Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Drogová závislosť v systéme sociálnej starostlivosti (drogova_zavislost_v_systeme_socialnej_starostlivosti.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov, Ľudské zdroje a personálny mamažment

Seminárna práca zo sociálnej práce

Drogová závislosť v systéme sociálnej starostlivosti

Ivana Košíková                                                                              531, 3. ročník

18. 10. 2004

15. Úvod

To, že drogy a problémy s nimi spojené sú všade okolo nás, je vec už dostatočne známa. Svedčí o tom prieskum robený Inštitútom pre výskum verejnej mienky v júli 1993. Viac ako štvrtina opýtaných uviedla, že sa stretla s ľuďmi, ktorí berú drogy. 5% priznalo vlastný experiment s drogou. Z respondentov vo veku 22 rokov sa s drogami stretlo až 75%. Ako dôvody pre experiment s drogami respondenti uvádzajú:

1. chcú skúsiť, čo to s nimi urobí
2. na vyvolanie lepšej nálady
3. na riešenie svojich problémov
4. z nudy
5. aby na seba upozornili
6. Ako okrajové dôvody boli uvedené: Protest voči vonkajšiemu svetu a snaha zvýšiť svoju výkonnosť

Zaujímavé sú odpovede na otázky:

Ako by sa spoločnosť mala zachovať k ľudom závislým na drogách?

Zaujímavý výsledok – na jednej strane kontrolovaný predaj drog, s ktorým by súhlasilo 36% respondentov, na druhej strane 61% súhlasiacich s oficializovaným udavačstvom. Dosť značné nepochopenie preventívneho významu distribučných programov pre striekačky a ihly. To všetko svedčí o tom, že verejnosť je sčasti neinformovaná a sčasti zmätená.

Drogy sprevádzali vývoj našej civilizácie od samého počiatku, sú neoddeliteľným prvkom nášho súčasného života a niet dôvodu sa domnievať, že by malo v budúcnosti dôjsť k nejakým zásadným zmenám.

Žiadny prístup k spoločnosti, či už represívnej alebo liberálnej, drogovú problematiku nevyrieši. Taká je skúsenosť všade vo svete. Rôzne prístupy môžu drogovú problematiku iba skomplikovať, či znížiť príslušné negatívne dopady na spoločnosť, ale problém proste nezvládnu. Drogy boli, sú a budú, či už sa nám to páči alebo nie, a je na nás aby sme sa s týmto faktom vyrovnali ako najlepšie vieme.

16. Čo to vlastne droga je?

        Existuje celý rad definícií, ale najstručnejšie môžeme drogu chápať ako každú látku, či už prírodnú alebo syntetickú, ktorá spĺňa dve základné požiadavky:

1. má tzv. psychotropný účinok, čiže ovplyvňuje nejakým spôsobom naše prežívanie reality, mení naše vnútorné naladenie, pôsobí na psychiku.
2. môže vyvolať závislosť, čo sa z nedostatku vhodnejšieho pomenovania niekedy označuje ako „potenciál závislosti“. Ten je v rôznych drogách rôzne vyjadrený, môže byť menší alebo väčší, ale prítomný je vždy.

Z týchto dvoch vlastností vidíme, že sme drogami rôzneho typu obklopený skutočne na každom kroku. Ak vstúpime do bežného obchodu s potravinami, zistíme, že drogy tvoria podstatnú časť súčasnej ponuky. Je tu len jeden malý háčik, jedná sa o drogy v našej spoločnosti tolerované, teda o drogy legálne. Hovoríme predovšetkým o alkohole v celej jeho šírke, od piva cez víno až k destilátom. Prísne vzaté by drogovú definíciu spĺňala i káva, pretože aj tá ovplyvňuje psychiku, ale aj zdanlivo celkom nevinný čaj. O drogových účinkoch tabakových výrobkov všetkých druhov netreba tiež pochybovať.

        Spolu s vývojom našej civilizácie sa stále objavujú nové drogy. Hovorí sa o návykovom sledovaní televízie a stále častejšie o tzv. gamblingu, alebo o návykovom hraní na výherných automatoch. Toto všetko patrí k životu, ktorí nás obklopuje na každom kroku. Úplná abstinencia akejkoľvek psychotropnej látky, tj. zásadné a trvale odmietanie čaju, kávy, tabakových výrobkov či alkoholu v akejkoľvek podobe a pri akejkoľvek príležitosti je v našej spoločnosti skôr výnimkou. Konzumácia legálnych drog je bežná vec a nikto sa nad ňou príliš nepozastavuje.

        Ako droga sú označované takmer výlučne látky, ktoré spĺňajú rovnako tieto definície, ale sú našou spoločnosťou zákonom zakázané, resp. ich výroba a distribúcia.

        V súčasností je vytvorené pravidlo droga = čosi nelegálneho a škodlivého. Negatívny efekt drog sa nedá poprieť, ale zároveň sa nedajú vynechať aj ich často pozitívne účinky, ktoré ľudstvo často využívalo aj využíva. Ak sa pozrieme na drogy všeobecne, bez ohľadu na ich legalitu či ilegalitu tej ktorej spoločnosti a dobe, môžeme ich charakterizovať známym výrokom „dobrý sluha, ale zlý pán“. Každá droga má svoje riziká, ale aj svoje prednosti. Mali by sme byť otvorený informáciám o tom, aký je pomer rizík a výhod u tej ktorej drogy a na základe toho k nej pristupovať. Je samozrejme lepšie sa drogám celkom vyhnúť a žiť bezdrogovým životom.

Rôzne drogy sú spojené s rôznou mierou rizika:

7. Strata kontroly nad pôvodne občasnou konzumáciou a postupný vznik závislosti. Miera rizika vzniku závislostí slúži ako hlavné kritérium pre delenie drog na mäkké a tvrdé (ľahké a ťažké). V Holandsku delia drogy na skupinu s akceptovateľným, priateľným rizikom a na skupinu s nepriateľným rizikom.

17. Ľahké drogy

1. káva, tabakové výrobky všetkých druhov, produkty z konope (marihuana, hašiš) a tiež v našej spoločnosti droga číslo jedna – alkohol. Alkohol môžeme považovať za drogu stojacu na rozhraní ľahkosti a tvrdosti. Väčšina populácie alkohol užíva v primeranom množstve a pri vhodných príležitostiach, napríklad aj pivo na obed. Úplná abstinencia nie je možná. I tak kontrolu nad pitím strácajú a do závislostí prepadajú len asi tri – štyri percentá populácie. Ďalej alkohol, regulérna droga, je doporučovaný niektorými lekármi v primeraných dávkach ako vhodná prevencia kardiovaskulárnych chorôb. Na druhej strane, už jeho nadužívanie (abúzus) môže byť pre organizmus vysoko rizikové. Razantné účinky na pečeňové tkanivo, žalúdočnú sliznicu apod. sú už príznakmi drogovej tvrdosti.

18. Tvrdé drogy

2. u nich je vznik závislostí jednoznačne vysokým (podľa Holanďanov neakceptovateľným) rizikom.

19. Drogová závislosť

Definície drogovej závislosti sa časom premenovali, ale ich základ vždy tvorili tieto body:

3. nezvládateľná, neodolateľná túžba po opakovanom braní drogy
4. tendencia k zvyšovaniu dávok
5. existencia psychickej či fyzickej závislosti na určitej droge vyjadrená prítomnosťou tzv. abstinenčného syndrómu psychického alebo fyzického typu
6. negatívne dôsledky pre jedinca a spoločnosť

        Problematické je, že jednotlivé kritéria závislosti môžu byť vyjadrené u rôznych typov drog rôznou intenzitou, niektoré môžu aj chýbať. Príroda pracuje v tomto smere bezchybne, a ak dala niektorým drogám do vienka vysoký potenciál vzniku závislostí (opiáty), tak im zároveň ubrala na miere telesného a psychického poškodenie organizmu. Ak na druhej strane existujú drogy zo zníženým rizikom vzniku závislostí ich účinky sú často nevypočítateľné a riziko poškodenia organizmu najrôznejším spôsobom je značné vysoké.

20. Abstinenčný syndróm

Slangovo „absťák“ Tento syndróm môže byť prítomný v oblasti fyzickej či psychickej

        Jednou zo základných vlastností drog je schopnosť nielen preniknúť do organizmu a ovplyvniť jeho funkcie ale postupne zostať súčasťou jeho látkovej výmeny. Organizmus si na pôvodne novú látku, s ktorou sa opakovane stretáva, zvyká. To vedie k dvom dôležitým prejavom. Jednak dochádza u väčšiny drog vzostupu tolerancie, čiže organizmus reaguje za určitú dobu za pôvodne dostatočné drogy nedostatočne, droga akoby menej fungovala. To vedie k nutnosti zvyšovať dávky drogy potrebné na dosahovanie očakávaného efektu. (opiátové závislosti)

        Nedostatok drogy je prežívaný ako veľmi nepríjemný stav. Nastáva syndróm abstinencie, syndróm „odňatia“. Jedinec zisťuje, že keď drogu nemá, je mu oveľa horšie, ako mu doteraz bývalo, a s drogou mu už nie je tak dobre ako predtým. Z „plusového stavu“ sa už dostáva s drogou len do „stavu normy“, zatiaľ čo bez drogy ide do „mínusu“. Bezdrogový stav je vnímaný ako obtiažny a nepríjemný, droga sa stala nutnosťou – objavil sa syndróm abstinencie.

7. je sprevádzaný výraznými telesnými ťažkosťami, ako sú kŕče, bolesti svalov a kĺbov, hnačky, potenie, slzenie...
8. delí sa na – fyzický (vyššie menované telesné ťažkosti) – u opiátov

-psychický (úzkosť, nepokoj, podráždenosť, agresivita, únava, vyčerpanosť, ospalosť, pasivita, nutkavá potreba vziať znova drogu) – stimulačné drogy

        Ako individuálne sú prejavy abstinencie, tak sa aj individuálne zvládajú. Niektorí, jeden rok závislí, sa napr. na začiatku liečby nazaobídu bez detoxikácie – doby strávenej v lekárskej starostlivosti za pomoci rôznych liekov, ktoré pomáhajú plynulému odstráneniu abstinencie. Na druhej strane jedinci, ktorí boli 15 rokov závislí, dokážu abstinenčný syndróm prekonať aj sami.

1. Príznaky najvyššej závažnosti

9. dieťa prizná užívanie drog
10. príznaky závislosti

Mali by byť prítomné aspoň 3 zo 6 znakov:

1. silná túžba alebo nutkanie užívať návykovú látku
2. zhoršenie sebaovládania vo vzťahu k návykovej látke
3. telesné odvykacie ťažkosti po vysadení návykovej látky alebo znížení dávky
4. zvyšovanie dávok
5. zanedbávanie iných záujmov kvôli návykovej látke. Návykové správanie nám zaberá oveľa viac času ako predtým
6. pokračovanie v užívaní náv. látky navzdory škodlivým následkom, o ktorých človek vie

11. droga alebo jej metabolity sa preukážu laboratórne
12. o užívaní drogy u dieťaťa vám povedia spolužiaci, učitelia, susedia alebo iné osoby
13. u dieťaťa sa nájdu drogy alebo pomôcky na ich používanie. Nemusí to byť len injekčná striekačka alebo ihla, ale aj malá cigara, papieriky na ručné balenie cigariet, krabičky od liekov, malé obáločky s alebo bez drogy, lyžičky…
14. jazvy po vpichu v priebehu povrchových žíl, napr. v lakťovej jamke
15. známky ovplyvnené návykovou látkou – alkohol – vyvoláva znak opilosti; niektoré tlmivé lieky – podobne sa prejavujú, ale z dieťaťa nie je cítiť alkohol; konope – začervenané spojivky, dieťa hovorí nahlas, neprimerane sa smeje, niekedy býva prítomný nepríjemný zápach, pripomínajúci horiacu zemiakovú vňať, môžu sa objavovať závrate a poruchy rovnováhy pri chôdzi, do istej miery poruchy pamäte; pervitín – nadmerná, často bezúčelová aktivita, rozšírené zrenice, často vyvoláva pocity prenasledovania – paranoiditu, po skončení účinku pervitínu, ale aj extázy, býva dlhý, aj viacdenný spánok, ako prejav spánkového dlhu a vyčerpania. To je niekedy spojené s depresiou; halucinogény napr. LSD) – poruchy vnímania, halucinácie, ilúzie, časté je divné a nezmyselné správanie, ponorenosť do vnútorného sveta, zmätenosť, rozšírené zrenice, po skončení účinku môžu pretrvávať duševné ťažkosti, napr. depresia; heroín – dieťa je utlmené, spavé, ponorené do vnútorného sveta, zúžené zrenice na svetlo, dych je pomalý, reč často nezrozumiteľná, eufória býva vystriedaná nezáujmom, niekedy aj depresiou; prchavé látky – prejavia sa typickým zápachom danej prchavej látky (toluén) z dychu alebo z odevu
16. dieťa má kamarátov a známych, ktorí berú drogy alebo nadmerne pijú alkohol
17. typický zápach
18. z dieťaťa sa stáva „odborník na drogy“. Vysvetľuje ich branie, zastáva sa ich, poukazuje na ich liečivé účinky, neprimerane sa venuje štúdiu literatúry o drogách
19. oblečenie, plagáty, prívesky..., ktoré propagujú drogy
20. krádeže v triede alebo v domácnosti
21. triaška
22. pocity prenasledovania (paranoja)
23. úteky z domova

2. Príznaky relatívne menšej závažnosti

24. stráca dobrých priateľov a kamarátov medzi vrstevníkmi, uzatvára sa, alebo sa stýka skôr so staršími
25. vyzerá nezdravo a neduživo
26. narastajúca potreba peňazí
27. zanedbáva starostlivosť o zovňajšok
28. náhle sa zhoršil prospech v škole
29. neospravedlnené hodiny a neskoré príchody do školy
30. dieťa začína byť nespoľahlivé a nedodržiava sľuby
31. častejšie úrazy a choroby u skôr zdravého dieťaťa
32. náladovosť a podráždenosť
33. úzkosť a depresie
34. nadmerná aktivita a zhovorčivosť alebo apatia, alebo striedanie týchto stavov
35. nespavosť alebo nadmerná spavosť, viditeľná únava a spavosť behom dňa
36. tajnostkárstvo
37. náhle zhoršenie správania, konfliktnosť, podráždenosť, nervozita a agresivita
38. strata kvalitných záujmov a záľub
39. horšie sústredenie a pamäť
40. nezáujem a apatia
41. náhla zmena stravovacích návykov
42. nevoľnosť, zvracanie
43. očné príznaky

        Naša spoločnosť drogovo závislých automaticky odsúva na okraj. Tieto spoločenstvá sú spoločenskou „normou“ väčšinou odmietané, bez akejkoľvek snahy skutočne porozumieť ich problémom. Sú proste „iní, ako my“ a takto sa predsa „slušný človek nespráva“. Ako slušnosť je prezentovaná príslušnosť k väčšine. Lenže týmto ľudom je práve to zakázané ovocie príťažlivé. Zamlčanie skutočnosti, falošné moralizovanie, to všetko práve zvyšuje príťažlivosť.

3. Teórie vzniku závislosti na drogách:

1. Z pohľadu analytickej psychológie - Príbuznosť procesu individualizačného a iniciačného rituálu minulosti vedie k úvahám o tom, že závislosť  nemusí byť spojená iba z návykovými látkami, že môže predstavovať zmenu v spôsobe užívania látky, ktorá bola pôvode používaná v očakávaní magického, ezoterického pri rituáloch či obradoch. Zákonnými zákazmi sa vytvorí súdržnosť v skupine závislých, čím sa podčiarkne ezoterický a iniciačný charakter tejto skupiny. Vznikajú subkultúry s vlastným žargónom, vlastnými pravidlami.
2. Existujú modely biologické, ktoré vychádzajú z predstavy akejsi komplementarity medzi určitou drogou a určitým jedincom. Ak nie je vhodná droga k dispozícií, závislosť nevznikne. Naopak, ak sa jedinec s určitou drogou, na ktorú je biologický nastavený, stretne, závislosť vzniká neodvolateľné.
3. Ďalej existujú modely, ktoré ako základný faktor pôsobiaci vznik závislostí udávajú určitú špecifickú súhru osobností, bez ktorej by závislosť nevznikla.
4. Modely, ktoré ako základ závislosti na drogách vidia učenie. Učenie nežiadúcich postojov, kde príčinne pôsobí predovšetkým primárna rodina. Hovorí sa tu o toxikománií ako o súčastí cyklického procesu, zahŕňajúceho tri alebo viac indivíduí, spravidla toxikomana a jeho dvoch rodičov.

O experimente s drogou, braní drog a o vzniku závislostí môžeme povedať, že príčina leží vždy niekde vo vzájomnej kombinácií týchto okruhov:

1. osobnostné charakteristiky – dedičnosť
2. vplyv prostredia
3. prítomnosť drogy a jej charakteristiky

4. A. Osobnostné charakteristiky – dedičnosť

Asi neexistuje tak nešťastná kombinácia osobnostných charakteristík, ktorá by určitého jedinca neodvolateľné predurčovala ku vzniku závislostí na drogách. Na druhej strane neexistuje osobnosť, ktorá by bola proti závislostí na drogách sto percentne chránená. Závislosť sa dá v podstate vypestovať za určitých podmienok u každého. Existuje rad všeobecných biologických faktorov, ktoré môžu riziká neskoršieho vývoja zvyšovať. Ide o najrôznejším spôsobom vzniknuté prenatálne poškodenie plodu vedúce k narodeniu celkovo oslabeného jedinca. Iste pôsobí aj zhoršujúce sa životné prostredie, nevhodné až škodlivé zloženie stravy, alergizujúce faktory. Svoju úlohu hrá príliš vysoký či nízky vek matky, ktorí opäť zvyšuje celkové riziko.

Všeobecne môžeme tieto predisponované osobnosti zaradiť do dvoch hlavných skupín:

1. osoby zraniteľné, úzkostlivé, so zvýšenou citlivosťou. Majú problém s komunikáciou, trpia svojou neschopnosťou nadviazať uspokojujúci partnerský vzťah, sú úzkostlivé... Ak sa stretnú so stimulačnou drogou, ktorá im poskytne práve to, čo sa im nedostáva môže to byť pre nich veľmi významné.
2. osoby extrovertné, obrátené svojou reaktivitou navonok. Zvýšená podráždenosť, znížená schopnosť koncentrácie, sklony k impulzivite a dramatizovanie spolu so zvýšeným sebaupútaním. Pre takéhoto jedinca je významným zážitkom stretnutie s drogou tlmivého typu – opiátov. Dochádza k prežitiu nepoznaného stavu vnútorného kľudu a mieru, relaxácií a harmónii s okolím.

5. B. Vplyv prostredia

Do tejto širokej skupiny faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku problémov s drogami a závislostí na nich, patrí všetko, čo nás obklopuje. Rodičia, súrodenci, vrstovníci, partia, škola, zamestnanie, vojenská služba, rozhlas, televízia, tlač, verejná mienka... Dominantným prvkom pôsobiacim na vznik drogového problému sa zdá byť v rodine matka. Ide o ustrnutie na určitom stupni vývoja vzťahu k dieťaťu. Tento vzťah sa vyvíja celkom normálne do predpubertálneho veku, potom akosi zamŕza. Matka nie je schopná vyvíjať sa ďalej, teda adekvátne vnímať premeny a potreby svojho potomka.

Ďalším významným faktorom je vplyv vrstovníkov, kamarátov, partií či rôzne štruktúrovaných spoločenstiev, ktoré môžu pôsobiť oboma smermi. Rovnako ako môže určitá štruktúra spoločnosti riziko drogového abúzu zvýšiť, existujú aj spoločnosti, kde riziko abúzu je skôr menšie. Všeobecne platí, že čím viac ideologicky alebo kultovne orientovaná skupina s odmietavým postojom voči drgám, tým menšie riziko drogového abúzu.

Ďalším faktorom je partnerský vzťah. Drogovo závislí jedinec sa postupne izoluje, partnerský vzťah sa rozpadá. Nezávislý partner je neustále vystavený sérií manipulácií postihnutého jedinca s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za vlastné konanie a preniesť ho na okolie.

Rovnako nás môže pozitívne či negatívne ovplyvňovať zamestnanie. Môže byť rizikovým faktorom (miesto so zvýšenou dostupnosťou návykových látok), ale zároveň môže byť silnou motiváciou pre zmenu vzniknutého drogového stereo typu človeka. Profesia je vysoko zasadená v hodnotovom systéme pôsobí pozitívne. V poslednej dobe sa stretávame z novým fenoménom, drogovým problémom vo vrstve vysoko vyťažených, úspešných podnikateľov.

6. C. Droga a jej charakteristiky

21. Prítomnosť drogy ako faktora, ktorí ovplyvňuje vznik závislostí sa nedá vylúčiť. Je zrejmé, že pokiaľ by okolo nás neexistovali žiadne návykové látky ovplyvňujúce psychiku, drogový problém by ťažko vznikal. V našej civilizácií je ale takáto situácia vylúčená a nezdá sa, že by v tom budúcnosť mohla niečo zmeniť. Dopyt po drogách všetkého druhu nemožno mocenský zlikvidovať, a pokiaľ existuje dopyt, vždy vznikne aj ponuka. Je to len otázka ceny. Zmierme sa s tým, že drogy sú všade okolo nás a tých ilegálnych bude stále viac a bude ich stále viac vidieť. Štát nás neochráni. Jedinou pomocou je pomôcť si sám. Poznať realitu a jej riziká. Vedieť odmietnuť. Vedieť zvoliť menšie zlo, pokiaľ je to nutné. Prijať zodpovednosť za vlastné konanie. Takto môžeme znížiť pôsobenie týchto faktorov na minimum.  

22. Prehľad prevencie v rodine podľa veku dieťaťa

23. Obrázková príloha

Toluén a ďalšie prchavé látky zneužívané fetovaním

Konope – semená a upravená marihuana

Rôzne výsledky domácej výroby pervitínu (metamfetamínu); vpravo hore výsledný produkt silne znečistený

Kokaín a pomôcky na jeho šňupanie

24. Záver

        Nemôžeme skrátka očakávať, že prečítaním mnohých kníh o drogovej závislostí dostaneme recept na to, ako sa tomuto problému vyhnúť. Neexistujú žiadne zaručené metódy prevencie, rovnako ako neexistujú žiadne zaručené metódy liečby. Práve preto treba, aby spektrum týchto možností bolo čo najširšie. Treba, aby prevencia aj liečba boli orientované na všetky osobnostné štruktúry.

Primárna prevencia – všetky aktivity smerujúce k tomu, aby drogový problém vôbec nevznikol. Základným motorom je rodina. Vypestovať v dieťati zdravé seba vedomie, hovoriť s ním o drogách, naučiť ho mať veci pod kontrolou.

Sekundárna prevencia – ak sa objavy pravidelné branie drog, objavujú sa prvé, sledované príznaky. Treba včas vyhľadať problém a vyriešiť ho.

Terciárna prevencia – znižovanie negatívnych dôsledkov. Je to prístup na ktorí u nás nie sme ešte príliš zvyknutý. Naša spoločnosť dáva jedinú možnosť – zbaviť sa drog, abstinovať. Pokiaľ jedinec túto voľbu odmieta, spoločnosť stratila záujem. Existujú ale ľudia, ktorí svoje branie drog nevidia ako problém a nechcú sa liečiť. Tu ide skôr o starostlivosť, ako o liečbu.

Zostávajú nám iba dva možné prístupy:

1. Tváriť sa, ako by taký ľudia neexistovali a správať sa k ním ako k primárne kriminálnym živlom
2. Vziať na vedomie, že existujú ľudia, pre ktorých sa branie drog stalo súčasťou života, ktorý nie sú schopný a ochotný sa vzdať. Tým je potom možné ponúknuť substitúciu. Človek má možnosť dostať drogu legálne, pravidelne a v čistej podobe. Droga je podávaná tak, aby sa nemusela vpichovať do žili, čím odpadá riziko prenosu infekcie. Prísun drogy je zaručený a to dáva predovšetkým čas. Človek nemusí cely deň tráviť tým, aby si drogu obstaral, a má čas uvedomiť si, ako vyzerá a kde žije. Dostáva priestor na to, aby začal znovu normálne fungovať. To všetko chce samozrejme čas

25. Otázky do diskusie
26.  

Je podľa vás drogová závislosť vyliečiteľná?

Keby ste mali záujem, mali by ste prístup k drogám?

Máte vo svojom okolí známych, ktorí sú alebo boli závislí na drogách?

Čo by ste boli ochotný spraviť, keby ste zistili, že váš kamarát je závislý, a chce/nechce sa dať liečiť?

27. 
    
    
    Obsah

Úvod        2

Čo to vlastne droga je?         3

Ľahké drogy        3

Tvrdé drogy        4

Drogová závislosť        4

Abstinenčný syndróm        4

Príznaky najvyššej závažnosti        5

Príznaky relatívne menšej závažnosti        6

Teórie vzniku závislosti na drogách:        7

A. Osobnostné charakteristiky – dedičnosť        7

B. Vplyv prostredia        8

C. Droga a jej charakteristiky        8

Prehľad prevencie v rodine podľa veku dieťaťa        9

Obrázková príloha        11

Záver        12

Otázky do diskusie        13

Obsah        14

Použitá literatúra        15

28. Použitá literatúra

44. „Drogová závislost, múže být ohroženo i vaše dítě?“, J Presl, 2. rozšírené vydanie 1995, MAXDORF

45. „Vaše děti a návykové látky“, Kerel Nešpor, 2001, Portal

46. „Léčba a prevence závislostí“, príručka pro praxi, Karel Nešpor, Ladislav Csémy, 1996, PCP Praha