Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Súčasný stav legislatívy, pripomienky a návrhy (srenkelova_-_sucasny_stav_legislativy,_pripomienky_a_navrhy.doc)

 OBSAH

1. ÚVOD.....................................................................................................................................2

2. ŽIVOTNÉ MINIMUM.........................................................................................................3

1. Miera chudoby- podiel obyvateľov pod hranicou chudoby v EÚ............................3

3. NEZAMESTNANOSŤ..........................................................................................................3

4. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE...........................................................................................5

3.1.Sociálne poistenie.....................................................................................................6

                3.1.1.Výkon sociálneho poistenia.......................................................................6

                3.1.2. Platenie poistného na sociálne poistenie...................................................6

5. BYTOVÁ POLITIKA...........................................................................................................9

4.1.Finančné nástroje v súčastnej politike bývania.........................................................9

6. PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA...........................................................................11

        5.1Zákonník práce č.311/2001- siedma časť.................................................................11

7. REFORMA ZDRAVOTNÍCTVA.....................................................................................13

        6.1 Šesť reformných zákonov.......................................................................................13

8. ZÁKON 195/1998 O DOCHODKOVOM ZABEZPEČENÍ...........................................14

9.ZÁVER..................................................................................................................................16

10. POUŽITÁ LITERATÚRA...............................................................................................17

ÚVOD

        V tejto práci „Súčastný stav legislatívy, pripomienky a návrhy“ sa budem venovať, vybraným oblastiam sociálnej politiky, a to životnému minimu, nezamestnanosti, sociálnemu zabezpečeniu, bytovej politike, reforme zdravotníctva, zákonníku práce a v neposlednej miere aj zákonu č.195/1998 Z.z. o dôchodkovom zabezpečení.

        Dúfam, že sa mi v jednotlivých častiach podarí aspoň načrtnúť danú problematiku, prípadne nájsť spôsoby riešenia.

                                                                                                          Martina Šrenkelová

1.ŽIVOTNÉ MINIMUM

V súlade so základnými  ľudskými právami a slobodami zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky sa zaručuje občanovi , ktorý je v hmotnej núdzi , právo na poskytnutie takej pomoci, ktorá je nevyhnutá na zabezpečenie základných životných podmienok.

Životné minimum považujeme za spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Ide vlastne o určenie prahu, resp. hranice biedy a chudoby. Legislatívne upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pretože životné minimum nie je statickou nemennou veličinou je nevyhnutné priebežne reagovať na vývoj životných nákladov a udržovať sumy životného minima na spoločensky únosnej úrovni. Preto sa sumy životného minima pravidelne, raz ročne, objektivizujú. Úprava súm životného minima sa vykoná podľa § 5 zákona vždy k l.júlu bežného kalendárneho roka .

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.13)

Na základe poskytnutých  údajov o raste životných nákladov nízko príjmových domácností a čistých peňažných príjmov na osobu,  ziste ných   Štatistickým úradom SR sa sumy životného minima k l.  7.2003 upravili nasledovne:

l. suma 3930,-Sk mesačne  sa upravili na 4210,-Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú  fyzickú osobu

2. suma 2750,-Sk mesačne sa upravila na 2940,-Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, alebo zaoptrené neplnoleté dieťa.

3. suma 1780,-Sk mesačne sa upravila na 1910,-Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.14)

        Sumy životného minima sa od prijatia zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime sa vyvíjali následovne:

Sumy životného minima od 1.7.2003 na základe Zákona č.601/2003:

§8 ods.2 Občianskeho zákonníka

§3 zákona č.600/2003 Z.z o prídavku na ďieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.15 )

Úpravou súm životného minima od l.7.2003 došlo k úprave niektorých štátnych dávok a príspevkov, ktoré sú naviazané na sumy životného minima. Ich úprava je následovná:

1. minimálny dôchodok – dôchodok ako jediný zdroj príjmu vzrástol zo 4323,-Sk na 4631,-Sk
2. sociálny dôchodok – jeho najvyššia hodnota sa upravila zo sumy 3930,-Sk na 4210,-Sk
3. maximálna podpora v nezamestnanosti sa zvýšila z 5895,-Sk na 6315,-Sk
4. príspevok, ktorý dostávajú zamestnávatelia z úradu práce, ak zamestnajú absolventa, ktorý bol bez práce dlhšie ako  pol roka vzrástol zo sumy 7074,-Sk na 7578,-Sk.
5. náhrady ťažko zdravotne postihnutým - príspevky na prepravu, zaobstaranie pomôcky, kompenzáciu starostlivosti o psa z 19650,-Sk na 21050,-Sk
6. náhrada zvýšených výdavkov zo 7860,-Sk na 8420,-Sk

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.15)

1. Miera chudoby – podiel obyvateľov pod hranicou chudoby v štátoch EÚ

Poznámka: príjem pred sociálmymi transfermi zahŕňa dôchodky: starobné, vdovské, vdovecké

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.21)

2. NEZAMESTNANOSŤ

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu práce.  Predstavuje dôsledok a súčasne prejav  nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom na trhu práce.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.74)

Koncom roka 1994 schválila Rada EÚ tri navrhované programy, ktoré majú dosiahnúť špeciálne ciele, týkajúce sa znevýhodnených  skupín na trhu práce:

Program Sokrates má tri základné atribúty:

7. partnerstvo medzi školami / rovnosť príležitostí/
8. výchova detí migujúcich pracovníkov , rómov a ľudí bez stáleho bydliska
9. zlepšovanie kvalifikácie učiteľov

Program Sokrates úspešne odštartoval koncom januára 1997 aj na Slovensku.  Združuje aktivity programov Erazmus/ určený vysokoškolským pedagógom a študentom/, Comenius / podporuje spoluprácu v oblastí predškolských zariadení, základných a stredných škôl, rozvoja ľudských zdrojov v tejto oblastí/, Lingua /je zameraný  na zvyšovanie kvality štúdia cudzích jazykov/, programu Otvorené a dištančné vzdelávanie / ide o podporu spolupráce inštitúcií a organizácií zameraných na  túto oblasť vzdelávania, zvyšovanie kvalifikácie, prípravy štúdijných pomôcok.

Program Leonardo má plniť viacero cieľov zameraných na pomoc znevýhodneným skupinám  na trhu práce:

10. všetci mladí ľudia v EÚ majú dostať možnosť absolvovať po skončení povinnej školskej dochádzky najmenej jednoročný a pokiaľ možno  i viacročný odborný výcvik.
11. podporuje sa odborných výcvik dospelých bez dostatočnej kvalifikácie či školského vzdelania.
12. všetci pracovníci majú mať počas svojej pracovnej kariéry prístup k ďalšiemu vzdelávaniu či výcviku, bezz akejkoľvek diskriminácie.
13. podporuje rovnaký prístup  žien a mužov k odbornému výcviku s cieľom otvoriť ženám nové povedomie a uľahčiť im návrat na pracoviská po materskej dovolenke.

Program Mládež pre Európu je špecificky zameraný na mladých ľudí a zahrňuje i nečlenské štáty, vrátane bývalých postsocialistikých. Cieľom je povzbudiť mladých ľudí k aktívnemu zapojeniu sa do života spoločnosti.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.81)

3. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

Sociálne zabezpečenie je súborom právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorého cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne  dôsledky rôznych životných okolností a udalostí ohrozujúcich, uznané sociálne práva , alebo takýmto životným situáciám predchádzať. Historicky vzniklo s cieľom kompenzovať nepriaznivé dôsledky rôznych životných situácií.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.83)

Sociálno zabezpečovancie  právne vzťahy sú právne vzťahy vznikajúce v oblasti sociálneho zabezpečenia, v ktorých účastníci sú nositeľmi práv a povinnosti stanovených právnymi predpismi.  Sú to právne vzťahy, ktoré vznikajú vo sfére:

14. starostlivosti o zdravie
15. nemocenského poistenia, resp. nemocenského zabezpečenia
16. dôchodkové zabezpečenie
17. sociálnej starostlivosti a služieb
18. realizácie ďalších zložiek sociálnej politiky v osobitných prípadoch

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.84)

1. Sociálne poistenie

Sociálne poistenie je rozsiahla časť sociálneho zabezpečenia. Na sociálnom  poistení je vo väčšine krajín a to platí aj pre Slovenskú republiku budovaný celý sociálny systém.

Úlohou sociálneho poistenia je ochrana veľkej časti obyvateľstva proti zmenách v živote a to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Sociálne poistenie predstavuje špeciálnu formu zabezpečenia, ktorá sas podstatne odlišuje od iných foriem sociálneho zabezpečenia – sociálnej pomoci a sociálnej podpory a vykazuje aj oproti súkromnému poisteniu mnohé zvláštnosti hoci má s ním spoločný základ. L

Povinné sociálne poistenie znamená, že pri existencii určitých predpokladov daných zákonom , bez ohľadu na vôľu účastníkov, vznikajú sociálno-poisťovacie vzťahy a to priamo zo zákona.K vzniku tohto sociálneho poistenie teda nie je potrebné ani splnenie prihlasovacej povinnosti a ani platenie poistného. Osobitné poistenie v rámci povinných poisťovacích vzťahov majú samostatné zárobkovo činné osoby.

Sociálne poistenie vymedzuje zákon č. 461/2003 Z..z. Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, financovanie, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Jeho doterajší zabezpečovací charakter sa meni na poistný. Sociálne poistenie vychádza z väzby na predchádzajúcu ekonomickú aktivitu občana a príjmu z nej.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.89-91)

1. Výkon sociálneho poistenia

Výkonom základného sociálneho poistenia zákon splnomocňuje Sociálnu poisťovňu.

Sociálna poisťovňa vznikla 1.novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z.z. ako verejno-právna inštitutúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od 1. apríla 2002 vykonávaj aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. V obmedzenom rozsahu vykonáva aj štátnu správu sociálneho zabezpečenia – rozhoduje o niektorých štátnych sociálnych dávkach a vypláca ich.

Členenie systému sociálneho poistenia:

19. systém nemocenského poistenia
20. systém dôchodkového poistenia – starobné a invalidné
21. systém úrazového poistenia
22. systém garančného poistenia
23. systém poistenia v nezamestnanosti

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.91)

3.1.2. Platenie poistného na sociálne poistenie

Poistné na nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie , poistenie v nezamestnanosti ako aj poistenie do rezervného fondu je určené percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

NP – nemocenské poistenie

DP – dôchodkové poistenie

SP – starobné poistenie

IP – invalidné poistenie

PvN – poistenie v nezamestnanosti

ÚP – úrazové poistenie

GF – garančný fond

RF – rezervný fond

ND – nezaopatrené dieťa / sadzba poistného na starobné poistenie na každé nezaopatrené dieťa sa zamestnancovi znižuje o 0,5%/.

Systém nemocenského poistenia

        Ide o opakujúcu sa peňažnú dávku nahradzujúcu mzdu zamestnanca v určitých zákonom vymedzených situáciách, ktorá mu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, tehotenstva, materstva a ošetrovania člena rodiny uhrádza.

        Osobitný rozsah nemocenského poistenia sa člení na:

1. povinne nemocensky poistené osoby, t.j. osoby v právnom postavení zamestnanca a v právnom postavení SZČO
2. dobrovoľno nemocensky poistené osoby po dovršení 16 rokov, ktoré majú na území SR trvalý pobyt , alebo osoby s povolením na prechodný pobyt. Ďalej to môžu byť SZČO, ktorým nevznikla povinná účasť na nemocenskom poistení a spolupracujúce osoby SZČO zúčastnených na nemocenskom poistení.

Nemocenské dávky

So systému nemocenského poistenia sa poskytujú dávky:

24. nemocenské
25. ošetrovné
26. vyrovnávacia dávka
27. materské

Nemocenské

28. poskytuje sa za kalendárne dni
29. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca poskytovanej zamestnávateľom – od 1.dňa uznania dočasnej práceneschopnosti do skončenia pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa pracovnej neschopnosti.

Prvé 3 dni: 25 % denného vymeriavacieho základu

Od 4. dňa : 55 %  denného vymeriavacieho základu

Od 11. dňa trvania pracovnej neschopnosti – 55 % z denného vymeriavacieho základu platí Sociálna poisťovňa.

Ošetrovné

Nárok na ošetrenie vzniká, ako poistenec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania, alebo starostlivosti o zákonom vymedzený okruh fyzických osôb. Poskytuje sa po dobu 10 kalendárnych dní a to 55% z denného vymeriavacieho základu Sociálnou poisťovňou.

Vyrovnávacia dávka

Poskytuje sa za podmienok, ak bola žena preradená na inú prácu počas tehotenstva, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo podľa posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci ,na ktorú je preradená dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem, alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Poskytuje sa za kalendárny mesiac a to 55 % z rozdielu medzi mesačným  vymeriavacím základom  a vymeriavacím základom,  z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie po preradení na inú prácu.

Materské

Základnou podmienkou nároku na dávku je, aby zamestnankyňa bola v posledných dvoch rokoch zúčastnená  aspoň 270 dní na nemocenskom poistení, že tehotenstvo sa skončilo pôrodom a dochádza ku strate mzdy.

Poskytuje sa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na nemocenské poistenie a to po dobu 28 týždňov pri narodení jedného dieťaťa, pri narodení dvoch detí po dobu 37 týždňov a to od začiatku  šiesteho týždňa pre očakávaným pôrodom,

Systém dôchodkového poistenia

Sústavu  dávok  dôchodkového poistenia tvoria:

1. zo starobného poistenia:

     -     starobný dôchodok

30. predčasný starobný dôchodok
31. vdovský a vdovecký dôchodok
32. sirotský dôchodok

2.  invalidného poistenia:

33. invalidný dôchodok
34. vdovský a vdovecký dôchodok
35. sirotský dôchodok

Systém dôchodkového poistenia je postavený na modely troch pilierov, ktorý v konečnom dôsledku občanovi zabezpečia príjem dôchodku z viacerých zdrojov a dizerfikované spravovanie je celoživotného vkladu do systému. Tento model je charakteristický pre tzv. modernú sociálnu politiku štátu.

l. pilier: Je postavený na princípe solidarity. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať ľudí, ktorí nie sú si schopní zabezpečiť dôchodok v minimálnej garantovanej výške.  Je spravovaný Sociálnou poisťovňou.

2. pilier: Je spravovaný dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, čiže súkromným  sektorom, dohľad nad ktorým vykonáva štát prostredníctvom úradu pre finančný trh.  Ja postavený na zásluhovosti. Občania si budú šetriť na svoj dôchodok veľmi adresným spôsobom. Istá časť príjmu im bude odchádzať na špeciálny účet, kde sa im bude zhodnocovať. Pri odchode do dôchodku si tak bude môcť budúci dôchodca čerpať z vlastných celoživotných úspor.

3. pilier: Je pilierom dobrovoľným, tvorí ho doplnkové dôchodkové poístenie, životné poistenie, vymedzené druhy sporenia v bankách a vybrané produkty kolektívneho investovania.

Systém úrazového poistenia

Vystupuje v pozícii poistného systému osobitného druhu, to znamená, že predstavuje súčasť sociálneho  poistenia pre osobitne vymedzený okruh osôb a pre osobitne definovaný okruh sociálnych rizík.

Systém garančného poistenia

Garančné poistenie slúži pre prípad nepriaznivej finančnej situácie zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojovať mzdové nároky zamestanca z pracovného pomeru. Do tohto garančného fondu prispievajú zamestnávatelia. Podmienky nároku na dávky z garančného fondu upravuje zákon č. 461/2003 Z.z.

Systém poistenia v nezamestnanosti

Okrem klasickej podpory v nezamestnanosti vo viacerých členských štátoch EÚ je zakotvený aj právny inštitú osobitnej sociálnej pomoci v prípadoch ak nezamestnaný nespĺňa právne predpoklady nároku na podporu v nezamestnanosti.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.92-97)

4.BYTOVÁ POLITIKA

Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni adekvátnej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti.

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.134)

4.1. Finančné nástroje v súčasnej politike bývania

Základné ekonomické  nástroje na oživenie bytovej výstavby sú :

36. stavebné sporenie
37. hypotekárne úvery
38. štátna podpora rozvoja bývania

Podpora stavebného sporenia zo strany štátu:

        Podpora hypoték zo strany štátu:

        Objem financií použitých na bývanie  v SR  - ŠFRB:

Podiel jednotlivých druhov inštitúcii na objeme financií použitých na bývanie v SR / 1997- 1. polrok 2003/:

(Zdroj: Ing.Grenčíková,A. a kol.:Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, str.141-152)

5. PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA

5.1. Zákonník práce č. 311/2001 – siedma časť

§ 151 – Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov

/1/  Na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

/2/ Zamestnávateľ zriaďuje, udržiava a zvyšuje úroveň sociálneho zariadenia, zariadenia na osobnú hygienu a podľa osobitných predpisov aj zdravotnícke zariadenia pre zamestnancov.

/3/ zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania.

§ 152 – Stravovanie zamestnancov

/1/ Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovania zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, alebo v ich blízkosti.

/2/ Zamestnávateľ zabezpečuje stravovovanie podľa odseku  l podávaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja. Ak pracovná smena trvá viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže poskytnúť ďalšie teplé hlavné jedlo.

/3/ Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa osobitného predpisu.

§ 153  - Vzdelávanie zamestnancov

Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov, alebo o jej zvyšovanie.

§ 156 – Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce

Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe , pri invalidite, čiastočnej invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu  liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy.

§ 160 – Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti

/1/ Ženy nesmú byť zamestnávané prácami pod zemou, pri ťažbe nerastov, alebo pri razení tunelov a štôlní s výnimkou žien, ktoré vykonávajú riadiace funkcie a nevykonávajú pri tom manuálnu prácu, zdravotnícke funkcie, zdravotnícke a sociálne služby, prevádzkovú prax. pri štúdiu , iné ako manuálne práce, ktoré treba občas vykonávať pod zemou.

/2/ Ženy nesmú byť ďalej zamestnávané prácami, ktoré sú úplne fyzicky neprimerané, alebo škodia ich organizmu.

/3/ Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo.

§ 164 – Úprava pracovného času

/1/ Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.

/2/ Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž  trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas, alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť.

§ 166 – Materská  a rodičovská dovolenka

/1/ V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti, alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

§ 170 – Prestávky na dojčenie

/1/ Matke, ktorá dojčí svoje dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie.

§ 171 – Pracovné podmienky zamestnancov

§ 174 – Zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovné pohotovosti

§ 175 – práce zakázané mladistvým zamestnancom

§ 176 – lekárske vyšetrenie

(Zdroj:Kolektív autorov: Nový zákonník práce, str.124-135)

6. REFORMA ZDRAVOTNÍCTVA

Spoluúčasť paciento je najcitlivejšou otázkou reformy. Dnes pacient okrem 20,-Sk poplatku v ambulancii a 50,-Sk poplatku v nemocnici dopláca  aj za lieky, pri niektorých zubných ošetreniach,  za ošetrenia na vlastnú žiadosť. Do volieb v roku 2006 sa to nezmení.

Zákon o zdravotnom poistení zvyšuje odvody živnostníkom a podnikateľom. Menia sa aj zásady pre odvody poisťovniam a Ministerstvo zadravotníctva tvrdí, že  zákon len zavádza valorizáciu poistného. V budúcom roku sa zvýšia odvody od ekonomicky aktívnych občanov asi o 2 miliardy. O takú istú sumu by mal viac zaplatiť aj štát za svojich poistencov- deti a dôchodcov.

Reforma rozlišuje diagnózy na prioritne a tzv. pod čiarou. Medzi prioritné patria ťažké ochorenia – ich liečbu budú úplne hradiť zdravotné poisťovne. Na liečbu ochorení, ktoré sú na zozname pod čiarou si bude pacient priplácať. Zákon neurčuje, aká to má byť suma pri konkrétnej chorobe,  o tom bude rozhodovať vláda. Kedy sa bude platiť viac, dnes nik nevie, ale v tomto volebnom období, to už nebude.

Reforma rozlišuje zdravotnú starostlivosť a služby. Medzi služby patrí strava v nemocnici, pobyt sprievodcu, doprava, výpis z dokumentácie. Dnešný 50,-Sk poplatok za jeden deň hospitalizácia by sa zatiaľ meniť nemal, v budúcnosti bude o jeho výške rozhodovať vláda. Nemocnica môže mať nadštandartné služby, za ktoré si bude pacient priplácať. O výške príplatku v tomto prípade rozhodne nemocnica.

(Zdroj: Denník Sme 23.9.2004, str.3)

6.1. Šesť reformných zákonov

Zákon o zdravotnej starostlivosti

Definuje zdravotnú starostlivosť, rozlišuje služby, ktoré môžu byť spoplatnené a zdravotnú starostlivosť, ktorá je buď plne, alebo čiastočne hradená z verejného zdravotného poistenia.

Zákon o zdravotnom poistení

Zavádza dva druhy poistenia – verejné, ktoré bude občan, zamestnávateľ a štát povinne odvádzať zdravotným poisťovniam. Individuálne poistenie si ako vlastný produkt môžu zaviesť každá poisťovňa.

Určuje odvody do zdravotného poistenia.

Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

Transformuje zdravotné poisťovne na a.s., pričom 100% vlastníkom najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne zostane štát.

Zriaďuje Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude kontrolovať činnosť poisťovní.

Určuje spôsob transformácie poisťovní na a.s., založenie a.s.

Určuje podmienky na ukladanie sankcií pre poisťovne, uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi.

          Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti

Transformuje štátne nemocnice a ústavy na akciové spoločnosti. Určuje podmienky za akých môžu vykonávať zdravotnú starostlivosť.

Stanovuje podmienky vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, postavenie komôr.

Zákon o záchrannej zdravotnej službe

Rýchlu zdravotnú službu označil za neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Službu budú zabezpečovať operačné strediská záchrannej zdravotnej služby a poskytovatelia.

Zavádza sankcie, ak záchranka nevyštartuje na výjazd do jednej minúty a tiež sankcie za to, ak lekár záchranky nevyhotoví zápis o zásahu a neodovzdá ho nemocnici, alebo pacientovi.

Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti

Určuje mechanizmus katalogizácie výkonov a chorôb, choroby delí na prioritné a menej . Prioritné choroby a výkony, ktoré s nimi súvisia budú plne hradení z poistenia. Pri menej prioritných chorobách sa počíta s tým, že na liečbu doplatí pacient. Koľko, určí vláda na návrh ministerstva.

Dáva väčší dôraz na prevenciu, ktorá bude plne hradená z verejného poistenia.

(Zdroj: Denník Sme 23.9.2004, str.4)

7. ZÁKON 195/1998 O DOCHODKOVOM ZABEZPEČENÍ

Piaty diel – Sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu

§ 53

/3/ Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti, alebo orientačnej schopnosti sú:

39. sociálne služby a to:

1. Prepravná služba
2. Opatrovateľská služba
3. Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

40. peňažné príspevky na:

1. Zaobstaranie pomôcky
2. Opravu pomôcky
3. Kúpu osobného motorového vozidla
4. Prepravu
5. Osobnú asistenciu
6. Úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže

(Zdroj:Zbierka zákonov č.195/1998)

Poskytovanie opatrovateľskej služby v rokoch 1995 – 2002:

(Zdroj: Grenčíková, A.: Diplomová práca, str.42)

§ 56

/1/ Občanovi sa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú aj zvýšené výdavky na dietné stravovanie, na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny , súvisiace s opotrebovaním šatstva bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky pomôcky, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(Zdroj:Zbierka zákonov č.195/1998)

        Priemerný mesačný počet poskytnutých peňažných príspevkov na kompenzáciu v roku 2002 a ich porovnanie s rokom 2001:

(Zdroj: Grenčíková, A.: Diplomová práca, str.53)

        ZÁVER

        V tejto práci som sa pokúsila zhrnúť základné informácie o vybraných oblastiach ekonomického života, ako je nezamestnanosť, životné minimum , bytová politika, ktorá je v tejto dobe stále aktuálnou témou, rozobrala som aspoň z časti taký široký problém ako je dôchodková reforma a sociálna politika štátu.

        Dúfam, že táto seminárna práca má svoje opodstatnenie a čítateľovi pomôže aspoň z časti zorientovať sa vo vybraných oblastiach, prípadne poskytne nový pohľad na problematiku.

        V závere chcem poďakovať všetkým, ktorý mi pri písaní tejto práce pomáhali.  

                                                                                                                      Martina Šrenkelová

POUŽITÁ LITERATÚRA

        Ing. Grenčiková, A.,Ing. Kováčová, K, Ing.Sika,P,PhD: Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky, Trenčín 2004

        Grenčíková, A.: Diplomová práca

        Časopis SME:23.9.2004-10-02

        Zbierka zákonov č.195/1998

        Nový zákonník práce  č. 311/2001 platný od 1.apríľa2002, Nová práca 2001

TRENČIANSKA UNIVERZITA ALEXANDRA DUBČEKA

V TRENČÍNE

SOCÁLNA PRÁCA

SÚČASNÝ STAV LEGISLATÍVY, PRIPOMIENKY

A NÁVRHY

2004/2005                                                 MARTINA ŠRENKELOVÁ

                                                             543