Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

SYNDRÓM CAN (syndrom_can.doc)

TRENČIANSKA UNIVERZITA ALEXANDRA DUBČEKA V TRENČÍNE

FAKULTA SOCIÁLNO – EKONOMICKÝCH VZŤAHOV

SYNDRÓM CAN

SYNDRÓM TÝRANÉHO, ZNEUŽÍVANÉHO A ZANEDBÁVANÉHO DIEŤAŤA

Barbora Bibelová

Ročník 3.

Krúžok č.531

Rok 2004 / 2005

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa

Syndróm CAN

RODINA A POSTAVENIE DIEŤAŤA V NEJ

Rodina je základná bunka spoločnosti, a preto by sa mali všetci snažiť o jej správne fungovanie. Rodina svojim dlhodobým, dá sa povedať celoživotným ovplyvňovaním  svojich príslušníkov je jedným z najváznamnejších činiteľov formovania človeka. Výchova detí je obzvlášť dôležitá keď je dieťa ešte malé, pretože v tomto období si do podvedomia zakóduje správanie svojich rodičov a to potom bude praktizovať aj vo svojej rodine. Preto by sa mali na výchove detí podieľať  obaja rodičia rovnakou mierou a vedieť deti primerane odmieňať aj trestať. Aby mohli správne fungovať funkcie rodiny ( východná, reprodukčná, ekonomická ), musia tu existovať určité podmienky. Napr. Vhodné finančné zabezpečenie, bývanie, každý si musí plniť svoje úlohy v rodine, apod.

Vzťah medzi rodičom a dieťaťom by mal byť vyrovnaný ( rovnocenný ). Dieťa by nemalo mať strach zo svojho rodiča a ten by nemal dávať najavo svoju nadradenosť tým, že týra vlastné dieťa. Mal by sa snažiť odovzdať svojím potomkom všetko dobré a zabezpečiť im vzdelanie, výchovu, a tým aj nádejnú budúcnosť. Každý rodič by si mal uvedomiť, že dieťa nie je jeho majetkom, ale súčasť jeho tela a duše, a ak rodič týra svoje dieťa, ako keby tým týral sám seba.

TÝRANIE, ZNEUŽÍVANIE A ZANEDBÁVANIE

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa ( všeobecne označovaný ako – child abuse and neglect – CAN ), je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenie v spoločnosti, ale predovšetkým v rodine. Sú výsledkom predovšetkým úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobené najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. ( Hlavnou obsahovou náplňou CAN je fyzické týranie )   ( Dunovský, 1983 )

Formy a prejavy Syndrómu CAN :

1. Fyzické týranie, zneužívanie a zanedbávanie

Jedná sa o najrôznejšie akcie proti dieťaťu, nedostatok aktivity, tj. nedostatok starostlivosti, nedostatočné uspokojovanie, nesplnenie základných predpokladov pre primeraný rozvoj síl a schopností dieťaťa.

Aktívna forma : Dieťa je ohrozované alebo poškodzované násilím v jeho najrôznejšej podobe a rozsahu.

Tržné rany, pomliaždeniny, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, smrť

Pasívna forma : Dieťa je poškodzované hlavne v telesnej oblasti při nedostatočnom uspokojovaní jeho životných potrieb.

Neprospievanie, hladovanie, nedostatky v bývaní, ošatenie, zdravotná a výchovná starostlivosť.

2. Duševné a citové týranie

Aktívna forma : Ide predovšetkým o ponižovanie, nadávanie, výsmech, zosmiešňovanie dieťaťa ( tzv. verbálny, slovný abusus )

Ďalej sú to nadmerné psychické tresty, šikana, nútená izolácia v tme, naháňanie strachu až panickej hrôzy, vedúcej k ťažkým duševným poškodeniam až k samovražde.

Pasívna forma : Nedostatočná stimulácia, zanedbávanie základných duševných potrieb i potrieb citových ( nedostatok lásky, porozumenia )

3. Sexuálne zneužívanie

K sexuálnemu zneužívaniu dochádza, ak sa dospelý sexuálne uspokojuje dieťaťom, alebo dieťa sexuálne zneužíva v oblasti prostitúcie a pornografie.

Sexuálne týranie = child sexual abuse ( CSA ) sa delí :

Bezdotykové : zahrňuje stretnutie s exhibicionistami a účasť na sexuálnych aktivitách kde nedochádza k žiadnemu sexuálnemu kontaktu ( dieťa vystavuje pornografickým videokazetám )

Kontaktné : dochádza k pohlavnému kontaktu, vrátane ohmatávania pŕs a pohlavných orgánov dieťaťa, pohlavnému styku, orálnemu či análnemu sexu.

4. Zvláštne formy

Műnchhausenov syndróm v zastúpení

Systémové týranie a zneužívanie

Organizované týranie a zneužívanie

Rituálne týranie a zneužívanie

5. Zanedbávanie

Zanedbávané je dieťa, ktoré sa nachádza v situácii kedy je akútne a vážne ohrozené nedostatkom podnetov dôležitých k svojmu zdravému  fyzickému a psychickému rozvoju.

FORMY TÝRANIA DETÍ

FYZICKÉ TÝRANIE

Fyzické týranie je dodnes najviac a najlepšie preskúmaná oblasť syndromu CAN. Je to hlavne preto, lebo znaky fyzického týrania sa dajú na deťoch ľahko rozoznať.

Začiatok fyzickéh týrania môže byť celkom nevinný. Mnoho rodičov ani nepostrehne, kedy začalo svoje dieťa týrať. Zväčša to však začína „ nevinným“ trestom za neposlušnosť. Telesné trestanie detí, ale veľmi ľahko prechádza do týrania, pričom hranica medzi trestom a týraním je takmer nezistiteľná.

Ak sa stretneme s fyzicky týraným dieťaťom, málokedy zistíme na prvý pohľad, že je bité, alebo mu je inak uližované. Môžeme to zistiť len z častí tela, ktoré nie sú zahalované – vytrhané vlasy na hlave, rôzne modriny, stopy škrtenia a pod. Ale dieťa sa väčšinou pokúša svoje zranenia skrývať zo strachu, že by niekto prišiel na to, že je bité. Bojí sa toho, že odpoveďou na to, keď sa to rodičia dozvedia, by bola ďalšia bitka. Diaťa má strach z vlastných rodičov, bojí sa chodiť domov, je nadmerne ostražité, trpí záchvatmi bolesti hlavy, trpí kŕčami a zvracá. U adolescentov je v popredí depresia, sebapoškodzovanie, samovražedné pokusy, poruchy spánku, jedenia. Dieťa aj rodičia sa snažia poranenia skrývať. Dieťa sa nadmerne oblieka ( a to aj v lete ), nechodí v škole na telocvik, bojí sa vyzliecť pred lekárom.

Je veľmi veľa dôvodov, prečo sa rodičia rozhodujú svoje dieťa fyzicky likvidovať. Sú to všetko zložité životné situácie, ale dá sa im predchádzať a dá sa nájsť ich riešenie.

Ohrozenie rodičov a rodiny : ide hlavne o ekonomickú situáciu rodiny – rodičia nemajú peniaze na základné potraviny, ošatenie – vtedy sa stáva dieťa príťažou. Rodičia finančne nezvládajú situáciu, sú nervózni, v strese, každá maličkosť  ich rozčúli. Je to „dobrý začiatok“ pre týranie dieťaťa a ak sa tejto situácii včas nezabráni, tak to môže znamenať aj jeho smrť.

Výber pohlavia : bude nám to možno pripadať čudné, že v dnešnej dobe niekto uprednostňuje napr.chlapca pred dievčaťom. Áno, je to viac-menej problém minulosti, kedy sa uprednostňovali chlapci, pretože boli silnejší a lepšie pracovali, jako aj kvôli zachovaniu rodu. Ale aj v súčasnosti sa nájdu také prípady – možno nie v Európe, ale stáva sa to v rôznych kmeňoch v Afrike alebo v Indii.

Pomsta : nezriedka sa stáva, že rodičia sa pri rozvode hádajú a naťahujú o svoje dieťa – až to je fyzicky ale hlavne psychicky náročné pre dieťa. Ale ak sú už rozvedení a dieťa je zverené do opatery jednému z rodičov, ten druhý sa môže cítiť ukrivdený a chce sa za to pomstiť. Napriek tomu, že svoje dieťa miluje, ubližuje mu, aby si vynahradil svojským spôsobom to, že mu nebolo zverené.

Hanba a spoločenské odsúdenie : krásnym príkladom je mladé slobodné dievča, ktoré otehotnie. Chlapec si ju odmietne vziať a dievča je zúfalé, pretože nemá nikoho na koho by sa mohlo obrátiť. Dieťa považuj za príčinu svojho nešťastia. Nezriedka sa stáva, že matka hneď po narodení svoje dieťa zabije.

Najhorším prípadom fyzického týrania dieťaťa je, keď sa rodič nedokáže ovládať, neuvedomuje si svoje činy a utýra svoje dieťa na smrť. Je to smutný koniec ešte smutnejšieho príbehu, kedy si dieťa muselo vytrpieť mnoho bolesti  a trápenia od rodičov. A možno bola v tomto prípade smrť aj jeho vykúpením.

PSYCHICKÉ TÝRANIE

Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa psychicky týrané alebo nie, pretože vonkajšie dôkazy na dieťati by sme márne hladali. Toto týranie zanecháva len hlboké jazvy na detskej duši. Preto je tento druh týrania aj veľmi ťažko dokázateľný a nevenuje sa mu ani dostatočná pozornosť.

Psychické týranie sa určite vyskytuje aj pri týraní fyzickom či sexuálnom, ba dokonca by sa dalo tvrdiť, že aj pri zanedbávaní dieťaťa.

Najčastejšie sa psychické týranie vyskytuje v rozvádzajúcich sa rodinách. Vtedy si rodičia dieťa medzi sebou pohadzujú a naťahujú sa oň. Buď jeden z rodičov ustúpi a prenechá dieťa tomu druhému, alebo na dieťa naliehajú a žiadajú ho, aby si vybralo. A tu nastáva rôzne podplácanie dieťaťa ( hračky, materiálne věci…) Pre dieťa je nesmierne ťažké vybrať si, s kým bude bývať po celý svoj  detský život.

Ďalším závážným problémom pre detskú psychiku je, keď ho rodičia ponižujú, nadávajú mu, zosmiešňujú, opovrhujú nim alebo mu nedôverujú.

Pre dieťa je najhoršie, keď mu dá niekto z jeho blízkych najavo, že on je menejcenný jako ostatní. Niektoré deti za to nemôžu, že napr. Nesplňajú očakávania svojich rodičov, ale tí mu to nemusia dávať najavo tým, že ho ponižujú. Takisto dieťa trpí tým , že ho rodičia neustále s niekým porovnávajú a dávajú mu ho za vzor.

Niekedy sa s nedostatočným záujmom o dieťa stretávame aj v rodinách s vysokou životnou úrovňou. V takýchto rodinách sú obaja rodičia karieristi a workoholici. Na dieťa nemajú dostatok času. A to, že dieťa potrebuje svojich rodičov – ich lásku, porozumenie, starostlivosť, to bu ď nevidia alebo nechcú vidieť.

Ak rodičia dieťaťu nadávajú, ponižujú ho, zosmiešňujú, opovrhujú ním alebo mu nedôverujú, dieťa tým psychicky trpí. A následky tohoto týrania sú nedozerné a väčšinou ostávajú s dieťaťom až do dospelosti. Tieto deti sú ustráchané, úzkostlivé, ľahko sa rozplačú, ich sebadôvera a sebahodnotenie je veľmi nízke, veľmi ťažko sa presadzujú, často nedokážu vyjadriť svoje želania a názory. Nápadne časté sú aj poruchy správania – záškoláctvo, úteky z domova, klamanie. Takisto má psychické týranie veľký vplyv na rozvoj inteligencie, pozornosti a vnímania.

SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE ( CHILD SEXUAL ABUSE – CSA  )

Ide o sexuálne uspokojenie dospelého prostredníctvom dieťaťa, alebo jeho zneužitie pre prostitúciu, pornografiu. Za sexuálne zneužitie sa považuje aj dotýkanie alebo láskanie erotogénnych zón za účelom vzrušenia páchateľa, pričom nemusí dôjsť k uspokojeniu.

Najčastejšie sú páchateľmi takéhoto druhu trestného činu ľudia z najužšieho kruhu rodiny (rodičia, nevlastní rodičia, súrodenci, starí rodičia, príbuzní …) Keďže sa sexuálne zneužívanie ťažko zisťuje, je ťažké deti ochrániť před takýmto typom zneužívania.

Dievčatá sa väčšinou za zneužívanie vinia. Ak trestný čin oznámia, mnohokrát ho z psychického nátlaku odvolajú, pretože tu dochádza k sekundárnej viktimizácii obete, čo je opätovné prežívanie situácie, ktorá je pre obeť nepríjemná a trápna. Musí stále pred polícou, lekárom, súdom dokazovať a presne popisovať spáchanie tohoto trestného činu. Obeť postupne začne pochybovať o  sebe samej, o spáchaní trestného činu a viní sa z neho. V našom právnom systéme dokonca nie je možné odňať obeť od abusora ( agresora ), ak je abusor z rodiny ( otec, brat, otčim ). Obeť teda, či už pod nátlakom a vyhrážkami od abusora, alebo v snahe zachráníť a udržať rodinu pokope, svoje obvinenie sťahuje.

Fázy zneužívania :

1,  Utajovanie – z dôvodu nátlaku a výhražok zo strany abusora alebo z hanby.

2,  Bezmocnosť - dieťa sa cíti bezmocné, najmä ak dochádza k dlhodobému zneužívaniu v rodine, pretože právo neumožňuje izolovať obeť od abusora až do súdneho konania.

3,   Prispôsobenie – pri týraní abusorom, ktorý je inteligentný, kde je týranie menej bolestivé a agresívne. Dieťa si začne myslieť, že to tak má byť a že je to správne. Dieťa môže zo vzniknutej situácie obviňovať aj samé seba, a tak sa prispôsobuje.

Rozličnosť chápania viny medzi pohlaviami :

Týrané alebo sexuálne zneužívané dievča sa cíti bezmocné a zradené. Typická reakcie je, že sa uzavrie do seba samej, kladie si vinu – sexuálne zneužitie nejakým spôsobom ona sama vyprovokovala… Cíti sa jako chytená do pasce, z ktorej niet úniku. Podriaďuje sa, psychicky týra samu seba, zohavuje sa, trpí anorexiou alebo bulímiou a má hlboké depresie napríklad při častých vybavujúcich sa spomienkach.

Naopak chlapec, ktorý sa stal obeťou sexuálneho zneužívania, svoju traumatizáciu prežíva externalizáciou – je agresívny, odmietavý, chová sa negatívne k druhým, dopúšťa sa násilia na druhých, je vzdorovitý, usiluje o moc nad ostatnými, zle sa chová, dopúšťa sa zneužívania.

ZANEDBÁVANIE

Zanedbávanie dieťaťa sa dá chápať zo psychického a fyzického hľadiska.

So psychickým zanedbávaním sa spája aj následná deprivácia. Vyskytuje sa najmä pri zanedbávaní v oblasti citovej, tj. nedostatočná mravná výchova, vzdelanie, citové strádanie, nevšímanie si dieťaťa a následné pocity menejcennosti alebo bezcennosti zo strany dieťaťa, nedostatočný citový kontakt s rodičmi, …

Fyzické zanedbávanie je nezaujímanie sa o zabezpečenie primárnych fyzických potrieb, medzi ktoré patrí hygiena, ošatenie, hmotné zabezpečenie vo forme jedla, bývania…

Zanedbávané deti častokrát zaostávajú za inýjmi deťmi už v útlom veku. Neskôr sa uchyľujú k alkoholu, drogám alebo predčasným sexuálnym aktivitám. Nemusia to byť deti z rodín s nízkou socioekonomickou a kultúrnou úrovňou, kde deti nemajú čo potrebujú, pretože rodičia sú buď alkoholici, alebo psychicky nevyrovnané a nepripravené osoby na výchovu dieťaťa.  V dnešnej době je oveľa aktuálnejšie zanedbávanie v rodinách s vysokým ekonomickým zabezpečením, kde rodičia pracujú dlho do noci, nemajú čas na rodinný život. Takéto deti sú často deprimované častým „odkladaním“ rodičmi k príbuzným, starým rodičom, na liečenia a pod.

PRÍČINY TÝRANIA

PRÍČINA TÝRANIA VYCHÁDZAJÚCA Z DETÍ

Môžu deti svojim správaním vyvolať podráždenosť dospelých s následným týraním ? Áno, samozrejme že môžu. Každé dieťa má určité vlastnosti, správanie, každé inak reaguje na podnety z okolia, niektoré deti viac plačú, iné sú nepokojné a zlostné. Dieťa nedokáže objektívne zvážiť následky svojho počínania. V tomto bode by sme si mali ale uvedomiť, že podráždenie dieťaťa býva najčastejšie spätnou reakciou na nejaký podnet zvonka. Malé dieťa nedokáže skrývať svoje pocity a ovládať ich. Ale toto všetko neznamená, že by sme mali dieťa za jeho správanie trestať, obzvlášť nie veľmi malé deti, ktoré ani netušia, že robia niečo zlé, čo sa ich rodičom nepáči.

Rizikové deti :

Deti s ľahkými mozgovými disfunkciami, nepokojné, nesústredené, impulzívne, zbrklé, s nápadnými výkyvmi nálady.

Sú to deti, ktoré svojich rodičov fyzicky a psychicky vyčerpávajú. Malé deti, ktoré celé noci nespia, plačú, kričia, nedajú sa utíšiť. Taktiež staršie deti najmä v tzv. období  vzdoru ( okolo 3.roku ) a samozrejme aj neskôr, v puberte.

Deti z iných dôvodov dráždivé, nepokojné, zlostné, úzkostlivé, provokujúce svojim neodôvodneným strachom, s poruchami komunikácie

Deti ktoré sú precitlivelé, boja sa samoty, okolitého sveta, ľudí, hľadajú útechu u svojich rodičov.

Mentálne retardované deti

Deti s ľahko zníženými intelektuálnymi schopnosťami, neprospievajúce v škole, telesne neobratné, nešikovné, ktoré mnoho rozbijú, zničia, deti sociálne neobratné

Deti, kt. nespĺňajú očakávania svojich rodičov sú vo väčšom nebezpečí, že budú menej milvoané a viac trestané jako tie, ktoré identitu svojich rodičov povznášajú.

PRÍČINA TÝRANIA VYCHÁDZAJÚCA Z DOSPELÝCH ( RODIČOV )

Každý člověk vo svojom živote prežíva stavy radosti, ktoré sa striedajú s melanchóliou, depresiami a stavmi úzkosti. Pre dieťa je veľmi ťažké žiť v rodine, kde vládne stále napätie a stres.

U matiek veľmi často dochádza k depresiám hneď po pôrode. Matka si nedokáže zvyknúť na nový spôsob života – časté vstávani k dieťaťu, kŕmenie, prebaľovanie… Najrôznejšie depresie môžu prerásť až k hystérii, kde sa rodič nevie ovládnuť a v návale zlosti ubližuje svojmu dieťaťu.

Rizikové skupiny :

Alkoholici, toxikomani

Mladiství rodičia, povahovo nezrelí, nevyspelí

Ľudia so zvláštnym životným štýlom, príslušníci niektorých spoločenských skupín s agresívnym programom, stúpenci agresívnych rituálov

Jedná sa len o malé percento ľudí, kt. sa vymykajú z normálu. Prevádzajú rôzne rituály na deťoch, nútia ich robiť nezvyčajné věci, ktoré sú pre deti nepochopiteľné.

Ľudia v dlhodobo stresovej situácii

Ľudia, ktorí sú dlhodobo psychicky vyťažení, väčšinou nedokážu svoj hnev ovládať.

Ľudia príliš zaujatí vlastnými záujmami, záľubami alebo povinnosťami, pracovné preťaženie

Dospelí, ktorí boli v mladostí týraní

Dieťa má v podvedomí zakódové správanie svojich rodičov a toto ich správanie podvedome opakuje. Častokrát si to vôbec neuvedomuje, ale je to tak. Robí presne to, čo robili jeho rodičia, pretože toto dieťa má poškodenú psychiku a vlastne ani nemá predstavu o tom, jako taká normálna rodina funguje, pretože to nikdy nezažil.

PRÍČINY VYCHÁDZAJÚCE ZO SITUÁCIÍ, V KTORÝCH SA RODINA NACHÁDZA

Každé dieťa sa narodí do určitej životnej situácie, ktorú si samo dieťa nemohlo nijako zvoliť ani ovplyvniť. Rodičia by preto nemali dávať vinu za zlú životnú situáciu dieťaťu. Mali by sa ju snažiť zvládnuť sami alebo by sa mali snažiť predísť takýmto situáciám. Najhoršie na tom je to, že keď sa dieťa do takejto rodiny narodí a rodičia ho týrajú, zneužívajú alebo zanedbávajú, automaticky preberie od nich tieto hodnoty, získa skreslený pohľad na svet a nebude dostatočne pripravené na život.

Rizikové situácie :

Milenecké a manželské konflikty v aktuálnej fáze, rozvodové a porozvodové problémy

Veľmi často je zmyslom týrania dieťaťa podvedomá túžba zraniť partnera, ktorý je citovo závislý na dieťaťi.

Akékoľvek stresové situácie

Alkoholová, drogová, prípadne iná intoxikácia

„Alkohol uvoľňuje hnev a agresiu“ – to je všeobecné tvrdenie. A nielen alkohol, ale aj iníé drogy. Takýto ľudia si neuvedomujú čo počas svojich stavov robia, nedokážu ovládať svoje telo ani myseľ.

Hmotná bieda

Rodičia si v takejto situácii väčšinou myslia, že nebyť dieťaťa, boli by na tom určite finančne lepšie. Vo svojej mysli sa stále pohrávajú s myšlienkou : „Čo keby dieťa nežilo ?“

Keď deti majú deti

Je to veľmi zložitá situácia, ktorá je spojená s množstvom problémov. Väčšinou sa mladé tehotné dievča snaží a chce tehotenstvo prerušiť, ale pomerná väčšina rodičou jej to nedovolí. Mladí ľudia sa musia vziať len preto, že čakajú spolu dieťa. Takéto manželstvá ale nikdy dlho nevydržia bez konfliktov, pretože spolužitie  nie je z lásky ale z donútenia.

PREVENCIA

PRIMÁRNA PREVENCIA

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie znamená správať sa tak, aby k tomuto neblahému spoločenskému javu nedochádzalo – teda predísť jeho vzniku, potlačiť jeho zárodok, nedať mu príležitosť aby mohol vzniknúť.

O tejto téme by sa malo viac a otvorene hovoriť, malo by sa písať viac článkov, publikácií a kníh o syndróme CAN.

SEKUNDÁRNA PREVENCIA

Ide o vytypovanie rizikových skupín obyvateľstva a rizikových životných situácií, za ktorých môže nastať týranie, zneužívanie a zanedbávanie. A hlavne programové pôsobenie na tieto skupiny ľudí a na tieto situácie tak, aby sa riziko CAN znížilo na minimum

TERCIÁLNA PREVENCIA

Jedná sa o samotnú pomoc rodine, v ktorej sa nachádza dieťa so syndromom CAN. Ak sa už v rodine tento problém vyskytne, třeba ho čo najrýchlejšie riešiť. Ak majú ľudia žijúci v blízkosti rodiny dôvodné podozrenie na to, že dieťa v tejto rodine je týrané, nemali by si to nechávať pre seba. Je dôležité aby na tento fakt upozornili samotných rodičov dieťaťa ( dieťa nemusí vždy týrať vlastný rodič ), a ak sa toto neukáže jako správne riešenie, třeba upozorniť školu, prípadne políciu.

Čím dlhšie budeme zverejnenie problému odkladať, tým viac bude dieťa trpieť. A je len vecou spoločnosti, či im podá pomocnú ruku.

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Čaputová Z. a kolektív : Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě, Praha 1995
2. Dunovský J. a kolektív : Týraní a sexuální zneužívaní v rodinách, Praha 1996
3. Hamarová J., Holkovič Ľ. : Výchova v rodine, Bratislava 1986
4. Štúr I. : Ľudské mláďa, Bratislava 1993
5. Trestný zákon a trestný poriadok v plnom znení, vyd. Epos 1996