Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Sociálne zabezpečenie (socialne_zabezpecenie.doc)

Sociálne zabezpečenie

Sociálne riziká sú označované aj ako sociálne udalosti , sociálne príhoda.

Sociálne zabezpečenie ako súčasť SP a ako prostriedok k uskutočňovaniu jej úloh a cieľov môžeme všeobecne chápať ako súbor inštitúcií, zariadení a opatrení, ktorých prostredníctvom a pomocou sa uskutočňuje predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie následkov sociálnych udalostí občanov.

V širšom poňatí je možné zahrnúť do sociálneho zabezpečenia:

-   starostlivosť o zdravie

-   zabezpečenie pri dočasnej neschopnosti pre chorobu ,úraz

-   zabezpečenie matiek v prípade tehotenstva a materstva

-   pomoc pri výchove detí v rodine

-   zabezpečenie pri invalidite

-   zabezpečenie v starobe

-   zabezpečenie rodinných príslušníkov v pozostalých

-   zabezpečenie v nezamestnanosti

Právo na sociálne zabezpečenie je zaručené Ústavou SR.

Podľa čl. 39, ods. 1 a 2 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

Podľa čl. 41, ods. 5 Ústavy SR rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc od štátu.

Základnými právnymi predpismi upravujúcimi jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia sú:

1. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov
2. zákon č. 88/19968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov
3. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
4. zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov
5. zákon NR SR č. 193/1994 Z.z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení zákona NR SR č. 134/1995 Zb.

Systém sociálneho zabezpečenia v SR tvorí:

1. nemocenské poistenie
2. dôchodkové zabezpečenie
3. doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov
4. sociálna starostlivosť
5. štátne sociálne dávky

Poistné vzťahy v sociálnom poistení

-         predstavujú základ systému sociálneho zabezpečenia, pričom 1.1.2004 vstúpil do platnosti nový zákon o sociálnom poistení

-         tento systém sociálneho poistenia tvoria dva základné systémy:

1.     zdravotné poistenie

2.     nemocenské a dôchodkové poistenie

-         účastníkom tohto poistenia je každý občan SR a jednotlivé súčasti týchto poistných vzťahov vykonávajú rôzne inštitúcie

Zdravotné poistenie

-        vykonávajú ho zdravotné poisťovne

-        zatiaľ hospodária na neziskovom princípe

-         všetky príjmy získané z poistných vzťahov musia rozdeliť v prospech svojich poistencov

-         zákon o zdravotných poisťovniach určuje aké percento môže použiť poisťovňa na svoje vlastné náklady

-        u nás je tendencia znižovania počtu ZP

Sociálne poistenie

-         realizuje ho Sociálna poisťovňa, ktorá hospodári podobne ako ZP, nemala by dosahovať zisk

Zdravotné poistenie

-         upravuje ho Zákon NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotníctva, o zriadení VZP a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v platnom znení

-         na základe tohto zákona sa poskytuje zdravotná starostlivosť v prípade:

         pri predchádzaní choroby

         v prípade choroby

         pri predchádzaní úrazu

         v prípade úrazu

Platitelia poistného

-         zamestnanci

-         zamestnávatelia

-         štát

-         NÚP

Črty (zásady) ZP

a)      zásada absolútnej solidarity poistencov - vypláca sa vtedy, keď to poistenec potrebuje

b)      každý poistenec je poistený sám za seba, každý si platí poistné

-   výška poistného je stanovená zákonom a túto povinnosť nie je možné odpustiť a nie je možné meniť výšku poistného, ktoré je stanovené zákonom

Faktory

1. v súčasnosti dochádza k deformáciám v systéme ZP, je nedostatočná platba štátu za poistencov, za ktorých má platiť
2. pre stanovenie jednotlivých výšok poistného sú nedostatočne zostavené kritériá, nie je v nich zohľadnený vekový koeficient poistencov, nie sú správne určené percentá prerozdelenia
3. poistenec má možnosť výberu zdravotnej poisťovne, ale na druhej strane je nedostatočná motivácia pri výbere poistného za ekonomicky aktívne obyvateľstvo (poistencov)

»       v dôsledku toho je nutné realizovať zmeny:

     treba oddĺžiť zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia

     je potreba vytvoriť rovnováhu medzi zákonom garantovanou hranicou bezplatnej zdravotnej starostlivosti a objemom finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii

     potreba nového zákona

Sociálne poistenie

-         od 1.1.2004 vstúpil do platnosti nový Zákon NR SR č. 461/2003 Z.z. o Sociálnej pisťovni

-         zahŕňa financovanie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, realizuje sa prostredníctvom Sociálnej poisťovne

-         na princípe platieb poistného sú tu fondy, do ktorých sa odvádzajú určité percentá

Zásada sociálnej solidarity (ekonomické hľadisko)

-         výška nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od príjmov

-         ak dôjde k určitej situácii, vypláca sa stanovená výška

Poistné vzťahy v dôchodkovom poistení

-         od roku 1996 sa začal uplatňovať systém doplnkového dôchodkového poistenia

-         vo vyspelých ekonomikách je mu podobný systém penzijných fondov

-         tento systém poistenia upravuje Zákon NR SR č.71/2001 Z.z., úplné znenie č.123/1996 Z.z. o DDP zamestnancov

-         inštitúcie sú doplnkové dôchodkové poisťovne, ktoré hospodária na základe osobitnej právnej formy hospodárenia

-         pracuje na zvláštnom princípe = získava zdroje od svojich poistencov (klientov), spravuje ich s cieľom zhodnotiť ich, pričom klientovi garantuje určité sumy

-         DDP podniká tak, že musí dosahovať zisk

-         ten nepoužíva pre podnikateľské aktivity, ale ho rozdeľuje v prospech svojich poistencov

Účel DDP

a)            zabezpečiť doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo invalidite,

b)            zabezpečiť pozostalostný príjem v prípade úmrtia poistenca

Podľa záväznosti vzniku poistenia

a)      zákonné – vyplýva z určitého zákona, musí sa uzatvárať, neuzatvára sa pri ňom poistná zmluva (sociálne zabezpečenie, poistenie zodpovednosti za škody pri výkone zamestnania, ktoré musí uzatvárať zamestnávateľ)

b)      dobrovoľné – závisí od subjektívneho rozhodnutia klienta, je to vždy uzatvorená poistná zmluva v súlade s občianskym zákonníkom

c)      povinné – povinnosť uzatvoriť poistenie vyplýva zo zákona, podmienky je potrebné konkretizovať v poistnej zmluve - určitá činnosť, určité povolanie musí byť poistené

– v zmluvnom poistení existuje cez 200 zákonov = povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, komerční právnici, daňoví poradcovia, audítori, ...

Poistenie

-         je vlastne taký vzťah medzi dvomi zmluvnými stranami, pri ktorom jedna zmluvná strana, tá ktorá poisťuje za to, že dostáva poistné, je ochotná odškodniť druhú zmluvnú stranu (poisteného) v príp. straty, škody v súlade s dohodnutými podmienkami

Základné funkcie poistenia

        primárna

-   základná funkcia poistenia, znamená transformáciu rizika na poisťovňu, na poisťovateľa

        akumulačno-redistribučná

-   poisťovňa akumuluje množstvo finančných zdrojov na základe plateného poistného

-   tento fond sa rozdeľuje v prospech klientov, u ktorých nastala poistná udalosť, u ktorých došlo k strate, škode, dožitiu v danej výške a v danom čase

        kontrolná

-   kontroluje priebeh, uzatvorenie poistnej zmluvy, vznik, platby, ...

-   či sa platí poistné, či boli dodržané podmienky pri vzniku poistnej udalosti

        stimulačná

-   riziko v rámci poistenia, ktoré poisťovňa preberá, by malo motivovať poisťovňu aby odškodnila klienta a na druhej strane by mala motivovať klienta, aby uzatvoril poistenie na určitý druh rizika