Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna politika

prednášky (sopo_course.doc)

                         Sociálna politika a jej miesto v spoločnosti

Bismarck a Nemecko – pričinil sa o vznik prvej ústavy povinného sociálneho poistenia vo svete. Mal na výber medzi 3 možnosťami:

- zavedením špeciálnych sociálnych výhod pre štátnych zamestnancov

- zavedením sociálnej pomoci, tím ktorí ju potrebovali

- zavedením povinného poistenia vybraných rizík (vybral si túto)

V r 1889 zakázal sociálnodemokratickú stranu. Postupne však zaviedol poistenie pre prípad choroby, pracovného úrazu, invalidity a starnutia. táto sústava oddeľovala zamestnancov a robotníkov. Sociálni demokrati sa však znovu dostali k moci.

Vývoj sociálnej politiky v Nemecku:

A) Obdobie 1 svetovej vojny

– vznikol Úrad pre sociálnu politiku (1870)

- zavedenie starobného a invalidného poistenia (1889)

B) Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami

- zákon o sociálnej pomoci (1924)

- sústava poistenia v nezamestnanosti (1926)

C) 30. roky – fašistický štát

- samostatne zarábajúce osoby zahrnuté do povinného starobného a invalidného poistenia                

 a poistenia pre prípad úmrtia partnera

- odbory boli vylúčené z vyjednávania

- na pomoc mala nárok len čistá rasa

D) Obdobie po 2. svetovej vojne

- zákon o príspevkoch na bývanie

- zákon o podpore zamestnanosti

- 1991 => reforma starobného poistenia zvyšujúca vekovú hranicu pre prácu (do roku 2017 na                                      

  67 rokov)

Myrdal a Švédsko – Karl Guunar Myrdal sa zaoberal vzťahom hodnôt a sociálnych teórií a konceptom štátu verejných sociálnych služieb. Od 40-tych rokov sa vo Švédsku presadzoval univerzalistický typ verejných sociálnych služieb, založený na kombinácii princípov „podľa potrieb“ (oblasť vzdelávania, starostlivosti o zdravie) a princípe „podľa výkonu“ (ostatné oblasti, najmä príspevky v chorobe a nezamestnanosti).

Prehľad vývoja sociálnej politiky vo Švédsku

A) Do začiatku 2 svetovej vojny

- zákon o podpore chudobných

- povinná školská dochádzka

- zákon o starostlivosti o deti

B) Po roku 1945

- príspevky v nezamestnanosti

- zákon o bezpečnosti práce

- príspevky na bývanie pre rodiny s deťmi

Beveridge a Veľká Británia – zaslúžil sa o prvé povinné poistenie v nezamestnanosti na svete, ktoré bolo zavedené v roku 1911. Spracoval štúdiu „Poistenie pre všetkých a všetko“. Spracoval reformu „Sociálne poistenie a naväzujúce služby“. (1942) – doporučoval, aby sociálne dávky boli v jednotnej výške, teda aby boli zvýšené až k úrovni životného minima a zahrňovali rodinné prídavky. Prizval si dvoch odborníkov (príjmového a zdravotného) a skúmali výšku životného minima.

Beveridgov návrh:

- spolupráca štátu s jednotlivcom

-ochrana pred – chudobou

                      – chorobou

                      – absenciou prístrešia

                      – nevedomosťou

                      – nezamestnanosťou

Tento návrh je postavený na politike plnej zamestnanosti.

Vývoj sociálnej politiky vo Veľkej Británii

- zákon obmedzujúci prácu deťom

- zákon o podpore v nezamestnanosti

- zákon o bývaní

Prehľad vývoja sociálnej politiky na území dnešnej SR

Prvá republika

- bolo zriadené ministerstvo sociálnej starostlivosti a taktiež ústredná sociálna poisťovňa

- sociálna politika bola v tomto období na výslní – učili sa od nás i Gréci

- 1924 – reforma nemocenského poistenia

- 1925 – robotníci získali nárok na platenú dovolenku (nie len úradníci)

Obdobie komunistickej nadvlády

- zákon o národnom poistení

. poistenie rozšírené o ďalšie skupiny obyvateľov

- vznik Ústrednej národnej poisťovne – fondový princíp

- každý občan musel byť zamestnaný (plná zamestnanosť)

- 50. roky => zrušenie fondového spôsobu a majetok poisťovne zoštátnený

- odvodzovanie výšky dávok od výšky platu a dĺžky zamestnania, bola zavedená diferenciácia podľa kategórie zamestnania

Cvičenia

Demografický vývoj

Demografia – grécky pôvod: popis obyvateľstva

Východzie údaje pre demografiu sú počet, rozmiestnenie a štruktúra obyvateľstva

Základné časti demografie

1) Demografická statika

- zaoberá sa stavom obyvateľstva k určitému obdobiu (robí ju štatistický úrad, väčšinou k 30.6)

2) Demografická dynamika

- sledujeme pohyb obyvateľstva. Poznáme tri pohyby obyvateľstva:

1. prirodzený – vymieňanie generácií
2. mechanický – imigrácia a emigrácia, premiestňovanie
3. sociálny – menia sa sociálne znaky obyvateľstva (povolanie, rodinný stav, štátna príslušnosť, ...)

3) Demografická štatistika, demografické prognózovanie

- zaoberá sa vývojovými tendenciami (koľko bude sobášov, ľudí – to všetko sa prognózuje)

4) Populačná politika

Výpočty:

Hrubá miera sobášnosti = sobáše/ stredný stav obyvateľstva * 1000 (počítame na 1000 obyv)

Prirodzený prírastok obyvateľstva = živonarodení – zomretí

Celkový prírastok obyvateľstva = PPO -+ migračné saldo

* pri hrubej miere pôrodnosti berieme „narodení spolu“

Sociálna politika, jej miesto a ciele

Vymedzenie sociálnej politiky súvisí s chápaním pojmu sociálny. Obvykle sa vysvetľuje:

1) v najširšom zmysle sa chápe ako spoločenský

2) užšie chápanie „sociálneho“ sa orientuje na sociálnu realitu, programy vedúce k zdokonaľovaniu životných podmienok ľudí – aktívna činnosť

3) najužší význam – riešenie konkrétnych sociálnych situácií

M. Hill vymedzuje sociálnu politiku dvoma spôsobmi:

- sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej oblasť či odbor ( politika trhu, práce, zdravotná politika, bytová politika, sociálne zabezpečenie, ...)

- sociálna politika vymedzená tým, čím líši od ostatných politík

A. Walker – exituje toľko definícií sociálnej politiky, koľko autorov o nej píše

L Wilensky – sociálna politika je reziduálny pojem. Niekedy označuje ¾ činnosti vlády, inokedy len snahu udržať príjem chudobných na určitej úrovni.

R. Tikunnss – zosumarizoval mnohé definície a našiel 3 spoločné znaky:

1) je orientovaná na občanov

2) je viazaná na ekonomické a mimoekonomické ciele

3) využíva redistribúciu príjmov od bohatých k chudobným (pomocou daní). Redistibúcia smeruje do odvetví, ktoré nedokážu produkovať zdroje- zdravotníctvo, školstvo, kultúra, ...

I Radičová – sociálna politika je to čo spadá pod inštitúciu Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej Republiky, a to je politika trhu, práce a sociálne zabezpečenie.

- okrem týchto dvoch politík je to aj zdravotná politika a politika bývania

Aktívna sociálna politika

- predchádzanie vzniku životných situácií => prevencia. Napr. predchádzam, aby boli nezamestnaný.

Pasívna sociálna politika

- „liečenie“ životných situácií. Napr. vyplácam dávky nezamestnaným.

Typy (modely) sociálnej politiky

Tri prúdy ovplyvňujúce sociálnu politiku:

1) klasický liberalizmus (Kanada, USA, Švajčiarsko) – minimálne zásahy, trh

2) neoliberalizmus (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko) – mierne zásahy

3) kolektivistické – socialistické či sociálno-demokratické režimy (Švédsko, Nórsko, Dánsko, bývalé postkomunistické štáty) – prevaha sociálnej politiky, veľká miera redistribúcie

Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov. Delíme ich na štátne a neštátne alebo na štátne, trhové a netrhové subjekty.

1) štát a jeho orgány

2) zamestnávatelia

3) zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány

4) obce

5) charitatívne organizácie

6) cirkev (ako charita)

7) občania, rodiny a domácnosti

objekt sociálnej politiky – na neho sa orientuje sociálna politika

Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých občanov štátu, ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov, ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú.

subjekt sociálnej politiky – niečo do nej prináša zo svojho príjmu, teda aj ovplyvňuje sociálnu politiku, niečo vytvára  

Sociálne politika a jej jednotlivé kategórie

Sociálnu politiku sme charakterizovali ako činnosť, ktorá smeruje k ovplyvňovaniu sociálnej reality (sféry).

Základným cieľom sociálnej politiky musí byť vytvorenie ľudsky dôstojných podmienok života a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých.

Tento všeobecný cieľ:

- je dlhodobý a má svoje vývojové štádiá, teda sa mení jeho kvalita

- neznamená nejaké nóvum

- dá sa rozčleniť do parciálnych cieľov

Princípy sociálnej politiky:

Princíp sociálnej spravodlivosti

Spravodlivosť je postavená proti krivde a bezpráviu. Sociálna spravodlivosť je pojem relatívny. Poznáme tri zásady spravodlivosti (každému rovnako, každému podľa jeho potrieb, každému podľa jeho zásluhy). Rozlišujú sa dielčie princípy:

- podľa výkonu a zásluhy (ide do popredia)

- súladu medzi vstupmi a výstupmi

- rovnosti

- rovnakých príležitostí

- sociálnej potrebnosti

Princíp solidarity

Je založený na vzájomnej podpore, spolupráci medzi ľuďmi. Poznáme tri úrovne solidarity:

1) medzištátna : WHO, červený kríž

2) celoštátna : organizovaná štátom

3) vnútrorodinná : vreckové

medzigeneračná solidarita – ja pracujem na dôchodok rodiča. Je potrebné zvažovať mieru solidarity, ale len do tej miery aby nebola utlmovaná aktivita poberateľa solidarity.

Princíp subsidiarity

Má korene v kresťanskom učení. Je uplatňovaný najmä v Amerike. V prvom rade si mám pomôcť sám, ak nemôžem, požiadam rodinu, potom priateľov, samosprávu, charitu a v poslednom rade štát.

Princíp participácie

Občania by mali mať reálnu možnosť podieľať sa na to, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život (staroba, choroba, zdravie, nezamestnanosť, ...).

Základné funkcie sociálnej politiky

Ochranná funkcia

Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Je to zmiernenie alebo ochránenie dôsledkov sociálnych udalostí.

Rozdeľovacia funkcia

Rieši čo, komu, ako, za čo a podľa čoho rozdeľovať. Uskutočňuje sa pomocou daní a transferov.

Stimulačná funkcia

Podporuje, stimuluje, motivuje ku konaniu.

Preventívna funkcia

Predchádza škodám pri vzniku nepriaznivých situácií.

Homogenizačná funkcia (rovnorodosť)

Zmierňuje sociálne rozdiely. Nie je účelné mať rovnorodú spoločnosť, teda sa prikláňame k rôznorodej spoločnosti.

Pracovné aktivity občanov

Minimálna mzda

Je to najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom, spravidla najnižšej kvalifikácie a výkonnosti. Je to najnižšia cena práce zamestnancov zabezpečujúca určitý priemerný životný štandard a to na minimálnej uznanej spoločenskej hranici.

Funkcia minimálnej mzdy

1) Ekonomická funkcia

- minimálna mzda je „prahom“, od ktorého sa odvíjajú tarifné mzdy v danej krajine

-je mzdovým nákladom (odrazí sa na cene tovarov a služieb a v konečnom dôsledku na inflácii)

- poskytuje určitú ochranu pred možnosťou „nekalej súťaže podnikateľských subjektov“

2) Sociálna funkcia

- minimálna mzda zabezpečuje určitú formu prežitia zo zárobku

- predstavuje určitú ochranu pred nezamestnanosťou

Existujú aj ďalšie odvodené funkcie, ale v SR už neplatia.

Mechanizmus stanovenia minimálnej mzdy

1) Rozhodnutím parlamentu – takto sa to deje v minime krajín, pretože je to neflexibilné

2) Rozhodnutím štátnej správy (vlády) – SR

3) Orgány s právom rozhodovať – špeciálne orgány v Austrálii, Veľkej Británii, Írsku

4) Orgány s právom doporučovať – typické pre rozvojové krajiny. Tieto orgány robia len určitý predvýskum, doporučia, ale rozhodnutie prijíma iný kompetentný orgán.

Prispôsobenie minimálnej mzdy

Výber kritérií – záleží na tom čo si štát stanoví napr.: rast spotrebiteľských cien, rast reálnych miezd, rest priemerných miezd.

Výber spôsobu – napr. periodický (raz ročne sa mení – aj v SR), neperiodický (vláda si počká ako sa to vyvinie a potom zareaguje).

Výber času – reakcia na požiadavky spoločnosti.

- minimálna mzda je súdne vymáhatelná

- každé odvetvie alebo podnik si môže určiť vlastnú minimálnu mzdu – musí však byť vyššia ako zákonom uznaná

- 2003 = 6080;     2004 = 6500;

- percento minimálnej mzdy z priemernej mzdy by malo byť na úrovni 50 – 60% (v súčasnosti okolo 40% v SR)

- najvyššiu minimálnu mzdu má Luxembursko, približne 1300 €

Cena práce

Celkové náklady práce sú súhrnom nákladov, ktoré zamestnávateľ vynakladá v súvislosti so získavaním a výchovou pracovných síl, s odmeňovaním za prácu a so zabezpečením sociálnych potrieb pracovných síl podľa záväzkov, ktoré voči nim prijal.

Celkové náklady práce

priame náklady                            nepriame náklady                                  subvencie,

práce                                            práce                                                      vládne podpory

Priame náklady práce - sú súhrnom nasledovných premenných:

= mzdy (= základné mzdy + prémie a odmeny + príplatky a doplatky + naturálne mzdy + ostatné mzdy)

+ náhrady mzdy

+ platby so programu sporenia

+ odmeny za pracovnú pohotovosť

+ odmeny zo zisku

+ ostatné priame náklady

Nepriame náklady práce – sú súčtom týchto premenných:

= zákonné príspevky na sociálne zabezpečenie (= dôchodkové sporenie + nemocničné poistenie + zdravotné poistenie + poistenie v nezamestnanosti + úrazové poistenie)

+ nadštandardné príspevky na sociálne zabezpečenie

+ sociálne dávky

+ personálne náklady na školenie zamestnancov

+ náklady na učňovské vzdelanie

+ personálne náklady na nábor zamestnancov

+ sociálne výhody

Subvencie (vládne podpory) – sú súčtom čiastok prijatých vo forme dotácií. Je to odpočítateľná položka (mínusová).

Dlhodobá nezamestnanosť

Grantová schéma:

Formulár žiadosti o grant

A. Projekt

1. popis – názov, miesto, výška grantu, stručný obsah => cieľ, skupiny, hlavné aktivity, metodológia, doba trvania a plán aktivít

2. očakávané výsledky – ako sa zlepší informovanosť, zamestnanosť

3. rozpočet

4. očakávané zdroje financovania

B. Žiadateľ

1. Identifikácia

2. Bankové spojenie              

3. popis žiadateľa

4. Skúsenosti

C. Pomery žiadateľa

Som Róm, ktorý vie a chce pracovať

- prečo človek pracuje – útok na mentalitu, motivácia na kurz

- predstaviť povolania

- správanie na pracovisku

- selfmarketing

- stáž alebo prax v určitom podniku, aby si mohli prakticky vyskúšať čo sa naučili

Cieľ : získanie pracovných zručností a sociálnych návykov

Nástroje sociálnej politiky

Z hľadiska praktickej realizácie:

1. kolektívne vyjednávanie – nepretržite prebiehajúci proces, založený na kompromise, tripartita

2. Programovanie a plánovanie

Sociálny dialóg sa uskutočňuje na troch úrovniach:

- makroúroveň = najvyššie – generálne

- medziúroveň = kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (viac podnikov rovnakého odboru)

- mikroúroveň = na úrovni podniku

Tripartita je podľa medzinárodnej organizácie práce považovaná za hospodárske a sociálne partnerstvo medzi štátom (vláda), zamestnávateľmi a zamestnancami.

Predstavitelia odborov by mali byť na ÚP, VZP, SP.

Ďalšie nástroje sociálneho dialógu:

A) zastúpenie predstaviteľov odborov a zamestnávateľov v riedení orgánoch verejnoprávnych inštitúcií.

B) neformálne rokovania, konzultácie, dohody

Plánovanie a programovanie – podstatou sociálneho programu je vyhlásenie cieľov, zámerov, smerov, ku ktorým sa úsilie sociálneho systému bude uberať.

Ďalšie nástroje sociálnej politiky – majú konkrétny aplikačný charakter

- sociálne príjmy – pokryť životné náklady

- sociálne služby – vzdelanie

- vecné dávky – nie peniaze

- účelové pôžičky – napríklad na bývanie

- úľavy a výhody – napr. cestovné, lacnejšia strava

Tripartita zanikla je už len ako poradný orgán.

Úloha štátu v sociálnej politike

- až od konca 19. storočia. Je to produkt určitého stupňa rozvoja spoločnosti v oblasti ekonomického, politického a sociálneho života, premietajúc sa i vo vedomí ľudí.

- pojem štát zaviedol do odbornej literatúry Nicolo Machiavelli (v spise Vladár).

Nevyhnutnosť štátu:

- prac. príjem je podstatnou existenčnou základňou

- mnohý obyvatelia sú buď vôbec alebo len v obmedzenej miere schopní zabezpečiť svoju existenciu prac. príjmami.

- samotné štáty sa prezentujú humanistickými ideálmi (školstvo, zdravotníctvo...)

Štát sa v sociálnej politike angažuje dvomi spôsobmi:

1) konceptov SP -> tvorba

2) priamy vykonávateľ, realizátor sociálno-politických opatrení

                                                  Sociálna politika a welfare state

welfare state = sociálny štát  

„welfare“      = blahobyt alebo materiálne a sociálne podmienky pre blahobyt

Demokratické štáty budovali sociálny štát súčasne zhora a zdola. V socialistických štátoch to bolo výlučne zhora formou vytvárania tzv. sociálnych istôt garantovaných štátom.

Sociálny štát sa stotožňuje so sociálnou politikou. Je postavený na princípe rovnosti. Funguje na tom, že nie sme zodpovední len sami za seba. Takto to vôbec nefunguje v USA, tam je to naopak.

Kritici tvrdia, že sociálny štát:

- ožobračuje stredné vrstvy (odvody, dane)

- podkopáva ľudské cnosti, najmä pracovitosť a hospodárnosť (bez motivácie)

- podporuje márnotratnosť na všetkých úrovniach

- zvyšuje moc štátu

Sú to najmä americkí autori. Chápu sociálny štát len ako poskytovanie sociálnych dávok. Preto sa tu sociálny štát rozvinul len v malej miere.

Existujú rôzne typy sociálneho štátu (liberalistický – USA, konzervatívny – Európa).

Sociálny štát nemôže existovať v socialistických štátoch -> pretože tu neexistuje trhový mechanizmus a ani v štátoch s veľmi malým ekonomickým rastom -> pretože nemajú prostriedky na pokrytie takejto sociálnej politiky.

Špecifické rysy sociálneho štátu:

- sociálny štát je založený na trhovom mechanizme a jeho cieľom je zmierniť dopad trhového princípu na jednotlivca (ak stratím prácu, dostanem dávky)

-právne nárokovanými sociálnymi dávkami zabezpečuje sociálny štát všetkým občanom

Sociálny štát:

Základné ciele:

- garantuje základný príjem pre každého jedinca a rodinu na úrovni životného minima ( u nás                    

  to neplatí). Je to napr. ak zarábam 5000,- a minimálna mzda je 6000.- štát mi 1000.- doplatí

- poskytuje sociálne dávky

- zabezpečuje poskytovanie verejných sociálnych služieb.

Iné ciele môžu byť:

1) sociálna istota a bezpečnosť

2) sociálna suverenita a dôstojnosť jedincov

3) blahobyt občanov

4) zníženie sociálnej nerovnosti a vyššia sociálna spravodlivosť

5) štandartná úroveň verejných sociálnych služieb

6) zlepšenie kvality osobného a spoločenského života

7) legitimácia spoločenského (politického) systému

(gramotnosť – nielen čítať ale aj rozumieť)

Historický vývoj sociálneho štátu:

- začal vznikať v 60-tych rokoch. Bolo to spôsobené industrializáciou spoločnosti a zmenou spôsobu života. Vznikala urbanizácia a to spôsobilo vznik sociálneho štátu. Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik SŠ:

1) proces industrializácie

a) pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve a pokles vidieckeho obyvateľstva

b) rast veľkých miest (urbanizácia)

c) požiadavky na gramotnú, kvalifikovanú a spoľahlivú pracovnú silu

d) vnímanie nezamestnanosti ako situácie, keď chcem prácu, ale nemôžem ju získať

e) vytvorenie strednej vrstvy, rast zamestnanosti napr.: managerov

f) zbohatnutie firiem a jednotlivcov

2) rast obyvateľstva a jeho meniaca sa sociálna štruktúra

a) menia sa formy rodiny a spôsob života

b) narastá rozdiel medzi tými čo pracujú a nepracujú

c) klesá detská úmrtnosť a rastie dĺžka života (veda a výskum v zdravotníctve)

d) neparticipovanie na trhu práce znamená budúci nepriaznivý dopad na jednotlivcov

3) nárast významu národných štátov

a) centralizácia vládnucej moci

b) rozvoj profesionálneho štátneho aparátu

c) rozvoj štátnych kompetencií prostredníctvom nových techník a komunikačných    

   prostriedkov

4) rast politickej demokracie a politického občianstva

a) rozvoj sociálnodemokratických strán (sú orientované doľava)

Tieto 4 body sa môžu udiať v krajine, ale nemusí vzniknúť SŠ. Ani v USA nevznikol.

Faktory ovplyvňujúce vývoj SŠ:

1) prevažne vnútorné

- demokratické

- ekonomické (ekonomika dokáže vyprodukovať dostatok zdrojov)

- vplyv sociálnej štruktúry

- politické

- vplyv nátlakových skupín (lobizmus)

- vplyv vývoja inštitúcií

- sociálno – psychologické faktory

2) prevažne vonkajšie

- rozvoj techniky

- medzinárodná spolupráca

Kríza SŠ => v druhej polovici 20. storočia. Preto sa v súčasnosti robia reformy. Treba taký systém, ktorý dokážeme financovať.

Príčiny krízy vidíme v:

A) neúmernom raste N

B) strate efektívnosti SŠ

C) strate soc. konsenzu

D) demografických menách

60% financií ide do verejného systému na sociálnu oblasť a z toho 50% ide na mzdy pracovníkov v sociálnych službách (teda nie na dávky ...) – to je neefektívnosť.

Pozitívne stránku sociálneho štátu:

- zamestnáva veľa pracovníkov vo verejných službách

- zabezpečuje prípravu na povolanie a zdravotnú starostlivosť

- zvyšuje kúpnu silu obyvateľstva

- znižuje sociálnu nerovnosť a vytvára pocit sociálneho bezpečia

- podporuje udržanie sociálneho zmieru

- ak dnes zanedbáme školstvo a zdravotníctvo, tak máme negramotnú pracovnú silu

Treba urobiť tieto posuny:

- od verejného vlastníctva bytov (družstevné byty) k súkromnému vlastníctvu (ak to nie je moje, čo ma motivuje k starostlivosti o moje bývanie)

- od monopolnej zdravotnej starostlivosti k súkromnej voľbe (mám možnosť vybrať si lekára)

- od vládnej regulácie k trhovému mechanizmu

- od sociálnych dávok k príjmom z práce (buď 1500; alebo 6500;)

- od kolektivizmu k individualizmu

- od štátneho sociálneho zabezpečenia k súkromnému poisteniu

- od daňového zaťaženia k daňovým redukciám

- od štátneho priemyslu k formám spoluvlastníctva zamestnancov

Cvičenia

1) Nezamestnanosť

2) Ponuka a dopyt po práci

3) Trendy vývoja na trhu práce v krajinách EÚ

- priemerná hodnota zamestnanosti =60% (ale Dánsko, Švédsko =70%, Grécko =56%)

- práca na čiastočný úväzok =16%  (muži =5%, ženy = každá tretia; Holandsko =39%, Grécko =6%)

- nezamestnanosť =8% (Luxembursko =3,9%, Španielsko =11,2%; 6 štátov vykazuje prirodzenú mieru nazamestnanosti, teda do 6%), v Nemecku sú veľké, priepastné rozdiely 5% - 19,6%

- nezamestnanosť mladých ľudí (15 - 24 rokov) =15,4% (Holandsko =7%, Taliansko, Grécko =26%), Nemecko - vzdelávací systém spojený s podnikovou sférou v oblasti praxe

4) Trendy vývoja na trhu práce v SR

- zamestnanosť =57%

- nezamestnanosť =13,2% (nárast nezamestnanosti - prepúšťanie vo verejnom sektore) (Banskobystrický kraj =23,45%, Bratislavský =4,2%)

5) Aktívna a pasívna politika trhu práce

6) Politika zamestnanosti

Kolektívne vyjednávanie

Zákon č. 2/1991 Z.z.

Prvé kolektívne zmluvy sa objavili v Anglicku v 1. polovici 19. storočia. Týkali sa najmä robotníkov. V 2. polovici 19. storočia sa objavili aj vo Francúzku, Nemecku, ...

Kolektívne vyjednávanie - rokovanie medzi zamestnávateľom a jednou alebo viacerými odborovými organizáciami, ktoré zastupujú zamestnancov. Predmetom kolektívneho vyjednávania je určenie pracovných podmienok a pravidiel zamestnávania a tiež regulácia vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Cieľom je kolektívna zmluva.

Kolektívna zmluva - je dvojstranný úkon medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorý má povahu normatívneho aktu.

Zásady správneho vyjednávania

1. taktika
2. určiť si, kto začne
3. poznať svoje právomoci i právomoci druhej strany
4. poznať problém a prítomnosť expertov
5. časový harmonogram
6. kompromis a ustúpenie (možnosť viacerých variant)

Fázy kolektívneho vyjednávania

- prípravná fáza - formulácia požiadaviek

- dohoda o zmluve - počet členov v tímoch, deň skončenia vyjednávania, hovorca, zapisovateľ, experti

- zorganizovanie vyjednávacieho tímu - nielen experti pre oblasť vyjednávania, ale aj psychologický experti

- vyjednávanie ponad stôl - bežné

- vyjednávanie poza stôl - ak sa nemôžeme dohodnúť, prestávka na získanie informácií mimo rokovania

- záverečná fáza - spísanie zmluvy zapisovateľom

Štádiá kolektívneho vyjednávania

- orientačná fáza - oboznámenie sa s členmi v tíme

- zaujatie stanoviska - identifikácia spoločných cieľov a záujmov

- začatie samotného vyjednávania - kolobeh návrhov a protinávrhov

- kritický bod - nevedia sa dohodnúť

- nasleduje urovnanie konfliktu

- záver vyjednávania alebo dohoda - buď sa dohodnú na inom termíne alebo sa dohodnú a spíšu kolektívnu zmluvu

Stupne kolektívnych zmlúv:

1. podnikové kolektívne zmluvy
2. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (má nadradenosť)

Platnosť kolektívnej zmluvy

- je platná iba, keď má písomnú formu a je podpísaná (2 kópie)

Záväznosť - aj pre interných aj pre externých zamestnancov

Účinnosť- na koľko bola uzavretá = 1 bežný rok (napr.: 31. 3. 03 - 31. 3. 04)

Obsah kolektívnej zmluvy

1. úvod (zmluvné strany, účinnosť)
2. kolektívne vzťahy (soc. Fond)
3. individuálne pracovné vzťahy (odstupné, rekvalifikácia)
4. mzdová časť (odmeny,...)
5. cestovné náhrady
6. starostlivosť o zamestnancov (stravné)
7. ochrana a bezpečnosť pri práci (ochranné oblečenie,...)
8. iné
9. záver

Kolektívne spory a ich riešenie

3. môžu vzniknúť individuálne alebo kolektívne
4. riešenie prebieha v prvom štádiu pred sprostredkovateľom (jeho si vyberieme alebo ho určí MPSVaR; náklady pri spore uhrádzajú jednotlivé strany; sprostredkovateľ rozhodne sám alebo ich dá do tímov a nechá to na nich) ak sa nedohodnú v druhom štádiu prichádza rozhodca (platí ho štát a proti jeho rozhodnutiu sa nedá odvolať)

Životné minimum v systéme SP a chudoba

Sociálna diferenciácia obyvateľstva - príjmová a dôchodková nerovnosť (ale aj odmena za riziko)

Trhové faktory nerovnosti:

5. priepastné rozdiely medzi bohatstvom v rukách úzkej skupiny obyvateľov a biedou veľkého počtu obyvateľov
6. postavenie človeka je do určitej miery dané a sám to nemôže ovplyvniť
7. výhodnejšie postavenie je aj otázka šťastia, konexií alebo náhody

Argumenty, ktoré zamietajú znižovanie nerovnosti:

1. pokles zdrojov akumulácie a spomalenie ekonomického rastu
2. vysoké náklady, administratívna náročnosť
3. redistibúcia je neefektívna - byrokratický aparát

4. proti redistribúcii sú bohatí, chudobní sú za
5. redistibúcia = zmierňovanie sociálnej diferenciácie

Na Slovensku sa chudoba začala prejavovať až po roku 1989. Chudobným je človek, ktorý viditeľne žije v zlých podmienkach. Pojem chudoba sa v zákone neuvádza, používa sa pojem sociálna exklúzia (vylúčenie), sociálne slabší, hmotná núdza, sociálna núdza.

Hmotná núdza - stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum

Sociálna núdza - stav, keď si občan nemôže zabezpečiť starostlivosť o seba vzhľadom ne vek, nepriaznivý zdravotný stav alebo stratu zamestnania

Absolútna chudoba - je spojená s fyziologickým prahom, nie sú naplnené základné potreby (potrava, ošatenie, bývanie)

Relatívna chudoba - je spojená s priemernou životnou úrovňou v danej krajine ku ktorej chudobní nemajú prístup

V krajinách EÚ sa vychádza z priemerného príjmu v danej krajine. Z toho 50% znamená chudoba. Krajiny si môžu toto percento prispôsobiť.

V ČR je rebríček stavu núdze takýto:

1. Bieda = nemám základné potreby

2. Hmotná núdza = príjem < životné minimum

3. Sociálna núdza = nemôžem zvýšiť príjem zo zdravotných dôvodov)

4. Chudoba = príjem okolo životného minima

Indikátory a hranica chudoby

- tri princípy stanovenia chudoby:

1) Princíp rozpočtových štandardov - koše tovarov a služieb, ktoré po ocenení reprezentujú minimálnu hranicu životnej úrovne. Nevedia sa však dohodnúť čo sem zaradiť.

2) Princíp sociálneho konsenzu - berie na zreteľ názory širokej populácie. Využívajú sa výskumy, v ktorých sa zisťujú názory príjmovo diverzifikovaných skupín a to:

- aké položky rodinného rozpočtu sa považujú za nevyhnutné

- aký minimálny príjem sa považuje za adekvátny na uspokojenie nevyhnutných potrieb

- akú úroveň sociálnych dávok sú občania svojimi daňami ochotní financovať

3) Princíp určenia hranice chudoby založený na správaní ľudí - ak sa mi zmení príjem, zmením svoje správanie

Životné minimum

Vyjadrovalo spoločensky uznanú minimálnu hranicu čistého príjmu fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Po reforme to už neplatí a každý občan má od 1.1.2003 nárok len na 1540 Sk.

Metódy stanovenia životného minima

a) metóda absolútna (metóda komplexných normatívnych spotrebných košov)

* minimálny spotrebný kôš

racionálne spotrebné koše - robia ich odborníci podľa potreby kalórií...; tieto sú bohatšie, lebo sa pozerajú aj na rozvoj človeka (kultúra)

b) metóda relatívna podľa priemerného príjmu v krajine

c) subjektívne stanovenie týchto hraníc

Pasca chudoby - občan sa rozhodne, či zostane v systéme sociálneho zabezpečenia alebo pôjde pracovať. Ak bude životné minimum vysoké, ľudia nebudú pracovať.

Druhy životného minima, resp. možné hladiny životného minima:

1. Existenčné minimum - zabezpečenie základných potrieb

2. Sociálne minimum - existenčné minimum navýšené o výdavky na kultúru, dopravu, ...

3. Minimálny komfort - nad životným minimom. U nás nie je táto hranica presne stanovená.

- sumy životného minima:

- 4580 - pre jednu plnoletú fyzickú osobu

- 3200 - pre ďalšiu osobu alebo zaopatrené dieťa

- 2080 - neplnoleté nezaopatrené dieťa

Výpočet : zrátam príjem, vypočítam životné minimum a ak mi chýba do životného minima, doplatia mi

* do príjmu nezarátam príjem, ktorý je nestály (brigáda), štipendiá

* aj imigranti majú nárok na dávku sociálnej pomoci

* chudoba v SR = 10,43% (klameme však EÚ, lebo ju meriame inak, neberieme 50% ako oni)

Chudobou ohrozené skupiny obyvateľstva

- starý ľudia

- ľudia z nižším vzdelaním

Starí ľudia sú ohrození preto, že sú vylúčení z trhu práce z hľadiska veku. Vyššiu životnú úroveň majú pracujúci dôchodcovia (tých je ale u nás 8%). U nás dôchodcovia zarábajú len 40% z toho čo pracujúci ľudia. To je alarmujúce.

- neúplné rodiny z deťmi

- bezdomovci

Existujú:

1. bezdomovci bez strechy nad hlavou
2. bezdomovci, ktorí bývajú v inštitúciách, ktoré pomáhajú bezdomovcom
3. bezdomovci, ktorí majú príležitostné bývanie
4. bezdomovci, ktorí bývajú v nevyhovujúcich bytoch

Cvičenia

Priority sociálnej politiky „podnikovej“

- jej základný nástroj je sociálny fond

1. Vytváranie vhodných podmienok na prácu zamestnancov

a) pracovné prostredie a ochrana práce - zabezpečenie ochranných prostriedkov pre zamestnancov, znižovanie namáhavej fyzickej práce, znižovanie úrazovosti

b) sociálno-hygienické podmienky práce - budovanie sociálnych zariadení, šatní, dostatočné množstvo svetla, neprašné

c) pracovnoprávne podmienky a vzťahy - zabezpečenie sociálnych istôt pre zamestnancov

d) režim pracovného času a odpočinku - prestávky, pohyblivý pracovný čas, úprava pracovného času (ak autobus prichádza o 8:00, potom posun na 8:10)

e) kvalifikačná štruktúra a kvalifikačný rast - kurzy, pracovný postup

f) doplňujúca kompenzácia miezd - mobilný telefón, auto, pripoistenie - pre manažérov (+ tantiémy, podiel na zisku), pre zamestnancov - vianočný príplatok, zľavy na tovar

g) aktivizácia ľudského činiteľa - vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom, odbormi...

2. Zdokonaľovanie životných podmienok a kvality života zamestnancov

a) ochrana a tvorba životného prostredia - čističky, katalyzátory, odstránenie následkov znečistenia (sankcie)

b) zdravotná starostlivosť - podnikový lekár, vakcíny, preventívne prehliadky, psychológ

c)  stravovanie - jedáleň, dodržanie zdravej výživy, pitný režim (bufet)

d) doprava do zamestnania - vlastný autobus, príspevky, preplatenie

e) možnosti bývania - ubytovne, podnikové byty, bezúročné poistenia

f) využívanie voľného času - knižnice, športové aktivity, detské ihriská

g) starostlivosť o rodinné zázemie - mikulášske balíčky, párty, zájazdy, plesy

h) zariaďovanie a materiálne zabezpečovanie služieb - koláče na svadbu, očistenie oblečenia ...

i) zabezpečovanie sociálno-psychologických vzťahov - sociálna práca - starostlivosť pre rizikové skupiny (kontrolovať alkoholikov, prispôsobiť podmienky pre postihnutých)

3. zvýšenie starostlivosti o vybrané skupiny zamestnancov

a) vrcholový manažment - mobilný telefón, auto, pohyblivý pracovný čas, predplatné časopisov, reprezentatívne oblečenie

b) dlhodobo odlúčený zamestnanci od rodiny - prednostná dovolenka, preplatenie cestovného a telefónnych účtov, odlúčné pripočítať ku mzde

c) uvoľňovaní pracovníci - odstupné, nájsť mu prácu, zabezpečiť rekvalifikáciu, outplacement (najme sa firma pre pomoc pri hľadaní práce)

d) ženy s nezaopatrenými deťmi, osamelé matky - škôlky, jasle, prispôsobiť pracovnú dobu, obchod aby si nakúpili

e) osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou - prispôsobenie pracovného prostredia a prostriedkov k práci, bezbariérový prístup

f) dôchodkový vek - pripraviť ich na odchod, zabezpečenie stravovania i v dôchodku, rozlúčkový večierok, gratulácia k jubileu

g) zamestnanci z nízkou sociálnou a kultúrnou úrovňou a s protispoločenskými prvkami správania - reintegrácia a resocializácia, zapadnutie do kolektívu

outplacement:

- pri znižovaní počtu zamestnancov si firma najmä poradenskú spoločnosť, ktorá zamestnancom pomôže nájsť prácu (pomoc pri životopise, výberovom konaní, internet, analýza situácie) * chce si udržať dobré meno

Cvičenia

Sociálne zabezpečenie

- je to súbor inštitúcií, zariadení, opatrení a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie následkov sociálnych udalostí, v ktorých sa občania ocitli, resp. ocitnúť mohli.

Sociálne poistenie - zabezpečuje jednotlivca alebo rodinných príslušníkov pri výskyte životných udalostí, ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistení (dôchodok)

Štátna sociálna podpora - viaže sa ne sociálne situácie, ktoré nemožno predvídať a nie je možné sa na ne pripraviť (materská)

Sociálna pomoc - sa uplatňuje, keď iné zdroje, ktoré by mohli pomôcť jednotlivcovi alebo rodine prekonať ohrozujúcu rodinnú situáciu nie sú k dispozícii a občan nie je schopný vlastnými silami prekonať.

Tieto tri sú súčasťou sociálneho zabezpečenia

- sociálne zabezpečenie  širšom v SR:

1. Dôchodkové zabezpečenie a DDP a typy dávok

a) systémové dávky (odvodené od príjmu + pracovnej činnosti) svojou povahou patria do poistného systému

* starobný

* invalidný

* čiastočný invalidný

* vdovský a vdovecký

* sirotský

b) nesystémové - zanikajú

2. Nemocenské poistenie

a) systémové dávky

* nemocenské

* OČR

* peňažná pomoc v materstve

* vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

b) nesystémové - zanikajú alebo prechádzajú inam

3. Štátne sociálne dávky

* prídavky na deti

* rodičovský príspevok

* zaopatrovací príspevok

* náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách

* príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti

* odmena pestúnovi

* príspevok na bývanie

* príspevok pri narodení dieťaťa

4. Sociálna pomoc

a) sociálna prevencia

b) riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze

* nástroje sociálnej pomoci:

- dávky a služby

- sociálne poradenstvo

- sociálno-právna ochrana

- peňažné príspevky na kompenzáciu

Dôchodková reforma

Priebežný systém = pay as you go

K schváleniu reformy došlo v apríli 2003. Ako prvé - Chile 1981

Dôvody

- starnutie populácie - do roku 2050 sa počet viac ako 60 ročných zvýši zo 600 miliónov na 2

miliardy

- nízka pôrodnosť - do roku 2050 z 30% na 21%

Tri piliere

Prvý pilier = priebežný, zákonný. Spadá pod zákon o sociálnom poistení. Mal by fungovať na báze solidarity. Malo by ísť o to, že ak si niekto nestihne nasporiť, sociálna sporiteľňa doplatí rozdiel. Tento pilier by mal zaniknúť, ale vláda sa o to nesnaží.

Druhý pilier = kapitalizačný, povinný. Spadá pod zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Spravujú ho DSS. Vzniká tu produktívny kapitál - teda dochádza k zhodnocovaniu prostriedkov.

Tretí pilier = dobrovoľný. Spadá pod zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Vek vstupu:

8. 16 a menej roční povinne vstupujú do druhého piliera
9. 17 - 25 roční sa môžu rozhodnúť
10. 45 a viac roční nevstúpia a zostanú v prvom pilieri

6. vek odchodu do dôchodku = 62 rokov (2085 - zvýšenia na 65)
7. aby sa mi vyplatil dôchodok a ja som mohol ísť do dôchodku, musím mať 12 násobok životného minima

DSS - budú investovať prostredníctvom 3 dôchodkových fondov:

8. rastový = najrizikovejší
9. vyvážený
10. konzervatívny = málo rizikový

Problémové okruhy:

1. vysoké náklady nového systému = marketingové náklady, počiatočné náklady DSS (získanie licencie, náklady vstupu na burzu cenných papierov)
2. nízke výnosy navrhovaného systému = (50% prostriedkov sa musí investovať doma, a to nie je dobré, lebo sa musí investovať do štátnych pokladničných poukážok a do štátnych dlhopisov a tie sú málo výnosné)
3. problematické postavenie nových subjektov = finančné prostriedky sa nedajú prenášať
4. nedostatočné zmeny priebežného systému = u nás je rovnocenný prvý a druhý pilier a to nie je dobré. Prvý by mal zaniknúť.
5. Demotivujúce pravidlá pre predčasný odchod do dôchodku = 0,5% za každých 30 dní rastie alebo klesá podľa odchodu pred alebo po dôchodkovom veku
6. Dedičnosť bude existovať - koľko?

*doživotná anuita

*programový výber

Riešenie príčin chudoby:

- sú potrebné nasledujúce opatrenia

* Riešenie nezamestnanosti

- zásady nezamestnanosti EÚ sú rozdrobené do štyroch pilierov:

1. zlepšenie zamestnanosti

2. rozvoj podnikania (problémom sú vysoké odvody zamestnávateľov)

3. podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov

4. posilnenie politík rovnakých príležitostí

* Podpora vzdelávania

- vytváranie programov tak, aby boli reálne (nie zastaralé)

- zmena systému vzdelávania

- vtiahnutie do praxe - previazať vzdelávací systém y trhom práce

* Podpora rodiny

- spravodlivejšie rozdelenie platenej a neplatenej práce medzi ženy a mužov

- vytváranie vhodných nástrojov na riešenie bytovej otázky, predovšetkým mladých rodín

- vytváranie pracovných miest na skrátený pracovný úväzok, predovšetkým pre ženy

- rodičovská výchova

* Riešenie menšín

- Rómovia (rómsky asistent, rekvalifikácie, podpora malých remesiel, internáty, previazanosť dávok na školskú dochádzku)

Chudoba vo svete

11. 2,5 miliardy žije z dvoch až jedného dolára na deň
12. 2 miliardy bez energie
13. 1,5 miliardy bez vody
14. 183 miliónov žien = analfabetiek (uprednostnenie muža)
15. 163 miliónov detí trpí podvýživou

Trh práce a politika zamestnanosti v EÚ

Politika zamestnanosti je koordinovaná politika. EÚ uznáva, že každý štát je zodpovedný za svoju politiku zamestnanosti... EÚ sa snaží len o harmonizáciu.

Problémy s nezamestnanosťou začali v 70. rokoch - kríza spojená s nízkym ekonomickým rastom.

- 1989 - z EÚ fondu sú vytvárané programy:

* program na znižovanie nezamestnanosti handikepovaných = HORIZONT

* program na znižovanie nezamestnanosti žien = NOW

* potlačovanie nerovností na trhu práce = EQWUAL (***), funguje dodnes

Biela kniha - prijatá na summite EÚ 1993, odporúčanie: znižovanie nezamestnanosti funguje len vtedy ak funguje celá ekonomika.

Štyri oblasti riešenia nezamestnanosti:

1. geopolitická - nové technológie, ktorým sa treba prispôsobiť
2. demografická - dôchodkové systémy a ich reforma
3. oblasť techniky - nová priemyselná revolúcia, technika napreduje + hlavné sú vedomosti
4. oblasť financovania - zosúladiť

Biela kniha 2001 - vytvorených 3 000 000 pracovných príležitostí v roku 2000 a 1,6 milióna obsadili ženy.

Špecifiká trhu práce

16. v rámci EÚ oblasti z najvyššou nezamestnanosťou - vnútorné špecifiká, juh Talianska (Calabria), časti Francúzka.
17. je možnosť čerpať fondy z EÚ
18. mení sa typ nezamestnanosti - cyklická sa mení na štrukturálnu
19. veľa ľudí pracuje v službách
20. nedostatočná mobilita (tradícia, bytová politika), v EÚ je rozšírená medziregionálna mobilita (bývam v Trnave, Pracuje v Bratislave) - je to najmä v Belgicku, Rakúsku, Nemecku

Cvičenia

Sociálna pomoc

Sociálna prevencia - je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

Formy sociálnej prevencie:

1. vyhľadávacia činnosť - maloletý s poruchami správania, týrané deti, osoby, ktoré by mali byť umiestnené do náhradnej rodinnej starostlivosti ale aj rodiny, ktoré ju môžu poskytnúť
2. nápravná činnosť - snahu o pozitívne zmeny v rámci sociálnej pomoci
3. rehabilitačná činnosť - snaha o zlepšenie fyzickej výkonnosti + pracovný výkon
4. resocializačná činnosť - prevýchova
5. výchovno-rekreačné tábory - pre deti z ťažkým postihnutím, v náhradnej rodinnej starostlivosti

Riešenie sociálnej núdze - je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.

Formy riešenia sociálnej núdze:

1. sociálne poradenstvo - zhodnotiť stav a prísť z riešením
2. sociálno-právna ochrana - poskytuje sa pre maloletých
3. sociálne služby

1. opatrovateľská služba - v prípade nepriaznivého zdravotného stavu, mamička z trojčatami + viac, dvakrát po sebe dvojičky v rozmedzí dvoch rokov
2. organizovanie spoločného stravovania - pre dôchodcov, ktorý poberajú starobný dôchodok a namôžu si stravovanie zabezpečiť sami
3. prepravná služba - pre ťažko zdravotne postihnutých
4. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb - starobince, detské domovy, útulky, krízové strediská
5. sociálna pôžička - pre občana, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi a to na kúpu zariadenia domácnosti (posteľ, stôl, ...), na opravu zariadenia, ...

Peňažné príspevky na kompenzáciu:

1. peňažný príspevok na osobnú asistenciu - nemôže byť poskytnutý rodinnému príslušníkovi, príspevok je vo výške 55 Sk/ hod
2. peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky - aj na jej opravu, patrí sem aj pes zo špeciálnym výcvikom, príspevok sa poskytuje v % z ceny, maximálne však do 260 000 Sk, sú to napr. barle, vozík ....
3. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidle - pre ťažko zdravotne postihnutého odkázaného na prepravu (minimálne dvakrát do týždňa), maximálna cena auta je 400 000 Sk
4. peňažný príspevok na prepravu - ak je pokazené auto, najviac 2 500 Sk mesačne, pričom nie je možné prenášať do nasledujúceho mesiaca
5. peňažný príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže - bezbariérové prechody, maximálna hodnota úpravy bytu, domu 550 000 Sk a garáže 50 000 Sk

- tieto príspevky sa vyčísľujú podľa % zo všetkých súm a to podľa:

* príjmu občana a do výšky ŽM

* % zistím zo sumy, ktorú môžem čerpať (pri „e)“ môžem čerpať napr. len do 200 000 Sk, tak % z 200 000 Sk)

Kvalita života

Teoreticko-pojmový aparát

- 1968 - po prvý krát sa použil pojem „kvalita života“ - rímsky klub ho použil pri definovaní svojich cieľov

Kvalita života - uspokojenie potrieb. Závisí od výšky, charakteru a spôsobu uspokojovania týchto potrieb.

Päť komponentov kvality života:

1. potreby
2. hodnotové orientácie
3. životné podmienky
4. sociálne prostredie
5. životné činnosti a aktivity

Príslušné pojmy kvality života:

21. spôsob života - podiel rôznych druhov činností v živote človeka (práca, voľný čas, kultúra, ...); sociálno-psychologický pojem
22. životný štýl - sociálno-psychologický pojem

11. podľa profesií: učiteľ, herec, robotník, ...
12. podľa určitého materiálneho zabezpečenia: racionálny životný štýl, asketický, hedonistický (požívačný), konzumný
13. podľa bývania: životný štýl mešťana a obyvateľa vidieky

23. životná úroveň - sociálno-ekonomický pojem. Do pomeru sa dávajú príjmy a výdavky obyvateľa (koľko % má televízor, auto, ... - podľa toho sa stanoví životná úroveň)

Ukazovatele kvality života

A) Merateľné hodnoty = práca, zdravie, bývanie - počet bytov

* zdravie - dĺžka života, počet lôžok na jedného obyvateľa

* práca - miera nezamestnanosti, počet nezamestnaných na jedno pracovné miesto, podpora v nezamestnanosti

* životná úroveň - HDP na jedného obyvateľa

* bezpečnosť - kriminálne činy na jedného obyvateľa

* vzdelanie - gramotnosť

B) Abstraktné hodnoty = sloboda, demokracia, morálka. Neexistujú ukazovatele pre toto meranie.

Index ľudského rozvoja = HDP Human Development Index !!!!  (1990)

Skladá sa z troch veličín

1. Zdravie a dĺžka života - meria sa očakávaná dĺžka života pri narodení (koľko má schopnosť sa dožiť)
2. Vzdelanie - meria sa gramotnosť dospelého obyvateľstva (2/3 váhy), kombinovaná miera zápisu na ZŠ, SŠ a VŠ (1/3 váhy)
3. Životná úroveň - meria sa HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily

HDI môže nadobúdať tieto hodnoty: (od 0 po 1)

0,800 - 1 - vysoká úroveň   (napr.: Nórsko, Kanada, Austrália, Veľká Británia, Francúzsko, USA...)

0,500 - 0,799 - stredná úroveň   (napr.: Ázia, Mexiko, Brazília, Ukrajina...)

pod 0,500 - nízka úroveň   (napr.: Afrika, Haiti...)

14. Slovensko vykazuje hodnotu 0,835 - vysoká úroveň

Tento index sa vykazuje od roku 1990. V roku 1995 pribudol index ľudského rozvoja podľa pohlavia (je to to isté, tie isté ukazovatele, len sa delia podľa pohlavia). V roku 1995 sa tiež začal merať index účasti žien (meria sa miera účasti žien v politike, v podnikoch, vo vedúcich úlohách). V 1997 sa začal merať index ľudskej chudoby (vykazuje sa samostatne v rozvojových krajinách - koľko ľudí má prístup k pitnej vode, zdravotníctvu a v rozvinutých krajinách - meria sa dlhodobá nezamestnanosť, disponibilný príjem ...)

Sféry kvality života

1. Sféra práce - dve funkcie práce: - ekonomická (peňažný štandard jednotlivca) a sebarealizačná funkcia
2. Mimopracovný čas - starostlivosť o deti, domácnosť, cestovanie do a zo zamestnania, na nákupy, spánok, príprava jedla a hygiena, štúdium
3. Voľný čas - televízia, video, čítanie, šport, pomoc druhým ľuďom a dobrovoľnícka práca, kultúra a zábava

Vzdelávacia politika

Sociálnu politiku spravuje MPSVaR

Vedomosti - určitý súbor znalostí a zručností jednotlivca a získava sa na rôznych stupňoch. Nielen formálnym stupňom ale aj v rodine, na pracovisku.

Technické vedomosti - získavajú sa v škole, na pracovisku, sú v identifikácii so zameraním

Zručnosti - „interpersonálne zručnosti“ - viažu sa ku konkrétnemu miestu, napr.: schopnosť ako dokážem pracovať v tíme, aký som tvoriví, kreatívny, komunikatívny.

Kvalifikácia:

1. Vzdelanie
2. Osobnostné predpoklady
3. Praktické skúsenosti

Kompetencie - znalosti, zručnosti jednotlivca, povahové črty, postoje, skúsenosti jednotlivca ...

Vzdelávacia politika

1. Súhrn konkrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.
2. Rozhodovanie o:

15. vzdelávacích inštitúciách
16. prístupe k vzdelávaniu
17. obsahoch a cieľoch vzdelania
18. spôsobe riadenia a financovania

Cieľom vzdelávacej politiky je:

1. Zabezpečiť súčasný a ex aute rozvoj

24. poznávacej a duchovnej kapacity populácie
25. poznatkového a vedomostného fondu

2. Zabezpečiť a rozvíjať morálno-hodnotové orientácie

Vzdelávacia politika

1. Vysokoškolská politika

Nástroje:

19. ekonomické

26. trhové - grantový systém na edukačné aktivity VŠ, školné, výskum a vývoj, kultúra
27. netrhové - a) priame: štipendiá, pôžičky, príspevky na jedlo

                          - b) nepriame: daňové úľavy, zvýhodnenie, zľavy cestovného

1. neekonomické - programové dokumenty definujúce ciele a úlohy VŠ politiky a právne akty

2. Vzdelávacia politika v EÚ - snaha o vytvorenie tzv. učiacej sa spoločnosti, napr.: zníženie nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci.

Na akých princípoch? Princípy:

1. princíp solidarity - každá spoločnosť, krajina si bude sama zodpovedať za ciele, ktoré chce dosiahnuť. EÚ slúži len ako pomoc a podpora.
2. princíp európskej dimenzie - protiklad subsidiarity. Apeluje ne tradície, rozmanitosť, napr.: Waldorfské školy (120 v Nemecku)
3. spolupráca školskej sústavy a podnikov
4. celoživotné vzdelávanie - cieľom je podpora občianskej aktivity a zamestnanosti

Priemerná dĺžka vzdelania v počte rokov:

28. priemer za EÚ 17,4%
29. Švédsko             18%
30. ČR                   14,7%
31. SR                   14,6%
32. Rakúsko          15,9%

3. Vzdelávacia sústava v SR

- rozvoj slovenského školstva začal od roku 1918 - 1938 - bola uzákonená osemročná povinná školská dochádzka, začalo budovania siete gymnázií

- prvá skutočná vysoká škola - Univerzita Komenského v Bratislave

- 1465 - prvá univerzita na území SR: Academia Istropolitana

- 1657 - druhá univerzita na území SR: Academia Cassoiseusis v Košiciach

- neskôr obe univerzity zanikli

Tri stupne školstva:

1. Primárny - predškolské zariadenia (veľký úbytok v roku 89 - 90%, dnes ešte menej)
2. Základné a stredné

* špecifiká ZŠ

- veľký počet cirkevných škôl, v zahraničí súkromné školy

- povinný predmet - náboženstvo alebo etika

- vysoký počet škôl (približne 250) maďarských, 8 rusínskych, 4 nemecké

- druhý stupeň tvoria ZŠ, ZŠ umelecké, gymnáziá, SOŠ, špeciálne školy, učilištia a SOU

- ZŠ:

- cirkevné = 100           (viac ako 2000 štátnych)

- súkromné = 10

- SOŠ = 275                

- stredné školy = 445

- VŠ:

- štátne = 1

- súkromné = 1

3. terciárny - vysoké školy a univerzity

- najväčšia - Univerzita Komenského (12 fakúlt, 20 000 študentov)

- poskytuje sa v troch stupňoch:

a) bakalárske

b) magisterské

c) doktorandské

* najviac vysokých škôl má Island - 11 VŠ na 100 000 obyvateľov

                                                   SR      - 4 VŠ  na 100 000 obyvateľov

                                                   VB     - 2 VŠ  na 100 000 obyvateľov

SR a naše trendy rozvoja:

20. zvýšenie vysokoškolákov, zvýšenie maturantov, objektívne maturitné skúšky, snaha o sekundárnu a terciárnu gramotnosť, jednotné hodnotenie kvality, snaha o pripojenie všetkých vysokých škôl na internet, predlžovanie povinnej školskej dochádzky a s tým súvisí priemerný vek vzdelávania, merania určitých výsledkov žiakov

Dokončenie politiky zamestnanosti v EÚ

Dlhodobá nezamestnanosť

33. jej vymedzenie sa odlišuje v rôznych krajinách (podľa dĺžky)
34. dlhodobo nezamestnaných v EÚ - 15 = 46,4% dlhodobo nezamestnaných na celkovo nezamestnaných

Najrizikovejšie skupiny

35. mladý
36. pred dôchodkom
37. bez vzdelania
38. tí, ktorí sú dlhodobo zamestnaný u jedného zamestnávateľa (zabehnutý režim, nemajú skúsenosti s hľadaním práce, rutina...)
39. zdravotne postihnutí
40. etnické menšiny
41. imigranti

Riešenia:

1. prevencia - rýchle rekvalifikačné kurzy (už vtedy, keď nie som dlhodobo nezamestnaný), v EÚ na jedného kvalifikovaného pripadajú štyria nekvalifikovaný
2. podpora podnikania - úľavy na dani, jednorázový príspevok, zníženie odvodov
3. samozamestnanie - na vytváranie živností
4. verejnoprospešné pracovné miesta - (vytvára ich obec)
5. podpora informovanosti o voľných pracovných miestach - v minulosti podniky povinné hlásiť úradu práce každé voľné pracovné miesta. V súčasnosti je to na dobrovoľnom rozhodnutí.

Nezamestnanosť mladých

42. chýba prax a vzdelanie (v EÚ je 16% mladých nezamestnaných do 15 rokov)

Riešenia:

1. absolventská prax - výhody pre podniky, ktoré ju poskytujú. Pre nezamestnaných však neexistuje žiadny donucovací prostriedok, aby nastúpili. Motivujú ich peniaze.
2. Vytvoriť sociálny systém, aby mi dávky nastačili, aby som chcel pracovať, Absolventi nemajú pracovné návyky, sú teda od štátu diskriminovaný (nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti, keď si teraz neplatia)
3. Úrad práce má pomáhať informovať o voľných pracovných miestach, nielen kontrolovať razítka  (v EÚ - formulár)

Nezamestnanosť žien

43. zamestnanosť sa zlepšuje
44. prioritou žien je rodina, chcú pracovať na čiastočný úväzok (v EÚ)

Riešenia:

1. politika rovnakých príležitostí (rovnaké zastúpenie mužov a žien napr. v politike)               * dá sa povedať, že muži určujú ženské práva (a ženy s tým súhlasia)

V EÚ sa rozširuje ekonomizmus - rozdeľovanie na:

21. tvrdé oblasti (financie, konkurencia, trh, integrácia) - Muži
22. mäkké oblasti (sociálna politika ...) - Ženy

Globalizácia

- znamená: prepojenie celého sveta

- globalizácia sa týka aj sociálnej politiky:

Zmena politiky na trhu práce - prejavuje sa v zmene foriem zamestnávania...

23. významný návrat pracovných úväzkov na dobu určitú - žiadne odstupné, nečerpám podnikovú sociálnu politiku, - výhody pre zamestnávateľa ... ľahko sa ma zbaví. Ak však budem dobrý, tak si ma nechá. To ma motivuje k lepším výkonom. (v USA 40% práce na dobu určitú, v EÚ len 20%)
24. výrazne posilnenie nových pružných foriem zamestnávania  

45. delené pracovné miesto - smenná prevádzka (jeden doobeda, jeden poobede). Výhoda je, že môžem zamestnať ľudí aj na čiastočný pracovný úväzok. Nevýhoda je nízky plat, sťažená kontrola pre zamestnávateľa.
46. Zamestnávanie pracovníkov na skrátený pracovný úväzok - výhoda pre zamestnávateľov je ušetrenie, lebo ho nepotrebujem na celých osem hodín. (u nás 6 - 8% práce na skrátený úväzok, v USA 30%)
47. Skrátenie pracovného týždňa alebo dennej pracovnej doby (u nás pracovný týždeň 37,5 hod.)

1. najkratší pracovný čas v EÚ majú Francúzi = 35 hod./týždeň - viac zamestnancov, skrátené pracovné smeny, menšie zárobky
2. európsky odborári nielen mzda, ale aj pracovné miesto  

1. najímanie pracovníkov na vykonanie konkrétnej práce - žiadne odvody, lacná pracovná sila ...
2. prepožičiavanie pracovníkov, či sprostredkovávanie pracovníkov cez špecializované agentúry
3. práca na diaľku - (tele práca, počítačová práca) - nemusím cestovať, firma nemusí zabezpečovať priestory, lacná pracovná sila. Robia to cudzinci, nízke mzdy, chýba tu styk s ľuďmi, komunikácia, neviem si rozvrhnúť pracovný čas, (najviac práce na diaľku je vo Švédsku). Najlepšie sa to dá využiť v administratíve.

1. vo svete je 17 mil. pracovných príležitostí
2. v Európe 6 mil.  

Dopady globalizácie

48. návrat počtu tzv. „chudobných pracujúcich“ - meria sa reálna mzda v USA 1979 12,29 USD/hod, teraz 11,6 USD/hod (teda sa tam nezvyšuje reálna mzda, u nás sa zvyšuje)
49. platby zamestnávateľov do povinných fondov

Dve kategórie pracovníkov:

1. komerčný, stály pracovníci
2. nájomný pracovníci

Cvičenia

Rodinná politika

Rodina - je malá, primárna, neformálna, intímna, sociálna skupina, zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.

50. právne voľné dieťa na adopciu - rodičia sa o neho nehlásia určitý čas

Funkcie rodiny: reprodukčná, ochranná, emocionálna a výchovno-socializačná, ekonomicko-zabezpečovacia

Rozoznávame dva základné pohľady na rodinu:

1. Funkcionalistický

1. rodina reguluje sexuálne správanie ľudí (incestné tabu - nepripúšťa manželstvo v rodine)
2. rodina zabezpečuje reprodukciu spoločnosti
3. rodina zabezpečuje socializáciu svojich členov najmä v detstve a v mladosti (prenos kultúry z generácie na generáciu)
4. rodina poskytuje starostlivosť, ochranu a citovú oporu
5. rodina sprostredkováva sociálne zaradenie členov do spoločnosti, ich umiestnenie v spoločnosti (nadobúdanie stavov)
6. rodina je prvotnou ekonomickou jednotkou spoločnosti (deľba práce v rodine)

2. konfliktnalitický - sú rôzne názory na prevahu mužov alebo žien (šovinista alebo feministka)

Typy rodiny:

1. podľa formy usporiadania rodiny

1. nukleárna - typická pre moderné spoločnosti
2. rozšírená - viac generácií pod jednou strechou

2. podľa vzoru autority

1. patriarchálna
2. matriarchálna
3. egalitárna - rovnaké postavenie

3. podľa odvodzovania pôvodu potomstva a dedičských práv

1. patrilineárny pôvod
2. matrilineárny pôvod
3. bilaterálny pôvod

Manželstvo - je sociálne uznávaný a formálne uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých osôb, z ktorého pre manželov vyplývajú mnohé sociálne práva a povinnosti.

Členenie:

1. podľa usporiadania manželských vzťahov

1. monogamia
2. polygamia

25. polygýnia = mnohoženstvo (Ázia, Oceánia)
26. polyandria = mnohomužstvo (Ázia, Tibet)

3. skupinové manželstvo

27. manželská zmluva, rozvod

Rodinná politika - je systémom pravidiel, opatrení a nástrojov, ktorými štát priamo alebo sprostredkovane odobruje mimoriadny význam rodiny pre rozvoj každého človeka v spoločnosti a vyjadruje jej svoju podporu.

Systém dávok - sústava spoločenskej pomoci rodinám z deťmi

1. priama finančná pomoc

1. štátne sociálne dávky - rodičovský príspevok (3790 Sk), prídavky na deti (540 Sk)
2. dávky dôchodkového zabezpečenia - pre rodiny z deťmi
3. dávky nemocenského poistenia - podpora pri narodení dieťaťa (4000 Sk), OČR
4. dávky pre rodiny z deťmi
5. iné dávky - štipendiá, študentské pôžičky ...

2. nepriama pomoc - dotácie napr. školské stravovanie
3. naturálna pomoc a služby

Finančné príspevky môžu byť jednorázové alebo opakované.

Ciele a základná charakteristika trhu s bytmi

Ciele:

- základný - zabezpečenie adekvátneho a cenovo dostupného bývania pre všetkých, mení sa to s vývojom spoločnosti

- ďalšie:

* rozšírenie sektoru vlastníckeho bývania

* podpora neziskového nájomného bývania na úkor súkromného nájomného bývania (zamedziť čierny trh s bytmi)

* zvýšenie objemu novej výstavby (nový pokrok: veľkosť...)

* zvýšenie bytového štandardu

* zníženie výdajov domácností na bývanie (regulácia kúrenia)

* zlepšenie bytových pomerov domácností, ktoré sú schopné pokryť prípadne prekročiť svoje základné potreby

Bytová politika je významným stimulom zamestnanosti (pri výstavbe). Ako cieľ môže byť teda aj rast zamestnanosti, ale ja musím zabezpečiť aj dopyt po vzniknutých bytoch.

Trh z bytmi

Systém rozdeľovania bytov:

51. prídelový - do roku 1993, lebo boli rozostavané byty ešte z minulého systému. Funguje to i dnes pre sociálne slabších
52. trhový - ponuka a dopyt po bytoch

Členenie trhu s bytmi do parciálnych trhov s bytmi:

53. trh rodinných domov
54. trh bytov v bytových nájomných bytoch
55. trh bytov v penziónoch a ubytovniach

- podľa kvalitatívnych charakteristík a priestorovej alokácie

* v strede mesta

* na predmestiach

- podľa vlastníctva

* súkromné vlastníctvo (FO, PO)

* verejné vlastníctvo (štát, obec)

* družstevné vlastníctvo (bytové, výrobné, spotrebné - typ družstva)

Sektory bývania

1. verejný nájomný sektor

- vlastníkom sú obce, spájajú dve úlohy a to:

- úloha vlastníka (zarábať)

- sociálnu úlohu

- uplatňuje sa tu nákladové nájomné (odvodzuje sa z príjmu alebo z prevádzkových nákladov, možnosť dotácií)

- je tu prídelový systém (napr. poradovník) - korupcia

- nájomné zmluvy na dobu neurčitú

- neadekvátne obsadenie bytového fondu (ľudia, ktorých príjmy vzrástli musia tento typ bývania opustiť - riešime to dodatočným nájomným)

2. neziskové nájomné bývanie

- previazanie neziskových organizácií z obcami

- nákladové nájomné (kapitálové náklady - náklady spojené so stavbou splátky úverov + prevádzkové náklady)

- spočiatku býva nájomné vyššie (splácanie kapitálových nákladov)

- krížové financovanie - kapitálové náklady platím celú dobu nájmu (na začiatku sa mi zníži, ale platím to potom stále)

- nájomné sa znižuje dotáciami (nenávratné), úver od štátu

- ilegálne odstupné (ak nájdem iného nájomníka namiesto mňa)

- prídelový systém - korupcia

- špeciálne aukcie (zamedzenie ilegálneho odstupného)

- nájomníci nie sú v cieľovej skupine

3. súkromný nájomný sektor

- maximálny zisk (všetko sa to robí načierno), bez sociálneho cítenia

- regulácia alebo kontrola nájomného (to sú zásahy štátu)

- nákladové nájomné (aj prevádzkové aj kapitálové náklady)

- čierny trh z bytmi

- problémové domácnosti - garancia za platenie nájomného, za úhradu opráv (neplatiči - obce ich rukujú do súkromného sektora, pretože ak neplatí v súkromnom sektore, letí, obec je ale garant)

4. vlastnícke bývanie

- ideálna forma bývania

- vhodná investícia (ceny rastú)

- riziko - nedostatok peňazí na splátky úveru, na údržbu

- viazaný kapitál umožňujúci premeniť v disponibilné peniaze

Vývoj bytovej výstavby

56. odkedy štát na seba prevzal bytovú politiku, začali sme zaostávať (päťdesiate roky), ale postavilo sa najviac bytov a domov
57. v SR máme 1,3 milióna bytov a domov (350 bytov/ 1000 obyvateľov)
58. viac ľudí býva v bytoch
59. panelová výstavba SR dosiahla svetové prvenstvo (90% bytov - paneláky) teraz však začínajú problémy
60. chýba nám 300 000 bytov, aby sme dobehli štandard EÚ
61. priemerný byt je na SR 80m2 (17m2 na jednu osobu, napr. v USA je to 60m2/1 osoba)
62. naše byty majú v priemere 36 rokov - sú mladé (ale morálne zastaralé)
63. naše byty sú pomerne dobre vybavené (vodovod, WC, sprcha, kúpeľňa)

Zdravotné poistenie

Poistenie - krytie finančného rizika

28. zákonné
29. zmluvné - podpísanie zmluvy (pripoistenie)
30. dobrovoľné, môže byť:

64. životné a neživotné (tým je aj zdravotné poistenie)

V súčasnosti sú dve formy organizácie a financovania zdravia:

65. povinné sociálne poistenie (Bismarckov model - prevláda v EÚ)
66. národná zdravotná služba (Beveridgov model)

Zdravotné poistenie

67. verejné (povinné) - solidarita, neziskovosť, povinné určí zákon
68. súkromné - individuálnosť, zisk, poistné určí poistná zmluva

A) verejné zdravotné poistenie - princípy

- solidarita (80% ľudí nepoberá poistku, teda tieto prostriedky čerpá 20% ľudí)

- rovnosť (všetci musia byť ošetrený)

- neziskovosť (môže mať zisk, ale môže ho použiť na zlepšenie služieb alebo zníženie odvodov)

- hospodárnosť (rozhodovanie o rozdeľovaní)

- autonómnosť (nezávislá od štátu)

- verejnoprávnosť

B) súkromné zdravotné poistenie - princípy

- individuálnosť (je to moje a keď zomriem pozostalí aj niečo dostanú)

- zisk

Z pohľadu financovania v zdravotnom poistení rozlišujeme:

69. povinné poistenie
70. nepovinné poistenie
71. priame platby

Trendy v zdravotníctve

72. v EÚ rastú výdavky na zdravotníctvo rýchlejšie ako HDP (u nás to je lepšie)
73. starnutie populácie
74. neustále sa objavujú nové a nákladnejšie medicínske technológie
75. rastú požiadavky občanov

Cvičenia

Bytová politika

Základné nástroje na oživenie bytovej výstavby:

76. stavebné sporenia
77. hypotekárne úvery
78. štátna podpora bývania (štátny fond rozvoja bývania)