Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna politika

vypracované otázky (sopo_faq.doc)

Základné členenie demografie- údaje pre demografiu sú o počte, štruktúre a rozmiestnení obyvateľstva.Demografia sa skladá z disciplín – demografická štatistika, dynamika, prognostika, populačná politika. Pohyb obyvateľstva môže byť:- prirodzený – obmieňanie generácií -mechanický – migrácia = zmena priestorového rozloženia obyvateľstva -sociálny – menia sa sociálne znaky = štátna príslušnosť, rodinný stav Úmrtnosť = (zomretí spolu / stredný stav obyvateľstva) x 1000počíta sa na 1000 obyvateľov. Prirodzený prírastok obyvateľstva = živonarodený – zomretí Celkový prírastok obyvateľstva = PPO +/- migračné saldo Pôrodnosť = počíta sa zo všetci narodení (nie len živonarodený) Otto von Bismarck – sociálny reformátor, konzervatívny politik, zaslúžil sa o prijatie významných zákonov v SP. Zaviedol zákon o sociálnom poisteníPrusko – slabá buržoázia, silná SP na miestnej úrovni. Bismarck mal 3 možností: 3 zvýhodnenie štátnych zamestnancov – neprijal 2 zavedenie sociálnej pomoci tím, ktorí to potrebovali – neprijal 3 zavedenie povinného postenia vybraných rizík. zaviedol – postenie pre prípad choroby, pracovného úrazu, invalidity a starnutia. Bismarck – pričinil sa o vznik prvej sústavy povinného poistenia, znížil vplyv církvi, snažil sa zvýšiť produktivitu práce, zakázal sociálno-demokratickú stranu SP v Nemecku:obdobie do 1. svetovej vojny: -cisárskym výnosom bola mestám a vidieku uložená povinnosť starať sa o ľudí v núdzi- vznikol Úrad pre sociálnu politiku -zavedené týždenne povinné príspevky zamestnávateľov a zamestnancov do úrazového poisťovacieho fondu - zavedené starobné a invalidné poistenie obdobie medzi dvoma vojnami -zákonná úprava kolektívneho vyjednávania -zákon o sociálnej pomoci -podpora v prípade pracovného úrazu – i na ceste do práce -vytvorenie sústavy poistenia v nezamestnanosti 30. roky – fašistický štát -samostatne zarábajúce osoby zahrnuté do povinného starobného a invalidného poistenia a poistenia pre prípad úmrtia partnera -zavedené povinné zdravotné poistenie pre dôchodcov a poistenie rozvedených žien v prípade úmrtia manžela - pronatálna politika, príspevky len čistej rase -obdobie po 2. svetovej vojne -nové starobné a invalidné poistenie pre prípad úmrtia partnera odstránilo rozdiely medzi robotníkmi a zamestnancami- zákon o príspevkoch na bývanie o sociálnej pomoci vzťahujúci sa na všetkých občanov s účelom ochrany ľudskej dôstojnosti o podpore zamestnanosti -prijatie Zmluvy o zjednotení predpokladajúci postupnú harmonizáciu a splynutie sústav sociálneho zabezpečenia na princípoch západonemeckej sústavy -reforma starobného poistenia zvyšujúca postupne do r. 2017 vekovú hranicu na priznanie starobného dôchodku až na 67 rokov Myrdal – zaoberal sa vzťahom hodnôt a sociálnych teórií a konceptom štátu verejných sociálnych služieb. Od 40. r. min. storočia sa vo Švédsku presadzoval univerzalistický typ verejných sociálnych služieb založený na kombinácií princípov „podľa potrieb“ (oblasť vzdelávania, starostlivosti o zdravie) a princípe „podľa výkonu“ (ostatné oblasti – príspevky v chorobe a nezamestnanosti) 30. roky – hospodárska kríza, 70. roky – veľká ropná kríza –ekonomika nedokázala vytvárať zdroje, začiatok zániku štátu verejných sociálnych služieb – výmena moci sociálny demokrati – konzervatívci –vytvárať zdroje pohltené sociálnym systémom – zvýšila sa inflácia a štátny dlh – až 90. roky reštriktívne opatrenia na zníženie inflácie –znížila sa výroba –zvýšila sa nezamestnanosť.  Švedsko: sociálno-politické opatrenia do začiatku 2. svetovej vojny - zákon o podpore chudobných - zavedenie povinnej školskej dochádzky -založenie regionálnych rád s cieľom vybudovať sieť nemocníc - zákon o starostlivosti o deti -univerzálne starobné a invalidné poistenie -zákon o 8 hod. pracovnej době -vznik ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí -zákon o kolektívnych zmluváchzmeny po roku 1945 -zákon o zabezpečení zamestnania, príspevky v nezamestnanosti sa začali vyplácať aj nepoisteným -všeobecná jednotná penzia -zákon o bezpečnosti práci, vznik úradu bezpečnosti práce -povinné poistenie na zdravotnú starostlivosť odvodené od výšky príjmu -zákon o pomoci chudobným -príspevky na bývanie pre rodiny s deťmi -zvýšené nemocenské príspevky na 90 % z hrubých príjmov (zdaňované)Lord Villiam Henry Beveridge – zaslúžil sa o prvé povinné poistenie v nezamestnanosti na svete, ktoré bolo zavedené v roku 1911.V r. 1924 spracoval štúdiu „ Poistenie pre všetkých a pre všetko“. V nej rozoberal situáciu ľudí pod určitou príjmovou hranicou a uvažoval o spôsobe ako im pomôcť. Najznámejšia správa „ Sociálne poistenie a naväzujúce služby“ (1942) – najdôležitejším doporučením bolo, aby sociálne dávky, ale aj príspevky na poistenie boli v jednotnej výške. Najdrahším doporučením bolo, aby dávky boli zvýšené až k úrovni životného minima a zahrňovali rodinné prídavky.Príspevky na bývanie – nechcel aby boli schválené podľa priemeru, ale toľko čo kto potrebuje. (Oni schválili priemer – nevýhodné, niektorí dostávali viac ako im treba, iní menej)Základné charakteristiky Beveridgehovho návrhu: -sociálne zabezpečenie založené na spolupráci medzi štátom a jednotlivcom. Na sociálnom poistení sa podieľajú zamestnanci, zamestnávatelia a štát. -Návrh sa snaží vynímať nástroje chrániace jedinca v priebehu celého života pred: -chudobou (existenčné minimum) -chorobu (národná sústava zdravotnej starostlivosti) -absenciou prístrešia (príspevok na bývanie) -nezamestnanosťou (politika plnej zamestnanosti, príspevky v nezamestnanosti) –nevedomosťou -Základnou metódou B návrhu je povinné sociálne poistenie, vymedzenie existenčného minima -udržanie plnej zamestnanosti SP vo VB: -zákon obmedzujúci prácu deťom -zákon o podpore chudobných -zákon o starobnom poistení -zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti -zákon o podpore v nezamestnanosti -zákon o sociálnej pomoci -zákon o bývaní SR prvá republika ČS SP bola v tomto období v popredí svetového vývoja, tak v teórii aj v praxi. Bola zriadené ministerstvo sociálnej starostlivosti, Ústredné sociálna poisťovňa. V roku 1924 bolo reformované nemocenské poistenie. V r. 1925 získali zo zákona nárok na platenú dovolenku okrem úradníkov aj všetci robotníci.obdobie komunistickej nadvlády (rozmach SP) 1948 – zákon o národnom poistení – zjednotené rôzne poisťovacie sústavy a poistenia rôznych typov rizík. Poistenie rozšírené o ďalšie skupiny obyvateľstva – vytvorená Ústredná národná poisťovňa – fondový princíp. Príspevky hradené zamestnancami, zamestnávateľmi, štátom. Začiatkom 50. rokoch fondový spôsob hospodárenia zrušený, majetok poisťovne zoštátnený -stanovené odvodzovanie výšky dávok od výšky platu a dĺžky zamestnania a bola zavedená ich diferenciácia podľa kategórie zamestnania. SP súvisí s pojmom sociálny: -v najširšom zmysle slova sa chápe ako spoločenský -užšie chápanie sociálneho sa orientuje na sociálnu realitu, programy vedúce ku zdokonaľovaniu životných podmienok ľudí -najužší význam sociálneho súvisí s riešením konkrétnych sociálnych situácií M. Hill – vymedzuje SP dvoma spôsobmi: 1 SP ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť či odbor 2SP – vymedzená tým, čím sa odlišuje od ostatných politík A.Walker – existuje koľko definícií SP, koľko autorov o nej píše L. Vilenský – americký špecialista, SP- reziduálny neurčitý pojem. Označuje ¾ aktivity vlády, inokedy len snahu udržať príjem chudobných na určitej úrovni. R. Titmus – nachádza v definíciách spoločné 3 znaky: 1prospešnosť občanom 2viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele 3využitie nástrojov umožňujúcich redistribúciu zdrojov od bohatých k chudobným Radičová – vymedzuje SP 2 spôsobmi:1SP je to, čo spadá do kompetencie inštitúcie zodpovedajúcej za vykonávanie sociálnej politiky (MPSVR SR), je to potom systém sociálneho zabezpečenia a politika trhu práce2SP ako politika na uspokojenie určitých životných potrieb a vytváranie životných podmienok na uspokojovanie potrieb určitej populácie. Potom okrem sociálneho zabezpečenia a politiky trhu práce patrí do SP aj zdravotná politika a politika bývania.členenie SP: 1aktívna – pokúša sa ovplyvňovať príčiny sociálnych problémov (kuratívny prístup)2 pasívna – zmierňuje ich následky (paliatívny prístup)Nezamestnaný 387/96 je: -nie je zamestnancom, okrem obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradení do práce -neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ani činnosť spolupracujúcej osoby -nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine-nie je spoločníkom spoločnosti s. r. o, komandistom k. s., ani členom družstva -nemá pravidelný príjem z inej činnosti a osobne sa na územnom orgáne práce uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnaniaZákladné formy:-prirodzená – uprednostnenie inej činnosti pred prácou (2-6 %) -frikčná – rýchla zmena zamestnania -štruktúrna – rozdiel medzi ponukou a dopytom -cyklická – v stave recesie a depresie hospodárstvaVplyvy na strane ponuky práce:demografická štruktúra – ľudia v produktívnom veku, aký je stav, ako sa bude vyvíjať -profesijná štruktúra – koľko je pracovníkov jednotlivých profesií -špecifické skupiny – uprednostnia inú činnosť pred prácou – študenti, na MD, ženy v domácnosti, ZŤP, ozbrojené sily Vplyvy na strane dopytu po práci:technický pokrok, mzdová politika, investičná a monetárna politika, skracovanie pracovného času, špecifické programy stimulujúce rozvoj zamestnanostiNástroje APTP: rekvalifikácia – teoretická a praktická príprava pomocou ktorej dochádza k zvýšeniu, zmene pôvodnej kvalifikácie, Vytvaranie prac. Miest, Absolventská Prax, Podpora zamestnávania osobitných skupín občanov = dlhodobo nezamestnaní, starší ako 50 rokov, môžu tiež dostať príspevok podpora na udržanie (resp. prevádzku) pracovného miesta – NÚP môžu poskytnúť náhradu miezd po dobu 6 mesiacov ak podnikateľ prechádza na nových podnikateľský program Podpora podnikateľských projektov zamestnanosti – nenávratný príspevok pre zamestnávateľa ak v regióne vytvorí minimálne 300 pracovných miest alebo 100 pracovných miest po dobu minimálne 2 rokov. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou – príspevky ak zamestnávateľ zamestná takéhoto občana, môže dostať príspevok na zaškolenie, zriadenie prevádzky chránenej dielne, pracoviska ďalšie opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce – poradenstvo na výber a voľbu zamestnaniaPodmienky poskytovania podpory v nezamestnanosti: (pasívna PTP) Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: 1zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie 2 umožňovať slobodnú voľbu zamestnania a získanie kvalifikácie pre vhodné zamestnanie 3 vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou práce a dopytom po práci 4 minimalizovať rozsah nezamestnanosti 5 zabezpečovať podporou v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými, v primeranom rozsahu a tak, aby ich podnecovala na hľadanie si zamestnania 6 zabezpečovať prípravu na povolanie a rekvalifikáciu zodpovedajúcu požiadavkám trhu práce 7 vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu 8 vytvárať podmienky na vznik pracovných príležitostí vytváraním nových pracovných miest 9 prijímať opatrenia na podporu 10 profesijnej mobility s cieľom prispôsobiť ponuku práce možnostiam zamestnania v rôznych povolaniach 11 územnej mobility s cieľom podporovať premiestňovanie zamestnancov do oblastí, kde sú možnosti vhodného zamestnania 12zaručiť občanom bezplatné sprostredkovanie zamestnania a bezplatné poskytovanie poradenstvaMinimálna mzda – najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancom, spravidla najnižšej kvalifikácie a výkonnosti. Je to najnižšia cena práce zamestnancov zabezpečujúca určitý priemerný štandard na minimálnej spoločenskej úrovni.Funkcie min. mzdy:ekonomická minimálne mzdy sú „prahom“ od ktorých sa odvíjajú tarifné mzdy v danej krajine -sú mzdovým základom -poskytujú určitú ochranu pred možnosťou nekalej súťaže podnikateľských subjektov sociálna -zaručuje určitú formu prežitia so zárobku -ochrana pred nezamestnanosťou, lebo majú vplyv na platobnú schopnosť nezamestnaných odvodová -na výpočet podpory v nezamestnanosti -na stanovenie odvodov do poistných fondov -na odvody z miezd širšia -ochrana voči riziku vzniku sociálnych konfliktov -úloha pri stanovení konkrétnej hladiny priblíženia mzdovej úrovne SR k EÚ -rôzny druh sociálnej ochrany Celkové náklady práce – súhrnom Nákladov na stanovenú jednotku času, ktorú zamestnávateľ v súvislosti so získavaním a výchovou pracovných síl, s odmeňovaním za prácu a so zabezpečením sociálnych potrieb pracovných síl Priemerné náklady práce – mzdy = základná mzda + prémie a odmeny + príplatky a doplatky + naturálne mzdy + ostatné mzdy+ náhrady mzdy+ platby do programu sporenia+ odmeny za pracovnú pohotovosť+ odmeny zo zisku+ ostatné priame náklady Nepriame náklady – zákonné príspevky na sociálne zabezpečenie (dôchodkové sporenie + nemocenské poistné + zdravotné + poistenie v nezamestnanosti) + úrazové poistenie+ nadštandardné príspevky na sociálne zabezpečenie+ sociálne dávky+ personálne náklady na školenie zamestnancov+ náklady na učňovské vzdelanie+ personálne náklady na nábor zamestnancov+ sociálne výhody Subvencie-dotácie na financovanie nákladov na priame odmeňovanie -je to odpočítateľná položka (mínusová)Modely SP: Strieženec: -klasický liberalizmus (Kanada, USA, Švajčiarsko) – min. štát. Zásahov -neoliberalizmus (Nemecko, Rak., Fran.) – stredná cesta -kolektivistické – socialistické či sociálno-demokratické režimy (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, býv. Soc. štáty) ///štátne a neštátne alebo štátne, trhové a netrhové subjekty: -štát a jeho orgány –zamestnávatelia -zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány –obce -charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív -cirkev (charita) -občania, rodina a domácnostiPod OBJEKTOM sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu, ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov, ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú.SP sme charakterizovali ako určitú spoločenskú činnosť, ktorá smeruje k ovplyvňovaniu sociálnej reality (sféry).Základným cieľom SP musí byť vytvorenie ľudsky dôstojných podmienok života a zabezpečovanie rovnakých príležitostí všetkým.Tento všeobecný cieľ: -je dlhodobý a más voje vývojové štádia a v ich priebehu sa taktiež mení jeho kvalita -neznamená v súčasnej dobe nijaké nóvum -ide rozčleniť do mnohých dielčích cieľov Liberalizmus -stavia na osobnej slobode a individuálnej zodpovednosti -nepodporuje solidaritu štátu a redistribučné procesy, zdôrazňuje trhový mechanizmus -kresťanské sociálne učenie -vychádza z kresťanskej filozofie, uznáva nerovnosť, ale nepovažuje každú za žiadúcu a spravodlivú -pre túto filozofiu je dôležité odstránenie biedy, zdôrazňuje význam sociálnych transferov a na kresťanských milosrdenstvách založené dobrovoľné a charitatívne aktivity -demokratický socializmus - zabezpečenie dôstojných životných podmienok všetkým jedincom demokratickou cestou na základe prijatých pravidiel, prevzatie značnej mieru sociálnej zodpovednosti za jedinca štátom Macek hovorí o troch zásadách sociálnej spravodlivosti: -každému rovnako -každému podľa jeho potrieb -každému podľa jeho zásluhy Pre posudzovanie sociálnej spravodlivosti sa rozlišujú dielčie princípy: -výkonu a zásluhy (SR + sociálna potrebnosť) -súladu medzi vstupmi a výstupmi –rovnosti -rovnakých príležitostí -sociálnej potrebnosti Princíp Solidarity: založený na vzájomnej podpore, spolupráci medzi ľuďmi medzinárodná: aktivity svetových organizácií (WHO, Červený kríž) celoštátne: širšia celospoločenská solidarita organizovaná štátom jednotlivcov alebo rodín + ZV = vnútrorodinná solidarita (medzigeneračná)-korene v kresťanskom učení (Pius XI.) -znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Rodina má pomáhať sama svojimi silami keď si nevie pomôcť, volá sa na pomoc iné spoločenstvá (priateľov, charita, obce a nakoniec štát). štát je teda na poslednom mieste.Princíp participácie –spoluúčasť FunkcieSP: ochranná – rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Ide o zmiernenie alebo odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí, či už sú spojené so svetom práce alebo so životným štádiom rozdeľovacia – ako, komu, začo a podľa čoho rozdeľovať, uskutočňuje sa predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Ich efekty sa premietajú do životných podmienok ľudí v podstate dvojako -podporou príjmov, dôchodkov, zvýšením ich hotovosti -formou užívania bezplatných alebo v rôznej miere dotovaných služieb Zásadnou otázkou je aká má byť miera prerozdeľovania: príliš vysoká miera prerozdeľovania – oslabuje potreby k práci a podnikaniu príliš nízka – môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti stimulačná – podporuje, stimuluje k žiadúcemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca, rodina  preventívna – jej snahou je predchádzať určitým škodám, ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba, staroba, nezamestnanosť, narodenie detí) homogenizačná (rovnorodosť) – realizácia nejakého vyrovnávania (príjmového, dôchodkového) s cieľom zmierniť sociálne rozdiely (v príjmoch, dôchodkoch)Z hľadiska praktickej realizácie, sú blízke nástroje: -kolektívne vyjednávanie -programovanie a plánovanie Kolektívne vyjednávanie je nepretržite prebiehajúci proces, založený na kompromisoch medzi sociálnymi partnermi. Sociálny dialóg sa uskutočňuje v 3 úrovniach: -makroúroveň –medziúroveň –mikroúroveň Tripartita je podľa Medzinárodnej organizácie práce považovaná za hospodárske a sociálne partnerstvo medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami. Sociálny dialóg v súčasnosti prebieha na 4 úrovniach: -na podnikovej (podnikové kolektívne zmluvy) -na úrovni zamestnávateľských odvetvových zväzov (vyššie kolektívne zmluvy) -na úrovni verejno-právnych inštitúcií -na úrovni RHSD na základe zákona o TripartiteĎalšie nástroje sociálneho dialógu sú: -zastúpenie predstaviteľov odborov a zamestnávateľov v riadiacich orgánoch verejnoprávnych inštitúcií -neformálne rokovania, konzultácie a dohodyPlánovanie a programovaniePodstatou sociálneho programu je vyhlásenie cieľov, zámerov, smerov, ku ktorým sa úsilie sociálneho systému bude uberať.Ďalšie nástroje sociálnej politiky, ktoré majú už konkrétny aplikačný charakter:-sociálne príjmy -sociálne zložky -vecné dávky -účelové pôžičky -úľavy a výhodyÚloha štátu v sociálnej politike Štát je produktom určitého stupňa rozvoja spoločnosti, v oblasti ekonomického, politického a sociálneho života, premietajúci sa vo vedomí ľudí. Do odbornej literatúry zaviedol pojem štát Niccolo Machiavelli v spise Vladár (1513) Štát sa v sociálnej politike angažuje v podstate 2 zásadnými spôsobmi: -jednak ako konceptor sociálnej politiky -jednak ako priamy vykazovateľ, realizátor sociálno-politických opatrení Zatiaľ čo v prvej svojej úlohe je štát nezastupiteľný, v druhej úlohe sa môžu úspešne angažovať neštátne subjekty. K označeniu významu rastúcej úlohy štátu v sociálnej politike sú v literatúre i v praxi bežne používané synonymické pojmy: -welfare state = štát blahobytu -sociálny štát -štát verejných sociálnych služiebSociálna politika a welfare stateVznik a vývoj pojmu sociálny štát: -vymedzenie welfare – podľa Oxfordského slovníka predstavuje blahobyt alebo materiálne a sociálne podmienky pre blahobyt Vymedzenie pojmu sociálny štát: -demokratické štáty budovali sociálny štát súčasne zhora a zdola -v štátoch reálneho socializmu sa štátna sociálna politika formulovala výlučne zhora formou vytvárania tzv. sociálnych istôt garantovaných štátomKritici (napr. Wilenský) + (Maosland) tvrdia, že sociálny štát: -ožobračuje stredné vrstvy -podkopáva niektoré ľudské cnosti, najmä pracovitosť, hospodárnosť -zvyšuje nebezpečne moc štátu Špecifické rysy sociálneho štátu sú uvádzané najmä: -sociálny štát je viazaný na kontext trhového hospodárstva a jeho cieľom je zmierniť dopad trhového princípu jednotlivca, ale tento tón suplovať  alebo nahradiť. Právne nárokovaným sociálnymi dávkami zabezpečuje sociálny štát všetkým občanom pokrytie ich základných (minimálnych) sociálnych potrieb. Môžeme ho vymedziť ako štát, v ktorom demokraticky organizovaná moc: -garantuje základný príjem pre každého jedinca a rodinu na úrovni životného minima -poskytuje sociálne dávky -zabezpečuje poskytovanie verejných sociálnych služiebZa programovo sledované ciele sociálneho štátu bývajú označované najmä: -sociálna istota a bezpečnosť -sociálna suverenita a dôstojnosť jedincov -blahobyt občanov -zníženie sociálnej nerovnosti a vyššia sociálna spravodlivosť -štandardná úroveň verejných sociálnych služieb -zlepšenie kvality osobného a spoločenského života -legitimácia spoločenského (politického) systému Faktory, ktoré viedli k utváraniu sociálnych štátov je možné zhrnúť nasledovne: -dlhodobý pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a podielu vidieckeho obyvateľstva -extenzívna urbanizácia (rast veľkých miest, mestského spôsobu života) -požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu -vnímanie nezamestnaných tzv. bielych hrnčekov a vytvorenie strednej vrstvy -vnímanie nezamestnanosti ako situácie, kedy napriek snahe nie je možné získať platenú prácu -rast zamestnanosti -bezprostredné zbohatnutie niektorých firiem a jednotlivcov a dlhodobý hospodársky rast menia sa formy rodiny a spôsoby života -narastá rozdiel medzi pracujúcimi a nepracujúcimi -klesá detská úmrtnosť a rastie dĺžka života -neparticipovanie na trhu práce znamená nepriaznivý dopad na Faktory ovplyvňujúce vývoj sociálneho štátu:Vladimír Rys ich rozdeľuje: -prevažne vnútorné faktory – demografické, ekonomické, politické, vplyv nátlakových skupín, vplyv vývoja inštitúcií, sociálno-psychologické faktory -prevažne vonkajšie faktory – rozvoj techniky, medzinárodná štandardizácia a technická pomoc, medzinárodná spolupráca Pozitívne stránky sociálneho štátu: -zamestnáva veľký počet pracovníkov vo verejných a sociálnych službách -zabezpečuje prípravu na povolanie a univerzálnu zdravotnú starostlivosť -zvyšuje kúpnu silu obyvateľstva -znižuje sociálnu nerovnosť a vytvára pocit sociálneho bezpečia -podporuje udržanie sociálnych zmiennevynaloženie niektorých sociálnych výdajov by znamenalo v budúcnosti väčší finančný výdavokNerovnosť = faktory:priepastné rozdiely medzi bohatstvom v rukách úzkej skupiny ľudí a biedou veľkého počtu obyvateľstvapostavenie človeka je do určitej miery dané, sám ho nemôže zmeniť ani výraznejšie ovplyvniť (vek, pohlavie, genetika, talent)výhodnejšie postavenie nie je vždy len otázkou vyššej kvalifikácie a schopnosti, ale aj otázkou šťastia, konexií alebo náhody. Medzi argumenty, ktoré znižovanie nerovnosti zamietajú patria: zmiernenie nerovnosti môže viesť k poklesu zdrojov akumulácie a k spomaleniu ekonomického rastuzmiernenie nerovnosti je vysoko nákladné a administratívne značne náročnéredistribúcia je neefektívna – byrokratický aparát Redistribúcia – zmierňovanie sociálnej diferenciácie (bohatí sú proti, chudobní za redistribúciu) Hmotná núdza – stav, keď príjme občana nedosahuje ŽM Sociálna núdza – stav, keď si občan nemôže zabezpečiť sám starostlivosť o seba vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav alebo stratu zamestnania Chudobu môžeme definovať z 2 aspektov:Absolútna – spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie sú naplnené základné potreby nevyhnutné na udržanie základnej existencie, t. j. potrava, ošatenie, bývanie (nemôžem si uspokojiť základné potreby) Relatívna – spojené s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Indikátory a hranice chudoby: Prístup rozpočtových štandardov je založený na špecifických košoch tovarov a služieb, ktoré po ocenení môžu reprezentovať určitú minimálnu hranicu životnej úrovne. Prístup k určovaniu hranice chudoby nazývaný prístup sociálneho konsenzu je jediným v ktorom sa pri stanovení deliacej čiary berie zreteľ na názory širokej populácie. Využívajú sa výskumy, v ktorých sa zisťujú názory príjmovo diverzifikovaných skupín obyvateľstva na to:- aké položky rodinného rozpočtu sa považujú za nevyhnutné -aký minimálny príjem sa považuje za adekvátny na uspokojenie nevyhnutných potrieb -aká úroveň sociálnych dávok sú občania svojimi daňami ochotní financovať Prístup určenia hranice chudoby založený na správaní ľudí vychádza z analýzy sociálneho správania v závislosti od zmien z príjmu. Metódy stanovovania ŽM:metóda absolútna – metóda komplexných normatívnych spotrebných košov (má vyčísliť to čo je potrebné na žitie a uspokojovanie základných potrieb) – prihliada na potreby človeka:minimálny spotrebný kôš – prihliada na potreby človeka. racionálny spotrebný kôš – socializácia, rozvoj človeka (nie len prežitie) metóda relatívna – vychádza sa z priemerného čistého peňažného príjmu v NH (zvyčajne 50%) – prihliada na disponibilné zdroje subjektívne stanovenie týchto hraníc – je na ústupku, robí sa v sociologických výskumoch, nevychádza sa z nej pri stanovovaní ŽM ŽM plní 2 funkcie: -primárna – dočasná ochrana pred hmotnou a sociálnou núdzou -sekundárna – má byť kritériom pre adresné poskytovanie dávok v závislosti od pomeru skutočného príjmu občana (vyplácanie plošné – bez konkrétneho posúdenia jednotlivých prípadov) V krajinách EÚ boli v súčasnosti identifikované dve najrizikovejšie skupiny ohrozené chudobou. Sú nimi starí ľudia a ľudia s nižším vzdelaním.Starí ľudia – sú ohrozenou skupinou hlavne z toho dôvodu, že sú vylúčení z trhu práce z hľadiska veku. Vyšší životný štandard dosahujú pracujúci dôchodcovia, ktorých je v súčasnosti okolo 65 tisíc, teda približne 8%.V Nemecku valorizáciou vykrývajú pokles životnej úrovne u dôchodcov. Problém bezdomovectva – (sú vylúčení zo spoločnosti – v prírode, mosty, kanály...) nie je neznámym pojmom ani v Európe. V EÚ bolo 18 mil. ľudí považovaných za bezdomovcov alebo zle bývajúcich. toto číslo sa skladá zo 4 typov bývania bezdomovcov podľa Európskej národnej organizácie pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA): -bezdomovci bez strechy nad hlavou -bezdomovci, ktorí bývajú v inštitúciách, ktorí pomáhajú bezdomovcom -bezdomovci, ktorá majú príležitostné ubytovanie -bezdomovci, ktorí bývajú v nevyhovujúcich bytoch riešenie nezamestnanosti:-Zásady politiky zamestnanosti EÚ sú rozdelené do 4 pilierov: -zlepšenie zamestnanosti -rozvoj podnikania -podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov -posilnenie politík rovnakých príležitosti. K podpore rodiny a zdravých rodinných vzťahov môže prispieť celý súbor opatrení napr: -spravodlivejšie rozdelenie platenej a neplatenej práce medzi ženami a mužmi -vytváranie vhodných nástrojov na riešenie bytovej otázky, predovšetkým mladých rodín, vytváranie pracovných miest na skrátený pracovný úväzok rodičovská výchova Vývoj kolektívnych zmlúv – prvé KZ boli už v 1. polovici 19. storočia v Anglicku kde robotníci si snažili týmto presadiť vyššie mzdy, v 2. polovici 19. storočia sa stretávame s KZ aj vo Francúzsku a Nemecku. V tomto období mala iný názov = cenníkov, tarifná zmluva... Kolektívne vyjednávanie – rokovanie medzi zamestnávateľom alebo jednou či viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými odborovými organizáciami zamestnancov na druhej strane, ktorého predmetom je určenie pracovných podmienok a pravidiel zamestnávania a regulácia vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.Kolektívna zmluva – dvojstranný pracovnoprávny úkon medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorý má súčasne povahu normatívneho aktu (záväzná pre obe strany)Kolektívne vyjednávanie: zásady – celé množstvo, napr. časový harmonogram, pripraviť prvoradé ciele, stanoviť kto začne KV, zistiť právomoci oboch strán fázy – zahŕňajú aj predprípravu: -prípravná fáza -dohoda o zmluve -zorganizovanie vyjednávacieho tímu – za každú oblasť by mal byť stanovený expert, nasadiť psychológa -vyjednávanie ponad stôl – ak dôjde k stretu tak sa má posunúť ponad stôl -záverečná fázaštádia – zaoberajú sa len konkrétne samotným vyjednávaním- orientačná fáza – zoznamovanie vyjednávacích tímov -zaujatie stanoviska – spoločné ciele -začatie samotného KV každé vyjednávanie prechádza aj tzv. kritickým bodom – nevedia sa dohodnúť = treba kompromis -spravidla za konfliktom nasleduje urovnanie – ukončí sa dohodou alebo sa nemusia aj dohodnúť -záver vyjednávania alebo dohodaKolektívne zmluvy: -stupne KZ: podnikové KZ – v rámci jedného podniku -KZ vyššieho stupňa – vo viacerých podnikoch v jednom odvetví.Obe zmluvy sú rovnocenné, ak má zamestnávateľ prijaté obe zmluvy, tak postupuje podľa zmluvy ktorá je výhodnejšia platnosť – ak je vyhotovená v písomnej podobe, 2 formuláre, podpisy Záväznosť – nie len pre interných ale aj pre externých zamestnancov účinnosť – spravidla 1 rok, ak to nie je inak zadefinované v KZ, platí bežný rok (aj napr. od 31.3. 02 do 31.3.03) Obsah :-úvod – na aké obdobie je uzatvorená- kolektívne vzťahy – vzťahy medzi zamestnancom, zamestnávateľom... –individuálne -pracovné vzťahy – odstupné, kvalifikácia, pracovný pomer -mzdová časť – mzdy, platy -cestovné náhrady – vnútroštátne alebo medzinárodné cesty -starostlivosť o zamestnancov – stravovanie, ubytovanie -ochrana a bezpečnosť pri práce – ochranné pomôcky.. –iné –záver Riešenie kolektívnych sporov môže prebiehať pred:sprostredkovateľom  - dve sporné strany si ho vyberú alebo vyberie ho ministerstvo práce, môže vyriešiť spor sám, alebo v kolektíve čiže obe strany sa dohodnú, platia ho na polovicu obe strany rozhodcami – rozhoduje sám, platí ho štát.Ak sa nedohodli pred sprostredkovateľom a postúpili rozhodcovi tak sa zriekajú práva štrajkovať.vytváranie vhodných podmienok na prácu pracovné prostredie a ochrana práce – ochranné pracovné prostriedky, dodržiavanie BOZP, znižovanie rizika pracovných úrazov, chorôb z povolania sociálno-hygienické podmienky práce (soc. vybavenosť pracovníka) – sociálne zariadenia, šatne, hygiena na pracovisku – svetlo, vzduch pracovno-právne podmienky a vzťahy – starostlivosť o verných zamestnancov, systém sociálnych istôt režim pracovného času a odpočinku – obed, pohyblivá pracovná doba, znižovať nadčasy, znižovať fond pracovného času, prestávky kvalifikačná štruktúra a kvalifikačný rast – školenia, zvyšovanie kvalifikácie, praco. postupdoplňujúca kompenzácia miezd – 13., 14. plat, lacnejšie produkty pre zamestnancov, služobné auto, pôžičky – pre výkonnejšíchaktivizácia ľudského činiteľa – medziľudské vzťahy, zamestnanec – zamestnávateľ - odboryzdokonaľovanie životných podmienok a kvality života zamestnancov ochrana a tvorba ŽP – odstraňovanie dôsledkov, prevencia – čističky, ochrana zdravotná starostlivosť – prehliadky – vstupné a pravidelné, rehabilitácie, podnikových lekár, psychológ stravovanie – jedlo a priestory, občerstvenie, pitný režim doprava do zamestnania – preplácanie, podnikový autobus, parkovisko, úprava cestovného poriadku so SAD možnosti bývania – ubytovne, vlastná bytová jednotka, pôžičky na bývanie využívanie voľného času – športové dni, kultúrne, rekreačné zariadenia starostlivosť o rodinné zázemie – detské tábory, Mikuláš, deň otvorených dverí zriaďovanie a materiálne zabezpečovanie sociálnych služieb – pracovno-právne vzťahy resp. služby, iné služby – oprava oblečenia, pečenie koláčov zlepšovanie sociálno-psychologických vzťahov = sociálna práca – psychológ zvyšovanie starostlivosti o vybrané skupiny zamestnancovvrcholový manažment a najlepší odborníci – byt, auto, telefón, noviny, časopisy, pripoisteniadlhodobo odlúčení zamestnanci od rodín aj od sídla organizácie – ubytovanie, strava, odlučné, preplácanie ciest za rodinouuvoľňovaní pracovníci – odstupní, outplacement – snaha nájsť nové pracovné miestoženy s nezaopatrenými deťmi, osamelé matky – zvýšená zdravotná starostlivosť, jednanie zamestnávateľa s predškolskými zariadeniamiosoby so zmenenou pracovnou schopnosťou – úprava pracovného miesta a nástrojovdôchodkový vek – zájazdy, oslavy, stravovanie aj po odchode, besedyzamestnanci s nízkou sociálnou a kultúrnou úrovňou a s protispoločenskými prvkami správania – väzni, reintegrácia, resocializácia. Sociálne zabezpečenie- súbor inštitúcií, zariadení, opatrení, vzťahov prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie následkov sociálnych udalostí, v ktorých sa občania ocitli, resp. mohli ocitnúť///sociálne poistenie – zabezpečuje finančne jednotlivca alebo rodinných príslušníkov pri výskyte životných udalostí, ktoré možno predvídať a proti ktorým je poisteníštátna sociálna podpora – viaže sa na sociálne situácie, na ktoré sa nie je možné vopred pripraviť- sociálna pomoc – v situáciách, keď iné zdroje ktoré by mohli pomôcť jednotlivcom alebo rodine prekonať ohrozujúcu rodinnú situáciu nie sú k dispozícií a občan nie je schopný ju vlastnými silami prekonať 3 piliere penzie:základný zákonný povinný – garancia minimálneho dôchodku, doplatenie zo Sociálnej poisťovne ak toľko nenasporí, pay as you go, založený na medzigeneračnej solidaritezákladný zákonný povinný kapitalizačný – určité % z hrubej mzdy odvádza na sporivý účet v dôchodkovskej správcovskej spoločnosti (DSS) – spravuje ho súkromný sektor doplnkový dobrovoľný – môžeme odvádzať viac % ako stanoví štát, odvádzame ho do doplnkovej dôchodkovej poisťovne Výhody reformy:stabilita systému – dlhodobá udržateľnosť, adresnosť /výhody pre jednotlivcov – spravodlivosť /výhody pre hospodárstvo – tvorba kapitáluVzdelávacia politikaVedomosti = súhrn znalostí, vedomostí v spojení s určitými zručnosťami; ovplyvňujú sociálnu stratifikáciu spoločnostiTechnické znalosti – môžu sa nadobúdať čiastočne v práci a čiastočne v systéme odborného vzdelávaniaInterpersonálne zručnosti – nadobúdajú sa len v pracovnom prostredí (schopnosť pracovať vo firme, spolupracovať, tvorivosť na pracovisku, komunikačné schopnosti)Vzdelávacia politikasúhrn konkrétnych činností, opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelanostnú štruktúru- rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciách, o prístupe ku vzdelaniu, o obsahoch a cieľoch vzdelania, o spôsobe riadenia a financovania -Cieľom je zabezpečiť súčasný a ex ante rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie, poznatkového a vedomostného fondu. Ďalej zabezpečiť a rozvíjať morálno-duchovné orientácie. Financovanie vzdelávania školské systémy sú financované verejnou správou; primárne a sekundárne vzdelanie je bezplatnérozpočet na VŠ má tendenciu neustále narastať pod tlakom spoločenského dopytuNástroje vysokoškolskej politiky ekonomické nástroje –netrhové priame – štipendiá, pôžičky pre študentov, príspevok na jedlo, lôžko, .. nepriame – daňové úľavy, zvýhodnenie na cestovnomtrhové – grantový systém na výskum a vývoj, kultúrne a edukačné aktivity vysokých škôl, školnéneekonomické nástroje – programové dokumenty definujúce ciele a úlohy vysokoškolskej politiky a právne akty Princípy ovplyvňujúce vzdelávaciu politiku EÚprincíp subsidiarity – každá krajina EÚ je sama zodpovedná za obsah a organizáciu vzdelania; vzdelanie sa rieši na národnej úrovnieurópska dimenzia – zachováva sa rozmanitosť, tradície a zvyky každej krajiny vo vzdelaní (napríklad Valdorské školy v Nemecku – časť štúdia platí štát, časť rodičia, každý deň štúdia jazyky + hudobný nástroj, mesiac štúdia iba 1 predmet, slovné hodnotenie,..)celoživotné vzdelávanie – podpora aktívneho občianstva a podpora zamestnanostispolupráca medzi ekonomikou (spoločnosťou) a podnikmi; podniky zadávajú, akých ľudí potrebujúVzdelávacia sústava v SR900 rokov pod nadvládou Rakúsko-Uhorska – SR nízka gramotnosť1910 – gramotnosť 70 % v SR okolité štáty v roku 1910 100% po roku 1918 – vznik ČSR

medzi 1918 – 1938 – povinná 8 ročná dochádzka povinná, vznik celej siete gymnázií, stredných odborných škôl = reálok 1919 – prvá pravá vysoká škola v SR – Univerzita Komenského