Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Rodina a sociálne ohrozenie jej členov (sondorova_-_rodina_a_soc.ohrozenie_jej_clenov.doc)

POJEM : RODINA

Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života ľudí. Väčšina členov ľudskej spoločnosti vyrástla v rodine a neskôr si aj založili vlastné rodiny.

Rodina je sociálna skupina založená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Sociológovia delia rodinu na dva pohľady:

1. Funkcionalistický pohľad – rodina musí plniť svoje základné funkcie. Na plnenie týchto funkcií vznikli sociálne skupiny. Jednou z nich je rodina. Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny.

2. Konfliktualistický pohľad – hovorí o tom, že rodina znevýhodňuje niektorých členov rodiny voči iným.

        Medzi základné funkcie rodiny patrí:

1. Poskytovať členom rodiny starostlivosť, ochranu a citovú oporu, najmä pri riešení ich životných problémov, v chorobe i v starobe.

2. Zabezpečovať reprodukciu spoločnosti. Môžu sa rodiť aj deti mimo rodiny, zvyčajne to však prináša problémy. Preto takmer všetky spoločnosti nejakým spôsobom motivujú svojich členov, aby si zakladali rodiny a v nich vychovávali svoje deti.

3. Rodina sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti. Člen rodiny už narodením získava množstvo sociálnych pozícií. Na základe príslušnosti k rodine získava ďalšie statusy, sprostredkované napríklad majetkom rodiny.

4. Regulácia sexuálneho správania ľudí. Každá spoločnosť predpisuje svojim členom žiaduce spôsoby a hranice sexuálneho správania, určuje, kto s kým môže vstupovať do sexuálnych vzťahov. Každá spoločnosť má tzv. incestné tabu – zákaz sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými.

5. Rodina zabezpečuje socializáciu svojich členov. Sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu. Je základným spojením jednotlivca so spoločnosťou.

6. Rodina je prvotnou ekonomickou jednotkou spoločnosti v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď.

Hlavné typy rodiny podľa:

Formy usporiadania rodiny - závisí od príbuzenských zväzkov, od toho či základom usporiadania  rodiny je manželský partner, alebo príbuzenské vzťahy. Podľa toho rozlišujeme:

a) nukleárnu (základnú) rodinu  – rodinné vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch. Je typická pre vyspelé moderné spoločnosti, deti sú súčasťou otcovej i matkinej rodiny.

b) rozšírenú rodinu  –   základ tvoria vzťahy pokrvných      príbuzných a manželskí partneri sú druhoradí. Je   rozšírená v tradičnej spoločnosti s rodovým alebo   kmeňovým usporiadaním, pôvod detí sa sleduje len po   otcovskej alebo len po materskej línii.

Vzoru autority, hierarchie moci a prestíže - v rodine rozlišujeme 3 typy:  patriarchálnu ak je moc výlučne v rukách muža, matriarchálnu ak moc je v rukách ženy a egalitárnu ak je rovnomerne rozdelená medzi muža a ženu.

Životný cyklus rodiny:

- je závislý od typu rodiny. Nukleárnu rodinu charakterizujú tieto hlavné štádiá:

1. Výber manželského partnera – uskutočňuje sa buď na základe dohody budúcich manželov, alebo ich rodičov. V moderných spoločnostiach západoeurópskeho typu jediným dôvodom na uzavretie manželstva je láska partnerov a ich slobodná vôľa vstúpiť do manželstva. Manželstvá dohodnuté rodičmi alebo inými príbuznými sú typické pre tradičné spoločnosti. V tradičnej ako aj v modernej spoločnosti sprevádzajú výber manželského partnera rôzne rituály, napríklad zásnuby.

2. Uzatvorenie manželstva – vznik rodiny – je v každej spoločnosti spojené s náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom. Uzavretie manželstva je často aj aktom uznania spoločenskej zrelosti partnerov, priznaním schopnosti prevziať na seba záväzky a zodpovednosť.

3. Obdobie trvania manželstva a rodiny – v ideálnom prípade ho môžeme rozdeliť na tri fázy. Prvá fáza je fáza vzájomného prispôsobovania sa manželov a budovania spoločnej domácnosti. V druhej fáze rodina plní svoje hlavné funkcie a zároveň prechádza problémami, krízami a pod. Posledná fáza býva spravidla pokojnejšia a problémy manželom zväčša spôsobuje ich staroba.

4. Zánik manželstva – buď rozvodom, rozchodom alebo smrťou jedného z manželov. Rastúca rozvodovosť a uzatváranie ďalších manželstiev má množstvo sociálnych následkov, napríklad vznik neúplných rodín s jedným rodičom, rodín s jedným nevlastným rodičom a pod.

Manželstvo je sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo rozšírenej rodiny a z ktorého pre manželov vyplývajú mnohé sociálne práva a povinnosti. (Dospievajúca mládež v rodine – SPN, Bratislava 1970)

SOCIÁLNE OHROZENIE ČLENOV RODINY

Vzájomná väzba rodičov a detí sa nepreruší nikdy, doznieva aj po fyzickom rozchode. V nepriaznivých podmienkach sa môže prerušiť psychická väzba a vtedy rodičom unikla možnosť výchovného ovplyvňovania.

Mladý človek strávi veľa času mimo rodiny. Denno-denne sa však do nej vracia. Potrebuje ju ako oázu bezpečnosti a istoty, do ktorej sa môže za každých podmienok vrátiť. Nie každá rodina plní túto funkciu. Záleží to od celkovej rodinnej atmosféry (vzťahy), od topobrafie (miesta, ktoré zaujímajú jednotlivý členovia rodiny).

VZŤAH MATKY A DIEŤAŤA

Prvoradý význam má vzťah dieťaťa k rodičom, najmä k matke. Pre normálny vývin dieťaťa je to zo všetkého najcennejšie. V praxi sa čoraz častejšie stretávame s tým, že pracujúce matky prenechávajú opateru svojich detí na tzv. „au-pair-ky“ alebo na jasle. No dieťa si najmä v prvom roku života potrebuje utvoriť emocionálny vzťah k matke a k rodine. V takých prípadoch, kde je rodinná výchova nevyhovujúca, je lepšie umiestniť dieťa do výchovného zariadenia. Dieťa sa teda už v útlom veku upína na svoju rodinu, získava trvalé impulzy pre svoj duševný vývin. Skoro začína napodobňovať niektoré činnosti dospelých, kúsok drievka pokladá za cigaretu a snaží sa fajčiť ako otec alebo žmolí v rukách vreckovku a myslí si, že perie ako matka. Preto je osobný príklad dospelých pri výchove dieťaťa tak dôležitý.

Pri výchove dieťaťa sú veľmi dôležité city. Majú mimoriadny význam pre správny a všestranný rozvoj osobnosti, sú jeho nevyhnutnou podmienkou. Kladné citové vplyvy v rannom detstve stabilizujú budúci psychický vývin dieťaťa. Niektoré matky svojim správaním však narúšajú city dieťaťa, ktoré sa potom nedokážu umiestniť v spoločnosti. Vo všeobecnosti rozlišujeme matky:

1.  netrpezlivé – má záujem o svoje dieťa, ale dožičí mu málo času, má naponáhlo a dieťa potrebuje istý čas pri riešení úlohy na „rozbeh“, matka sa mu stále mieša do činnosti, usmerňuje, rozkazuje, zosmiešňuje ho pred prítomnými, poháňa ho. U dieťaťa to nezostáva bez následkov, neskôr je nešikovné, nevie sa samo zamestnať, je bez nápaditosti.

2.  nezúčastnené – myslia si, že urobili dosť, keď dieťa nakŕmili a obliekli, do ostatných záležitostí dieťaťa sa nestarajú, ponechávajú ho na samého seba, nemajú emocionálnu účasť na radostiach a starostiach dieťaťa. Vzťah matky a dieťaťa potom môžeme charakterizovať chladnou odmeranosťou.

3.  čistotné – obmedzujú dieťa v hre, len aby nebol doma neporiadok, aby si neušpinilo oblečenie, trestajú ho za špinavé topánky. Tento názor sa postupne prenáša na dieťa, ktoré sa prestáva hrať, ba dokonca sa ani nepritúli k matke, aby si nepokrčilo šaty a aby matka nenadávala.

4.  neisté – málo si dôverujú, obávajú sa, že si svoju autoritu, váženosť voči dieťaťu raz odpykajú. Sú bez humoru a nerozumejú žartom, nevinné detské priestupky hodnotia tragickejšie, neprimerane ho potrestajú, pretože si myslia, že keď teraz popustia, bude im neskôr tancovať po hlave.

5.  preexponované – vyžadujú od detí viac, ako to umožňuje ich vek, zaobchádzajú s nimi ako s dospelými, čas na hru pokladajú za nevyužitý.
6.  podceňujúce – neberú svoje deti vážne, zaobchádzajú s nimi iba ako s hračkami, bagatelizujú problémy, neodpovedajú na detské otázky.

(Dr.G.Clauss,Dr.H.Hiebsch-Psychologia detstva a dospievania, SPN,BA,1970)

ALKOHOLIZMUS

        Medzi veľké ohrozenie členov rodiny môžeme zaradiť alkoholizmus. Niekto ho charakterizuje ako psychopatiu, iný ako duševnú nemoc alebo návyk. Predovšetkým je to však ťažké postihnutie človeka, alkohol ničí zdravotne, ochudobňuje duševne a degraduje spoločensky. Vývoj dieťaťa v rodine, kde je jeden z rodičov alkoholik, je ohrozený už v základoch. Nemôžeme očakávať od človeka závislého od alkoholu (alebo iných drog), že bude mať vzťahy s dieťaťom normálne. Alkohol mu je vždy prednejší, tento človek sa javí ako nespoľahlivý, nestály, nevypočítateľný, má povrchný, nestály cit k dieťaťu aj k partnerovi. Keď porovnáme deti pochádzajúce z rodín, kde je jeden z rodičov postihnutý alkoholizmom a deti z normálnych rodín, dôjdeme k týmto záverom:

1. deti alkoholikov sú častejšie predmetom zdravotníckej starostlivosti a častejšie sú liečené v nemocniciach
2. majú dvojnásobný počet úrazov a viac než dvojnásobok ich je v dispenzárnej starostlivosti
3. viac než dvojnásobný počet ich trpí nejakým ochorením horných dýchacích ciest a až päťnásobný počet ich je v evidencii detskej psychiatrickej starostlivosti

Aj manželky alkoholikov alebo manželia alkoholičiek sa javia ako menej spoľahliví vo svojej materskej al. otcovskej roli. V takýchto rodinách je menej autority, menej dôslednosti vo výchove, menej porozumenia jeden pre druhého, menej citovej účasti. (Z.Matejček,J.Langmeier – Počátky našeho duševního života, Panorama Praha, 1986)

Čo je to závislosť? Ak človek užíva nejakú látku alebo robí činnosť aj napriek tomu, že mu to spôsobuje telesné alebo duševné problémy, ťažkosti vo vzťahoch alebo v zamestnaní, ide o závislosť. Táto je sprevádzaná vášnivou až chorobnou túžbou opakovať činnosť alebo užívanie látky. Pri ich vysadení alebo obmedzení sa často prejavuje nervozita, bolesti hlavy, poruchy spánku, neschopnosť koncentrácie. Snaha obmedziť alebo ovládať tieto činnosti je obvykle neúspešná a stáva sa sociálnym, psychickým a telesným problémom. (časopis EMMA 11/2004)

Čo treba robiť pri liečbe? Treba sa zamerať na odhalenie spúšťačov návykového správania. Niekedy sa využíva kombinácia antidepresív a psychoterapie. Najťažšie je však priznať si problém, pretože mnohí pacienti o nich odmietajú hovoriť. Vtedy je najlepšie opakovane ponúkať pomoc, predovšetkým odborníka. (časopis EMMA 11/2004)

INÉ ZÁVISLOSTI

Okrem závislosti od alkoholu poznáme aj iné závislosti, ktoré nepriaznivo vplývajú nielen na deti, ale aj na ostatných členov rodiny, domácnosti. Medzi takého závislosti patria napr.:

1. drogy
2. fajčenie
3. závislosť od nakupovania - kedy postihnutý míňa všetky úspory na nákup oblečenia pre seba a tým si kompenzuje svoje problémy, zlé dni, snaží sa urobiť si radosť, uspokojiť potrebu, no následne po uspokojení prepukajú pocity viny a hnevu. Častejšie sa to prejavuje u žien, ktoré si v detstve nemohli dovoliť to, čo ich spolužiačky, je to impulzívna porucha podobne ako gamblerstvo. Rodinné vzťahy sú potom postihnuté hádkami a vybieleným bankovým kontom.
4. závislosť od písania sms správ – nový typ závislosti, ktorý ohrozuje peňažnú situáciu rodiny, postihnutí mávajú 5 až 10 tisícové účty a ospravedlňujú to tým, že majú veľa priateľov a známych. Podobné správanie vyjadruje strach zo samoty, zo straty kontaktov, príčina môže byť nielen nízka sebadôvera, ale aj citová nenasýtenosť a potreba väčšej pozornosti od okolia.
5. závislosť od práce – postihnutí, tzv. vorkoholici, pracujú 15 a niekedy aj viac hodín denne, vrátane víkendov. Zanedbávajú však nielen seba, svoje zdravie, ale aj rodinu, ktorá sa postupne rozpadá. Len zriedka hľadajú pomoc, lebo svoj problém berú ako prednosť, dáva im pocit dôležitosti, veď majú všetko, na čo si spomenú. Základným pravidlom by pre nich malo byť, aby si rodinné a oddychové aktivity dokázali rovnako zodpovedne naplánovať ako prácu. (časopis EMMA 11/2004)

SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ

Ohrozenie členov rodiny a tým aj ohrozenie ich ďaľšieho vývinu, môže nastať nielen pod vplyvom vonkajšieho pôsobenia, ale aj samotná rodina alebo jeden jej člen môže byť pre dieťa hrozbou. Hovoríme vtedy o tom, ak je alebo sú deti sexuálne zneužívane, týrané, bité.

Čoraz častejšie stúpa počet diagnostikovaných prípadov sexuálneho zneužívania detí. Obyčajne toto zneužitie nastáva na najbezpečnejšom mieste, doma, u príbuzných, u starých rodičov a páchateľmi sú muži z najbližšieho okolia dieťaťa, ujovia, bratanci, starí otcovia, otčimovia a vlastní otcovia. Zneužívané sú nielen dievčatá, ale aj chlapci a hovoriť o tom im padne ešte ťažšie ako dievčatám. (časopis Zdravie 4/2004)

Čo je to sexuálne zneužívanie? Povedané jedným slovom, násilie. Ide o násilné vniknutie do psychiky a tela dieťaťa, pohľadmi, poznámkami, predmetmi a časťami tela pre vlastné sexuálne vzrušenie. Nejde teda len o znásilnenie v pravom slova zmysle, ale aj o naoko neškodné prejavy, ako sú pozorovnie dieťaťa pri vyzliekaní, umývaní, jeho ohmatávanie. Páchatelia sú buď s vrodenou alebou mentálnou poruchou a zrelé ženy sú im nedostupné, avšak druhú a najväčšiu skupinu (až 97 %) tvoria mentálne zrelí jedinci, no ako sexuálny objekt uprednostňujú práve nezrelé dieťa. (časopis Zdravie 4/2004)

Všetky deti si želajú, aby sexuálne zneužívanie prestalo, ale páchatelia si vynucujú ich mlčanie silným psychickým nátlakom spojeným s vyhrážkami. Deti takto mnoho rokov žijú v strachu, pocite viny a odporu k sebe samým. Svoj stav sa usilujú dať najavo nejakým signálom, napr. nechcú ostávať sami doma, majú poruchy spánku, pomočujú sa, odmietajú nežnosti, používajú výrazy týkajúce sa sexu, ktoré nezodpovedajú ich veku. Niektoré deti o zneužívaní aj povedia, ale nikto im neverí, vysmejú sa z nich, alebo ich potrestajú. Aj keď sa z detí stanú dospelí, následky si ponesú po celý život. Majú pocity menejcennosti, nedôvery, beznádeje. Prenasledujú ich depresie, pokusy o samovraždu a mnohé z nich sa stanú závislími od alkoholu, drog, sú z nich prostitútky. Zneužívaní chlapci potom niekedy sami zneužívajú iné deti, sú agresívni voči iným, majú problémy v partnerskom spolužití. (časopis  Zdravie 4/2004)

Predstava je, že dobrá matka vie, či je jej dieťa zneužívané, a ak by sa to stalo, zabráni opakovaniu. Skutočnosť je však taká, že väčšina matiek o tom nevie. Páchateľ je prefíkaný, môže vrážať klin do vzťahu matky a dcéry, aby sa jej dcéra nezdôverila, zavádza matku inými vysvetleniami, prečo sa dieťa správa čudne. (časopis Zdravie 4/2004)

Deti si nikdy sexuálne zneužívanie nevymýšľajú! Táto výhovorka ochraňuje páchateľov už desaťročia. Deti nemajú potrebnú skúsenosť, aby si mohli vymyslieť príbehy sexuálneho zneužitia a nie sú ani motivované. Táto mylná predstava neberie do úvahy, ako veľmi sa hanbia o takých veciach hovoriť a aká nepríjemná skúsenosť je pre nich odhalenie. (časopis Zdravie 4/2004)

Chrániť deti pred zneužívaním a následným celoživotným psychickým postihnutím by mala celá verejnosť, zvlášť rodičia a učitelia, pretože učiteľ je okrem matky najčastejšie osobou, ktorej sa dieťa zdôverí, a osobou, ktorá zneužívanie odhalí. Prevencii proti sexuálnemu zneužívaniu detí sa na Slovensku venuje občianske združenie Labyrint. (časopis Zdravie 4/2004)

PORUCHY PRIJÍMANIA POTRAVY

Nielen tlak spoločnosti, ale často i nezdravé rodinné prostredie, prísna a pedantná matka, prehnaná starostlivosť, nadmerné očakávania rodičov, alkoholizmus či hádky, sa môžu podpísať pod vznik porúch prijímania potravy. Rodičia by nikdy napríklad nemali vysloviť vetu: Nejedz toľko, budeš mať veľký zadok, alebo: Budeš tučná. Ochorenie tým môžu spustiť. (časopis Zdravie 9/2004)

Väčšinou sa to všetko začína diétou a snahou schudnúť, ale fakt je, že bulímia a anorexia nie sú o jedle a ani o diéte. Človek sa tým snaží upozorniť svoje okolie na to, že niečo nie je v poriadku. Postihnutí touto chorobou sa cítia bezmocní, nič ich nezaujíma, stále majú zlú náladu, takmer nekomunikujú a strácajú všetkých priateľov. Ich celodenný jedálny lístok sa skladá z raňajok a možno jedného jablka. Čiže sa to začína anorexiou. Anorektičky sú dobré herečky, klamú rodičov, nedovolia im zasiahnuť do ich režimu stravovania sa. Väčšinu dňa im zaberá cvičenie, na ktoré ešte majú sily. Aj keď sa pod vplyvom odborníka rozhodnú jesť, zľaknú sa hneď ako sa ručička na váhe vychýli smerom doprava. Vtedy sa obyčajne anorexia mení na bulímiu, čo znamená, že sa postihnutí síce najedia, ale potom to všetko vyvrátia. Obrovské kvantum jedla akoby do seba so zlosťou hádzali, ventilujú si takto svoju zlosť a hlavne bezmocnosť, ľutujú sa, že ich nikto nemá rád, že to nikdy nezvládnu, začnú sa hnusiť samy sebe a to je práve dôvod, aby sa znovu najedli. Obyčajne tieto hody trvajú aj 3 hodiny, potom im je strašne zle a sľubujú si, že to už nikdy neurobia. No prečo vlastne nevyhľadajú odbornú pomoc? Myslia si, že je to iba ich problém, ktorý musia zvládnuť sami. (časopis Zdravie 9/2004)

Bulímia a anorexia ničia všetko. Nielen telo, ale aj ducha. Mnohokrát sa títo ľudia pokúšajú o samovraždu a až potom si uvedomia, že musia prestať, musia vyhrať. Liečba anorektičiek a bulimičiek je dlhodobá záležitosť. Nevyhnutná je tam spolupráca najbližších. Nie je však vzácnosťou, že rodina o terapii jedného zo svojich členov nevie. Ak teda nájdete svojmu dieťaťu množstvo sladkostí a potravín ukrytých niekde pod posteľou, zbystrite pozornosť, vaše dieťa je v ohrození a potrebuje pomôcť.