Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Nezamestnanosť (nezamestnanost.doc)

-2-

Funkčná negramotnosť a nezamestnanosť

Nezamestnanosť – nerovnováha medzi ponukou a dopytom pracovných síl.

     Vo vyspelých krajinách vzniká nová situácia, keď sú na trhu prace voľné pracovné miesta a zároveň v spoločnosti existuje skupina nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale nedokážu sa na pracovnom trhu uplatniť, pretože nemajú potrebnú vzdelanostnú vybavenosť na výkon ponúkaných zamestnaní.

    Dlhé obdobie sa gramotnosť chápala ako schopnosť s porozumením čítať a písať krátky jednoduchý text a stotožňovala sa s absolvovaním elementárneho vzdelávania.

     V súčasnosti gramotnosť predstavuje celý súbor vedomostí, zručností a schopností, potrebných pre život dospelého človeka v modernej spoločnosti.

    Teda funkčná gramotnosť- je vzdelanostná vybavenosť človeka na plnenie základných životných potrieb, na fungovanie skupiny a spoločnosti a zároveň umožňujúca podieľať a na jej rozvoji, ako aj sebarozvoji.

    Funkčnú negramotnosť – predstavujú ľudia, ktorí síce vedia písať a čítať, ale majú problémy so správnym porozumením čítaného textu, a tak nedokážu adekvátne spracúvať získané informácie.

    Funkčná negramotnosť sa začala zjavovať vo vyspelých krajinách v osemdesiatych rokoch 20. storočia a vyskytuje sa častejšie. Dôsledok sa prejavuje vo všetkých oblastiach života, a preto je predmetom záujmu odborníkov z viacerých vedných odborov, predovšetkým pedagógov, sociológov a odborníkov v oblasti sociálnej práce. Problematikou funkčnej negramotnosti sa začali zaoberať aj medzinárodné organizácie, najmä UNESCO a OECD.

Podľa Průchu funkčnú negramotnosť podmieňujú:

. Pedagogické príčiny  - časť populácie napriek tomu, že absolvuje povinnú školskú dochádzku, nezíska vedomosti a schopnosti potrebné pre život v spoločnosti a ani sa u nich nerozvíjajú postoje a schopnosti vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu. Je to dôsledok  nesprávneho zdôrazňovania formálneho obsahu vzdelávania, pričom sa zanedbáva rozvoj intelektových schopností a zručností, ako aj postojov  vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu.

-3-

    Organizácia a spôsob vyučovania u žiakov nerozvíjajú na požadovanej úrovni schopnosť čítania, písania a hovoreného prejavu vzhľadom na plnenie životných funkcií, pretože nemotivujú všetkých žiakov k aktívnemu osvojovaniu si vedomostí a rozvíjaniu týchto zručností, schopností a postojov.

. Socio-kultúrne príčiny – neukončené základné vzdelanie, život v etnických, náboženských, marginálnych uzavretých skupinách, život v ekonomicky zaostalých oblastiach vzdialených od kultúrnych a civilizačných centier.

. Socio-ekonomické príčiny – nízky ekonomický status rodiny, marginálne rodiny, nezamestnanosť, ktorá je zároveň považovaná aj za dôsledok funkčnej negramotnosti, pretože negramotnosť bráni adekvátne sa uplatniť i na trhu práce.

    V zahraničí sa realizujú opatrenia v oblasti vzdelávania dospelých, ktorú sú zamerané na zvyšovanie funkčnej gramotnosti, ktorá je predpokladom zaradenia sa do pracovného procesu, resp. rekvalifikácie. Sú vytvorené vzdelávacie centrá, ktoré ponúkajú nielen programy na zvyšovanie základného vzdelania dospelých, aké ktoré zabezpečujú aj poradenskú a propagačnú činnosť pre funkčne negramotných. Zároveň spolupracujú s úradmi práce a rekvalifikačnými centrami, čím zaisťujú komplexnú prípravu a uplatnenie sa na trhu práce.

    V našej krajine sa v malom percente vyskytuje negramotnosť, najmä u rómskeho etnika, ktoré má nízku životnú a kultúrnu úroveň.

Rizikové skupiny z hľadiska možného výskytu funkčnej negramotností sú:

1. ľudia s nižšou vzdelanostnou úrovňou, bez kvalifikácie
2. mladí ľudia a dospelí pochádzajúci z tzv. marginálnych rodín, z rodín s nižším  

                       ekonomickým statusom

3. ľudia žijúci v ekonomicky zaostalých oblastiach
4. rómske etnikum
5. skupina žiakov, ktorí končia povinnú školskú dochádzku v nižšom ako

          9.ročníku základnej školy.

-4-

    Funkčná negramotnosť a nezamestnanosť sú také prepojené, že vo viacerých prípadoch je ťažké jednoznačne rozlíšiť príčinu a dôsledok. Z tohto pohľadu neodmysliteľnou súčasťou politiky zamestnanosti by malo byť aj riešenie otázky funkčnej negramotnosti a jej odstraňovanie prostredníctvom vzdelávacích programov a poradenských  služieb ako predpokladu získania potrebnej kvalifikácie, resp. rekvalifikácie. Vzdelávaním dospelých by sa nielen prispelo k odstraňovaniu funkčnej negramotnosti, k znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných, ale aj k rozvoju ich ľudského potenciálu.

   Poskytovanie poradenstva pre funkčne negramotných nezamestnaných je významné z dvoch aspektov:

Z individuálneho:

6. rozvoj osobného a sociálneho potenciálu nezamestnaného formou získania nových poznatkov a zručností v oblasti trhu práce, sebapoznávania, seba presadzovania, komunikácie so zamestnávateľom a pod.
7. väčšia pracovná mobilita nezamestnaného

Z celospoločenského:

8. bariérou znehodnotenie ľudského potenciálu a hodnoty jednotlivca
9. predpokladom potrebnej pracovnej mobility populácie
10. prevenciu sociálneho napätia v spoločnosti
11. perspektívnou investíciou do pracovnej sily

     V súčasnosti sa ukazuje tendencia zvyšovania nárokov na gramotnosť z hľadiska ekonomickej a sociálnej integrácie do spoločnosti a tak je potrebné zaoberať sa ja prevenciou a opatreniami, ktoré by znižovali riziko výskytu funkčnej negramotnosti. Ide o dlhodobý proces, ktorého základom je zistenie príčin výskytu funkčnej negramotnosti a na podklade toho vypracovanie opatrení na jej predchádzanie najmä v oblasti vzdelávania a sociálnej práce.

-5-

Rekvalifikačný kurz pre dlhodobo nezamestnaných občanov SR

    Za nezamestnaného jedinca je považovaná osoba, ktorá nemá platené zamestnanie, t.j. nemá príjem zo zamestnania.

Medzinárodný úrad práce v Ženeve nezamestnanosť definuje:

1. nezamestnaní ľudia sú schopní práce (vekom, zdravotným stavom, osobnou  

           situáciou)

2. nezamestnaní sú tí, ktorí chcú zamestnanie teraz a aktuálne
3. ľudia majú status nezamestnaných aj napriek ich snahe zamestnanie získať,

           avšak v danom okamihu sú bez zamestnania.

Dlhodobá nezamestnanosť postihuje najmä:

12. nekvalifikovanú pracovnú silu, jedincov s nízkym vzdelaním
13. mladistvých, osobitne mladých problémových jedincov
14. sociálne a osobnostne hendikepované osoby
15. príslušníkov etnických minorít
16. imigrantov
17. obyvateľov zo zaostávajúcich regiónov
18. zdravotne znevýhodnených občanov
19. nepružných, dlhodobo zamestnaných jedincov

Pre jedinca má dlhodobá nezamestnanosť:

1) sociálne dôsledky - znížená životná úroveň, nárast napätia v rodine a v ostatných

interpesonálnych vzťahoch.

2) psychologické dôsledkov - prežívanie úzkosti, nedostatku odpočinku, pocity smútku, sociálnej izolácie, stavy depresie, beznádeje, apatie.

-6-

     Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje tak nápor na osobnosť ako aj na spoločnosť. Prejavuje sa to nárokmi na štátny rozpočet (ide hlavne o dávky v nezamestnanosti, podpory, sociálne služby, stratu na neodvedený daniach a daňových úľavách). Je zjavný nárast silne patologických javov, zvyšuje sa nestabilita spoločnosti.

    Dôsledkom nezamestnanosť osobnosť postupne stráca svoj status a identitu. Prežívanie a správanie nezamestnaného člena rodiny sa premietne do rodinnej atmosféry. Nezamestnanosť tak môže narušiť a rozbiť vzťahy medzi jej jednotlivými členmi. Obzvlášť je zasiahnutá vzájomná komunikácia ako aj výchova dieťaťa.

Reklvalitikačný kurz: Osobný asistent občana s ťažkým zdravotným postihnutím

- cieľovou skupinou sú dlhodobo nezamestnaní občania SR starší ako 18 rokov, spôsobilí na prácne úkony, ktorí sú v evidencii na úrade práce. Uchádzači musia mať základné osobnostné predpoklady na práci osobného asistenta občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú vysoká empatia, osobná zodpovednosť, obetavosť.

    Náplňou rekvalifikačného kurzu je poskytnúť účastníkom základné zdravotné, sociálna, prácne a psychologické informácie dôležité pre zvládnutie práce s občanom , ktorý má ťažké zdravotné postihnutie.

„Program udržiavania pracovných návykov“

    Nezamestnaní so zníženou pracovnou schopnosťou a nezamestnané ženy sa budú vo obci podieľať na spoluorganizovaní kultúrnych a športových podujatí.

     V Záhorskej Vsi poveril starosta nezamestnanú návštevami rómskych rodín, aby robila prieskum, prečo neposielajú svoje deti do materskej a základnej školy.

    V obci Davidov tridsať nezamestnaných pracuje v skupinách po 4 až 5 20h.týždenne pri čistení obce, údržbe parku a miestneho cintorína.

    V Slovenskej Ľupči sa 10 dlhodobo nezamestnaných zúčastňovalo tri hodiny týždenne na výkone prác pri kosení trávy, čistení potoka a udržiavaní čistoty a poriadku v obci.      

    V Gerlachove, Lip. Mikuláši a v Giraltovciach začali nezamestnaní už v zime s odprataním snehu a čistením ulíc. S príchodom letnej sezóny participovali na poskytovaní služieb v rámci turistického ruchu.

-7-

Práce na ktoré môžu obce využiť bezplatnú prácu zamestnaných:

Oblasť životného prostredia

20. čistenie a upratovanie verejných priestranstiev a komunikácií
21. úprava terénu na turistické chodníky, výstavba besiedok čistenie studničiek
22. údržba autobusových zástavok
23. likvidácia komunálneho odpadu
24. úprava a údržba riečísk vodných tokov

Oblasť investičnej výstavby

25. pomocné stavbárske a rekonštrukčné práce
26. oprava a zveľaďovanie športovísk
27. oprava verejného osvetlenia

Oblasť sociálnej pomoci

28. pomoc starším a osamelých občanom
29. donáška liekov a potravín chorým a postihnutým občanov
30. opatrovateľská služba

Oblasť administratívnej činnosti

31. pomocné a administratívne práce na OcU
32. práce v obecných knižniciach
33. pomoc pri organizovaní športových a kultúrnych podujatí
34. preklady a jazyková korektúra

-8-

    Dnes je v rozvinutých krajinách Európy chudoba spojená najmä s nedostatkom pracovných príležitostí a s dlhodobou nezamestnanosťou. Za základné príčiny presunu k novej chudobe sú považované najmä:

1. Rast nezamestnanosti a neistoty zamestnania, ktoré spôsobujú, že chudoba a riziko chudoby sú dnes údelom početnej časti populácie a nevyhýbajú sa ani stredným triedam. Významnú úlohu pritom hrá nielen rast počtu nezamestnaných, ale i predlžovanie priemernej dĺžky nezamestnanosti (dlhodobo nezamestnaní) a rastúci podiel osôb nezamestnaných síce krátkodobo, ale opakovane – tzv. fragmentarizovaná zamestnanecká kariéra.

2. Rýchle sa zvyšujúci počet osôb závislých od rôznych foriem sociálnej pomoci ako dôsledok šíriacej sa masovej dlhodobej nezamestnanosti. Pre dlhodobo nezamestnaných je riziko chudoby a riziko závislosti od sociálnej pomoci takmer fatálne.

3. Vzrastajúci počet rozsiahle zadĺžených osôb a domácností. Toto sa vysvetľuje nielen poklesom príjmov, ale aj tým, že ľudia nie sú po relatívne dlhom období relatívneho dostatku zvyknutí vchádzať s obmedzenými príjmami. Majú neprimerané konzumné ašpirácie a nezvládajú svoju situáciu

4. Nárast počtu detí s jedným rodičom, ktoré sú odkázané na sociálnu pomoc ako dôsledok zmien vo vzorcoch rodinného správania a znevýhodnenie týchto rodičov na trhu práce, pričom nejde len o ich diskrimináciu zamestnávateľmi. Ek aj o cih zraniteľnosť nezamestnanosťou či chorobu danú ich závislosťou od jedného príjmu

5. Rastúci počet bezdomovcov, ktorý je najviditeľnejším výrazom novej chudoby

6. Rast počtu osôb pohybujúcich sa na sekundárnom trhu práce a lokalizácia niektorých sociálnych kategórií prevažne na tento trh, napr. feminizácia chudoby.

-9-

Rast nezamestnanosti sa spája najmä s dvomi procesmi:

1. s technickým pokrokom- umožňuje nahradiť živú pracú technikou, a to nielen v priemysle, ale i službách a v poslednej dobi i vo sférach, ktoré boli doménou vysoko kvalifikovanej a vzdelanej pracovnej sily (automatizácia, robotizácia komputerizácia)

2. proces globalizácie ekonomiky – ľudský kapitál je taký nízky, že môže byť nahradený pracovnou silou kdekoľvek na svete (lacnejší, menej organizovaný, v mieste s nižšou danou záťažou)

    Nezamestnanosť sa vo výraznejšej miere týka niektorých skupín obyvateľstva. Ide hlavne o ženy, mladých ľudí, Rómov, menej vzdelané kategórie obyvateľov. Špecifická je pozícia mládeže – najmä ak nasleduje bezprostredne po ukončení školského vzdelávania.

    Väčšina európskych sociálnych štátov je založená na princípu práva na príjem v situácii, kedy sa človek stane „obeťou nezamestnanosti“ resp. iných sociálnych rizík (nemoc, úraz...)  

    Škandinávsky model je založení na právu na prácu vo forme plateného zamestnania. Štát preto venuje veľké úsilie vytvorením pracovných miest a príprave pracovníkov na títo miesta. Koncept welfare ja teda u škandinávskeho modelu nahradzovaní konceptom „workfare“ teda „pracovné dráhy“ čím rozumieme právo na prácu spojené s povinnosťou prijať pracovné miesto, byť aktívni na trhu práce a podstúpiť prípadne rôzne rekvalifikačné programy. Výsledkom týchto prístupov je i to , že podpora v nezamestnanosti je riešená ako krátkodobá.

    V SR podporu v nezamestnanosti dostáva občan, ktorý bol zamestnaní najmenej 6mesiacov a tieto dávky dostáva po dobu pól roka od obdobia kedy sa stal nezamestnaným.

    K podobným cieľom, ale motivovanému inému než sociálnodemokratickými ideálmi, smeruje súčasný americký program. Jeho základom je liberálni koncept sociálnej politiky usilujúci o presmerovanie beneficientov požívajúcich sociálne dávky od pracovnej oblasti (najviac do súkromného sektora). Cieľom je teda vytvoriť systém v ktorom je vždy lepšie pracovať, než byť na verejnej podpore, kedy opatrenia vo prospech skutočných zamestnaneckých príležitostí predstavujú najlepšiu cestu z chudoby. S touto koncepciou je súčasne spojovaná emancipácia určitých hodnôt, spočívajúcich najviac na presvedčení, že:

-10-

35. ľudia sú bohatší, keď pracujú, než keď sú závislí na štátnej pokladnici (podpore)
36. pracovná aktivita žien je hodná spoločenského ocenenia (na rozdiel od skoršieho negatívneho posudzovania v USA v 70.rokoch ako „útoku na ľudskú dôstojnosť“)
37. mení sa vzťah vlády (štátu) a občan, ktorý hľadá vyjadrenia v rekonceptualizácii spoločenskej zmluvy, zaväzujúci beneficientov k úsiliu získať prácu.

    Pracovné miesta ako kľúč k životným šanciam v pracovnej spoločnosti boli po dlhý čas nielen vstupenkou do sveta zaopatrení ale aj podmienkou pre oprávnenie občianstva. Volebné pravé napríklad, záviselo od platenia daní a neskôr od príslušnosti k určitým profesiám. Spoločenské občianske práva úzko súviseli so zamestnaním, najmä prostredníctvom využitia poisťovacieho princípu na oprávnenia sociálneho zabezpečenia.  

Potenciálne nezamestnaní

- sú nositeľmi špecifického prejavu trhu práce, a to v tom zmysle, že síce vykonávajú platenú prácu, avšak sa cítia ohrození jej stratou. Pod ohrozením chápeme očakávanú výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodu bankrotovej situácie, privatizácie, reštrukturalizácie alebo z dôvodu zmeny jej celého výrobného procesu a pod.

- ide o pracovnú aktivitu sprevádzanú súhrnom interakcií, pri ktorých si účastník uvedomuje ich dočasnosť,

    Túto skupinu je možné aplikovať len teoreticky, pretože empirické podchytenie v tomto zmysle je v súčasnosti nerealizovateľné. Vychádza z troch premís: z jednej všeobecnej a dvoch konkrétnejších:

1. skupinu potenciálne nezamestnaných tvoria pracovníci, ktorí majú pocit ohrozenia zo straty práce, teda pracujú v organizáciách, v ktorých dochádza alebo v krátkej budúcnosti príde k radikálnym štruktúrnym zmenám
2. skupinu potenciálne nezamestnaných tvoria pracovníci, ktorí síce teraz patri k ohrozeným avšak po štrukturálnych zmenách zostanú naďalej pracovať v organizácii
3. skupinu potenciálne nezamestnaných tvoria pracovníci, ktorí sú v súčasnosti skutočne ohrození, teda v krátkej  budúcnosti stratia terajšiu prácu.

-11-

    Empirická identifikácia skupiny potenciálne nezamestnaných vychádza z možností vymedzenia objektu výskumu a zakladá s na dvoch spôsoboch:

1. potenciálne nezamestnaní pracujúci v organizáciách ktoré neprešli testom bonity (poľnohosp. podniky)
2. potenciálne nezamestnaní pracujúci iba v organizáciách základného skeletu priemyselnej štruktúry, ktoré neprešli testom bonity, kde sú zahrnuté štátne podniky spadajúce do MH SR a akciové spoločnosti vo Fonde národného majetku.

Psychosociálne dôsledky dlhodobej nezamestnanosti

     Nezamestnanosť - ekonomicky a sociálny problém spadajúci do kategórie zanedbania vzniknutých problémov.

    Môže viesť k efektom návyku, s nebezpečnými vedľajšími a dlhodobými následkami, ktoré sa potom iba ťažko dajú odstrániť. Platí to pre jednotlivcov aj pre spoločenskú oblasť. Problém dlhodobej nezamestnanosti - rastú sociálne následky dlhšej nezamestnanosti ako strata kvalifikácie, rezignácia, kriminalita, bezdomovstvo a pod. sa stávajú čoraz citeľnejšími.

Správania dlhodobo nezamestnaných

     Poznatky z praxe naznačujú, že mnohí dlhodobo nezamestnaní stratili schopnosť „predať sa“ zamestnávateľovi. Na prvý pohľad  by sa zdalo, že už nevedia pracovať, dokonca sa im nechce pracovať. Určite je medzi nimi nemálo takých, ktorí z viacerých dôvodov nemajú záujem zamestnať sa. Vedia sa dômyselne vyhnúť sprostredkovaniu  práce a nesnažia sa ani hľadať zamestnanie. S takýmito jedincami sa poradcovia a úrady práce vo svojej praxi stretávajú ojedinele. Iná situácia je u dlhodobo evidovaných, ktorí nechcú, a keby aj chceli, už nevedia  pracovať.  U nich sú vplyvom zmenených životných podmienok a úpadkov sociálne aktivity po strate zamestnania ohrozené sociálnopsychické aspekty zdravia. Prenášajú sa do primárnejších osobných vzťahov. Kulturalizáciou neboli tak uspôsobení na využívanie nadbytočného voľného času, ako tí, ktorým sa naozaj nechce pracovať.

-12-

    U nezamestnaných jedincov so štruktúrovanou stavbou osobnosti strata zamestnania často vedie k bizarnému (neurotickému) správaniu. Napríklad v dohodnutý termín stretnutia so sprostredkovateľom práce dlho chodia popri úrade práce dovtedy kým sa neuvoľní psychické prežívanie napätia, až potom dostanú odvahu vojsť. Stáva sa, že motorickou činnosťou (chodením ) sa tenzia nemusí uvoľniť a neopísateľná fóbia vedie k oddialeniu stretnutia so sprostredkovateľom práce, ktoré odložia na nasledujúci deň. Následkom potlačenia si však na svoju povinnosť voči úradu práce spomenú až o niekoľko dní. Odďaľujúci spôsob formou odvedenia tenzie je nádej, že priania budú uspokojené neskôr, možno v inom svete, pričom psychicky nevyrovnaní dlhodobo nezamestnaní to riešia najčastejšie alkoholom (muži) alebo zneužívaním liekov (ženy). Iný svet môže predstavovať uzavretie sa do seba, do denného snenia za pomoci drogy.

    Je správne vytvárať pre nezamestnaných jedincov s nižšou kvalifikačnou úrovňou primerané pracovné miesta, čo umožňuje udržiavať pracovné zručnosti. Ich pracovné využitie však nevyžaduje schopnosť orientovať sa v zložitejších sociálnopracovných vzťahoch. Pri povolaniach, ktoré vyžadujú vyššie kvalifikačné nároky, je strata orientácie v týchto vzťahoch prekážkou pracovného uplatnenia. Vysokokvalifikovaný odborník sa po dlhodobej evidencii medzi nezamestnanými môže presunúť do kategórie ťažko zamestnateľných, pričom pracovné zručnosti môžu zostať zachované, ale do popredia sa na základe psychosociálnej deprivácie dostávajú prejavy primitívnejších zložiek osobnosti, ktoré boli predtým prekryté sociálno nadstavbou (napr. vysokoškolský vzdelaný špičkový odborník, dlhodobo nezamestnaný, po zmene situácie na trhu práce v jeho prospech nedokázal udržať si zamestnanie, čo sa v jeho predchádzajúcej pracovne kariére nevyskytovalo). Dôležité je, aby sa dlhodobo nezamestnaný nielen zamestnal, ale aby si zamestnanie aj udržal.

Interpersonálne rozdiely

    Poradcovia a sprostredkovatelia na úradoch práce sa stretávaj tiež s tým, že dlhodobo nezamestnaný k nim prichádza v sprievode manželského partnera, napr. dávno dospelý nezamestnaný mal za hovorkyňu svoju starú matku. U mužov, ktorí v tomto stave zotrvajú dlhší čas, nemusí mať takýto regresný prejav dočasný charakter, ale stáva s trvalým. U žien je situácia iná. Žena v role matky má geneticky predisponované schopnosti nielen na zvýšenú

-13-

variabilitu foriem správania, ale i na premenlivú dynamiku priebehu čo jej umožňuje dostať sa na úroveň vnímania a prežívania dieťaťa, aby s nám mohla nadviazať zmysluplný kontakt, a vzápätí (ale aj súčasne) fungovať ako dospelý jedinec. Vývinom, psychickým a sociálnym dozrievaním sa správanie ženy - matky v tomto interakčnom vzťahu kvalitatívne mení, v súlade s biologickým dozrievaním dieťaťa mu otvára priestor na ďalší sociálny rozvoj. V tejto schopnosti žien pravdepodobne pramení ich zvýšená odolnosť voči negatívnym účinkom dlhodobej nezamestnanosti.

    Nezamestnané ženy sú väčšinou stále zmysluplne aktívne pri styku so svojim blízkymi a po prípadnom získaní nových pracovných zručností sa vedia v podstate bezproblémovo včleniť do pracovného procesu. Poskytovanie možností zapájania žien, ktoré si splnili materské povinnosti, do rôznych rekvalifikačných programov sa ukazuje vysoko efektívne. Do týchto programov sa ženy hlásia z vlastnej iniciatívy a nadobudnuté vzdelanie sa snažia čo najskôr uplatni na trhu Práce. Takmer 80% klientov, ktorým na úrade prace poskytli psychologické poradenstvo boli ženy. Svoje vnútorné problémy v sebe nedržia, aktívne hľadajú pomoc.

Interpersonálne zmeny

    Ak je identita osobnosti nejasná, fixácia na zamestnanie sa stáva odraziskom na naplnenie ďalších sociálnych rolí v živote jedinca. Stáva sa, že uvedená flexibilita je veľmi zraniteľná pri strate zamestnania u hraničnej (narcistickej) osobnosti. Pre takéhoto jedinca je často zamestnanie významnou časťou seba samého. Dáva mu pocit potrebnej hodnoty. Zamestnanie v mnohých prípadoch umožňuje časovo oddialiť riešenie problémov v iných oblastiach. života, stáva sa akousi barličkou. Sebarealizácia v zamestnaní ako zmysle života, únik z ťaživého osobného životného priestoru či splynutie osobného života s dianím v zamestnaní je u človeka s nedostatočnou integráciou osobnosti zdrojom ťažkostí na udržanie si osobnej autonómie. Strata práce môže vyvolať separačnú úzkosť. Mizne objekt záujmu, čo vedie k zníženiu hodnoty seba samého, nezintegruje sa osobnostná rovnováha. Strata zamestnania je skôr pociťovaná než vnímaná, preto sa človeka tak bytostne dotýka. Reakcie na ďalšie životné udalosti môžu mať úroveň, v ktorej prevládajú emočné ohlasy s nedostatočným zapojením kognitívnych funkcií do adaptačných procesov.

-14-

    Význam práce pre život človeka je nesporný, tvorí jeho nedeliteľnú súčasť. Práca svojím charakterom stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. Pracovná nečinnosť dlhodobo nezamestnaných pôsobí demotivujúco na správania a znižuje celkovú adaptáciu na meniace sa životné podmienky. Predlžovaná frustrácia potrieb pracovať môže vyvolať nezvratné osobnostné zmeny a jedinci strácajú schopnosť konkurencie na trhu práce.

Zoznam použitej literatúry

Večeřa Miloš: Sociální stát východiska a přístupy, SLON Praha, 1996

Dahrendorf Ralf: Moderný sociálny konflikt, ARCHA Bratislava, 1991

Gajdoš Peter: Človek, spoločnosť, prostredie – priestorová sociológia, Sociologický ústav SAV Bratislava, 2002

Sociálna práca a sociálna politika: ročníky 2003,2002,2000,1999,1997,1994,1993