zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

 

Starí občania a možnosti pomoci sociálneho pracovníka (skodova_-_stari_obcania_a_moznosti_pomoci_soc._pracovnika.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov

Odbor: Ľudské zdroje a personálny manažment

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

predmet: Sociálna práca

téma: Starí občania a možnosti pomoci sociálneho pracovníka

 

 

 

 

 

 

        

 

 

 

 

 

        

 

 

 

 

 

 

        Miroslava Škodová

        3. ročník/ krúžok č. 533

        

1. Obraz staroby

 

Každý človek istým spôsobom vníma starnutie a starobu. Do obrazu staroby premieta svoje vedomosti o starobe, životné skúsenosti, vlastné očakávania i obavy. Zovšeobecňujúc môžeme charakterizovať pohľad jedinca na starobu ako:

  1. pozitívny
  2. negatívny
  3. neutrálny

K najobávanejším znakom staroby patrí závislosť na pomoci druhých, zhoršujúci sa fyzický stav, strata pamäti a samota.

 

Starnutie a staroba so sebou prináša zmeny rôzneho charakteru, napr.:

  1. biologické – telesné i psychické,
  2. ekonomické – najmä v spojitosti s odchodom do dôchodku,
  3. vzťahové – vzťahy v rodine, s rovesníkmi, v komunite,
  4. životného štýlu.

 

 

2. Niektoré špecifiká sociálnej práce so seniormi

 

Základom prístupu sociálneho pracovníka k seniorovi je uvedomenie si určitých hodnôt a z nich vyplývajúcich princípov v sociálnej práci. Za centrálne hodnoty a princípy považujeme úctu k človeku, vedomie dôstojnosti každého jedinca, rešpektovanie jedinečnosti osobnosti, odmietanie akejkoľvek diskriminácie.

 

Východiskom pri poskytovaní pomoci aj v prípade seniorov musia byť ich potreby:

  1. nezávislosti (autonómie, slobody, samostatného rozhodovania o vlastnom osude
  2. lásky
  3. sebarealizácie (pocit užitočnosti, sebauspokojenia)
  4. spolupatričnosti (vedomie príslušnosti k určitej skupine)
  5. bezpečia – ekonomického, fyzického i psychologického.

 

 

3. Hmotná núdza

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum, nemôže si vlastným pričinením zvýšiť príjem, najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav, nehľadá si zamestnanie, posledné zamestnanie bolo bez udania vážnych dôvodov skončené a podobne. (Sociálna politika a sociálna práca, Ing. Adriana Grenčíková, PhDr. Jana Španková, Ing. Jozef Habánik)

 

 

4. Sociálna núdza

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä pre svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. (Sociálna politika a sociálna práca, Ing. Adriana Grenčíková, PhDr. Jana Španková, Ing. Jozef Habánik)

5. Sociálna pomoc

V rámci systému sociálnej pomoci je v súlade s platnou legislatívou možné riešiť hmotnú a sociálnu núdzu seniora nasledovnými formami:

  1. sociálnym poradenstvom,
  2. sociálnoprávnou ochranou,
  3. sociálnymi službami,
  4. dávkou sociálnej pomoci,
  5. sociálnymi službami a peňažnými príspevkami na kompenzáciu (ak ide o seniora s ťažkým zdravotným postihnutím).

 

5.1 Sociálne poradenstvo

Charakteristickým javom súčasného obdobia v SR sú neustále zmeny najmä:

  1. v legislatíve – oblasť práva sociálneho zabezpečenia, pracovné práva,
  2. v ekonomickej situácii občanov – sociálne dopady problémov v ekonomike,
  3. v správe a organizácii sociálneho zabezpečenia – zmena kompetencií jednotlivých orgánov, vznik nových orgánov a inštitúcií.

Tieto a ďalšie zmeny spôsobujú, že starší človek sa stále ťažšie orientuje v zložitom systéme sociálneho zabezpečenia.

Množstvo seniorov má záujem o základné sociálne poradenstvo – chýbajú im informácie o súčasných možnostiach a podmienkach sociálnej ochrany, o ich občianskych a sociálnych právach a možnostiach domáhania sa ich rešpektovania a pod.

 

5.2 Sociálno-právna ochrana

(zákon o sociálnej pomoci číslo 195/1998 Z. z. v platnom znení definuje sociálno-právnu ochranu vo vzťahu k maloletým deťom)

 

Do oblastí sociálno-právnej ochrany seniorov patrí:

  1. informovanie seniora o jeho občianskych a sociálnych právach,
  2. orientácia seniora v kontrolných mechanizmoch dodržiavania ľudských práv,
  3. pomoc pri domáhaní sa rešpektovania ľudských práv,
  4. práca s rodinou seniora za účelom dosiahnutia kvalitatívnej zmeny interpersonálnych vzťahov a odstránenia príčin zlyhania základných funkcií rodiny vo vzťahu k seniorovi.

(Sociálna pedagogika a sociálna práca, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Pedagogická fakulta, Hroncová J. – Hudecová A. – Matulayová T., 2000)

 

 

 

 

5.3 Sociálne služby

Všetky sociálne služby definované zákonom o sociálnej pomoci (§14 ods. 2), t. j.:

  1. opatrovateľská služba,
  2. organizovanie spoločného stravovania,
  3. prepravná služba,
  4. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,
  5. sociálna pôžička

môžu byť po splnení zákonom stanovených podmienok poskytnuté seniorom.

 

 

6. Terénne sociálne služby pre seniorov

 

6.1 Opatrovateľská služba

Opatrovateľské služby sa poskytujú seniorom v prípade zníženia (oslabenia) schopnosti sebestačnosti v dôsledku staroby alebo nepriaznivého zdravotného stavu, cieľom je pomôcť seniorovi v živote v prirodzenom prostredí. Zo strany seniorov sú opatrovateľské služby uprednostňované najmä z dôvodov:

  1. psychologických – pocit bezpečia, autonómnosti
  2. sociálnych – tým, že senior zostáva v prirodzenom sociálnom prostredí nedochádza k prerušeniu existujúcich sociálnych kontaktov.

Jedným z najčastejšie zdôrazňovaných želaní ľudí v súvislosti s ich životom v seniorskom veku je prianie aj naďalej zotrvať v pôvodnom dome, či byte (resp. žiť samostatne v pôvodnej obci). Opatrovateľské služby prinajmenšom odďaľujú prechod do inštitucionalizovanej starostlivosti.

Opatrovateľské služby poskytuje štát (prostredníctvom orgánov štátnej správy), obec (prostredníctvom jej orgánov) a tradične organizácie tretieho sektora, predovšetkým cirkevné a charitatívne organizácie.

Opatrovateľskú službu je možné v zmysle zákona o sociálnej pomoci (§15) poskytnúť v prípade, že senior pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní:

  1. nevyhnutných životných úkonov,
  2. nevyhnutných prác v domácnosti alebo
  3. kontaktu so spoločenským prostredím.

 

 

 

 

 

6.2 Zabezpečovanie stravovania

Stravovanie seniorov v rámci terénnych sociálnych služieb sa zvyčajne rieši týmito spôsobmi:

  1. zriaďovanie jedální pre dôchodcov,
  2. rozvoz stravy,
  3. opatrovateľská služba – pomoc pri príprave jedla.

V rámci opatrovateľskej služby je možné zabezpečovať donášku alebo dovoz obeda alebo iného teplého jedla a pomoc pri podávaní jedla a pri pití. V rámci opatrovateľskej služby je možné seniorovi pomôcť aj pri príprave stravy. Príprava jedla je spojená s mnohými súvisiacimi činnosťami – nevyhnutné práce v domácnosti. (napr. donáška uhlia, dreva, vynesenie popola, donáška vody, nákup, príprava a varenie raňajok, obeda, prípadne olovrantu alebo večere).

 

6.3 Prepravná služba

V zmysle zákona o sociálnej pomoci (§17) je možné poskytovať prepravnú službu len občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na individuálnu prepravu.

Vo viacerých mestách v SR ale orgány obce, prípadne neštátne subjekty poskytujú prepravnú službu (tzv. sociálne taxíky) aj pre seniorov. Staršími občanmi je táto služba žiadaná a vítaná z rôznych dôvodov, aj ekonomických (občan platí len za skutočne prejazdené kilometre).

Dôležitým efektom prepravnej služby seniorov je podpora v ich nezávislom samostatnom živote. Dáva staršiemu človeku možnosť samostatného rozhodovania a uspokojovania jeho potrieb a požiadaviek, čím podporuje aj jeho sebavedomie.

 

6.4 Kluby dôchodcov

V zmysle zákona o sociálnej pomoci obec môže zriaďovať kluby dôchodcov, ktoré utvárajú podmienky na záujmovú, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej a psychickej aktivity občana. Väčšina aktivít klubov dôchodcov sa orientuje na organizovanie spoločenských posedení, návštev kultúrnych podujatí, výletov, prednášok a diskusií na určité vybrané témy.

 

6.5 Zariadenia na denný pobyt

V niektorých prípadoch je síce starostlivosť o seniora zabezpečovaná rodinou, nastanú však situácie, keď rodina potrebuje pomoc. Zariadenia na denný pobyt poskytujú seniorovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nie je sebestačný, v priebehu dňa starostlivosť. Okrem stravovania, hygieny, ošetrovateľských úkonov sú významnou súčasťou tejto starostlivosti rehabilitačné služby. Tento typ zariadení umožňuje žiť seniorovi v prirodzenom prostredí a zároveň mu poskytuje kvalifikovanú odbornú pomoc.

 

 

 

 

 

6.6 Komunitné bývanie

Zaujímavou formou poskytovania sociálnych služieb je vytváranie komunít seniorov, ktoré je v zahraničí zo strany seniorov veľmi vyhľadávané. Zvyčajne nezisková organizácie (alebo obec) zakúpi určité pozemky, na ktorých vybuduje samostatné domy, bytové jednotky, budovu pre poskytovanie starostlivosti pre seniorov.

Starší ľudia si zvyčajne za určitý stanovený poplatok zakúpia vybraný typ domu, či bytu ešte keď sú v dobrom zdravotnom stave. V prípade jeho zhoršenia využívajú opatrovateľské služby, neskôr možnosť starostlivosti v zariadení.

Komunitný spôsob života im poskytuje všetky výhody nezávislého života v prirodzenom prostredí a naviac množstvo zaujímavých aktivít, možnosť kontaktu s ľuďmi v rovnakom veku, širokú paletu rôznych služieb, bezpečné a pekne upravené prostredie. Senior sa tak cíti po všetkých stránkach bezpečne, nemá pocit závislosti na svojich blízkych.

 

6.7 Ústavné sociálne služby

Podľa novelizovaného zákona o sociálnej pomoci obec a okresný úrad môže zriadiť pre seniorov nasledujúce zariadenia sociálnych služieb:

  1. domov dôchodcov,
  2. domov – penzión pre dôchodcov

V uvedených zariadeniach sociálnych služieb sú seniorom poskytované komplexné služby – bývanie, stravovanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová a kultúrna činnosť.

Príčinou prechodu staršieho človeka z domáceho prostredia do domova dôchodcov je spravidla jeho nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je schopný postarať sa o seba sám a neschopnosť jeho rodiny (z rôznych subjektívnych i objektívnych dôvodov) pomôcť mu. Senior teda v množstve prípadov nemá inú možnosť, ako odísť zo svojej domácnosti. stáva sa obyvateľom domova dôchodcov s trvalým pobytom v tomto zariadení.

Radikálna zmena sociálneho prostredia prináša do života seniora množstvo zmien v každej oblasti, s ktorými sa starší človek vyrovnáva rôznym spôsobom v závislosti od rôznych faktorov. Sociálny pracovník by mal poznať faktory, ktoré môžu prispieť k adaptácii i tie, ktoré ju zhoršujú. Mal by sa bezpečne orientovať v jednotlivých typoch adaptácie a používať také metódy a formy práce, ktoré prispejú k úspešnému prispôsobeniu sa staršieho človeka na inštitucionalizované prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7. Problémy starších ľudí na trhu práce

 

Príčiny, resp. dôvody, prečo nechcú niektorí zamestnávatelia prijímať starších ľudí do zamestnania:

  1. mladší majú novšie poznatky zo školy, u starších poznatky zastarali; v niektorých prípadoch to platí, súčasne však platí aj protiargument – ak sa starší zamestnanec vzdeláva a sústavne sleduje novinky vo svojom odbore a má navyše praktické skúsenosti, mal by byť pre zamestnávateľa prínosom
  2. zamestnávatelia radšej investujú do vzdelávania mladších zamestnancov, u ktorých sa predpokladá, že majú pred sebou viac rokov pracovného života; zamestnávateľ môže mať dlhší čas úžitok z investície do vzdelania mladších zamestnancov, súčasne sa však uvádza poznatok, že mladší sú viac náchylní k zmene zamestnania než starší
  3. starší ľudia majú vyššie mzdové nároky; tento faktor sa prejavuje najmä v prípadoch, kde sa počet rokov praxe zohľadňuje pri určovaní výšky mzdy zamestnanca; naproti tomu Alan Walker v publikácii Riadenie starnúcej pracovnej sily - Príručka dobrej praxe (Dublin, Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, 1999) uvádza, že „čisté priemerné náklady zamestnávateľa na starších zamestnancov sú podobné ako pri mladších zamestnancoch“; kým starší majú vyššie nároky na mzdy na základe toho, že využívajú dlhoročné praktické skúsenosti, pri mladších pracovníkoch bývajú často vyššie náklady na ich zaškolenie. V súvislosti s prijatím zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania sa prejavuje tendencia postupného upúšťania od tradičných systémov odmeňovania, kde výška mzdy závisí v podstatnej miere od počtu odpracovaných rokov a väčší dôraz sa kladie na množstvo a kvalitu vykonanej práce.
  4. mladého zamestnanca si môže zamestnávateľ vychovať podľa svojich predstáv, ale starší má už svoje vlastné predstavy o práci a názory, ktorých sa ťažšie vzdáva
  5. starší sa väčšinou ťažšie prispôsobujú zmenám a ťažšie si osvojujú novinky; ale ani toto tvrdenie nie je možné zovšeobecniť

 

8. Syndróm vyhorenia

8.1 Definovanie  pojmu „syndróm vyhorenia“

 

„Syndróm vyhorenia je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorý sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily).“ (podľa Henricha Freudenbergera)

 

„Je formálne definovaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne náročné. Tieto emocionálne požiadavky sú najčastejšie spôsobené kombináciou dvoch vecí: veľkým očakávaním a chronickými situačnými stresmi.“ (podľa Agnes Pines a Elliott Aronson).

8.2 Fázy procesu psychického vyhorenia

Podľa A. Leangla:

1. fáza – nadšenie:

- život je zmysluplný

- zmysluplná činnosť je prostriedkom na dosiahnutie cieľa

 

2. fáza – z prostriedku sa stáva cieľ:

- pracuje preto, lebo mu to „niečo prináša“, aj keď ho to vzďaľuje od prvotného cieľa

- nie je tým, kým podľa pôvodného rozhodnutia mal byť

- základná motivácia je neuspokojená

- namiesto zmysluplných cieľov nastupujú tzv. zdanlivé ciele

 

3. fáza – „život v popole“:

- strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov

- strata úcty k vlastnému životu

 

8.3 Prevencia vyhorenia

 

A/ Vnútorné (individuálne) možnosti:

- zmysluplnosť života

- vyrovnaný pomer stresorov (zaťažujúce faktory) a salutorov (možnosti riešiť situáciu)

- posilňovanie charakteristík osobnosti umožňujúcich lepšie odolávať stresu a znižovať     nebezpečenstvo vyhorenia

B/ Vonkajšie možnosti:

- sociálna opora

- dobré medziľudské vzťahy

- kladné hodnotenie druhých ľudí

- pracovné podmienky

 

 

 

 

 

 

Obsah

 

 

  1. Obraz staroby
  2. Niektoré špecifiká sociálnej práce so seniormi
  3. Hmotná núdza
  4. Sociálna núdza
  5. Sociálna pomoc
  1. Sociálne poradenstvo
  2. Sociálno-právna ochrana
  3. Sociálne služby
  1. Terénne sociálne služby
  1. Opatrovateľská služba
  2. Zabezpečovanie stravovania
  3. Prepravná služba
  4. Kluby dôchodcov
  5. Zariadenia na denný pobyt
  6. Komunitné bývanie
  7. Ústavné sociálne služby
  1. Problémy starších ľudí na trhu práce
  2. Syndróm vyhorenia
  1. Definovanie pojmu „syndróm vyhorenia“
  2. Fázy procesu psychického vyhorenia
  3. Prevencia vyhorenia

 

   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra

 

Sociálna pedagogika a sociálna práca, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Pedagogická fakulta, Hroncová J. – Hudecová A. – Matulayová T., 2000

 

Sociálna politika a sociálna práca, Ing. Adriana Grenčíková, PhDr. Jana Španková, Ing. Jozef Habánik, Trenčín 2002

 

Práca a sociálna politika č. 2, ročník XI/2003, Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 

www.referaty.sk