Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Správne právo

ťahák (sppr_faq3.doc)

1Verejná správa- zaoberá sa správou vecí verejných, kt.                                      realizujú ako prejav verejných vecí v štáte. Je to verejná moc, kt. nedisponuje len štát, ale aj iné inštitúcie. Verejná správa sa delí na:1.) štátnu správu - jedna zo základných zložiek VS. Vykonáva  najvyšší a najrozšírenejší druh štátnych činností.Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu. Dve základné činnosti: - výkonná činnosť - vzťah štátnej správy k zastupiteľskej sústave a spočíva v bezprostrednom výkone zákonov- nariaďovacia činnosť - vzťah k FO a PO, vydávanie normatívnych právnych aktov.Štátna správa je činnosť podzákonná a je vykonávaná len na základe zákonov.2.) samospráva - územná a záujmová, predstavuje vo VS výkonné postavenie a vykonávanie územnej samosprávy. Charakteristickými črtami územnej samosprávy sú:existencia verejných potrieb a záujmov,má vytvorené miestne zastupiteľstvá,je nezávislá od štátnej správy a tak si volí vlastné orgány 3.) verejnoprávne inštitúcie - predstavujú jeden zo základných pojmov VS. V EÚ platí pojem verejnoprávna korporácia, pričom tento pojem je spätý s podielom na verejnej moci.Musia tu byť splnené nasledovné kritériá: vôľa zákonodarcu,dôvod vznikuposkytovanie verejných služieb,niektoré výsady verejnej moci

2. Štátna správa Prvá z foriem uskutočňovania funkcií štátu. - činnosť výkonná (vykonávajú sa ňou rozhodnutia orgánov zastupiteľskej sústavy)- činnosť nariaďovacia (je spôsobilá autoritatívne ovplyvňovať správanie jej adresátov) - činnosť organizátora (predstavuje priamu formu zabezpečovania verejných potrieb)Vykonáva ju sústava orgánov štátnej správy, medzi ktoré zaraďujeme tie, štátne orgány, ktoré sú tak výslovne označené alebo iné, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy. Delenie orgánov štátnej správy: - ústredné – sú príslušné pre celé územie štátu (ministerstvá) - miestne – vykonávajú svoju aktivitu v bližšie určených správnych jednotkách (VÚC) ŠS je vykonávaná v mene štátu, na účet štátu a s možnosťou uplatnenia jeho donucovacej moci.

3. Samospráva + charakteristika Pojem samospráva vyjadruje skutočnosť, že správu vykonáva niekto iný ako štát, t. j. predovšetkým neštátny subjekt korporatívneho charakteru - spravidla právnické osoby zriadené zákonom, teda (nútené) združenia osôb, majetku, príp. ich kombinácia. Veľmi zjednodušene môžeme skonštatovať, že samospráva plní zostávajúcu časť úloh verejnej správy a ide o druh verejnej správy, ktorá nie je Štátnou správou. Samosprávu členíme podľa charakteru subjektu, ktorý ju uskutočňuje na   územnú (miestnu) a záujmovú: a:územná samospráva pozostáva spravidla z viacerých úrovní a tvoria ju viac, či menej autonómne územné jednotky (právnické osoby - združenia osôb a majetku - obce, územné celky) s vlastnými samosprávnymi orgánmi, s vlastným obyvateľstvom, majetkom a finančnými prostriedkami; ich nezávislosť je však relatívna nakoľko sa taktiež v istej miere podieľajú na realizácii úloh štátu, disponujú jeho prostriedkami z čoho vyplýva opodstatnenosť kontroly územnej samosprávy; b:záujmová samospráva je založená najmä na profesnej báze, ide o zákonom zriadené združenie osôb - Členov profesijných samosprávnych združení (komôr) a zabezpečuje vo vzťahu k príslušníkom konkrétnych (slobodných) povolaní výkon verejnej správy, ktorý spočíva najmä v rozhodovaní o spôsobilosti dané povolanie vykonávať tzn. členstvo v komore je podmienkou a zároveň zárukou výkonu konkrétneho povolania; Medzi ďalšie samosprávne osoby vo verejnej správe možno zaradiť aj verejné fondy, ktoré sú združeniami prostriedkov, nie osôb. Ich hlavným účelom je správa verejného majetku (napr. Fond národného majetku, Slovenský pozemkový fond), resp. kumulovanie peňažných prostriedkov, z ktorých sa financujú vybrané úlohy verejnej správy. Pre verejné fondy je príznačný ich zákonom ustanovený základ, zahŕňajúci práva a povinnosti povinných subjektov a definovanie formy ich správy a rozsahu dispozície s prostriedkami daných fondov. Výkon verejnej správy je zverený často i subjektom, ktorých teoretické zaradenie nie je celkom jednoznačné, resp. sporné - verejnoprávne korporácie. Samospráva zahŕňa takú oblasť verejnej správy, kt. je zákonom zverená subjektom ktorých sa bezprostredne dotýka.

4. Pojem, predmet a char. SP- je súčasťou verejného práva. Predmetom správneho práva sú spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy a vznikajú medzi:a) správnymi orgánmi a fyzickými osobami –občania, cudzinci, bezdomovci b) správnymi orgánmi a právnickými osobami – súkromné právne spoločnosti, živnostníci, osoby zapísané v obchodnom registri c) medzi správnymi orgánmi navzájom – často ide o podriadené orgány Systém správneho práva: a) všeobecná časť:- štruktúra a podstata správnych orgánov- subjekty správneho práva- výkon verejnej služby- metódy a formy činnosti správy- kontrola verejnej správy- zodpovednosť vo verejnej správe b) Osobitná časť – len pre niektoré odvetvia verejnej správy alebo sféru verejného sektora – vnútorná správa, správa školstva, zdravotníctva, justície, daní, …Členenie správneho práva Hmotné – obsahuje administratívno-právne normy, obsahom kt. sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vťahov Procesné – formálne správne právo – procesný postup subjektov, kt. sa uplatňuje pri aplikovaní práv a povinností za účelom, kt. subjekty vstupujú do právnych vzťahov. Osobitnosti: predmet regulácie – sústava spoločenských vzťahov vznikajúcich v oblasti verejnej správy; metóda regulácie – tzv. administrativno-právna metóda regulácie založená na nadradenom postavení orgínov verejnej správy vo vzťahu k ostatným subjektom.

5. Pramene SP Rozlišujeme: - materiálne pramene – súhrn historicky daných a podložených predpokladov a determinantov koncipovania a fungovanie VS; formálne pramene – sú výsledkom normotvornej činnosti, kt. v štátom uznanej forme obsahujú všeobecne záväzné a využiteľné správne normy. Druhy prameňov práva :a) normatívne právne akty –základným prameňom je ústava, ústavné zákony - zákony majú nadradené postavenie nad ostatnými formami prameňov správneho práva,- nariadenia vlády – odvodené od všeobecne záväzných predpisov. Uznesenia vlády – nepovažujú sa za pramene, sú to interné normatívne akty, nemajú všeobecnú záväznosť, ale zaväzujú len podriadené subjekty. Všeobecne záväzné predpisy orgánov štátnej správy (početná skupina)- vydávajú ich ministerstvá a iné orgány štátnej správy = vyhláška, opatrenie, výnos. Všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov – vydávajú ich samosprávne orgány obcí a miest a samosprávnych krajov vo veciach, kde plnia funkciu samosprávnych orgánov, alebo plnia úlohy samosprávy v zmysle ustanovenia. Všeobecne záväzné vyhlášky krajských a obvodných úradov. b) právna obyčaj – slovenské správne právo nepovažuje za prameň, ale orgány verejnej správy ju pri niektorých prípadoch zohľadňujú a to najmä ak má správny orgán možnosť výberu z viacerých alternatív, napr. posudzovanie pojmu verejný poriadok. c) právotvorný precedesn – nie je považovaný za prameň, ale odborné stanoviská, kt. sú zverejnené prispievajú k jednotnému výkladu práva a stabilite judikatúry d) normatívna zmluva – ako prameň vzniká najčastejšie v oblasti medzinárodného verejného práva  a to za predpokladu, že obsahuje normy správneho práva e) právo Európskych spoločenstiev – osobitný druh právneho poriadku, je odlišný od jednotlivých poriadkov členských štátov, upravuje kompetenciu činnosti Európskych spoločenstiev, kt. je záväzné len pre členské štáty.

6. Subjekty SP a ich druhy : Subjekty verejnej správy a správneho práva- potencionálny alebo skutočný účastník právnych vzťahov, kt. je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností. Musí mať spôsobilosť na právne úkony, resp. právnu subjektivitu. Patria sem:- orgány štátnej správy- orgány územnej samosprávy- FO a PO. Do právnej subjektivity zahŕňame: - spôsobilosť mať práva a povinnosti a mať spôsobilosť nadobúdať práva a povinosti vlastnými právnymi úkonmi- mať deliktuálnu spôsobilosť - mať právnu zodpovednosť za protiprávne konanie- mať procesnú spôsobilosť - byť účastníkom konania a vystupovať v konaní. ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY- vláda a ústredné orgány štátnej správy – miestne orgány ŠS- územná samospráva – FO-PO

7. Charakteristika administratívno – právnych vzťahov- označujú sa aj ako normy správneho práva. Majú určitý špecifické znaky:- ide o pravidlo správania sa, kt. je ustanovené alebo aspoň uznané štátom - ustanovené znamená, že je v štátom uznanej forme, čiže vo forme všeobecne záväzného normatívneho aktu, je prameňom práva. Majú 2 charakteristické črty:1. predmet administratívno-právnych vzťahov je postavený na materiálnom zmysle k VS 2. aspoň 1 zo subjektov musí byť vykonávateľom VS- sú to vzťahy mocenského charakteru, Ich vznik je podmienený: - iniciatívou orgánov VS - z iniciatívy rozdielneho postavenia subjektov APV. Prvky APV: - subjekt APV- je spôsobilý v rámci práva vystupovať, určebý v právnom predpise - objekt APV- konkrétna právna skutočnosť, kvôli ktorej vstupujú subjekty  do právneho vzťahu - obsah APV- tvorený jednotlivými právami a povinnosťami.  Rozdeľujeme ich z rôznych hľadísk:1.) podľa obsahu A hmotnoprávne - realizujú sa v oblasti materiálno právnych záujmov B procesnoprávne - realizujú sa medzi subjektami VS a ostatnými subjekt2.) podľa poslania VS A ochranné - vznikajú za účelom predchádzania nežiaducich javov B regulačné - zakladajú kvantitatívne a kvaltitatívne právne stavy v oblasti VS3.) podľa postavenia adresáta A vonkajšie B vnútorné 4.) podľa povahy povinností A APV, kt. závisia od aktívnej povinnosti subjektov týchto vzťahov B APV, kt. závisia od pasívnej povinnosti subjektov týchto vzťahov C APV subjektov nachádzajúcich sa vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti D APV, kt. vznikajú medzi orgánmi VS a PO E APV, kt. vznikajú medzi orgánmi VS a FO.

8. Charakteristika metód VS- Metóda – zámerný, uvedomelý a cieľavedomý postup pri práci alebo konaní .Používajú sa tieto metódy: 1.) metódy vnutroorganizačné - spôsoby komplexného, cieľavedomého pôsobenia vo vnútri spravujúcih subjektov za účelom vytvorenia a komplexného skvalitnenia podmienok a predpokladov potrebných na realizáciu hlavného poslania VS. 2.) metódy hlavných činností VS - spôsob pôsobenia správnych orgánov na spravované subjekty (FO a PO) v rámci svojích kompetencíí a právomocí. Metóda presvedčovania - má prioritné postavenie, priame - nepriame - Metóda donucovania – pôsobi subsidiárne (podporne). Donucovanie sa javí ako najrýchlejší spôsob ako dosiahnuť výsledky, priame – nepriame. Metóda riadiaca- vedie k cielenej aktivizácií správania vo VS, Metóda regulačná – zabezpečuje stabilizáciu správanie subjektov správy. Osobitné metódy : M administratívneho posobenie, M ekonomického posobenia, M spolocensko-organizacneho posobenia, M spravnej prevencie. 3.) metódy špecifické, metody jedinečne 4.) metódy právne, metódy mimoprávne

9. Charakteristika foriem VS- sú formami správneho práva a prelínajú sa vo formách spoluúčasti verejnej správy na zákonodarnej činnosti. Môžeme ich chápať v troch zmysloch:1.) štrukturálne formy – zabezpečuju a usmernuju vnutornu strukturu, riadiace vztahy, informacne toky 2.) procedurálne formy – zahrnaju sustavu ukonov, cinov, procedur 3.) finálne formy - sú výsledným prejavom, efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. Prejavujú sa:- vo vydávaní aktov VS,- uzatvorení správnych dohôd,- vykonaní spoločensko-organizačných opatrení a - vo výkonaní materiálno-technických operácií. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov, činov, skutkov. Rozdeľujú sa na: 1normotvorne:- zaujímajú v činnosti správnych orgánov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS.,podieľajú sa na tvorbe zákonov, predstavuje vydávanie všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných predpisov vlády. Tieto činnosti sa označujú ako vydávanie normatívnych správnych aktov. 2právno-realizačné formy činnosti VS- spočívajú v aplikácii noriem správneho práva a predstavujú najtypickejšie a početne najrozsiahlejšie činnosti VS. Ide o správne akty, vysledkom su individualno-spravne akty- podľa právnych účinkov A konštitutívne - zakladajú, menia alebu rušia správnoprávne vzťahy a pôsobia až po nadobudnutí účinnosti B deklaratórne - potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu C hybridné - deklarujú určitý právny stav a zároveň tým pôsobia na iný právny vzťah. podľa okruhu osôb, kt. právne pomery akt rieši A adresované iba výslovne určeným subjektom B adresované výslovne určeným subjektom a ich právnym nástupcom,podľa právneho obsahu A oprávňujúce  - adresáta zvýhodňujúce B ukladajúce povinnosť - adresáta znevýhodňujú, zaťažujú povinnosťou C podmienene oprávňujúce - adresáta zvýhodňujú ak splní určité povinnosti podľa toho, či sa mení právne postavenia adresáta A akty pozitívne - postavenie sa mení B akty negatívne - postavenie sa nemení podľa toho kam smeruju: externe, interne, hybridne3správne dohody – maju zmluvny charakter(2 alebo viacstranné dohody ucastnikov dohody, vzajomny prejav vole), Jeden zo subjektov, je vzdy spravny organ. Z hľadiska právnej povahy: právotvorné a neprávoplatné; z hľadiska posobnosti: normativne, individualne spravne dohody; osobitny druh: koordinacne a subkoordinacne. 4spolocensko-organizatorske opatrenia – nepravotvorne činnosti VS. Podstatou je pôsobiť na spravovaný subjekt tak, aby iniciatívne, dobrovoľne a uvedomelo napomahlai spravnym organom presadzovať verejne zaujmy. 5materialno-technicke operacie: vztahuju sa na proceduralne a finalne formy činnosti VS. Členenie podľa právnych dôsledkov: -ktore sposobuju právne dôsledky – ktore maju nepriame pravne dôsledky – ktore nemaju právne dôsledky

10. Kontrola vo VS a jej funkcie- uplaťňuje sa vo všetkých oblastiach spoločenského života, jej pôsobenie závisí od politickej a ekonomickej úrovne. Základnou úlohou kontroly je odstránenie nedostatkoVS. Kontrola je činnosť, kt. sa zisťuje a hodnotí či a ako činnosť PO a FO podliehajúcich kontrole zodpovedá určitým požiadavkám, kt. sú určené v právnych normách. Zahŕňa viaceré postup a aktivity, ktorých účelom je:1 zisťovanie a analýza skutočného stavu 2 komparácia skutočného a požadovaného stavu 3 zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin existenčných nedostatkov 4 prijatie opatrení na odstránenie nedostatkov a uplatnenie právnej zodpovednosti Primárny predmet: dodržiavanie platných právnych predpisov.Predmet: rozhodovacie procesy s dôrazom na ich zákonitosť, správnosť, primeranosť, racionálnosť, účelnosť, hospodárnosť a efektivitu. Nevyhnutným predpokladom výkonu kontroly vo VS je právny základ, ktorý určuje aktuálnu sústavu orgánov kontroly vo VS, ich vzájomné vzťahy, definuje súhrn oprávnení a povinností kontrolujúcich a kontrolovaných a striktne ustanovuje postup vykonania konkrétnych činností. Funkcie : 1. poznávacia – kontrola je zdrojom informácií a poznatkov o sledovaných skutočnostiach, ktoré nám umožňujú získať aktuálny prehľad o kvalitatívnej úrovni realizácie výkonu kontrolovaných javov  2. porovnávacia – na základe získaných podkladov porovnať existujúci stav so stavom a modelom, ktorý ustanovuje platná administratívno-právna úprava 3. hodnotiaca – na základe zozbieraných podkladov, ich následnej analýzy a komparácie možno pristúpiť k súhrnnému vyhodnoteniu aktuálneho stavu a kvalitatívnej úrovne kontrolovaných javov 4. nápravná – dochádza k uloženiu opatrení zabezpečujúcich nápravu u zistených nedostatkov, ktorých súčasťou môžu byť i represívne a kolektívne opatrenie s cieľom opätovne dosiahnuť žiaduci stav konkrétnych javov 5. výchovná – prispieva k zlepšovaniu disciplíny subjektov v spravovacích verejno-právnych vzťahoch

11. Pojem a funkcie zodpovednosti vo VS- právnej zodpovednosti sa v širšom zmysle prisudzuje povinnosť a potreba poznať svoje práva a povinnosti v jednotlivých okruhoch spoločenských vzťahov.Súdne a právne delikty - trestný čin - v súčastnosti jediný druh súdneho deliktu. Je definovaný legislatívne, priamo v trestom zákone. Správny delikt - slovenská legislatíva ho nedefinuje. Jeho všeobecné znaky sú konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnousť, zodpovednosť osoby. Je ním priestupok, správne delikty FO a PO postihované na základe zavinenia, správne delikty FO a PO bez ohľadu na zavinenie, správne disciplinárne delikty, správne poriadkové delikty.Priestupky- sú najčastejšie sa vyskytujúce správne delikty. Je to zavinené konanie, kt. porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené. Vo VS rozoznávame viaceré druhy, napr. morálna, politická, medzi ktorými však výrazne dominuje právna zodpovednosť.- Zodpovednosť – je všeobecným právnym inštitútom a prirodzeným dôsledkom prezumpcie stavu, v rámci ktorého subjekt povinný správať sa právnymi normami definovaným spôsobom dobrovoľne neplní nimi ustanovené povinnosti Má dvojaký rozmer: 1. je latentnou súčasťou každého administratívno-právneho vzťahu 2. jej reálne uplatnenie je podmienené kvalifikovaným porušením právnych povinností subjektov. Dve sféry: 1.) administratívno-právna zodpovednosť, 2.) zodpovednosť za výkon VS

12. Administratívno-právna zodpovednosť Je vyjadrením skutočnosti, že orgány VS disponujú špecifickou trestno-právnou kompetenciou postihovať protiprávne konanie FO/PO, ktoré sú v pozícii spravovaných subjektov. Hovoríme aj o tzv. správnom trestaní. Rozhodujúcim prvkom tejto zodpovednosti je správny delikt, ktorým je správnym právom ustanovené a postihované protiprávne konanie spravovaných osôb, spočívajúce v porušení ich povinností. A priestupky – najpočetnejšia skupina správnych deliktov. Zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin B iné správne delikty: - ISD FO postihované na základe zavinenia - ISD PO a FO postihované bez ohľadu na zavinenie - správne disciplinárne delikty - správne poriadkové delikty.

13. Zodpovednosť za výkon VS Smeruje do vnútra sústavy VS, adresátom sú zamestnanci, volení funkcionári a reprezentanti. Ide o omnoho širšie koncipovanú formu právnej zodpovednosti, ktorá sa uplatňuje voči vykonávateľom VS (spravujúcim subjektom). A disciplinárna Z – uplatňuje sa za porušenie služobných alebo pracovných povinností funkcionárov VS, B trestnoprávna Z – postihuje sa ňou závažné protispoločenské konanie verejných funkcionárov a pracovníkov VS, C Z za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Je osobitnou hmotnou zodpovednosťou oprávňujúcou uplatnenie náhrady škody v prípade právneho pochybenia orgánov VS.

14. Procesy vo VS Sú obsahovou súčasťou SP procesného.- Proces – algoritmus, je charakterizovaný svojou formálnou a obsahovou stránkou a formalizovaným výsledkom. Všetky právom upravené proceduálne postupy vo VS, ktoré sú obsahovou súčasťou SP procesného a tvoria predmet jeho regulácie. Členenie procesov: 1. podľa ich bezprostredného adresáta - interné – vo vnútri orgánov VS, právnym základom sú akty internej organizačnej povahy - externé – uskutočňujú sa navonok sústavy orgánov VS, ich obsahom je aplikácia noriem SP hmotného na konkrétny individualiz. prípad. 2.  podľa subjektov, ktoré rozhodovaciu činnosť realizujú - štátno-správne rozhodovacie procesy – realizujú ich orgány štátnej správy - samosprávne rozhodovacie procesy – ich výkon je limitovaný na samosprávnu pôsobnosť 3. podľa finálnej formy činnosti orgánov VS - rozhodovacie procesy v oblasti normotvorby - RP v rámci riadiacej a organizátorskej činnost - RP v oblasti aplikácie práva

15. Správne konanie a štádiá- Právno-aplikačný proces prebiehajúci v sústave VS, ktorého hlavným účinkom je realizácia priznaných práv a povinností subjektov na administratívnom a autoritatívnom princípe. Je správnym právom striktne upravený postup subjektov správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach FO a PO. Všeobecné – určuje základný rámec tohto právno-aplikačného procesu v rámci celej sústavy VS Osobitné – základ vo všeobecnom správnom konaní, uplatňujú sa na vybraných osobitných úsekoch výkonu VS (stavebné konanie, colné konanie, daňové konanie) ŠTÁDIÁ: 1. začatie SK – začína sa na návrh alebo z podnetu správneho orgánu pre príslušný správny orgán - na návrh účastníka – predpokladom je kvalifikované podanie, okamih, kedy podanie došlo - z úradnej povinnosti – okamih, kedy správny orgán učiní voči účastníkom prvý právny úkon 2.zisťovanie podkladov pre rozhodnutie – správny orgán vyhodnocuje a zisťuje skutočný stav prejednávanej veci 3.právna kvalifikácia a vydanie meritórneho rozhodnutia – podklady získané v rámci predchádzajúceho štádia sú vyhodnocované v zmysle uplatnenia platnej právnej úpravy, dochádza k právnej kvalifikácii zisteného skutočného stavu a okolností, ktoré smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej 4. preskúmavacie konanie – prostredníctvom opravných prostriedkov 5. výkon rozhodnutia – správna exekúcia SUBJEKTY: správne orgány, účastníci konania, iné subjekty ZÁSADY: - Zásada legality - Zásada aktívnej účasti účastníkov a súčinnosti správnych orgánov - Zásada materiálnej pravdy - Zásada dispozičná, Zásada oficiality - Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania