zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Správne právo

 

vypracované otázky (sppr_faq.doc)

SPRÁVNE PRÁVO: Otázky na skúšku

 

 

 

  1. Verejná správa a jej charakteristické črty
  2. Metódy činnosti verejnej správy
  3. Formy činnosti verejnej správy
  4. Správna veda (metódy a činnosti)
  5. Administratívno - právne normy (pojem, klasifikácia, druhy)
  6. Subjekty verejnej správy a správneho práva
  7. Správne právo v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky
  8. Zodpovednosť vo verejnej správe
  9. Kontrola vo verejnej správe

   10.)  Pozitívne a negatívne vymedzenie právneho poriadku

   11.)  Charakteristické črty správneho konania

  1. Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
  2. Riadne opravné prostriedky
  3. Mimoriadne opravné prostriedky
  4. Výkon rozhodnutia v správnom konaní
  5. Priestupkové konanie
  6. Územné a stavebné konanie
  7. Vnútorná správa (pojem, predmet a základné komponenty)
  8. Policajná správa
  9. Správa zdravotníctva a sociálnych vecí
  10. Správa školstva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Verejná správa a jej charakteristické črty

- zaoberá sa správou vecí verejných, kt. sa realizujú ako prejav verejných vecí v štáte. Je to verejná moc, kt. nedisponuje len štát, ale aj iné inštitúcie. Verejná správa sa delí na:

1.) štátnu správu - jedna zo základných zložiek VS. Vykonáva  najvyšší a najrozšírenejší druh štátnych činností.Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu. Dve základné činnosti: - výkonná činnosť - vzťah štátnej správy k zastupiteľskej sústave a spočíva v bezprostrednom výkone zákonov

                      - nariaďovacia činnosť - vzťah k FO a PO, vydávanie normatívnych právnych aktov.

Štátna správa je činnosť podzákonná a je vykonávaná len na základe zákonov.

2.) samospráva - územná a záujmová, predstavuje vo VS výkonné postavenie a vykonávanie územnej samosprávy. Charakteristickými črtami územnej samosprávy sú:

  1. existencia verejných potrieb a záujmov
  2. má vytvorené miestne zastupiteľstvá
  3. je nezávislá od štátnej správy a tak si volí vlastné orgány

3.) verejnoprávne inštitúcie - predstavujú jeden zo základných pojmov VS. V EÚ platí pojem verejnoprávna korporácia, pričom tento pojem je spätý s podielom na verejnej moci.

Musia tu byť splnené nasledovné kritériá:

  1. vôľa zákonodarcu
  2. dôvod vzniku
  3. poskytovanie verejných služieb
  4. niektoré výsady verejnej moci

 

2.Metódy činnosti verejnej správy

- používajú sa tieto metódy:

1.) metódy vnutroorganizačné - chápemi ich ako spôsoby komplexného, cieľavedomého pôsobenia vo vnútri spravujúcih subjektov za účelom vytvorenia a komplexného skvalitnenia podmienok a predpokladov potrebných na realizáciu hlavného poslania VS.

2.) metódy hlavných činností VS - spôsob pôsobenia správnych orgánov na spravované subjekty (FO a PO) v rámci svojích kompetencíí a právomocí.

 

Metóda presvedčovania - má prioritné postavenie, vyžaduje systematické a dlhodobé pôsobenia a jej efekt je možné očakávať v dlhodobom časovom horizonte. Môže sa realizovať v 2 variantoch:

  1. priame - spravujúci subjekt je v priamom kontakte
  2. nepriame - najviac sa využívajú masovokomunikačné prostriedky

Metóda donucovania - mala by pôsobiť subsidiárne (podporne). Donucovanie sa javí ako najrýchlejší spôsob ako dosiahnuť výsledky, perspektíva však nemusí byť dlhodobo priaznivá. Uskutočňuje sa v 2 variantoch:

  1. priame - odchýlka sa odstraňuje v priamom kontakte (pokuta)
  2. nepriame - odchýlka sa neodstraňuje bezprostredne (odplata)

 

3. Formy činnosti verejnej správy

- sú formami správneho práva a prelínajú sa vo formách spoluúčasti verejnej správy na zákonodarnej činnosti. Môžeme ich chápať v troch zmysloch:

1.) štrukturálne formy - sú to formy organizácie spravujúcih subjektov. VS predstavuje cieľavedomé aktivity konkrétnych subjektov tvoriacich spravujúci podsystém a každý z týchto prvkov plní vymedzené funkcie. Aby ich subjekt mohol plniť, musí byť sformovaný. Tu môžeme hovoriť o organizačných formách, formách organizačných štruktúr subjektov. Súčasťou organ. Štruktúr sú otázky materiálno-technického zabezpečenia, personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov.

2.) procedurálne formy - sa chápu v zmysle, že VS uskutočňuje posrupnosťou skutkov, činov, úkonov v určitom poriadku, kt. prebiehajú v určitých procedúrach. Hovorí sa o procedúrach. Možno ich nazvať procedurálne formy činnosti VS.

3.) finálne formy - sú výsledným prejavom, efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. Prejavujú sa:

  1. vo vydávaní aktov VS,
  2. uzatvorení správnych dohôd,
  3. vykonaní spoločensko-organizačných opatrení a
  4.  vo výkonaní materiálno-technických operácií.

Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov, činov, skutkov.

Prejavuje sa v nich verejno-mocenský charakter VS, vydávajú sa v rámci výkonu VS a sú to právne akty, ktoré môžu vydať len kompetenté orgány VS. Musia vyť v súlade s právnymi predpismi - normami hmotného a procesného práva. Rozdeľujú sa na: nomotvorné a individuálne správne akty.

NORMOTVORNÉ činnosti VS

- zaujímajú v činnosti správnych orgánov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS.  Tri okruhy činností:

  1. Podieľajú sa na tvorbe zákonov. Vláda SR predkladá návrhy zákonov a na ich vypracovaní sa podieľajú orgány VS.
  2. Predstavuje vydávanie všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných predpisov vlády. Tieto činnosti sa označujú ako vydávanie normatívnych správnych aktov.
  3. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov (rezortné predpisy, služobné predpisy)

 

Jednostranné právno-realizačné formy činnosti VS

- spočívajú v aplikácii noriem správneho práva a predstavujú najtypickejšie a početne najrozsiahlejšie činnosti VS. Ide o správne akty. Individuálne správne akty sa rozdeľujú na:

1.) podľa povahy právnych účinkov

  1. konštitutívne - zakladajú, menia alebu rušia správnoprávne vzťahy a pôsobia až po nadobudnutí účinnosti
  2. deklaratórne - potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu
  3. hybridné - deklarujú určitý právny stav a zároveň tým pôsobia na iný právny vzťah. Časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu.

2.) podľa okruhu osôb, kt. právne pomery akt rieši

  1. adresované iba výslovne určeným subjektom
  2. adresované výslovne uršeným subjektom a ich právnym nástupcom,
  3. adresované potenciálnym subjektom

3.) podľa právneho obsahu

  1. oprávňujúce  - adresáta zvýhodňujúce
  2. ukladajúce povinnosť - adresáta znevýhodňujú, zaťažujú povinnosťou
  3. podmienene oprávňujúce - adresáta zvýhodňujú ak splní určité povinnosti

4.) podľa toho, či sa mení právne postavenia adresáta

  1. akty pozitívne - postavenie sa mení
  2. akty negatívne - postvenie sa nemení

5.) podľa uplatnenia predpisov

  1. akty vydané v konaní výhradne upravenom správnym poriadkom, predpisom
  2. akty vydané v konaní podľa osobitných predpisov so subsidiárnym použitím
  3. akty vydané v konaní podľa výhradne procesných ustanovení
  4. akty vydané v konaní podľa procesných predisov správneho práva neupraveného

6.) podľa časových aspektov

  1. akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období.
  2. Akty označované ako bezprostredné zásahy alebo zákroky

 

 

5. Administratívno - právne normy

- označujú sa aj ako normy správneho práva. Majú určitý špecifické znaky:

A. ide o pravidlo správania sa, kt. je ustanovené alebo aspoň uznané štátom

B. ustanovené znamená, že je v štátom uznanej forme, čiže vo forme všeobecne záväzného normatívneho aktu, je prameňom práva

C. jeho zachovávanie, dodržiavanie je zabezpečené možnosťou štátneho donútenia orgánom štátu alebo štátom splnomocneným subjektom.

- tieto normy sa zaoberajú administratívno-právnymi vzťahmi, kt. sa považujú za spoločenské vzťahy upravené právnymi normami. Majú 2 charakteristické črty:

1. predmet administratívno-právnych vzťahov je postavený na materiálnom zmysle k VS

2. aspoň 1 zo subjektov musí byť vykonávateľom VS

- sú to vzťahy mocenského charakteru,

Ich vznik je podmienený:  - iniciatívou orgánov VS

                               - z iniciatívy rozdielneho postavenia subjektov APV

Prvky APV: - subjekt APV

                 - objekt APV

                 - obsah APV

Rozdeľujeme ich z rôznych hľadísk:

1.) podľa obsahu

  1. hmotnoprávne - realizujú sa v oblasti materiálno právnych záujmov
  2. procesnoprávne - realizujú sa medzi subjektami VS a ostatnými subjekt

2.) podľa poslania VS

  1. ochranné - vznikajú za účelom predchádzania nežiaducich javov
  2. regulačné - zakladajú kvantitatívne a kvaltitatívne právne stavy v oblasti VS

3.) podľa postavenia adresáta

  1. vonkajšie
  2. vnútorné

4.) podľa povahy povinností

  1. APV, kt. závisia od aktívnej povinnosti subjektov týchto vzťahov
  2. APV, kt. zívisia od pasívnej povinnosti subjektov týchto vzťahov
  3. APV subjektov nachádzajúcich sa vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti
  4. APV, kt. vznikajú medzi orgánmi VS a PO
  5. APV, kt. vznikajú medzi orgánmi VS a FO

 

6. Subjekty verejnej správy a správneho práva

- potencionálny alebo skutočný účastník právnych vzťahov, kt. je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností. Musí mať spôsobilosť na právne úkony, resp. právnu subjektivitu. Patria sem:

  1. orgány štátnej správy
  2. orgány územnej samosprávy
  3. FO a PO

Do právnej subjektivity zahŕňame: - spôsobilosť mať práva a povinnosti a mať spôsobilosť nadobúdať práva a povinosti vlastnými právnymi úkonmi

- mať deliktuálnu spôsobilosť - mať právnu zodpovednosť za protiprávne konanie

- mať procesnú spôsobilosť - byť účastníkom konania a vystupovať v konaní

 

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

  1. v úžšom slova zmysle sem patria štátne orgány, kt. právne predpisy označujú ako orgány štátnej správy
  2. v širšom zmylse sú orgány štátnej správy totožné s pojmom správny orgán

Vláda a ústredné orgány štátnej správy - ich úlohou je vykonávať štátnu správu a zabezpečovať jej výkon na území celej republiky. Vláda je najvyšší orgán výkonnej moci, spolu s ústrednými orgánmi štátnej správy zabezpečuje medzinárodné, obranné, politické a ekonomické záujmy štátu. Jej činnosť vymedzuje Ústavy SR. Má ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu - Úrad vlády SR, kt. takisto vykonáva odborné, organizačné a technické zabezpečenie činnosti vlády. Má aj ďalšie poradné orgány: Legislatívna rada, Hospodárska rada, Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, Rada hospodárskej a sociálnej dohody, Rada informatiky.

Ústredné orgány štátnej správy tvoria jednotlivé ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. Rozdeľujeme ich do 3 skupín:

  1. ministerstvá, kt. realizujú administratívno-politické úlohy štátu a zároveň riadia miestne orgány štátnej správy (M vnútra a obrany)
  2. ministerstvá, kt. vykonávajú pôsobnosť v oblasti hospodárstva (M hospodárstva, pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja)
  3. ministerstvá, kt. zabezpečujú plnenie úloh kultúrno-sociálnej oblasti (M školstva, zdravotníctva, kultúry, soc. vecí)

Na čele stojí jediný minister, kt. je zodpovedný za chod ministerstva. Pod jeho vedením a kontrolou sa vydávajú všetky právne akty: vyhlášky, pokyny, záväzné predpisy. Minister sa zodpovedá vláde za činnosť ministerstva, ako aj za činnosť orgánov štátnej správy, kt. mu podliehajú. Niektoré svoje právomoci môže delegovať aj na štátnych tajomníkov. Ministerstvo je samostatná organizačná jednotka, kt. sa člení na sekcie, odbory, oddelenia, ale všetky jeho zložky rozhodujú v mene ministra.

   Ústredné orgány štátnej správy sú napr. Štatistický úrad, Protimonopolný úrad, Daňové riaditeľstvo, ako aj orgány miestnej štátnej správy a orgány územnej samosprávy (KÚ, OÚ). Územným obvodom je kraj, OÚ je okres. KÚ a OÚ riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, kt. vynováva a odvoláva vláda na návrh ministra. Vedúceho odboru KÚ vymenováva a odvoláva prednosta KÚ po prerokovaní s ministrom. Vedúceho OÚ vymenováva a odvoláva prednosta OÚ po prerokovaní s prednostom KÚ.

Samosprávne kraje - každý SK je PO, kt. hospodári s majetkom, zabezpečuje a chráni záujmy občanov. Každý občan má právo voliť a byť volený, voliť predsedu a byť volený ako predseda ak spĺňa podmienky, hlasovať v referende, zúčastňovať sa na zastupiteľstvách, obracať sa so svojimi pdnetmi a sťažnosťami na predsedu zastupiteľstvo a na zriadené orgány. SK majú právo stať sa členmi medzinárodných celkov, na základe písomne uzatvorenej dohody o spolupráci. Táto dohoda musí obsahovať názvy a sídla, predmet zmluvy, určenie času, na kt. sa uzatvára, právo vytvoriť orgán na spoluprácu. Musí byť písomná a schválená nadpolovičnou väčšinou zastupiteľstva. Na čele SK je predseda, kt. sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva, kt. je najvyšším orgánom. Má tieto funkcie:

  1. uznáša sa na nariadeniach,
  2. určuje zásady hsopodárenia a nakladania s majetkom SK a majetkom štátu ponechanom v úžívaní
  3. schvaľuje program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
  4. schvaľuje rozpočet
  5. zriaďuje, ruší a kontroluje PO
  6. menuje a odvoláva vedúcih organizácií
  7. na návrh predsedu volí a odvoláva podpredsedu
  8. môže FO alebo PO určených na podnikanie udeliť pokutu do Sk 500.000,-.

Zasadá ak je prítomná nadpolovičná väčšina, nariadenia prijíma ak ich schváli 3/5 väčšina. Má právo vyhlásiť referendum o dôležitých otázkach ak sa o tom unesie zastupiteľstvo alebo 30 % oprávnených voličov prostredníctvom petície. Predsedu odvoláva vtedy ak:

  1. je nespôsobilý viac ako 6 mesiacov
  2. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti predsedu
  3. bol odsúdený za úmyselný trestný čin
  4. o to požiada petíciou viac ako 30 % voličov (do 30 dní sa vyhlási referendum)

Predseda je volený v priamej voľbe, v majektovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch je štatutárnym orgánom. Ak sa domnieva, že zastupiteľstvo prijalo protiprávne nariadenie, môže jeho výkon pozastaviť.

Hlavný kontrolór - vykonáva kontrolu plnenia äloh SK a to príjmov a výdavkov SK a hospodárenie SK, plnenie rozpočtu, hospodárenie a nakladanie s majetkom. Je povinný vykonať kontrolu ak ho požiada zastupiteľstvo. Predkladá správu najmenej 1 x ročne.

 

ORGÁNY ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

Územná samospráva - jej základom je obec, kt. tvorí samostatný, samosprávny celok, združuje osoby majúce v nej trvalý pobyt. Je PO. Územie obce je územný celok, kt. tvorí 1 alebo viac katastrálnych území. Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo zlučuje vláda SR nariadením, s kt. musí súhlasiť obec a na základe stanoviska KÚ, na kt. území sa nachádza. Orgánmi obce sú:

- obecné zastupiteľstvo a starosta

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o týchto otázkach:

  1. určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu zverenom dočasne do správy obce
  2. schvaľuje rozpočet obce
  3. určuje organizáciu obecného úradu, odmeňovanie pracovníkov obce
  4. zakladá, zriaďuje a kontroluje obecné podniky, príspevkové a rozpočtové organizácie

Starosta - je volený obyvateľmi v komunálnych voľbách. Je štatutárnym orgánom obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch, v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Môže udeliť pokutu PO alebo FO zriadenej na podnikanie vo výške Sk 200.000,- za porušenie nariadení obce. Mandát starostu zaniká:

  1. odmietnutím sľubu
  2. uplynutím funkčného obdobia
  3. vzdaním sa mandátu
  4. odsúdením za úmyselný trestný čin
  5. pozbavením spôsobilosti na právne úkony
  6. vyhlásením výsledku hlasovania obce o odvolaní
  7. zmenou trvalého pobytu starostu
  8. smrťou
  9. zrušením obce.

Obecné zastupiteľstvo môže tiež zriadiť OBECNÚ RADA, kt. sa skladá z poslancov obce. Radu i členov môže kedykoľvek odvolať. Takisto zriaďuje funkciu HLAVNÉHO KONTROLÓRA, kt. hospodári s rozpočtom, predkladá výsledky kontroly 1 x ročne obec. zastupiteľstvu, stanoviská k návrhu rozpočtu.

 

FYZICKÉ OSOBY

- rozhodujúcim faktorom je jeho právna subjektivita, kt. vzniká narodením, zaniká smrťou a vo výnimočných prípadoch dedením. Súdnym rozhodnutím sa môže odobrať alebo obmedziť. Vtedy je potrebný zákonný zástupca.

 

PRÁVNICKÉ OSOBY

- organizácie, kt. majú spôsobilosť na právne úkony, na práva a povinnosti vo VS. Rozlišujeme:

1. štátne organizácie: - rozpočtové organizácie

                           - príspevkové organizácie

2. neštátne organizácie: - súkromné organizácie

                           - družstvá

                           - spoločnosti

7. Správne právo v systéme právneho poriadku SR

SR ako súčasť Európy, bolo v minulosti ovplyvňované najmä systém správneho práva Nemecka a Francúzska, kt. sa vyznačovalo na 2 skupiny: - verejné a súkromné. Do budúcnosti možno predpokladať, že sa upustí od delenia práva na súkromné a verejné a prikročí sa k deleniu práva na všeobecné (občianske) a osobitné, kt. časťou môže byť aj správne právo, alebo na právo primárne a sekundárne.

Správne právo vždy upravovalo a aj teraz upravuje vzťahy v oblasti verejnej správy. Správne právo má v systéme slovenského práva svoje nazastupiteľné miesto, spolu s ústavným právom je chrbtovou kosťou verejného práva. Rozoznávame  5 základných druhov prameňov práva:

1. normatívne právne akty - ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády, všeobecne záväzné právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy, všeobecné záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov, vyhlášky KÚ a OÚ

2. právna obyčaj - správne právo hu nepovažuje za prameň správneho práva

3. precedens - takisto nie je prameňom správneho práva.

4. normatívna zmluva - prameň správneho práva, kt. najčastejšie vzniká v oblasti medzinárodného verejného práva.

5. právo Európskych spoločenstiev - len pre členské štáty

 

8. Zodpovednosť vo verejnej správe

- právnej zodpovednosti sa v širšom zmysle prisudzuje povinnosť a potreba poznať svoje práva a povinnosti v jednotlivých okruhoch spoločenských vzťahov.

Preventívna stránka právnej zodpovednosti sa zabezpečuje najmä širokou dostupnosťou prameňov práva širokej verejnosti. U nás platí všeobecná zásada: Neznalosť zákona neospravedlňuje. Generálnu a individuálnu prevenciu plní hrozba sankcie a jej neodvrátiteľnsoť.

Súdne a právne delikty

  1. trestný čin - v súčastnosti jediný druh súdneho deliktu. Je definovaný legislatívne, priamo v trestom zákone.
  2. Pojem správny delikt takúto definíciu nemá. Je to dané rôznorodosťou a rozsahom právnych povinností, kt. plnenie v oblasti VS sa vynucuje sankciou.

Súdne a správne delikty sa odlišujú hlavne svojím objektom. Objektom súdneho deliktu je ochrana života, zdravia, majetku a bezpečnosti osôb. Objektom správneho deliktu je uplatňovanie celospoločenských hľadísk pri výkone VS.

SPRÁVNY DELIKT - slovenská legislatíva ho nedefinuje. Jeho všeobecné znaky sú konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnousť, zodpovednosť osoby. Je ním priestupok, správne delikty FO a PO postihované na základe zavinenia, správne delikty FO a PO bez ohľadu na zavinenie, správne disciplinárne delikty, správne poriadkové delikty.

Priestupky

- sú najčastejšie sa vyskytujúce správne delikty. Je to zavinené konanie, kt. porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené. Znaky:

a.) materiálne znak - prejavuje sa tým, že konaním poškodzuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti

b.) formálny znak - všeobecná znaky vymedziná zákonom.

Vymedzujú sa: 1.) pozitívne - zavineným konaním, konaním, kt. ohrozuje alebo porušuje záujmy spoločnosti a je zákonom ustanovené za priestupok

                 2.) negatívne - vymedzenie pojmu priestupok s cieľom odlíšiť ho do ostatných správnych deliktov alebo trestných činov.

Charakteristickým znakom je objekt priestupku, ktorým je vybratý spoločenský vzťah, kt. je chránený zákonom. Rozlišujeme:

  1. všeobecný objekt - súhrn typových znakov chránených zákonom
  2. druhový objekt - zastúpenie spoločných druhových čŕt určitých spoločenských priestupkov.

OBJEKTÍVNA stránka priestupkov je daná aktívnym konaním alebo opomenutím konania, na kt. bol subjekt zaviazaný zákonom. Páchateľom môže byť len FO (nielen občan SR ale aj cudzinec), mladiství (od 15-18 rokov), kt. používajú privilegované postavenie, vzťahujú sa na nich osobitné ustanovenia zákona.

SUBJEKTÍVNA stránka priestupkov - musí ísť o zavinené konanie, je to obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku, stačí aj zavinenie z nadbanlivosti

Sankcia - je právnym následkom P. Jej podstatou je ujma, kt. vznikne páchateľovi priestupku. Za priestupky sa u nás nemôžu postihovať diplomati.

Správne disciplinárne delikty        

- od priestupku sa odlišujú hlavne objektívnou stránkou, subjektom, objektom

Správne poriadkové delikty

- sú to procesné delikty, môžeme sa s nimi stretnúť v občianskom ale aj trestnom práve. Objektom je priebeh konkrétneho právneho rozhodovacieho procesu v oblasti VS. Objektívna stránka spočíva najmä v marení alebo sťažovaní výkonu procesu. Subjektom môže byť len FO.

Sankcia - plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu, v rámci kt. sa uplatňuje. Najčastejšie je to poriadková pokuta.

 

9. Kontrola vo verejnej správe

- uplaťňuje sa vo všetkých oblastiach spoločenského života, jej pôsobenie závisí od politickej a ekonomickej úrovne. Základnou úlohou kontroly je odstránenie nedostatkov.

Kontrola je činnosť, kt. sa zisťuje a hodnotí či a ako činnosť PO a FO podliehajúcich kontrole zodpovedá určitým požiadavkám, kt. sú určené v právnych normách. Vrcholné orgány kontroly možno zaradiť do dvoch typov. Sú to orgány:

  1. typu parlamentnej kontroly (vrcholný kontrolný orgán je podriadený parlamentu)
  2. typu exekutívnej kontroly (vrcholný kontrolný orgán je začlenený do sústavy orgánov štátnej správy)

Dva druhy kontroly:

1.) Vnútorná kontrola - je zameraná do vnútra vlastnej organizácie. Základnou črtou je skutočnosť, že kontrolný orgán ju vykonáva dovnútra vlastnej organizácie a voči podradeným alebo ním riadeným orgánom. Vykonávajú ju orgány štátnej správy. Výkon kontroly delíme do 3 fáz:

  1. príprava kontroly - súvisí so stanovením a vypracovaním zamerania kntrolných akcií, časový postup kontroly, samotná príprava, spracovanie programu, vypracovanie programu na zložky kontrolných skupín, vymedzenie metodiky konroly, zabezpečenie spolupráce  a súčinnosti kontroly, zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi, písomné poverenie.
  2. priebeh kontroly - oznámenie kontroly subjektu o zahájení kontroly, musí mu byť predložené poverenie, vysporiadanie sa s prípadnými námietkami kontrolovaného subjektu voči predpojatosti, kontrola musí účelne a efektívne rozdeliť prácu, kontrolovaný subjekt musí spolupracovať, súčinnosť medzi kontrolovaným a kontrolným subjektom, dokladová kontrola, preverovanie údajov, kontrolný subjekt vyhodnocuje výsledky, vypracovanie protokolu, oboznámenie vedúceho pracovníka s výsledkami, vyjadrenie ku konkrétnym zisteniam v prípade podozrenia z trestnému činu, vysporiadanie sa s námietkami k protokolu, v prípade opodstatnenosti námietok písomné oznámenie zodpovednej osobe
  3. ukončenie kontroly - prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom, spracovanie zápisnice, vypracovanie nákladov kontroly, zabezpečenie mlčanlivosti, zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly

Náležitosti protokolu: - subjekt, miesto a čas kontroly, predmet kontroly, čo sa zistilo, dátum vyhotovenia protokolu, dátum oboznámenia sa s protokolom, vlastné podpisy, vyjadrenie vedúcich pracovníkov.

 

10. Pozitívne a negatívne vymedzenie právneho poriadku

- rozsah pôsobnosti právneho poriadku je vymedzený dvojako:

A. POZITÍVNE - upravuje ich § 1 zákona o správnom poriadku. Toto konanie sa vzťahuje na všetky činnosti v oblasti štátnej správy a v tomto konaní musí rozhodovať správny orgán. Konanie musí spĺňať oba znaky (musí sa jednať o práva, právom chránené záujmy občanov, o kt. rozhodujú správne orgány). Za správne orgány, kt. rozhodujú zákon považuje:         - orgány štátnej správy

                                     - orgány štátnej organizácie

B. NEGATÍVNE - upravuje ich § 2 zákona o správnom poriadku. Sú priamo vymedzené konkrétne právne prípady, aj napriek tomu, že ide o upravovanie konkrétnych právnych prípadov, vydávaním správneho aktu. Ide predovšetkým o právne pomery vo vzťahu k pracovníkom. Prerokovanie podnetov sťažností občanov sa neriešei správnym konaním.

 

11. Charakteristické črty správneho konania

Patria sem tieto zásady:

- zásada materiálnej pravdy - vyjadruje sa ňou požiadavky, aby správny orgán presne zistil skutočný stav prejednávanej veci a svoje rozhodnutie opieral len o spoľahlivo zistený skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán je povinný zaobstarať si podklady bez ohľadu na to v prospech koho je ich zistenie. Z tejto povinnosti vyplýva, že nie je viazaný len návrhmi účastníka konania.

- zásada aktívnej súčinnosti konania - občan nemá byť len pasívny objekt, ale aktívnym spolupracovníkom. Má právo nazerať do spisu.

- zásada rýchlosti a hospodárnosti konania - správny orgán má rozhodnúť bezprostredne do 30 dní, v závažných prípadoch môže požiadať nadriadený orgán o predĺženie správneho konania na 60 dní. V prípade nečinnosti môže nadriadený správny orgán spis odňať.

- zásada dvojstupňového konania - aby sme sa mohli odvolať voči rozhodnutiu z prvého supňa. Týka sa riadnych opravných prostriedkov.

- zásada voľného hodnotenia dôkazov - správny orgán, kt. vo veci rozhoduje hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz hodnotí osobitné a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

 

Správne konanie sa začína 2 spôsobmi:

1.) ex offo = zo zákona, začína konať správny orgán z vlastnej iniciatívy (nepovolená stavba)

2.) na podnet účastníka konania

Subjekty konania:

- správne orgány, účastníci konania, svedkovia, znalci, osoby povinné strpieť obhliadku.

Prítomní musia byť vždy správny orgán, kt. rozhoduje o veci a účastník, o kt. právach sa rozhoduje.

SPRÁVNY ORGÁN - OÚ, KÚ, ústredné orgány štátnej správy, orgány polície, daňové úrady, obecné úrady. Majú vymedzené pôsobnosti:

  1. vecná príslušnosť - colné orgány, príslušný odbor alebo úrad
  2. funkčná pôsobnosť - rieši sa ňou otázka, kt. z viacerých orgánov je povolaný riešiť vo veci konania
  3. miestna príslušnosť - kt. z vecne príslušných orgánov je z ohľadom na územie svojej pôsobnosti schopný vo veci rozhodnúť

Kompetenčný konflikt:

  1. pozitívny: viacero správnych orgánov chce konať vo veci (rozhodne nadriadený orgán)
  2. negatívny: nikto nech konať vo veci

 

ÚČASTNÍCI KONANIA - tí, o kt. právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať a ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť vydaním rozhodnutia priamo dotknuté.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je vtedy, ak osoba je spôsobilá na právne úkony, pokiaľ spôsobilosť na právne úkony obmedzená, alebo nie je, vtedy ho zastupuje zákonný zástupca (rodič alebo súdom stanovený opatrovník). Môže sa dať zastupovať zvoleným právnym zástupcom na základe plnej moci.

SVEDKOVIA

- osoba, kt. určité minulé skutočnosti potrebné pre správne konanie vnímala vlastnými zmyslami,

- každý, kto je schopný výpovede (aj dieťa), ale musí vnímať predmet alebo jav

- svedok nemôže byť inou osobou zameniteľný ani zastúpený

ZNALCI

- vypovedá o tom, čo oznal v určitom konaní na základe skúseností. Jeho výpoveď je založená na jeho skúsenostiach.

 

Priebeh konania:

- lehota sa počíta dňom, kedy to je zapísané v PODACOM DENNÍKU.

- ak sa podá návrh na nepríslušný správny orgán, zo zákona je povinný odstúpiť ho príslušným správnym orgánom a informovať o tom účastníka konania.

- podanie môže byť aj ústnou formou zápisnice, konanie sa začína dňom, kedy je podané a je tam dátum a podpis.

- podaním sa myslí aj odvolanie

- z podania musí byť jasné kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje.

- ak správnemu orgánu nepredloží dokumenty, správny orgán môže prerušiť správne konanie kým nie sú predložené potrebné dokumenty

- správne konanie sa môže zastaviť len na návrh účastníka.

- musia sa robiť pojednávania a to ústne a nie písomne.

Z každého pojednávania musí byť urobená zápisnica, z kt. musí byť zrejmé kt. kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, kt. osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy si podali a aké opatrenia sa prijali. Zápisnica musí byť podpísaná všetkými zúčastnenými. Ak má účastník námietky voči zápisnici, musí to byť v nej zapísané. Nič a však v nej nesmie meniť ani prečiarkovať. Má dôkaznú moc verejnej listiny. Každý účastník má právo nazerať do spisu. Dôležité sú doručenky. Doručovanie je do vlastných rúk. Ak je pobyt účastníka neznámy, v mieste bydliska trvalého alebo na okresných úradoch sú vývesky, kde sa to vyvesí.

 

Správny poriadok

- správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom a prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Dokazovanie v správnom konaní

- je procesný postup, kt. slúži na utvorenie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie

- možno použiť všetky prostriedky, aby sa objasnil skutočný stav

Ak účastník konania zavinil bezdôvodným plnením zbytočné predlžovanie konania, môže správny orgán uložiť náhradu časti konania, môže uložiť poriadkové opatrenie alebo nepripustí obnovu konania.

- vykonávanie dôkazov robí správny orgán, a to každý zvlášť a vo vzájomnej súvislosti.

Prerušenie konania: - ak sa začne konanie o predbežnej otázke, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky konania v stanovenej lehote, správny orgán vydá rozhodnutie o prerušení konania.

Konanie sa skončí ak účastník stiahne podanie, alebo sa nemôže konať pre závažné prekážky (smrť).

Predbežné otázky: otázky, kt. rozhodujú o veci.

 

Zabezpečenie priebehu a účelu konania:

1.) PREDVOLANIE - správny orgán si predvoláva osoby, kt. účasť je na správnom konaní nevyhnutná, ale aj iné osoby

2.) PREDVEDENIE - procesný inštitút, kt. si správny orgán zabezpečuje donútením. Môže sa uplatniť len svedkovi, kt. predvolanie nerešpektoval ak bol opakovane predvolávaný a nedostavil sa, alebo ak bez neho nemožno správne konanie uskutočniť. Vykonávajú ho policajti.

3.) PREDBEŽNÉ OPATRENIE - zabezpečuje účel a priebeh konania. Môže sa uskutočniť len ak je nevyhnutné.

 

DOŽIADANIE - procesný inštitút, kt. správny orgán môže požiadať o vykonanie úkonu iný orgán.

PORIADKOVÉ OPATRENIE - slúži na zabezpečenie správneho konania, tým že PO môže predložiť ako donucovací prostriedok - tomu, kto sťažuje postup konania. Môže byť:

  1. uloženie pokuty: pri hrubom porušení
  2. vykázanie z miesta pojedná

 

Listiny - najdôležitejšie dôkazy v správnom konaní. Môžu byť:

  1. verejné listiny - sú vydávané štátnymi orgánmi
  2. sukromné listiny - všetky ostatné

Rozdiel medzi verejnými a sukromnými listinami spočíva v dôkaznej sile. Pre súkromných je potrebné skúmať ich pravosť. Verejné majú väčšiu právnu silu ako súkromné listiny.

Ohliadka - vlastník je povinný predložiť alebo strpieť ohliedku hnuteľností, nehnuteľnsotí.

Čestné vyhlásenie: - správny orgán nesmie pripustiť čestné vyhlásenie ak tomu bráni záujem:

*ak by malo čestné vyhlásenie nahradiť posudok

*ak to nedovoľuje osobitný právny predpis.

 

12. Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí

Rozhodnutie je právoplatné vtedy, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie je vykonateľné vtedy, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak už uplynuta lehota na plnenie.

Správne konanie sa skončí rozhodnutím. Ak rozhodnutie ukladá účastníkov konania povinnosť niečo plniť, a to v určenej lehote, zistené neuskutočnenie takého rozhodnutia oprávňuje uskutočniť jeho výkon.

Výkon rozhodnutia je vlaste realizácia donucovacej moci správneho orgánu. Na výkon je potrebný podnet orgánu, kt. výkon uskutočňuje. Výkon rozhodnutia sa delí na:

  1. vymáhanie peňažných plnení - uskutočňuje sa zrážkami zo mzdy
  2. vymáhanie nepeňažných plnení - uskutočňuje sa náhradným výkonom, kt. spočíva v náhradnom plnení, v ukladaní peňažných pokút.

Vynúteným splnením povinnosti uloženej rozhodnutím sa správne konanie definitívne končí.

 

13. Riadne opravné prostriedky

  1. vykonávajú sa proti prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 15 dní. Patrí sem:
  2. ROZKLAD (voči ústrednému orgánu štátnej správy)
  3. ODVOLACIE KONANIE:

- včas podané odvolanie má odkladný tzv. suspenzívny účinok

- odkladný účinok odvolania vo vzťahu k vykonateľnosti nenastane, ak to vylučuje zákon

- správny orgán, kt. napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomý ostatných účastníkov konania

- správny orgán, kt. napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak s tým súhlasia všetci účastníci konania

AUTOREMEDÚRA - oprava vlastného rozhodnutia

- odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, kt. napadnuté rozhodnutie vydal

- odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu

- odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania

 

14.Mimoriadne opravné prostriedky

  1. vykonávajú sa proti právoplatnému rozhodnutiu. Patria sem:
  2. obnova konania
  3. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
  4. konanie o proteste prokurátora
  5. preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom

OBNOVA KONANIA

- ak vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, kt. sa nemohli použiť v konaní a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie

- ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o kt. príslušný orgán rozhodol inak

- neoprávneným postupom správneho orgánu sa odňala možnosť účastníkovi konania zúčastniť sa na konaní

- ak rozhodnutie vydal vylúčený orgán

- ak sa rozhodnutie opiera o dôkazy, kt. sa ukázali ako nepravdivé alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

V obnove konanie rozhoduje správny orgán, kt. rozhodol vo veci v poslednom stupni.

Lehoty:

*subjektívna - 3-mesačná od právoplatnosti rozhodnutia

*objektívna - 3-ročná od právoplatnosti rozhodnutia

O povolení alebo nepovolení obnovy sa rozhoduje rozhodnutím. Toto rozhodnutie má odkladný účinok. Konanie uskutoční orgán, kt. sa týkajú dôvody obnovy.

PRESKÚMAVANIE ROZHODNUTIA MIMI ODVOLACIEHO KONANIA

- účelom je odstrániť právne omyly

- môže sa začať z vlastného podnetu správneho orgánu alebo FO a PO

KONANIE O PROTESTE PROKURÁTORA

- prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy FO, PO a štátu

Prokurátor vydá protest orgánu, kt. nezákonné rozhodnutie vydal alebo orgánu nadriadenému. V prípade nevyhovenia protestu prokurátora je správny orgán povinný predložiť protest nadriadenému orgánu. V prípade nevyhovenia protestu prokurátora, môže prokurátor podať nový protest. Ak protest prokurátora smeruje voči ústrednému orgánu štátnej správy a tento protestu nevyhovie, rozhoduje vláda.

Podanie prokurátora má obmedzenú lehotu 3 roky. Ak je protest vydaný proti vykonaniu rozhodnutia a výkon neprebehol do konca, podaním protestu sa výkon pozastavuje.

PRESKÚMABANIE ROZHODNUTÍ SÚDOM

- správne súdnictvo bolo v SR zrušené, vykonávajú ho všeobecné súdy. Lehoty na podanie žaloby určuje Občiansky súdny poriadok. Všeobecná lehota na podanie žaloby je 2 mesiace (ak ide o ministerstvo je to 1 mesiac). Napadnuté rozhodnutie musí by právoplatné.

- žalobca musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom ak nemá právnické vzdelanie. Ak má môže sa zastupovať sám.

Príslušnosť tvoria krajské súdy a Najvyšší súd SR.

- súd žalobu buď zamietne alebo zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na nové konanie. Súd môže zrušiť obe rozhodnutia: 1. aj 2. stupňové a právnym názorom súdu je správny orgán viazaný.

 

15. Výkon rozhodnutí

  1. je to samostatné štádium správneho konania. Podmienky pre výkon rozhodnutia sú:

1. vykonateľné rozhodnutie

2. zmier

3. výkaz nedoplatkov zostavený správnym orgánom

Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo správneho konania. Je tu aj možnosť návrh na súdny výkon rozhodnutia. Dôvody upustenia od výkonu rozhodnutia sú:

- ak vymáhaný nárok zanikol alebo sa stal bezpredmetným

- ak bol podklad pre výkon rozhodnutia zrušený

- ak splnenie tej istej povinnosti vymáha súd v občianskom konaní

- ak na predmet, kt. sa výkon rozhodnutia týka sa úspešne uskutočnilo právo, kt. výkon rozhodnutia nepripúšťa.

Rozhodnutie má záväzné právne účinky pre účastníka konania, kt. je povinný rešpektovať a plniť príkazy. Rozhodnutie musí mať formálne a obsahové náležitosti.

OBSAHOVÉ NÁLEŽITOSTI: výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní

Výrok - jadro rozhodnutia, musí byť stručný a jasný, musí obsahovať právne predpisy, na základe kt. sa rozhodlo a lehotu na plnenie.

Odôvodnenie - presvedčivé, obsahujúce všetky skutočnosti, kt. sú podkladom pre rozhodnutie.

Poučenie - obsahuje každé rozhodnutie o veci, kt. vykoná správny orgán

           - obsahuje údaje, či je to konečné alebo či sa môže na rozhodnutie odvolať, lehota odvolania, orgán, na kt. sa možno odvolať.

FORMÁLNE NÁLEŽITISTI: orgán, kt. rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno účastníkov konania, pečiatka, podpis oprávnenej osoby, spisová značka.

 

16. Pristupkové konanie

Priestupky

- sú najčastejšie sa vyskytujúce správne delikty. Je to zavinené konanie, kt. porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené. Znaky:

a.) materiálne znak - prejavuje sa tým, že konaním poškodzuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti

b.) formálny znak - všeobecná znaky vymedziná zákonom.

Vymedzujú sa: 1.) pozitívne - zavineným konaním, konaním, kt. ohrozuje alebo porušuje záujmy spoločnosti a je zákonom ustanovené za priestupok

                 2.) negatívne - vymedzenie pojmu priestupok s cieľom odlíšiť ho do ostatných správnych deliktov alebo trestných činov.

Charakteristickým znakom je objekt priestupku, ktorým je vybratý spoločenský vzťah, kt. je chránený zákonom. Rozlišujeme:

  1. všeobecný objekt - súhrn typových znakov chránených zákonom
  2. druhový objekt - zastúpenie spoločných druhových čŕt určitých spoločenských priestupkov.

OBJEKTÍVNA stránka priestupkov je daná aktívnym konaním alebo opomenutím konania, na kt. bol subjekt zaviazaný zákonom. Páchateľom môže byť len FO (nielen občan SR ale aj cudzinec), mladiství (od 15-18 rokov), kt. používajú privilegované postavenie, vzťahujú sa na nich osobitné ustanovenia zákona.

SUBJEKTÍVNA stránka priestupkov - musí ísť o zavinené konanie, je to obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku, stačí aj zavinenie z nadbanlivosti

Sankcia - je právnym následkom P. Jej podstatou je ujma, kt. vznikne páchateľovi priestupku. Za priestupky sa u nás nemôžu postihovať diplomati.

18. Vnútorná správa

- je to taká oblasť správy, v kt. sa v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu. Charakteristickou črtou je rôznorodosť ako činnosť, a ako sústvy orgánov správy (OÚ, KÚ, MV, OR PZ, KR PZ, obce, vyššie územné celky). Patria sem tieto druhy aktivít:

1.) zabezpečovanie osobitného stavu obyvateľstva

2.) zhromažďovanie a združovanie

3.) územné a správne usporiadanie SR

4.) štátne symboly a symboly miest, obcí

5.) archívníctvo

6.) ochrana pred požiarmi (civilná ochrana)

 

1.) Zabezpečovanie osobného stavu obyvateľov

Obyvateľstvo: je to súhrn jednotlivých FO, kt. sa zdržiavajú na území SR a preto podliehajú právomoci slovenských štátnych orgánov (štátni občania SR, cudzinci, cudzinci so štatútom utečenca, občania bez štátnej príslušnosti)

Jednotlivé osoby sú identifikované svojim menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia, rodným číslom, štátnym občianstvom a miestom trvalého pobytu.

Meno a priezvisko je to, pod kt. vystupujú v právnych vzťahoch a je známa ich totožnosť. Meno osôb narodených na území SR sa určuje: dohodou, rozhodnutím súdu, ak nedošlo k dohode rodičov, vyhlásením jedného rodiča, ak druhý je neznámy, rozhodnutím súdu na pdnet OÚ, ak nie sú známy rodičia. Štátni občania SR používajú len jedno meno, to kt. je uvedené ako prvé v matrike. Netýka sa to cudzincov.

MATRIKA - štátna evidencia o osobnom stave FO, kt. sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území SR a štátnych občanov SR, kt. sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Tvoria je 3 knihy: Kniha narodení, Kniha manželstiev, Kniha úmrtí. Vedie je obec v jednom vyhotovení. Vedie je matrikár ako zástupca poverený starostom. Zápis sa vykonáva v štátnom jazyku. Osobitnú matriku vedie OÚ Bratislava I pre štátnych občanov mimo územia SR.

UZAVRETIE MANŽELSTVA

- na základe súhlasného vyhlásenia muža a ženy pred orgánom štátu alebo pred orgánom cirkvi. Štátny občan SR predloží matričnému úradu tieto doklady: rodný list, doklad o štátnom občianstve, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomrelého ak ide o vdovca, vdovu, právoplatný rozsudok o rozvode, doklad o rodnom čísle. Ak chce občan SR uzavrieť manželstvo v cudzine, vydá mu na jeho žiadosť matričný úrad osvedčenie o spôsobilosti na uzavretie manželstva v cuczine.

ŠTÁTNE OBČIANSTVO

- ustanovuje ho priamo Ústava SR. Nadobúda sa nasledovne: určením, voľbou, narodením, osvojením, udelením. Udeľuje ho MV SR, žiadosť sa podáva na krajskom úrade. Štátne občianstvo možno stratiť len prepusteným zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť, ak osoba preukáže, že má občianstvo iného štátu.

EVIDENCIA OBYVATEĽOV: - hlásenie pobytu občanov SR (trvalého, prechodného), občianske preukazy, cestovné doklady, hlásenie pobytu cudzincov.

2.) Zhromažďovanie sa (manifestácie), združovanie sa (spolky)

3.) Územné a správne usporiadanie SR

Územné usporiadanie: vyjadruje, že na našom území pôsobia územné celky, kt. sú pdľa Ústavy SR VÚC (samosprávne kraje) a obce. Tieto územné celky sú PO. Vystupujú teda samostatne, vo vlastnom mene a môžu vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti. Základom územnej samosprávy je obec. Územím obce je územný celok, kt. tvorí jedno alebo viac katastrálnych území. Samosprávny kraj je samstatný územný celok.

Správne členenie: administratívne, slúži najmä na čo najefektívnejšie vykonávanie pôsobnosti orgánov štátu. Správne celky nemajú povahu územný celkov, teda nemajú atribúty PO. Nemajú vlastné kompetencie, orgány, príjmy a majetok. Orgány v nich pôsobiace sú orgány štátu.

4.) Štátne symboly: štátny znak, pečať, vlajka, hymna

5.) Archívníctvo

Archívny dokument - písomné, obrazové, znakové a iné záznamy pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov, obcí a iných PO a i z činnosti FO. Sústavu archívov tvoria štátne archívy, mestské archívy, archívy iných PO (podnikové).

6.) Ochrana pred požiarmi

- orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú MV SR, krajské a okresné riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru.

 

19. Policajná správa

Policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, kt. plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem. Jeho činnosť kontroluje NR SR a vláda. Policajný zboj je podriadený MV SR a políciu riadi policajný prezident, kt. vymenúva a odvoláva minister vnútra. Policajný zbor pozostáva:

- zo služby kriminálnej polície, finančnej polície, poriadkovej polície, dopravnej polície, ochrany objektov, cudzineckej polície, hraničnej polície, osobitného určenia (kukláči). Zvláštnymi službami sú služby ochrany určených osôb a inšpekčná služba.

Príslušnosť k PZ policaj peukazuje:

  1. služobnou rovnošatou a identifikačným číslom
  2. služobným preukazom
  3. odznakom služby kriminálnej polície
  4. vyhlásením „Polícia“

Oprávnenia policajta:

  1. požadovať vysvetlenie
  2. požadovať preukázanie totožnosťi
  3. oprávnenie na zaistenie osoby
  4. oprávnenie na zaistenie cudzinca
  5. oprávnenie zaistiť vec
  6. oprávnenie odňať zbrať
  7. oprávnenie zastaviť a vykonať prehliadku dopravného prostriedka
  8. oprávnenie pri zabezpečovaní štátnej hranice
  9. oprávnenie otvoriť byt

Donucovacie prostriedky:

  1. hmaty, chvaty, údery a kopy sebeobrany
  2. prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku
  3. putá
  4. vytlačenie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi
  5. technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedka
  6. špeciálna vodná striekačka
  7. služobný pes
  8. zásahová výbuška
  9. úder strelnou zbraňou
  10. hrozba strelnou zbraňou
  11. varovný výstrel do vzduch
  12. použitie špeciálneho streliva
  13. použitie lietadla
  14. použitie zbrane