Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Chudoba ako sociálny problém (chudoba_ako_socialny_problem.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Chudoba ako sociálny problém

Školský rok: 2004/2005                                                Meno: Juraj Mitana

Semester: zimný                                                        Krúžok: 430 Obsah:

1. Historický základ podstaty chudoby        .        .        .        .        .        3        

2. Definícia pojmu a jeho vymedzenie        .        .        .        .        .        4        

3. Rizikové skupiny        .        .        .        .        .        .        .        .        7

4. Sociálne problémy chudobných        .        .        .        .        .        .        8

5. Spôsoby riešenia chudoby        .        .        .        .        .        .        .        9

6. Cieľ sociálneho systému v oblasti chudoby        .        .        .        .        11

7. Ako bojovať s chudobou        .        .        .        .        .        .        .        11

8. Politické riešenia chudoby        .        .        .        .        .        .        .        12

Úvod

Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov celého sveta. Postihuje veľkú časť obyvateľov Zeme, celé štáty sú považované za chudobné a ich stav potom prináša ďalšie negatívne dôsledky tohto javu, ktoré vytvárajú nekonečnú reťaz negatív. Jej vznik je pritom tak prirodzený, že sa zdá, že je tento problém neriešiteľný. Preto som sa zameral najmä na príčiny jeho vzniku ako aj možné východiská. 1. Historický základ podstaty chudoby

Na to, aby sme mohli presne určiť, čo slovo chudoba vyjadruje sa treba zamyslieť nad tým, čo vyjadruje slovo bohatstvo, resp. majetok. Čo je bohatstvom? Kedy je človek bohatý?

Majetok alebo bohatstvo vzniklo s ľudskou prácou. Je to teda hmotný alebo nehmotný výsledok činnosti, ktorého počiatky môžeme datovať do praveku. No jeho rozdeľovanie sa začalo až so vznikom vytvorenia štruktúry spoločnosti. Chudoba je preto spojená už s starovekou spoločnosťou – napríklad otroci v starom Egypte nevlastnili ani svoj život, kým faraón bol stelesnením Boha a vlastnil všetko. Takéto rozdelenie spoločnosti je teda s ľudstvom pevne spojená a ani v budúcnosti sa pravdepodobne radikálne nezmení. Čím sa však je potrebné zaoberať je vytvorenie takej spoločnosti, v ktorej je udržiavaná rovnováha, teda neexistujú vyslovene chudobní a nemali by existovať ani extrémne bohatí. S rastom vzdelanosti si totiž ľudia viac uvedomujú svoj stav a ak nachádzajú veľký nepomer v spoločnosti, vzniká nespokojnosť. Táto nespokojnosť v období industriálnej revolúcie prerástla až do vzniku politického smeru – socializmu, ktorého cieľom bolo nastoliť celosvetový komunizmus. Ten mal zabezpečiť rovnosť ľudí v rovine sociálnej aj ekonomickej. Tento stav je však možný skutočne len v teoretickej rovine, pretože je proti ľudskej povahe uprednostniť seba pred ostatnými. Dokazuje to neudržateľný stav v socialistických štátoch, ktorý viedol k revolúcií a postupnej transformácií štátov socialistického bloku do demokratických štátov alebo diktatúr. Ani politický režim na Kube, v Číne a Severnej Kórei nevytvára také podmienky, ako sa snaží tvrdiť.

Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Najprv to bol Uhorský štát, neskôr Rakúsko-Uhorsko, no situácia sa nezmenila ani s vznikom Československa, kedy malo byť Slovensko ochudobňované Českom. Za Slovenského štátu zase vláda pracovala v prospech nacistickému Nemecku. Ani po zjednotení Československa a nastolení socializmu nenastal stav, kedy by bola odstránená chudoba, pretože na okraj spoločnosti sa dostali politickí nepriatelia. Takisto sa situácia po revolúcií v roku 1989 nezmenila, iba sa stala vypuklejšou. Kým predtým veci chudoby, bezdomovectva a neporiadku v spoločnosti boli zakryté akýmsi závojom vôle štátu, po revolúcií sa tento problém zviditeľnil a ešte aj prehĺbil.

Situácia však nie je iná ani v iných štátoch. Najnižšia vrstva sa nevyhne žiadnemu štátu. Dokonca najvyspelejší štát sveta USA je v tejto oblasti na nebezpečne vysokom mieste. Je to z toho dôvodu, že je lákadlom ľudí z chudobných krajín, no pohľad občanov USA ako aj iných vyspelých štátov (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) na imigrantov je nie ako na rovnocenných ľudí, ale ako na menejcenných ako sú oni.

Osobitnou kapitolou je Afrika, kde väčšina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, čo je v niektorých oblastiach menej ako 1 USD na deň. Tento problém však neobchádza ani Áziu a Južnú Ameriku. Chudoba je preto celosvetovou záležitosťou, no riešiť ju treba na lokálnej úrovni.

2. Definícia pojmu chudoba a jeho vymedzenie

Jedným z definícií chudoby je, že chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú.

Chudoba tvorí súčasť každej spoločnosti, no nie je presne definovaná a ani oficiálne štatistiky nevykazujú počty chudobných.

Absolútna chudoba je spojená s fyziologickým prežitím, teda uspokojené základné potreby prežitia.

Relatívna chudoba je spojená s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Týka sa životného štýlu prijatého v danej spoločnosti a je spojená so vzdelaním, s kvalifikáciou, so zdravotnými návykmi, s rodinným  zázemím, a pod.

Na Slovensku sa na vymedzenie pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu. Zákon chudobu nedefinuje, ale rozoznáva také pojmy ako je hmotná núdza, životné minimum a s tým súvisiaca minimálna mzda.

V podmienkach Slovenskej republiky sa touto problematikou zaoberá zákon 453/2004 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a zákon 601/2003 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Minimálna mzda je minimálna výška odmeny pracovníkovi v pracovno-právnom vzťahu, ktorú musí zamestnávateľ vyplatiť za prácu na plný úväzok, ktorá je od 1.10.2004 6500 Sk.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa považuje suma 4580 Sk na jednu plnoletú osobu.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Hmotná núdza vyjadruje takú sociálnu situáciu, kedy nie sú zabezpečené základné hmotné životné podmienky občana a občan nemá prostriedky na ich zabezpečenie, prípadne nie je schopný  tieto prostriedky vlastným pričinením získať alebo využívať. Dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca v súčasnosti dosahuje 1530 Sk mesačne.

V určitom zmysle slova možno za príbuzný pojem chudoby pokladať aj sociálnu núdzu, ktorá je taktiež súčasťou slovenskej legislatívy a znamená stav, keď si občan nemôže zabezpečiť sám starostlivosť o seba, svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.

Ďalšou rovinou životného minima je sociálne minimum, ktoré prináleží občanovi, ktorý je v

hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej

pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 120% životného minima

ustanoveného osobitným predpisom.

Nižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum, ktoré sa poskytuje  občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Počty chudobných resp. občanov v hmotnej núdzi na Slovensku je možné odvodiť z

údajov o poberateľoch sociálnych dávok, na základe ktorých je možné konštatovať, že v

decembri 2000 podiel občanov v hmotnej núdzi dosiahol na celkovom počte obyvateľov

11,3%, čo predstavuje 319 231 osôb a pri započítaní celkového počtu vyživovaných osôb poberateľmi dávky sociálnej pomoci, bolo v decembri 2000 v hmotnej núdzi 612 953 obyvateľov SR (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva, 2000).  Pre porovnanie s európskymi krajinami možno uviesť, že v EÚ sa počet chudobných osôb v roku 1993 pohyboval od 6% v Dánsku do 26% v Portugalsku.

Významným ukazovateľom pre meranie chudoby je stanovenie hranice chudoby (poverty line), pri ktorej sa vychádza z príjmov alebo výdavkov. Teda domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná, hoci nízky príjem v sebe nezahŕňa sociálne a kultúrne aspekty. Pomocou nej sa dá odhadnúť objem prostriedkov potrebných na sociálnu pomoc. V západných krajinách, vrátane USA, je sa chudoba hranica chudoby vypočíta ako priemerný príjem tej-ktorej krajiny a hranicu chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny, v niektorých krajinách je to 40% alebo 60%. Domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná.

Na Slovensku nie je hranica chudoby jednoznačne definovaná, vyjadruje ju životné minimum, ktoré predstavuje hlavný bod v oblasti  sociálnej politiky, od ktorého sa odvíjajú opatrenia štátu.  

Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskej

chudoby (human poverty index), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN

(UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžku

života, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu. Na kalkuláciu indexu pre

rozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje:

1. podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov;

2. funkčná negramotnosť obyvateľov;

3. obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby;

4. podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

3. Rizikové skupiny

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní. Na úradoch práce bolo v roku 2000 priemerne mesačne evidovaných takmer 92% poberateľov dávok sociálnej pomoci. Ide však o celosvetový trend, a nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Možno povedať, že chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Zahraničné firmy totiž nie sú ochotné prijímať ľudí s nízkou kvalifikáciou, aj keď tento trend nie je ešte natoľko výrazný a vzdelanie sa neodzrkadľuje v takej miere do výšky príjmov ako vo vyspelých krajinách. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení. Táto tendencia súvisí so samotnou zmenou modernej spoločnosti na informačnú spoločnosť.

Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

- veku – Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky – stretajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci.

Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí.

Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.

- rasy – U nás ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom. Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti. V USA sú to napr. afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.

- pohlavia – Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Taktiež mzdové ohodnotenie býva nižšie u žien ako u mužov, čo dokazuje výskum priemerných zárobkov v EU v roku 1995, ktorý poukázal na to, že ženy zarábajú až o 28% menej peňazí ako muži.

- rodinného stavu – k chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia. Ide najmä o rozvedené alebo slobodné matky s deťmi, pričom nezáleží na tom. Takmer 89% neúplných rodín predstavujú matky s deťmi.

4. Sociálne problémy chudobných

Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova. Dieťa ani nejaví záujem sa vzdelávať, pretože sa necíti v tejto spoločnosti dobre. Taktiež rodičia väčšinou neprejavujú záujem na tom, aby ich dieťa vyštudovalo. Ak takéto dieťa nedokončí štúdium ani na učňovskej škole pravdepodobnosť zamestnať sa je minimálna alebo sa mu podarí získať len podradné zamestnanie. Preto sa od 19. storočia stala najchudobnejšou vrstvou tzv. pracovná trieda a v posledných desaťročiach sú chudobou ohrození predovšetkým nezamestnaní. Ide o „novú“ chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť a následne vznikajúci „underclass“ v centrách väčších miest. Nezamestnanosť teda ide spoločne s chudobou a navzájom sa dopĺňajú. Je viac pravdepodobné, že sa bezdomovec stane nezamestnaný ako človek s obydlím a taktiež je vyššia pravdepodobnosť, že sa dlhodobo nezamestnaný stane bezdomovcom, pretože nebude mať na nájomné, elektrinu alebo jedlo. V každom prípade je pre občanov žijúcich v chudobe ťažké vrátiť sa do normálnej spoločnosti a je málo takých, ktorým sa to podarí.

Problémom je aj kriminalita, ktorá je väčším rizikom chudobných, kvôli získavaniu obživy. Je viac pravdepodobné, že s nimi orgány zákona zaobchádzajú horšie ako s bežnými občanmi, pretože predpokladajú, že takáto osoba nemôže byť bezúhonná. Okrem toho aj spoločnosť hľadí na chudobných ako na kriminálnikov, ktorí sa živia krádežami, žobrú a nerešpektujú pritom normy spoločnosti.

Chudobní však zasahujú aj do životov iných ľudí, pretože pomoc získavajú väčšinou od pracovníkov, ktorí sú však oveľa horšie platení, ako keby robili inú prácu s ich schopnosťami, a navyše sú títo pracovníci väčšinou touto prácou zahltení.

5. Spôsoby riešenia chudoby

Z uvedených dôsledkov chudoby vyplýva, že príčinou chudoby je štát ako zabezpečovateľ všetkých spoločenských činiteľov – sociálnych, kultúrnych, vzdelanostných, ekonomických, zdravotných a pod. Jednou z hlavných funkcií štátu je prerozdeľovanie bohatstva do sfér, ktoré zabezpečuje a práve v tom je jadro problému spoločností. Práve prerozdeľovanie je najviac zlyhávajúcou súčasťou vo väčšine krajín. Kým na zbrojenie štáty vydávajú veľkú časť rozpočtu, čiastka, ktorú určia na zlepšenie situácie tých svojich občanov, ktorí pomoc skutočne potrebujú,  je smiešne malá. Ďalším problémom je výška daní. Kým dane by mali zabezpečovať vyrovnávanie ekonomickej situácie je značný rozdiel, keď zaplatí firma s desať miliardovým ziskom 19% z tejto sumy a človekom, ktorý zarobí za rok 120 000 Sk. Nižšie dane majú stimulovať rozvoj podnikania, je treba poznamenať, že živnostník nikdy nedosiahne také efektívne príjmy zo svojej činnosti ako veľká spoločnosť. Kým živnostník väčšinou prekoná výšku priemernej mzdy vo veľkých spoločnostiach to väčšinou neplatí. Vo veľkých spoločnostiach totiž badať výrazný trend redukovania nákladov, ktorý sa však deje na nesprávnom mieste. Kým osoby vo vedení zarábajú vynikajúco, bežný zamestnanec je platený minimálnou možnou mzdou. Toto je však problém celosvetovej ekonomiky súčasnosti.

Podobne sa dá prihliadať aj na daňový systém, kedy rovná daň nie je celkom rovná, pretože ani mzdové ohodnotenie nevyjadruje úžitok, či prínos z tejto práce. Najlepšie platené zamestnania nezávisia od množstva vynaloženej práce, ale od zodpovednosti a schopnosti riešiť problémy, alebo dokonca od schopnosti túto prácu získať, nie si ju udržať.

Štát by mal zabezpečovať rovnako dobré podmienky pre všetkých svojich občanov, nezvýhodňovať nikoho, naopak snažiť sa vyrovnávať priepastné rozdiely.

Zodpovednosť nesie štát – zabezpečenie blahobytu je organizovaná snaha vlády, verejných inštitúcií a individuálnych osôb prispievať potrebám ľudí, ktorí o pomoc stoja. Veľké vládne programy sa väčšinou zameriavajú na – priamu podporu financiami pre tieto skupiny ľudí, zvýhodňovaním časti obyvateľstva (dôchodcovia, študenti, ...), ale nemenia rozdiely v príjmoch.

Analýza štruktúry systému však dokazuje, že aj pri vynaložení všetkých možných prostriedkov je istá časť chudoby nevyhnuteľným problémom. Dokazujú to teórie sociálnej patológie zamerané na osobnostné rozdiely, teórie sociálnej neusporiadanosti – veľa zmien a napokon aj súčasné funkčné teórie. To znamená, že nerovnosť v niektorých prípadoch pomáha spoločnosti pracovať efektívnejšie a to, že chudoba je potrebná, pretože z nej veľa ľudí ťaží. Na to, aby sme mohli danú situáciu riešiť existujú rôzne postupy, podľa výskumu Williama Ryana sa pri ich riešení postupuje nasledovne:

- zvolí sa sociálny problém

- zvolí sa spôsob, akým trpia ľudia postihnutí týmto problémom

- zvolia sa odlišnosti, ktoré zapríčiňujú problém

- vyberie sa metóda taká, ktorá sa snaží pomôcť postihnutým ale výrazne nevplývať na ostatnú spoločnosť

Konkrétny spôsob riešenia je však na vláde a inštitúciách, ktoré sa snažia tieto problémy vyriešiť spôsobom, ktorý im vyhovuje.

6. Cieľ sociálneho systému v oblasti chudoby

Odstrániť chudobu celkom je teda nemožné, pretože keby sa aj podarilo dosiahnuť výhodných sociálnych podmienok pre občanov štátu, že by vrstva chudobných zanikla, tento blahobyt priláka prisťahovalcov z iných krajín, ktorí vytvoria novú vrstvu chudobných. Odstránením chudoby sa zaoberal už Marx, ktorý za jej príčinou videl kapitalizmus. Existujú aj iné teórie zaoberajúce sa problémami chudoby, bohatstva, kultúry, rás a feminizmu, ktoré sa snažili tento problém riešiť, no ich návrhy neodrážajú reálne možnosti a požiadavky súčasnej spoločnosti.

No v skutočnosti neexistuje také politické zriadenie, ktoré by rozumným spôsobom odstránilo chudobu. Preto je cieľom sociálneho systému vytvoriť také životné podmienky, ktoré by zamedzili vzniku chudoby a zvyšovali životnú úroveň občanov štátu.

7. Ako bojovať s chudobou

Keďže cieľ nie je chudobu úplne odstrániť, ale čiastočne eliminovať negatívne javy zapríčinené chudobou. Negatívne javy sú však len symptómy a vždy je dôležitejšia prevencia ako naprávanie spôsobených škôd. Ak sa zbavíme symptómov, len tým zvýšime bariéry na jej prekonanie. Preto dobročinnosť síce zredukuje utrpenie chudoby v krátkom časovom horizonte, ale zároveň vytvára závislosť osoby na charite. Preto je potrebné presne identifikovať príčiny zložitosti riešenia chudoby a bojovať s nimi.

Príčinami vzniku chudoby sú teda: choroba, nevšímavosť, nečestnosť, apatia a závislosť. Na to, aby sme im mohli predchádzať, prípadne ich riešiť je potrebné vypracovať metódy pravého bohatstva ľudí. Bohatstva zloženého z hodnôt veľkých aj malých.

Chudoba totiž nemusí byť len nedostatok peňazí, pretože bohatstvo nie je len prítomnosť peňazí. Peniaze sa používajú na meranie bohatstva, ale bohatstvo a chudoba musia ísť za hranice peňazí. Peniaze môžu uchovávať hodnotu a byť výmenným prostriedkom, ale nie sú bohatstvom a podstata chudoby je viac výzvou a záujmom pre ľudí ako prostý nedostatok peňazí. Pretože samotné peniaze neriešia príčinu a pokiaľ je rozpočet limitovaný je takéto riešenie zbytočné. Preto na riešenie tohto problému treba poznať základné princípy, treba poznať spôsoby riešenia jednotlivých situácií a treba tejto práci venovať všetky osobné vlastnosti ako pozornosť, kreativitu a iniciatívu.

8. Politické riešenia chudoby

Pokiaľ ide o politické riešenia, je na každej vláde, ako rozhodne v konkrétnej situácií. Politika však môže byť konzervatívna – ktorá prezentuje osobnú zodpovednosť, čiže každý je sám zodpovedný na osobnú nezávislosť a riešenie sociálnej situácie.

Alebo liberálna politika, kde je pohľad na chudobu viac štrukturálny ako individuálny. Zaoberá sa preto chudobou ako celospoločenským problémom.

Existujú aj radikálne riešenia – zmeniť politický systém, často bývajú spojené s myšlienkou, že chudoba je dedičstvom kapitalistickej spoločnosti. Radikáli považujú sociálne programy a daňové plány za neúčinné, ako keby sme nevyliečiteľne chorému poskytli barlu.

Záver

Cieľom tejto práce nebolo poskytnúť komplexný návod na riešenie celosvetovej chudoby. Ide skôr o hľadanie príčin ich vzniku a identifikovanie týchto príčin tak, aby ich bolo možné odstrániť. Podľa môjho názoru totiž nie je riešenie tohto problému také zložité, lenže väčšina ľudí je k nemu ľahostajná. A práve ľahostajnosť je jedným z príčin chudoby. Keby každý človek prispel svojou časťou k činnosti, bol by svet oveľa krajším miestom a intenzívne by bol riešený nielen problém chudoby, ale celkovej kvality života a ďalších podstatných hodnôt ľudského života. Riešením je teda správanie každej osoby, každého jednotlivca, riešenie je v nás.

Použitá literatúra:

Chudoba – internetový encyklopédia Wikipedia - http://en.wikipedia.org/wiki/Poverty

Národná správa o ľudskom rozvoji Slovenská republika 2000

Zákon 453/2004

Zákon 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi

Internetové stránky  MPSVR SR – www.employment.gov.sk

GAJDOŠÍKOVÁ, Ľudmila: Chudoba vo svete práva. In: Konferencia: Chudoba ako sociálny problém - teória a prax. Bratislava, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny 1995,