Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

K V A L I T A Ž I V O T A (kvalita_zivota_a_socialny_rozvoj.doc)

K v a l i t a      ž i v o t a

Kvalita života a sociálny rozvoj

    Sociálny rozvoj spoločnosti prebieha ako permanentný proces, ktorý je ovplyvňovaný, limitovaný a najmä iniciovaný komplexom faktorov rôznorodej povahy (ekonomicky, demograficky, sociálne). Ako spoločný menovateľ sa však nimi vinie zmena v spôsobe života, jeho kvalita.  Sociálny rozvoj a kvalita života sú bezprostredne spojené.

T tohto aspektu môžeme hovoriť o sociálnom rozvoji v širšom a užšom slova zmysle.

1. Uspokojovanie základných potrieb a reprodukčný štandard už dosiahnutej kvality života je obsahovým východiskom sociálneho rozvoja v užšom slova zmysle.
2. Zdokonaľovanie kvality života, prekročenie spotrebného štandardu, jeho kvantitatívnych parametrov spolu s obohatením duchovného života indivídua i spoločnosti je súčasťou sociálneho rozvoja v širšom slova zmysle.

    Do pojmu kvalita života sa premieta dosiahnutý civilizačný stupeň rozvoja a je jeho následkom, ale súčasne aj kritériá a zmyslovosť ekonomického rozvoja je v ňom teda obsiahnutá aj spätná väzba v zmysle požiadavky a nárokov na dynamiku a zmeny sociálno – ekonomického pohybu spoločnosti.

    W. W. Restor – „kvalita života súvisí so štádiami ekonomického rastu spoločnosti, po piatom štádiu vysokej masovej potreby má nasledovať štádium hľadania ciest na zlepšenie  životných podmienok človeka, tj. Štádium hľadania novej kvality života“.

kvalita  života

V teórii i sociálno – politickej praxi sa pojem kvalita života vyskytuje na prelome 50 – 60 rokov 20. storočia.

1. Spôsob života a jeho kvalita sa chápe ako historicky určená forma, v ktorej spoločnosť reprodukuje a rozvíja svoju existenciu. Spôsob života sa vzťahuje na všetky životné prejavy a činnosti, pomocou ktorých ľudia uspokojujú svoje potreby, využívajú hmotné podmienky svojej existencie a vstupujú pri tom do vzájomných spoločenských vzťahov v rámci pomerov typických pre danú spoločensko – ekonomickú situáciu.
2. Kvalita života je primárny proces využívania bohatstva životných podmienok (akcent na aktivitu človeka) pre uspokojovanie potrieb, pre obohatenie samotného života
3. Kvalita života je historicky podmienená úroveň životného procesu sociálnych subjektov v daných historických podmienkach
4. Výška, charakter a štruktúra uspokojovaných potrieb podmieňujú úroveň kvality života.

    Definičné vymedzenie: Kvalita života je historicky podmienená úroveň životných procesov, v rámci ktorých človek, spoločnosť, reprodukuje a rozvíja svoju existenciu.

    Žiaducou kvalitou života nazývame taký stupeň a charakter reprodukcie a rozvoja ľudskej existencie, ktorá nielenže umožňuje plnokrvný materiálny a duchovný život človeka, jeho sebarozvoj, ale de facto k nemu aj dochádza a poskytuje konkrétnemu jednotlivcovi pocit šťastia a spokojnosti.

Kvalita života, jej štruktúra má zhruba nasledovné komponenty:

1. potreby
2. životné podmienky
3. sociálne prostredia
4. hodnotové orientácie
5. životné činnosti, aktivity

    Individualizácia kvality života, spôsobu života sa vyjadruje v životných štýloch. Životná dráha jednotlivca môže pochopiteľne obsahovať striedanie rôznych životných štýlov alebo kombináciu viacerých prvkov rôznych životných štýlov.

Môžeme hovoriť o životných štýloch podľa rôznych kritérií:

1. životný štýl obyvateľa mesta, vidieka, kopaníc
2. životný štýl sociálno-profesných zoskupení (umelcov, športovcov, farmárov, šoférov)
3. životný štýl podľa vzťahu k hmotným prostriedkom (konzumný, racionálny, asketický)

    Transformačný proces, obnova trhových a pluralitných štruktúr občianskej spoločnosti podmieňuje vznik životných štýlov mnohých nových sociálnych skupín, napr. životný štýl podnikateľov, manažérov, ale žiaľ aj negatívne  životné formy napr. nezamestnaných, bezdomovcov ...

Zameranie výskumu kvality života u nás a vo svete

    Keďže kvalita života predstavuje fenomém pohybujúci sa na hrane niekoľkých spoločensko-vedných odborov (ekonomika, demografia, psychológia, sociológia) , vo výskume používa širokú paletu výskumných metód a techník, ktoré sú v spoločenských vedách používané.

K prioritným metódam patria:

1. analytické metódy ekonomickej, sociologickej a štatistickej povahy a rôzne sociologické šetrenia individuálneho a skupinového charakteru v teréne.

    Hodnotenie jednotlivých vzťahov medzi životnými udalosťami (choroba, nezamestnanosť, manželstvo, kariéra) pozitívne či  negatívne hodnotenie pôsobenia životných udalostí na človeka a spokojnosť s rôznymi udalosťami života sú do takej miery ústrednými, do akej miery sú prijaté hodnotením každého jednotlivca.

    V tomto prístupe ku kvalite života sa ústredným stáva jednotlivec, indivíduum, jeho vitalita, adaptácia v daných procesoch.

    V 80. a 90. rokoch bol výskumne napr. v USA v popredí „model dobrého a zlého bytia“. Autori E. Holmstrom a A. Waring konštatovali, že aj je sociálna sieť v ktorej sa človek pohybuje, spojená s voľným časom, priateľstvom, manželstvom, prispieva viac k pocitu dobrého ako zlého bytia. Veľký význam sa prikladá zdravotnej dispozícii respondentov.                   Socio-ekonomické postavenie je hodnotené výškou hrubého rodinného príjmu, postavením hlavného živiteľa rodiny v zamestnaní a úrovňou dosiahnutého vzdelania. Zaujímavé je, že   respondenti vyššieho sociálno-ekonomického postavenia udávajú nižšiu úroveň pocitu dobrého bytia, menej spokojné sú aj ženy.

     Z výskumov ďalej vyplynulo, že dôležitým momentom, ktorý spôsobuje pocity dobého a zlého bytia, je rozsah sociálnych zmien a schopnosť akceptovať, absorbovať, uniesť sociálne nárazy ako rozvod, nezamestnanosť, úmrtie v rodine atď.

D. R. Johnston sa pokúsil zostaviť komplexný index kvality života, a to ako reťazový index, ktorý vychádza z hodnôt pozorovaných v sociálno-ekonomickom vývoji USA 1969 – 1985. Index vychádza z hodnotenia všeobecných podmienok v spoločnosti, ktoré sa zlepšujú alebo zhoršujú. Bolo vybraných 21 štatistických premenných v 9 oblastiach sociálneho záujmu.

Pracuje sa teda so  štatistickými údajmi a síce:

1. oblasť zdravia
2. verejná bezpečnosť
3. vzdelanie
4. zamestnanosť
5. príjem a zárobok
6. chudoba
7. domácnosť
8. rodinná stabilita
9. rovnosť

Patria k nim také ukazovatele ako:

1. dojčenská úmrtnosť, počet dní práceneschopnosti, priemer kriminálnych zločinov, percento populácie s vysokoškolským vzdelaním, percento populácie v pásme chudoby, priemerný príjem rodiny, percento rozvodovosti...

    Hodnotia sa každoročné percentuálne zmeny. Výsledok reprezentuje zoskupenie stupňa dôležitosti a smeru celkových zmien kvality života, ktoré sa vyskytli v presne vymedzenom období.

    Sociologické prieskumy v Česko-Slovensku vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce z rokov 1980 – 1987 zhromaždili bohatý údajový empirický materiál. Výskumy jednoznačne identifikovali rozpor medzi proklamovaným socialistickým spôsobom života ako normou, ideálom a reálnym každodenným spôsobom života českej a slovenskej populácie.             Životné podmienky a málo výkonná ekonomika neumožňovali žiaducu kvalitu uspokojovania ich materiálnych a duchovných potrieb.

    Miera nespokojnosti rástla s výškou vzdelania, veľkosťou lokality a klesala s vekom a charakterom jednoduchšej a menej náročnej (duševnej) práce.

Špecifickým problémom pri výskume kvality života sú ukazovatele. Predovšetkým treba konštatovať, že v podstate neexistujú osobitné ukazovatele konštruované výlučne pre identifikáciu kvality života.

Ukazovatele kvality života chápeme ako kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, obsahujú jednotlivé stránky a aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov i spoločenských skupín.

Informácie (ako obsahová náplň ukazovateľa – indikátora) sa získajú najmä:

1. výpoveďou respondentov (subjektívne postoje, pocity, súdy, hodnotenia)
2. využitím objektívnych údajov (zozbieraných a spracovaných rôznymi inštitúciami, orgánmi, útvarmi ako napríklad štatistický úrad).

Štatistická indikácia kvality života vo vecne vymedzených oblastiach ľudského života by sa zvyčajne mala týkať týchto oblastí:

1. biosociálna reprodukcia
2. zdravie
3. práca
4. účasť na riadení
5. príjmy
6. spotreba
7. bývanie
8. priestorová mobilita
9. vzdelanie
10. kultúra
11. rekreácia
12. sociálna komunikácia
13. protispoločenské správanie

Náčrt sústavy indikátorov spôsobu života vypracovaný vo VÚSRP (1998) je dekompenzovaný podľa troch jeho základných sfér : (práca, mimopracovný čas, voľný čas) a životných podmienok, ktoré predstavujú jeho širšie sociálno-ekonomické relevantné okolie.

Kvalita života a ekonomika

    Hospodárska politika vychádza z určitej stratégie a taktických krokov. Stratégia hospodárskeho rozvoja, ako vyplýva zo svetových skúseností, zohľadňuje (ak má byť úspešná) dve skupiny faktorov:

1. k prvej skupine patria činitele ekonomickej povahy (stupeň rozvoja hospodárstva, jeho štruktúra, surovinové zdroje)
2. k druhej priraďujeme činitele tzv. mimoekonomickej povahy (kam zaraďujeme aj ľudský činiteľ so štruktúrou jeho potrieb, hodnotové orientácie, tradície spôsobu života a samotnú jeho kvalitu, vlastný sociálny rozvoj v užšom i širšom význame).

1. Na trhu práce je človek so svojou biologickou a sociálnou podstatou, má svoju štruktúru potrieb, hodnotový systém, záujmy, rodinné zázemie a domáce prostredie, jednoducho svoj spôsob života a jeho kvalitu.

     Jeho pracovné pôsobenie a ambície sú týmito skutočnosťami ovplyvnené a často svoje správanie a postoje na pracovisku koriguje pod ich tlakom.

Prechod k rôznym typom postindustriálnych spoločností súvisí aj s aktivizáciou ľudského činiteľa v reprodukčnom procese, znamená novú kvalitu jeho nárokov i nové formy jeho pôsobenia v ňom. Sú v podstate nástrojom utvárania i vzostupu konkurencieschopnosti občana, obce, mesta, regiónu, republiky.

    Kvalita života pochopiteľne môže pôsobiť aj ako limit a bariéra. Sú zmeny v štruktúre potrieb (napríklad nová kvalita potrieb vo voľnom čase s nárokmi na rozvoj priemyslu voľného času, inovačné cykly predmetov domácností dlhodobej spotreby, svojho času automobilizmus a najmä spotrebná elektronika) a náväznej zmeny v hodnotových orientáciách ak ony sami posúvajú či otvárajú nové horizonty pre smerovanie výrobných a pracovných aktivít, pre civilizačné zmeny i prepojenie na zmeny v štruktúre hospodárstva.

    Kvalita života vystupuje tiež ako kriteriálna hodnota a stále nástojčivejšie aj ako cieľová hodnota ekonomického pohybu – ekonomického ratu a vzhľadom na funkčnú väzbu medzi smerovaním ekonomiky a hospodárskou politikou – aj vo vzťahu k nej.

Je preto nutné vytvoriť životné štýly, v ktorých hľadanie pravdy, krásy, dobroty a kontaktu s ostatnými s cieľom spoločného rastu by bolo faktorom determinujúcim spotrebiteľské preferencie, úspory a investície.

    Rozpad predchádzajúceho direktívneho systému riadenia národného hospodárstva neznamená, že by ekonomiky prosperujúcich spoločností nepoužívali a nevyužívali prvky regulácie či plánovania. Ovplyvňovanie vyzrievania napríklad prosperujúcich životných podmienok, obmedzovanie nežiaducich vplyvov na životné prostredie vyžaduje regulačné zásahy aplikované do konkrétnej hospodárskej politiky.

Sumarizujúc možno teda konštatovať, že kvalita života má vo vzťahu k hospodárskemu rozvoju tieto funkcie:

1. cieľovo-kriteriálnu
2. motivačnú
3. aplikačno-regulačnú

Hodnotové orientácie populácie

    Hodnota je špecifická sociálna určitosť objektov okolitého sveta, v ktorej sa predstavuje jej kladný alebo záporný význam pre človeka a spoločnosť. Je obsiahnutá v javoch spoločenského života alebo v prírode.

    Vo vzťahu k subjektu sú hodnoty objektom jeho záujmov, pre jeho poznanie a životnú činnosť plnia funkciu každodenných orientačných bodov vo vzťahu k predmetnej a sociálnej realite.

    Hodnoty vystupujú – popri potrebách – ako základné motivačné impulzy pre činnosť jednotlivcov. O hodnotovej sústave, resp. hodnotových orientáciách je potrebné uvažovať vždy v kontexte konkrétnej pozície jedincov v sociálnej štruktúre spoločnosti a v kontexte ich konkrétnych životných podmienok.

1. Hodnotové orientácie sa identifikujú nielen vo vzťahu k mikroprostrediu – k mikrorovine sociálneho života (napríklad k svoju zdraviu, rodine, povolaniu)
2. ale aj vo vzťahu k makrorovine ( k ekonomickým, politickým princípom a skutočnostiam spoločenského života).

Možno konštatovať, že štrukturalizácia každej zistiteľnej hodnotovej orientácie je z hľadiska motivačného účinku v podstate konštantná.

Možno nájsť 3 skupiny hodnôt, z ktorých každá má výraznú sociálnu dimenziu:

3. hodnoty súvisiace so zabezpečením existencie človeka ako živej bytosti
4. hodnoty súvisiace s rozvojom človeka ako osobnosti a jeho sebarealizáciou
5. hodnoty súvisiace s rozvojom jednotlivca ako člena širšieho spoločenského útvaru

Hodnotové orientácie, hodnotový systém sa utvára pod vplyvom množiny faktorov. Patria k ním najmä:

6. rodinné prostredie
7. školská sústava
8. oficiálne hodnoty systému
9. životné skúsenosti po vstupe do pracovného procesu
10. médiá.

    Dominantnými hodnotami väčšiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva u nás koncom 80. rokov boli hodnoty rodiny, sociálnych istôt, práce, určitých kvalít medziľudských vzťahov a kľudného života.

    Výrazné zmeny sa odohrali v hodnotových orientáciách v hospodársky vyspelých krajinách. Zmeny v štruktúre potrieb a ich saturácia sa prejavujú poklesom výdavkov obyvateľstva na potraviny a ošatenie a vzrastom výdavkov na voľný čas, kultúru a dopravu.

Vo francúzsku od 60. do 80. rokov sa výdavky na potraviny, odevy znížili v 36% na 21%. Obdobné trendy signalizujú aj údaje z krajín ako Nemecko , Holandsko, Veľká Británia.

Podľa európskych sociológov nebývalé obdobie prosperity, ktoré s rôznymi výkyvmi prebieha od konca druhej svetovej vojny, zaznamenalo v Európe pozoruhodný vzrast tzv. postmaterialistických hodnôt.

     Priorita prechádza ku kvalite života a s ňou komplementárne súvisiacich takých hodnôt, ako sú občianske slobody, rozvoj osobnosti, rozvoj voľného času, turistiky, cestovného ruchu. V posledných rokoch dochádza k deformáciám hodnotových vzorov časti najmä mladšej generácie, napr. rôzne formy nežiadúcej závislosti sa stávajú príťažlivými.

Sféra práce

Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť.

    Obsahová náplň pracovných činností človeka výrazne ovplyvňuje napr. jeho štruktúru potrieb, trávenie voľného času.

Práca je ekonomická nevyhnutnosť, ale postupne aj stále viac prostriedok sebauplatnenia a rozvoja potencií človeka.

Práca je taktiež biologická nevyhnutnosť, dôležitá pre fungovanie organizmu.

Sféra práce, jej pôsobenie na kvalitu života jednotlivca, rodiny, spoločnosti vcelku je podmienená takými skutočnosťami, ako sú:

11. kvalita pracovných podmienok a pracovného prostredia
12. technologická úroveň pracovného procesu
13. sociálne vzťahy v pracovnom procese
14. úroveň manažmentu
15. zárobkové možnosti
16. podmienky pre uplatnenie kvalifikácie a stimulácia k pracovnému výkonu
17. organizovanosť a kultúra trhu práce

    Pracovná činnosť síce zaberá významné miesto v živote človeka, avšak nebola to oblasť jeho prvoradého záujmu. Akokoľvek je u nás pracovná orientácia v rámci kvality života vo všeobecnej rovine významná, najvýznamnejší atribút tejto orientácie – a to orientácia na podávanie špičkového výkonu – bola v praktickom živote pomaly zabudnutá.

    Koncom 80. rokov veľa pracovníkov poukazovalo na prekážky, ktoré im bránili dosiahnuť lepší pracovný výkon: najväčšou bolo nedostatočné technické vybavenie pracoviska a nedostatok materiálu, zlá riadiaca a organizačná práca vedúcich pracovníkov, nedostatočné finančné ocenenie špičkovej práce.

    Medzi najdôležitejšie charakteristiky kvality života v práci patria pracovné podmienky v akých človek pracuje. Výsledky uskutočnených prieskumov z druhej polovice 80. rokov ukázali, že s týmito podmienkami je nespokojných 44% a čiastočne nespokojných 34% opýtaných.

    Postupne sa v minulosti vylepšovala situácia v zabezpečovaní podmienok sociálneho charakteru – zdravotnícko-hygienické, predškolské zariadenia, stravovacie a rekreačné zariadenia v podnikoch : podiel nespokojných pracovníkov bol nižší – 15%. Niektoré podniky zaviedli vnútropodnikové služby : poradenská služba, služby finančného, technického a materiálového charakteru (nákup do tašky, požičovne, dovozy uhlia a zemiakov, maľovanie bytu...)

Vo svojom súhrne však sféra práce nepôsobila dostatočne stimulatívne na zvyšovanie kvality života českej a slovenskej spoločnosti.

Mimopracovný čas

2. Mimopracovnú sféru definujeme ako tú časovo a priestorovo relatívnu samostatnú oblasť spôsobu života, ktorej obsahová náplň ťažiskovo spočíva v biologicko-sociálnej reprodukcii človeka.

Obsahovú náplň spôsobu života v mimopracovnej sfére identifikujeme prostredníctvom životných činností.  V štruktúrnej skladbe činností vysoko dominujú tie, ktoré sú zamerané na uspokojovanie základných materiálnych potrieb.

    Tak napr. výživové potreby, príprava jedla, stolovanie a umývanie riadu zaberalo až 39,3% celkového mimopracovného času. Na druhom mieste sú činnosti súvisiace s údržbou bytu, domácnosti a starostlivosťou o prádlo – zaberajú 14,3%.

    Finančnú náročnosť v podstate reprodukčných potrieb dokumentujú výdavky domácnosti, ich štruktúra. V roku 1985 výdavky domácností na potraviny, nápoje a verejné stravovanie tvorili 26,7% , na služby 12,6%, potreby pre domácnosť 3,9%, textilný tovar, obuv, galantéria 8,9%. Transformačné obdobie finančnú náročnosť uspokojovania základných potrieb ešte prehĺbilo. Výdavky za potraviny, nápoje a stravovanie dosiahli v r. 1997 až 37,3%.

    V činnostiach mimopracovnej sféry existuje výrazná diferenciácia. Ženy mali v priemere v porovnaní s mužmi dlhší mimopracovný čas o 3 hodiny a 5 minút denne. U mužov predstavoval podiel mimopracovného času na časovom úhrne dňa vcelku 18,6%, u žien až 31,4%.

    K zásadnému rozvoju služieb v minulých 20 – 30 rokoch nedošlo a spoločnosť neprebrala na seba predpokladanú hlavnú časť domácich prác. Za tejto situácie sa domácnosť v masovom rozsahu začala vyzbrojovať predmetmi, ktoré uľahčujú domáce práce.

     Saturácia domácností predmetmi dlhodobej spotreby prešla niekoľkými vývojovými fázami, ktoré boli urýchľované tým, že hlavná časť ženskej populácie vstupuje do pracovného pomeru a klasické domáce práce a údržba sa stávajú náplňou rodinných povinností až po príchode z pracoviska a počas víkendových dní. Okrem toho dochádza k rozvoju automobilizmu a chalupáreniu a záhradkárstva. Väčšinu týchto činnosti technickej a stavebno-údržbárskej povahy vykonávajú muži, unikajúc tak od výpomoci pri pôvodných domácich prácach.

Prvá fáza celkového vybavovacieho cyklu prebiehala v období výraznej homogenizácie spôsobu života v 50 – 60 rokoch. Široko a pomerne rýchlo sa osvojujú dnes už klasické predmety dlhodobej spotreby ako pre sféru mimopracovných domácich prác, tak aj pre sféru voľného času – klasická práčka, vysávač, chladničky, čiernobiely televízor.

V druhej fáze 70 – 80 roky, sa zjavuje rad inovovaných predmetov, druhá ich generácia – automatické práčky, mrazničky, elektrické roboty.... v roku 1973 boli automatickou práčkou vybavené 4% domácností , v roku 1985 už 45.5%. v súčasnosti sa už presunula medzi klasické predmety dlhodobej spotreby, ktorých úžitkové osvojenie nadobúda štandardný charakter.

Tretia generácia – zjavujú sa ďalšie zdokonalené predmety zamerané ako na sféru domácich prác, tak aj na aktivity voľného času – videotechnika. Pre sféru mimopracovnú sú to: mikrovlnné prístroje, prístroje k úprave vypraného prádla, k údržbe domácností. Ich osvojenie súvisí už so skvalitňovaním spôsobu života podľa individuálno-skupinových životných podmienok a motivácii až do polohy životných štýlov.

Voľný čas

Od samého začiatku sa činnosti, ktoré zaraďujeme do voľného času odohrávali:

1. v domácnosti a okolo domu
2. vo vymedzených inštitúciách a spolkoch, ktoré k tomu poskytovali, použijúc súčasný výraz – služby
3. vo voľných prírodných priestranstvách a zónach, čo ešte vzhľadom k vtedajšiemu charakteru spôsobu života nebolo až tak atraktívne ako dnes.

    Všetky základné priestorové vymedzenia voľného času, kde sa on predtým trávil (domácnosť, zvláštne zariadenia a príroda), zostávajú aktuálne aj v súčasnosti. Mení sa ale obsahová náplň príslušných životných činností, poradie významnosti a miera vzájomného prepojenia a prieniku komponentálnych zložiek priestorových súradníc voľného času.

K novým, či inovovaným momentom by sme mohli zaradiť nasledujúce tendencie (bez nároku na ich vyčerpávajúci výpočet):

1. činnosti voľného času sú stále bohatšie a členitejšie čo do svojej štruktúry i obsahu a reagujúc na zmeny a spôsob života j jeho súhrne vyžadujú, že k ich realizácii je potrebných stále viac špeciálnych predmetov, strojov, prístrojov rôznej veľkosti a cenovej dostupnosti.
2. Výrazne sa zvýšila miera inštitucionalizácie voľného času, čo sa prejavuje celospoločenským usmerňovaním cez rôzne mechanizmy a orgány vznikom rôznych záujmových zložiek, požiadavkami na utvorenie špeciálnych zariadení voľného času v rámci občianskej vybavenosti bydliska. Prevažná väčšina aktivít voľného času prebieha v umelom prostredí (byty, zariadenia) nie v prírode.
3. Uvedené skutočnosti si vynucujú vyčleniť pre potreby voľného času špeciálne priestory v samotných domácnostiach, bytoch (priestory úložné i realizačné ako napr. dielničky)
4. Zmena štruktúry potrieb voľného času a špecifiká ich uspokojovania vyvolali vznik zvláštnej profesnej skupiny zamestnancov sféry voľného času. Otvára sa zvláštne hospodárske odvetvie či priemysel voľného času.
5. Atraktívnym priestorom voľného času sa stáva nielen príroda, ale aj osídlenie vidieckeho charakteru (dedinské obce, lazy, kopanice). Zmeny v trávení voľného času mestského obyvateľstva tak prispievajú k renesancii vidieckeho osídlenia a jeho novej funkcii, prispievajú tak svojráznym spôsobom k zbližovaniu miest a dediny.

1. Urbanizačné premeny, vedecko-technická revolúcia zvyšovanie štandardu životnej úrovne, jednoducho celý komplex premien hmotných a sociálnych podmienok spôsobu výroby a spôsobu života vyvolávajú zmeny v štruktúre potrieb, vrátanie potrieb voľného času populácie.

    Voľný čas sa v súčasnosti vo všeobecnosti chápe ako ten výsek dňa počas ktorého sa človek venuje podľa vlastného uváženia, výberu a možností aktivitám,  ktoré prispievajú k jeho oddychu, sebarealizácii, sebarozvoju. Vzniká po odpočítaní času pracovného a mimopracovného.

     Veľká časť obyvateľstva v SR sa počas toho priestoru, ktorý by mali vyplniť aktivity voľného času, venuje jeho materiálnemu zhodnocovaniu, získava dodatočné finančné zdroje, aj keď to oficiálne nepriznávajú.

Najmenšiemu záujmu sa tešil šport. Aktívne nešportovalo, vôbec neprevádzalo 78,3% a menej ako raz za mesiac 7,7% respondentov.

    Inteligencia využíva voľný čas s väčšou rozmanitosťou kultúrnych aktivít. Na vidieku je v popredí pozeranie televízie a práce v domácom hospodárstve. Mestský model využívania voľného času obsahuje viac prvkov, ktoré umožňujú kultúrny a vzdelanostný rozvoj, i keď v ostatných rokoch bol nárast chalupárenia, chatárčenia, fyzickej práce.

    Výraznejší nárast v súlade s celosvetovým trendom zaznamenáva cestovanie, cestovný ruch. Cestovný ruch je jedným z najväčších zamestnávateľov. Už dnes poskytuje prácu 255 miliónom osôb. V r. 2006 by to malo byť 385 miliónov. Podiel na HDP stúpne zo súčasných 10,7% na 11,5%.

    Na cestovný ruch, dovolenky a trávenie voľného času vplýva aktuálna ekonomická situácia, napr. sa zvyšoval podiel osôb, ktoré vôbec neboli na dovolenke najmä z finančných dôvodov.

Kvalita života a životná úroveň domácností

    Zmena filozofie a praxe riadenia ekonomiky počítala aj so zmenou garancie štátu vo sfére životnej úrovne. Jedným z prejavov ekonomickej reformy bolo narušeniu kontinuity systému opatrení, zabezpečujúcich vývoj životnej úrovne, ktorý sa za celé uplynulé obdobie permanentne a stabilne reguloval v plnom rozsahu z centra prostredníctvom ekonomických plánov.

    Zafixoval sa dvojpríjmový model rodiny, pričom pohyb reálnych príjmov v dôsledku centrálnej regulácie hornej hranice príjmov a uplatňovaného systému zdanenia závisel najmä na počte vyživovaných osôb, teda na príjmoch sociálnych. Tieto sociálne príjmy však v skutočnosti iba čiastočne kompenzovali rast životných nákladov v rodinách s väčším počtom vyživovaných osôb. Malo to za následok len veľmi malý pohyb reálnych príjmov populácie v mladom a strednom veku.

    Uplatňovala sa odvetvová diferenciácia príjmov a to preferenčnou politikou niektorých odvetví národného hospodárstva (baníctvo, zbrojárstvo) zatiaľ čo tzv. neproduktívne odvetvia (zdravotníctvo, školstvo) boli dlhodobo vo finančnom hodnotení podpriemerné.

    Dôležitým momentom dosahovania životnej úrovne bola existencia rozvinutých rodinných sietí a druhej ekonomiky. Popri sociálnych príjmoch práve druhá ekonomika umožňovala relatívne zvyšovanie životnej rovne rodín aj keď za cenu enormného výdaja energie a na úkor voľného času.

    Hlavná zmena trendu postoja štátu k životnej úrovni je posun od určovania maximálnych normatívnych limitov k určovaniu minimálnej úrovne, k určovaniu hranice životného minima.

    Pod životným minimom rozumieme taký súbor statkov a služieb, ktorý umožňuje základnej spotrebnej jednotke (spoločne hospodáriacej domácnosti určitej veľkosti a zloženia) uspokojovať potreby v miere uznanej spoločnosťou v danom časovom období za minimálne nevyhnutné pre udržanie primeranej úrovne spotreby a zapojenia do normálneho života spoločnosti.

   Životné minimum zahŕňa výdavky na bežné potreby (výživa, ostatné základné osobné potreby, výdavky spojené s prevádzkou domácnosti), vylučuje výdavky spojené s nákupom a obnovou predmetov strednodobej a dlhodobej spotreby.

Podiel domácností, ktoré sa nachádzajú pod hranicou zákonom stanoveného životného minima: (podľa starého)

V prípade, že porovnáme čistý mesačný príjem na jedného člena domácnosti s hodnotou 1980 Sk, ktorá predstavuje maximálnu hranicu životného minima zistíme, že pod touto hranicou sa nachádzalo 20,6% domácnosti v I. kvartáli 1994, 16,8% domácností v II. Kvartáli 199
4, 14,6% domácností v I. kvartáli 1995 a 11,4% domácností v II. Kvartáli 1995.

Nízkopríjmové domácnosti

Sú také, ktorých čistý mesačný príjem nepresahuje ich hranicu životného minima.

     Podiel čistého mesačného príjmu na jedného člena nízkopríjmovej domácnosti v porovnaní s príjmom tzv. priemernej slovenskej domácnosti sa vyvíjal od 61,3% v roku 1990 až po 47,2% v roku 1994. podiel výdavkov v porovnávaných skupinách domácností sa vyvíjal od 70,6% v roku 1990 cez 56,7% v roku 1993 až po 61,4% v roku 1994.

     Čisté mesačné príjmy nízkopríjmových domácností nedokázali ani v jednom zo sledovaných rokov pokryť ich realizované výdavky. Znamená to, že boli odkázané najmä na úspory, rôzne pôžičky, svojpomoc, prípadne aj predaj nehnuteľností.

60% výdavkov nízkopríjmových domácností je na bývanie, ostatok je potrebných vo väčšine na potraviny (na  nákup základných potravín a výživu finančné prostriedky postačujú asi 20% domácností, 60% nakupuje potravinové výrobky s obmedzením a 20% si môže dovoliť tieto výrobky len s veľkými problémami.) väčšine domácností na oddych, kultúru finančné prostriedky neostávajú.

Socio-demografické znaky nízkopríjmových domácností

1. regionálne hľadisko (nad celoslovenským priemerom boli podielom nízkopríjmových domácností na celkovom počte domácností východoslovenský a západoslovenský región)
2. veľkosť obce (nízkopríjmové domácnosti sú hlavne v obciach do 10 000 obyvateľov. S veľkosťou sídla podiel nízkopríjmových domácností klesá)
3. sociálny status (podľa príslušnosti k sociálnej skupine boli v pozícii nízkopríjmovej domácnosti robotnícke a v poslednom čase aj roľnícke domácnosti, pracujúcich v spracovateľskom priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctve.)
4. počet ekonomicky aktívnych osôb (medzi domácnosťami, kde je žena v domácnosti, sa pohyboval podiel nízkopríjmových domácností v intervale od 28,2% do 51,7%. Naopak, medzi domácnosťami so zamestnanou manželkou tento podiel klesá na 9,8% až 21,9%.
5. vek prednostu domácnosti (najkritickejším vekom je vek do 34 rokov)
6. vzdelanie prednostu domácnosti (najhoršie postavenie majú domácnosti, kde ich prednosta má stredné vzdelanie bez maturity alebo je vyučený.)
7. zamestnanosť (vznik nezamestnanosti prednostu prioritne determinuje zhoršenie finančnej situácie domácnosti. Problémom je, že u ¾ prednostov je táto nezamestnanosť dlhodobá.

Výskum,

ktorý sa uskutočnil v roku 1995 na reprezentatívnej vzorke 1204 respondentov umožnil identifikovať najohrozenejšie skupiny dospelej populácie z hľadiska uspokojovania základných a niektorých tzv. rozvojových životných potrieb. V podstate len potvrdil, že v súčasnosti patria k problémovým v tomto zmysle predovšetkým nezamestnaní, dôchodcovia a občania so základným vzdelaním.

     V uvedenom výskume takmer štvrtina respondentov považuje svoju domácnosť za stále chudobnú. Na otvorenú otázku mohli respondenti uvádzať viacero situácií.

1. V súčasnosti maši občania najčastejšie považujú svoju domácnosť za chudobnú v prípade, ak majú stráviť dovolenku mimo domu 36%.
2. Viac ako pätina občanov sa do tejto situácie dostáva pri snahe obnoviť si zariadenia domácnosti nábytkom , elektrospotrebičmi, bytovými doplnkami.
3. Každý piaty občan pociťuje chudobu pri predstave kúpiť si drahšie veci ako auto, garáž, nehnuteľnosti.

     Výskum potvrdil, že významný faktor vplývajúci na životnú úroveň a chudobu vychádza z charakteristiky vlastníckych vzťahov a formy vlastníctva podnikov a organizácií, v ktorých sú občania zamestnaní.

    Posilňovaním súkromného sektora ekonomiky dochádza k postupnému poklesu počtu domácností spadajúcich pod hranicu chudoby.

    Začína sa tak formovať sociálna štruktúra latinskoamerického typu, v ktorej absentuje stredná príjmová vrstva obyvateľstva. Tento vývoj môže mať za následok upadanie vzdelanostnej a v konečnom dôsledku i civilizačnej úrovne budúcej generácie.

Úvod

    Kvalita života?

Je to široký pojem a každý v ňom vidí niečo iné. Je to vlastne subjektívny pocit jednotlivca. Nie pre každého do kvality života patrí množstvo peňazí. Niekomu ku kvalite života stačí útulná izbička a niekomu nestačí ani vila za pár miliónov korún.

    Všeobecne však môžeme povedať, že je to nejaký proces, v ktorom človek využíva životné podmienky pre uspokojovanie svojich individuálnych potrieb a tak teda obohacuje i svoj samostatný život.

    Kvalita života je však podmienená ekonomikou daného štátu, sociálnou stránkou i demograficky.

    No je i podmienená práve nami samými a závisí len a len od nás ako budeme žiť a ako budú žiť naše generácie.

    Všetko je len v našich rukách.

Záver

    Na záver, čo je teda kvalita života?

Je to určitá forma, v ktorej sa spoločnosť rozvíja. Závisí od výšky a charakteru uspokojovaných potrieb.

    Ak jednotlivci v dôsledku nedostatku „peňazí“ nedokážu v plnej miere uspokojovať svoje základné potreby – jesť, piť, bývať, odievať sa, nedokážu reprodukovať a rozvíjať svoju existenciu.

    No je dôležité aby im bol umožnený nielen plnokrvný materiálny ale i duchovný život. Teda nie starať sa len o matériu (hoci sú peniaze v živote potrebné) ale i o sebarozvoj, ktorý poskytuje každému jednotlivcovi pocit šťastia a spokojnosti.

To je tá žiaduca kvalita života pre každého z nás = materiálna i duchovná.

    To znamená, že do kvality života môžeme zahrnúť potreby( ktoré človek uspokojuje), životné podmienky (v ktorých človek žije – okolité prostredie), sociálne prostredie (v ktorom človek rozvíja svoju osobnosť – okolie ľudí), hodnoty(ktoré človek zastáva a vecí, ktoré si váži) a nakoniec i životné činnosti (ktoré vykonáva, či ide o prácu, mimopracovný čas v domácnosti i voľný čas – kde sa môže uvoľniť, oddýchnuť, nabrať nové sily do ďalšieho dňa a tak si skvalitniť svoj život a život svojej rodiny).

    Kvalita života spoločnosti? - treba zabezpečiť kvalitu života jednotlivca.

Obsah

1. Úvod

2. Kvalita života a sociálny rozvoj

3. Kvalita života

4. Zameranie výskumu kvality života u nás a vo svete

5. Kvalita života a ekonomika

6. Hodnotové orientácie populácie

7. Sféra práce

8. Mimopracovný čas

9. Voľný čas

10. Kvalita života a životná úroveň domácností

11. Záver

12. Použitá literatúra

Použitá literatúra

Doc. Ing. Vojtech Stanek, PhD. A kolektív, Sociálna politika, vydavateľstvo SPRINT

Iveta Radičová (ed.), Vieme, čo odmietame a vieme čo chceme? (životné stratégie občanov Slovenska), nadácia SPACE, Bratislava 1997

Sociálna teória a sociálna politika, Rudolf Šíma, vydavateľstvo Poradca 1996

trenčianska univerzita alexandra dubčeka v trenčíne

fakulta sociálno – ekonomických vzťahov

Sociálna práca

Kvalita života

3. ročník                                                                                                      Monika Púdelová

zimný semester                                                                                         19. 11. 2004