Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Rómska problematika (stinglova_-_romska_problematika.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov

Ľudské zdroje a personálny manažment

Seminárna práca zo Sociálnej práce

Rómska sociálna problematika a možnosti riešenia

Monika Stinglová                                                                      10.10. 2004     3.ročník, č.k. 533

Rómska sociálna problematika a možnosti riešenia

Pôvod

Ak sa pozrieme do minulosti o Rómoch sa nám nezachovali žiadne písomné zmienky. O tejto skupine ľudí  kolujú skôr legendy a mýty. Do Európy prichádzali v l4. a l5. storočí. Boli to ľudia, ktorých nebolo možné zaradiť do nijakej spoločenskej vrstvy. Obyvatelia osád mali pred nimi strach, nevedeli ich zaradiť. Prichádzali v malých skupinách  do regiónov, ale nezanechávali za sebou žiadne stopy, ktoré by priamo určili, že sa jedná o Rómov. Prítomnosť týchto skupín zaznamenali už v 12. storočí. Jednalo sa o ľudí, ktorí boli  známi ako kúzelníci a veštci. Žiadna však z listín, ktoré hovorili o týchto malých spoločenstvách, neopisovala konkrétne ich výzor, a črty, preto sa len môžeme domnievať, že sa jednalo o Cigánov.

Skupiny, ktoré prechádzali cez Európu sa neustále presídľovali z regiónu do regiónu. Stávalo sa, že dobrí remeselníci, ako kováči na vyššej odbornej úrovni, ktorí sa prispôsobili okoliu, boli ochraňovaní „bielym“ obyvateľstvom. Pretože si uvedomovali nevyhnutnosť ich služieb. V Španielsku si mohli osvojiť ich mená ako napr. Mendoza, Montalvo, Cortes. Napriek tomu, že turecké úrady žiadali od Cigánov ich usadenie, predovšetkým kvôli evidencii, mnohí z nich pokračovali v kočovaní. Živili sa predajom výrobkov a sezónnymi prácami. Prvá migračná vlna sa teda skončila rozptylom po Európe.

Druhá vlna sa začala po prvej svetovej vojne. Ich putovanie smerovalo do Francúzska. V šesťdesiatych rokoch sa rozšírila nová vlna juhoslovanských Rómov v Taliansku. Podobná situácia nastala v Nórsku a Nemecku. Mnohí z nich žiadali o politický azyl. Holandsko ako jediná krajina ich odmietla na základe prísneho zákonodarstva. Avšak silná invázia nastala koncom 70. rokov 20. storočia. Do Holandska sa sťahuje 600 000 skupina Rómov. Podobná situácia nastala aj v Dánsku, ale ich cieľovou krajinou bolo Švédsko a Nórsko.

Mnohé presuny, ktoré  plynuli z Macedónska a Rumunska, predstavovali začiatkom 90-tych rokov silnú migračnú vlnu. Jej rozsah a následky si uvedomuje veľa krajín, je málo pôvodných ľudí a málo prijímajúcich krajín.

Príčiny sú rôznorodé. V prvom rade musíme hovoriť o kvantitatívnych deportáciách a vyhnanstve, nezabúdajúc na ťažké fyzické tresty alebo vypaľovanie znakov žeravým železom.  Holandsko v 17.-18. storočí používalo drastické metódy a preto sa „očistilo“ od tejto skupiny. Tak ako v Amerike bol hon na Černochov, v Európe bol na Rómov. Veľa rodín utekalo pred smrťou.

Ďalší problém , ktorý nastal sa vyskytol práve v oblasti sčítavania. Väčšina Rómov má rôzne dôvody, ako napr. opatrnosť, vyplývajúca z perzekúcií v minulosti, nepriznať svoju etnickú príslušnosť. Z tohto dôvodu vznikajú nepresnosti medzi oficiálnymi údajmi a štatistickými číslami o počte Cigánov. Tieto nepresnosti sú v pomere 1:5

Antropologická charakteristika

Antropologické  znaky predstavujú určité spoločné charakteristiky príslušníkov etnika, ktoré sú pre nich typické a podľa ktorých sa dajú rozpoznať od iných etník.

Pre Rómov je charakteristická tmavá pigmentácia očí a vlasov. Pleť majú žltohnedú. S pribúdajúcim vekom majú sklon k tučnote.

Prístup charakteristiky Rómov na základe antropologických znakov často vytvára predpoklad k rasizmu a diskriminácii.

Etnická charakteristika

Každé etnikum á vlastný spôsob života, hodnoty, kultúru, jazyk i vlastné symboly.

1. Jazyk

Medzi základné charakteristiky každého etnika patrí jazyk. Rómsky jazyk prešiel mnohými historickými zvratmi. Je to jazyk indoeurópsky, ešte donedávna nespisovný. Prenášal sa predovšetkým ústnym podaním, tradíciou, v rodine s rodičov na deti. V roku 1971 sa na prvom Svetovom rómskom kongrese v Londýne dohodli delegáti 14 krajín na jednotnej gramatike rómskeho jazyka. Rómčinou hovorí niekoľko miliónov Rómov na celom svete. Aj napriek jednotnej gramatike však jednotlivé skupiny používajú svoj dialekt.

Zachovanie rómskeho jazyka zapríčinila predovšetkým izolovanosť rómskych osád rómskeho obyvateľstva od majoritnej časti spoločnosti. Okrem toho môže byť dôvodom aj to, že rómske deti nechodili do školy a nemali kontakt so slovensky hovoriacim obyvateľstvom. Z týchto a iných dôvodov si slovenský Rómovia oproti iným skupinám európskych Rómov zachovali pomerne bohatý dialekt rómčiny.

2. Vlajka a hymna

Keď bola v apríli 1971 založená v Londýne Svetová rómska únia, predstavitelia sa okrem iného dohodli aj na používaní vlastnej vlajky a hymny.

Rómska vlajka pozostáva z dvoch pruhov : spodného zeleného, symbolizujúceho prírodu a horného modrého, predstavujúceho oblohu. V strede sa nachádza červené vozové koleso so šestnástimi špicami.

Medzinárodná hymna Opre Roma (Hor sa, Rómovia) vznikla z pôvodnej piesne juhoslovanských Rómov.

Základné faktory

 Z viacerých dôvodov sa slovenskí Rómovia stali najväčšími obeťami procesu transformácie od plánovanej ekonomiky k trhovej. Vo všeobecnosti sú Rómovia chudobnejší než ktorákoľvek iná skupiny populácie a sú na tom horšie než iní, z pohľadu prakticky ktoréhokoľvek základného sociálneho ukazovateľa, vrátane vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu k príležitostiam na trhu práce a v rámci občianskej spoločnosti.

Napriek tomu je k dispozícii iba málo informácií o chudobe a životných podmienkach Rómov žijúcich na Slovensku. Legislatíva o ochrane súkromia zakazuje zbieranie väčšiny typov dát na etnickom základe.

V protiklade k situácii Rómov žijúcich v ostatných krajinách strednej a východnej Európy, na Slovensku žije väčšina Rómov v osadách a na perifériách dedín a miest. Približne jedna štvrtina všetkých slovenských Rómov žije v osadách, z ktorých väčšina sa nachádza v chudobnejších východných častiach krajiny. Osady sa jedna od druhej podstatne líšia v závislosti od ich geografickej polohy a stupňa jestvujúcej etnickej segregácie v oblasti. Niektoré osady vznikli ako dôsledok politických a administratívnych rozhodnutí prijatých počas druhej svetovej vojny a obdobia skorého socializmu, ktoré vytesnili Rómov mimo miest. Počas posledného desaťročia počet Rómov žijúcich v osadách rapídne stúpal, mnohí Rómovia sa navracali do svojich pôvodných osád kvôli dostupnosti lacnejšieho bývania.

Výživa. V najchudobnejších osadách sa výživa detí stala veľmi frekventovaným problémom. Výskumníci spozorovali príznaky zakrpatenosti niektorých rómskych detí. Niektorí učitelia informovali, že rómski žiaci sa nestravujú v školských jedálňach, pretože ich rodičia si nemôžu dovoliť platiť za obedy.

Bývanie. Podmienky bývania sú najhoršie v najizolovanejších a najsegregovanejších osadách. Prístup k elektrine, vode, plynu a ďalším verejným službám prakticky neexistuje alebo je značne obmedzený v mnohých marginalizovanejších osadách. Najvážnejším problémom v tomto ohľade je nedostatočný prístup k elektrine, vode, kanalizácii a odvozu odpadu. Väčšina Rómov žijúcich v osadách nevlastní svoje domy ani pozemky, na ktorých sú postavené. Nejasnosti ohľadne vlastníctva pozemkov zabraňujú zlepšeniu podmienok bývania, keďže ani jednotlivci ani miestne samosprávy nie sú schopní ani ochotní udržiavať jestvujúce budovy a miestnu infraštruktúru, ani do nich investovať, pokiaľ nie je vlastníctvo vysporiadaná.

Zdravotný stav. Zdravotný stav Rómov je vo všeobecnosti horší ako u Nerómov. Výskyt prenosných chorôb súvisiacich so zlými životnými podmienkami, ako napr. žltačka, trachóm, tuberkulóza, meningitída a rôzne kožné ochorenia je výnimočne vysoký predovšetkým v izolovaných a segregovaných osadách. Lekári informovali, že v niektorých osadách hrozí epidémia niektorých chorôb, ktoré boli u väčšinového obyvateľstva eliminované, ako napr. tuberkulóza.

Vzdelanostná úroveň. Existujú výrazné rozdiely medzi úrovňou vzdelania rómskych a nerómskych detí. Veľmi málo slovenských Rómov pokračuje v štúdiu na strednej škole. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991, 77 % Rómov malo ukončené základné vzdelanie, 8 % ukončilo učňovské školy a menej ako 2 % ukončilo strednú školu s maturitou alebo univerzitu. Prieskum uskutočnený v roku 1990 však zistil, že 56 % rómskych mužov a 59 % rómskych žien nemalo ukončené základné vzdelanie (triedy 1-8). Slabá úroveň vzdelania stavia Rómov do obrovskej nevýhody na trhu práce a prispieva k výskytu ostatných korelátov chudoby, vrátane zlého zdravotného stavu.  

Rómska rodina

Rodina ako základná sociálna jednotka , v ktorej sa zabezpečuje reprodukcia, výchova a ochrana jedinca, je „stavebným kameňom“ a najdôležitejšou hodnotou  populácie. U rómskeho obyvateľstva je uprednostňovaná tzv. patriarchálna veľkorodina, tzn. Súžitie viacerých rodín, kde má rozhodujúce slovo muž. Jej základom sú široké a pevné príbuzenské vzťahy. Konflikty sa prežívajú kolektívne, jednotlivec koná v mene celej rodiny, ktorá je za konanie každého člena zodpovedná. Navonok rodina vystupuje ako celok. Na obranu jedinca sa postaví celá rodina, ktorá pôsobí  často až agresívne.

Z historického hľadiska poznáme dva typy rodín :tradičnú a súčasnú rodinu.

3. Tradičná rodina

Výskyt takéhoto typu rodiny je v súčasnosti veľmi zriedkavý. Rodinné spoločenstvo bolo výrazne ovplyvňované tradíciami, malo presne vymedzené pravidlá, ktoré museli všetci členovia dodržiavať. Tradičná rodina sa orientovala hlavne na uspokojenie základných životných potrieb, poskytovala potrebné zázemie a obživu pre všetkých členov, bez ohľadu na ich  ekonomický prínos do rodiny. Tradičná rodina prijímala dieťa ako dar. Bolo pre rodičov požehnaním a žena, ktorá nemala viac detí, bola v rómskej komunite považovaná za menejcennú.

Veľkú úctu mali hlavne starí ľudia- muži, ale aj niektoré  ženy. Možno teda hovoriť nielen o patriarcháte, ale aj o senioráte. Nad dodržiavaním rodinných pravidiel bdeli najstarší muži, ktorí mali právo rozhodovať o rodinných záležitostiach. Uchovávanie starých zvykov a tradícií a ich prenos z pokolenia na pokolenie mali na starosti staršie ženy, ktoré sa okrem toho venovali liečeniu, vešteniu či čarovaniu.

4. Súčasná rodina

V dôsledku meniacich sa spoločenských podmienok sa hodnoty, spôsob života a myslenie rómskeho spoločenstva postupne menili. Význam tradícií a zvykov pozvoľna klesá, mení sa celkové správanie rómskeho obyvateľstva. Základnými prejavmi v niektorých komunitách je tzv. demografická revolúcia, ktorá sa prejavuje znižovaním pôrodnosti, poklesom detskej úmrtnosti a preberaním majoritných rodinných a demografických vzorcov správania takzvanej integrovanej časti rómskeho spoločenstva.

Rómovia na Slovensku

Podľa posledného sčítania žije na Slovensku iba 98-tisíc Rómov, podľa  niektorých odhadov až pol milióna. Najnovšie zistenia hovoria o 320-tisícoch.Takýto údaj prinieslo vôbec prvé podrobné mapovanie rómskych osídlení, ktoré pre úrad vládnej splnomocnenkyne uskutočnili sociológovia.

Štatistický úrad eviduje ako Rómov iba tých, čo sa počas sčítania ľudu a bytov prihlásili k rómskej národnosti. Platný zákon neumožňuje viesť osobitnú štatistiku rómskeho obyvateľstva podľa etnickej príslušnosti. Preto sa sociológovia museli opierať aj o evidenciu Rómov, ktorú si tajne vedú niektorí predstavitelia miestnej samosprávy. Poukazuje sa na skutočnosť, že ani sociálne úrady nesmú u nás osobitne evidovať rómskych uchádzačov o prácu, aj keď iný zákon im ukladá zisťovať všetky dôležité údaje o klientoch. Pritom mnohí zamestnávatelia považujú za veľmi dôležité, či uchádzač vyzerá alebo nevyzerá ako Róm, podľa toho sa rozhodujú, či ho prijmú zdôrazňuje.

Výskumníci obišli zákaz tak, že navštevovali a mapovali tie osídlenia, ktoré väčšinové obyvateľstvo vníma ako rómske. Spolu navštívili 1575 osídlení rôzneho typu, z nich takmer polovicu obývajú Rómovia, ktorí žijú integrovane v rozptyle medzi väčšinovou populáciou. Ostatné rómske komunity žijú buď koncentrovane vnútri obcí a miest, alebo na ich okraji. Takých je vyše 500 osídlení a patria medzi ne aj známe „mestské getá“ v Košiciach či Trebišove. Vyše 280 rómskych osídlení je podľa výskumu priestorovo vzdialených od obcí a miest alebo oddelených od nich prírodnou či umelou bariérou.

Takmer 150 osídlení označili sociológovia ako segregované, čo je menej ako  sa očakávalo. Sú to rómske osady, ktoré nielenže ležia na okraji obcí alebo mimo nich, ale nemajú dostupný vodovod  a podiel obydlí postavených načierno v nich predstavuje viac ako 20% z celkového počtu. V týchto osadách žije asi 30-tisíc ľudí,  ktorým treba poskytnúť urýchlenú pomoc. Líšia sa navzájom stupňom biedy, zaostalosti a závislosti od štátnej pomoci.

Výskumníci našli 46 osád, ktoré nemajú takmer žiadnu infraštruktúru, čiže sú nielen bez vodovodu, ale aj kanalizácie, plynu či asfaltovej prístupovej cesty. Dvanásť z nich nemá dokonca ani elektrinu. Väčšina týchto osád sa nachádza v Prešovskom a Košickom kraji. Podľa zistení sociológov trvalý pobyt má v nich 6355 obyvateľov.

Asi tretinu obydlí v osadách postavili Rómovia bez stavebného povolenia. Mnohí žijú v chatrčiach. Úplne najhoršie je na tom asi 500 ľudí, ktorí žijú v lese, v silážnych jamách či v stanoch. Teraz by sa už konečne malo vedieť, ktoré osady potrebujú rýchlu pomoc a kam treba predovšetkým sústrediť finančné prostriedky, vyčleňované na riešenie problémov rómskej komunity zo štátneho rozpočtu.

Situácia na trhu práce

Samotná transformácia dramaticky zmenila ich pozíciu na trhu práce, spôsobila nárast nezamestnanosti, pretože mnohí boli iba papierovo evidovaní ako ekonomicky činné obyvateľstvo, keďže legislatíva hovorila, že každý jedinec musí byť zamestnaný. Práve zmena legislatívy prispela k nárastu produktivity práce. Žiaľ táto skupina obyvateľstva vykonávala väčšinou málo kvalifikovanú  alebo nekvalifikovanú prácu. Vzhľadom na ich nízku vzdelanostnú úroveň a evidentnú diskrimináciu zo strany Nerómov, začali sa stretávať s bariérami na trhu práce. Šance, ktoré tu boli na ich zamestnanie sa stále znižovali a pokusy boli márne.

 Prieskumy uskutočnené na základe etnickej príslušnosti, nie sú dostupné, i napriek tomu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zistilo, že v roku l996 tvoria Rómovia 18% nezamestnaných, postupným vzdiaľovaním sa na východ Slovenska sa toto číslo rapídne zvyšuje až dosahuje 40%.

Miera dlhodobej nezamestnanosti je vysoká . Väčšina Rómov sa nezamestnala už niekoľko rokov. Pracovné príležitosti z marginalizovaných oblastí sú redukované na dočasné práce v poľnohospodárstve, stavebníctve a v oblastí verejnoprospešných prác.  Pre niektoré rodiny predstavujú dávky sociálnej pomoci jediný zdroj príjmu.

Vzhľadom na obmedzený trh práce hľadajú Rómovia zamestnanie v neformálnej ekonomike. Najčastejšie príjmy plynú zo zberu a predaja druhotných surovín, predovšetkým je to kovový šrot, drobný predaj a muzikanstvo. Oblasť neformálnej ekonomiky umožňuje zamestnávateľov mnohé výhody, prečo zamestnať osobu „na čierno“ . Predovšetkým je to výhoda neplatenia daní a sociálnych odvodov.

Oblasti, ktoré sú etnicky segregované a geograficky izolované, neposkytujú také možnosti, pri ktorých by si mohli prilepšiť svoj príjem. Neexistujú tu až také výhody neformálnej ekonomiky.

Samotní Rómovia označili diskrimináciu za významnú prekážku ich zamestnanosti a za hlavný dôvod ich neochoty hľadať si prácu mimo svojich komunít a dedín. Aj keď  naša legislatíva zakazuje diskrimináciu v zamestnaní, /budúce mamičky, mužov bez základnej vojenskej služby, alebo diskriminácia na základe pohlavia, veku/ aj napriek tomu sa dotýka táto problematika predovšetkým Rómov.

Názorná ukážka potvrdila, že po telefonickom rozhovore, zamestnávateľ bol ochotný zamestnať dotyčnú osobu, ale keď sa dostavila osobne, bola odmietnutá, z dôvodu rasovej diskriminácie.

Mnohí Rómovia označili dlhodobú nezamestnanosť a sociálnu neistotu za najdemoralizujúcejšie aspekty svojich životov.

Projekty pre Rómov

Cieľom tejto časti je zmapovať projekty zamerané na Rómov, realizované na Slovensku od roku 1993. Projekty realizovalo 461 organizácií. Rôzny darcovia ( štátne inštitúcie, zahraničie prostredníctvom svojich veľvyslanectiev či medzinárodných organizácií, nadácie pôsobiace na Slovensku i v zahraničí, Európska únia v rámci programu Phare a ďalšie typy darcov- tabuľka č. 1  ) podporili projekty 1039 grantmi. V 117 prípadoch nebolo možné zistiť výšku grantu.

Tabuľka č. 1:  Typ darcu

Z pohľadu na tematické zameranie projektov je vidieť, že zahraničie prostredníctvom veľvyslanectiev a medzinárodné organizácie sa koncentrovali najmä na komunitné rozvojové projekty, na dácie na formálne či neformálne vzdelávanie a výchovu. Finančné prostriedky rozdeľované v rámci programu Phare sa využili najmä na projekty zamerané na zlepšenie postavenia Rómov na trhu práce.

Do kategórie formálne a neformálne vzdelávanie a výchova sú zaradené aj voľnočasové aktivity detí, ktoré realizátori projektov chápali ako výchovnú činnosť. Naproti tomu kategória kluby rómskych detí sa týka osobitne klubovej činnosti, pre ktorú je charakteristické, že ide o činnosť v stabilných priestoroch, s relatívne stabilnou skupinou detí. Činnosť v kluboch pozostáva z rôznorodých, navzájom prepojených aktivít v rôznych oblastiach.

Do kategórie zamestnanie sú zahrnuté aj rekvalifikačné kurzy zamerané na bezprostredné zlepšenie postavenia účastníkov na trhu práce.      

Tabuľka č. 2:  Typ darcu a tematické zameranie

Vo vzťahu ku geografického dopadu projektov možno konštatovať, že sa zahraničie prostredníctvom veľvyslanectiev a medzinárodných organizácií orientovalo najmä na pomoc Košickému kraju. Finančné prostriedky nadácií a v ešte väčšej miere prostriedky rozdeľované v rámci programu Phare boli určené na podporu celoslovenských projektov.

Tabuľka č. 3 :  Typ darcu a geografický dopad

Predpoklady úspešného riešenia rómskej problematiky zo strany tretieho sektora, štátu a Európskej únie

Na zlepšenie postavenia Rómov je nevyhnutné dodržiavať nasledujúce princípy :

1. komplexné riešenia na celoštátnej, regionálnej  a lokálnej úrovni
2. riešenia zasahujúce celé komunity vrátane nerómskeho obyvateľstva
3. dlhodobé a cielené pôsobenie v lokalitách
4. zapojenie všetkých zložiek a inštitúcií zainteresovaných na riešení  
5. práca s majoritou s cieľom pozitívneho nastavenia spoločnosti
6. zapojenie Rómov do všetkých zložiek rozhodovania
7. zmapovanie potrieb cieľovej skupiny v lokalite a ich priebežné monitorovanie
8. priebežné vyhodnocovanie výsledkov a flexibilné prispôsobovanie aktivít
9. medzinárodná spolupráca
10. podpora kontaktov v rámci mimovládnych neziskových organizácií ( MNO ) a medzi MNO a štátnou správou
11. podpora rozširovania domácich úspešných projektov v SR a ich replikácia
12. budovanie, vyhľadávanie, vzdelávanie ľudského potenciálu a jeho motivácia

Použitá literatúra:

Časopis Pravda, 1.októbra 2004

Projekty pre Rómov, GRAFIQ Studio, Bratislava 2002

Práva menšín – Rómovia, problém alebo výzva? , UVTIP Nitra 2001

Jean-Pierre Liégeois – Rómovia, cigáni, kočovníci, CHARIS, Bratislava 1997

Diplomová práca : Rómska sociálna problematika, Jana Gaštanová  2004