Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca
Eutanázia, distanázia a hospice (eutanazia_distanazia_a_hospice.doc)
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov
Ľudské zdroje a personálny manažment
Seminárna práca z predmetu Sociálna práca
Eutanázia, distanázia a hospice
- Mihálová Vladimíra, 433
1
Úvod
Každý z nás je presvedčený, že nešťastie či nevyliečiteľné choroby si vyberajú "tých druhých" a nás obídu. Ak sa náhodou stretneme s prípadmi ľudí, ktorí sú nútení žiť aj po ťažkom úraze, často ochrnutí od krku dolu, úplne bezvládni a odkázaní po celý život na cudziu pomoc, radi sa zaklíname vetami ako: " Tak toto keby sa mne stalo, radšej to nejako skončím! " a podobne. Pre mnohých nezainteresovaných je eutanázia len akýmsi vzdialeným problémom, ktorý sa ich netýka. Pre mnohých odborníkov z radov lekárov, právnikov a psychológov je ale pojmom, o ktorom vedú dlhé a ostré debaty s rozporuplnými závermi. Slovo eutanázia sa najčastejšie skloňuje pri lôžku nevyliečiteľne chorého, ktorý trpí veľkými bolesťami a u ktorého sa dá teoreticky predpokladať skoré úmrtie. V takýchto chvíľach stoja lekári, prípadne zdravotné sestry pred ťažkou dilemou, či vypnúť pacientovi prístroje, ktoré ho udržujú pri živote, alebo nie. Ich svedomie je o to viac pokúšané porušiť lekársku etiku, o čo väčšie sú na nich vyvíjané tlaky rozhodnutia chorého, alebo jeho príbuzných.
2
Eutanázia
Slovo "eutanázia" pochádza z gréčtiny a doslovne znamená "dobrá smrť", a väčšinou sa ním myslí niečo ako zabitie z milosti. Existuje množstvo definícií eutanázie, ktorých znenie závisí od postoja ich autorov. Na jednej strane je to "bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta", konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, že by si to prial. Na druhej strane je to "úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný za hodný žitia". Eutanáziou rozumieme konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, že by si to prial.
Toto konanie môže byť buď aktívne, t. j. priame vedomé zabitie ťažko chorého človeka, najčastejšie smrtiacou injekciou, alebo pasívne, t. j. úmyselné neurobenie potrebných opatrení zdravotnej starostlivosti tam, kde existuje morálna povinnosť udržať život, napr. odoprieť potravu, vodu a ďalšiu zdravotnú starostlivosť.
Eutanázia je zabitie pacienta lekárom. Na rozdiel od dnešného užívania a významu, v dávnej minulosti termín eutanázia
(z gréckych slov eu = dobre, thanasos = smrť) znamenal všestrannú pomoc zomierajúcemu človeku, zameranú na miernenie telesných bolestí a duševných úzkostí. Eutanázia sa presadzuje pod zámienkou falošného súcitu. V skutočnosti odkrýva individualistické poňatie slobody silnejších proti slabším. V pozadí týchto tendencií smerujúcich k usmrcovaniu zo „súcitu” je mentalita, ktorá nepozná zmysel utrpenia. Človek sa oddáva ilúzii, že je pánom nad životom a smrťou. Biomedicínske vedy sa zhodujú v základnom presvedčení, že ľudská bytosť tvorí jednotu v rozmere telesnom, duševnom, duchovnom a sociálnom. Uvedené rozmery nemožno od seba rozdeľovať. Ľudské zdravie a choroba sa prejavuje vo všetkých týchto rozmeroch ľudskej osoby.
3
Zdravotná starostlivosť sa musí týkať celého človeka. Naša mediálna spoločnosť nás chce presvedčiť, že život je dobrý len vtedy, keď v ňom niet utrpenia, niet bolesti. Žiaľ, ľuďom sa nahovára, že umrieť v dôsledku eutanázie je dôstojnejšie, ako umrieť prirodzenou smrťou. Prívrženci eutanázie hrôzostrašným opisom utrpenia chorých sa usilujú vyvolať príslušné pocity hrôzy, a tak pripraviť ľudí, aby súhlasili s eutanáziou. Že eutanázia je dobrá, je klamstvo.
Eutanázia podkopáva spoločnosťou uznávanú úlohu lekára ako liečiteľa a rozbíja vzťahy medzi chorým a lekárom. Eutanázia je negácia duchovných a morálnych hodnôt človeka. Mravnou i právnou povinnosťou lekára je liečiť choroby a zachovávať život. Skutočnou pomocou ťažko chorým a umierajúcim je orientácia, ktorá smeruje k naplneniu zmyslu života.
Trpiaci človek sa vo svojej núdzi obracia na lekára a dáva mu bezhraničnú dôveru. Dôležitou povinnosťou ošetrujúceho lekára je tíšiť silné bolesti a úzkosti chorého pacienta. Lieky proti bolesti sa musia podávať v dostatočných dávkach a ich účinok starostlivo kontrolovať. Súčasná farmakoterapia ponúka pestrý výber liekov proti bolesti. Veľké bolesti chorých by nemali byť dôvodom pre eutanáziu. Túžba pacienta zomrieť znamená vlastne výkrik o pomoc v situácii, ktorá sa zdá chorému beznádejná, cíti sa osamotený a často trpí depresiou. Človek je povolaný k plnosti, ktorá presahuje rozmery jeho pozemskej existencie. Ťažko chorý človek sa potrebuje vysporiadať s otázkami o zmysle života a potrebuje podporu a nádej. Láskavá podpora najbližších príbuzných, priateľov a ošetrujúceho personálu mierni úzkosti a bolesti umierajúceho človeka a jeho obavy z budúcnosti. Pri ošetrovaní smrteľne chorého pacienta má lekár spolupracovať s ostatnými členmi tímu starajúceho sa o pacienta. Názor na smrť ako na nezmyselný koniec života neobstojí, je totiž radikálny rozdiel medzi „dávať smrť” a „súhlasiť s umieraním”. Prvý je skutok, ktorý ničí život, druhý ho prijíma až do smrti. Dnes sa aj u nás začínajú budovať hospice.
4
Čo je hospic a hospicová starostlivosť?
Hospicová starostlivosť je jednou z foriem paliatívnej starostlivosti. Zákon NR SR č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov definuje hospic ako zdravotnícke zariadenie pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Hospic je medzinárodné slovo, označenie pre chorobinec, domov pre chorých, útočište núdznych.
Pôvod slova hospic je od slova hosť. Hos je jadro slova z latinského hospes, čo znamená hosť aj s významom útočište, útulňa pre pocestných, ale aj typ starostlivosti, akoby domáca forma starostlivosti o zomierajúcich.
Hospic je špecifické zdravotnícke zariadenie, ktoré pomáha ťažko chorým prežiť dôstojným spôsobom, a pokiaľ to je možné i v rodinnom kruhu posledné obdobie života.
Garantuje, že chorí nebudú trpieť neznesiteľnou bolesťou, že za všetkých okolností bude rešpektovaná ich ľudská dôstojnosť, a že v posledných chvíľach ich života nezostanú osamotený.
Hospicová starostlivosť sa poskytuje viacerými formami.
Mohli by sme ich rozdeliť do štyroch základných skupín:
- domáca hospicová starostlivosť
- ambulantná hospicová starostlivosť
- stacionárna hospicová starostlivosť
- lôžková hospicová starostlivosť
Domácu hospicovú starostlivosť poskytuje hospicový tím odborníkov priamo v domácom prostredí chorého. Multidisciplinárny tím by mal byť zložený z lekárov, sestier, rehabilitačných pracovníkov, ošetrovateľov, psychológa, sociálneho pracovníka, duchovného a samozrejme z dobrovoľnikov. Chorí je obklopený blízkymi ľudmi, ktorí sa o neho starajú, a nachádza sa v prostredí, ktoré je mu dôverne známe.
Ambulantná hospicová starostlivosť sa poskytuje prostredníctvom odborných zásahov, ktoré sú určené chorým dochádzajúcimi za odborníkmi (lekár, psychológ, socialny pracovník...).
5
Stacionárna hospicová starostlivosť je poskytovaná zomierajúcim v prostredí stacionára, do ktorého je prijatý ráno a popoludní resp. večer sa vracia domov. Najčastejším dôvodom prečo je stacionárna forma hospicovej starostlivosti využívaná je fakt, že rodina si potrebuje na chvíľu od chorého oddýchnuť.
Lôžkový typ hospicu sa v mnohom líši od bežnej nemocnice.
Klientovi, jeho rodine a blízkym sa venuje odborný personál, ktorý tvorí lekár, vrchná sestra, všeobecné sestry, dietna sestra, ošetrovatelia, sociálny pracovník, psychológ, dobrovoľníci, radové sestry.
V hospici sa upúšťa od všetkých zákrokov a liečebných postupov, ktoré nemôžu zlepšiť kvalitu života chorého. Práve naopak, vykonávajú sa zásahy, ktoré kvalitu života môžu zlepšiť.
Režim dňa je prispôsobený potrebám klienta a jeho želaniam. Rešpektuje sa jeho súkromie.
Spoločne s ním môže v izbe tráviť chvíle s ním príbuzný, najbližší priateľ či obľúbené zviera.
Veľká pozornosť sa venuje nielen chorému, ale aj jeho najbližším príbuzným, ktorým sa duchovná pomoc poskytuje aj po smrti klienta.
Kto môže byť prijatý do hospicu?
Každý chorý človek bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti, rasy, sociálneho postavenia, či náboženského vyznania. Kritériom je jeho zdravotný stav. Prednosť majú nevyliečiteľne chorí v konečnom štádiu ochorenia.
Chorým sú v hospici poskytované komplexné služby s dôrazom na liečbu bolesti.
Chorý je do hospicu prijatý na vlastnú žiadosť, alebo na žiadosť svojej rodiny a na doporučenie lekára. Súčasťou žiadosti o prijatie do hospicu je písomný, slobodný a informovaný súhlas chorého.
6
Kto sa stará o chorého?
- jeho rodina
- hospicový lekár
- hospicová sestra
- sociológ starajúci sa o rodinu a pozostalých
- duchovný - kňaz, psychológ
- sociálny pracovník
- dobrovoľníci
- ďalší špecialisti podľa aktuálnych potrieb chorého
Hospic chorému garantuje:
- že v každej situácii bude plne rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a hodnota.
- že dodržiavaním jedného zo základných ľudských práv - práva na úľavu bolesti, nebude trpieť neznesiteľnými bolesťami.
- že budú minimalizované nepríjemné a obťažujúce príznaky choroby - strach, depresia, nechutenstvo, zvracanie, dušnosť, slabosť, smútok...
- že v posledných chvíľach života nezostane osamotený.
- že bude poskytovaná psychická a duchovná podpora jeho rodine.
Hospicová starostlivosť odstraňuje utrpenie človeka, keď už sám nie je schopný sa mu brániť. Pomáha rodine a pozostalým.
Pomáha nám všetkým, aby sme pochopili, že život má svoj začiatok a svoj koniec.
Intenzívna opatera a dostupný komfort majú byť zárukou dôstojného dožívania a umierania. Umieranie sa tu chápe ako prirodzený proces. Aj tvárou v tvár neodvratnej smrti dominuje celostný prístup v starostlivosti o pacienta, zameraný na všetky rozmery ľudskej osoby: telesné, duševné, duchovné a sociálne.
7
Prirodzené ukončenie života v chorobe neznamená jeho zničenie, ale naplnenie. Hippokratova prísaha spred vyše 2000 rokov má doposiaľ v medicíne nadčasovú hodnotu: „Nepodám nikomu, hoci by ma o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k tomu nebudem radiť. Tiež nedám žene prostriedok, aby potratila.” Ľudský život je potrebné chrániť od počatia do prirodzenej smrti. Prikázanie „Nezabiješ!” je záväzné pre každého človeka. Zákony v našom štáte neumožňujú eutanáziu. Odmietanie eutanázie je opakovane potvrdené záväznými medzinárodnými prehláseniami. Eutanázia odvracia pozornosť od skutočných potrieb ťažko chorého a umierajúceho človeka.
SOCIÁLNA EUTANÁZIA
V našej vláde sa mnohí ministri hlásia ku kresťanskej viere, ba dokonca kresťanstvo je priamo zakotvené v názvoch vládnych strán. No opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálneho zabezpečenia nemožno označiť inak ako sociálna eutanázia. Mnohí pacienti budú zomierať preto, lebo štát im odmieta poskytnúť ústavou garantovanú zdravotnícku starostlivosť či základné existenčné prostriedky. Platený pobyt v nemocnici, ktorý si mnohí sociálne odkázaní či osamelí dôchodcovia jednoducho nebudú mocť dovoliť, platenie za recepty, drahé lieky, reštrikcie v sociálnom zabezpečení, ktoré sa dotknú najmä tých najbezbrannejších a najviac odkázaných na pomoc štátu, nehorázne zvyšovanie cien základných životných potrieb, to všetko nie sú len strohé čísla, ktoré by mali naplniť rozkradnutú štátnu kasu, ale sú to bezcitné politické rozhodnutia, za ktoré nesú zodpovednosť aj politici, ktorí tvrdia, že sa riadia hodnotami Evanjelia.
DISTANÁZIA
Stav, v ktorom lekár udržuje nažive nevyliečiteľne chorého pacienta pomocou neobvyklých, často nákladných a ťažko dostupných liečebných postupov, sa nazýva distanázia. Lekár už nemôže vyliečiť pacienta, iba v ňom uchováva život.
8
ORTOTANÁZIA
Často sa stáva, že pojem eutanázia sa zamieňa s ortotanáziou. Ortotanázia je stav, v ktorom lekár upustí od liečby nevyliečiteľne chorého pacienta nákladnými prostriedkami a spôsobí tak jeho smrť.
ČO HOVORIA PRIESKUMY VEREJNEJ MIENKY
Kým lekári vo väčšine prípadov eutanáziu odmietajú, podľa prieskumov verejnej mienky sa na to inak pozerajú občania. S eutanáziou, usmrtením ťažko trpiaceho a nevyliečiteľne chorého človeka zo súcitu, súhlasí na Slovensku 56 percent obyvateľov.
Rozdielne prístupy Slovákov k eutanázii sú podľa vekových kategórií. Zásadný nesúhlas vyslovilo 23 percent opýtaných. Vo vekovej kategórii od 18 do 44 rokov súhlasilo s ukončením života trpiaceho človeka vyše 67 percent občanov, kým v skupine nad 44 rokov vyše 44 percent opýtaných.
V mladšej vekovej kategórii sa 23 percent respondentov vyjadrilo proti legalizovaniu eutanázie, rozhodný nesúhlas vyjadrilo 41,5 percenta opýtaných nad 45 rokov.
POSLEDNA SLUZBA
V 20. storočí urobila lekárska veda veľké pokroky. Medicína predĺžila ľudský vek, podarilo sa jej pomôcť ľuďom trpiacim rôznymi chorobami a postihnutiami, čo ešte v prvej polovici 20. storočia nebolo možné. Zároveň s týmito výdobytkami sa objavili nové problémy, ktoré vyvolávajú vášnivé debaty a výmeny názorov. Takýmto problematickým fenoménom je aj eutanázia, možnosť dopriať pacientovi, ktorého koniec života je strastiplným utrpením, smrť z milosrdenstva.
Jestvuje na svete jediná spravodlivosť, a to, že každý raz musí zomrieť, hovorievajú ľudia pri rôznych príležitostiach. Existujú však veľké rozdiely v zomieraní. Tak, ako každé ľudské bytie je jedinečné, i jeho ukončenie má milióny podôb.
9
Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami sa dožadujú dobrovoľného odchodu, môže byť eutanázia riešením. Ibaže ide o príliš citlivý problém, zložité rozhodovanie sa a vyrovnanie sa so svedomím, o prelomenie stáročných dogiem morálky spojenej s náboženskou vierou...
Eutanázia stojí v zajatí mnohých otázok a rôznych odpovedí na ne. Mnohé štáty ju odmietajú, iné starostlivo pripravujú podmienky na jej legálne uskutočňovanie.
Historické rozhodnutie holandského parlamentu Holandsko stalo prvou krajinou sveta umožňujúcou eutanáziu.
Holandskí lekári tak môžu za istých podmienok pristúpiť k dobrovoľnému odchodu pacienta zo života - eutanázii.
Podľa nového zákona lekári ešte predtým ako pristúpia k eutanázii, sa budú musieť predovšetkým ubezpečiť, že chorý človek trpí "neprekonateľnými" bolesťami, pričom nie je žiadna nádej na prežitie, a skutočne si želá zomrieť. Zákon predpokladá, že pre eutanáziu sa bez súhlasu rodičov môžu rozhodnúť ľudia starší ako 16 rokov. Vo veku od 12 do 16 rokov je potrebný súhlas aspoň jedného z rodičov. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že od roku 1998 zaznamenali v Holandsku 2565 prípadov eutanázie (2216 prípadov v roku 1999), z toho 90 percent bolo prípadov rakoviny v záverečnom štádiu choroby. Odhaduje sa však, že štatistiky nepostihujú až 60 percent prípadov.
Podľa starého zákona sa eutanázia trestala 12 rokmi väzenia.
No od 70. rokov súdy a vláda tolerovali holandských lekárov uplatňujúcich eutanáziu, zákon však zmenený nebol.
Za zákon v poslaneckej snemovni hlasovali všetky strany vládnej koalície ľavého stredu, rovnako i opoziční ľavicoví zelení.
Proti sa postavila najmä hlavná opozičná strana Kresťanskí demokrati (CDA) s odôvodnením, že vláda "chce zmieriť nezmieriteľné", i keď má skôr "chrániť ľudský život".
10
Ako sa očakávalo, proti rozhodnutiu holandského parlamentu ostro protestoval Vatikán.
Pápež Ján Pavol II. ju nazval kultúrou smrti a označil za rovnako zlovoľnú ako vraždu. Katolícka cirkev je jednoznačne proti - predsa všetko, život i smrť, leží v božích rukách a porušenie božieho zákona je nepripustné.
Svetovo známy lekár, juhoafrický kardiochirurg Christiaan Barnard, ktorému sa pred tridsiatimi rokmi podarilo úspešne transplantovať srdce, dáva svoj hlas eutanázii a hovorí: "My lekári musíme poskytnúť pacientovi kvalitný život, a ak sme vyčerpali všetky prostriedky na to, aby sme tak urobili, tak mu musíme dovoliť umrieť."
Mnohí súhlasia s tým, aby nevyliečiteľne choré deti od 12 rokov, mohli bez priania alebo aj proti prianiu rodičov požadovať od lekárov, aby ich usmrtili. Vláda argumentuje tým, že v niekoľkých nemocniciach i bez zákona prianiam nevyliečiteľne chorých detí vo veku od 12 do 15 rokov vyhoveli a deti boli lekármi usmrtené - podali im silný prostriedok na spanie a po dvoch hodinách smrtiacu injekciu. Pri prieskume verejnej mienky koncom roka 1998 sa 92% opýtaných vyslovilo za to, aby ťažko chorí mohli sami rozhodovať o tom, či majú lekári pokračovať v liečení, alebo sa ich útrapám urobí koniec. Vtedy však ešte nebol známy návrh zákona eutanázie detí nad 12 rokov. Na obhajobu tohto zákona vláda uvádza, že lekári, ktorí usmrtia pacienta, sú podrobení kontrole tzv. skúšobnou komisiou.
Len keď sa jednoznačne preukáže, ze smrť je v súlade s prianím chorého, je zákrok legalizovaný. Avšak súdy netrestajú ani lekára, ktorý uskutočnil zákrok bez preskúmania komisiou.
11
Záver
Ako teda naložiť s eutanáziou? Je eutanázia smrťou z milosrdenstva, alebo vražda? Je správne zveriť svoj život i smrť do rúk iného človeka? Ja si myslím, že nie. Ale ako by ste sa zachovali vy v rozhodujúcej situácii? Trpieť, ale predsa žiť, hoci len s malou nádejou, alebo to všetko jednoducho skončiť? A čo ak sa v poslednom zlomku sekundy, kedy už nebude návratu, rozhodnete inak?
12
Použitá literatúra:
www.euthanasie.szm.sk/slovak.html
www.chronickabolest.sk/listina.html
Obsah:
Úvod 1
Objasnenie pojmu eutanázia 2–3
Hospice 4–6
Sociálna eutanázia a distanázia 7
Ortotanázia a prieskumy verejnej mienky 8
Legalizovaná eutanázia 9–10
Záver 11
Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania
