Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Utečenci a beženci (bobosikova_-_utecenci_a_bezenci.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov

Odbor: Ľudské zdroje a personálny manažment

Sociálna práca

UTEČENCI A BEŽENCI – SÚČASNÝ PROBLÉM SR A EÚ

22. 11. 2004                               Martina Bobošíková

3. roč., č. krúžku  533

Úvod

Charakteristika migračných pohybov súčasného sveta je nesmierne zložitá. Vyžaduje sú to dobrú teoretickú prípravu a mať prístup k množstvu informačných zdrojov. Je potrebné, aby sa táto problematika výraznejšie dostala do centra pozornosti svetových organizácií, teoretických úvah, výskumov a najmä praktickej pomoci.

Prúdenie ľudských más z jedného teritória do druhého v priebehu dejín vždy bolo zdrojom protirečení a konfliktov. Nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že medzinárodné konflikty a občianske vojny tiež často prinášajú so sebou migračné vlny veľkého rozsahu.

Samotná podstata migračných procesov má rôzne príčiny: politické, sociálne, ekonomické, etnické, náboženské. Objavili sa tiež nové globálne problémy: narušila sa rovnováha svetového ekonomického a politického systému. Svet sa roztrhol na 3 časti. V týchto „troch svetoch“ sa ďalej prehĺbil rozpor medzi vyspelými a zaostalými krajinami, z ktorých najzaostalejšie veľmi často zápasia so zabezpečením najzákladnejších potrieb pre svojich obyvateľov. A obyvatelia týchto krajín sa tieto problémy často snažia riešiť migráciou...

Migrácia očami spoločenskovedných disciplín

Problém migrácie, alebo zmena bydliska, patrí do predmetu demografie. Ale jej individuálne a spoločenské príčiny a dôsledky, jej vplyv na spoločnosti, z ktorých ľudia odchádzajú a na spoločnosti, do ktorých prichádzajú, sa dotýkajú fungovania miestnych spoločenstiev a celého spoločenského systému, teda patria aj do predmetu sociológie a iných vedných disciplín.

Sociológia sa zaoberá vzťahom medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovalcami, ktorý môže byť v mnohých prípadoch konfliktný. Je potrebné si odpovedať na otázku, či zostáva prisťahovalec „prisťahovalcom“ alebo či sa stane členom tej komunity, ktorá ho prijala... Pri skúmaní migrácie sa sociológia sústreďuje aj na jej účinok, na sociálnu štruktúru lokality alebo celej spoločnosti, na požiadavky bývania, pracovných príležitostí, vzdelávacích zariadení a zdravotníckych služieb. Spolu so sociálnou a kultúrnou antropológiou študuje sociológia vplyv migrácie na životný štýl, zachovávanie, či narušovanie tradícií, obyčajov, narušovanie príbuzenských zväzov a pod. Je povinnosťou prijímacej spoločnosti vytvoriť humánne podmienky pre dočasný alebo dlhodobý pobyt migrantov, kedy sa migrácia stáva predmetom sociálnej teórie a sociálnej práce.

Pojem „migrácia“ sa chápe ako mechanické (fyzické) presúvanie obyvateľstva formou zmeny bydliska alebo inak zapríčinený pohyb obyvateľstva na sledovanom území. Z hľadiska demografického a hľadiska sociálnych dôsledkov je sťahovanie najdôležitejšou formou migrácie. Z tohto hľadiska rozoznávame migráciu:

1. vnútornú (vo vnútri štátnych hraníc),
2. medzinárodnú (zahraničnú alebo medzištátnu).

Ďalšie pojmy, ktoré sa spájajú s migráciou sú emigrácia – vysťahovalectvo a imigrácia – prisťahovalectvo.

Iné členenie:

3. medzikontinentálna migrácia,
4. zámorská migrácia.

UTEČENEC A ODÍDENEC

Vznik utečeneckej problematiky sa objavuje v období vzniku a priebehu občianskych vojen, prenasledovania z rasových príčin, z dôvodu vierovyznania a politického presvedčenia a často aj vplyvom radikálnej zmeny životných podmienok. Vo svetových a európskych dejinách je množstvo príkladov, keď boli osoby či celé rodiny, obce hromadne alebo jednotlivo na úteku. Keď utečenec požiadal inú štátnu moc o svoju ochranu, svojím činom vyvolal medzi dvomi mocenskými subjektami konfliktnú situáciu. Táto situácia si postupne vyžiadala právnu úpravu. Zvyky a obyčaje sa postupne pretransformovali do azylového práva s jeho základnými inštitúciami ako utečenec, útočisko, ochrana, vydanie a pod.

Azyl poskytnutý utečencom sa objavuje už v starovekých spoločnostiach a v podstate sa tiahne celými dejinami ľudstva. Kým v tradičných spoločnostiach problematika utečencov bola záležitosťou individuálnou alebo skupinovou v moderných spoločnostiach 21. storočia sa utečenectvo stalo doslova masovou záležitosťou.

Pojmové rozlíšenie dvoch skupín cudzincov – utečencov a odídencov – vychádza z medzinárodných záväzkov, na ktoré Slovenská republika v oblasti legálnej migrácie pristúpila. Na uvedené skupiny cudzincov sa vzťahuje predovšetkým základný medzinárodný právny predpis – Dohovor o právnom postavení utečenca (Ženevská konvencia z roku 1951 a Newyorský protokol z roku 1967). Na území slovenskej republiky problém utečencov a odídencov rieši zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch („utečenecký zákon“). U týchto skupín cudzincov je potrebné zohľadniť okrem iných aj humanitný aspekt, ktorý je jedným z motívov ich príchodu na územie Slovenskej republiky.

Utečencom je každý, kto sa vzhľadom na opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných, sociálno-skupinových a politických dôvodov, nachádza mimo krajiny svojej štátnej príslušnosti a vzhľadom na tieto obavy nemôže a nechce využiť ochranu tejto krajiny, alebo ten, kto sa bez štátnej príslušnosti nachádza mimo krajiny svojho predchádzajúceho trvalého bydliska a následkom týchto udalostí sa tam nemôže alebo zo strachu nechce vrátiť.

Mandátnym utečencom je cudzinec, ktorému bolo podľa štatútu Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov priznané postavenie utečenca.

Mimoriadna forma pobytu sa poskytuje aj odídencom. Sú to osoby, ktorým sa poskytuje dočasná ochrana, napr. počas trvania ozbrojeného konfliktu v krajine ich pôvodu, počas živelnej katastrofy a pod.

Podľa zákonov Slovenskej republiky odídencom je cudzinec, ktorému príslušné orgány s povolením štátu poskytli dočasné útočisko na jej území za účelom ochrany pred následkami vojny v krajine jeho pôvodu alebo v krajine jeho posledného trvalého pobytu.

Počas poskytovania dočasného útočiska odídencom sa uplatňujú nasledovné zásady, v ktorých sa rešpektujú sociálne a humanitné aspekty, ale zároveň sa berie do úvahy aj bezpečnosť Slovenskej republiky:

1. Nemôžu byť stíhaní za to, že prichádzajú na územie Slovenskej republiky bez dokladov.
2. Vzťahujú sa na nich základné ľudské práva, ktoré sú medzinárodne upravené.
3. Zaobchádza sa s nimi ako s osobami, ktorých tragický osud si vyžaduje pochopenie a súcit, musí im byť poskytnutá nevyhnutná pomoc a musí sa s nimi zaobchádzať ľudsky, dôstojným, neponižujúcim spôsobom.
4. Nesmie sa uplatňovať diskriminácia na základe rasy, národnosti, politických názorov, náboženstva a pod.
5. Umiestnenie a rozmiestnenie odídencov na území Slovenskej republiky musí byť spoluurčované z hľadiska ich vlastnej bezpečnosti a súčasne hľadiskom bezpečnosti Slovenskej republiky.
6. Odídencom je potrebné poskytnúť základné životné potreby a základný hygienicko-zdravotný štandard.
7. Je potrebné rešpektovať jednotu rodiny.
8. Treba venovať zvláštnu starostlivosť deťom, najmä tým, ktoré prichádzajú bez sprievodu rodiny.
9. Venovať zvýšenú pozornosť sociálne najzraniteľnejším skupinám odídencov (tehotné ženy, matky s malými deťmi, prestárle, invalidné a choré osoby).
10. Je potrebné umožniť hmotnú pomoc zo strany príbuzných, priateľov, podnikateľov a mimovládnych iniciatív.
11. Treba pripravovať podmienky pre trvalé riešenie ich situácie.
12. Musí sa vykonať všetko pre to, aby sa odídenci mohli dobrovoľne vrátiť domov.

Odídenec, ktorý požiada o dočasné útočisko, je oslobodený od všetkých výdavkov alebo poplatkov spojených s pobytom v dočasnom útočisku.

Počet žiadateľov o azyl a osôb s priznaným postavením utečenca

Zásady migračnej politiky

Zásada č. 1 – Povinnosť štátu  zachovávať základné ľudské práva a slobody.

Zásada č. 2 – Rešpektovanie všeobecne platných zásad medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv upravujúcich právny režim cudzincov pri dodržiavaní vzájomnosti a rovnoprávnosti.

Zásada č. 3 – Presadzovanie a podpora koordinovaných spoločných krokov medzinárodného spoločenstva a pružné reakcie na trendy migrácie najmä v strednej a východnej Európe.

Zásada č. 4 – Vzájomná súvislosť riešenia otázok migrácie s hľadaním a uplatňovaním krokov k zaisteniu bezpečnosti, stability a mierovej koexistencie štátov, kvalitatívne novej medzinárodnej spolupráce založenej na dôvere a porozumení štátov, predovšetkým v Európe.

Zásada č. 5 – Podriadenosť cudzincov suverénnej moci Slovenskej republiky a rešpektovanie jej právneho poriadku.

Zásada č. 6 – Právna regulácia migračnej problematiky a aplikácia týchto právnych úprav.

Zásada č. 7 – Výsostné právo Slovenskej republiky rozhodovať o vstupe cudzincov na svoje územie realizované i uplatňovaním vízovej politiky.

Zásada č. 8 – Vyváženosť rozsahu humanitnej pomoci poskytovanej utečencom, odídencom a presídlencom s ekonomickými možnosťami a sociálnym potenciálom štátu.

Zásada č. 9 – Komplexné a koordinované riešenie situácie migrantov zainteresovanými orgánmi, organizáciami a inštitúciami.

Zásada č. 10 – Sprísnenie režimových, kontrolných a technických opatrení, ktoré zabraňujú nežiaducej migrácii.

Dĺžka trvalého pobytu potrebného k priznaniu štátneho občianstva v niektorých vyspelých krajinách a v Slovenskej republike

Sociálna situácia utečencov

Sociálnu situáciu tvorí komplex jednotlivých zložiek osobnosti – individuálnej osobnostnej výbavy, životných skúsenosti, vplyvov individuálnej životnej cesty, ktoré dávajú predpoklady na viac alebo menej úspešné riešenie rôznych životných situácií, ako aj na zlepšenie sociálno-ekonomických podmienok, širšieho sociálno-kultúrneho prostredia a ich vzájomných vzťahoch a skúseností. Analýza sociálnej situácie utečencov je východiskom pre sociálnu diagnostiku. To znamená, že v konkrétnej sociálnej práci sa pri integrácii utečencov postupuje od hodnotenia a interpretácie sociálnej situácie jednotlivca alebo skupiny, cez odhaľovanie sociálnych problémov a ich príčin po stanovenie a použitie adekvátnych foriem a prostriedkov sociálnej pomoci.

U skupiny utečencov, vzhľadom na skutočnosť, že ide o utečenca nachádzajúceho sa pre neho v neznámom prostredí, bez vlastných existenčných prostriedkov, môžeme v súčasnosti rámcovo vyčleniť nasledovné problémové okruhy, ktoré je potrebné v záujme pracovnej a širšej spoločenskej integrácie tieto sociálne skupiny ďalej identifikovať, spracovať a riešiť:

5. problémy adaptácie jedinca, ktorých zdrojom môžu byť:

1. osobnostné prekážky,
2. vzdelanie, pracovné návyky a očakávania,
3. jazykové bariéry,
4. interkultúrne rozdiely,
5. dlhodobá absencia sociálnych kontaktov,
6. nedostatok poznatkov o sociálno-ekonomickom prostredí a legislatíve hostiteľskej krajiny,

6. problémy integrácie vychádzajúce zo sociálneho prostredia hostiteľskej krajiny:

1. nedostatok voľných pracovných miest,
2. nedostatok bytov a vhodného ubytovania pre utečencov,
3. nedostatok a nedostatočná personálna vybavenosť inštitúcií zabezpečujúcich sociálnu starostlivosť týkajúcu sa počtu a kvalifikácie pracovníkov poskytujúcich sociálne služby,
4. nedostatky v legislatíve,
5. indiferentné, alebo negatívne prijímanie utečencov zo strany mestských a obecných zastupiteľstiev a obyvateľstva.

Sociálna pomoc utečencom

Sociálna politika Slovenskej republiky konštituuje opatrenia, pomáhajúce ľuďom, ktoré sa z objektívnych dôvodov ocitli v životných situáciách neriešiteľných vlastnými silami a prostriedkami a najmä im pomáhajú čo najskôr sa integrovať do normálneho života.

Tieto opatrenia sa týkajú aj skupiny utečencov. Na rozdiel od vžitej predstavy, že štát je zodpovedný za sociálnu situáciu občana bez toho, aby on sám aktívne prispel k jej zlepšeniu, má súčasná sociálna politika a sociálna pomoc viesť k tomu, aby človek svoje sociálne práva spájal s povinnosťou voči spoločnosti. Táto sociálno-ekonomická povinnosť by mala byť konkretizovaná aj v práci so skupinou utečencov.

Sociálna pomoc materiálnymi a finančnými prostriedkami, celkovým zaopatrením vrátane bývania a odbornou pomocou, vytvára pre utečencov základné podmienky, ktoré im umožnia svojou vlastnou aktivitou adaptovať sa v konkrétnej sociálnej realite, pracovnou a širšou spoločenskou integráciou si zabezpečiť plnohodnotný a zmysluplný život už aj preto, lebo naša legislatíva utečencom často poskytuje lepšie podmienky ako sociálne slabým skupinám občanov Slovenskej republiky.

Sociálna pomoc utečencom v záchytných utečeneckých táboroch, v pobytových utečeneckých táboroch a v integračnom stredisku, resp. v azylovom centre:

Záchytné utečenecké tábory sú účelovými zariadeniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sú umiestnení žiadatelia o priznanie utečenca, ktorí sa musia podrobiť zdravotnej prehliadke, karanténnym opatreniam, fotografovaniu, odobratiu daktyloskopických odtlačkov. Karanténnymi opatreniami sa rozumie dočasná izolácia žiadateľov na dobu najviac 1 mesiaca za účelom šírenia prípadnej nákazy.

O podmienkach ubytovania je cudzinec informovaný pracovníkmi záchytného utečeneckého tábora ihneď po jeho príchode a je povinný sa oboznámiť s vnútorným poriadkom tábora, ktorý je umiestnený na viditeľnom mieste v jazyku slovenskom, anglickom, ruskom, francúzskom a arabskom.

Pri vstupe do záchytného utečeneckého tábora sa cudzincom bezplatne poskytujú základné hygienické potreby – zubná pasta, zubná kefka, šampón, mydlo, prací prášok.

Tiež sa poskytuje utečencom bezplatne ubytovanie, stravovanie, základná zdravotnícka starostlivosť, a tiež vreckové.

Toto ubytovanie je zabezpečované v 6-lôžkových izbách. Každá izba má osobitný vchod a hygienické zariadenie (sprcha, WC). Poriadok na izbe a sociálnom zariadení si musí udržiavať každý sám.

Strava sa vydáva 3 krát denne: raňajky, obed, večera.

Deťom do 15 rokov sa pri raňajkách a obede vydáva aj desiata a olovrant. Tehotným ženám sa zase poskytuje prídavok k stravnej dávke. Kojencom a deťom do troch rokov, ktoré ešte nemôžu prijímať poskytované stravu sa vydá náhradná strava v hodnote stravnej dávky.

Integrácia utečencov do spoločnosti

Tento pojem sa dá charakterizovať ako „začlenenie jednotlivca do spoločnosti“.

Pre úspešnú integráciu utečencov je potrebná pomoc štátu z dôvodu, že sa jedná o cudzincov nachádzajúcich sa pre nich v neznámom prostredí, bez sociálnych kontaktov a materiálnych a finančných prostriedkov potrebných na živobytie, na druhej strane utečenec, ktorý sa integroval je zárobkovo činný, nie je odkázaný na podporu zo strany štátu, sám začína produkovať pre spoločnosť hodnoty – je pre spoločnosť, ekonomickým prínosom.

Cudzincom, ktorým bolo priznané postavenie utečenca je poskytnutá integračná ponuka, ktorá mu umožní osamostatnenie v hostiteľskej krajine. Integračná ponuka predstavuje získanie ubytovania a pracovnej príležitosti. Jej súčasťou je i jazyková príprava a možnosť rekvalifikácie.

V prípade odmietnutie integračnej ponuky je utečenec povinný zaistiť si ubytovanie a prácu vlastnými silami.

Po odchode zo zariadení migračného úradu je utečenec sám zodpovedný za svoju životnú situáciu. V naliehavých prípadoch sa môže obrátiť na migračný úrad, ktorý mu poskytne odbornú radu alebo usmernenie. Táto forma kontaktu je pre migračný úrad súčasne zdrojom informácií o integrácií a jej problémoch.

Vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zodpovedajúceho sociálneho ubytovania

Pri zabezpečovaní zodpovedajúceho ubytovania migračný úrad úzko spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa aktívne podieľajú na vyhľadávaní, resp. zabezpečovaní vhodných ubytovacích možností. Objektom vyhľadávania je bytový fond v majetku obcí a miest, ubytovne organizácií a robotnícke hotely.

Migračný úrad poskytuje obciam finančné prostriedky na rekonštrukciu bytov určených pre utečencov. Byt naďalej zostáva majetkom obce ale migračný úrad má k nemu dispozičné oprávnenie.

Trvalé bývanie migračný úrad vyhľadáva pre rodiny s deťmi. V prípade bezdetných rodín, resp. jednotlivých utečencov migračný úrad za participácie mimovládnych organizácií vyhľadáva ubytovanie prechodného charakteru v ubytovniach organizácií, alebo v robotníckych hoteloch  to z rovnakých podmienok ako majú občania Slovenskej republiky.

Vyhľadávanie pracovných príležitostí, resp. pomoc pri zabezpečovaní zamestnania

Zákon o zamestnanosti umožňuje cudzincovi, ktorému bolo priznané postavenie utečenca, aby mal rovnaké práva ako občania Slovenskej republiky. Cudzinec – utečenec, môže byť zamestnaný na území Slovenskej republiky bez povolenia na zamestnanie.

Žiadosť o sprostredkovanie zamestnania musí utečenec podať príslušnému úradu práce do troch pracovných dní odo dňa, keď: mu bolo priznané postavenie utečenca, alebo odo dňa ukončenia zamestnania. Na základe žiadosti bude utečenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V prevažnej miere sa činnosť úradov práce zameriava na činnosť rutinne-ekonomickú: sprostredkovanie zamestnania, vyplácanie hmotného zabezpečenia, zabezpečenie rekvalifikácie a pod., ale tiež aj na bezplatné poskytovanie poradenskej činnosti.

Poradenská činnosť je realizovaná ako:

7. poradenstvo pre voľbu povolania,
8. poradenstvo pre pracovné uplatnenie.

Pri poskytovaní poradenskej činnosti sa využívajú aj iné zariadenia ako sú kluby práce a informačno-poradenské strediská.

Kluby práce – ich hlavných cieľom je pomôcť jedincovi nájsť vhodné zamestnanie v čo najkratšom čase, poskytnúť mu psychologické a osobnostnú podporu, pomôcť mu natrénovať základné sociálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, príp. mu poskytnúť iné pomoc v tejto oblasti ako napr. rôzne prednášky, besedy, burzy prác. Činnosť klubu práce je zameraná aj na individuálne poradenstvo, ako aj na skupinové formy práce.

Informačné strediská – poskytujú možnosť získať samostatne alebo za pomoci pracovníka úradu práce všetky dostupné informácie o aktuálnom prehľade voľných pracovných miest, informácie o povolaniach a požiadavkách na ich výkon, o právnych predpisoch v oblasti zamestnanosti, podnikania, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia. T týchto strediskách sú k dispozícii rôzne propagačné materiály od zamestnávateľov, vzory pre vypĺňanie tlačív a pod.

Keďže cudzinci majú problémy zabezpečiť si vlastnými silami zamestnanie, migračný úrad rozvíja aktivitu zameranú na vyhľadávanie a zabezpečovanie zamestnania pre utečencov nasledovným spôsobom:

9. spolupracuje s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
10. v spolupráci s Národnými úradmi práce a mimovládnymi organizáciami zabezpečuje rekvalifikáciu utečencov,
11. spolupracuje s územnými orgánmi práce (okresné úrady práce), ktoré poskytujú prehľady o voľných pracovných miestach,
12. pomáha utečencom zaradiť sa do systému aktivít, ktoré poskytujú úrady práce,
13. zabezpečuje informovanosť pracovníkov okresných úradov práce o utečencoch ako o type klientov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc a osobitný prístup pri poskytovaní služieb,
14. v oblasti vyhľadávania a zabezpečovania práce pre utečencov spolupracuje s mimovládnymi organizáciami,
15. nadväzuje spoluprácu s neštátnymi subjektami, ktoré poskytujú služby pre trh práce,
16. vypracováva prehľady a vedie evidenciu o zamestnaných a nezamestnaných utečencoch,
17. v rámci poskytovania sociálno-psychologických služieb sa zameriava na:

1. identifikáciu potrieb  utečencov z hľadiska trhu práce,
2. odstránenie adaptačných problémov,
3. motiváciu klientov k osobnej zodpovednosti,
4. sprostredkovávanie nových zručností, návykov, schopností a vedomostí, ktoré utečencovi umožnia zvýšiť šance pre uplatnenie sa na trhu práce,
5. poskytovanie poradenstva v oblasti trhu práce.

Záver

Každý deň sa ľudia od strachu pred smrťou rozhodujú, či majú opustiť svoje domovy a krajiny. Utekajú pred vojnou, pred prenasledovaním, utekajú, pretože sa boja, že by ich mohli zastreliť, vraždiť, mučiť alebo popraviť. Ich strach je založený na skutočnom utrpení, hrozbe, na skúsenostiach priateľov a susedov. Každý utečenec je teda dôsledkom zlyhania vlády v oblasti ochrany ľudských práv. Na svete je dnes 15 mil. utečencov. Utečencom prináleží medzinárodná ochrana. Strach z prenasledovania, diskriminácie a porušovanie ľudských práv by im mali zaručiť azyl. Predstavitelia vlád však stále viac ignorujú svoje záväzky a snažia sa zabrániť azylantom vstúpiť na svoje územie. Hraničné prechody sú strážené ozbrojenými pohraničiarmi, letecké spoločnosti im odmietajú poskytnúť let, lebo mnohé sú pokutované vládami, ak prepravia utečencov. Napriek všetkým hrozbám, utečenci nechcú byť odkázaní na súcit, požadujú iba svoje práva.

Za každým novým príbehom utečenca, je tragédia porušenia ľudských práv. Niektorí utečenci videli ako im zavraždili rodinu, zničili domovy a úrodu. Neľútostné vojny rozdelili krajiny a ľudia, ktorí to pocítili na vlastnej koži myslia iba na jedno – na útek...

P o u ž i t á   l i t e r a t ú r a :

1. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bratislava 1996
2. Časopis UNIVERZUM – časopis občianskeho združenia ochrancov životného prostredia a ľudských práv, Za matku zem, Bratislava, 1997, č. 2
3. Otto Csámpai, Jozef Haládik, Medzinárodná migrácia (sociálny problém a bezpečnostné riziko), Bratislava 2002