Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

Možnosti psychologickej a sociálnej pomoci onkologickým pacientom (vargova_-_moznosti_psychologickej_a_socialnej_pomoci_onkologickym_pacientom.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov

Možnosti psychologickej a sociálnej pomoci onkologickým pacientom

2004/2005                                                                             Andrea Vargová

3.ročník                                                                                          532

Možnosti psychologickej a sociálnem pomoci onkologickým pacientom.

Onkologiou rozumieme lekársky odbor zaoberajúci sa prevenciou, diagnostikou a terapiou zhubných nádorov. Vzhľadom na to, že zhubný nádor môže vzniknúť v akomkoľvek orgáne, je to vlastne odbor interdisciplinárny, majúci vzťah k chirurgii, gynekologii, dermatológií, ale i k anatómii, histológii, imunologie a ďalším lekárskym disciplínam.

Ešte aj dnes onkologická diagnóza nesie v sebe mýtus neliečiteľnosti a nevyliečiteľnosti. Uvrhne svojho nosiťeľa do stavu negativných emócií prameniacich z pocitu ohrozenia, izolácie, strachu a neistoty. Na stúpajúcu životnú úroveň sa totiž zákonite viaže zvýšený výskyt tzvaných civilizačních chorôb, medzi ktoré nesporne patrí onkologické ochorenie. I keď sa nám dnes zdá, že zhubné nádory vznikajú až vplyvom civilizácie boly nájdene nádorové zmeny na kostiach nie len vo staroveku, ale i na kostných pozostatkoch z doby kamennej. Zhubné nádory sa vyskytujú nie len u ľudí, ale často i u zvierat a dokonca u rastlin, kde však majú iný pôvod a charakter.

Akékoľvek ochorenie predstavuje pre človeka neriešenie jeho somatickej psychologickej a sociálnej rovnováhy, ktoré ho prinúti meniť „zabehaný“ spôsob života, čo je vždy stresom, záťažou. Chorý člověk prehodnocuje svoje ciele, doterajšie sociálne vzťahy, názory, záujmy, citové väzby, skrátka celý svoj život. Hodnotenie sveta sa u onkologického pacienta výrazne mení, keďže jeho životné ciele a plány závisia od jeho psychických a fyzických možností. Onkologické ochorenie spôsobuje redukciu životných cieľov,plánov, čo nutne prináša zmenu hodnotovej orientácie pacientov.

Nie je totiž jednoduché vyrovnať sa s touto chorobou anie každému sa to podarí. Veď ide o proces, pri ktorom pacienti potrebujú nielen lekársku, ale aj odbornú psychologickú a sociálnu pomoc.

Rakovina predstavuje veľmi zložité ochorenie, ktoré vzniká súčinnosťou viacerých rizikových faktorov. Jedna z najzaujímavejších teórií vzniku zhubného nádoru, ktorú vypracovali najmä švajčiarsky a americký vedci je teória stresová. Jedná sa o teorii relatívne novú, vysvetľujúcu logicky vznik nádorov. Vedci pracujúci s touto teóriou tvrdia, že v okamihu preskoku zo zvládnuteľnej hodnoty na nezvládnuteľnú, pacient prekonal nejaký intenzívny stres, o ňom je všeobecne známe, že znižuje imunitu. Na nejakú dobu znížená imunita stačí k tomu, aby delenie buniek prekročilo hranicu v priemere 1 mm a imunitný systém nemá šancu zastaviť nádorový rast. Stres je bezpochyby naším úhlavním nepriateľom, stretávame sa s ním v najrôznejších okamžikoch vo všetkých obdobiach nášho života, detstvo nevynímajúc. Z týchto dôvodov by sme mali stresovej teórii na vznik nádorov venovať maximálnu pozornosť.

Ďalšie teórie vysvetľujúce vznik rakoviny sú považované tie, ktorých základ tvorí bio – psycho- sociálny model zdorazňujúci princip multikauzálnej genézy chorob (Baštecký,1993).

Například Engelov model (podľa Baštecký, 1993) zvýrazňuje nasledujúce patogénne činitele:

1. Genetická predispozícia

2. Konštitúčna predispozícia

3. Charakteristiky osobnosti a správania

4. Sociálna opora, respektive podpora

V patogenéze je však rozhodujúce sopolupôsobenie všetkých alebo aspoň viacerých uvedených činiteľov, pričom toto zdôrazňovanie nemá znižovať dôležitosť osvedčených medicínských postupov len má umožniť komplexný pohľad na onkologické ochorenie. Takto predložený a chápaný model nám umožňuje pristupovať aj k liečbe pomocou princípu multikauzality. Domievame sa, že ak je vznik rakoviny podmienený multikauzálne, potom je potrebné postupovať k liečbe pacienta z tohoto pohľadu, čo nás privádza ku konštatovaniu, že pri onkologického pacienta je potrebný nielen lekár, ale aj psychológ, sociálny pracovník.

O nevyhnutnej prítomnosti psychológa a sociálneho pracovníka nás presvedčila aj osobná návšteva onkologických kliník vo Veľkej Británií v roku 1997. Pri prvom kontakte s onkologickým pacientom „zachycujú“ ho v troch oblastiach, a to:

- somatickém onkolog

- v psychickém psycholog, príp. Psychoterapeut a

- v sociálnem sociálny pracovník.

Všetci uvedení odborníci mu poskytujú možnosti a oporné body, ktoré mu umožnia lepšie sa vysporiadať s chorobou, a tým dospieť k úspešnej liečbe.

U nás je samozrejme odlišná sociálna, politická i společenská situácia, ale nič by nám nemalo brániť, aby sme sa nepokúšali zapojiť všetkých uvedených odborníkov do snahy pomôcť onkologickému pacientovi.

Základna psychologická pomoc, by mala vychádzať u najnovších psychologických poznatkov a skúseností:

1. Z psychologických faktorov je vo všetkých spravných pristupoch zdorazňovaný stres, respektive spôsob spracovania stresujúcich životných udalostí. Ukazuje sa totiž, že účinnejšími než vonkajšia podpora sú vnútorne postoje, reakcie a prístupy samotného človeka k stresujúcim situáciam, respektíve k stresu ako takému. Kolasová (podľa Křivohlavý, 1991) túto vlastnosť nazvala „hardiness“ čiže nezdolnosť.

Toto slovo sa využíva na označenie charakteristík osobnosti prostredníctvom ktorých sa člověk vyrovnáva so životnými ťažkosťami, stresovými situáciami.Tieto charakteristiky osobnosti sú sýtené schopnosťou sebakontroly, ale aj kontroly životných udalostí a situácií, záujmom o prácu, ktorý sa stáva zmyslom života, ako aj schopnosťou prisposôbiť sa prostrediu i meniacim životným podmienkam. Teda sebakontrola, záujem, adaptabilita sú dimenzie sobnosti rozložené od negatívneho po kladný pól s možnosťou kvantitatívneho učenia (Stančák, 1996, str. 291).

Gentry a Kolasa (1984) autori dotazníka „hardiness“ vychádzajú z predpokladu, že celkové skóre je ukazovateľom aj odolnosti voči chorobám. Podľa stupňa hardiness je možné odlíšiť osoby zdravšiu od menej zdravých a chorľavých. Predpokladá sa interakcia medzi štýlom správania typu A a hardiness. Jedinci s nízkymi hodnotami sa vyznačovali väčšou chorobnosťou v porovnaní so skupinou s vysokou hardiness, typom správania A a vysokou mierou stresu.

Je možné predpokladať, že odolnosť voči stresu a chorobám je v priamej závislosti od stupňa faktorov sýtiacich osobnostnú tvrdosť a pevnosť (Kobasa, Maddi, Zola 1983). Nezdolnosťou rozumieme takú charakteristiku osobnosti, ktorá umožňuje človeku zmierňovať či tlmiť negatívny vplyv nepriaznivých životných udalostí neoblomnosťou, trénovanosťou až odolnosťou voči stresu. V psychologickom jazyku to znamená, že človek zapojí do zvládnutia krízovej životnej situácie doslova všetko, čím psychologicky disponuje v danej chvilí. Pozitívny pól tohoto zvládnutia sa prejavuje pocitom osobnej kontroly nad svojím životom, pocitom angažovanosti a zodpovednosti za seba.

Opačným pólom tohoto ne/zvládnutia sú pocity bezmocnosti, beznádej, nedôvery k sebe a k iným ľuďom, nenachádzanie zmyslu života, ako i strachu, čo bude a čo človeka čaká (Bratská, 1992, Stančák,1996).

      2.  Za najvýznamnejšie poznatky uplatňované v psychologickej pomoci onkologickému pacientovi by hádam mali byť považované tie, ktoré sa týkajú osobnosti samotných pacientov chorých na rakovinu.

Ogdenová (1996) za posledných 40 rokov zozbierala výsledky výskumov, týkajúcich sa osobnostných charakteristík onkologických pacientov:

Osobnostné charakteristiky pacientov chorých na rozličné druhy rakoviny (Onegdová, 1996, st.114)

1. potláčanie a vytesnenie nepríjemných, ohrozujúcich podnetov,
2. znížená schopnosť sebavedomia
3. znížená schopnosť preciťovania
4. znížená schopnosť vyjadrovania hnevu a bolesti
5. sebaobviňovanie a sebatrestanie
6. komfortný sposob života
7. podriadenie sa autorite a religióznosť
8. nadmerná orientácia na realitu
9. necitlivé medziľudské vzťahy
10. potláčaná sexualita
11. vysoko stanovené etické ciele a morálne sebapomínanie
12. sklony k beznádejí a zúfalstvu

Osobnostné charakteristiky pacientok chorých na rakovinu prsníka (Ogdenová, 1996,st.115)

           1. potláčanie a vytesnenie nepríjemných, ohrozujúcich podnetov

           2. znížený alebo nadmerný prejav hnevu a zlosti

           3. nadmerná obetavosť a angažovanosť

     4. narušené ponímanie materskej roly

           5. extraverzia – spoločenskosť

           6. sklony k depresii

           7. sebaobviňovanie a sebatrestanie

           8. prežívanie pocitu nezastupiteľnosti pri plnení pracovných úloh

  3. V neposlednom rade sú v psychologickej intervencii doležité i poznatky, týkajúce sa zmien životného sposobu, hodnotového rebríčka pacientov po zistení ochorenia.                                                  

            Uvedomenie si ochorenia prechádza roznymi fázami, nás však predovšetkým zaujímalo, aký je skutočný dopad uvedomenia si závažného ochorenia v hodnotovom systéme onkologických pacientov.

V záujme skvalitnenia psychologickej intervencie sa uskutočnil výskum zmien hodnotových orientácií pacientok s rakovinou prsníka. Výskumnú vzorku tvorilo 48 pacientok z východoslovenského regiónu v záverečnej fáze liečby, ktoré boli ochotné komunikovať o svojich postojoch a zmenách v živote. Veková skladba sa pohybovala kolo 45,5 roka, pochádzali z rozličných sociálnych vrstiev, mali rozličné vzdelanie:od neúplneho stredoškolského až po vysokoškolské vzdelanie. Metódou voľného rozhovoru sa zameriavalo na zistenie nasledujúcich skutočností:

1. Aké hodnoty ste uznávali před zistením ochorenia?
2. Aké hodnoty uznávate teraz?
3. Ako a v čom sa zmenil váš sposob života?
4. Aké sú vaše skúsenosti so psychológom počas liečby?
5. Aké sú vaše skúsenosti so sociálnym pracovníkom počas liečby?
6.  

Zo získaných výsledkov, spravovaných kvalitatívnou analýzou sú nasledujúce poznatky, ktoré sú formulované takto:

Najdoležitejšie hodnoty pacientok před zistením ochorenia

1. Rodina – v zmysle byť dobrou matkou, manželkou a gazdinou
2. Kariéra – v zmysle byť úspešná v zamestaní, držať krok s kolegami
3. Ctižiadostivosť – v zmysle dosiahnúť vytýčené ciele
4. Peniaze – v zmysle byť finančne nezávisla
5. Čas – v zmysle všetko stihnúť

Najdoležitejšie hodnoty po zistení ochorenia

1. Zdravie – v zmysle získať stav před zistením ochorenia
2. Rodina – v zmysle citovej podpory zo strany manžela a detí
3. Boh – v smere hľadania zmyslu života, viera v Boha
4. Porozumenie – v zmysle toleranicie a chápania blízkych ľudí
5. Priateľstvo – v zmysle objavenia skutočných priateľov
6. Láska – jako najsilnejšia sila při prekonávaní ochorenia

Zistené výsledky jednoznačne naznačujú, že k zmenám hodnot v dosledku ochorenia došlo v smere vzýšenia hodnoty zdravia a zvýšenia pozitívnych emocionálnych vzťahov k blízkym ľuďom, ktorí pomáhajú pacientkam prekonávať dopady ochorenia.

Ako udávajú pacientky vo výskumnej vzorke, zistenie ochorenia zmenilo ich životný štýl upriamilo pozornosť na iné hodnoty, jako sú vo fáze liečby podstatné a rozhodujúce. Podľa názoru odborníkov sú nenahraditeľné pri podaní psychologickej pomoci pacientkam.

Základnú sociálnu intervenciu onkologickým pacientkam chápeme jako pomoc při zaradení do bežného života aj napriek možným znevýhodneniam, ktoré liečbva pacientke priniesla. Znevýhodnenie je možné kompenzovať podľa miery funkčnej poruchy sociálnou službou a finančným príspevkom. Tento celok má svoje fázy, dynamiku, konflikty, kompromisy v závislosti od fáz liečby, od jej výsledku, od psychických dispozícíí pocientky. V slovenských podmienkach sa nekladie primeraná význam sociálnej práci v zdravotníckych zariadeniach, čo je možné čiastočne eliminovať poskytovaním informácií už v nemocniciach, kde má pacientka hľadať psycho-sociálnu pomoc.

Jako jedna z najvhodnejších foriem základnej psychologickej a sociálnej pomoci sa v priebehu posledných rokov ukázala forma tzv. podporných skupín, resp. svojpomocných skupín (Harris a kol., 2000, Siegel, 1990, Reynolds, 1991). Slúži ako „neviditeľná záchranná sieť a tvoria ju tí, ktorí prežili onkologickú liečbu a už sa s ňou vyrovnali tak, že sa možu stať zdrojom poučenia a podpory.

Organizovanú podobu nadobudli v USA v roku 1973, keď vznikla prvá podporná skupina pacientok s rakovinou prsníka, a odvtedy poskytla pomoc tisícom žien s podobným problémom (Harris a kol. 2000). V súčasnosti sú preferované organizované podporné skupiny vedené odborníkmi, a to onkológmi, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi, fyzioterapeutmi, odborníkmi na lymfodrenáž a podobne, ktorí sami úspešne prekonali toto ochorenie.

Sledovania kvality života, prežívanie a vyrovnávanie sa s ochorením jednoznačne prinieslo prínos pre drvivú väčšinu zúčastnených osôb.

V súčasnosti vo svete úspešne prebiehajú tzv. školenia dobrovoľníkov – laikov z radov onkologických pacientov, ktorí po ukončení tzv. psychologického, právneho a sociálneho minima vyhľadávajú ťažko chorých pacientov v domácom ošetrení a ponúkajú im pomoc (Siegel, 1990, Reynolds, 1991, Pekárek, Vokolek, 1998).

U nás má stretávanie v podporných skupinách skôr „voľný“ charakter, je to možné chápať ako prejav ľudskej podpory a spolupatričnosti, hoci snaha o organizovanie sa ukazuje čoraz aktuálnejšia.

Svojpomoc skupiny na Slovensku začínajú mať odborný program (prednášky, komunity, liečebné a rekondičné pobyty) a zabezpečuje ich malá skupina dobrovoľníkov z radov pacientok.

Táto forma u nás nemá tradíciu, skor si ju len buduje a ustavične naráža na mocnú verejnú mienku, ktorá presadzuje skor „skrytú formu“ liečby rakoviny.

   Najdolezitejšia podpora, ktorú si členovia svojpomocnej skupiny možu vzájomne dať, je:

1. Jednotlivec si so svojím problémom nepripadá taký výlúčený a osamelý
2. Može pomáhať duhým a cítiť sa užitočný – na princípe helper therapy – kto pomáha, možno najviac pomáhga sám sebe  (Hartl, 1997, st. 170)
3. Má možnosť spracovať minulé zážitky
4. Má možnosť aktívne si osvojovať nové správania
5. Má príležitosť na novú nádej (Matoušek, 1994, Řezníček, 1994, Hartl, 1997, Siegrist, 1996)

              Na základe osobnej účasti na svojpomocných skupinách (klub pestúnov, ktorý vznikol ako odpoveď na problémy s náhradnou rodinnou starostlivosťou, klub detí, skupiny rodičov s postihnutými deťmi, svojpomocná skupina žien s rakovinou prsníka) sa domievame, že úlohou a zmyslom účasti profesionála je počúvať a pokúsiť sa pochopiť problémy a vlastné skúsenosti jej členov. Na základe spracovania týchto            skúsenosti je potrebné obohatiť teóriu sociálnej práce.

              Problémom pomáhajúcich disciplín, ako je sociálna práca, je pochopiť ČO vlastne pomáha a u koho TO pomáha. Najjednoduchšie, jako to zistiť je opýtať sa. Zotrvávať vo fyzickej a duševnej pohode je stav ktorý može definovať každý jednotlivec odlišne.

         Odborníci vo výskume sa obrátili na skupinu onkologických pacientok, schádzajúcich sa v klube Venuša, a hľadali odpoveď na nasledujúce otázky:

1. Aké rady a usmernenia potrebuje onkologická pacientka, keď sa pripravuje na liečbu?
2. Čo potrebuje počas chemoterapii?
3. Čo je pomáhajúce a čo pomáha?

   Skupina 29 pacientok poskytla písomné odpovede, z ktorých zostavili štyri charakteristiky spájajúce všetky výpovede.

1. využiť možnosti svojpomocnej skupiny
2. racionalizácia ochorenia
3. potreba získať informácie
4. mať možnosť vidieť pozitívny príklad
5. mať podporu okolia spojenú s relaxáciou

         Ak príjmeme, že nám jedinci či skupiny pomožu identifikovať svoje bio – psycho – sociálne problémy, tak potom sociálna práca by mala byť aktivita, ktorá by umožňovala zvládnuť alebo napomáhať zvládnutie problémov pomocou podporných, rehabilitačných, relaxačných, korektívnych aktivít a kompenzačných opatrení.

        Ak rolu definujeme ako spoločensky vopred určenú úlohu a očakávame komplexné sposôby správania prideľované istej spoločenskej pozícií, rola sociálnej pracovníčky (predpokladáme v tejto role ženu spočíva:

1. v akceptovaní práva pacientky, klientky vyjadriť sa k svojim potrebám
2. v akceptovaní sposobu, jako ich che uspokojovať z ponúknutých možností
3. v chápaní rozdielnosti potrieb
4. v rozpoznávaní vlastných limitov
5. v ponúknutí poradenstva a dostupných sociálnych, rehabilitačných, relaxačných službách a kompenzačných pomockach a o príspevkoch, ktoré sa možu poskytovať při používaní kompenzačných pomocok.

   O nevyhnutnosti prítomnosti psychológa či sociálneho pracovníka jako nezasupiteľných odborníkov pre úspešný proces liečby onkologického pacienta hádam nie je potrebné nikoho presviedčať. Je to len otázka organizácie práce na onkologických klinikách a v nemocniciach, ktoré by sa mali pokúsiť zabezpečiť komplexnú zdravotnú starostlivosť.

Použitá literatúra

Stančák, A.: Klinická psychodiagnostika dospelých, Nové Zámky, Psychoprof 1996

Pekárek, M. – Vokolek, V. :Lekář a umění léčit, Praha, Pragma 1998

Obsah

Onkológia ………………………………………………… str. 1

Teórie príčiny vzniku rakoviny …………………………..  str. 2

Základna psychologická pomoc ………………………….  str. 3-4

Osobnostné charakteristiky pacientov ……………………  str. 5

Výsledky výskumu ……………………………………….  str. 6-7

Svojpomocné skupiny ……………………………………  str. 8-10

Použitá literatúra …………………………………………  str. 11