácie – sú podstatnou súčasťou MU. Používajú sa aj pre potreby a v rámci FU,

napr. stanovenie vlastných nákladov, oceňovanie zásob na sklade metódou aritmetického

priemeru ap.

2.3. Controlling - vzťah MÚ a controllingu

V systéme podnikového riadenia

 systémové prepojenie a koordinácia organizačnej, plánovacej, kontrolnej

a informačnej funkcie,

 orientácia systému informácií účelovo na vopred určené a vymedzené potreby

riadenia,

 zobrazenie podnikateľského prostredia v účtovnom systéme,

 primárne sledovanie požiadavky na riadenie podnikateľského prostredia z úrovne

podnikového manažmentu.

Presadzuje sa systémové prepojenie všetkých funkcií a nástrojov riadenia, pri ktorom ide

o presadenie podnikových cieľov. Koordinácia uvedených funkcií patrí do pracovnej

náplne odborníka – controllera a pre tento spôsob riadenia sa používa pojem controlling.

„ Controlling je nástroj riadenia, ktorý má za úlohu koordináciu plánovania, kontroly

a zabezpečenia informačnej dátovej základne tak, aby sa pôsobilo na zlepšenie

podnikových výsledkov“ – P.Horvath : Controlling, Mníchov, 1992.

Controling vymedzujú dva subsystémy :

 plánovanie a kontroly

 zabezpečenie informačnej základne.

Väzba medzi plánom (úlohou, cieľom) a jeho kontrolou dovoľuje zabezpečiť známy

„riadiaci okruh“ : stanovenie úlohy (plánu), zisťovanie rozdielov (odchýlok), prijatie

potrebných na odstránenie záporných odchýlok (využitie kladných odchýlok)

a stanovenie novej úlohy.

Controlling ako metóda riadenia uvažuje o koordinácii všetkých funkcií systému

riadenia, MU je informačným nástrojom systému riadenia – porovnať možno len

manžérske účtovníctvo a informačné nástroje conrollingu.

Pre potreby riadenia MU pokrýva dve zamerania controllingu :

 nákladový controlling – riadenie faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku zisku firmy, t.j.

náklady a výnosy

 finančný controlling – riadenie finančnej a kapitálovej štruktúry a riadenie

peňažných tokov.

MU neposkytuje pre controlling informácie na riadenie vecnej, naturálnej stránky

podnikateľského procesu.

MU poskytuje podklady pre hodnotenie variantov budúceho vývoja (predĺžený časový

horizont), pre ktorý sa pripravuje systém plánov a rozpočtov.

MU a controlling spájajú syntetické informácie vykázané v súvahe, výsledovke

a prehľade peňažných tokov.

2.4. Duálny vzťah MÚ a FÚ

Obsahovo rozdielne účtovné zobrazenie skutočnosti (duálne poňatie) sa prejavuje najmä :

 MU môže vychádzať z inak vymedzených aktív a pasív, než ako ich vymedzuje FU,

napr. : stav a zmeny materiálu prijatého na spracovanie, evidencia sledovaných

obalov, dlhodobých pohľadávok a záväzkov z lízingu,...

 MU môže aplikovať aj iné oceňovacie princípy a spôsoby oceňovania

2.5. Povinný rozsah manažérskeho účtovníctva

FU zobrazuje hospodársku skutočnosť za podnik ako celok, vrátane vzťahov

k vonkajšiemu prostrediu.

Manažment zostavuje vo vlastnej právomoci vnútorné MU, ktoré zobrazuje hospodársku

činnosť štruktúrovane.

MU musí pre FU poskytnúť podklady :

• stave a zmene zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

• pre vyjadrenie aktivácie vlastnej výroby,

• pre ocenenie zásob a ostatných výkonov vytvorených vlastnou činnosťou,

• o časovom rozlíšení (napr. pri oprave majetku vlastnými silami, vrátane čerpania

vytvorenej rezervy).

Naopak MU preberá z FU najmä informácie o cenách vstupov.

Vnútropodnikové (MU) v tejto časti podlieha štátnej regulácii a je v tomto rozsahu

súčasťou FU.

A) Oceňovanie majetku vytvoreného vlastnou činnosťou :

Výkony organizácie, ich vlastná činnosť sa oceňujú pre potreby FU zásadne vlastnými

nákladmi. Pojem „vlastné náklady“ upravuje Zákon o účtovníctve, časť IV, § 25.

Oceňovanie vlastnými nákladmi záväzne upravujú Postupy účtovania pre podnikateľov.

Zák. o účtovníctve stanovuje zásady oceňovania takto :

• § 25, ods 1, bod b) vlastnými nákladmi sa oceňujú :

- HM vytvorený vlastnou činnosťou

- zásoby - „ -

- NM - „ - , resp. reprodukčnou obstarávacou cenou (nižšou)

- príchovky a prírastky zvierat.

• § 25, ods 4, bod c) – vlastnými nákladmi sa rozumie :

1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu

alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktoré sa vzťahujú na výrobu

alebo na inú činnosť,

2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok

vytvorenom vlastnou činnosťou, priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť

a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo na inú činnosť.

Príklad : účet 121 – Nedokončená výroba

Pohyb zásob nedokončenej výroby sa oceňujú vlastnými nákladmi (VN).

Pritom :

a) vo výrobe s krátkodobým nepretržitým cyklom sa môžu vlastné náklady

rátať ako priamy materiál (priame mzdy sa zahŕňajú až do výrobku),

b) v hromadnej a veľkosériovej výrobe VN ako len priame náklady

c) v malosériovej a kusovej výrobe s dlhodobým cyklom VN ako priame

náklady. Možno zahrnúť aj výrobnú réžiu, v prípade dlhodobého

výrobného cyklu (nad 1 rok) i časť správnej réžie.

B) Účtovanie o zásobách vytvorených vlastnou činnosťou

Prírastky zásob na sklade vlastnej výroby a úbytky týchto zásob zo skladu, účet 121, 122,

123, podnikatelia účtujú vo FU vo výške VN prostredníctvom účtov 611, 612, 613 – „

Zmena stavu vnútropodnikových zásob“ o výnosov.

Účtovanie o skladoch variant A sa vedie priebežne, :

príjem na sklad polotovarov 122/612

vyskladnenie polotovarov 612/122.

Pri inventarizácii zásob vlastnej výroby zistené manko, prebytok, alebo reálny úbytok

hodnoty :

manko nad normu 582/121 až 123

prebytky 121 až 123/611 až 613

tvorba opravnej položky 589/121 až 123

zrušenie opravnej položky 121 až 123/689

C) Účtovanie o aktivácii vo FU

1. Aktivácia materiálu, služieb a tovaru

• príjem na sklad 12./62. a vyskladnenie (spotreba) 62./12.

• vynaložené náklady 5../112 (rok), ich výdaj k predaju 112/6..

• pri závierke sa počiatočné stavy zásob na sklade, prevedú na vrub účtu 61., t.j. ako

zmena stavu zásob a prizná sa stav 12./61..

2. Aktivácia majetku :

• spotreba materiálu v priebehu roka 501/112

• priznané mzdy v priebehu roka 521/331

• aktivácia HM a NM k 31.12. 042/624,623

• aktivácia vnútropodnikových služieb 042/622

• prevod investície do majetku 021/042

Poznámka 1. : Aktivácia – akt „priznania“ výkonov, výrobkov, ktoré sú vyrobené vo vlastne

réžii, do majetku a výnosov a ich účtovanie. Účtové osnovy a postupy: úč. skupina 62.

Majetok sa pre aktiváciu

oceňuje zásadne vlastnými nákladmi.

Poznámka 2. :

Vlastné náklady = (priamy materiál + priame mzdy + ostatné

priame náklady) + nepriame náklady

Za priame náklady považujeme tie náklady, ktoré možno priamo zistiť na jeden výrobok,

výrobnú jednotku.

Nepriame náklady sa musia na jednotlivý výrobok rozpočítať.

3. Informácie a účtovníctvo

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

3.1. Informácie

3.2. Informačný systém podniku a účtovníctvo

....................................................................................................................................................

3.1. Informácie

Informácia :

 súbor určitých dát

 oznámenie, ktoré má pre nás úžitok

Aby bola informácia užitočná, musí byť k dispozícii :

 v správnom množstve a kvalite

 na správnom mieste

 v správny čas

 musí byť zrozumiteľná.

Informáciu je potrebné správne :

- interpretovať,

- použiť pre riadenie a rozhodovanie.

Účtovná jednotka uskutočňuje získavanie informácií a ich obeh vo svojom informačnom

systéme.

Kritéria triedenia informácií v rámci podnikového informačného systému :

1. jednoduché (číslo faktúry), agregované (priemer, sadzba, index, ukazovateľ, účet)

2. vo vyjadrení finančnom alebo naturálnom

3. podľa opakovateľnosti : jednorázové (šetrenie) a opakované periodicky

(účtovníctvo), neperiodické (kalkulácie, normy)

4. zamerané do minulosti (účtovníctvo)následná kalkulácia)

5. zamerané do budúcnosti (rozpočet, normy, ceny, predbežná kalkulácia)

6. zamerané na prítomnosť (bezpečnostný systém, integrovaný zber dát)

7. aktívne (inštrukcie) a pasívne (záznam tachometra)

8. dokumentové (doklad, dopis, tabuľka, formulár)

9. nedokumentové (ústny odkaz, zvukové znamenie)

10. formalizované (účtovný denník, štatistický výkaz)

11. neformalizované (poznámky z rokovania)

12. nesystematicky formalizované (pasport, evidencia, register)

13. podľa nosičov dát (bez nosičov, na papieri, na inom médiu)

14. prvotné (zber dát) a druhotné (spracované či agregované dáta).

Informácia a skutočnosť :

Účtovníctvo zobrazuje hospodársku skutočnosť s maximálnou pravdivosťou. Skutočnosť

(jej modelovanie) je živá a každá informácia obsahuje zjednodušenie tejto skutočnosti.

Miera pravdivosti (vernosti) nie je závislá iba na samotnom výbere dát, ktoré určitú

skutočnosť charakterizujú, ale najmä na ich interpretácii.

Pri interpretácii rovnakých informácií vo vzťahu ku skutočnosti je treba : definovať,

kodifikovať (napr. účtová osnova), agregovať (napr. v podobe indexov, ukazovateľov,

noriem, sadzieb). Takto spracované informácie sú dohodnutým spôsobom komplexným

zobrazením skutočnosti, trendov, zámerov. Ide o modelovanie skutočnosti.

Pri modelovaní (rozboroch, analýzach alebo hodnoteniach skutočnosti) sú dodržiavané

určité zásady :

 realitu zjednodušujeme až na jej základné aspekty (základné charakteristiky),

 dáta a skutočnosti redukujeme až dáta a skutočnosti iba podstatné,

 každú redukciu a zjednodušenie vykonávame s konkrétnym zámerom a tomuto

zámeru podriaďujeme interpretáciu.

Pri modelovaní skutočnosti rozlišujeme modely :

 analytické : analýza, rozbor, bilancia, hodnotenie,

 syntetické : konštrukcia rozpočtu a plánu, tvorba cien, zámerov.

Pre rozbory a hodnotenie skutočnosti (minulého, súčasného a budúceho stavu)

používajú sa :

 exaktné metódy

 metódy porovnávacie

 odborný odhad.

Exaktnou metódou je najmä matematický prepočet (kalkulácia, norma, cena) a zobrazenie

skutočnosti môžeme vyjadriť číslom, grafom, funkciou, tabuľkou.

Užitočnosť, množstvo, cena informácie

Informácia je pre používateľa užitočná a má pre neho vypovedaciu schopnosť, t.j.

používateľ informácii rozumie a vie ju využiť ( včas, na správnom mieste, v správnom

množstve a kvalite).

Cena informácie :

- výdaje ( peniaze, čas, energia) vynaložené na jej získanie, spracovanie

a odovzdanie,

- rozdiel medzi úsilím vynaloženým na jej obstaranie a stratou z toho, že informácia

nie je k dispozícii.

Nedostatok - prebytok informácií ...... filter informácii v systéme

účtovníctva.

Optimalizácia množstva a ceny informácie

Informačný systém má zabezpečiť :

 optimálne množstvo a kvalitu,

 presnosť a rýchlosť získania a prenosu dát,

 úmernú cenu výsledného efektu.

Bod optima je dosahovaný v intervale minima nákladov a maxima úžitkov.

Cieľ optimalizácie množstva informácií pre rozhodovanie je ich zhodnotenie z hľadiska

množstva vloženej energie a úžitku, resp. nákladov a výnosov, t.j. zisku.

3.2. Informačný systém podniku a účtovníctvo

Predpokladom pre účinné riadenie je existencia nástroja, ktorým problémy možno riešiť

optimálne. Týmto nástrojom v podnikovej sfére je informačný systém – komunikačný

systém, systém zberu a prenosu dát a informácií.

Informačný systém podniku je sústava záznamov hospodárskych javov, ktoré

prebiehajú v podniku a z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v procese riadenia.

Obeh informácií súvisí s organizačnou štruktúrou a typom riadenia (právomoc,

zodpovednosť a dispozičné oprávnenie)

Obeh dokladov a podpisové vzory sú vydané vnútropodnikovým normatívom a je

kontrolovaný.

Vnútropodnikový kontrolný systém v účtovníctve, napr.:

- podvojnosť účtovných zápisov, hodnota MD účtovnej položky sa rovná D

účtovnej položky,

- suma obratov MD sa za dané účtovné obdobie rovná sume obratov D,

- suma aktív sa vždy rovná sume pasív,

- používajú sa formalizované zápisy,

- správnosť účtovných dokladov sa overuje formálnou a vecnou kontrolou,

- správnosť účtovných záznamov sa overuje inventarizáciou.

Úroveň, kvalita, rozsah informačného systému

Na úroveň a kvalitu informačného systému má vplyv :

 jeho štruktúra

 prepojenosť vnútorná a externá

 technická podpora.

Rozsah a štruktúra informačného systému je daný :

 veľkosťou podniku

 organizačnou štruktúrou

 špecifičnosťou činnosti

 zložitosťou ekonomickej situácie

 ambíciami do budúcnosti

 výberom informačnej technológie.

Optimum a kompromis

Pri rozhodovaní hľadáme optimálny variant – najlepšie riešenie za daných podmienok.

Príklad : hľadanie spoločných bodov medzi záujmom podniku a vonkajším prostredím,

t.j. prienik množín záujmov akcionárov, zamestnancov, zákazníkov a štátu.

Účtovníctvo je svojou podstatou a významom informačný systém a je tak podstatnou

súčasťou informačného systému podniku.

Podnik je účtovnou jednotkou, pretože v účtovníctve sa ekonomické skutočnosti

vyjadrujú a merajú vždy vo vzťahu k určitému ekonomickému celku. To má význam pre

výklad účtovných informácií, ktoré sú obsiahnuté v účtovných písomnostiach.

Informácia - všeobecne sa rozumie údaj alebo správa, ktorá znižuje neurčitosť našich

poznatkov o skúmanej skutočnosti. Informácie o hospodárskej činnosti podniku poskytuje

účtovníctvo.

Účtovné informácie majú charakter :

- poznávací, t.j. záznamy v účtovníctve o uskutočnených hospodárskych javoch

v hodnotovom vyjadrení umožňujú poznať priebeh hospodárskej činnosti podniku,

- riadiaci, t. j. záznamy účtovníctva zhrnuté v účtovných výkazoch sú podrobené rozborom.

Výsledky rozborov sú využívané na hodnotenie priebehu hospodárskej činnosti, pre

riadenie a príprava podnikateľských rozhodnutí, t.j. ovplyvňovaniu budúceho vývoja

podniku.

Kvalita účtovných informácií

K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám účtovných informácií patria :

 relevantnosť

 objektívnosť

 včasnosť

 zrozumiteľnosť

 porovnateľnosť.

Relevantné informácie pomáhajú používateľom predvídať vývoj, poskytujú im spätnú

väzbu potrebnú na vyhodnotenie vopred prijatých rozhodnutí či prognóz.

Objektívnosť (nestrannosť) účtovných informácií zabezpečujú ich preukaznosť alebo

overiteľnosť a nezaujatosť. Preukaznosť (overiteľnosť) = nezávisle overené.

Nezaujatosť, t. j. nie je daná prednosť záujmom jednej skupiny používateľov na úkor

druhej.

Včasnosť – informácie majú byť k dispozícii v primeranom čase po skončení účtovného

obdobia, na ktoré sa vzťahujú. Oneskorene predkladané informácie spôsobujú stratu ich

relevantnosti.

Zrozumiteľnosť – účtovné informácie majú byť jasné, logické, nie zbytočné

komplikované, pritom môžu byť aj stručné.

Porovnateľnosť – položky výkazov a hospodárskych operácií spoločné pre rôzne podniky

sa majú rovnako merať, t.j. oceňovať a vykazovať (napr. konsolidácia).

4. Informácie pre riadenie nákladov, výnosov, zisku

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

4.1. Základné pojmy nákladového účtovníctva

4.2. Ukazovatele pre vnútropodnikové riadenie

4.3. Základná klasifikácia nákladov

4.4. Náklady a rozhodovacie úlohy

.................................................................................................................

4.1. Základné pojmy nákladového účtovníctva

Náklady, výnosy, výsledok hospodárenia – informácie pre :

 kalkulácie operatívne

 kontrolu skutočných nákladov

 rozpočty

 cenotvorbu

 kalkulácie dlhodobé (čiastočne).

Hospodársky cyklus – premena financií, peňazí cestou spotreby zdrojov na vstupy do

výrobkov (činnosti), zhodnotenie vstupov ( výkonov, služieb ) formou výnosov a ich

opätovnú premenu na peniaze pokiaľ možno vyššie.

Informácie nákladového účtovníctva slúžia aj pre potreby rozhodovacích úloh, vrátane

dlhodobého charakteru (posudzovanie ekonomickej situácie podniku, alokácie kapitálu).

Náklady – odčerpanie ekonomických zdrojov (vlastného imania), znižujú dosiahnuté

výnosy.

Výdavkom – akékoľvek vynaloženie majetku podniku bez ohľadu na účel použitia,

zníženie finančných, kapitálových zdrojov.

Poznámka : vecný a časový rozdiel.

Výnosy – realizovaná produkcia, t.j. „na trhu uplatnené“ výrobky, služba alebo vnútropodnikové

plnenie, a to zásadne bez ohľadu na to, či za ňu už bola alebo nebola

poskytnutá majetková (finančná) náhrada.

Príjmy – realizované výkony, prírastky majetku, najčastejšie vo forme finančných

prostriedkov v hotovosti (na účet), bez ohľadu či boli prijaté.

Poznámka : vecný a časový rozdiel.

Náklady a výnosy – ide o produkcii, o výsledok hospodárenia (zisk, strata), t.j. o vstupy do

a o výstupy z reprodukčného procesu (hospodárenie, vzťah k plánu).

Výdaje a príjmy ( tržby ) – pohyb finančných prostriedkov, ich prírastok a úbytok –

hodnotíme ich výšku, nehodnotíme ich užitočnosť vynaloženia, či charakter získania

peňazí – finančné toky.

Poznámka : Zákon o účtovníctve - § 2, ods 4 c, e, f, g.

Zisk (strata) : komplexný ukazovateľ výsledku hospodárskej činnosti, rozdiel medzi

dosiahnutými N a V.

Vo finančnom účtovníctve sa sleduje štruktúra zisku vo vzťahu k základne činnosti

podniku : hospodárska, finančná, mimoriadna.

Manažérsky pohľad :

- účtovný zisk pre rozhodovanie a riadenie nepostačuje

- ekonomický úžitok (ekonomický zisk) čistý zisk na rozdelenie.

Zisk : - vyjadruje mieru úspešnosti podnikania

- je zdrojom prostej a rozšírenej reprodukcie

- komplexný ukazovateľ efektívnosti podnikania

- kriteriálna funkcia (vyjadruje mieru zisku

- reprodukčná funkcia (obnoviteľnosť zdrojov).

4.2. Ukazovatele pre vnútropodnikové riadenie

Z nákladového účtovníctva získava vnútropodnikové účtovníctvo informácie vo forme

jednoduchých dát a agregovaných ukazovateľov, napr. rentabilita, produktivita,

efektívnosť, atď.

 Ukazovatele intervalového hodnotenia vstupov a výstupov : efektívnosť,

hospodárnosť, ziskovosť a výnosnosť kapitálu. Ide o hodnotenie vynaložených

zdrojov, či prináša úmerný úžitok, zisk.

 Statické a dynamické ukazovatele finančnej situácie : finančné toky (cash flow),

rovnováha medzi disponibilnými prostriedkami a ich zdrojmi, t. j. solventnosť,

likvidita, štruktúra zdrojov.

4.3. Základná klasifikácia nákladov

Pre kontrolu a riadenie nákladov (a výnosov) je treba náklady triediť. Hľadiská triedenia

je napr.: dôvod, účel, cieľ riadenia a možnosti kalkulácie, analýz, normovania.

Náklady z pohľadu externých používateľov :

 úbytok vlastného imania, ktorý je použitý na reprodukciu

 spoločenské a mimoriadne výdaje (dary, odmeny orgánom, reprezentácia, opravné

položky, odpisy nedobytných pohľadávok, manko a škoda, pokuty a penále, poplatky

a dane).

Daňový pohľad: sú uznané náklady (výdaje), iba tie úbytky imania, ktoré slúžia na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Manažérske účtovníctvo:

 predpokladá príčinný vzťah nákladov a výnosov

 vedľa peňažného vyjadrenia sleduje účelnosť a účelovosť.

Pre posudzovanie hospodárnosti a efektívnosti sa náklady podniku obvykle členia

a sledujú podľa :

 nákladových druhov

 miesta vzniku a zodpovednosti

 účelu

 položiek kalkulácie

 zapojenia do kolobehu

 zavádzania zmien vo výrobnom procese

 závislosti od objemu uskutočňovaných výkonov

 manažérskeho prístupu.

A) Druhové členenie nákladov - vyjadruje spotrebu ekonomických zdrojov na vstupe.

Z formálneho hľadiska ich možno klasifikovať podľa účtovej osnovy, napr. :

 spotreba materiálu

 odpisy dlhodobého majetku

 mzdové a ostatné osobné náklady

 poistenie

 dodávateľské práce a služby (cestovné, nájomné, opravy)

 ostatné výdavky a poplatky (poistenie, úroky, dane,...).

Členenie nákladov na vstupe do podniku a náklady interné :

 náklady prvotné

 náklady druhotné.

B) Účelové členenie nákladov - vyjadruje vzťah k výrobku, prípadne k miestu ich

vynaloženia (útvaru).

Informuje :

 za akým účelom boli náklady vynaložené

 v ktorej fáze produkcie vznikli (napr. náklady technologické, na obsluhu, na

zabezpečenie a riadenie aktivity). Toto členenie sa používa na kalkuláciu nákladov

a pri kontrole ich primeranosti a hospodárnosti.

Rozlišujeme :

 náklady jednotkové – priamo priraditeľné k jednotke výroby (priame mzdy

a materiál). Rastú úmerne s počtom kuso, s váhou alebo časom.

 náklady režijné – na riadenie, odbyt, kontrolu akosti, zoradenie, manipuláciu,

opravy, skladovanie, nájom, správu apod.

C) Kalkulačné členenie – ocenenie produktu a činnosti buď

vlastnými nákladmi alebo vo výške skutočných

ekonomických nákladov.

Pre oceňovanie vlastnými nákladmi rozlišujeme :

 náklady priame

 náklady nepriame.

Základný kalkulačný vzorec pre výpočet vlastných nákladov :

priamy materiál

+ priame mzdy

+ ostatné priame náklady

+ výrobná réžia

–––––––––––––––––––––-

= vlastné výrobné náklady

+ prevádzkové + odbytové + správna réžia

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

= úplné vlastné náklady (ÚVN)

Poznámka : Náklady na jednotku produkcie = ÚVN : množstvo produkcie.

V manažérskom účtovníctve tieto náklady z finančného účtovníctva treba upraviť

o náklady ekonomické.

Slúžia na oceňovanie : - účelnosti využitia ekonomických zdrojov

- skutočných firemných nákladov.

Náklady :

 oportunitné (finančné) – náklady alternatívnej príležitosti

 fiktívne (nefinančné) : - kalkulačné odpisy

- kalkulačné úroky

- kalkulačné riziká

- kalkulačné nájomne.

D) Členenie podľa vzťahu k objemu výkonov (celkovému objemu

produkcie, činnosti, ku kapacite :

 náklady fixné :

- v danom intervale trvajúce,

- nezávislé na množstve výroby,

- súvisia s kapacitou a časom,

 náklady variabilné :

- závislé od objemu produkcie,

- proporcionálne, neproporcionálne,

- degresívne, progresívne.

E) Náklady podľa miesta vzniku a zodpovednosti :

 súvisí s organizačnou štruktúrou, resp. s členením výroby na fázy, úseky, kde možno

vymedziť právomoc a zodpovednosť,

 používa sa tam, kde možno náklady a miesto ich vzniku identifikovať

 slúži na riadenie útvarov, úsekov, stredísk a k motivácii.

F) Náklady ovplyvniteľné kvalitou rozhodovania

Náklady od kvality rozhodovania : - závisle

- nezávislé.

4.4. Náklady a rozhodovacie úlohy

Nákladové účtovníctvo slúži primárne v rámci operatívneho riadenia :

 na zachytenie, kvantifikáciu a kvalifikáciu nákladov,

 na usporiadanie a ich priraďovanie,

 na hodnotenie a kontrolu nákladov,

 na vykazovanie výnosov a nákladov.

V rámci strategického riadenia umožňuje :

 hodnotenie výsledkov už uskutočnených rozhodnutí

 hodnotenie rozhodovacích alternatív o budúcnosti (alokácia kapitálu).

Každé manažérske rozhodnutie, každá alternatíva reprezentuje:

 určité ekonomické, t.j. oportunitné náklady,

 náklady umŕtvené,

 relevantné (rozhodnutím dotknuté, odlišné od alternatívneho očakávania),

 irelevantné (nezávislé od rozhodnutia).

Relevantnosť nákladov sa prejavuje vždy iba vo vzťahu k určitému rozhodnutiu, resp.

k určitej zamýšľanej alternatíve :

1. alternatíva 2. alternatíva typ N a V

jednotkový materiál 1.200 1.200 irelevantný

jednotkové mzdy 1.200 1.000 relevantný

jednotkové odpisy HM - 100 relevantný

výrobná réžia 1.000 1.000 irelevantný

výnosy 5.000 5.000 irelevantný

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Poznámka : - náklady odložiteľné, príležitostne obetované.

Úhrnné rozdielové náklady : slúžia na meranie rozdielu medzi nákladmi a výnosmi pred

a po zmene vyvolanej rozhodnutím.

Príklad : Máme možnosť predať ďalších 200 výrobkov po 90,- Sk za kus, pri vlastných

nákladoch 100,- Sk na kus, v rámci využitia existujúcej kapacity:

Pôvodná Nová Rozdielové

alternatíva alternatíva N a V

1000 ks 1200 ks +200 ks= 1/5

à 120,- Sk à 90,- Sk

________________________________________________________________

priame mzdy 35.000 42.000 7.000

priamy materiál 20.000 24.000 4.000

réžia – variab. N 15.000 18.000 3.000

réžia – fixné N 30.000 30.000 -

–––-––––

náklady celkom 100.000 114.000 14.000

tržby z realizácie 120.000 138.000 18.000

zisk 20.000 24.000 4.000

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Ak je dodatočná produkcia uskutočnená v rámci existujúcej nevyužitej kapacity, t.j. budú

rozdielové náklady nižšie než rozdielové výnosy. Uvedená alternatíva bude napriek tomu

výhodná, pretože fixné náklady sa rozdrobia. Tým sa zvýši efektívnosť vynaložených

nákladov. Rozdrobením fixných nákladov na jednotku tak dôjde ku zvýšeniu masy zisku

aj pri znížení predajnej ceny dodatočnej produkcie, pokiaľ cena na jednotku produkcie

bude vyššia než závislé náklady na jednotku produkcie.

Rozhodovacie úlohy :

 dodatočná produkcia (to add a product or a service),

 vyrobiť či kúpiť ( made or buy decision)

 predať alebo pokračovať ( compatisn of the incremental costs with

incremental revenues of further proceeding)

A) Rozhodovacia úloha typu „ dodatočná produkcia“

Pri rozhodovaní, či máme v rámci voľnej kapacity výrobu (služby) rozšíriť, môžu nastať

dve základné situácie :

 buď nový produkt dopĺňa už vyrábané či predávané produkty

 nahradzuje na trhu už existujúci výrobok.

Poznámka: Pre tieto kalkulácie pritom stačí porovnať dodatočné náklady s dodatočnými

výnosmi, alebo porovnať prírastok možných nákladov s prírastkom možných výnosov.

Už vložené náklady sú tak irelevantné.

Príklad :

Rozhodnúť, či je vhodné vyrábať dodatočnú produkciu, ocenenú vlastnými nákladmi na 165

tis. Sk a pri predajnej cene 200 tis. Sk.

Produkciu môžeme predať s podmienkou, že :

- odberateľovi na úhradu pohľadávky poskytneme 5 % ročný úver,

- na vlastné zásoby musíme vziať úver z banky s 15 % úrokom.

Riešenie:

vlastné náklady realizovaných výrobkov............. 165.000,- Sk

rozdiel úrokov......................................................... + 16.500,- Sk

––––––––––––

celkom relevantné náklady................................... 181.500,- Sk

predajná cena produkcie...................................... 200.000,- Sk

zisk z predaja......................................................... 18.500,- Sk

B) Rozhodovacia úloha typu „ vyrobiť či kúpiť“

Vznikne pri potrebe vložiť do činnosti dodatočných nákladov, ak chceme vo výrobe

pokračovať, napr. rekonštrukcia prevádzky, adaptácia majetku na požadovaný účel,

zmena právnych predpisov.

Pre kalkuláciu stačí porovnať prírastky nákladov oboch alternatív.

Príklad :

Kolegovia si prenajali ubytovacie zariadenie v Tatrách, kde uvažujú poskytovať nocľah

v priemere pre 200 osôb, a to 360 dní ročne s raňajkami. Pre prípravu raňajok je treba buď

prebudovať kuchyňu za 300 tis.Sk, alebo možno využiť dodávky raňajok od susednej firmy.

Vlastné náklady na raňajky sú 10,- Sk, pri nákupe by nákupná cena činila 12,- Sk.

Riešenie:

vlastné varenie...... [10 x (360x5) x 200] + 300 000 = 3.900 000 Sk

nákup raňajok ..... 12 x (360x5) x 200 = 4.320 000 Sk

Ak by boli odhady chybné, napr. časové využitie by bolo 220 dní ročne iba pre 150 stravníkov

v priemere, a naopak náklady na rekonštrukciu by vzrástli, kalkulácia by mala odlišný

výsledok :

vlastné varenie...... [10 x (220x5) x 150] + 350 000 = 2.000 000 Sk

nákup raňajok ..... 12 x (220x5) x 150 = 1.980 000 Sk

Reálnosť prepočtu závisí od správnosti :

 odhadu vstupných cien (t.j. nákladov),

 odhadu ostatných položiek,

 poznania mimoekonomických vplyvov.

C) Rozhodovacia úloha typu „predať alebo pokračovať“

Riešením tohto typu rozhodovacej úlohy je porovnanie prírastkov nákladov s prírastkami

výnosov oboch alternatív.

Príklad :

V obchodnom dome v Trenčíne si prenajal Fero predajné miesto a uvažuje predávať

nezmontované bicykle. Fero uvažuje o tom, že by zamestnal Eda, ktorý by bicykle pred

predajom montoval. Nezmontované bicykle možno obstarať za 100 EUR a predať za 200

EUR. Pokiaľ by Edo za 16 EUR na hodinu bicykle montoval (montáž trvá ½ hodiny), bolo by

ich možné predať za 210 EUR.

Riešenie :

Nákupná cena je irelevantná, porovnávame teda vložené dodatočné náklady a výnosy. Fero

sa rozhodne pre montáž bicyklov, pretože za každý bicykel zarobí 2 EUR.

4.5. Náklady celkové, priemerné, rozdielové

Celkové náklady sa vzťahujú spravidla k sume nákladov, ktoré je treba vynaložiť na

určitý objem výkonov alebo prevádzku určitej kapacity za sledované obdobie tak, aby sa

činnosť(aktivita) konala.

Dôležitá je :

 absolútna veľkosť k určitému výkonu (kapacite),

 štruktúra a dynamika komponentov.

Priemerné náklady – jednoduché meradlo hospodárnosti danej aktivity, štatistická

veličina - náklady jednotkové – merné.

Náklady rozdielové (diferenčné, prírastkové) – informujú o rozdiele, kladnom či zápornom

oproti predchádzajúcemu stavu.

Pokiaľ informujú o trende v hospodárnosti sú objektívnejším kritériom ako náklady

priemerné.

5. Kalkulácie

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

5.1. Kalkulácie a kalkulovanie

5.2. Kalkulácie a evidencia nákladov

5.3. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k jednotke výkonu

5.4. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k celkovým výkonom

...............................................................................................................................

5.1. Kalkulácie a kalkulovanie

Kalkulácie - metóda modelovania hospodárskych veličín, založená na matematických

prepočtoch.

Kalkulácie a kalkulovanie patrí medzi hlavné nástroje úspešného riadenia podniku a sú

tak súčasťou manažérskeho účtovníctva.

Predmet kalkulácií - vlastné náklady.

Pojmom kalkulácie označujeme :

- kalkulácie ako činnosť, t.j. stanovovanie nákladov,

- metódu kalkulácie ako štandardizovaný kalkulačný postup,

- výsledok kalkulačnej činnosti, t.j. kalkulované náklady,

- stredisko kalkulácií, t.j. miesto, kde sa kalkulácie vykonávajú.

Kalkulácie slúžia pre rozhodovacie úlohy typu :

1. riadenie výroby - výrobné, technické a technologické kalkulácie (predmet

controllingu),

2. stanovenie vlastných nákladov pri aktivácii vlastných výkonov,

3. posúdenie rentability jednotlivých výrobkov a zmien sortimentnej skladby,

4. stanovenie cien v určitom tržnom prostredí pri určitých výrobných a kapitálových

podmienkach,

5. posúdenie vývoja nákladov a cien jednotlivých výrob a výrobkov v rámci reálneho

trhu (s použitím časových radov),

6. posudzovanie zámerov taktického a strategického plánovania,

7. vyhodnocovanie technických a technologických zmien vrátane vývoja,

8. zodpovednostné útvarové riadenie.

Základná klasifikácia kalkulácií :

Podľa časového horizontu : - operatívne

- strategické

Z hľadiska zahrnutých nákladov: - absorbčné (úplné náklady)

- s neúplnými nákladmi

Podľa účelu : - predbežné

- výsledné

- rozdielové

Podľa techniky spracovania

východiskových súborov dát : - prepočtové

- normové

- odborným odhadom.

Operatívne kalkulácie :

- uplatňované hľadisko vecnej súvislosti nákladov a výkonov (výrobky, služby),

- súvisia s krátkodobým a strednodobým rozhodovaním (vrátane rozhodovania

o cenách, riadenie motivácie),

- zamerané na jednotku výkonov a na celkové množstvo výkonov,

- využitie existujúcej kapacity.

Kalkulácie orientované strategicky : alokácia kapitálu, jeho návratnosť, budúci výnos

s požitím prepočtu časovej hodnoty kapitálu.

Kalkulácie absorpčné - zahŕňajú všetky náklady, ktoré sa rozratávajú na jednotku

výkonu priamo alebo nepriamo.

Podľa techniky prepočtu sú :

a) kalkulácie delením : - prosté

- pomerovými číslami

- štatistické metódy

b) kalkulácie režijné (prirážkové)

c) kalkulácie zákazkové, ABC a technologické.

Kalkulácie s neúplnými nákladmi - zahŕňajú iba vybrané, relevantné náklady, napr :

- kapacitné prepočty

- „Direct Costing“, marža, hrubé rozpätie,

- bod zvratu a bod rovnováhy,

- sortimentné zmeny.

Predbežné kalkulácie slúžia ako :

- operatívne ( pre zodpovednostné riadenie)

- plánové ( pre účely plánovania a rozpočtovania).

Príklady : - norma,

- normatív,

- vnútropodniková cena.

Kalkulácia pre riadenie sezónnej nerovnomernej činnosti, výroby, často s veľkým

rizikom neprevidateľnosti využitia kapacity, napr. doprava, poľnohospodárstvo, cestovný

ruch, pohostinstvo, ubytovanie apod.

Výsledné kalkulácie slúžia najmä na :

- stanovenie vlastných nákladov pre potreby finančného účtovníctva

- stanovenie konečnej ceny pri fakturácii (cenotvorba).

Následné (rozdielové) kalkulácie sú prepočtovými kalkuláciami a slúžia na kontrolu.

Pokiaľ sa zároveň porovnávajú s iným skutočným stavom, normovým alebo plánovaným,

hovoríme o rozdielových kalkuláciách.

Rozdielové kalkulácie sa používajú pre účely hodnotenia dodržiavania noriem, plánov,

rozpočtov, na rozbory strát, pre hodnotenie rentability a hmotnej zainteresovanosti, pre

hodnotenie cenových odchýliek.

5.2. Kalkulácie a evidencia nákladov

Prevádzková učtáreň - miesto, kde sa v podniku zhromažďujú, triedia a spracovávajú

dáta o vlastných nákladoch podľa:

- miesta vzniku,

- ich vzťahu k jednotke výkonu či k celkovým výkonom,

- podľa zodpovednosti.

Náklady sledované po línii výkonov sú priradzované ku konkrétnemu výkonu, výrobku :

- priamo (náklady priame),

- rozvrhom pomocou režijných prepočtov alebo marže.

Náklady sledované po línii zodpovednosti slúži tzv. vnútropodnikové zodpovednostné

útvarové účtovníctvo. Na zúčtovanie nákladov a podielov vnútropodnikových útvarov

slúžia vopred stanovené vnútropodnikové ceny. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi

a vopred kalkulovanými vnútropodnikovými cenami sa sleduje pomocou rozvrhovania

odchyliek a účtov oceňovacích rozdielov.

1. Evidencia nákladov a špecifické kalkulačné účty

Účtovná sústava je prepojená s výslednou kalkuláciou v rámci rozšírenej analytiky účtov

účtovej triedy 8.

Takéto účty sú :

 kalkulačné účty – umožňujú sledovať priamo priraditeľné náklady a výkony vo

vzťahu ku konkrétnej činnosti a výrobku,

 usporiadacie účty – určené na sledovanie spoločných, režijných činností,

 odchýlkové - sledovanie vopred stanovené náklady a ich odchýlky

Tieto účty umožňujú priamo sledovať vnútropodnikové náklady v členení podľa

nákladových stredísk, činností, výrobkov.

2. Kalkulácie v súvislosti s charakterom výroby a výrobkov

Špecifikácia kalkulačných postupov na zisťovanie vlastných nákladov súvisí najmä s tým,

aký je :

a) charakter činnosti (výroby):

 homogénna výroba

 heterogénna výroba

 časovo a miestne rozložiteľná výroba

 oddeliteľnosť jednotlivých fáz činnosti

 cyklickosť výroby.

b) charakter výrobkov :

 rovnorodosť suroviny alebo rovnorodosť výrobného procesu

 nerovnorodosť východiskových komponentov alebo výrob.

c) členitosť výrobných procesov.

d) združená výroba

e) nezdružená výroba : - jednoduchá

- fázová

- stupňovitá

- zákazková.

3. Kalkulácie a alokácia nákladov pri ich rozvrhovaní

Úloha : - identifikovať náklady

- účtovne a kalkulačne separovať také jednotlivé výkony, ku ktorým

potrebujeme náklady priradiť.

Priame náklady sa v prvej fáze alokujú na jednotku výkonu alebo nákladové stredisko.

V druhej fáze sa ostatné náklady na realizáciu (nepriame náklady) pred rozhodovaním na

jednotku výkonov alokujú na koncové strediská a prostredníctvom obslužných stredísk.

Postupy v druhej fáze rozvrhovania nepriamych nákladov :

a) metóda jednoduchá

b) fázová metóda

c) stupňovitá metóda

d) metóda postupová.

5.3. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k jednotke výkonu

Metóda kalkulácie je spôsob stanovenia výšky nákladov pre súčasnú alebo budúcu

veličinu.

Metóda kalkulácie závisí od :

 vymedzenia premetu kalkulácie

 spôsobu priradenia nákladov k predmetu kalkulácie

 štruktúry nákladov, v ktorej sa stanovujú náklady na kalkulačnú jednotku.

Kalkulačná jednotka – konkrétny výkon vyjadrený mernou jednotkou, na ktorú sa zisťujú

jednotkové náklady, napr. :

jeden kus, jedna hodina, jeden tonokilometer, lôžkodeň, jedna koruna výkonov, apod.

Celkové náklady sa potom prerátajú ako náklady na kalkulačnú jednotku (priame,

nepriame) a násobia sa kalkulovaným množstvom v rámci kalkulačného obdobia.

Priame náklady sa zisťujú priradením k jednotke alebo súboru jednotiek výkonu (delením

alebo podľa normy).

Nepriame náklady nie sú na určitom stupni už priamo priraditeľné a musia sa na

jednotku rozpočítavať cez spoločný menovateľ, t.j. kalkulačnú rozvrhovú základňu.

Rozvrhová základňa :

 je dostatočne veľká

 je ľahko zistiteľná

 je dostatočne stabilná

 je v príčinnej súvislosti nákladov a kalkulačnej jednotky,

 má vyhovovať účelu kalkulácie a ich použitiu.

Pri rozvrhovaní nepriamych nákladov sa používajú techniky :

a) kalkulácia delením : jednoduchá, stupňovitá, s pomernými

(ekvivalentnými) číslami,

b) kalkulácia prirážková (sumačná, diferencovaná).

A) Kalkulácia delením – jednoduchá

V prípade lineárnej závislosti nákladov na jednodruhovú produkciu možno náklady na

jednotku produkcie (nj) zistiť priamo vydelením celkových nákladov (N) celkovou

produkciou (Q) :

nj = N/Q

Príklad :

Elektráreň vyrába el. energiu (jediný druh výkonu) a v sledovanom (kalkulačnom období)

vyrobila 68.366 MWh s týmito nákladmi :

 materiál – palivo .............................................35.098.200 Sk

 priame mzdy (vo výrobe) ............................... 245.350 Sk

 ostatná výrobná réžia (vrátane odpisov) ......15. 823.100 Sk

 správna réžia ................................................... 3.620.000 Sk

Úloha :

Určiť podiel výrobnej réžie na jednu MWh a zistiť úsporu alebo prekročenie v tej položke,

keď boli vlastné náklady na jednu MWh predbežnou kalkuláciou stanovené na 821,- Sk.

Riešenie:

Celkové náklady 54.786.650 Sk/68.366 MWh = 801,37 Sk/MWh.

Úspora na jednu MWh oproti predbežnej kalkulácii je 19,63 Sk.

B) Kalkulácia delením s pomernými (ekvivalentnými) číslami :

Indikátorom pre použitie tejto techniky je nesúrodosť výkonov (výrobkov) pri súčasnej

lineárnej závislosti nákladov na produkciu.

Náklady na jednotku produkcie (nj) možno zistiť vydelením celkových nákladov (N)

sumou ekvivalentných jednotiek výkonov (Oe) a dopočtom nákladov na jednotlivý výkon

pomocou príslušného ekvivalenčného čísla výkonu.

Príklad :

Podnik Rúno, a.s. vyrába z vlnenej striže prešívané deky – D, vankúše – V a ozdobné

vankúšiky – O. Vlastné náklady na prípravu striže sú rozpočtované pre dané kalkulačné

obdobie vo výške 36.000 Sk celkom.

Ostatné parametre výroby :

výrobok D V O

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

norma spotreby 4 2 1 kg striže/1 ks

norma spotreby 4 2 1 m látky/1 ks

nákupná cena 25 25 50 Sk/1 m látky

priame mzdy 32 16 24 Sk/1 ks

ostatné pr. náklady 20 12 30 Sk/1 ks

plán výkonov 200 400 200 kusov

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Úloha :

1. Pomocou kalkulácie stanoviť (vnútropodnikovú) výrobnú cenu jednotlivých výrobkov vo

výške vlastných nákladov výkonu.

2. Stanoviť celkové vlastné náklady na plánovaný výkon.

Riešenie :

1. Vlastné náklady na prípravu striže s rozpočtom na jednotlivé

výrobky pomocou pomerových čísiel, t.j. cez hmotnosť striže

v jednotlivých výrobkoch a plán počtu kusov.

Celkové náklady na striž :

celková spotreba striže = Sk/kg = 36.000 : (4x200) + (2x400) + (1x200) = 36.000 : 1800 = 20

Sk/kg.

Po ocenení noriem spotreby striže a noriem spotreby látky ich jednotkovou cenou už možno

zrátať náklady na jednotku výkonu a celkový výkon zistiť ich prenásobením s plánovaným

počtom jednotiek.

Jednotková (vnútropodniková) výrobná cena :

A = 232,- (4x20 + 4x25 + 32 + 20)

B = 118,- (2x20 + 2x25 + 16 + 12)

C = 124,- (1x20 + 1x50 + 24 + 30).

2. Plánovaný výkon ocenený celkovými vlastnými nákladmi :

46.000 + 47.200 + 24.800 = 118.400 Sk celkom.

C) Kalkulácie delením – štatistické metódy

Používajú sa v prípade širokej sortimentnej skladby alebo komplikovanej výroby, napr. :

 aritmetická metóda

 metóda najmenších štvorcov

 metóda korelačnej analýzy.

D) Kalkulácia režijná (prirážková)

Používa sa na rozvrhovanie nepriamych, režijných nákladov pri produkcii rôznorodých

výrobkov s rôznou technológiou a množstvom nepriamych nákladov, napr. v prípade

železničnej dopravy možno sledovať na kalkulačnú jednotku produkcie, t.j. na

osobokilometer a tonokilometer (tkm) len priame náklady. Ostatné náklady (napr.

prevádzka žel. staníc, prekladísk, oprava a údržba

vozov, správa, riadenia dopravy, komercia sa na uvedenú kalkulačnú jednotku prevádzky

musí rozvrhnúť pomocou rozvrhového koeficientu, t.j. režijnej prirážky alebo režijnej

sadzby.

Je vhodná napr. pre skladovanie surovín a výrobkov, odbyt, dopravu, výrobu

náhradných dielov, strojárenskú výroba, poštu a telekomunikácie, stavebníctvo, apod.

E) Zákazková metóda

Používa sa vtedy, keď sú jednotlivé zákazky, akcie, výkony, aktivity či útvary nákladovo

oddeliteľné od ostatných. Klasické odbory, kde sa používa : stavebníctvo, opravovne,

kusová výroba na zákazku, tlačiarne, cestovné kancelárie, špeditérstvo apod.

Zákazka je zmluvným vzťahom medzi zákazníkom a podnikateľským subjektom, keď

riziko býva čiastočne kryté poskytnutým preddavkom.

Predpokladom pre použitie zákazkovej kalkulačnej metódy je vedenie evidencie

priamych nákladov na každú zákazku samostatne a spätná kontrola skutočných

nákladov. Hospodárenie subjektu je závislé od využiteľnosti a využitia inštalovanej

kapacity, od možnosti trhu a schopnosti vlastného marketingu.

Príklad :

Módny salón vykonal prieskum potrieb a rozhodol sa šiť odevy na zákazku. V rámci prípravy

pripravil typovú zákazkovú kalkuláciu na základe úvodného plánu a rozpočtu :

1. V dielni bude pracovať 5 krajčírok a 1 úradníčka, všetky s hrubým platom 10.000,- Sk.

Pri výpočte miezd sa predpokladá 10 % nemocnosť vzhľadom k tomu, že časť

pracovníčok má malé deti.

Mzdové náklady............................................................648.000 Sk

2. Sociálne zabezpečenie činí ročne...............................220.320 Sk

3. Nájomné za prenajaté priestory ročne.................. ....240.000 Sk

4. Energia ročne.............................................................100.180 Sk

5. Výdaje na poštu, telefóny, materiál, poplatky............50.000 Sk

6. Odpisy strojov, zariadenia, technické zhodnotenie..158.000 Sk

7. Riziká, dane a poplatky, predpokladaný zisk...........250.000 Sk

8. Predpokladaná skladba zákaziek je 1 : 1 pri sortimentnej skladbe

jeden kabát k jednej sukni a normatíve spotreby času 2 hodiny na výkon S a 4 hodiny na

výkon K (je tu zabudovaná 10 % časová rezerva). Ročný využiteľný časový fond jednej

krajčírky je 2000 hodín.

Úloha :

Akú režijnú sadzbu bude potrebné pripočítať k priamemu materiálu na jeden kabát a na

jednu sukňu, aby sa členkam salónu

ich práca oplatila.

Riešenie :

a) Pokiaľ zahrnieme mzdy do režijných nákladov, potom celkové

nepriame náklady možno predpokladať ročne vo výške :

1.666.500,- Sk

b) Kalkulačnou základňou môže byť počet využiteľných hodín :

= 2 000 hodín x 5 krajčírok = 10 000 hodín práce

Prepočet režijnej prirážky :

celkové nepriame a spoločné kalkulačné náklady

celkový objem kalkulačnej základne

= 1666500 Sk : 10000 jednotiek = 66,65 Sk na jednu hodinu práce

> 166,65 Sk x 2 hodiny práce = cca 333 Sk prirážka na jednotku S

> 166,65 Sk x 4 hodiny práce = cca 666 Sk prirážka na jednotku K

c) Pre úplnosť : Za rok možno reálne ušiť a predať celkom 1666 kabátov a sukní.

5.4. Kalkulačné metódy – náklady na celkový výkon

Rast podielu fixných nákladov na celkových nákladoch výkonov znamená sledovať fixné

náklady, resp. kapacitu, na ktorú sa viažu.

Nevyužité fixné náklady zaťažujú výrobok vyšším podielom režijných nákladov a režijné

náklady neodrážajú skutočné nákladové pomery výrobkov či útvarov

Základom pre rozlíšenie nákladov podľa vzťahu k celkovému výkonu, a to ako náklady

fixné a náklady variabilné.

Celkové náklady = náklady fixné + náklady variabilné

. N = FN + VN

Náklady variabilné celkom =

= náklady variabilné na jednotku x množstvo výkonov

. VN = vnj x Q

Poznámka :

Variabilné náklady priamo súvisia s množstvom výkonov, sú to náklady, ktoré rastú

v závislosti od rastu množstva výkonov. Charakter variabilných nákladov majú tak náklady

jednotkové, ako aj časť réžie (najmä výrobnej).

A) Kapacitné prepočty, prepočty fixných nákladov

Fixné náklady súvisia s kapacitou. Fixné náklady : odpisy majetku, nájom, mzda viazaná

na čas či kapacitu, t.j. náklady, ktoré sa musia vynaložiť aj v prípade , kedy výkon bol

nulový.

Príklad :

Firma LISO, a. s. získal novú dlhodobú zákazku, na ktorú bude potrebovať rozšíriť výrobu

vlastných komponentov, výliskov. Musí riešiť otázku dostatočnosti alebo rozšírenia kapacity

strojov a lisov.

V lisovni pracuje 8 rovnakých lisov s denným výkonom daným inštalovanou kapacitou 120

kusov výliskov na jeden stroj. Skutočný súčasný denný výkon dielne je 790 kusov.

Inštalovanú kapacitu nemožno zvýšiť.

Úloha :

Koľko nových strojov potrebuje firma, ak má odbyt pre 1203 výrobkov?

Riešenie :

Potrebujeme inštalovať 3 nové stroje (fixné náklady sú nedeliteľné, skutočný výkon je

irelevantný).

Príklad :

Poznáme výkony a celkové náklady podniku BUBO za dve po sebe idúce obdobia. Vieme, že

kapacita v priebehu obdobia nebola prekročená.

obdobie : výkony celkom (. V) náklady celkom (. N)

1. rok 35.320 Sk 28.800 Sk

2. rok 42.200 Sk 33.250 Sk

Úloha :

Zistite fixné náklady (FN)

Riešenie :

a) Nedošlo k prekročeniu kapacity, nárast výkonov nastal lepším využívaním kapacity a rast

nákladov je spôsobený prírastkom nákladov variabilných.

N = 33 250 – 28 800 = 4 450

Q = 42 200 – 35 320 = 6 880

b) Ak sa celkové náklady rovnajú súčtu nákladov fixných a nákladov variabilných, tak :

. N = FN + vnj x Q, potom vnj = . VN/. Q, resp. . . VN/.. Q

Jednotkové variabilné náklady vnj sa rovnajú prírastku celkových variabilných nákladov

delene prírastkom výkonov :

vnj = 4 450/6 880 = 0,6468 Sk (na jednotku výkonu v Sk)

a fixné náklady možno stanoviť ako rozdiel celkových nákladov a variabilných nákladov

celkom :

FN = vnj x Q,

potom (prepočtom z 1. a z 2 obdobia) fixné náklady = 5 955 Sk

(33 250+28 880) – /(35 320+42 200) x 0,6468/ : 2 = 5 955 Sk

B) Sortimentné prepočty

V týchto úlohách :

 sa hodnotí ziskovosť vloženého kapitálu,

 nákladovosť dosiahnutých výnosov (tržieb),

 využitie kapacity pri určitom výrobnom sortimente,

 hľadá sa jeho optimálna štruktúra.

Pri rozhodovaní o zmenách sortimentu nás zaujíma :

 dodatkový výkon v rámci dočerpanie kapacity (periférna substitúcia),

 optimalizácia sortimentu v rámci kapacity (alternatívna substitúcia).

Príklad :

Pri optimalizácii sortimentu v rámci inštalovanej kapacity (alternatívna substitúcia)

zisťujeme celkový efekt možných riešení. Pri rozhodovaní o zmenách sortimentu je

významná výška marže na jednotku mj a variabilne náklady na jednotku vnj ako relevantné

náklady. Už vynaložené fixné náklady sú irelevantné.

a) podnik ABC vyrába 2 výrobky o rovnakej prácnosti,ich výrobu možno vzájomne zameniť :

vnj cj mj

 výrobok A..................270 Sk 500 Sk 230 Sk

 výrobok B..................380 Sk 650 Sk 270 Sk

vnj - variabilné náklady

cj - jednotková predajná cena

mj - marža na jednotku.

Pokiaľ bude na trhu rovnaký záujem o oba výrobky, záujem presahujúci súčasnú produkciu

dá prednosť výrobku B, jeho marža je vyššia o 40,- Sk zisku.

b) podnik ABC vyrába 2 výrobky o rozdielnej prácnosti, ich výrobu možno vzájomne

zameniť, (vnj a cj sú rovnaké ako v prípade a) :

 výrobok A - spotrebuje 1 hodinu času a prinesie za 1 hodinu práce 230 Sk marže,

 výrobok B – spotrebuje 2 hodiny času a prinesie za 1 hodinu prác 135 Sk marže.

Pokiaľ podmienky trhu umožňujú, podnik uprednostní výrobok A, pretože má vyššiu

hodinovú maržu.

C) Sortimentné prepočty možno vykonať pomocou :

 celkového hrubého rozpätia (marže)

 relatívnych úspor fixných nákladov

 tzv. halierového ukazovateľa.

Čím je vyššia marža, alebo čím je nižší „halierový ukazovateľ“, tým je variant lepší.

„Halierový ukazovateľ“ : pomer príslušných celkových nákladov a tržieb :

Príklad :

Fixné náklady danej činnosti ..............100 Sk

variabilné náklady.....................................5 Sk

cena za jednotku.......................................8 Sk

Úloha :

Zistiť pomocou halierového ukazovateľa, či je pri danej kapacite, nákladoch a cene lepšie

vyrábať 40 ks alebo 45 ks.

Riešenie :

Pri výkone 40 jednotiek HU : 100 + (5x40)/ (8x40) = 300/320 = 0,94

Pri výkone 45 jednotiek HU : 100 + (5x45)/ (8x45) = 325/360 = 0,90

V druhom prípade je halierový ukazovateľ priaznivejší – náklady sú vložené efektívnejšie (z

dôvodu lepšieho využitia kapacity).

6 - Riadenie výkonov a útvarov

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

6.1. Všeobecné poznámky

6.2. Normy

6.3. Vnútropodnikové rozpočtovníctvo

6.4. Rozdielové kalkulácie – kalkulácie ako miera

6.5. Výsledná kalkulácia a cenotvorba

.............................................................................................................................

6.1. Všeobecné poznámky

Príklad systému riadenia „BAŤA“

1. Vnútropodnikové riadenie – operatívne plánovanie

Časové obdobie pre operatívny plán bol týždeň. Na tento plán nadväzoval denný plán

výroby. Výrova sa plánovala vždy v stredu poobede a to dva týždne pred začatím výroby.

Plán sa zostavoval takto :

 hlavný vedúci ústredných skladov a hlavný zásobovač vypracoval plán v spolupráci

s vedúcimi všetkých výrobných oddelení,

 pri navrhovaní sortimentu sa vychádzalo z polročného plánu,

 návrh plánu výroby sa predkladal na operatívnej schôdzi vedúcich výroby, nákupu

a predaja, aby mohli svojím podpisom potvrdiť, že na sklade je dostatok surovín,

materiálu a že j zabezpečený odbyt,

 hlavný zásobovač predložil plán výroby na schválenie vrcholovému vedeniu. Po

schválení sa tento plán stal záväzným príkazom na výrobu. Denný plán musela každá

dielňa splniť, inak by brzdila celý podnik.

2. Kalkulácie

Kalkulácie boli hlavným nástrojom riadenia. Mali mimoriadny význam pre tvorbu

predajných a vnútropodnikových cien. Uplatňované boli iba predbežné kalkulácie,

nepracovali s plánovými a výslednými kalkuláciami. Kalkulačné oddelenie malo veľký

význam.

3. Do pôsobnosti kalkulačného oddelenia patrilo :

 Zúčtovanie cien surovín a materiál pre prevody tovaru medzi nákupným oddelením

a výrobou. Jednotková kalkulačná cena materiálu obsahovala i náklady nákupného

oddelenie, skladovacie náklady, dopravu a nákupnú cenu materiálu.

 Sadzby na úhradu dielenskej réžie výrobného oddelenia, ktoré obsahovali úhradu

dielenských režijných nákladov a predpokladaný zisk.

 „Paušálne“ náklady na jednotku produkcie za pomocnú výrobu , napr. náklady na

údržbu, pripadajúce na jednotku výroby.

 Ceny odvodu hotových výrobkov z výroby.

 Normovanie výkonov spotrebného materiálu.

4. Štruktúra kalkulácie :

 jednotkový materiál

 polotovary vlastnej výroby

 jednotkové mzdy

 jednotková dielenská réžia a jednotkové paušály pre pomocnú výrobu

(v strojárenskej výrobe sa používala prirážková kalkulácia)

6.2. Normy

Každý podnik pre svoju potrebu vytvára vlastný systém kalkulácií v rámci svojho

informačného systému, v rámci manažérskeho účtovníctva. Kvalita systému a spôsob

využitia môže byť určujúcim pre kvalitu riadenia vnútropodnikových operácií.

Poznámka :

Podľa spôsobu spracovania a používania môžeme kalkulácie členiť na :

predbežné a výsledné

prepočtové

postupové, priebežné

normové

operatívne a plánové

N O R M Y

Normy a normové kalkulácie sú predstaviteľmi predbežnej kalkulácie a slúžia :

 pre rozpočtovanie

 pre prepočet plánov a vývoja,

 pre následnú kontrolu

 na meranie hospodárnosti, efektívnosti a zásluhovosti pomocou rozdielových metód.

1. Predbežná kalkulácia – normy a normatívy

Norma je prepočet bežného, žiadúceho alebo ideálneho stavu, ku ktorému sa porovnáva

dosiahnutá skutočnosť. Normy štátne, rezortné, odborové a normy ISO sú najčastejšie

normami technickými, parametrickými, sú meradlom prípustnosti a majú vysoký stupeň

všeobecnej záväznosti.

Podnikové ekonomické prevádzkové normy vznikajú pre potreby riadenia podniku

a majú podobu normatívu alebo štandardu. Na podnikové normy nadväzujú normové

kalkulácie manažérskeho účtovníctva. Potom slúžia ako podklad pre nákladové

kalkulácie, pre mzdové prepočty, pre odmeňovanie a ďalšie účely.

Normy spotreby, výkonu sú vyjadrované v naturálnych jednotkách alebo ukazovateľoch

a používajú sa predovšetkým na vyjadrenie jednotkových nákladov.

Normy sa stanovujú meraním, prepočtom, čiastočne odhadom. Výkonové normy

stanovujú technikou merania času, tzv. chronometráže, prípadne snímkovaním

jednotlivých úkonov.

Normatívy (štandardy) – pojem širší a môže zahŕňať aj náklady režijné. Funkciou

štandardu môže byť priamo rozpočet režijných nákladov. Štandardom môže byť

„smerné číslo“, napr. mzdová sadzba na hodinu, či úkon, štandardná kapacita,

štandardný objem výroby, štandardný objem tržieb, štandardná výťažnosť suroviny či

materiálu.

2. Vnútropodnikové ceny

Normou, normatívom môže byť aj vnútropodniková cena v rámci predbež-nej kalkulácie.

Vnútropodnikové výkony, nedokončená výroba, služby sa pre účely vnútropodnikového

riadenia oceňujú vlastnými nákladmi, respektíve vnútropodnikovými zúčtovacími

cenami, ktoré majú charakter podnikovej normy.

Vnútropodniková cena má funkciu :

 miery výkonu a jeho ocenenie,

 pevnej zúčtovacej ceny,

 motivačnú.

Môže byť stanovená vopred ako plánová, alebo následne z dát uplynulého obdobia ako

prepočtová.

Spôsob kalkulácie ( rozvrhovanie nepriamej zložky na jednotku výkonu), normovanie

vnútropodnikovej ceny a jej interpretácia je závislá od druhu aktivity (činnosti), t.j. od :

 charakteru normovanej činnosti (kontinuálna, jednoodborová, stupňovitá, cyklická,

fázová),

 rozsahu združenosti výroby,

 charakteru výrobku (rovnorodosť suroviny, výrobného procesu)

 organizácie dávkovania výkonov,

 členitosti výroby.

Technika stanovovania vnútropodnikových cien súvisí s charakterom výroby, štruktúra

vnútropodnikových cien súvisí so spôsobom riadenia útvarov.

3. Kalkulácie vlastných nákladov

Z previazanosti manažérskeho a finančného účtovníctva vyplýva, že kalkulácie vlastných

nákladov slúžia aj potrebám oceňovania vlastných výkonov vo finančnom účtovníctve.

Vlastné náklady výkonu sa kalkulujú zásadne na úrovni priamych nákladov (zásada

opatrnosti) a v prípade aktivácie vlastných výkonov vo výške úplných vlastných

nákladov.

Poznámka: Kalkulácia vlastných výkonov vo výške priamych vlastných nákladov bez ďalšej

réžie je zároveň ochranou proti prílišnému daňovému zaťaženiu, najmä pri zhoršenom

odbyte.

Do oceňovania vnútropodnikových výkonov vlastnými nákladmi sa často, okrem

priamych nákladov, zahŕňajú režijné prirážky či sadzby, marže. Pri oceňovaní

nedokončenej výroby, vnútropodnikových služieb a výkonov sa často výkony medzi

strediskami odovzdávajú vždy s komplexnou kalkulačnou prirážkou, ktorá sa medzi

strediskami vždy pripočíta k pôvodnej vnútropodnikovej cene. Hovoríme o postupovej

kalkulácii.

Kalkulácie zároveň slúžia na prepočet vlastných nákladov pre potreby rozpočtu.

PRÍKLAD – Plánová kalkulácia :

Vo firme súkromníka v rámci výroby je spracovaný medziprodukt a ten je finalizovaný cez

sklad polotovarov. Polotovary a výrobky sú oceňované vlastnými nákladmi vrátane výrobnej

réžie. Výrobca účtuje v podvojnom účtovníctve, bez DPH.

Predbežná kalkulácia vlastných nákladov pre vypracovanie rozpočtu výroby vychádza

z týchto odhadov :

a) na jednotku nedokončenej výroby – polotovar spotrebujeme 2 kg materiálu po 300,- Sk

a jedna hodina práce robotníka. Jeho hodinová mzda je 30 Sk.

b) pri ďalšom opracovaní polotovaru na výrobok sa spotrebuje 0,5 kg pomocou materiálu za

20 Sk/kg a 4 hodiny práce robotníka, jeho hodinová mzda je 40 Sk.

c) výrobná réžia na 400 výrobkov dosahuje mesačne 3.000 Sk, t.j. 7,50 Sk na výrobok.

Úloha :

Stanovte výšku vlastných nákladov na jeden polotovar a na jeden výrobok, predkontujte

účtovanie o nich.

Riešenie :

a) Výška kalkulovaných, predpokladaných vlastných nákladov dosiahne na jeden polotovar :

(2 x 300 Sk) + 30 Sk.......................................................= 630 Sk

na jeden dokončený výrobok :

630 Sk + (20 Sk/2) +(4 x 40 Sk) + 7,50 Sk ................. = 807,50 Sk.

b) Predkontácia vo finančnom účtovníctve :

 Skutočné náklady budú vo finančnom účtovníctve účtované priebežne na nákladové účty

triedy 5.

 Nedokončená výroba v ocenení vlastnými nákladmi budú odovzdávané na sklad

polotovarov.........................................................................................122/612

 Polotovary budú vydávané na dokončenie.......................................612/122

 Výrobky po dokončení budú prijímané na sklad výrobkov.............123/613

 Pri predaji bude vystavená faktúra..................................................311/601

 Tovar vydaný zo skladu odberateľovi..............................................613/123

PRÍKLAD :

Podnikateľ v pohostinstve kalkuluje predbežnú cenu na jednorázovú celodennú akciu, na

ktorej sa podľa objednávky odberateľa zúčastní 15 osôb. Dohodnuté menu je segedínsky

guláš, nápoje si hradia účastníci akcie sami. Touto akciou je vyťažená celá kapacita

podniku. Ide o kalkuláciu na zákazku.

Úloha :

Stanovte hodnoty jednotlivých nákladových veličín podľa vlastnej predstavy o príslušnom

pohostinstve a zákazke a podľa reálnych cenových relácií vo vašom okolí. Prepočítajte

priame a režijné náklady zákazky, zdôvodníte postup a výsledok. Komentujte rentabilitu

takej činnosti za predpokladaných podmienok.

Riešenie :

Podnikateľ vychádza pri kalkulácii vlastných nákladov z receptúry pokrmu, t.j. vynásobením

množstva porcií a ceny surovín – priame materiálové náklady. Do ceny výkonu zahrnie

priame mzdy personálu (kuchár, čašník) a ďalej pomernú časť výrobnej a správnej réžie.

Vychádza zo spotreby pomocného materiálu, energie, vody, opotrebenia riadu, zariadenia

kuchyne a jedálne. Súčasťou nákladov budú aj náklady na upratovanie a údržbu, na vedenie

administratívy a prenajaté priestory. Nepriame náklady rozpočíta na zákazku pomocou

rozvrhovej základne, ktorou bude v tomto prípade spotreba času. Nakoniec podnikateľ

pripočíta vlastnú odmenu (je časťou výsledku hospodárenia pred zdanením) a prípadne

ďalší zisk.

Pri konečnom stanovení ceny musí rešpektovať podmienky trhu.

PRÍKLAD :

Podnik vysiela troch zamestnancov na pracovnú cestu do miesta vzdialeného 400 Km.

Ubytovanie a stravovanie poskytne partner . Rozhoduje sa o spôsobe vykonania cesty.

Úloha :

Uskutočnite predbežnú kalkuláciu vlastných nákladov konkrétnej pracovnej cesty troch

zamestnancov firmy, porovnajte výšku cestovných nákladov.

Rozhodnite o najvýhodnejšej variante :

1. ak použijú vlak alebo autobus pri reálnych cenách cestovného,

2. ak použijú vlastné vozidlo zamestnanca „ za kilometrovné“,

3. ak použijú služobné vozidlo s vodičom (spotreba PHM, opotrebenie

vozidla, opotrebenie pneumatík, mzda vodiča)

V prepočtoch vychádzajte z reálnych cien a miezd a rešpektujte ustanovenia platného

zákona o cestovnom. Komentujte použité východiská, komentujte rozdiely v reálnych

nákladoch a v spotrebe času. Vyberte najvhodnejšie riešenie.

Riešenie je v kompetencii riešiteľa.

6.3. Vnútropodnikové rozpočtovníctvo

1. Rozpočet :

 hodnotové vyjadrenie plánu,

 môže mať operatívny alebo dlhodobý charakter,

Operatívne vnútropodnikové rozpočtovníctvo umožňuje merať zásluhy a zodpovednosť

pri rozvádzaní rozpočtu až na jednotlivé výkony a na jednotlivé strediská. Umožňuje tak

merať odchýlky od skutočnosti vnútropodnikového účtovníctva.

Rozpočet :

 má formu rozpočtovej kalkulácie nákladov, výkonov a predbežných cien

 má ťažisko v normách a kalkuláciách.

Pri rozpočtovaní, bilancovaní vnútropodnikových výkonov medzi vnútropodnikovými

strediskami navzájom možno zvoliť postup :

 režijné náklady rozčleniť na prvotné a druhotné náklady v nákladovej položke,

 normatív režijných nákladov sa stanoví prepočtom alebo empiricky,

odhadom,

 kalkulácie môžu mať charakter technického prepočtu (napr. druh materiálu sa

vzťahuje k normohodine alebo strojovej hodine), alebo prepočtu nákladov vo vzťahu

k iným nákladom.

2. Metódy zostavovania rozpočtu

Zostavovanie rozpočtu nadväzuje na vecný plán. Zostavenie rozpočtu sa môže vykonať

týmito spôsobmi :

 Metóda extrapolácie

Vychádza sa z analýzy vývoja alebo skutočnosti minulého obdobia. Údaje sa pre ďalšie

obdobie extrapolujú s použitím koeficienta podľa smeru očakávaných zmien. Používa sa

metóda indexovania (percenta zmien), prípadne variátorov (vyjadrujúcich tendencie

zmien). Tento spôsob rozpočtovania je vhodný tam, kde je tendencia transparentná,

stabilizovaná, napr. pokiaľ ide o cenové a inflačné vplyvy alebo rast či pokles produkcie.

 Metóda „od nuly“ – „Zero Base Budget“

Používa sa, pokiaľ dochádza k častým alebo veľkým zmenám podmienok, alebo tam, kde

je potrebné zvážiť potrebnosť každého výdaja, prípadne, keď sa začína podnikanie.

Položky rozpočtu sa posudzujú z dvoch hľadísk : – väzba na činnosť, výrobok, útvar,

cieľ,

- nevyhnutnosť nákladov.

Výška jednotlivej položky sa stanovuje pomocou normy, normatívu, technickým

prepočtom, prípadne empirický – odborným odhadom.

 Metóda zmiešaná

Pre rôzne položky sa použijú rozdielne metódy podľa charakteru tej ktorej položky.

V praxi sa používa najčastejšie.

Jednoduchý príklad zostavovania rozpočtu :

 spotreba priameho materiálu.... normatívy x plánovaný výkon, cenový index

 spotreba režijného materiálu.... cenový index a výkonový index (variátor) podľa

minulého obdobia,

 spotreba energie...... cenový a výkonový index, technické prepočty odberu

 údržba a opravy budov:

- bežná údržba .... cenový index podľa minulých období

- opravy a rekonštrukcia..... „od nuly“ – podľa rozpočtu stavebných prác

 nájomné...... podľa revízie nájomných zmlúv a predpokladaných zmien

 mzdy........ index mzdového nárastu a index zmeny počtu pracovníkov, prípadne podľa

mzdovej inventúry

 sociálne a zdravotné poistenie..... percentom z miezd podľa zákona

 finančné poplatky..... indexom, prípadne „od nuly“ rozborom minulej skutočnosti

 manká a škody sa spravidla nerozpočtujú, ale možno ich zahrnúť do rezervy

Príklad rozpisu rozpočtovej položky materiál na útvary :

účet suma položka útvar .

501 3.000,- Sk

501.001 2.000,- drevo

501.001.01 500,- z toho : dielňa A

501.001.02 1.200,- dielňa B

501.001.05 300,- pomocná výroba

501.002 500,- kovové prípravky

501.002.01 100,- z toho : dielňa A

501.002.02 400,- dielňa B .

501.005 400,- pomocný materiál

501.005.01 150,- z toho : dielňa A

501.005.03 250,- expedícia .

501.008 100,- kancelárske potreby

501.008.09 100,- z toho : správa

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

6.4. Rozdielové kalkulácie – kalkulácie ako miera

Riadenie je viazané na zisťovanie odchýliek a je jej stálym korigovaním. Na meranie

odchýliek, t.j. rozdielu výsledkov od predpokladov, sa používa povedľa kalkulácií najmä

normy a vnútropodnikové ceny. Odchýlky pritom nemusíme zistiť až po dokončení

činnosti, ale môžu byť zisťované, signalizované aj vopred, napríklad vo fáze prípravy

výroby. Potom možno odchýlky buď pripustiť vopred, alebo prijať včas korekčné

rozhodnutie. V tomto prípade ide napríklad o zmeny použitého materiálu, zmeny

vstupnej ceny, apod.

1. Rozdielové kalkulácie a vnútropodnikové riadenie

Pre účely vnútropodnikového riadenia sa k predbežnej kalkulácii, t.j. k norme či

vnútropodnikovej cene priradia výkony, výnosy, zisk či iné parametre výstupu (výsledné

kalkulácie).

Priradenie (pomeranie) slúži :

 na riadenie, vrátane plánovania,

 pre variantné prepočty vývoja,

 na hodnotenie hospodárnosti, zásluhovosti a pod.,

t. j. ku kontrole a meraniu v rámci rozdielových kalkulačných metód.

Príklady použitia rozdielových metód kalkulácie :

 pri porovnaní predpokladov plánu s dosiahnutou skutočnosťou

 pri porovnaní cien a skutočných tržieb

 pri účelovom porovnaní noriem a kalkulácií ku skutočnosti

 pri kontrole jednotkových nákladov

 pri kontrole výrobného procesu, resp. pri príprave výrobných postupov

 pri kontrole zodpovednosti

 pri inventarizácii – zisťovanie odchýliek skutočnosti od noriem (stavu v účtovníctve).

2. Rozbor odchyliek od plánu a rozbor strát

Následný rozbor odchýliek od plánu, predpokladov, normy či vnútropod-nikovej ceny

možno použiť nielen pre samu kvantifikáciu a pre ohodnotenie zásluh, ale aj pre hľadanie

zdrojov úspor či zlepšenie. Tak sa vykonáva analýza výrobných postupov, výrobnej

disciplíny, kvality uzatváraných zmlúv, skladovania, fakturácie, vnútropodnikovej

kontroly, starostlivosti o majetok.

Rozdielové metódy kalkulácie (podnikové normy) sa používajú taktiež na hľadanie

úzkych miest výroby, hľadanie strát, ich príčin.

Napríklad tradične sa používajú pri zistení straty či rezervy :

 v skladovom hospodárstve – miera naplnenia skladu, obratkovosť tovaru

v sklade,zásobovanie výroby,zlá evidencia zásob, nevhodné rozmiestnenie zásob

v sklade, apod.

 v oblasti manipulácie – pri prevzatí, uskladnení, pri spracovaní dát o manipulácii,

výdaji a príjme.

Pri meraní odchýlky za režijné náklady sa najprv rozlíšia položky fixnej a variabilnej

réžie.

Pri hodnotení (zásluhovosti) jednotlivých útvarov na dosiahnutej úrovni využitia zdrojov

pre daný výkon je používaná sústava kalkulačných odchýliek. Napr. možno sledovať

a vyhodnocovať odchýlku spotrebnú, objemovú, rozpočtovú, výkonovú, kapacitnú,

Pritom :

Spotrebná odchýlka určuje tú časť réžie , ktorá bola vynaložená v dôsledku úsporného

vynaloženia zdrojov. Zistí sa ako rozdiel medzi skutočne spotrebovanými nákladmi

a variantným rozpočtom režijných nákladov pre príslušný stupeň využitia kapacity.

Objemová odchýlka vyjadruje relatívnu úsporu alebo prekročenie vzniknutú rozpustením

fixných nákladov do objemu výkonov.

Rozpočtová odchýlka určuje, o čo sú skutočné náklady menšie alebo väčšie oproti

nákladom rozpočtovaným.

Výkonová odchýlka udáva, aké množstvo závislých (variabilných) nákladov bolo

vynaložené oproti variantným rozpočtom na daný výkon.

Kapacitná odchýlka vyjadruje ako sú náklady ovplyvnené využitím kapacity aktivitou

strediska.

Účinnostná odchýlka hovorí, aký podiel fixných nákladov bol využitý neúčelne, t.j.

neproduktívne.

Normová metóda pri zisťovaní odchýliek má výhody :

 možno ich zisťovať mimoúčtovne i účtovne

 možno vyhodnocovať zodpovednosť za ich vznik a rozsah

 na odchýlky možno celkom pružne reagovať.

3. Metóda štandardných nákladov – rozdielová metóda

Metóda „standard costing“ pomeriava dosiahnutú skutočnosť k nákladom normovaným

– „rozdielová metóda“. Pri jej aplikácii sa využívajú všetky základné prvky

manažérskeho účtovníctva, od evidencie nákladov, cez kalkuláciu, rozpočtovníctvo až po

vnútropodnikové účtovníctvo. Používa sa ako jednoduchá rozdielová metóda, pri

stanovovaní cien pri inventarizácii nedokončenej výroby, pri riadení hospodárnosti, apod.

Uplatnenie rozdielovej metódy možno porovnať ku spätnej väzbe v rámci riadenia

(rozhodovacích krokov) :

1. stanovenie smerných čísiel (normatívov, štandardov)

2. zistenie skutočného, dosiahnutého stavu (účtovného)

3. zistenie, zmeranie odchýlky

4. rozbor odchýlky a zodpovednosti za nich, prípadne miesta vzniku

5. opatrenia na dosiahnutie zámeru.

Poznámka :

Štandardy možno vyjadriť :

 normou, normatívom (pre priame náklady)

 rozpočtom režijných nákladov (pre réžiu)

 predbežnými kalkuláciami (pre náklady celkové alebo iba variabilné).

PRÍKLAD :

V autoprevádzke sa používa metóda kontroly hospodárenia s pohonnými hmotami, ktorá je

založená pomeraním normy spotreby a spotreby skutočnej (vykázanej) v Zázname

o prevádzke vozidla.

Vodič vykázal v Zázname o prevádzke podnikového vozidla Oktavia spotrebu 45 litrov

benzínu super na 542 km. Jazda zahŕňala 49 km po meste, 251 km po diaľnici a zostatok

v horskom teréne(kedy mal zároveň prívesný vozík s nákladom).

Z predchádzajúceho merania boli zostavené vzorové normy spotreby, ktoré uvádzajú, že :

a) základná norma spotreby podľa technického preukazu je 7,2 l/100 km,

b) prevádzková prirážka pre jazdu v meste je 0,15,

c) prevádzková prirážka pre jazdu v teréne je 0,2,

d) prevádzková prirážka pre jazdu s prívesom 0,1.

Úloha :

Prepočítajte normovú spotrebu a zistite odchýlku jednotkových nákladov – spotreby

pohonných hmôt (PHM) od normy.

Riešenie :

a) prepočet základnej spotreby : (7,2 : 100 x 542) = 39,0 l

b) prepočet prirážky po meste : (7,2 : 100) x 49 x 0,15 = 0,5 l

c) prepočet terénnej prirážky + prirážky za príves :

(7,2 : 100) x 242 x (0,2 + 0,1) = 5,2 l

t. j. celkom : 44,7 litrov

Celková odchýlka od normy : 45 – 44,7 = 0,3, potom 0,6 % nad normu.

Poznámka :

Zistenú odchýlku, môžeme posudzovaná v rámci hmotnej zainteresovanosti vodiča na

úsporách pohonných hmôt a zároveň môže byť použitá na kontrolu technického stavu

vozidla.

PRÍKLAD :

Stredisko dopravy (nákladové stredisko) predáva ostatným útvarom svoje výkony (tkm) za

vopred stanovené VPC na úrovni kalkulovaných úplných vlastných nákladov strediska, a to

za 10 Sk/tkm.

Náklady na jednotku výkonu :

- PHM .............................................5 Sk (priame materiálové náklady)

- opravy a údržba vozidiel...............1 Sk (variabilná réžia)

- fixná réžia.....................................4 Sk

Fixné náklady pri plnej kapacite 100 000 tkm sú 400 000 Sk.

Výkon strediska v danom období je 102 000 tkm pri nákladoch :

- 508 000 Sk na PHM

- 97 000 Sk za opravu a údržbu

- 404 000 Sk fixná réžia.

Úloha :

Zistiť výsledok hospodárenia strediska dopravy a vypočítať, ako jeho výšku ovplyvnila

úspora jednotkových nákladov, úspora variabilnej réžie a spôsob využitia fixných

nákladov.

Riešenie :

skutočnosť rozpočet odchýlka

PHM 508 000 510 000 (5x102 000) + 2 000

variabilná réžia 97 000 102 000 (1x102 000) + 5 000

fixná réžia 404 000 408 000 (4x102 000) + 4 000

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

celkom 1 009 000 1 020 000 + 11 000

Odchýlka v prípade fixnej réžie pritom mohla byť ovplyvnená zlepšením využitia kapacity.

6.5. Výsledná kalkulácia a cenotvorba

Charakteristickou výslednou kalkuláciou je kalkulácia pre cenotvorbu. Základom

výslednej kalkulácie je kalkulačná jednotka + podiel zmien noriem na kalkulačnú

jednotku + podiel odchýliek od noriem na jednotku.

1. Cena predajná

Predajná cena výrobkov a výkonov je ekonomická kategória, súvisiaca s ponukou

a spotrebou. Jej výška korešponduje s nákladmi s podmienkami trhu.

Predajná cena nemusí nevyhnutne kopírovať náklady na produkciu v danom okamihu,

avšak z dlhodobého hľadiska by náklady výroby a predaja vrátane primeraného zisku

mala pokryť.

Pre kalkuláciu predajných cien sa používajú najčastejšie techniky :

 prirážka zisku k nákladom :

cena = jednotkové náklady x (1 + koeficient prirážky k nákladom)

 prirážka zisku určenej z ceny

cena = jednotkové náklady / ( 1 – koeficient požadovanej úrovne

výnosnosti ceny )

 oceňovanie na základe cieľovej výnosnosti kapitálu

cena = plánovaná výnosnosť x investovaný kapitál

požadovaný objem predaja

 príspevok na fixné náklady a zisk.

cena = variabilné náklady na jednotku výkonu + príspevok na FN a zisk

2. Tvorba predajnej ceny a hodnotenie situácie na trhu

Kalkulácia nákladov a zisku sú pri rozhodovaní o cenách a výrobe je východiskom

a doplňujúcou informáciou. Kalkulácie by mali byť vždy doplnené minimálne úvahami

a analýzami o korelácii cien a dopytu, o dôsledkoch uplatnenia výrobku na trhu.

Pri stanovovaní predajnej ceny je podstatná znalosť kalkulácie, znalosť trhu a umenie

pracovať s informáciami.

 Cena ako vyjadrenie hodnotového prístupu zákazníka

 Cenová diferenciácia podľa trhu a zákazníka

 Cena stanovená s ohľadom na zvyklosti konkurencie.

V manažérskom účtovníctve je tak okrem riadenia nákladov dôležitým okruhom riadenie

predajných cien.

7 - Riadenie zodpovednostných stredísk

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

7.1. Všeobecné poznámky

7.2. Vnútropodnikové zodpovednostné útvarové účtovníctvo

7.3. Vnútropodniková banka, sporiteľňa

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

7.1. Všeobecné poznámky

Pri riadení podniku okrem zohľadnenia podmienok :

 veľkosť a členitosť podniku

 zložitosť a pestrosť výroby (aktivít)

46

 súvislosť s územným rozložením podniku

je potrebné riadiť nielen jednotlivé výrobky (skupiny výrobkov), ale aj jednotlivé aktivity

činnosti.

V podniku sa vymedzujú jednotlivé časti - vnútropodnikové útvary, resp.

zodpovednostné ekonomické strediská.

Úlohy vnútropodnikového zodpovednostného účtovníctva :

 motivačná - používa hmotnú zainteresovanosť na stanovených úlohách

 hodnotí podiel stredísk na výsledku hospodárenia celého podniku,

 používa rozpis vnútropodnikového plánu na útvary,

 kontrola súladu výsledku útvarov a podnikových cieľov.

Účinnosť systému je závislá od :

 organizačnej štruktúry podniku

 rozdelenia aktivít do ekonomických stredísk

 kvality motivácie

 kvality informačnej sústavy,

t. j. od spôsobu a kvality riadenia (manažmentu).

7.2. Vnútropodnikové zodpovednostné útvarové účtovníctvo

V systéme vnútropodnikového zodpovednostného účtovníctva je dôležité sledovať

náklady, t.j. ich:

 výšku, štruktúru, dôvod, účelnosť vynaloženia, miesto vynaloženia, zodpovednosť za

ich vynaloženie, možnosť ovplyvnenia.

Na sledovanie zodpovednosti a zásluhovosti sa náklady, výnosy a výsledok hospodárenia

priraďujú na jednotlivé vnútropodnikové útvary prostredníctvom podnikových noriem,

normatívov, vnútropodnikových cien.

Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a vopred kalkulovanými normatívmi

(vnútropodnikovými cenami) sa sledujú pomocou rozvrhovania odchýliek a účtov

oceňovacích rozdielov.

Členenie podniku na ekonomické strediská zohľadňuje:

 jednotlivé oddeliteľné aktivity

 spôsob hmotnej zainteresovanosti

 priradenie dostatočnej právomoci.

Ekonomické strediská podľa úrovne právomoci, zodpovednosti a uplatňovanej

zainteresovanosti :

1. Nákladové stredisko – má jednoznačne zadaný sortiment, objem výkonov. Činnosť je

zameraná na úspory nákladov, t.j. na hospodárnosť. Hmotná zainteresovanosť je

odvodzovaná od dosiahnutých úspor.

Typ strediska :

a) výrobné stredisko – porovnanie nákladov s normou,

prepočítanou na skutočný výkon

b) režijné stredisko (napr. správny útvar) - porovnanie

skutočných nákladov s rozpočtovými nákladmi bez ďalšieho

prepočtu

c) výdajové stredisko ( vývojové, školiace, správne stredisko) –

dodržanie rozpočtu, menovité úlohy.

2. Hospodárske stredisko – má možnosť ovplyvňovať výšku nákla-dov i výšku výnosov.

Iniciatíva je smerovaná na efektívnosť, účinnosť nákladov.

Typ :

a) ziskové stredisko – zodpovednosť v rozsahu nákladov a

výnosov, kritériom hmotnej zainteresovanosti je zisk strediska

b) výkonové (odbytové, napr. samostatné predajné) – náklady

stanovené pevne, zainteresovanosť na odbyte, predaji

c) rentabilitné – právomoc, zodpovednosť, zainteresovanosť sa

viaže na rentabilitu strediskom viazaného pracovného kapitálu

(výška zásob, pohľadávok, záväzkov z obchodného styku)

d) investičné stredisko – rozhodovanie o investíciách, inováciách,

technológiách s dlhodobým horizontom hodnotenia.

3. Neutrálne stredisko z pohľadu zainteresovanosti : stredisko

správne, zúčtovacie, financovania.

V systéme vnútropodnikového zodpovednostného útvarového účtovníctva :

 rastie význam strediska kalkulácií, strediska prípravy výroby, strediska plánu

a rozpočtov (controllingu),

 sú kladené vysoké nároky na riadenie a detaily, na prepojenie technického,

ekonomického a systémového myslenia manaž-mentu podniku,

Centralizované riadenie podniku preferuje :

- malé útvary,

- hospodárnosť,

- monopolné postavenie,

- izoláciu od externého prostredia,

- operatívnosť,

- skrývanie rezerv,...

Decentralizované riadenie :

 vo vedení firmy sú ponechané iba strategické rozhodovanie, optimalizácia , kapitál,

výskum a vývoj, pravidlá hry, technológia a arbitráž,

 rastú nároky na informačnú sústavu a informácie z externého prostredia

 vyznačuje sa väčšími útvarmi, väčším zapojením jednotlivých útvarov do externého

prostredia

 presadzuje sa silný záujem na výnosnosti kapitálu, likvidite a prosperite,

 vzniká silná potreba kontroly

 zainteresovanosť sa viaže na skutočné, nie plánované výsledky.

Objektívne nástroje (kritériá) hodnotenia musia splniť tieto podmienky :

- úloha musí byť stanovená vopred, jasne a zrozumiteľne

- pracovník či útvar musí mať možnosť výsledok ovplyvniť

- cieľ musí byť motivačne príťažlivý a predvídateľný

- musí existovať následná kontrola, vrátane odmeny alebo sankcie

- pracovník či útvar musí vedieť aké nástroje môže použiť.

Nástroje hodnotenia výkonu, zásluh a zodpovednosti :

a) Mzdová sústava :

- zaradenie pracovníkov do tried (podľa pracovnej náplne,

náročnosti a zodpovednosti práce, požiadaviek na kvalifikáciu)

- ohodnotenie výkonov (výkonové normy podľa času a prácnosti)

- hodnotenie zásluh (prémie, odmeny,)

- sústav výkonových noriem.

Objektívne stanoviť potrebu „živej“ práce vyžaduje dať do vzťahu jej ocenenie na jednotku

výkonu, času.

Používa sa :

Normovanie práce ( t.j. časová snímka práce zachytáva čas výkonu,

čas prestávky) :

- snímka operácie (chronometráž, normatívy)

- štúdie práce (časová štúdia práce)

- priestorové štúdie ( pohyb ľudí a materiálu)

- pohybové štúdie ( rozmiestnenie ľudí a strojov).

Prepočty prácnosti :

- ako čas alebo mzda na výrobok (technologická a výrobná

prácnosť)

- produktivita práce (množstvo výrobkov na čas alebo mzdu).

b) Normy, normatívy, vnútropodnikové ceny

Slúžia na meranie podielu pracovníka, útvaru na výsledkoch činnosti podniku, t.j. jeho

zásluh.

Vo vnútropodnikovom útvarovom zodpovednostnom účtovníctve je zainteresovanosť

vzťahovaná na útvar (stredisko) a meraná zúčtovanými vnútropodnikovými cenami

odobratých a odovzdaných výkonov.

Vnútropodniková cena je stanovovaná pre jednotlivé typy stredísk, napr. :

- na úrovni závislých nákladov

- na úrovní úplných nákladov

- s pripočítaním rentabilitnej prirážky

- s pripočítaním ziskovej prirážky.

Podiel ekonomického strediska na výsledku hospodárenia sa vyjadruje ako :

- efekt práce = podiel na zisku ( pre pracovisko, kde zisk môžu pracovníci ovplyvniť,

napr. pracovníci vrcholového riadenia)

- hospodárnosť (strediská s požiadavkou na disciplínu finančnú alebo technologickú.

7.3. Vnútropodniková banka, sporiteľňa

Systém vnútropodnikovej banky :

- je rozšírením systému vnútropodnikového zodpovednostného účtovníctva tým, že

rozširuje kritériá zainteresovanosti útvarov o peňažné toky, resp. o zdravé podnikové

financie,

- je charakteristický decentralizáciou riadenia a vysokou ekonomickou samostatnosťou

jednotlivých útvarov.

V systéme vnútropodnikovej banke sa na účtoch jednotlivých útvarov účtuje vedľa

nákladov a výnosov aj o príjmoch a výdavkoch na základe vnútropodnikových faktúr,

ktorými si strediská svoje výkony vzájomne predávajú.

Poznámka : vo vnútropodnikovom zodpovednostnom účtovníctve sa výkony medzi

strediskami odovzdávajú na základe kalkulačných listov.

Pri vnútropodnikovej banke vyplýva :

- vysoká samostatnosť útvarov, ktoré môžu ovplyvňovať svoje zásobovanie, odbyt

a platobné podmienky,

- náročnosť na kultúru riadenia, komunikáciu, personalistiku,

- centrum si ponecháva rozhodovanie o :

= organizácii (manažérska personalistika, pravidlá hry, stanovenie cieľov podniku,

miera samostatnosti útvarov, miera ich izolácie alebo zapojenia do externého

prostredia),

= stratégii (vývoj a výskum, vrcholový marketing, riadenie financií a investícií).

Hlavným dôvodom na zavedenie systému vnútropodnikovej banky v rámci podniku ja

najčastejšie :

- potreba ozdraviť podnikové financie,

- prípadne zvýšiť motiváciu,

- zvýšiť prosperitu podniku,

- získať dodatočné finančné prostriedky.

Zriadenie vnútropodnikovej banky vyžaduje splniť podmienky :

- organizačné – vymedzenie a oddelenie stredísk, decentralizácia riadenia, silné

- centrum,

- finančné

- voľnosť vnútropodnikových cien

- bankový účet

- informačné

- zainteresovanosť

- zúčtovacie miesto.

Poznámka : Vnútropodniková banka nie je odrazom reálnych finančných tokov vnútri

podniku, finančné toky čiastočne simuluje. Je tak rozšírením vnútropodnikového

zodpovednostného účtovníctva a je zapojením finančných tokov do riadenia

a zainteresovanosti. Má významný vplyv na solventnosť podniku, vplýva na celý manažment

a zamestnancov.

Vnútropodniková sporiteľňa

Jej úlohou je zabezpečiť dostatok disponibilných prostriedkov bez (alebo s minimom)

prekleňovacích úverov na mzdy.

Podmienkou na zriadenie je súhlas zamestnancov s tým, že im bude mzda ukladaná na

účte podniku. Ku každému zamestnancovi sa pristupuje ako ku klient so zmluvou

a poskytujú sa mu obvyklé služby, napr. platby inkasa, výpis z účtu.