Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažérske účtovníctvo

riešené príklady (manu_exc.doc)

1.Príklad : Máme možnosť predať ďalších 200 výrobkov po 90,- Sk za kus, pri vlastných

nákladoch 100,- Sk na kus, v rámci využitia existujúcej kapacity:

                            Pôvodná                        Nová                          Rozdielové

                           Alternatíva                  alternatíva                         N a V

                            1000 ks                       1200 ks                       +200 ks= 1/5

                           à 120,- Sk à                                                         90,- Sk

________________________________________________________________

priame mzdy          35.000                      42.000                               7.000

priamy materiál      20.000                      24.000                               4.000

réžia – variab. N     15.000                      18.000                               3.000

réžia – fixné N       30.000                       30.000                                   -

–––-––––

náklady celkom     100.000                     114.000                             14.000

tržby z realizácie    120.000                    138.000                             18.000

zisk                         20.000                      24.000                                4.000

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Ak je dodatočná produkcia uskutočnená v rámci existujúcej nevyužitej kapacity, t.j. budú

rozdielové náklady nižšie než rozdielové výnosy. Uvedená alternatíva bude napriek tomu

výhodná, pretože fixné náklady sa rozdrobia. Tým sa zvýši efektívnosť vynaložených

nákladov. Rozdrobením fixných nákladov na jednotku tak dôjde ku zvýšeniu masy zisku

aj pri znížení predajnej ceny dodatočnej produkcie, pokiaľ cena na jednotku produkcie

bude vyššia než závislé náklady na jednotku produkcie.

Rozhodovacie úlohy :

 dodatočná produkcia (to add a product or a service),

 vyrobiť či kúpiť ( made or buy decision)

 predať alebo pokračovať ( compatisn of the incremental costs with

incremental revenues of further proceeding)

A) Rozhodovacia úloha typu „ dodatočná produkcia“

Pri rozhodovaní, či máme v rámci voľnej kapacity výrobu (služby) rozšíriť, môžu nastať

dve základné situácie :

 buď nový produkt dopĺňa už vyrábané či predávané produkty

 nahradzuje na trhu už existujúci výrobok.

Poznámka: Pre tieto kalkulácie pritom stačí porovnať dodatočné náklady s dodatočnými

výnosmi, alebo porovnať prírastok možných nákladov s prírastkom možných výnosov.

Už vložené náklady sú tak irelevantné.

Príklad :

Rozhodnúť, či je vhodné vyrábať dodatočnú produkciu, ocenenú vlastnými nákladmi na 165

tis. Sk a pri predajnej cene 200 tis. Sk.

Produkciu môžeme predať s podmienkou, že :

- odberateľovi na úhradu pohľadávky poskytneme 5 % ročný úver,

- na vlastné zásoby musíme vziať úver z banky s 15 % úrokom.

Riešenie:

vlastné náklady realizovaných výrobkov............. 165.000,- Sk

rozdiel úrokov......................................................... + 16.500,- Sk

––––––––––––

celkom relevantné náklady................................... 181.500,- Sk

predajná cena produkcie...................................... 200.000,- Sk

zisk z predaja......................................................... 18.500,- Sk

_________________________________________________________________

2.Príklad :Kolegovia si prenajali ubytovacie zariadenie v Tatrách, kde uvažujú poskytovať nocľah

v priemere pre 200 osôb, a to 360 dní ročne s raňajkami. Pre prípravu raňajok je treba buď

prebudovať kuchyňu za 300 tis.Sk, alebo možno využiť dodávky raňajok od susednej firmy.

Vlastné náklady na raňajky sú 10,- Sk, pri nákupe by nákupná cena činila 12,- Sk.

Riešenie:

vlastné varenie...... [10 x (360x5) x 200] + 300 000 = 3.900 000 Sk

nákup raňajok ..... 12 x (360x5) x 200 = 4.320 000 Sk

Ak by boli odhady chybné, napr. časové využitie by bolo 220 dní ročne iba pre 150 stravníkov

v priemere, a naopak náklady na rekonštrukciu by vzrástli, kalkulácia by mala odlišný

výsledok :

vlastné varenie...... [10 x (220x5) x 150] + 350 000 = 2.000 000 Sk

nákup raňajok ..... 12 x (220x5) x 150 = 1.980 000 Sk

_________________________________________________________________________

3.Priklad:V obchodnom dome v Trenčíne si prenajal Fero predajné miesto a uvažuje predávať

nezmontované bicykle. Fero uvažuje o tom, že by zamestnal Eda, ktorý by bicykle pred

predajom montoval. Nezmontované bicykle možno obstarať za 100 EUR a predať za 200

EUR. Pokiaľ by Edo za 16 EUR na hodinu bicykle montoval (montáž trvá ½ hodiny), bolo by

ich možné predať za 210 EUR.

Riešenie :

Nákupná cena je irelevantná, porovnávame teda vložené dodatočné náklady a výnosy. Fero

sa rozhodne pre montáž bicyklov, pretože za každý bicykel zarobí 2 EUR.

________________________________________________________________

4.Príklad :Elektráreň vyrába el. energiu (jediný druh výkonu) a

v sledovanom (kalkulačnom období)

vyrobila 68.366 MWh s týmito nákladmi :

 materiál – palivo .............................................35.098.200 Sk

 priame mzdy (vo výrobe) ............................... 245.350 Sk

 ostatná výrobná réžia (vrátane odpisov) ......15. 823.100 Sk

 správna réžia ................................................... 3.620.000 Sk

Úloha :

Určiť podiel výrobnej réžie na jednu MWh a zistiť úsporu alebo prekročenie v tej položke,

keď boli vlastné náklady na jednu MWh predbežnou kalkuláciou stanovené na 821,- Sk.

Riešenie:

Celkové náklady 54.786.650 Sk/68.366 MWh = 801,37 Sk/MWh.

Úspora na jednu MWh oproti predbežnej kalkulácii je 19,63 Sk.

_________________________________________________________________

5.Príklad :Podnik Rúno, a.s. vyrába z vlnenej striže prešívané deky – D, vankúše – V a ozdobné

vankúšiky – O. Vlastné náklady na prípravu striže sú rozpočtované pre dané kalkulačné

obdobie vo výške 36.000 Sk celkom.

Ostatné parametre výroby :

výrobok                     D                         V                          O

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

norma spotreby         4                          2                     1 kg striže/1 ks

norma spotreby         4                          2                     1 m látky/1 ks

nákupná cena          25                        25                     50 Sk/1 m látky

priame mzdy           32                         16                           24 Sk/1 ks

ostatné pr. Náklady 20                        12                           30 Sk/1 ks

plán výkonov         200                       400                           200 kusov

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Úloha :

1. Pomocou kalkulácie stanoviť (vnútropodnikovú) výrobnú cenu jednotlivých výrobkov vo

výške vlastných nákladov výkonu.

2. Stanoviť celkové vlastné náklady na plánovaný výkon.

Riešenie :

1. Vlastné náklady na prípravu striže s rozpočtom na jednotlivé

výrobky pomocou pomerových čísiel, t.j. cez hmotnosť striže

v jednotlivých výrobkoch a plán počtu kusov.

Celkové náklady na striž :

celková spotreba striže = Sk/kg = 36.000 : (4x200) + (2x400) + (1x200) = 36.000 : 1800 = 20

Sk/kg.

Po ocenení noriem spotreby striže a noriem spotreby látky ich jednotkovou cenou už možno

zrátať náklady na jednotku výkonu a celkový výkon zistiť ich prenásobením s plánovaným

počtom jednotiek.

Jednotková (vnútropodniková) výrobná cena :

A = 232,- (4x20 + 4x25 + 32 + 20)

B = 118,- (2x20 + 2x25 + 16 + 12)

C = 124,- (1x20 + 1x50 + 24 + 30).

2. Plánovaný výkon ocenený celkovými vlastnými nákladmi :

(232x200+118x400+124x200)=

46.400 + 47.200 + 24.800 = 118.400 Sk celkom.

_________________________________________________________________

6.Príklad :Módny salón vykonal prieskum potrieb a rozhodol sa šiť odevy

na zákazku. V rámci prípravy

pripravil typovú zákazkovú kalkuláciu na základe úvodného plánu a rozpočtu :

1. V dielni bude pracovať 5 krajčírok a 1 úradníčka, všetky s hrubým platom 10.000,- Sk.

Pri výpočte miezd sa predpokladá 10 % nemocnosť vzhľadom k tomu, že časť

pracovníčok má malé deti.

Mzdové náklady............................................................648.000 Sk

2. Sociálne zabezpečenie činí ročne...............................220.320 Sk

3. Nájomné za prenajaté priestory ročne.................. ....240.000 Sk

4. Energia ročne.............................................................100.180 Sk

5. Výdaje na poštu, telefóny, materiál, poplatky............50.000 Sk

6. Odpisy strojov, zariadenia, technické zhodnotenie..158.000 Sk

7. Riziká, dane a poplatky, predpokladaný zisk...........250.000 Sk

8. Predpokladaná skladba zákaziek je 1 : 1 pri sortimentnej skladbe

jeden kabát k jednej sukni a normatíve spotreby času 2 hodiny na výkon S a 4 hodiny na

výkon K (je tu zabudovaná 10 % časová rezerva). Ročný využiteľný časový fond jednej

krajčírky je 2000 hodín.

Úloha :

Akú režijnú sadzbu bude potrebné pripočítať k priamemu materiálu na jeden kabát a na

jednu sukňu, aby sa členkam salónu

ich práca oplatila.

Riešenie :

a) Pokiaľ zahrnieme mzdy do režijných nákladov, potom celkové

nepriame náklady možno predpokladať ročne vo výške :

1.666.500,- Sk

b) Kalkulačnou základňou môže byť počet využiteľných hodín :

= 2 000 hodín x 5 krajčírok = 10 000 hodín práce

Prepočet režijnej prirážky :

celkové nepriame a spoločné kalkulačné náklady

celkový objem kalkulačnej základne

= 1666500 Sk : 10000 jednotiek =166,65 Sk na jednu hodinu práce

> 166,65 Sk x 2 hodiny práce = cca 333 Sk prirážka na jednotku S

> 166,65 Sk x 4 hodiny práce = cca 666 Sk prirážka na jednotku K

c) Pre úplnosť : Za rok možno reálne ušiť a predať celkom 1666 kabátov a sukní.

   [ 10000 : (2+4) ]

________________________________________________________________

7.Príklad :Firma LISO, a. s. získal novú dlhodobú zákazku, na ktorú

bude potrebovať rozšíriť výrobu

vlastných komponentov, výliskov. Musí riešiť otázku dostatočnosti alebo rozšírenia kapacity

strojov a lisov.

V lisovni pracuje 8 rovnakých lisov s denným výkonom daným inštalovanou kapacitou 120

kusov výliskov na jeden stroj. Skutočný súčasný denný výkon dielne je 790 kusov.

Inštalovanú kapacitu nemožno zvýšiť.

Úloha :

Koľko nových strojov potrebuje firma, ak má odbyt pre 1203 výrobkov?

Riešenie :

8x120=960  =>  1203-960=243  =>  243:120=2,025 => treba 3nové stroje

Potrebujeme inštalovať 3 nové stroje (fixné náklady sú nedeliteľné, skutočný výkon je

irelevantný).

_________________________________________________________________

8.Príklad :Poznáme výkony a celkové náklady podniku BUBO za dve po

sebe idúce obdobia. Vieme, že

kapacita v priebehu obdobia nebola prekročená.

obdobie :   výkony celkom (∑ V)            náklady celkom (∑ N)

1. rok               35.320 Sk                           28.800 Sk

2. rok               42.200 Sk                           33.250 Sk

Úloha :

Zistite fixné náklady (FN)

Riešenie :

a) Nedošlo k prekročeniu kapacity, nárast výkonov nastal lepším využívaním kapacity a rast

nákladov je spôsobený prírastkom nákladov variabilných.

N = 33 250 – 28 800 = 4 450

Q = 42 200 – 35 320 = 6 880

b) Ak sa celkové náklady rovnajú súčtu nákladov fixných a nákladov variabilných, tak :

∑ N = FN + vnj x Q, potom vnj = ∑VN / ∑ Q, resp. . . Δ∑VN /..Δ∑Q

Jednotkové variabilné náklady vnj sa rovnajú prírastku celkových variabilných nákladov

delene prírastkom výkonov :

vnj = 4 450/6 880 = 0,6468 Sk (na jednotku výkonu v Sk)

a fixné náklady možno stanoviť ako rozdiel celkových nákladov a variabilných nákladov

celkom :

FN = vnj x Q,

potom (prepočtom z 1. a z 2 obdobia) fixné náklady = 5 955 Sk

[ (33 250+28 880) – { (35 320+42 200) x 0,6468} ] : 2 = 5 955 Sk

________________________________________________________________

9.Príklad :Pri optimalizácii sortimentu v rámci inštalovanej kapacity (alternatívna substitúcia)

zisťujeme celkový efekt možných riešení. Pri rozhodovaní o zmenách sortimentu je

významná výška marže na jednotku mj a variabilne náklady na jednotku vnj ako relevantné

náklady. Už vynaložené fixné náklady sú irelevantné.

a) podnik ABC vyrába 2 výrobky o rovnakej prácnosti,ich výrobu možno vzájomne zameniť :

  v                                          nj                         cj                                    mj

 výrobok A..................         270 Sk               500 Sk                             230 Sk

 výrobok B..................        380 Sk                650 Sk                             270 Sk

vnj - variabilné náklady

cj - jednotková predajná cena

mj - marža na jednotku.

Pokiaľ bude na trhu rovnaký záujem o oba výrobky, záujem presahujúci súčasnú produkciu

dá prednosť výrobku B, jeho marža je vyššia o 40,- Sk zisku.

b) podnik ABC vyrába 2 výrobky o rozdielnej prácnosti, ich výrobu možno vzájomne

zameniť, (vnj a cj sú rovnaké ako v prípade a) :

 výrobok A - spotrebuje 1 hodinu času a prinesie za 1 hodinu práce 230 Sk marže,

 výrobok B – spotrebuje 2 hodiny času a prinesie za 1 hodinu prác 135 Sk marže.

Pokiaľ podmienky trhu umožňujú, podnik uprednostní výrobok A, pretože má vyššiu

hodinovú maržu.

C) Sortimentné prepočty možno vykonať pomocou :

 celkového hrubého rozpätia (marže)

 relatívnych úspor fixných nákladov

 tzv. halierového ukazovateľa.

Čím je vyššia marža, alebo čím je nižší „halierový ukazovateľ“, tým je variant lepší.

„Halierový ukazovateľ“ : pomer príslušných celkových nákladov a tržieb :

_________________________________________________________________

10.Príklad :Fixné náklady danej činnosti ..............100 Sk

variabilné náklady.....................................5 Sk

cena za jednotku.......................................8 Sk

Úloha :

Zistiť pomocou halierového ukazovateľa, či je pri danej kapacite, nákladoch a cene lepšie

vyrábať 40 ks alebo 45 ks.

Riešenie :

Pri výkone 40 jednotiek HU : 100 + (5x40)/ (8x40) = 300/320 = 0,94

Pri výkone 45 jednotiek HU : 100 + (5x45)/ (8x45) = 325/360 = 0,90

V druhom prípade je halierový ukazovateľ priaznivejší – náklady sú vložené efektívnejšie (z

dôvodu lepšieho využitia kapacity).

_________________________________________________________________

11.PRÍKLAD – Plánová kalkulácia :Vo firme súkromníka v rámci výroby je

spracovaný medziprodukt a ten je finalizovaný cez

sklad polotovarov. Polotovary a výrobky sú oceňované vlastnými nákladmi vrátane výrobnej

réžie. Výrobca účtuje v podvojnom účtovníctve, bez DPH.

Predbežná kalkulácia vlastných nákladov pre vypracovanie rozpočtu výroby vychádza

z týchto odhadov :

a) na jednotku nedokončenej výroby – polotovar spotrebujeme 2 kg materiálu po 300,- Sk

a jedna hodina práce robotníka. Jeho hodinová mzda je 30 Sk.

b) pri ďalšom opracovaní polotovaru na výrobok sa spotrebuje 0,5 kg pomocou materiálu za

20 Sk/kg a 4 hodiny práce robotníka, jeho hodinová mzda je 40 Sk.

c) výrobná réžia na 400 výrobkov dosahuje mesačne 3.000 Sk, t.j. 7,50 Sk na výrobok.

Úloha :

Stanovte výšku vlastných nákladov na jeden polotovar a na jeden výrobok, predkontujte

účtovanie o nich.

Riešenie :

a) Výška kalkulovaných, predpokladaných vlastných nákladov dosiahne na jeden polotovar :

(2 x 300 Sk) + 30 Sk.......................................................= 630 Sk

na jeden dokončený výrobok :

630 Sk + (20 Sk/2) +(4 x 40 Sk) + 7,50 Sk ................. = 807,50 Sk.

b) Predkontácia vo finančnom účtovníctve :

 Skutočné náklady budú vo finančnom účtovníctve účtované priebežne na nákladové účty

triedy 5.

 Nedokončená výroba v ocenení vlastnými nákladmi budú odovzdávané na sklad

polotovarov.........................................................................................122/612

 Polotovary budú vydávané na dokončenie.......................................612/122

 Výrobky po dokončení budú prijímané na sklad výrobkov.............123/613

 Pri predaji bude vystavená faktúra..................................................311/601

 Tovar vydaný zo skladu odberateľovi..............................................613/123

_________________________________________________________________

12.PRÍKLAD :Podnikateľ v pohostinstve kalkuluje predbežnú cenu

na jednorázovú celodennú akciu, na

ktorej sa podľa objednávky odberateľa zúčastní 15 osôb. Dohodnuté menu je segedínsky

guláš, nápoje si hradia účastníci akcie sami. Touto akciou je vyťažená celá kapacita

podniku. Ide o kalkuláciu na zákazku.

Úloha :

Stanovte hodnoty jednotlivých nákladových veličín podľa vlastnej predstavy o príslušnom

pohostinstve a zákazke a podľa reálnych cenových relácií vo vašom okolí. Prepočítajte

priame a režijné náklady zákazky, zdôvodníte postup a výsledok. Komentujte rentabilitu

takej činnosti za predpokladaných podmienok.

Riešenie :

Podnikateľ vychádza pri kalkulácii vlastných nákladov z receptúry pokrmu, t.j. vynásobením

množstva porcií a ceny surovín – priame materiálové náklady. Do ceny výkonu zahrnie

priame mzdy personálu (kuchár, čašník) a ďalej pomernú časť výrobnej a správnej réžie.

Vychádza zo spotreby pomocného materiálu, energie, vody, opotrebenia riadu, zariadenia

kuchyne a jedálne. Súčasťou nákladov budú aj náklady na upratovanie a údržbu, na vedenie

administratívy a prenajaté priestory. Nepriame náklady rozpočíta na zákazku pomocou

rozvrhovej základne, ktorou bude v tomto prípade spotreba času. Nakoniec podnikateľ

pripočíta vlastnú odmenu (je časťou výsledku hospodárenia pred zdanením) a prípadne

ďalší zisk.

Pri konečnom stanovení ceny musí rešpektovať podmienky trhu.

_________________________________________________________________

13.PRÍKLAD :Podnik vysiela troch zamestnancov na pracovnú cestu

do miesta vzdialeného 400 Km.

Ubytovanie a stravovanie poskytne partner . Rozhoduje sa o spôsobe vykonania cesty.

Úloha :

Uskutočnite predbežnú kalkuláciu vlastných nákladov konkrétnej pracovnej cesty troch

zamestnancov firmy, porovnajte výšku cestovných nákladov.

Rozhodnite o najvýhodnejšej variante :

1. ak použijú vlak alebo autobus pri reálnych cenách cestovného,

2. ak použijú vlastné vozidlo zamestnanca „ za kilometrovné“,

3. ak použijú služobné vozidlo s vodičom (spotreba PHM, opotrebenie

vozidla, opotrebenie pneumatík, mzda vodiča)

V prepočtoch vychádzajte z reálnych cien a miezd a rešpektujte ustanovenia platného

zákona o cestovnom. Komentujte použité východiská, komentujte rozdiely v reálnych

nákladoch a v spotrebe času. Vyberte najvhodnejšie riešenie.

Riešenie je v kompetencii riešiteľa.

_________________________________________________________________

14.PRÍKLAD :V autoprevádzke sa používa metóda kontroly hospodárenia

s pohonnými hmotami,

ktorá je

založená pomeraním normy spotreby a spotreby skutočnej (vykázanej) v Zázname

o prevádzke vozidla.

Vodič vykázal v Zázname o prevádzke podnikového vozidla Oktavia spotrebu 45 litrov

benzínu super na 542 km. Jazda zahŕňala 49 km po meste, 251 km po diaľnici a zostatok

v horskom teréne(kedy mal zároveň prívesný vozík s nákladom).

Z predchádzajúceho merania boli zostavené vzorové normy spotreby, ktoré uvádzajú, že :

a) základná norma spotreby podľa technického preukazu je 7,2 l/100 km,

b) prevádzková prirážka pre jazdu v meste je 0,15,

c) prevádzková prirážka pre jazdu v teréne je 0,2,

d) prevádzková prirážka pre jazdu s prívesom 0,1.

Úloha :

Prepočítajte normovú spotrebu a zistite odchýlku jednotkových nákladov – spotreby

pohonných hmôt (PHM) od normy.

Riešenie :

a) prepočet základnej spotreby : (7,2 : 100 x 542) =              39,0 l          

b) prepočet prirážky po meste : (7,2 : 100) x 49 x 0,15 =       0,5 l            

c) prepočet terénnej prirážky + prirážky za príves :

(7,2 : 100) x 242 x (0,2 + 0,1) =                                                5,21          

t. j. celkom :                                                                          44,7 litrov

Celková odchýlka od normy : 45 – 44,7 = 0,3, potom 0,6 % nad normu.

Poznámka :

Zistenú odchýlku, môžeme posudzovaná v rámci hmotnej zainteresovanosti vodiča na

úsporách pohonných hmôt a zároveň môže byť použitá na kontrolu technického stavu

vozidla.

________________________________________________________________

15.PRÍKLAD :Stredisko dopravy (nákladové stredisko) predáva ostatným útvarom

svoje výkony (tkm) za

vopred stanovené VPC na úrovni kalkulovaných úplných vlastných nákladov strediska, a to

za 10 Sk/tkm.

Náklady na jednotku výkonu :

- PHM .............................................5 Sk (priame materiálové náklady)

- opravy a údržba vozidiel...............1 Sk (variabilná réžia)

- fixná réžia.....................................4 Sk

Fixné náklady pri plnej kapacite 100 000 tkm sú 400 000 Sk.

Výkon strediska v danom období je 102 000 tkm pri nákladoch :

- 508 000 Sk na PHM

- 97 000 Sk za opravu a údržbu

- 404 000 Sk fixná réžia.

Úloha :

Zistiť výsledok hospodárenia strediska dopravy a vypočítať, ako jeho výšku ovplyvnila

úspora jednotkových nákladov, úspora variabilnej réžie a spôsob využitia fixných

nákladov.

Riešenie :

                               Skutočnosť                 rozpočet                               odchýlka

PHM                         508 000                   510 000 (5x102 000)              + 2 000

variabilná réžia        97 000                     102 000 (1x102 000)              + 5 000

fixná réžia                404 000                    408 000 (4x102 000)              + 4 000

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

celkom                     1 009 000                 1 020 000                               + 11 000

Odchýlka v prípade fixnej réžie pritom mohla byť ovplyvnená zlepšením využitia kapacity.