Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Správne právo

prednášky (sppr_course.doc)

sppr pr2

Témy správneho práva:

- pojem správneho práva
- pramene správneho práva
- štátna správa
- samospráva
- normy správneho práva
- administratíva správneho práva
- verejná služba
- subjekty správneho práva
- spráne konanie
- osobitné konanie
- xxx

1. Správne právo

- je súčasťou verejného práva. Predmetom správneho práva sú spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy a vznikajú medzi:

a) správnymi orgánmi a fyzickými osobami – občania, cudzinci, bezdomovci
b) správnymi orgánmi a právnickými osobami – súkromné právne spoločnosti, živnostnícti, osoby zapísané v obchodnom registri
c) medzi správnymi orgánmi navzájom – často ide o podriadené orgány

Systém správneho práva:

a) všeobecná časť:
- štruktúra a podstata správnych orgánov
- subjekty správneho práva
- výkon verejnej služby
- metódy a formy činnosti správy
- kontrola verejnej správy
- zodpovednosť vo verejnej správe

b) Osobitná časť – len pre niektoré odvetvia verejnej správy alebo sféru verejného sektora – vnútorná správa, správa školstva, zdravotníctva, justície, daní, …

Členenie správneho práva
Hmotné – obsahuje administratívno-právne normy, obsahom kt. sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vťahov
Procesné – formálne správne právo – procesný postup subjektov, kt. sa uplatňuje pri aplikovaní práv a povinností za účelom, kt. subjekty vstupujú do právnych vzťahov

2. Pramene správneho práva

Teória chápe predovšetkým pramene vo formálnej forme – štátom stanovené formy práva, kt. obsahujú normy jednotlivých právnych odvetví. Druhy prameňov práva:

a) normatívne právne akty – v Európskom priestore najfrekventovanejšie z prameňov a základným prameňom je ústava, ústavné zákony. Zákony majú nadradené postavenie nad ostatnými formami prameňov správneho práva, ďalej nariadenia vlády – odvodené od všeobecne záväzných predpisov. Uznesenia vlády – nepovažujú sa za pramene, sú to interné normatívne akty, nemajú všeobecnú záväznosť, ale zaväzujú len podriadené subjekty. Všeobecne záväzné predpisy orgánov štátnej správy (početná skupina), vydávajú ich ministerstvá a iné orgány štátnej správy = vyhláška, opatrenie, výnos. Všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov – vydávajú ich samosprávne orgány obcí a miest a samosprávnych krajov vo veciach, kde plnia funkciu samosprávnych orgánov, alebo plnia úlohy samosprávy v zmysle ustanovenia. Všeobecne záväzné vyhlášky krajských a obvodných úradov.b) právna obyčaj – slovenské správne právo nepovažuje za prameň, ale orgány verejnej správy ju pri niektorých prípadoch zohľadňujú a to najmä ak má správny orgán možnosť výberu z viacerých alternatív, napr. posudzovanie pojmu verejný poriadok.c) právotvorný precedesn – nie je považovaný za prameň, ale odborné stanoviská, kt. sú zverejnené prispievajú k jednotnému výkladu práva a stabilite judikatúryd) normatívna zmluva – ako prameň vzniká najčastejšie v oblasti medzinárodného verejného práva  a to za predpokladu, že obsahuje normy správneho práva
e) právo Európskych spoločenstiev – osobitný druh právneho poriadku, je odlišný od jednotlivých poriadkov členských štátov, upravuje kompetenciu činnosti Európskych spoločenstiev, kt. je záväzné len pre členské štáty.

3. Kodifikácia správneho práva

Nie je obsiahnuté v 1 alebo niekoľkých právnych predpisoch, ale v množstve zákonov a podzákonných predpisov (6000 právnych predpisov)

4. Normy správneho práva

Sú administratívnoprávne normy, sú základnym prvkom správneho práva, majú špecifické znaky – pravidlo právania uznané štátom, ustanovené je v štátom uznanej vonkajšej formy. Je prameňom práva a jeho zachovávanie a dodržiavanie je zabezpečené možnosťou štátneho donútenia orgánom štátneho alebo štátom splnomocneného subjektu. Právna veda chpe štruktúru právnych noriem ako trichotomickú, teda má hypotézu, dispozíciu a sankciu. Niekedy existujú len 2 prvky – pre regulatívne normy je charakteristická hypotéza a dispozícia a pre ochranné normy je to dispozícia a sankcia. Správne právo tak ako slovenské právo je písaným a normy správneho práva sú z hľadiska formy sprostredkovane normatizované vo všeobecných právnych aktoch. V niektorých administratívnych normách existuje správna úloha:
a) z obsahu ktorých sa pre právnu reguláciu spoločenských vzťahov používajú popri nich spoločenský poriadok, spoločenský záujem a pod, ďalej sa vyskytujú v normách, ktoré vymenujú xxx
b) kt. regulujú vymenúvacie právo
c) kt. vo svojom obsahu zahŕňajú alternatívne, alebo variantné riešenie
d) ktoré regulujú priznávanie určitých oprávnení a vyslovene uvádzajú, že na ne nie je právny nárok

5. Pôsobnosť noriem správneho práva

Rozumie sa vymedzenie rozsahu v akom sa má norma uplatňovať a na ktoré konkrétne prípady sa norma vzťahuje. Tu sa vymedzuje:

- vecná pôsobnosť – ohraničuje pôsobnosť noriem správneho práva predpetom právnej úpravy, napr. úsek správy obrany, školstva, zdravotníctva,..
- časová pôsobnosť – ohraničuje časovo a preto je nevyhnutné vždy zisťovať, kedy sa stala platnou, účinnou, ako dlho platí a či môže mať spätnú účinosť. Základnou podmienkou pre platnosť noriem je ich účinnosť.  Normy správnehopráva platia odo dňa, kedy boli vyhlásené za súčasť prameňov práva. Časová pôsobnosť je spravidla neobmedzená a väčšine prípadov normy strácajú účinnosť neskoršími normami vyššej alebo rovnakej právnej sily.
- priestorová pôsobnosť – rieši otázku, v akom danom územnom priestore daná norma pôsobí. Pokiaľ pôsobí na celom území SR, musí byť vydaná orgánmi – NR SR, vláda, ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. V územnom obvode kraja, v územnom obvode obvodu, na území mesta (mestským úradom), obce (obecným úradom)

6. Realizácia noriem správneho práva

Zmyslom každej normy správneho práva je realizácia príslušných správnoprávnych vzťahov. Priamou realizáciou noriem správneho práva sa rozumie uskutočňovanie alebo realizovanie požiadaviek, kt. sú obsiahnuté v príslušných xxxx
Aplikácia administratívnoprávnych noriem xxxx
a pod ňou sa rozumie použitie a uplatnenie určitej konkrétnej normy správnych orgánom na jednotlivé skutkové prípady či situácie. Aplikácia je autoritatívnou pretože orgány verejnej správy správnoprávne normy aplikujú ako nositelia právnej moci. Výsledkom býva akt, ktorý nazývame rozhodnutie.

7. Interpretácia noriem správneho práva

Výklad, kt. spočíva v objasňovaní právneho obsahu. Ide o výklad vykonávaný orgánom, kt. aplikuje práva.

Realizácia noriem správneho práva

1. systém každej normy SPPR je ich realizácie príslušných SPPR vzťahov.
2. Priamou realizáciou – priame uskutočnenie alebo plnenia požiadaviek obsahu v príslušných správnoprávnych normách
3. aplikácia SPPR noriem je zvlášnou formou realizácie a uplatnenia kontroly PR normy SP orgánom na jednotlivé skutočné prípady/situácie
4. je autoritatívnou aplikáciou, lebo organizácia SPPR normy aplikujú ako predstavitelia a nositelia PR moci. Výsledkom individuálnych SPPR aktov = rozhodnutí.

Interpretácia noriem SPPR – výklad noriem, kt. spočíva v objasňovaní ich obsahu. Výkonný orgán, kt. aplikuje právo.

Úvod do verejnej správy

Stručná charakteristika občianskej spoločnosti štátu

Pojmy štátneho a spoločenského spája spoločný základ sú združeným spoločenstvom ľudí a sú sociálnymi kategóriami.

Ľudská spoločnosť je staršia ako štát z bytostného hľadiska.

Na určitom stupni spoločenského vzniká štát ako jej produkt v dôsledkom ekonomického a sociologického rozvoja a rozvoja vedomia ľudí ich schopností vzniká potreba rozvoja vzťahov, spôsobilosť na právne úkony.

Právnické osoby ako subjekty správneho práva

PO – je pojmom súkromného práva, ale môže vystupovať aj ako subjekt verejného práva PO, kt. má spôsobilosť na práva a foriem vo verejnej správe. Získavajú práva zápisom do OR, živnostenský register, advokátov..

Obchodné spoločnosti – šátny podniky – jediný: Lesy Slovenskej republiky.

1. štátne organizácie – rozpočtové, príspevkové
2. neštátne – družstevné, spoločenské, obchodno-právne
3. osobitné formy – neštátne dobrovoľné organizácie – združenia poľovníkov, občianske združenie – nahlasuje sa na ministerstve vnútra SR

Znaky štátu – štátna moc, suverenita, územná organizácia, štátne občianstvo

Správa

Všeobecné znaky správy:

a) cieľ správy – stanoví sa úloha, ktorých splnenie má byť dosiahnuté

b) objekt – predmet tvoria ho spoločenské vzťahy ako celok

c) subjekt – tvorí zložitý systém v rámci štátnych a neštátnych organizácií

d) obsah správy – pôsobenie subjektu správy na objekt

e) každá správa je organizačnou činnosťou, predpokladá nepretržité a xxxx a vyžaduje určité organizačnej štruktúry

f) autorita – moc, je potrebná aby bola zabezpečená realizácie správy a kontrola jej činnosti

Správa vecí verejných

1. založená akákoľvek činností štátnym orgánom, úrad osôb, PO, občianske a záujmové združenia a organizácie, jednotlivých občanov, kt. sa vzťahuje na úpravu podmienok a spôsobov realizácie správy verejných vecí
2. je prejavom suverenity občanov, realizuje sa rôznymi metódami a rôznymi formami

Verejná správa – ústredný pojem SPPR má význam postavený v rámci verejnej moci a je realizovaná ako prejav výkonnej moci v štáte. Väčšina cieľov VS je spätá so štátom.

1. v organizačnom poňatí ju predstavujú ako subjekty predovšetkým štát prostredníctvom štátnych orgánov a verejnoprávych subjektov ako predstaviteľov verejnej moci

1. zákonodárna – legislatívna právomoc – NR SR, zastupiteľské zbory – meststké, obecné, zastúpenia samosprávnych krajov
2. výkonný orgán - - vláda, ministerstvá, iné orgány štátnej správy
3. súdna  moc – prislúcha sústave súdov, kt. sa zkladajú z nezávislých sudcov. Súdy a sudcovia nie sú podriadení žiadnym iným orgánom štátu, riadia sa zákonom

- postavenie prezidenta – v rôznych ústavách má rôzne postavenie, vždy vystupuje ako zástupca štátu navonok

- vo funkčnom poňatí – je prejavom činnosti verejnej správy. Je výkonnou činosťou štátu ako základ verejneoprávnej subjektivity uskutočňuje prostredníctvom jej orgánov

Správne orgány – orgány štátnej správy, iný orgán vrámci výkonu má prenesenú povinnosť zo zákona

Štátna správy

1. je najrozsiahlejšia druhom štátnej činnosti a jej prostredníctvom sa zabezpečuje realizácia všetkých druhov štátu
2. je svojim charakterom zvláštnym druhom spoločenského riadenia uskutočňovaný štátom. Je organizujúca a mocenskou ochranou štátu
3. je výkonnou a nariaďovacou činnosťou

výkon – vzťah štátnej správy k zastupiteľskej sústave v bezprostredných výkonoch zákonov

nariaďovacie činnosti – vyjadrujú vzťah štátnej správy k FO a PO, o niečom rozhodujú

4. orgán štátnej správy – orgán štátu, kt. vystupuje v jeho mene, uskutočňuje úlohy a funkcií štátu výkone a nariaďovacie činnosti. Je zriaďovateľom zákona.

Druhy organizácie štátnej správy – podľa toho z akého hľadiska ich špecifikujeme

- zo všeobecnou pôsobnosťou – vláda

- s osobitnou pôsobnosťou – ministerstvo pôdohospodárstva.

Zreálňovanie a upevňovanie suverenity občanov v zastupiteľských organizáciach a súbežne na rozvoj občian. Xxx majú vplyv samosprávne prvky a aktivity vo forme územnej samosprávy a činnosť profesijných a záujmových inštitúcií.

Samospráva je verejná správa uskutočňov. Od štátnej správy odlišnými verejnopráv. subjekt. Vo verejnej správe ako správe štátu samospráva predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie. Takto chápaná samospráva nemôže byž totožná so štátnou správou. Samospráva zahŕňa takú oblasť verejnej správy, kt. je zákonom zverená subjektom ktorých sa bezprostredne dotýka. Je časťou správy štátu, decentralizovanou na subjekty neštátneho charakteru.

U nás sa začal adecentralizácia v roku 1996.

Charakteristika orgánov verejnej správy

- pojem organizácia verejnej správy – vyjadruje mnohorakú významnosť samotného pojmu organizácie – súbor inštitúcií, štruktúra, systém určuje organizačné usporiadania.

Princípy: a) územný, odvetvový, funkčný

        územný – vybudovanie orgánov verejnej správy podľa územného hľadiska, územné členenie štátu (kraje, obvody)

        odvetvový – budovanie orgánov verejnej správy podľa obsahu a predmetu vykonávaniu činnosti (daňové úrady, katastre)

        funkčný – členenie spôsobilostí orgánov podľa druhu činnosti

b) kolegiálny a monokratický

        kolegiálny – správny orgán tvorí viac osôb (vláda)

        monokratický – správny orgán je navonok predstavovaný 1 osobou (minister, riaditeľ obecného úradu)

c) volebný a vymenuvací – rozdielne spôsoby ustanovenia do funkcie

        volebný – primátor, starosta

        vymenovací – minister

d) centralizácie, decentralizácie, koncentrácie a dekoncentrácie

        centralizácia – počíta so sústredením prevažujúceho rozsahu do ústredných orgánov štátnej správy

        decentralizácia – výkon verejnej správy orgánmi verejnej správy na viaceré organizačné jednotky

        dekoncentrácie – rozdelenie výkonu verejnej správy na viaceré organizačnej viaceré organizačné jednotky

        koncentrácie – opak dekoncentrácie

Územnosprávne usporiadanie Slovenska

1. územie SK je jednotné a nedeliteľné – územie každej obce je jej katastrálne územie alebo súbor katastrov a správne delenie štátu (administratívno správne) slúži na efektívny výkon pôsobnosti štátnych orgánov. Od 1.1.2004 členíme kraje na obvody a kraje kopírujú VÚC.
2. Najvyšším orgánom orgánom výkonu moci je vláda – kolektívnym orgánom jej existencie, vyplýva z ústavy. Skladá sa z predsedu, podpredseu a ministrov. Člen vlády nemôže byť poslancom ani sudcom. Vyplýva to z deľby moci, každé tieto moci sú nezávyslé, zákodárna, výkonná, súdna. Predseda vymenúva, odvoláva sa prezident a na návrh predsedu vymenúva ďalších členov a poveruje ich zistením jednotlivých ministerstiev.

Vláda je do 30 dní od vymenovania povinná spraviť vyhlásenie vlády a každý zodpovedá NRSR. Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Vláda rozhoduje v zbore podľa schváleného plánu, o najdôležitejších otázkach štátu – schvaľovať zákony, nariadenia vlády, návrh ŠR, štátny záverečný účet (ŠR schvaľuje NR), vlády rozhoduje o medzinárodných zmluvách, hospodárskych politike.

Činnosť riadi predseda, niektoré úseky podpredseom schôdze zvoláva predseda a predseda im v neprítomnosti jeho podpredsea.

Normotvorná právomoc vlády – vydávaním nariadení vlády, podpisuje predseda, zverejené v zbierke zákonov, ustanovené zákony – prezident, predseda NR, predseda vlády.

Uznesenia vlády nie sú prameňom práva.

Vláda si pre svoju činnosť: -právne orgány, legislatíva, rada vlády pre verejnú správu, rada vlády pre národnostné menšiny.

Vláda môže za podporou činnosti agentúr, splnomocnencov.

Ministerstvá a iné orgány štátnej správy:

1. podieľajú sa na jednotlivej štátnej politike SK
2. základná norma – zákon o organizácií ministerstiev
3. na čele minister – sú vytvorené jednotlivé sekcie, oddelenia činnosti jednotlivých ministerstiev, zastupuje ho štátny tajomník – xx vládou

Iné ústredné orgány štátnej správy – štatistický úrad, úrad jadrového dozoru, protimonopoľný úrad, úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.

sppr pr4

8. Miestna štátna správa v SR a jej orgány

Základnú úpravu predstavuje zákon 229/96 Zz. O organizácií v miestnej štátnej správe a platnej právnej úprave. Tento zákon zveruje výkon miestnej štátnej správy miestnym a krajským úradom – úradná xxx a obvodné úrady sú ustanovené ako PO, t.j. Môžu vstupovať do spoločenských vzťahov, môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa. Činnosť týchto úradov sa vytvára na princíp zákonnosti, t.j. Musia sa riadiť zákonmi NRSR a inými práv. predpismi. Zabezpečujú výkon štát. správy na úrad všeobecnej xxx správy – má xxx, živnostenského podnikania, požiarnej ochrany, xxx, medzinárodnej spolupráce a pod. Činnosť KÚ riadi prednosta, kt. do funkcie vymenúva vláda na návr ministra vnútra, môže ho tiež len vláda. Tiež aj funkcia prednostu obvodného úradu. Prednostovi KU a OU riadi tieto úrady, zodpovedajú za ich činnosť, sú štatutárnymi orgánmi v majetkoprávnych vzťahoch, KU a OU zriaďujú pre jednotlivé xxx a ďalšie organizačné útvary.
Pracovno-právne odbory KU a OU rozhodujú o administratívno-právnych veciach samostatne, majú v rozhodovacej činnosti autonómne postavenie. Čiže rozhodnutia xxx podpisuje predseda útvaru a nie prednosta.

KÚ môže z dôvodu verejného záujmu zriadiť xxx alebo dočasné pracovisko mimo obvodného úradu, dôvod je priblíženie štátnej správy občanom.

KÚ a OV vydávajú všeobecne záväzné vyhlášky a pri príprave sú KU alebo OÚ povinné spolupracovať s odvetvovým alebo funkčným orgánom štátnej správy. Vyhlášky podpisuje prednosta KU a OU a sú xxx xx vo zborníku vlády SR.

Územná samospráva a jej orgány
podľa 4. hlavy ústavy SR základnou jednotkou územnej samosprávy je obec. Obec je PO, kt. sa za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s obecným majetkom a obecnými príjmami.Ukladať obci povinnosti a zasadovať do jej oprávnení možno len cez zákon. Samosprávu vykonávajú občania obce, t.j. Občania, kt sú v obci prihlásení trvalým pobytom a to prostredníctvom orgánov obce

_____nedokoncene

sppr pr5

9. Správny proces

- rozhodovacie proces vo verejnej správe možno charakterizovať nasledovne:
a) VS realizuje rozhodovacie proces pri zabezpečovaní úloh štátu, toto rozhodovanie musí zodpovedať celospoločenskému záujmu, v zákonom stanovených prípadoch sa zaväzujú FO/PO, kt. nie sú súčasťou systému VS (nie je tu hierarchický vzťah nad – a podriadenosti) niečo konať
b) osobitný spôsob procedúry prípravy rozhodovania, kt. sa odráža v procesných predpisoch, kt. ustanovujú záväzný postup prípravy a vydávania rozhodnutí

c) významný je aj vzťah VS k orgánom št. moci, VS pripravuje a vypracúva záväzné rozhodnutia, cieľom kt. je ovplyvňovanie v žiaducom smere vymedzený okruh vecí v prostredí, v kt. pôsobí.
d) sústavu VS charakterizuje mnohopočetnosť jednotlivých druhov rozhodnutí
e) konanie vo VS je tvorivá činnosť a jej potrebné aspekty o štádia nemožno upraviť do rovnakého stupňa detailnosti

_____nedokoncene

sppr pr7

Správny proces
Rozhodovacie procesy vo verejnej správe môžeme charakterizovat:

a) verejná správa realizuje rozhodovacie procesy pri zabezpečovaní úloh štátu, toto rozhodovanie musí zodpovedať celospoločenským záujmom, a v zákonom stanovených prípadoch sa zaväzujú fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú
členmi
niečo konať.

b) ďalšou črtou je osobitný proces spôsob procedúry rozhodnutia, ktorý sa odráža v procesných predpisoch, ktoré ustanovujú záväzný postup prípravy a vydávania rozhodnutí
c) významným je aj vzťah verejnej správy k orgánom štátnej moci. Verejná správa pripravuje a vypracúva záväzné rozhodnutia cieľom ktorých je ovplyvňovať v žiaducom smere vymedzený okruh vecí v prostredí v ktorom pôsobí
d) sústavu verejnej správy charakterizuje mnohopočetnosť jednotlivých druhov rozhodnutí
e) konanie vo verejnej správe je tvorivá činnnosť a jej početné aspeky a štádia nemôžme upraviť do rovnakého stupňa detailnosti
f) rozhodovací proces vo verejnej správe je právne upravený a právne normy podrobne upravujú tento proces tak, že obmedzujú, prípadne vylučujú správnu úvahu alebo právne normy obsahujú správnu úvahu, kde príslušný správny orgán nie je presne viazaný príslušným postupom

Základné druhy rozhodovacích procesov: medzi základné zahrňujeme proces normotvornej činnosti, proces v oblasti riadiacej a organizačnej činnosti verejnej správy, proces v oblasti aplikácie hmotného práva ide o rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch občanov a organizácií.
Proces normotvornej činnosti – je to taký proces, ktorý je upravený procesnoprávnymi normami, ktoré upravujú pravidlá prípravy návrhov normatívnych správnych aktov vyplývajúcich z činnosti vykonávanou orgánmi verejnej správy. Ide teda o prípravu a postup návrhov, nariadení vlády, vyhlášok ministerstiev a nariadení iných orgánov štátnej správy a normatívnych aktov verejnej správy. xxxx
Osobitosti tohto legislatívneho procesu spočívajú v postupe, spracovaní, prejednaní, posudzovaní návrhu, pripomienkové konanie, schvaľovanie návrhu, vyhlásenie aktu. Ide o úpravu vzťahov medzi orgánmi verejnej správy a výsledkom tejto činnosti je vydanie správnoprávneho aktu. Základným predpisom sú legislatívne pravidlá tvorby zákonov.

Xxxx

ide o proces, v ktorom orgány verejnej správy realizujú rozsiahle riadiace a organizujúce úlohy vo výstavbe štátu. Ide o vnútorné akty verejnej správy, čiže zaväzujú podriadené orgány verejnej správy.
Proces v oblasti aplikácie hmotného práva – individuálna rozhodovacia činnosť. Ide o jednostranné správne konanie, keď orgány verejnej správy na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch účastníkov vydaním individuálneho správneho aktu (inak nazvané rozhodnutie).

Pojem a charakteristika správneho konania
V ktorom správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov konania a účastníkmi sú FO/PO. Účastníci správneho konania v ňom vystupujú ako nositelia správnych práv a povinností. Správne konanie prebieha v určitých procedurálnych formách a výsledkom správneho konania je vydanie individuálneho správneho aktu konania. U nás zákon zákon 71/1967 Zb. O správnom konaní (správny poriadok). Upravuje procesný postup pri vydávaní rozhodnutia.
Subjektami správneho konania sú správne orgány a účastníci konania. Za správne orgány považujeme orgány verejnej správy – t.j. krajské úrady, obvodné úrady, orgány miestnej samosprávy, orgány štátnej správy (ministerstvá), iné ústredné orgány štátnej správy. Používanie správneho poriadku je vylúčené pri rozhodovaní o správe daní a poplatkov, pri rozhodovaní o správnych pomeroch právnických osôb, zamestnancov, funkcionárov, ak tieto pomery súvisia s ich podriadenosťou k orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, t.j. zriaďovacie, vymenuvacie, organizačné správne akty. Nevzťahuje sa pri vybavení sťažností, podnetov, oznámenní FO a PO.

Zásady správneho konania
(základné pravidlá konania) sa nachádzajú v xxx

o ustanovení

je to predovšetkým zásada zákonnosti – presahuje rámec zásad správneho konania, ide o jeden z ústavných princípov uplatňovaný v spoločnosti, premieta sa v niekoľkých formách – ustanovuje správnemu orgánu postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, kt. sa na danú vec vzťahujú.
Každé rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi, musí ho vydať príslušný orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať predpísané náležitosti. Princíp zákonnosti sa tiež premieta v ustanovení o preskúmaní rozhodnutia, tzn. že rozhodnutie, kt. je právoplatné môže byť správnym orgánom zmenené alebo zrušené len vtedy, ak bolo vydané v rozpore so zákonom.
Zásada aktívnej účasti účastníkov konania – znamená, že správny orgán je povinný postupovať v konaní tak, aby účastníci konania mohli úspešne hájiť svoje práva a záujmy, táto spolupráva účastníkov je chápaná ako právo, kt. sa realizuje využitím procesných práv. Účastníci konania majú práva a povinnosti, tzn. majú povinnosť spolupracovať so správnym orgánom počas celého konania, predovšetkým pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán má povinnosť dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k xxxx, uplatniť svoje návrhy.
Zásada rýchlosti a hospodársnoti konania, tzn. správne konanie sa má uskutočniť s čo najmenšími nákladmi a v čo najmenšom čase. Rýchlosť znamená, že len rýchle konanie je dostatočne účinné. S touto zásadou veľmi úzko súvisí postúpenie podania a postúpenie veci.
Zásada materiálnej pravdy – je charakteristická pre náš právny poriadok, znamená, že správne orgány sú povinné postupofvať v konaní tak, aby bol zistený skutočný stav veci, tzn. že správny orgán musí zistiť všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na vydanie rozhodnutia.
Zásada procesnej rovnosti účastníkov konania – má všeobecnú platnosť, ide o princíp rovnosti občanov v správnom konaní.
Zásada dispozičná a zásada oficiality – správny poriadok umožňuje 2 spôsoby začatia správneho konania – na návrh správneho orgánu (zásada oficiality), alebo na návrh účastníka konania (dispozičná zásada – občan disponuje právami)

Zásada ústnosti a písomnosti – naš správny poriadok umožňuje, aby sa uplatňovali obe zásady, ústne pojednávanie nariadi správny orgán vtedy, ak je to potrebné pre objasnenie veci, alebo ak v konaní vystupuje viac účastníkov s protichodnými záujmami, alebo ak je potrebné, aby bol vypočutý svedok alebo znalec. V prípade že ide o konanie na návrh účastníka konania, kt. je doložený určenými prílohami môže prebehnúť toto konanie aj bez ústneho konania.
Zásada verejnosti a neverejnosti -  zasadnutia bývajú verejné a neverejné – zúčastňujú sa na ňom len zúčastnené osoby. Zásadou verejnosti rozumieme právo zúčastniť sa osôb, ktoré sa ho chcú zúčastniť ako poslucháči.

Zásada verejného hodnotenia dôkazov – úzko súvisí s uplantnením zásady materiálnej pravdy, dokazovanie je tá časť správneho konania, v ktorom správny orgán v súčinnosti s účastníkom správneho konania zabezpečuje poznatky, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie. Zákon ukladá dokladať dôkazy, zhodnotenie dôkazov musí správny orgán xxxx

Zásada dvojstupňového konania – aby sa prvostupňové rozhodnutie, kt. bolo vydané, ak sa proti nemu vydalo odvolanie preskúmalo v odvolacom konaní. Tzn. že každý účastník konania má právo podať opravný prostriedok k rozhodnutiu bez toho, či ide o objektívny alebo subjektívny dôvod. Zásadne je odvolanie prístupné ku každému prvostupňovému rozhodnutiu, čas na odvolanie má odkladný účinok a xxx

individuálny správny akt.

sppr pr8

Na základe vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosi.
Vecná príslušnosť určuje orgán, kt. kategórie a kt. stupňa uskutoční prvostupňové konanie a vecne príslušný správny orgán je povinný konanie uskutočniť a nesmie postúpiť konanie inému správnemu orgánu, prípadne orgánu nižšieho správneho konania.

Funkčná príslušnosť – určuje vecne a miestne príslušný orgán, xxx je povinný konať
Miestna príslušnosť – ktorý z miestne príslušných orgánov je vzhľadom na svoje územie príslušný vo veci konať.

Kritéria pre miestnu príslušnosť – upravuje §7 správneho poriadku v tom prípade, ak ide o činnosť – ide o miesto tejto činnosti, ak ide o nehnuteľnosť, tak koná ten správny orgán, kde sa nehnuteľnosť nachádza, v ostatných prípadoch je to podľa trvalého bydliska účastníka konania alebo podľa sídla právnickej osoby.
Nehnuteľnosť je pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom, trvalým pobytom sa rozumie miesto, kde má účastník konania trvalé miesto pobytu, ak sa nedá trvalý pobyt určiť, tak je príslušný ten správny orgán, kde mal účastník konania posledný trvalý pobyt, ak sa nedá určiť, tak rozhoduje príslušný správny orgán. Napriek tomu

Kompetenčné konflikty – môže byť negatívny alebo pozitívny. Pozitívne – viacero správnych orgánov chce vo veci konať, negatívne – ak nie je záujem zo strany správnych orgánov konať, pri konflikte rozhoduje o konaní nadriadený správny orgán, u nás najvyšším orgánom je vláda.

Správnym orgánom sa rozumie nielen orgán, ktorý vo veci rozhoduje, ale aj orgán, kt. v tomto procese robí procesné úkony, napr. na základe dožiadania robí jednotlivé úkony a opatrenia. Zamestnancom správneho orgánu je ten, kto pri uskutočňovaní konania je v pracovnoprávnom vzťahu k správnemu orgánu, je ním aj vedúci správneho orgánu.

predpojatosť – znamená, že v záujme objektivity môžu byť vylúčení pracovníci správneho orgánu, pochybnosťou o predpojatosti je daná. Dôvera v zamestnanca správneho orgánu k veci. Zamestnanec je účastníkom konania, svedkom, znalcom, alebo má na vybavenie vecí majetkový alebo osobný záujem. Ďalej pomerom zamestnanca k účastníkom konania alebo ich zástupcom, napr. príbuzenské vzťahy, opatrovnícky vzťah. Ďalej ak je k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi priamo podriadený, ak má k účastníkovi konania priateľský alebo nepriateľský vzťah, alebo ak zamestnanec v tejto veci konal v 1. stupni a prešlo na nadriadený správny orgán. Vylúčenie zamestnanca sa môžu domáhať v ktorejkoľvek fáze konania, v prípade ak bol zamestnanec vylúčený, správny orgán o tom vydá rozhodnutie.

Účastníci správneho konania – účastníkom je ten, o koho práva, právom chránených záujmoch sa má konať a môže ním byť FO alebo PO. Ďalej aj ten, koho práva a právom chránené záujmy môžu byť dotknuté, ten, kto tvrdí, že v správnom konaní môžu byť jeho práva a právom chránené záujmy dotknuté, pokiaľ správny orgán nerozhodne inak. O tom, že je niekto účastníkom konania musí správny orgán vydať rozhodnutie. Osoby sa môžu dať zastupovať: na základe plnej moci, zastupovanie zo zákona (ak účastník konania nedosahuje vek – rodič alebo osvojiteľ), opatrovníci (ustanovený ak vekovo nedostatočný účastník nemá zákonného zástupcu, o tomto rozhoduje správny orgán). Ak nie je procesne spôsobilý, ak procesne nespôsobilý má zástupcu, alebo ak pobyt účastníka nie je známy, ak je účastník konania v cudzine a nepodarilo sa mu doručiť písomnosť na známu adresu, v prípade, ak nepreberá písomnosti sa mu oznámi verejnou vyhláškou.

Ďalej v rámci správneho poriadku

Procesné práva účastníkov konania – medzi základné právo je, že môže podať návrh na začatie správneho konania, môže požiadať o potvrdenie prijatia konania, má právo byť pozvaný na konanie, má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisky, môže požiadať orgán na urobenie fotokópií, ale nesmie nazerať do zápisnice o hlasovaní. Ďalšie práva – môže požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty, môže vziať návrh na začatie konania späť, v tom prípade ak je viacero účastníkov konania, musia s ním všetci súhlasiť,

má právo zúčastniť sa na pojednávaní, klásť svedkom a znalcom otázky

má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom

má právo navrhnúť doplnenie dokazovania

na doručenie rozhodnutia

podať odvolanie alebo rozklad

právo podať návrh na obnovu konania, alebo dať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

navrhnúť výkon rozhodnutia

podať námietky voči prostriedkom, úkonom výkonu rozhodnutia

Povinnosti:

mali by podať návrh na príslušnom správnom orgáne
odstrániť nedostatky podania

bez meškania oznámiť skutočnosti, ktoré nasvedčujú vylúčenie zamestnanca

uplatniť námietky a pripomienky na ústnom konaní

urobiť procesný úkon v určenej lehote, navrhovať dôkazy, predložiť listiny, kt. sú potrebné na vykonanie dôkazov

predložiť predmet ohliadky, alebo strpieť ohliadku na mieste

uviesť v čestnom vyhlásení pravdivé údaje,

dostaviť sa po predvolaní na správny orgán,

splniť v určenej lehote povinnosť uloženú rozhodnutím,

podrobiť sa výkonu rozhodnutia.

sppr pr9

10. Priebeh správneho konania

Začína na základe dispozičnej zásady alebo základe zásady oficiality.Podanie, kt. rozumieme prejav vôle účastníkov konania, kt. sú adresované správnemu orgánu. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, v akej veci a čo sa navrhuje. Podanie môže byť písomné, ústne alebo do zápisnice, môže byť telegraficky s písomným doplnením do 3 dní.
Na oznamovanie dôležitých úkonov slúži doručovanie, predpokladá písomnú formu, najdokonalejšou formou doručovania je doručenie do vlastných rúk.
Náhradné doručenie – pokiaľ adresát nie je zastihnutý v adrese bydliska, alebo adresa je neznáma, doručuje sa verejnou vyhláškou.

Lehoty – rozumieme ohraničenú dĺžku času, kt. je stanovená na vykonanie dôležitých procesných úkonov, alebo ktorá je určená na splnenie povinností vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo rozhodnutia. Poznáme lehoty zákonné a lehoty určované správnym orgánom.

Dôležitou fázou je zisťovanie podkladov pre rozhodnutie a fázy zisťovania označujeme ako dokazovanie. To je procesný postup, kt. slúži na vytvorenie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie. Dokazovanie sa skladá z 3 fáz:
1. obstaranie dôkazu
2. vykonanie dôkazu
3. hodnotenie dôkazu
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, kt. možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Toto dôkazné konanie je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Navrhovať dôkazy môže účastník konania, má právo použiť všetky prostriedky, kt. vedú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Má povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, kt. sú mu známe. Pokiaľ účastník konania nepredloží všetky dôkazy, kt. sú mu známe, môže sa uplatniť §32, kt. hovorí o trovách konania v tom prípade, ak by sa dokázalo, že oneskoreným dôkazom alebo ich nevykonaním spôsobil účastník konania zbytočné trovy správnemu orgánu alebo inému účastníkovi konania.
Dôkazy navrhuje aj správny orgán uskutočňujúci správne konanie, tento orgán môže použiť alebo rozhodnúť, ktorý dôkaz pri dokazovaní použije. Ako dôkazy správny poriadok menuje predovšetkým výsluch svedkov, ohliadku miesta činu, znalecké posudky a listiny. Pri svedeckej výpovedi – svedok – je oboznámený s niektorými skutočnosťami, kt. majú priamy vzťah k predmetu konania. Tzn. že svedok tieto skutočnosti vníma vlastným pozorovaním, vnímaním.

Svedok je osoba nezastupiteľná. Svedecká povinnosť je občianskou povinnosťou, svedok musí vypovedať pravdu, nič nesmie zamlčať, svedeckú výpoveď môže vynútiť uložením poriadkovej pokuty. Výnimku v správnom konaní môže odoprieť ten, kt. by svojou výpoveďou spôsobil sebe alebo osobám sebe blízkym trestné stíhanie alebo inú ujmu. Správny orgán musí vždy svedka poučiť o svojich právach a povinnostiach. Svedok má nárok na svedočné, tzn. užšiu mzdu a hotové náklady (cestovné).
Znalecký postudok – v niektorých prípadoch je potrebné odborné posúdenie veci, v tomto prípade orgán ustanoví znalca. Znalec je osoba, kt. na základe svojich odborných vedomostí a skúseností je schopná podať o odborných veciach odborný posudok. Znalec nie je účastníkom konania. Za znalca môže orgán ustanoviť len toho, kt. je uvedený v zozname znalcov, kt. zoznam vedú krajské súdy. Znalecký posudok sa podáva zásadne písomne, výnimočne do zápisnice. Znalec má nárok na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku, o tomto nároku rozhoduje správny orgán.
Listiny – najčastejšie dôkazné prostriedky, môžu mať charakter verejných listín alebo súkromných listín. Verejné sú vydávané orgánmi verenej správy. Za verejné listiny považujeme aj také, kt. boli vydané v cudzine a sú opatrené príslušným overením. Ostatné listiny, kt. nevydali orgány správy sú súkromné listiny. Rozdiel medzi listinami je v právnej sil, verejné majú väčšiu váhu ako súkromné.
Ohliadka – je jeden z bežných dôkazných prostriedkov, umožňuje správnemu orgánu na základe vlastného pozorovania a priameho pozorovania zisťovať a porovnávať s výsledkami doterajšieho šetrenia.

Účastník konania je povenný strpieť ohliadku veci a o každej ohliadke musí byť spísaná zápisnica. Ďalším dôkazným prostriedkom je čestné vyhlásenie, v niektorých prípadoch môže pripustiť čestné vyhlásenie účastníka, musí mať vždy písomnú podobu a jeho obsah sa buď zachytí do zápisnice, alebo účastník spíše svoje čestné vyhlásenie sám a podpíše ho. Správny orgán je povinný upozorniť na právne následky čestného vyhlásenia. Čestné vyhlásenie nie je prípustné, ak tomu bráni všeobecný záujem, ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania, čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok, ak osobitný predpis vylučuje možnosť jeho použitia.

So zabezpečením priebehu správneho konania súvisí termín správneho konania, robí sa spravidla písomnou foromou, je v ňom potrebné upozorniť osobu v prípade nedostavenia sa na správny orgán,  môže dostať poriadkovú pokutu, alebo byť predvedený policajnými silami.
Predbežné opatrenie – je dočasným prostriedkom na zabezepečenie práva a povinnosti práv a právom chránených záujmov FO a PO a na toto opatrenie sa vydáva predbežné opatrenie. Výsledkom celého konania je vydanie rozhodnutia, je z celého konania najdôležitejšou fázou, rozhodnutie je individuálnym správnym aktom a rozhodnutie by mal vydať správny orgán bezodkladne v jednoduchých veciach (všeobecná lehota je 30 dní), v dôležitejších veciach 60 dní, v prípade, že sa jedná o obzvlášť zložitý prípad, musí orgán požiadať svoj nadriadený orgán o predĺženie lehoty rozhodnutia. Každé rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.

Výrok je tá časť rozhodnutia, v ktorej je obsiahnuté autoritatívne riešenie otázky, kt. bola predmetom rozhodovania. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, kde sa určujú jednotlivé práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok musí byť jasný, stručný, nesmie poskytnúť dvojaký výklad.
Odôvodnenie musí obsahovať súhrn všetkých zistených skutočností odôvodňujúci výrok a správny poriadok vyslovene určuje správnemu orgánu, aby uviedol v odôvodení akýmy úvahami dospel k výroku.

V poučení určuje správny orgán termín, v akom môže podať účastník konania odvolanie. Je zákonnou zložkou, pri prvostupňovom konaní ho orgán určuje, všeobecná lehota je 15 dní. V druhostupňovom konaní musí byť uvedené, že toto konanie je definitívne a proti tomu nie je možné podať odvolanie.

Medzi ďalšie náležitosti patrí:
identifikačné údaje o orgáne, kt. ho vydal, číslo rozhodnutia, dátum rozhodnutia, identifikačné údaje účastníkov konania, otlačok verejnej úradnej pečiatky, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcia oprávnenej osoby, iné.

V priebehu konania môžu byť vydané nasledovné rozhodnutia:
- rozhodnutie o vylúčení pracovníka správneho orgánu
- rozhodnutie o tom, že FO alebo PO nie je účastníkom konania
- rozhodnutie o stanovenie opatrovníka
- rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty
- rozhodnutie o prerušení konania
- rozhodnutie o zastavení konania
- rozhodnutie o trovách konania
- rozhodnutie o predbežnom opatrení

sppr pr11

11. Preskúmavanie rozhodnutí

Preskúmavanie je jedným z najdôležitejších krokov. Nie je povinná, ale žiaduca. Občan má možnosť odvolať sa. Princíp vychádza z Ústavy SR, článok 2. Odvolania sa uskutočňuje na základe Zákona o správnom konaní.  
Medzi preskumavanie rozhodnutia patria tieto činnosti:
1. odvolacie konanie
2. obnova konania
3. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
4. konanie o proteste prokurátora
5. preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdmi

Opravné prostriedky:
Delia sa na 2 kategórie:
- riadne opravné prostriedky – odvolacie konanie, rozklad
- mimoriadne opravné prostriedky
Riadne prostriedky – rozhodnutie nie je právoplatné – plynie lehota, v ktorej sa nań možno odvolať.
Mimoriadne – rozhodnutie je právoplatné a nie je možné sa už odvolať

Odvolacie konanie – proti každému rozhodnutiu je možné sa odvolať (výnimočne určené situácie-nemožno sa odvolať), lehota je 15 dní. Účastník sa môže práva odvolania sa vzdať. Aby bolo odvolanie účinné, musí spĺňať znaky - musí byť:
- prípustné (podľa zákona)
- podané oprávnenou osobou (účastník konania)
- podané v stanovenej lehote
- prítomné poučenie, ak nie je uvedené, je lehota rozšírená na 3 mesiace
- adresné - na určené miesto – odvolať sa na ten orgán, ktorý rozhodol, po doručení je tento orgán  povinný sa týmto odvolaním zaoberať a rozhodnúť o odvolaní – ak uzná chybu a opraví = autoremedúra. Ak nerozhodne, odmietne ho, posunie odvolanie na inštančne vyšší orgán. Ten si zistí priebeh konania, podmienky, či bola úvaha pri rozhodovaní správna. Rozhodnutie môže odobriť (rozhodnutie nižšiho orgánu = zamietnuté rozhodnutie), zmeniť (zasiahnuť do rozhodnutia nižšieho orgánu) alebo ho zruší úplne (vráti na opätovné preskúmanie nižším orgánom). Nižší orgán pri opätovnom konaní musí zohľadniť pripomienky vyššieho orgánu. Proti vyššiemu orgánu sa nemožno odvolať. Rozklad – možnosť preskúmania rozhodnutia – napr. ak namiesto úradu rozhodne ministerstvo. Platí to isté ako pre odvolanie. O rozklade rozhoduje minister (podľa špeciálnej komisia zriadená na tento účel).  

V prípade právoplatnosti rozhodnutia musi byť splnené určité podmienky mimoriadneho konania. Obnova konania – musí byť:
- právoplatnosť rozhodnutia
- splnenie lehoty (3 mesiace – subjektívna – odkedy sa občan dozvedel o skutočnostiach rozhodnutia, až do 3 rokov hranice rozhodnutia).
- obnovy konania sa môže dožadovať iba subjekt dotknutý konaním
- osobitné zákonitosti vymenúva zákon –
1. vyšli najavo nové dôkazy, ktoré neboli známe v čase vydania rozhodnutia,
2. rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky o ktorej orgán rozhodol inak
3. nesprávny postup správneho orgánu, kt. znemožnil účasť niektorej osoby na konaní
4. rozhodnutie vydal vylúčený orgán (vydal ho orgán, ktorý nemal – napr. bol zaujatý)
5. samé rozhodnutie sa opiera o dôkazy, kt. nie sú pravdivé, alebo samotný pôvod je protiprávny

Iniciovať opravné konanie môže
- účastník konania
- samosprávny orgán – ak si to vyžaduje všeobecný záujem
Ak sú splnené podmienky, začína nové konanie vo veci.

Suspenzívny účinok – odkladací – využitie opravného prostriedku odkladá vykonateľnosť rozhodnutia
Devolutívny účinok – o opravnom prostriedku rozhoduje inštančne vyšší orgán

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – predmetom je iba zákonnosť – súlad so zákonom. Ex ofo – zisťuje zákonnosť, iným všeobecne záväzným predpisom alebo nariadením. Ak je, je možné ho reformovať alebo zrušiť – kasácia. Proti tomu je možné sa odvolať.

Konanie o proteste prokurátora – prokurátor je stanovený Ústavou chráni práva a právom chránené záujmy občana, najmä v trestnom konaní. Prokurátor upozorní protestom orgán, ktorý podľa prokurátora rozhodol nezákonne. Je povinnosťou orgánu sa týmto protestom zaoberať a rozhodnúť o ňom do 30 dní. Orgán môže uznať chybu, alebo ho odmietnuť. Vtedy môže prokurátor podať opakovaný protest na vyšší orgán.

Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdmi – súdy pri rozhodovaní konajú na základe Občianskeho správneho poriadku. Základom je Ústava.

Pokiaľ súdy rozhodujú v 2 konaniach, rozhodujú o zákonnosti. Súd nemôže zmeniť rozhodnutie správneho orgánu.
1) rozhodovanie o žalobách – ak občan dosiahne všetky podmienky potrebné na vydanie rozhodnutia a neuspeje, môže podať žalobu na nezákonnosť na vecne a miestne príslušnom súde. Vecne – podľa veci rozhodnutia a miestne – podľa miesta vydania. Výsledkom je zrušenie nezákonného rozhodnutia – kasácia, orgán je povinný vydať opravné vyhlásenie a je povinný sa riadiť názorom súdu
2) rozhodovanie o opravných prostriedkoch – podľa osobitného princípu – osobitných zákonov, určuje kedy je prostriedkom rozhodnutia konanie pred súdom – napr. registrácia politických strán, združovanie občanov.

sppr pr12

12. Vnútorná správa

Pre vnútornú správu je charakteristické, že ide o takú oblasť správy, v ktorej sa v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu

Charakteristické črty:
- rôznorodosť ako činnosti
- rôznorodosť ako sústavy orgánov správy
/OÚ, KÚ, MV, ORPZ, KRPZ, HaZZ, obce, vyššie územné celky
- rozptýlenosť právnej úpravy
- presun agend z PZ na civ. správne orgány „odpolicajnenie“

Pod VS sa rozumejú tieto druhy aktivít:
1. Zabezpečovanie osobného stavu obyvateľov
2. Zhromažďovanie a združovanie
3.  Územná správa a usporiadanie SR
4. Štátne symboly a symboli obcí, miest a samosprávnych krajov
5. Archívníctvo
6. Ochrana pred požiarmi (civilná ochrana)

Pre oblasť VS platia od r 1993 právne predpisy, ktoré vystriedali predpisy staršie ako 50 r, v najbližšom čase sa počíta s ďalšími úpravami, resp. novelami právnych predpisov.

1. Zabezpečenie osobného stavu obyvateľstvaObyvateľstvo – je to súhrn jednotlivých fyzických osôb, ktoré sa zdržiavajú na území SR a preto podliehajú právomoci slovenských štátnych orgánov (št. občania SR, cudzinci DUC a TUC, cudzinci s priznaným postavením utečenca alebo žiadateľa, odídenci a osoby bez štátnej príslušnosti a miestom trvalého pobytu).

a) meno a priezvisko – pod ktorým vystupuje osoba v právnych vzťahoch a ktoré udáva jeho totožnosť. Meno osoby, ktorá sa narodila na území SR sa určuje:
- dohodou
- rozhodnutím súdu, ak nedošlo k dohode rodičov
- vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy
- rozhodnutím súdy na podnet OÚ, ak nie sú známi rodičiaPojem meno – zahŕňa jednak osobné / rodné meno, jednak priezvisko, teda meno po rodičoch (rodné meno). Štátny občan SR používa v úradnom styku iba jedno meno. Ak má v matrike uvedených viac mien, používa meno uvedené na prvom mieste. Netýka sa cudzincov.

b) Matrika – je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území SR a št. občanov SR, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine.Matrika tvoria: kniha narodení, kniha manželstiev, kniha úmrtí.
Do matriky sa zapisujú aj údaje o iných skutočnostiach rozhodných pre zistenie alebo overenie osobného stavu. (osvojenie, rozvod, určenie otcovstva)

Matriku, ako výkon štát. Správy vedie obec. Matrika sa vedie v jednom vyhotovení. Vedie ju matrikár a jeho zástupca, ktorých stanoví starosta obce. Zápis do matriky sa vykonáva v štátnom jazyku.Osobitnú matriku vedie Okresný úrad Bratislava 1. Zapisujú sa do nej matričné udalosti št. občanov SR, ku ktorým došlo mimo územia SR.
Kontrolná činnosť na úseku matrík vykonáva MV SR a krajské úrady.

c) postup pred uzavretím manželstva
Upravujú matričné právne predpisy. Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu alebo pre orgánom cirkvi. Št. občan SR predloží matričnému úradu príslušnému podľa miesta uzavretia manželstva tieto doklady: rodný list, doklad o št. občianstve, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomrelého, ak ide o vdovca, vdovu, právoplatný rozsudok o rozvode, ako aj doklad o rod. čísle.

Ak chce občan SR uzavrieť manželstvo v cudzine, vydá mu na jeho žiadosť matričný úrad osvedčenie o spôsobilosti na uzavretie manželstva v cudzine.

d) štátne občianstvo
Št. obč. SR ustanovuje priamo Ústava SR. Nadobúda sa: určením, voľbou, narodením, osvojením, udelením štátneho občianstva SR, žiadosť sa podáva na Krajskom úrade.

e) evidencia obyvateľov – zahŕňa tieto právne inštitúcty:
- hlásenie pobytu občanov SR (trvalý a prechodný pobyt)
- občianske preukazy (prechodné)
- cestovné doklady (ešte len prechodné)
- hlásenie pobytu cudzincov (ešte len prechodné)
- hlásenie pobytu utečencov (ešte len prechodné)Register je časťou štátneho informačného systému, ktorý obsahuje súbor údajov o osobe, resp. obyvateľoch SR. Tvorí ho okresná evidencia, ktorú vedie okresný úrad a centrálna evidencia, ktorú vedie MVSR (a nie PZ). Register obsahuje údaje o cudzincoch prihlásených na pobyt, utečencoch.

3. Územné a správne usporiadanie SR
Územné usporiadanie SR vyjadruje, že na našom území pôsobia územné celky, ktorými sú podľa ústavy SR (celok) vyššie územné celky (samosprávne kraje) a obce.
Tieto územné celky (SR, samosprávne kraje, obce) sú právnické osoby. Vystupujú teda samostatne vo vlastnom mene a môžu vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti. Základom územnej samosprávy je obec. Územím každej obce je územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac katastrálnych území.

Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny celok. Zákonom z r. 2001 sa zriadilo 8 samosprávnych krajov.

Správne (administratívne) členenie štátu slúži najmä na čo najefektívnejší výkon pôsobnosti orgánov štátu. Správne cely nemajú povahu územných celkov, teda nemajú atribúty právnickej osoby. Nemajú vlastné kompetencie, orgány, príjmy a majetok. Orgány v nich pôsobiace sú orgány štátu.

4. Štátne symobly – štátny znak, štátna pečať, štátna vlajka, štátna hymna

5. Archívnictvo- archívny dokument – t.j. písomné obrazové, zvukové a iné záznamy pochádzajúce z činnosti št. orgánov, obcí a iných právnických osôb i z činnosti fyzických osôbSústava archívov tvoria: štátne archívy, mestské archívy, archívy iných právnických osôb (podnikové).

6. Ochrana pre požiarmi
Orgánmi št. správy na úseku ochrany pred požiarmi sú MV SR, krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ. Právnu úpravu uvedenej problematiky predstavuje zákon č. 314/ Z.z. O ochrane pred požiarmi  a zákon č. 315/2003 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.